Dôverne známe miesto
Preklad: Jimmi
Autor originálu: AnneM_Oliver ( wwwdotfanfictiondotnet/u/1320004/AnneM_Oliver)
Pozerala sa von oknom vlaku, všetko vyzeralo tak dôverne známe a v poriadku. Šla domov, na Rokfort. Jedna otázka potrebovala odpoveď, čo v tom vlaku robil Malfoy. Odpoveď bola, že opúšťal domov a nemal kam inam ísť. Dramione.
wwwdotfanfictiondotnet/s/3790150/13/A_Familiar_Place
This story is based on characters and situations created and owned by JK Rowling, various publishers including but not limited to Bloomsbury Books, Scholastic Books and Raincoast Books, and Warner Bros., Inc. No money is being made and no copyright or trademark infringement is intended. Author of original story: AnneM_Oliver.
Časť XIII.
Kto povedal čo o kom?
„... a potom chlapík hovorí: Nie, povedal som, že to bol troll!" povedal Dean, dokončiac pointu k veľmi prostopašnému vtipu.
Všetci ôsmaci sa zasmiali. Všetci boli v ich spoločenskej miestnosti, oslavovali. Práve dokončili svoje písomné predbežné skúšky, semester skončil a oficiálne sa začali zimné prázdniny. Všetci tí, čo odchádzali domov na prázdniny, odchádzali zajtra. Ak toto nebol dôvod na oslavu, tak potom žiaden iný dôvod neexistoval.
Hermiona sa smiala spolu s ostatnými, ale nie tak celkom tomu venovala pozornosť. Práve čítala list od matky a otca. Boli sklamaní, že ich nepríde pozrieť na Vianoce, ale povedali, že chápu, že chce vidieť svojich priateľov. Cítila sa vinne. Naozaj chcela vidieť svojich rodičov, pretože jej tak veľmi chýbali a k tomu im ešte aj klamala. Povedala im, že chce ísť na Vianoce do Brloha.
Tiež dostala list od Harryho. Ľutoval, že ostáva v škole a nepríde do Brloha. Musela klamať Ronovi a Harrymu tiež. Povedala im, že potrebuje zostať v škole kvôli štúdiu. Odložila list rodičov vedľa Harryho listu a cítila sa veľmi depresívne. Pozrela sa krížom cez miestnosť, kde na konci gauča sedel Malfoy a čítal knihu. Dokonca sa ani nesnažil pripojiť k zábave. Bol spokojný s tým, že len počúval. Rád by sa bol pripojil, ale pravdepodobne by nebol vítaný. Už to bolo dosť, že bol schopný s nimi všetkými sedieť v jednej miestnosti. Nestaral sa o to, rozhodne.
Pozrel sa na Hermionu, ktorá už najmenej po štvrtý krát čítala svoje listy. Pozrela nahor; zacítila, že sa na ňu pozerá. Pozrela sa na neho, usmiala sa, ale potom zdvihla oči a uvidela, že ich Terry sleduje. Pozrel sa na Hermionu a potom na Draca. Pozrela sa nazad na listy.
Terry pobozkal Padmu na líce a vstal z druhého gauča. Zapol nejakú hudbu a každý začal tancovať. Prišiel k Hermioninej stoličke a povedal: „Vyzeráš dnes večer smutná. Očakáva sa od nás, že budeme oslavovať."
Len pokrčila plecami. Zobral jej listy z ruky a povedal: „Už si čítala dosť, poď tancovať." Zatriasla hlavou. Nahol sa dolu, bližšie k nej, čím získal Malfoyovu pozornosť. Terry povedal: „Počúvaj Hermiona, povedal by som, že ti chýba byť s Dracom. Tak len choď a požiadaj ho o tanec. Pomer sa s ním. Každý by vám povedal, že si vzájomne chýbate. Neviem, kvôli čomu ste sa vlastne rozišli, ale sú Vianoce ako vieš."
Hermiona si pomyslela, že Terry je taký milý. Keby len vedel. Ale mohla by to byť dobrá zámienka. Povedala: „Choď mu povedať to isté a ak on bude chcieť tancovať so mnou, tak ja budem tancovať s ním." V duchu sa usmiala, keď jej Terry sklonený k nej pobozkal ruku a odkráčal k Malfoyovi. Sadol si na gauč vedľa Draca, vymenili si pár slov a Hermiona vedela, čo bude nasledovať. Draco odložil knihu nabok stola, postavil sa a prišiel k nej.
Povedal, pretože všetci počúvali (pretože všetky uši na ňom viseli): „Tu pán Boot si myslí, že by sme mali nechať minulosť minulosťou a pomeriť sa, pretože koniec– koncov sú Vianoce. Pán Boot tiež hovorí, že Padma povedala Nevillovi, ktorý povedal Lune, ktorá to povedala Deanovi, že sme veľmi pekný pár." Zdvihol pobavene na ňu obočie. „Myslím, že si myslia, že by sme si mali zatancovať," dokončil.
Usmiala sa, prvý úsmev, čo nedokázala skryť, a povedala: „Oh, vážne?" Vzala ho za ruku a keď začala pomalá melódia, začali tancovať.
Hermiona si oprela hlavu o jeho rameno a on držal obe jej ruky vo svojich. Kolísali sa podľa hudby a Hermiona povedala: „Toto nám nepomôže zistiť, kto poslal tie odkazy," a pozrela na neho.
„Ten hajzel," povedal Draco.
„Sú Vianoce," pokarhala ho.
„Oh, myslel som, ten hajzel a šťastné a veselé," zasmial sa, keď to povedala a potom dodal: „Okrem toho nám toto možno pomôže vyhnať tú osobu z úkrytu. Je to úplne posledná noc a tak sa možno dostaneme na kobylku tomu, kto je za to zodpovedný."
„Nezáleží ti na tom, len ma chceš mať blízko pri sebe," povedala.
„Ty si taká domýšľavá, pretože ja sa vôbec nestarám o to, či ťa mám blízko pri sebe, toto všetko je len kvôli tomu dôvodu," predstieral.
„Tomu dôvodu," zopakovala a prevrátila očami.
Tento príjemný okamih medzi nimi nakoniec uplynul a začala rýchlejšia pieseň. Draco povedal: „Na takéto niečo odmietam tancovať," sadol si nazad, zdvihol knihu a nechal Hermionu na tanečnom parkete, ale žmurkol na ňu predtým, než si začal čítať.
Hermiona si išla tiež sadnúť, ale prišiel k nej Justin a povedal: „Zatancuješ si so mnou, Hermiona?"
Tak si zatancovala tanec s Justinom, ďalší s Deanom a jeden s Nevillom. Išla si zobrať ďatelinové pivo z rohu miestnosti a uvidela ako k nej prichádza Michael. Dúfala, že sa ju nechystá požiadať o tanec. Nie kvôli tomu, že by jej bol stále odporný, ale kvôli tomu, že už bola unavená.
„Hermiona, šťastné a veselé," povedal a podal jej malú červenú pančuchu. Pozrela sa do pančuchy a v nej bola cukrová palička a pozdrav. Všimla si, že ich rozdával každému. Usmiala sa a povedala: „Ďakujem ti." Vybalila z obalu cukrovú paličku a sadla si na vrch stola, upreto ju olizovala, keď Draco prišiel späť k nej.
„To vyzerá dobre," povedal zvodne.
„Nedal ti tiež cukrovú paličku?" spýtala sa.
„Áno, ale ja som nehovoril o sladkosti!" Položil ruky z každej strany jej nôh a povedal: „Želám si, aby v tejto chvíli bolo nad našimi hlavami imelo, práve teraz." Hermiona sa pozrela hore, keď tak urobil Draco a on povedal: „Páni, som zvedavý, kto ho tam dal?" Nad nimi bolo skutočne imelo. Akoby to súčasne spozorovala celá miestnosť, pretože každý začal kričať a pískať. „Pobozkaj ju!" a „Imelo!" bolo počuť z chodby.
Hermiona sa začervenala a pozrela sa na svoje kolená. Nemala vo zvyku bozkávať sa pred davom ľudí. Pozrela sa do jeho bridlicovo šedých očí a povedala: „Radšej ma pobozkaj Draco, pretože nechceme, aby nás dostali Narglovia," pozrela na Lunu a povedala: „Nie je tak, Luna?"
„Oh, Draco, Hermiona má pravdu," vložila sa do toho Luna.
Draco zatriasol hlavou a perami vyslovil slovo 'bláznivá', ale naklonil sa bližšie, s rukami stále z každej strany jej nôh, a jemne ju pobozkal na pery, dosť na to, aby ich pochválili spolužiaci. Keby Draco, Hermiona a ostatní venovali pozornosť niečomu inému ako bozku, boli by si všimli úškľabok osoby, ktorá zodvihla Hermionine listy a vložila si ich do vrecka.
Prvý deň prázdnin:
Hermiona si privstala, aby stihla Nevilla, Deana a Lunu. Namierila si to do Veľkej Siene na raňajky, a uvidela osamoteného Malfoya sediaceho s kávou a toastom. „Ahoj," povedala a sadla si k nemu.
Naklonil sa k nej, aby ju pobozkal, ale ona sa odtiahla dozadu. „Hej, myslel som, že zase spolu chodíme?" spýtal sa.
„Zase? Veď sme dokonca neboli ani rozídení," pripomenula.
„Na chvíľu sme boli," pripomenul jej.
„Ja viem, a stále mi je to ľúto," povedala.
„Tak zavri ústa a pobozkaj ma," povedala nízkym tónom.
Pobozkala ho a potom znovu povedala: „Ospravedlňujem sa, za všetko."
Sklonila hlavu a on jej položil ukazovák pod bradu a povedal: „Nie je treba sa ospravedlňovať, len prosím, daj mi ešte jeden bozk na dobré ráno."
Pomyslela si, že vyzerá tak rozkošne, tak sa naklonila a znova ho pobozkala. Práve vtedy vošli Terry a Padma, ruka v ruke a Terry povedal: „Áno, ľudkovia, nemusíte mi ďakovať, napriek tomu, že ja sám som Hermionu a Draca dal znovu dokopy," poklepal Dracovi po chrbte a stisol Hermione rameno.
Padma sa zasmiala a povedala: „Neprišli sme sa sem chvastať, vážne, len sme vám obom prišli povedať dovidenia a zaželať šťastné a veselé."
„Kedy odchádzaš na prázdniny, Hermiona?" spýtal sa Terry. „Nejdeš vlakom ako my ostatní?"
„Nie, odchádzam až zajtra," zaklamala Hermiona. Zase sa cítila nepríjemne kvôli tomu, že musela klamať.
Dvojica odišla a Hermiona si vzala a odhryzla z Dracovho toastu. Zachytil jej ruku a povedal: „Mám pre nás tak veľa naplánovaného na týchto pár týždňov." Hermiona sa rukou dotkla jeho pier.
„Nezabúdaj, že potrebujeme tiež urobiť nejakú detektívnu prácu," pripomenula. Tak sa stále držala pri zemi, pomyslel si, keď si zobral svoj kúsok chleba z jej rúk a vložil si ho celý do úst.
Keď skončili raňajky a väčšina študentov už odišla, Draco sa spýtal Hermiony, či by sa nechcela ísť von prejsť. Pripomenula mu, že je zima a sneží, ale spýtal sa jej, kde je jej zmysel pre dobrodružstvo. Pripomenula mu, že mala dosť dobrodružstva naposledy a to jej vydrží do konca života. Potom mu povedala, aby šiel hore a zobral ich kabáty a klobúky. Vybehol hore, nadšený takmer ako dieťa na Vianoce.
Vrátil sa dole a stretol sa s ňou pri vchodových dverách. Sotva lapal dych. Povedala: „Zdá sa, že ste z formy, mladý muž," a štuchla ho do boku. Zachytil jej prst, vložil si ho do úst a pohrýzol ju. Zamračila sa a nazvala ho škaredým menom, z ktorého bol šokovaný, že ho dokonca taká poriadna, mladá žena ako Hermiona Grangerová pozná.
Vyšli von, kde bolo mrazivo. Pozemky boli pokryté bielou pokrývkou, ktorá takmer oslepovala. Kamkoľvek išli, svet sa leskol v krištáľovom úžase. Nádhera tej zimnej krajiny divov v kombinácii s udalosťami zo včera večera, dávala Dracovi a Hermione druhú nádej na spoločný život.
Hermiona sa dotkla Dracovej ruky. Pozrel sa nadol na svoju ruku v jej a zacítil takú radosť, že si bol istý tým, že mu srdce vyskočí z hrude. „Povedz mi Hermiona, ešte ľutuješ, že si nešla domov na Vianoce?" spýtal sa.
„Samozrejme, moji rodičia mi veľmi chýbajú, ale problém je, že si nie som istá, či by som mohla ísť domov a chovať sa ako šťastná malá Hermiona a nepovedať im nič, čo sa tu deje. Tak veľmi som sa snažila uchrániť ich pred týmto svetom, tak skutočne nemôžem dovoliť, aby vedeli, čo sa tu práve teraz deje. Kvôli tomu je lepšie, že tu zostávam," zamrmlala, jej hlas takmer zmĺkol, keď dodala: „Tak sa mi cnie."
„Mne sa tiež cnie za mojou matkou a otcom," priznal sa. Pozrela sa na neho a usmiala sa. Jej úsmev sa zdal byť taký žiarivý ako sneh, ktorý pokrýval pozemky, po ktorých kráčali. Jej úsmev rozžiaril celú jej tvár. Skutočne miloval jej úsmev.
„Čo chceš na Vianoce?" spýtala sa Draca.
„Mier a pokoj všetkých ľuďom," povedal so zachichotaním a dodal: „Jéminé, nedokázal som ani toto jedno povedať s vážnou tvárou, že?" Zasmiala sa tiež.
Potom sa jej opýtal: „A čo ty, maličká, čo je tvoje najvrúcnejšie želanie tieto Vianoce?"
Zahryzla si do pery a zamyslela sa na chvíľu. Povedala: „Len by som chcela byť šťastná, ale naproti tomu nechceme to my všetci... Šťastie je v súčasnosti skôr zriedkavé a veľmi ťažko zaslúžené."
„Budem sa snažiť, aby si našla svoje šťastie, keď budem môcť," povedal, keď prestal kráčať. Zohol sa, nastaviac svoju tvár vedľa jej, tak blízko, že si pomyslela, že ju chce pobozkať. Povedal: „Koľko stojí v súčasnosti šťastie, pretože mám obmedzený príjem peňazí," potom ju pobozkal na líce.
„Oh, vážne, koľko je tvoj príjem?" vyzvala ho.
„Bez žartov, vážne to chceš vedieť?" spýtal sa. Bude šokovaná. Dostával veľmi veľký týždenný príjem.
Povedala: „Nie, myslím, že to nechcem vedieť. Keby si mi to povedal, potom by to možno vyzeralo, že ťa milujem len pre tvoje peniaze."
„A teraz ma miluješ pre niečo iné ako peniaze?" spýtal sa, snažiac sa o to, aby to neznelo horlivo. Žartoval, ale nie celkom. Prečo ho milovala?
Začala sa znovu prechádzať, ťahajúc ho za jeho ruku a povedala: „Počkaj až na Vianoce a zistíš, ako veľmi ťa ľúbim."
„Ach, hej prekvapenia, milujem prekvapenia," povedal Draco s krivým úškľabkom.
„Mal by si mať pre mňa dobrý darček, pretože ja som za všetky darčeky," povedala Hermiona uštipačne.
Draco povedal: „Tiež si budeš musieť počkať a uvidíš."
Hermione tieklo z nosa a tvár mala červenú od vetra. Vedel, že jej je zima. Napriek tomu, že povedala, že nachladnutie spôsobujú vírusy, nebol si tým taký istý. Nechcel, aby znova ochorela, hlavne keď mal tak veľa plánov na ich prázdniny. Začal s ňou kráčať nazad k hradu. Keď sa dostali takmer k hlavnému nádvoriu, zdvihol hlavu a uvidel dosť veľký špicatý cencúľ, ktorý visel z rohu hradu pri predných dverách.
Vyskočil a zrazil ho dolu, kde sa na studenej zemi rozprskol na stovky malých kúskov. „Oh, aká škoda, bol taký krásny. Je škoda zničiť niečo také krásne," povedala Hermiona.
Pomyslel si, že to, čo povedala, bolo výstižnejšie a pravdivejšie, než sama vedela. Cítil to úplne rovnako. Pomyslel si, že je nádherná, a prisahal, že nikto nezničí ich dvoch alebo to, čo mali.
Čin teroru:
Poobede Draco a Hermiona leňošili v prázdnej spoločenskej miestnosti. Práve sa vrátili z prechádzky a posadili sa na jeden z gaučov. Chvíľu sa rozprávali, hovorili si príbehy z detstva, spoločné nádeje a sny do budúcnosti. Hermiona zaspievala Dracovi niekoľko muklovských vianočných piesní, ktoré ho rozosmiali. Smial sa na piesňach a na jej speve. Hermiona mu povedala, že by mali ísť pohľadať ich vlastný vianočný stromček a umiestniť ho v spoločenskej miestnosti. Sľúbil jej, že to urobia hneď ráno.
Draco šiel dole a priniesol nejaký obed, ktorý tiež zjedli na gauči. Okrem občasného vstávania na toaletu, takmer vôbec neopustili celý deň gauč. Hermiona dvakrát vstala, aby pohľadala listy, ktoré dostala od rodičov a Harryho. Nemohla si spomenúť, či ich odniesla včera večer nazad do izby, pretože všetko prehľadala predtým než šla do postele, tak jej došlo, že ich zabudla v spoločenskej miestnosti. Ale aj keď prehľadala celú spoločenskú miestnosť, stále ich nemohla nájsť. Draco ju uistil, že jej ich čoskoro pomôže nájsť.
Mali práve bozkávaciu chvíľu, keď ju Hermiona zase prerušila. Zatlačila ho od nej a povedala: „Dáme si prestávku, chcem ísť do soviarne skôr než bude tma. Potrebujem mojím rodičom poslať ich vianočný darček a mám pozdravy pre Weasleyovcov a Harryho." Postavila sa a rozbehla sa do jej izby. Draco chvíľu zostal na gauči, potom sa postavil a išiel za ňou do jej izby. Predtým než spravil pár krokov, uvidel Hermionu ako beží smerom k nemu s výrazom hrôzy na tvári. Vbehla mu do rúk a okamžite schovala tvár v jeho objatí. „Oh! Draco!" zjojkla.
Pevne ju zovrel a povedal: „Čo sa dopekla deje? Povieš mi?" Pustil ju a išiel smerom k jej izbe. Zostala vzadu, stojac v strede spoločenskej miestnosti.
Vošiel do izby a bol zhnusený, tým čo uvidel. Celá izba bola zničená. Posteľná bielizeň bola potrhaná, perie vytrhnuté z vankúšov, knihy roztrhané, rámy obrazov zničené a oblečenie rozpárané. Na stene bol jednoduchý odkaz: „Varovali sme ťa, teraz zaplatíš!"
Bežal nazad chodbou a videl, že vyzerá tak smutne, až to lámalo srdce. Neplakala, ale celá sa triasla. Bola v šoku. Obehol ju a zamieril na koniec chodby, k svojej izbe. Otvoril dvere, vydýchol a potom ich prudko zavrel, predtým než mohla čokoľvek uvidieť. Ani jej nedovolí vojsť tam. Pokúsila sa otvoriť dvere a on zakričal: „Nie!". Odviedol ju do spoločenskej miestnosti a povedal: „Máš svoj prútik so sebou?". Prikývla. Povedal: „Vytiahni ho a počkaj ma tu, nechoď do mojej izby za žiadnych okolností." Rozbehol sa po chodbe. Išiel priamo do kancelárie riaditeľky.
O dve hodiny neskôr, Hermiona a Draco sedeli v kancelárii profesorky McGonagallovej. Už zavolala na ministerstvo, ktoré vyslalo niekoľko aurorov, aby to vyšetrili. Bola nahnevaná, že jej nepovedali o nedávnych udalostiach a o posledných listoch. Dlho im to nevyčítala, vidiac, že sú už dosť bez seba. Navrhla im, že každý zostane v jednej izbe ich spolužiakov až kým škriatkovia nedajú do poriadku ich izby. Ospravedlnila sa im a povedala im, aby držali stráž.
Draco držal Hermionu za ruku celú cestu nadol do Veľkej Siene. Rozhodli sa, že si dajú večeru, a pokúsia sa vymyslieť, čo urobia ďalej.
Malfoy bol v šoku nad tým, čo uvidel v izbe Hermiony, ale to bolo nič oproti tomu, čo uvidel vo svojej. Mohol len dúfať, že ho nepožiada, aby jej povedal, čo videl. Bola to verná kópia jej izby, okrem odkazu na stene. Len odkaz bol veľmi odlišný. Ten odkaz hovoril: „Humusáčka zomrie a je to tvoja chyba." Akoby to nebolo dosť zlé, bola tam mŕtva vydra, zviera, ktorého podobu mal Hermionin patronus. Bola bez hlavy a stiahnutá z kože. Chcelo sa mu zvracať, len čo si na to pomyslel.
Táto osoba sa s tým vážne pohrala. Len nechápal, kedy mali čas toto všetko urobiť. Boli na prízemí dosť dlho na raňajkách a obe ich izby boli v poriadku, keď vybehol po kabáty a rukavice kvôli prechádzke a všetci študenti už vtedy odišli. Potom sa Draco a Hermiona vrátili rovno do spoločenskej miestnosti, ale Dracova izba bola hneď vedľa nej. Keby sa to stalo potom, čo sa vrátili na poschodie, určite by niečo začuli.
Pozrel sa na dievča, ktoré sedelo oproti nemu za stolom a rozhodol sa. Keby to mala byť posledná vec, čo urobí, bude ju chrániť, a prinúti osobu, ktorá toto urobila, zaplatiť. Určite zaplatí.
