Dôverne známe miesto

Preklad: Jimmi

Autor originálu: AnneM_Oliver ( wwwdotfanfictiondotnet/u/1320004/AnneM_Oliver)

Pozerala sa von oknom vlaku, všetko vyzeralo tak dôverne známe a v poriadku. Šla domov, na Rokfort. Jedna otázka potrebovala odpoveď, čo v tom vlaku robil Malfoy. Odpoveď bola, že opúšťal domov a nemal kam inam ísť. Dramione.

wwwdotfanfictiondotnet/s/3790150/11/A_Familiar_Place

This story is based on characters and situations created and owned by JK Rowling, various publishers including but not limited to Bloomsbury Books, Scholastic Books and Raincoast Books, and Warner Bros., Inc. No money is being made and no copyright or trademark infringement is intended. Author of original story: AnneM_Oliver.


Časť XI.

Prekliaty vírus:

„Hapčí! Hapčí! Hapčí!" kýchla.

Hermiona prechladla. Mala horúčku, bolela ju hlava, tieklo jej z nosa a bolelo ju v krku. Bolela ju každá kosť v tele. Zobudila sa uprostred noci na horšiu bolesť hlavy, než mala, keď šla do postele. Rozhliadla sa a uvidela Draca ležať na posteli s ňou a na najkratší možný moment si pomyslela, že sa niečo medzi nimi mohlo stať a ona si nemôže spomenúť. Keď si všimla, že spí oblečený, tak ako aj ona, vydýchla úľavou. To bol tiež presne ten moment, keď si uvedomila, že sa cíti hrozne.

Odkopla prikrývku, lebo jej bolo horúco. Bola zatlačená až k stene, pretože jej posteľ bola pre jedného. Draco bol taký veľký, že sa musela prešplhať cez jeho spiace telo, aby sa dostala von z postele. Ani sa nezobudil. Išla do kúpeľne a pri ceste nazad kýchla. Potom kýchla zase a potom sa jej zažiadalo tretí raz.

Hermiona nikdy nekýchala viackrát. Vždy kýchla tri krát. Urobila to zase pri návrate do izby. Jediné, čo chcela, bolo vyliezť nazad do postele, ale v jej posteli bol chlapec, ktorý zaberal celý priestor, okupoval prikrývky (napriek tomu jej bolo teplo) a mierumilovne spal, pretože sa cítil skvelo. Hermiona na neho chcela zakričať, aby ho dostala z postele, pretože ona je tu tá chorá, ale cítila sa príliš zle dokonca aj na toto. Vytiahla paplón z dolnej časti postele, schmatla jeden z jej vankúšov a stočila sa na koberci na podlahe a znova zaspala.

Draco sa zobudil a natiahol ruky nad hlavu. Slnečné lúče prenikali úsvitom, zalievajúc svetlom a tieňmi stenu Hermioninej spálne. Počkať, on bol v Hermioninej spálni. Pozrel sa na posteľ vedľa neho, kde bola minulú noc, a kde už nebola. Prečo bol v Hermioninej spálni bez Hermiony? Odkopol prikrývky a dokonca sa pozrel pod vankúš, nezastavilo ho ani to, že vedel, aké je to hlúpe. Vykročil z postele, aby ju išiel pohľadať a šliapol jej na ruku.

„Au!" vystrelila nahor do sedu, aby zase spadla nazad stláčajúc si ruku. Poponáhľal sa k nej a sadol si vedľa nej.

„Prečo si na podlahe?" spýtal sa.

„Pretože si tučný," zakňučala.

„Čože?" Nebol tučný.

„Zabral si mi všetko miesto," povedala.

„Prepáč," vyhlásil a potom si všimol, ako nezdravo vyzerá. Inštinktívne položil ruku na jej čelo, niečo čo jeho matka robila vždy, keď bol chorý. Mala horúčku. „Si chorá?" spýtal sa.

„Myslím, že áno, pretože sa cítim hrozne," povedala a znova si položila hlavu na vankúš na koberci.

„Vstaň z tej studenej kamennej dlážky," povedal a pomohol jej postaviť sa a zložiť sa nazad v jej posteli. „Môžem ti niečo doniesť?" spýtal sa, keď sa posadil vedľa nej.

„Pištoľ," povedala pokojne.

„Prečo chceš zbraň?" spýtal sa zmätený.

„Aby som sa zabila," zamrmlala a otočila sa nabok.

Pohladil ju po vlasoch. Bola to jeho chyba. Vzal ju von v tej zime, spadla do úžľabiny, premokla na kožu a teraz má pravdepodobne zápal pľúc. Áno, bola to iba jeho chyba. „Je to moja chyba, že si chorá. Včera si celkom zmokla a teraz si prechladnutá..."

„Po prvé," povedala zúrivo kašľajúc, „nachladnutia sú spôsobené vírusmi, nie z toho, že je niekto vonku na daždi, snehu alebo nejakej inej takej hlúposti. A ja som sa cítila včera zle dokonca už predtým, než sme šli na našu schôdzku." Znova kýchla, tri krát, potom ešte trocha zakašľala a povedala: „Prosím, podaj mi nejaké servítky a pohár vody."

„Nie," vyhlásil.

„Draco, ty si taký zlý." Bola na mäkko. Vždy bola labilná a dojatá, keď bola chorá. Zvyčajne s ňou jej otec a matka zaobchádzali ako s malým dieťaťom, keď bola chorá, ale teraz tu bol jej takzvaný priateľ a on jej nedonesie ani tie prekliate servítky.

„To som nemyslel," podráždene odpovedal. „Chcel som povedať nie, beriem ťa do nemocničného krídla."

„Som len nachladnutá, nepotrebujem ísť do nemocničného krídla," protestovala medzi kašľom.

Zdvihol ju na ruky a začal ju niesť von z jej izby. Niekoľko ďalších študentov sa už zobudilo. Bol piatok, väčšina z nich mala dnes voľný deň, takže väčšina bola stále v posteli. Dean, ktorý mal namierené k sprchám sa spýtal: „Čo sa deje, zase niekto zaútočil na Hermionu?"

Draco neodpovedal, len pokračoval a niesol ju dole chodbou. Neville začul slová 'zaútočil' a 'Hermionu' a vybehol z izby. „Čo sa deje?" spýtal sa Deana.

Predtým než mohol Dean odpovedať, iný študent povedal: „Znovu zaútočili na Hermionu." Neville sa rozbehol, aby otvoril dvere k vchodu v portréte. Padma a Luna obe vyšli zo svojich izieb a spýtali sa, čo sa deje.

„Hermiona je zranená, napadli ju, priamo v jej izbe," zakričal Neville, aby to všetci počuli.

Padma zajačala a povedala: „Ten útočník môže byť stále tu!" Čoskoro väčšina z ôsmackých študentov vyliezla z postelí. Jeden z nich bežal po profesora Stephensa. Niekoľkí z chlapcov začali kvôli útočníkovi na Hermionu prehľadávať všetky izby. Zvyšok študentov, prinajmenšom desiati z nich, nasledovali Draca a Hermionu, Deana a Nevilla do nemocničného krídla.

Draco chaosu okolo seba nevenoval pozornosť. Nepočul ani slovo z toho, čo ktokoľvek povedal, pretože si v duchu stále vyčítal, že kvôli nemu ochorela.

Hermiona si tiež nevšímala karavánu, ktorá ich nasledovala. Schovala si hlavu do ohybu Dracovho krku a zastenala.

Profesorka McGonagallová, ktorú práve zobudil jeden z portrétov v jej izbe, sa od druhého portrétu dozvedela, že slečna Grangerová, keď spala vo svojej posteli, bola smrteľne zranená prútikom ovládaným bývalým smrťožrútom, ktorý dnes ráno utiekol z Azbakanu. Prišla do nemocničného krídla práve, keď tam prišiel Draco s ostatnými.

Nevidela žiadne zranenie na slečne Grangerovej, ale vedela, že vzhľad môže klamať a ona vyzerala veľmi bledá a veľmi chorá. A taktiež nariekala. Povedala ostatným študentom, aby počkali vonku, kým Draco, ktorý stále niesol Hermionu, profesorka McGonagallová a teraz aj profesori Stephens a Mankin, sa vrútili do nemocničného krídla. Bifľomorský prefekt už oznámil madam Pomfreyovej, že prinášajú slečnu Grangerovú potom, čo utrpela mnohonásobné poranenia od temnej kliatby vyslanej rozhnevaným Dracom Malfoyom.

Z toho dôvodu bola veľmi prekvapená, keď zistila, že je Draco Malfoy ten, kto nesie slečnu Grangerovú do nemocničného krídla a ešte viac ju šokovalo, keď ju položil na jednu z postelí a slečna Grangerová kýchla. Tri krát.

Oh, čo za pikle kujeme, keď Draco učí Hermionu klamať :

Hermiona zostala v nemocničnom krídle celý víkend. Časom si vypočula každý podivný príbeh, ktorý sa rozprával o 'útoku' na ňu. Už sa cítila dosť dobre na to, aby sa nad niektorými zasmiala. Jeden, ktorý považovala za najzábavnejší, jej porozprávala Luna, ktorá povedala, že si nikdy nemyslela, že je to útok. Domnievala sa, že Hermiona bola vystavená prachu z Prízrakov, presúvajúcich sa Homulusov Dupulusov, ktorý sa zrejme zahniezdili v lese vedľa školy a boli známi tým, že útočili na ľudí a vyvolávali u nich príznaky nachladnutia. Áno, to bolo pravdepodobne ono.

V pondelok ráno každý väčšinou zabudol na udalosti víkendu. Hermiona bola hrozne pozadu so svojou prácou, dokonca aj keď jej Neville prepašoval knihy do nemocničného krídla, keď bola chorá.

Draco ju presvedčil, aby v to pondelkové ráno predstierala chorobu a tak mohla dobehnúť svoju prácu. Urobil to čisto zo sebeckých dôvodov. Nechcel celý deň počúvať jej sťažnosti na to, ako je 'pozadu' a tiež chcel, aby dobehla zameškané, kvôli tomu, aby mali tento týždeň troch zábavy a nemuseli celý dlhý týždeň robiť len domáce úlohy.

Hermiona súhlasila s Dracovým plánom, prinútila ho sľúbiť jej, že sa vráti nazad a pomôže jej. Tiež jej musel dať vedieť, keby niektorí z učiteľov prišli na konzultácie, rovnako ju informovať, keby im povedali niečo dôležité. Sľúbil jej to, napriek tomu, že nemal v úmysle urobiť nič podobné.

Tak teraz bola vo svojej vlastnej posteli so všetkými svojimi knihami okolo seba, keď začula zaklopanie na dvere. „Ďalej," povedala.

Bol to Bill Weasley, nuž, profesor Bill Weasley pre väčšinu miestnych, ale stále obyčajný 'Bill' pre Hermionu. Doširoka sa usmial a povedal: „Hej, počul som, že sa cítiš mizerne a ty sa tu učíš. Aj keby si bola v kóme, tak som si istý, že by si stále našla spôsob ako sa učiť, však?"

Hermiona vedela, že len žartuje, ale cítila sa ako podvodník. Bolo jej dosť dobre na to, aby sa učila, bolo jej skutočne dosť dobre na to, aby išla do triedy. „Môžem ísť do triedy, je mi lepšie," povedala a položila svoje nohy na podlahu.

„Hej, len žartujem. Daj si pohov. Len som chcel povedať, že by si mala odpočívať a nie sa učiť. Viem, že sa musíš vážne cítiť zle, pretože ty nikdy nevynecháš hodinu," povedal s úsmevom a posadil sa na jej neobsadenú stoličku.

Cítila sa hrozne vinne a na malú chvíľu zauvažovala, že Dracove slizolinské vlastnosti sa už začínajú prenášať aj na ňu. „Čo môžem pre teba urobiť, Bill?" spýtala sa a odložila nabok domácu úlohu.

„Myslím si, že by si mala vidieť toto. Je to list, ktorý dostal môj otec pred pár dňami." Lístok bol hrozivý a presný. Viac menej hovoril, že pán Weasley musí presvedčiť Hermionu, že nič dobré nevzíde z toho, keď sa humusáčka stýka so smrťožrútom. Že to bol známy fakt, že Draco Malfoy nie je nič iné ako špión v službách smrťožrútov, tak ako to bolo v jeho šiestom ročníku, a že nemá v úmysle nič iné len zranenie a smrť Hermiony. Na rozdiel od predchádzajúcich odkazov, ktoré dostala ona a Justin, a ktoré sa im vyhrážali za to, že sú humusáci, tento jeden varoval pred Dracom. Tak podľa všetkého skutočný autor týchto odkazov už dlhšie nechcel, aby považovali Draca za autora týchto listov, ale teraz zamýšľal ohovárať jeho osobu a naznačovať, že prišiel na Rokfort pod falošnými zámienkami; jeho skutočným zámerom bolo ublížiť Hermione Grangerovej.

„Prečo to poslali tvojmu otcovi?" opýtala sa Hermiona.

„Tiež sme si mysleli, že je to zvláštne. Harryho listy prestali, tak ako aj tie pre teba a Justina, správne?" Hermiona prikývla a Bill pokračoval. „Nuž, pretože otec pracuje pre ministerstvo a oni sa už raz do tejto záležitosti zamiešali, musel im ten list ukázať. Hermiona, musím sa spýtať, si si istá, že Malfoyovi dôveruješ?"

Hermiona mala po krk toho, že sa jej každý pýtal túto otázku. „Áno," vzdychla. „Verím mu. Ver mi, nie je väčší smrťožrút než ja. Bol dieťa, ktoré vychovávali vlastní rodičia k nenávisti a ktoré počas posledných pár rokov nemalo na výber pri činoch, ktorých bolo prinútené zúčastniť sa."

„Pekne povedané a ja dúfam, že máš pravdu. Ale budeme ho sledovať, chcem, aby si to vedela," povedal a postavil sa.

Predklonil sa a pobozkal ju na vrch hlavy. „Fleur chce, aby si nás čoskoro prišla pozrieť na večeru. Z Rokvillu sa každý deň premiestňujem hore a dolu kvôli práci, pretože sme stále v Mušľovej chalúpke. Na jeseň je naozaj nádherná," povedal Bill. Zamával jej a odišiel z izby.

Po zvyšok rána sa Hermiona nedokázala sústrediť. Zakaždým, keď zdvihla knihu, myslela na ten odkaz. Poznala Draca, že áno? Mohla mu veriť, že áno?

Stále jej mohol klamať, bol v tom expert. Stále bol občas dosť rozmaznaný a nadutý. Jednako odmietala veriť, že by jej chcel ublížiť. To predsa nedáva zmysel.

Samozrejme, v ten prvý deň ju vo vlaku vyhľadal. Musel začať svoju cestu v inom kupé, pretože sa k nej pridal až v polovici cesty.

Jednako, neprinútil ju, aby s ním v ten prvý deň išla na ich túre k hradu. Rozhodla sa tak sama. Keby mal v úmysle ublížiť jej, bol s ňou osamote po celý deň. V tom čase ju mohol zraniť. Do pekla, bol s ňou od toho dňa veľakrát sám. Keby bol chcel, mohol by ju doteraz už zabiť.

Odmietala uveriť, že jej chcel ublížiť, akýmkoľvek spôsobom, akokoľvek! Nie, to nebola pravda.

Zhodila knihu z postele a ľahla si nazad na vankúš a rozhodla, že je možno stále dosť chorá. Nakoniec potrebuje odpočívať.

Zobudila sa obliata studeným potom. Triasla sa, trhane dýchala a mala slzy v očiach. Mala hroznú nočnú moru. Prisnilo sa jej, že Draco ju vzal na jednu z vežičiek hradu, objímal ju a bozkával jej krk. A potom ju bez varovania vytlačil von. Zobudila sa predtým, než vo svojom sne narazila na zem.

Keď znova prežívala svoju nočnú moru, ozvalo sa zaklopanie na dvere. Boli to Terry a Padma. Pozvali sa sami do vnútra. „Ako sa cítiš?" spýtal sa jej Terry. Videl, že mala plač na krajíčku a na čele mala spotené vlasy.

Padma povedala: „Musíš mať znova horúčku. Nemali ťa pustiť z nemocničného krídla tak skoro." Hermiona by sa cítila hlúpo, keby povedala: 'Nie, len som mala nočnú moru, v ktorej sa ma môj priateľ pokúšal zabiť,' a tak len súhlasne prikývla hlavou. Znova klesla nazad pod prikrývky. Padma sa na Terryho zábavne pozrela a ten zdá sa pochopil a nechal dievčatá osamote.

Padma si sadla na posteľ vedľa Hermiony a povedala: „Hermiona, nenávidím, že to v tejto chvíli vyťahujem, zvlášť pretože si chorá, ale mám lístok, ktorý sa týka teba a Malfoya a myslím si, že ho musíš vidieť."

Hermiona sa posadila. Čo sa to tu dialo so všetkými tými hlúpymi odkazmi! „Môžem ho vidieť?" spýtala sa Hermiona.

Padma siahla do vrecka na sukni a ukázala ho Hermione. Bol priamo adresovaný Hermione a obsahoval viac menej to isté ako ten pre pána Weasleyho. „Kde si našla tento?" spýtala sa Hermiona.

„Bol na tvojom vankúši. Išla som tam, aby som zobrala tvoje knihy pre Nevilla, keď si bola v nemocničnom krídle. On nechcel vojsť do tvojej izby. Nikomu som to nepovedala, iba Terrymu. Čo chceš robiť? Myslíš, že ten odkaz je pravdivý?" spýtala sa Hermiony.

Na rovinu, Hermiona nevedela, čo si má myslieť. Dokonca nechcela myslieť. Chcela, aby sa toto všetko skončilo. Otočila sa k stene a začala plakať. Padma sa rozhodla nechať ju samu.

Nikto nič Dracovi nepovie:

Posledných pár týždňov bola Hermiona neobvykle tichá. Ako sa november blížil ku koncu, snažila sa viac ako kedykoľvek predtým, ale spolu s učením sa navyše prišla namrzenejšia a vážnejšia Hermiona. Draco nebol vôbec nadšený touto novou Hermionou. Ani trochu.

Vôbec sa nesmiala. Nerobila žarty. On sa načiahne po jej ruke a ona ju strhne preč. Spýta sa jej, čo sa deje a ona povie, že nič. Ale Draco nebol hlupák. Vedel, že sa niečo deje.

Pravda bola, že Hermiona dostávala odkazy od jej údajného 'záchrancu/prenasledovateľa' takmer každý deň, odo dňa, keď jej Padma odovzdala lístok, ktorý našla ležať na jej vankúši. Niektoré z nich boli každé ráno pod jej dverami. Niektoré boli na stole, za ktorým sedávala v knižnici. Dvakrát ich našla vo svojich učebniciach. Začínalo ju to vyvádzať z rovnováhy a cítila sa viac vyľakaná. Odkazy prichádzali častejšie a s každým ďalším, čo dostala, boli otrasnejšie.

Nikomu to nepovedala. Držala to všetko vo svojom vnútri. Vedela, že tie odkazy ovplyvňujú jej vzťah s Dracom. Nenávidela priznať si, že sa začala pýtať na Dracove skutočné pohnútky. Uvedomovala si, že to môže tiež vnímať. Cítila sa kvôli tomu zle, ale nedokázala zmeniť to, ako sa cítila.

V jeden deň, skoro na konci mesiaca, pracovali v laboratóriu Elixírov. Hermiona pridala prísady do nápoja, na ktorom pracovali a požiadala Draca, aby jej podal určitú prísadu. Ako jej podával mramorovú misku, kde práve rozdrvil prísady paličkou, dotkol sa svojimi prstami jej prstov, zámerne. Ucukla a mramorová miska spadla na zem a rozlomila sa vo dvoje.

„Prepáč," povedala zlomeným hlasom. Zohla sa, aby zdvihla rozlomenú nádobu a povedala: „Pôjdem do skladu a donesiem ešte trochu." Kráčala ku skladu a on išiel za ňou.

Stál priamo za ňou, tak blízko, že nemala inú možnosť než si uvedomiť jeho prítomnosť. Jeho blízkosť jej už chýbala, ale bol úprimný? Čo od nej chcel? Zdalo sa, že chápe, že sa niečo hrozné deje. Chýbala mu. Chýbalo mu byť s ňou takto blízko. Keď tam za ňou stál, a voňal jej vlasy, nechcel nič viac, než sa jej len dotknúť. Preto to bolo to, čo urobil. Načiahla sa po nádobu s prísadami a keď sa dotkla fľaštičky, položil svoju ruku na jej. Hermiona pustila fľaštičku, ale on nechal svoju ruku na jej. Stiahol ju nadol a hladil jej dlaň svojím palcom. Stále bola k nemu chrbtom, tak nemohol vidieť jej tvár, ale cítil vo svoju srdci, že niečo bolo zle. „Čo sa v poslednej dobe deje, Grangerová? Chováš sa ku mne ako vyvrheľovi a ja ani neviem, čo som urobil zle."

Neotočila k nemu tvár. Len zvesila hlavu a zaklonila sa trochu. Položil ruky okolo jej drieku a pozrel sa nadol na jej tvár. Oprela si hlavu dozadu o jeho hruď a zdvihla oči, aby sa stretla s jeho očami. Zdvihla ruky nahor k jeho tvári, len aby ich nechala poklesnúť nazad k svojim bokom. Oprel hlavu o jej plece a zašepkal: „Môžeš mi povedať čokoľvek, musím to vedieť. Ty musíš vedieť, čo k tebe cítim?" Chcel jej povedať, že ju miluje, pretože ju miloval, ale mal strach jej to povedať. Mal strach, že ona necíti to isté.

Stála tam, stúlená v jeho objatí. Chcela mu veriť. Len nevedela, či to niekedy dokáže. „Nemôžem ti to povedať," povedala, uvoľniac sa z vplyvu, ktorú na ňu mal a obrátila sa, aby vybehla z miestnosti.

Schmatol ju za zápästie a povedal: „Nejdeš nikam, až kým mi nepovieš, čo sa deje. Už sa ku mne neposadíš, už sa so mnou nerozprávaš, už sa spolu neučíme. Odvtedy, čo si bola chorá. Prečo?" Bolo treba sa spýtať, tak sa spýtal.

Čo by mala povedať? Mala by povedať „pochybujem"? Mala by povedať: „Varovali ma, aby som sa ti vyhýbala"? Mala by povedať: „Som z teba vystrašená"? Pretože to ani nebola pravda. Nebola z neho vystrašená. Pozrela sa na neho a povedala: „Chcem, aby sme sa prestali vídavať. Už ťa viacej nemám rada." Bola to tá jediná vec, o ktorej vedela, že zastaví tie odkazy. Rozbehla sa od neho preč a začala plakať preklínajúc deň, kedy ju Draco Malfoy naučil klamať.