Dôverne známe miesto
Preklad: Jimmi
Autor originálu: AnneM_Oliver ( wwwdotfanfictiondotnet/u/1320004/AnneM_Oliver)
Pozerala sa von oknom vlaku, všetko vyzeralo tak dôverne známe a v poriadku. Šla domov, na Rokfort. Jedna otázka potrebovala odpoveď, čo v tom vlaku robil Malfoy. Odpoveď bola, že opúšťal domov a nemal kam inam ísť. Dramione.
wwwdotfanfictiondotnet/s/3790150/10/A_Familiar_Place
This story is based on characters and situations created and owned by JK Rowling, various publishers including but not limited to Bloomsbury Books, Scholastic Books and Raincoast Books, and Warner Bros., Inc. No money is being made and no copyright or trademark infringement is intended. Author of original story: AnneM_Oliver.
Časť X.
Schôdzka počas večere:
Potom, čo sa Draco, Hermiona a Justin porozprávali s riaditeľkou, súhlasila s Hermionou. Tiež si myslela, že odkazy boli namierené na Malfoya, nie na Hermionu alebo Justina. Tým, čo ju však znepokojovalo bola skutočnosť, že Hermionu napadli na ceste do Rokvillu, a že Michael Corner nikdy predtým nerobil problémy a neklamal. Trojici povedala, že sa potrebuje porozprávať s Michaelom, a že ak s nimi bude znovu potrebovať hovoriť, tak im dá vedieť.
Draca bolela hlava a škvŕkalo mu v žalúdku. Len chcel ísť dole na večeru a zabudnúť na všetko, čo sa dnes stalo. Draco a Hermiona si sadli za stôl s ostatnými ôsmakmi a spolu s ostatnými sledovali ako Michael Corner vstúpil do Veľkej Siene. Prišiel až k Dracovi Malfoyovi, a len tam stál a civel na neho. Draco pokračoval v jedení, pretože sa rozhodol, že ho bude ignorovať. Hermiona ho pod stolom kopla a on jej to silno vrátil.
Kopla ho znovu, k čomu povedal: „Kopni ma ešte raz Grangerová a prídeš o nohu."
Hermiona sa pozrela na Michaela a povedala: „Môžeme pre teba niečo urobiť, Michael?"
„Potrebujem sa porozprávať s tebou a Malfoyom, vonku na chodbe," povedal so stuhnutým výrazom na tvári.
„O čom?" spýtala sa Hermiona.
Draco sa spýtal: „Nie, otázka znie, či to nemôže počkať až po večeri?" Vrátil sa k svojmu jedlu.
„Počúvaj, Malfoy, práve som sa vrátil z rozhovoru s riaditeľkou a ona ma požiadala, aby som s vami porozprával, a aby som vysvetlil určité veci, ale ak ty nechceš, dám jej vedieť," povedal a namieril si to k druhému koncu stola, aby sa posadil.
Hermiona sa pozrela na Draca, ktorý zdvihol zrak a prenikavo sa na ňu pozrel. Vlastne civel. Odhryzol si z chleba, ale potom odhodil to, čo z neho zostalo na tanier a postavil sa. Zakričal: „Teraz alebo nikdy Corner, poďme!" Draco sa vyrútil z Veľkej Siene, za ním utekala Hermiona a za nimi kráčal Michael.
Všetci prešli ďalej po chodbe, aby ich nebolo počuť. Michael začal. „Myslím, že sa tu s nami všetkými niekto zahráva, ale v tejto chvíli vám nemôžem odhaliť viac, pretože profesorka McGonagallová ma požiadala, aby som to nerobil. Ale prisahám, že mi povedal niekto, koho som pokladal za spoľahlivý zdroj, že plánuješ zničiť Grangerovej povesť, aby si sa odplatil Potterovi." Prešiel okolo nich a potom sa postavil k stene, aby pokračoval: „Tiež mi jeden slizolinský siedmak povedal, že si mu zaplatil, aby napadol Hermionu. Bol to bol ten istý, čo mi povedal o dôkazoch. Zakaždým, keď som nazval Hermionu alebo Justina humusákmi, urobil som to len kvôli tomu, že som chcel, aby si vedel, že idem po tebe, nie preto, že by som takto premýšľal." Otočil sa k Hermione a povedal: „To je pravda, ver mi alebo nie." Otočil sa k Dracovi a povedal: „Keď McGonagallová zavolala toho slizolinského chlapca, Smitha, do svojej kancelárie, aby sa ho na to spýtala, povedal, že mu zaplatili, aby ma oklamal. Nezaútočil na Grangerovú a vyhlásil, že nevie, kto to urobil, aj keď predpokladal, že si to bol ty. Netuším, čo sa to tu do pekla deje, ale keďže som sa vo svojich predpokladoch mýlil, respektíve keďže som sa nevhodne správal, potom mi obaja prepáčte. Justinovi som sa už ospravedlnil."
Michael sa zvrtol k odchodu, zrejme si nerobil starosti s tým, či jeho ospravedlnenie príjmu alebo nie.
Hermiona ho dobehla a povedala: „Michael, kto bol tvoj spoľahlivý zdroj?"
„Nemôžem to povedať, nie v tejto chvíli. Je to veľmi znepokojujúca záležitosť, pretože by som tej osobe zveril vlastný život a teraz neviem, čomu veriť. Prepáč, nemôžem ti povedať viac," povedal a natiahol ruku smerom k nej. Potriasla si s ním ruky. Draco podišiel a postavil sa za Hermionu. Nebol pripravený potriasť rukou tomu hlupákovi, ale nemalo to význam, keďže ten hlupák ju vôbec k nemu nenatiahol.
Hermione išlo rozhodiť hlavu, nielen z toho všetkého, čo Michael povedal, ale taktiež kvôli tomu, koho myslel svojím 'spoľahlivým zdrojom'. Tiež zúfalo chcela prísť na to, kto asi môže nenávidieť Draca dosť na to, aby ho chcel zdiskreditovať alebo komu bolo fuk, či sa pritom zraní niekto iný. Hermiona, Justin, Harry, Michael a dokonca aj to decko Smith boli nevinné obete buď zlomyseľného žartu alebo zákerného aktu pomsty.
Draco sa vrátil do jedálne a nevšimol si, že Grangerová nejde za ním, až kým si nesadol. Fajn, nech sa čuduje a namáha svoju peknú hlavu nad udalosťami dňa. Trápil sa s naliehavejšími záležitosťami, ako napríklad svojím hladom.
Dojedol zvyšok jedla, akosi sa cítiac vinne, keď sa pozeral na prázdne sedadlo a plný tanier. Zabalil jablko, kus chleba a tri sušienky do servítky a rozhodol sa, že jej ich zoberie nahor, nech sa naje vo svojej izbe. Začal stúpať po schodoch, keď ju uvidel, ako sedí na vrchu Veľkého Schodiska. Sadol si vedľa nej a rozprestrel servítok na kolenách. „Myslel som si, že možno budeš hladná," vyhlásil. Hermiona sa načiahla po jednej sušienke a Draco povedal: „Tie sú moje, tvoje je jablko a chlieb." Vzdychla si, a aj tak si odhryzla veľký kus z pečiva a vrátila ho nazad na servítku. Potom vzala jablko a začala ho jesť.
„Len som žartoval, môžeš si vziať sušienky, hlavne tu jednu, čo si už označkovala svojimi zubami," usmial sa.
„Bojíš sa humusáckych baktérií," veselo povedala.
„Áno, mám strach z humusáckych baktérií. Z toho dôvodu si chcem vymieňať s tebou sliny pri každej príležitosti, ktorú dostanem," povedal s predstieraným pohŕdaním.
„Malfoy, nerobí ti táto vec starosti?" spýtala sa.
„Vec? Ty obvykle nemáš nedostatok vhodných slov. Pozri sa do svojho veľkého slovníka, čo nosíš vo svojej hlave, a ponúkni mi lepšie slovo a ja ti možno poviem, či si robím starosti, ale do tej doby prepáč." Postavil sa a začal ísť po schodoch.
Kráčali spolu na poschodie k piatemu poschodiu. Hermiona sa na chvíľu zastavila. „Práve teraz nemôžem vymyslieť lepšie slovo, z dažďa mi zmokol mozog," povedala a pozrela sa z okna chodby na piatom poschodí.
Prišiel k nej a povedal: „Nerob si starosti, dážď musí čoskoro prestať." Pozrela sa na neho a potom prešla po chodbe a nechala ho pri okne. Vedel, že to nebolo to, čo chcela počuť, ale popravde, nemohol je povedať, aby si s touto 'vecou' nerobila starosti, pretože nevedel, či to niekedy skončí.
Dážď, dážď, prestaň, Draco a Hermiona sa chcú hrať:
Hermionu bolela hlava. Cítila sa indisponovaná, nech ten výraz znamenal čokoľvek. V skutočnosti si myslela, že je buď nachladnutá alebo ju všetok ten dážď začal stiesňovať. Robilo to divy s jej vlasmi, to si bola istá.
Aspoň, že jej prišla súprava na ošetrovanie a tiež aj list od jej rodičov, jej prvý od narodenín. Chcela si nájsť čas, aby sa na to pozrela, tak dnes ráno vymeškala Obranu, niečo čo urobila málokedy. Vedela, že je mierne vpredu pred ostatnými. A keďže väčšinou pracovali všetci svojim vlastným tempom, neublíži jej to.
Teraz meškala na Astronómiu. Oh vlastne, niežeby mali na každý predmet profesorov, ktorí kontrolovali dochádzku. Vošla do triedy, a aby bol jej deň ešte horší, tejto hodiny sa dnes zúčastnil profesor Stephens. 'Skvelé', pomyslela si. „Myslím, že ste vynechali dnes ráno dve hodiny, Hermiona," povedal profesor. „Zdá sa, že sa profesor Weasley zastavil, aby videl ako každý pokračuje s Obranou, a bol znepokojený, že ste tam neboli."
Hermiona vymyslela malé ospravedlnenie a sadla si na jediné voľné miesto, vedľa Draca. Profesor Stephens sa začal prechádzať, rozprával sa s každým študentom, zisťoval kam sa dostali a pýtal sa, či nepotrebujú nejakú pomoc. Hermiona a Draco dokončovali ich mapy hviezd na Astronómiu a Draco sa pozrel na hodiny na stene. Naklonil sa k nej, zašepkal jej do ucha tak, že ostatní dvanásti študenti v triede a ich profesor ho nemohli počuť a povedal: „Hej, Grangerová, hádaj čo? Mám tajomstvo."
„Hej, Malfoy, hádaj čo? Potrebujem, aby si bol ticho, snažím sa pracovať," odpovedala Hermiona tiež šeptom.
„Áno, ja sa tiež snažím pracovať, tak buďte ticho.," povedal Neville naklonený k Dracovi z prednej lavice.
Draco sa pozrel na zadnú časť Nevillovej hlavy, potom odložil svoje brko a potiahol za Hermioninu mapu a povedal: „Máš to súhvezdie zle, maličká." Zamračila sa na neho, ale zbadala, že má pravdu a opravila to.
Presne v tej istej chvíli prišiel k nim Profesor Stephens a povedal: „Potrebujem, aby mi každý odovzdal to, na čom pracuje. Oh, a ďalší týždeň bude čas na vaše hodnotenie. Stretnem sa s každým z vás osobne, porozprávame sa o vašej doterajšej práci a poviem vám, či mám pre vás nejaké odporúčania. Vtedy sa len uistíme, či všetci stíhajú toto tempo." Pozrel sa na zamračenú tvár Hermiony a dodal: „Nerobte si starosti, slečna Grangerová, nechcem vám navrhnúť, aby ste sa vzdali nejakých predmetov, hoci ak budete pokračovať v ich vynechávaní, možno by som mal." Ostatní študenti sa zasmiali, vrátane Draca. Hermiona bola mierne pobúrená a pozerala sa zamračene na stôl. Draco sa prestal smiať, pretože vyzerala ustarane.
Študenti začali odchádzať a keď si Hermiona balila svoje veci, Draco povedal: „Teraz ti už môžem povedať moje tajomstvo?"
„Áno, povedz mi," povedala bez nadšenia.
„Prestalo pršať," povedal a zdvihol obočie.
„Teraz si meteorológ?" spýtala sa.
Zamračil sa a spýtal sa: „Čo je meteorológ?"
„To je jedno," povedala s úsmevom „len mi povedz, prečo je to tajomstvo?"
„Oh, jasne," už zabudol, čo povedal „nuž, zvyšok môjho tajomstva je, že som dnes ráno dostal odkaz od nášho veľaváženého majstra Elixírov, v ktorom stálo, že dnes nebude potrebovať naše služby, čo znamená, moje drahé dieťa, že máme na zvyšok popoludnia voľno a už dlhšie neprší."
„Draco prosím, skráť to," povedala a pošúchala si prstami čelo.
„Nuž, to znamená, že dnes môžeme mať naše druhé rande, ak s tým súhlasíš," ukončil.
Cítila sa oveľa lepšie, a tak povedala: „A čo máš v pláne na naše druhé rande?"
„Choď do svojej izby, obleč si džínsy a hrubý sveter, zober si nepremokavé topánky a kabát a stretneme sa vonku pri južnom vchode do hradu tak povedzme za hodinu," povedal ľahkomyseľne.
„Prečo potrebujem čižmy?" spýtala sa, ale on už bol von z dverí. Pozbierala si zvyšok svojich vecí a pustila sa sama po chodbe.
Keď vyšla von z triedy, vypadla jej mapa hviezd. Pokúsila sa ju zdvihnúť a vypadol jej aj zvyšok vecí. Vzdychla si. Dnes nemala šťastný deň. Dúfala, že jej rande zdvihne náladu. Zohla sa, aby pozbierala svoje veci, keď uvidela ako niekto okolo nej prešiel. Zdvihla oči, ešte nevystrašená, a uvidela Terryho Boota. Dobre, stále nemusela byť vystrašená.
„Nepotrebuješ trošku pomôcť?" spýtal sa Terry, pobavený, a už sa zohol, aby jej zdvihol veci.
„Vážne mám dnes zlý deň, zatiaľ," potvrdila.
Načiahla sa po svoje veci a on povedal: „Vezmem ich, ty len choď a snaž sa nespadnúť." Usmial sa na ňu a potom povedal: „Dúfam, že si dokázala Michaelovi odpustiť. Viem, že sa trápi tým, čo urobil a práve teraz sa mi nie celkom zdôveruje so všetkým, ale viem, že sa cíti kvôli tomu mizerne. Tiež sa s ním zahrali vieš, že?"
Hermiona si pomyslela, že to bolo milé od Terryho, že sa staral o svojho priateľa. „Vyrovnám sa s tým. Naozaj neprechovávam nenávisť," povedala.
Dostali sa k portrétovému vchodu a Hermiona vyslovila heslo. Terry prešiel s ňou k jej izbe a povedal: „Zvládneš to odtiaľto?" keď jej podal knihy a papiere.
„Myslím, že áno, vďaka," povedala.
Položila svoje veci na posteľ a obrátila sa, aby zatvorila dvere, keď uvidela, že stále stojí pred jej prahom. „Ešte niečo, Terry?" spýtala sa.
„Nie, prepáč, myslím, že som sa na chvíľu pozabudol, ešte raz prepáč, dovidenia," usmial sa a odišiel preč. Hermiona mala pocit, že jej chcel ešte niečo povedať, ale práve teraz sa na to nemohla sústrediť. Musela sa pripraviť na rande a na dôvažok toho všetkého ju začínala bolieť hlava.
Ďalší zlý deň:
Napriek tomu, že dážď prestal a slnko sa chabo pokúšalo žiariť, obloha bola stále väčšinou šedá, dokonca s tmavošedými mrakmi. Vietor bol prudký a teplota mizerne studená. Hermiona mala dosť rozumu, aby si tentoraz vzala nielen rukavice, ale aj klobúk, šál a zimný kabát.
Keď zišla dole zadným schodiskom a vyšla von južnými vstupnými dverami, zbadala Malfoya, ktorý na ňu už čakal. Usmial sa na ňu, keď uvidel ako sa zababušila. Pristúpil k nej a objal ju, očividne si všimol po prvý krát, aká malá bola v porovnaní s ním. „Ty si skutočne dosť malá, však?" zasmial sa, keď zacítil v ústach trochu vlny z jej klobúka.
„Vytiahol si ma von, aby si sa vysmieval z mojej postavy?" opýtala sa.
„Nie, poď Grangerová, nech sa naše druhé oficiálne rande začne," povedal, držiac ju za ruku a viedol ju krížom cez pozemky. Mierili smerom k stajniam.
„Malfoy, ideme jazdiť na koni?" spýtala sa, trochu udychčaná a trochu vystrašená.
„Áno, to je naozaj to, čo mám v pláne. Už som osedlal dva kone a tie čakajú na nás," žiariaci jej odpovedal.
„Nikdy predtým som nebola na koni," vyhlásila.
Chytil ju za ruku a povedal: „Naozaj, to je čudné."
„Čo je na tom čudné? V súčasnosti kone nie sú dopravné prostriedky," prednášala.
Zatriasol hlavou a povedal: „Len poď." Teraz nechcel o tejto záležitosti debatovať.
Vošli do stajní, kde malý škriatok držal uzdu ich koní. Pozrela sa na oba kone, keď Draco vzal opraty toho čierneho. Predpokladala, že hnedý kôň bol pre ňu a povedala: „Nemyslím si, že to dokážem. Je príliš veľký."
Draco už-už chcel niečo jedovato poznamenať, ale odolal, uvedomujúc si, že bola trochu puritánska a bola by proti, tak držal jazyk za zubami. „Radšej by si išla so mnou ako na svojom vlastnom koni?" spýtal sa. Keď to bližšie zvážil, tak si prial, aby ho to napadlo na začiatku. To by bolo oveľa lepšie. Prosím, povedz áno.
„Áno, myslím, že áno," povedala placho.
Usmial sa. Zasunul nohu do strmeňa čierneho koňa a vyšvihol sa do sedla. Natiahol ruku smerom k nej a povedal: „Chyť mi ruku a stúpni si nohou na moju nohu. Budeš si musieť sadnúť predo mňa, nebude tam veľa miesta."
Urobila tak, ako jej radil a čoskoro bola pred ním na koni.
Začali ísť pomalým klusom von zo stajne na vychodenú cestu, ktorá bolo preplnená blatom. Akonáhle sa Malfoy dostal z priestoru stajní, kopol nohou do boku zvieraťa a začali cválať. „Drž sa, Grangerová," povedal.
„Čoho?" spýtala sa. Držala sa sedla, ale posunula ruky smerom k jeho.
Prešli do plného behu. Hermiona zatvorila svoje oči, trocha vystrašená. Naklonil svoju tvár vedľa jej a uvidel, že má zatvorené oči. „Otvor oči," prikázal. Urobila tak, ale mala ťažkosti vychutnávať si to. Bolo to takmer také desivé ako jazda na metle. Cítila Malfoyov teplý dych na boku svojho krku a jeho svaly obaľujúce jej telo, keď rukami držal opraty. Položila svoje ruky na jeho predlaktia a snažila sa uvoľniť svoje telo v jeho. Práve začínala mať z toho potešenie, keď urobil niečo nepredstaviteľné. Preskočil s koňom malý spadnutý strom, ktorý ležal na ceste.
Zakričala, pustila sa jeho rúk a zakryla si rukami oči. Nahlas sa zasmial a náhle položil svoju ľavú ruku okolo jej pása, stále držiac opraty pravou.
„Bavíš sa, Grangerová?"
„Nie tak celkom," priznala. Bola to malá lož. Začínala mať z toho potešenie.
Viedol ich z otvoreného poľa, po ktorom sa vznášali k ceste, ktorá bola lemovaná stromami a spomalil cval znova do klusu. Prišli na vrchol kopca a on zatiahol uzdu, aby konečne zastavil koňa. Zoskočil z koňa a priviazal uzdu k najbližšej vetve. Načiahol sa k nej a ona skĺzla do jeho rúk. Nechal jej telo zošmyknúť sa medzi seba a koňa.
Dokonca aj cez množstvo vrstiev jej oblečenia mohol cítiť jej telo pritlačené k jeho telu a ten pocit bol božský. Nemohol čakať, pretože nechcel čakať, tak sklonil hlavu, s rukami stále tesne okolo nej a pobozkal jej sladké pery. Nemohol sa nasýtiť, keď sa opájal jej teplom a vášňou. Pokračoval v bozkávaní, drzo posúvajúc svoje ruky pod jej kabát. Prekĺzol svojimi rukami okolo jej chrbta a vkĺzol pod chrbát jej svetra, zacítiac mäkkú bavlnu z trička pod ním.
Hermiona nechala svoje ruky poklesnúť z jeho hrude nadol k jeho pásu. Mal len pletený sveter, žiaden kabát, a pod ním rolák. Tiež vsunula svoje ruky pod jeho sveter, ale namiesto toho, aby ich zasunula medzi jeho sveter a tričko, vkĺzla s nimi priamo k jeho pokožke nad jeho žalúdkom, čo šokovalo oboch.
Pokračovali v bozkávaní a on posunul svoje pery z jej úst k jej krku. Silnejšie na ňu zatlačil a kôň, ktorý nahlas zaerdžal, sa od dvojice odsunul, neželajúc si byť dlhšie nimi obťažovaný. Bez koňa za nimi, ktorý im bol oporou a s jeho váhou tlačiacou silnejšie proti jej stojacemu telu, začala padať dozadu, takmer voľným pádom a dopadla na zadok do blata s mužom, ktorý bol predtým pri nej, ale teraz úplne na nej, jeho plná váha stláčala jej malé telo.
Vypúlila oči a on urobil to isté. Začal sa smiať, keď bojovala, aby ho zo seba odtlačila. Postavila sa, pozerajúc sa na jej zablatené ruky a dokonca zablatené nohavice. Hermiona sa pozrela na svoj zadok a uvidela, že bol celkom pokrytý vlhkým, hnedým blatom.
Zostal na zemi, hystericky sa smejúc a ukazujúc na ňu. Zúžila oči, zohla sa nadol, zdvihla hrsť blata, ktoré rýchlo upútalo jeho pozornosť.
Prestal sa smiať a povedal: „Čo máš v úmysle urobiť s tým blatom?"
„Myslím, že sa chystám vyklopiť ti ho na vlasy," oznámila jasný fakt.
„Počúvaj, ja som taký zablatený ako ty, pozri sa na mňa," pozrel sa sám na seba, ako tam sedel v tom blate. „Tak sa neopováž pomyslieť na to, že to blato hodíš na mňa."
Vedela, že dáva pozor, tak predstierala, že sa namiesto toho chystá odhodiť blato na cestu. Začal vstávať, mysliac si, že už je bezpečné tak urobiť, a ona ho zrazu zasiahla do tváre plnou dávkou blata, akoby to bola nejaká stará kabaretná šou a ona vrhla do jeho tváre tortu s banánovým krémom. Okamžite začala utekať, začujúc ho ešte ako po nej jačí.
Bežala nadol dlhou, točitou cestou, dvakrát skĺzla na zablatenú zem pod jej nohami. Mohla počuť ako na ňu kričí, hovoriac jej, že má malér, tak zvýšila rýchlosť vrútiac sa popod vetvu stromu. Mala v úmysle podliezť konár, ale jej blatom nasiaknuté čižmy sa šmykli na mokrej ceste a ona sa skĺzla dole kopcom. Ako sa kĺzala, zakričala o pomoc.
Nemohol ju na ceste nájsť, ale vedel, že nemôže byť ďaleko. Zrazu začul jej výkrik o pomoc. Bežal rýchlejšie, ale stále ju nemohol nájsť.
„Kde si?" zakričal.
„Draco?" Začul jej výkrik.
„Grangerová?" zase zakričal.
„Som tu dole, v úžľabine!" zakričala znova.
Prešiel k bočnej strane valu a uvidel, že sa zošmykla asi 15 yardov po blatom nasiaknutom kopci a pristála v rokline, ktorá kvôli všetkému tomu dažďu bola zaplavená. Držala sa koreňa stromu, snažila sa udržať svoje telo od toho, aby ho odplavil prudký prúd provizórnej riečky.
Vzal prútik, premenil akési spadnuté konáre na lano a hodil ho dole k nej. „Môžeš sa zachytiť toho lana?" spýtal sa.
„Myslím, že áno. Hoď ho ďalej," povedala.
Hodil lano a ona sa po ňom načiahla, popadnúc ho pri prvom pokuse. Keď druhou rukou pustila koreň stromu, povolila zovretie a zošuchla sa nadol do zatopenej rokliny, takmer ako keby splavovala pereje.
Draco zaklial pod nosom a rozbehol sa vrchom kopca. Zajačal na ňu: „Chyť sa niečoho!"
„Čoho?" zajačala nazad, mala dosť problémov udržať hlavu nad vodou. Čoho očakával, že sa chytí? Nakoniec schmatla malý ker, ale vedela, že nebude schopná udržať svoje zovretie dlho. Jej kabát a topánky ju sťahovali nadol, tak ako aj zvyšok jej premočeného vlhkého odevu.
Vedela, že sa neutopí, pretože voda nebola veľmi hlboká, ale vždy tu bolo nebezpečenstvo, že tento provizórny kanál vedie k nejakej skutočnej rieke alebo prúdu. Pozrela sa nahor na kopec a Malfoya nevidela. Ohromné, nechal ju tu umrieť osamote.
Pokúsila sa sama vytiahnuť nazad na zablatený svah, ale nedokázala to. Obávala sa, že ak sa pustí kríka, bude možno znova odplavená preč. Kde bol Malfoy?
Práve chcela na neho zakričať, keď ho uvidela ako sa spúšťa nadol ďalším premeneným lanom, ktoré zabezpečil o veľký strom. Siahol po jej ruke a bez toho, že by si medzi sebou povedali slova, načiahla sa nahor a on ju chytil za ruku. Takmer jej stiahol rukavicu, ale rozhodol sa, že ju znova nestratí, tak presunul svoju ruku z jej ruky k jej zápästiu a vytiahol ju nahor násypom.
Keď sa dostali na cestu, obaja nasiaknutí blatom a Hermiona kompletne mokrá, obaja si uvedomili, že to, čo začalo ako nádherné druhé rande sa zmenilo na katastrofu. Hermiona zvesila hlavu v zúfalstve. Takmer sa jej chcelo plakať. Prišiel k nej a objal jej mokré, zablatené telo. Pozrela sa na neho a povedala: „Vážne, nevie prečo, ale mám dnes mizerný deň, možno jeden z najhorších dní v histórii zlých dní."
Chcel, aby sa na to pozrela z každej perspektívy, a tak povedal: „Dokonca horší, než všetky tie, cez si ktoré prešla minulý rok?" Nechcel to viac upresňovať. Nepovedal horší než mučenie mojou tetou Bellou, horší než posledná bitka, horší než čeliť Voldemortovi, horší než byť zaseknutý v lese niekoľko dní bez prestania s Potterom, horší než bozkávanie s Weslíkom?
Oprela svoje unavené telo o jeho a pripustila. „Dobre, tak nie najhorší, ale je to jeden z prvej dvadsiatky, tým som si istá." Vlastne zatvorila oči. Nevedel, čo s ňou robiť, tak ju nadvihol a odniesol nazad ku koňovi, ktorý trpezlivo čakal na tom istom mieste, kde ho nechal.
Tentoraz jej pomohol dostať sa na koňa ako prvej. Keď sedela v sedle, vyslovil kúzlo, aby ich oboch očistil a usušil ju najlepšie ako mohol, hoci to veľmi nepomáhalo. Potom vyliezol na koňa za ňu a nasmeroval ich nazad smerom k hradu. Na ceste nazad mohol povedať, že rezignovala. Takmer ochabla v jeho náručí. Naklonil sa k nej a pobozkal ju na líce a sľúbil jej, že sa čoskoro vrátia na hrad, kde strávi zvyšok dňa v teplej posteli a on jej bude čítať, ak bude chcieť.
Pozrela sa na neho a povedala: „Zničila som naše druhé rande, že áno?"
„Nie, to urobila nepriazeň počasia, nie ty," usudzoval. Takmer spadla do jeho nastavených rúk.
Ako sľúbil, vzal ju na poschodie, kde šla do dievčenskej kúpeľne, aby sa osprchovala a prezliekla. Urobil to isté. Skončil skôr než ona a čakal na ňu v jej izbe s pohárom horúceho kakaa, tanierom sendvičov a knihou. Do postele prakticky spadla a on ju zakryl dekou. Odhryzla si zo sendviča a napila sa teplého kakaa, nechajúc zamatové teplo z nápoja naplniť jej telo svojou dobrotou.
Schúlila sa vo svojej posteli a on nevedel, čo by si pomyslela, keby si ľahol vedľa nej, tak si pritiahol stoličku od stola k jej posteli a posadil sa na ňu. Zdvihol knihu, aby začal čítať a ona povedala: „Poď, ľahni si vedľa mňa." Pozrel sa na ňu, trochu šokovaný, ale odtiahol prikrývku, aby si svojím telom ľahol vedľa nej. Otočila sa nabok, oprela sa o jeho telo používajúc jeho hruď ako vankúš, jedna ruka odpočívala vedľa jej hlavy, na jeho hrudi. Hermiona sa začala hrať s gombíkmi jeho košele, keď jednou rukou zdvihol knihu (druhú ruku mal okolo jej pliec) a začal čítať nahlas. Pokračoval v čítaní nahlas dokonca aj vtedy, keď začul rovnomerné zvuky jej dýchania, ktoré naznačovali spánok. Pokračoval v čítaní nahlas, až kým sa deň nezmenil na večer. Prestal čítať, až keď mal svoje vlastné oči ako z olova a konečne bol prinútený zriecť sa knihy kvôli spánku. Spustil knihu vedľa postele, trochu sa otočil na bok, objal ju v náručí a privítal pokojný spánok, ktorý na neho tak netrpezlivo čakal.
