Dôverne známe miesto
Preklad: Jimmi
Autor originálu: AnneM_Oliver ( wwwdotfanfictiondotnet/u/1320004/AnneM_Oliver)
Pozerala sa von oknom vlaku, všetko vyzeralo tak dôverne známe a v poriadku. Šla domov, na Rokfort. Jedna otázka potrebovala odpoveď, čo v tom vlaku robil Malfoy. Odpoveď bola, že opúšťal domov a nemal kam inam ísť. Dramione.
wwwdotfanfictiondotnet/s/3790150/14/A_Familiar_Place
This story is based on characters and situations created and owned by JK Rowling, various publishers including but not limited to Bloomsbury Books, Scholastic Books and Raincoast Books, and Warner Bros., Inc. No money is being made and no copyright or trademark infringement is intended. Author of original story: AnneM_Oliver.
Časť XIV.
Ten, kto ma sleduje:
Potom, čo sa najedli, išli Hermiona a Draco hore. Nechcela ísť do svojich spální, tobôž ísť niekam blízko jej izby. Ministerstvo dookola školy umiestnilo aurorov. Riaditeľka povedala Dracovi a Hermione, aby sa už viac nehrali na amatérskych detektívov. Majú nechať na auroroch, aby sa postarali o všetko, čo s tým súviselo. Draco povedal nové heslo, aby ich pustil do ich chodby a vošiel do vchodu, ale Hermiona sa zastavila. „Nechcem tam ísť," povedala. Rozumel tomu.
„Kam chceš ísť?" spýtal sa. Zobral by ju kamkoľvek.
„Nemôžeme ísť na Manor?" spýtala sa.
To nečakal. Nechcel tam ísť. Radšej by zostal tu, s démonmi zo súčasnosti, než byť tam s duchmi minulosti. „Budeme tu v bezpečí. Máme nové heslo a naokolo striehnu aurori. No tak, Grangerová, vojdime. Nenechaj ich vyhrať." Vzal ju za ruku a potiahol ju cez portrét.
Šla pomaly za ním, stále ho držala za ruku. Najprv prešli okolo jej izby. Profesorka McGonagallová pripravila pre Hermionu na noc izbu Padmy. Bola dvoje dverí od jej izby. Draco zostane v Nevillovej, ktorá bola oproti cez chodbu. Škriatkovia stále pracovali na tom, aby dali ich izby znova do poriadku a snažili sa zachrániť, čo mohli z ich majetku, ale nebolo toho veľa. Draco už poslal objednávku na nové učebnice pre nich oboch. Taktiež poslal sovu jednému zo škriatkov na panstve, aby mu poslal nejaké oblečenie a osobné veci. Tiež im dal zoznam vecí, aby ich kúpili pre Hermionu. Oblečenie, spodné prádlo, toaletné potreby atď.
„Mali by sme ísť do spoločenskej miestnosti. Profesorka McGonagallová povedala, že povie škriatkom, aby nám tam dali veci. Poďme sa pozrieť, čo dokázali zachrániť z našich izieb," povedal Draco. Hermiona nesúhlasne zatriasla hlavou.
„Kašlem na to. Nechcem odtiaľ nič," povedala. Oprela sa o stenu, potom sa zošuchla a sadla si na podlahu.
Vyzerala ako malé stratené dievčatko, ktoré nemôže nájsť cestu domov. Pripomenula mu to dievčatko na portréte vo vchode. Kľakol si vedľa nej a povedal: „Nebude ti vadiť, ak sa pôjdem pozrieť?"
Vzdychla si a povedala: „Nie, choď, budem v Padminej izbe. Postavila sa a pomaly prešla do Padminej izby. Keď kráčala, rukou sa dotýkala steny. Otvorila pomaly dvere, možno sa obávala toho, čo nájde vo vnútri a potom si sadla na posteľ. Len tam tak sedela. Zdrevenela.
Draco išiel do spoločenskej miestnosti. Niekoľko ich vecí bolo na stole. Škriatkovia dokázali využiť mágiu, aby opravili nábytok a posteľnú bielizeň, tak tie veci zostali v ich izbe. Neskôr sa pôjde pozrieť do svojej izby, aby videl, ako ju dokázali vyčistiť. Prehrnul sa nejakými šperkmi, museli byť Hermionine, a uvidel pár obrázkov, ktoré boli tiež jej. On tu v škole vlastne nemal veľa osobných predmetov, tak nemal veľa vecí, ktoré potrebovali zachrániť. Zobral Hermionine veci, vložil ich do krabice, ktorá stála na stole, a zobral ich do Padminej izby. Položil krabicu na podlahu a posadil sa vedľa nej. Oprela sa o jeho rameno a rukou ho objala okolo krku.
„Chcem ísť domov," povedala. „Vždy som Rokfort považovala za svoj domov, ale už tomu tak nie je. Chcem napísať mojím rodičom a povedať im, že nakoniec na prázdniny prídem. Pôjdeš so mnou hore do soviarne? Mám strach tam ísť sama. Nie som si istá ako zvládnem celú tú cestu do Austrálie, ale dokonca aj keď budem musieť ísť muklovským lietadlom, tak ním pôjdem."
Nechcel, aby tam išla. Bude mu chýbať a bude sa bez nej cítiť strašne sám, ale tu nešlo o neho. Toto si nikdy predtým neuvedomil. Vždy bol veľmi sebecký, ale vďaka Hermione sa konečne naučil byť nesebecký. Pomôže jej ísť domov.
Draco povedal: „Možno pán Weasley môže pre teba zariadiť medzinárodné prenášadlo. Nezniesol by som, keby si musela ísť muklovským lietadlom sama, a bude to veľmi dlhá cesta. Hneď by sme mu mali napísať. Som si istý, že tu na stole má Padma nejaké pergameny." Zdvihol sa, aby pohľadal pergameny a brko.
„Draco," Hermiona sa postavila a chytila ho za ruku. „Nechcem ísť sama. Chcem, aby si išiel so mnou. Chcem tým povedať, že chcem, aby sme my dvaja šli domov."
Čo tým myslela? Chcela od neho, aby išiel s ňou? Čo by si jej rodičia pomysleli? Povedala im niekedy niečo o ňom? Všetky tie roky, určite hovorila rodičom o tom, ako do nej zapáral a trápil ju, alebo ako ju nazýval humusáčkou a teraz chcela, aby šiel domov s ňou.
„Povedala si svojím rodičom niečo o mne?" spýtal sa obozretne.
„Nuž, povedala som, že s niekým chodím," povedala.
„Chcel som povedať, počas tých rokov, spomenula si ma niekedy?" Chcel, aby mu porozumela, ale bolo pre neho ťažké sa na to spýtať.
Porozumela a povedala: „Oh, Malfoy, nebuď taký hlúpy. Povedala som ti, že som vždy udržovala tieto dva svety od seba oddelené. Naozaj nevedia o ničom. Obľúbia si ťa. Sú to báječní ľudia a ja nemôžem ísť domov bez teba."
Hermiona chcela ísť domov, ale doma bola s Malfoyom, takže ak s ňou nepôjde, ostane tu. Zase si pomyslela na Rokfort ako na domov. Bolo to len pred pár mesiacmi, vo vlaku, ktorým sem prichádzala, keď mala pocit, že konečne prichádza domov, ale teraz nevedela, čo si myslieť. Teraz si uvedomila, že domov je tam, kde je jej srdce a jej srdce bolo s Dracom.
Sadla si za Padmin stôl a začala písať list rodičom a pánovi Weasleymu. Draco stále nebol presvedčený o tom, že by mal ísť s ňou, ale sedel na kraji stola a sledoval ju, ako píše list. Na prvom písmene rozliala atrament a otvorila najvrchnejšiu zásuvku, aby vybrala ďalší. Žiaden nevidela, tak otvorila ďalšiu zásuvku. Tam našla viac než len pergamen. Našla niekoľko listov, rovnakých ako tie, čo dostala, na tom istom druhu pergamenu, s tým istým rukopisom.
Zamyslene sa pozrela na listy a vytiahla ich zo zásuvky. Draco povedal: „Čo to máš? Terryho milostné listy Padme?" a zasmial sa.
Podala mu listy, zobral ich a zoskočil zo stola. Okamžite ich spoznal.
„Čo myslíš, že to znamená?" spýtala sa Hermiona. „Myslíš, že ona tiež dostávala listy?"
„Nie, tento jeden je adresovaný tebe," povedal a otvoril list, aby si prečítal, čo je v ňom. „Všetky sú pre teba." Otvoril ostatné, aby ich prezrel a naozaj, bolo tam celkom deväť listov, všetky adresované Hermione a všetky hovorili strašné, vyhrážajúce veci.
Hermiona vstala zo stola tak rýchlo, že prevrhla stoličku. „Musíme ich zobrať aurorom. Niekto ich sem nastrčil, presne tak ako ich nastražili v tvojej izbe," domnievala sa.
„Možno je v tom Padma zapletená," vyhlásil Draco.
„Nie, ona by to nemohla byť. Šesť rokov som bývala s jej sestrou na izbe a poznám ju príliš dobre, toto by neurobila. Aký dôvod by mala?" Hermiona sa začala prechádzať dokola malej izby, potriasajúc hlavou.
Draco začal otvárať ostatné zásuvky, aby pohľadal ďalšie veci.
Hermiona prišla k nemu a zatreskla zásuvky Padminho prádelníka, ktorý práve otvoril a povedala: „Nie, nemôžeme jej prehľadať izbu."
„Ty a Justin ste prehľadali moju izbu; nemala si s tým žiadny morálny problém," pripomenul.
„To bolo kvôli tomu, aby sme dokázali tvoju nevinu," zdôvodnila.
„Možno chcem dokázať Padminu nevinu, napadlo ťa to vôbec?" spýtal sa, hoci nič z toho nebola pravda.
Išiel otvoriť kufor a Hermiona si naň sadla skôr než ho mohol otvoriť.
„Uhni, Grangerová," povedal a postavil sa pred ňu s rukami v bok.
„Nie, nie je to správne, nemám z toho dobrý pocit," vyhlásila. Draco sa zohol, zdvihol ju a vyložil ju na posteľ. Predtým než sa mohla dostať z postele, Draco otvoril kufor. Pozrel sa do kufra, a potom na Hermionu s výrazom rozhorčenia. Hermiona zliezla z postele a postavila sa k nemu. Vo vnútri Padminho kufra boli všetky listy, o ktorých si Hermiona myslela, že celý rok posielala, rovnako ako všetky tie, ktoré by dostala. Hermiona sa zohla, aby sa pozrela do kufra a uvidela dokonca listy, ktoré dostala predvčerom od rodičov a Harryho. Vo vnútri bol tiež perlový náhrdelník, ktorý mala v ten deň na plese, a kniha, o ktorej si myslela, že stratila, kartáč na vlasy, jedno z jej bŕk a niekoľko ďalších vecí, ktoré Hermiona považovala za stratené.
Zbaľ všetky svoje starosti a trápenia:
Draco začal vyberať z kufra všetko to, čo si myslel, že je Hermionine. Hermiona mu pomáhala hovoriac: „To nie je moje" alebo „to je moje." Keď skončil, vložil všetky jej veci do krabice. Zobral listy a položil ich tiež do krabice. Nezobral to všetko aurorom, hoci to Hermiona očakávala. Vyšiel z Padminej izby s Hermionou v pätách a zobral krabicu do Nevillovej izby. „Obaja tu strávime dnešnú noc, dnešný večer, a potom dúfajme, že do zajtra budú naše izby v pôvodnom stave. Nemyslím si, že teraz treba ísť do Austrálie, jedine pokiaľ by si stále chcela. Koniec koncov budeme v bezpečí, kým sa Padma nevráti z prázdnin."
„Draco, to je v poriadku, môžeme zostať tu, ale stále si myslím, že nie je za to zodpovedná a myslím si, že musíme tieto veci zobrať aurorom." Šla a zdvihla krabicu z Nevillovej postele.
Popadol ju za zápästie a povedal: „Nie, nepovieme to nikomu. Myslím, že tuším, kto je za tým, a keďže súhlasím s tým, že za tým nie je Padma, myslím si, že by sme mali počkať a uvidíme, čo sa ešte stane. Sľubujem, že ťa ochránim." Držal ju za ramená a obdržal prísny pohľad do svojej tváre. Nechápala prečo to nechce dať vedieť aurorom, ale bude rešpektovať jeho priania, aspoň tentoraz. Posadila sa a začala prehľadávať krabicu. Po pätnástich minútach oznámila, že si potrebuje dať sprchu.
„Neviem, či sa im podarilo zachrániť nejaké moje pyžamo alebo nie," povedala. Draco začal prehľadávať Nevillove zásuvky a ona povedala: „Čo je to s tebou, že každému snoríš vo veciach?"
„Snažím sa nájsť niečo, čo by si si mohla obliecť, ale ak chceš ísť nahá, nemám proti tomu nič," povedal, keď nakoniec vytiahol von flanelovú nočnú košeľu a krátkymi nohavicami. „Ty si vezmi spodok a ja si vezmem vrch," povedal s úsmevom.
Vychmatla mu vrch a zamierila k sprchám. Vystrčil hlavu von z dverí a povedal: „Nie, povedal som, že ja si vezmem vrch," ale ona už bola v dievčenskej kúpeľni. Zasmial sa a zamieril k chlapčenskej kúpeľni s flanelovým spodkom v rukách.
Hermiona sa vrátila do Nevillovej izby pred Dracom. Myslel to vážne, keď povedal, že obaja zostanú tu? Čo tým myslel? Naznačoval, že by sa mali 'vyspať spolu' alebo len spať spolu? Hermiona sa rozhodla, že je len jeden spôsob ako to zistiť, a tak hoci bolo len osem hodín, zamierila do Nevillovej postele. Hermiona odkryla prikrývku a vyliezla nahor. Cítila sa absurdne, keď tam len tak ležala. Cítila sa ako šľapka. Chcela z postele vyliezť von, keď Draco zrovna v tej chvíli vošiel do malej izby.
„Ideš do postele alebo z postele, Grangerová?" spýtal sa s potmehúdskym úsmevom. Mal na sebe Nevillove pyžamové nohavice a biele tričko s krátkym rukávom.
„Ja, nuž, bolo mi zima, ale potom ma napadlo, že pôjdem inam a tak som myslela..." zamotávala sa. Kľačala na posteli a prikrývky boli odokryté. Pozrel sa na ňu pohľadom, o ktorom si nebola úplne istá, čo znamená, ale pripadala si ako väčší idiot než kedykoľvek predtým.
Sadol si na posteľ a ona sa vrátila do sediacej pozície. Snažila sa dočiahnuť prikrývky, ale on mal svoju ruku na jej členku, čo zabrzdilo pohyb jej nohy smerom nahor.
„Nemyslel som si, že ma zoberieš vážne, keď som povedal, že tu obaja zostaneme cez noc." Vyhol sa slovu 'spať', pretože spánok bola posledná vec, na ktorú myslel.
„Nezobrala som ťa," zaklamala.
„Iste, nezobrala," odpovedal, pokyvujúc hlavou hore a dolu. Jeho ruka bola teraz na jej kolene. Nechal ju skĺznuť vyššie, k jej stehnu. Jeho palec sa stále pohyboval sem a tam, hoci jeho ruka sa už viac nehýbala. Okamžite zložila svoje nohy pred seba a zovrela jeden z Nevillových vankúšov do náručia. Dal preč ruku a zasmial sa nahlas. „Myslíš si, že ťa ten veľký, zlý vankúš predo mnou ochráni?"
„Potrebujem pred tebou ochraňovať?" spýtala sa.
„Možno, ak máš v pláne spať tu so mnou," povedal, jedno obočie zdvihnuté. Načiahol sa po vankúši a chvíľu sa oň naťahovali. Vyhral. Odhodil vankúš ponad plece. Hermiona si kľakla a odsunula sa do zadnej časti postele. Na jednej strane bola stena a na druhej Draco.
Kľakol si na posteľ a povedal: „Kam ideš? Dvere sú tam," a ukázal na ne hlavou.
„Nejdem k dverám," povedala a snažila sa, aby znela pokojnejšie, než sa cítila.
„Ideš ku stene, pretože to je to, kde si," povedal s úškľabkom.
Nevedela, čo ju to napadlo, ale zatlačila ho späť, ale on sa pohol ani nie o palec.
„Si taká zvláštna," povedal vážne. „Teraz na mňa prestaň útočiť, ty bitkár, ale dostaň ma pod prikrývky, je mi zima." Postavil sa a išiel po vankúš. Len si z nej uťahoval, ale bolo mu jasné, že nebola pripravená na ten typ zábavy, ktorý mal na mysli. Bude len ležať vedľa nej, ak to bolo to, čo chcela, aspoň nateraz.
Keď sa vrátil k posteli, bola zahrabaná v prikrývkach, ale bola tak blízko steny, že si Draco pomyslel, že vyzerá viac ako obraz na stene než človek na posteli. Položil vankúš na vrch postele, vkĺzol vedľa nej a oprel sa o lakeť. Poklepal na miesto na posteli vedľa seba a povedal: „Niet dôvodu, aby si bola vyplašená, Grangerová, už sme sa predsa dohodli, že sa nebudem o nič pokúšať, pokiaľ nebudeš pripravená. Poď sem, moja maličká, chcem na teba vidieť, neuhryznem ťa, ešte nie."
Čudne sa na neho pozrela, ale posunula sa bližšie. Oprela sa o lakeť tiež. Boli len pár palcov od seba. Zacítila materiál jeho flanelových nohavíc na svojom kolene. Načiahol sa a dotkol sa jej nosa, potom boku jej nosa, potom dvakrát jej líca a potom jej druhého líca, potom jej brady. „Čo robíš?" spýtala sa pobavene.
„Ticho, počítam tvoje pehy a teraz mi to vypadlo," povedal.
„Mám ich dvanásť," povedala s úsmevom.
Jeho úškrn bol širší než jej. „Ty si si už spočítala svoje vlastné pehy?"
„Áno, je na tom niečo zlé?" spýtala sa.
„Je to trochu čudné," ukončil.
„Pozrime sa, už si ma nazval zvláštnou, bitkárom a teraz čudnou. Áno, povedala by som, že pravdepodobnosť toho, že sa dostaneš k tomu, aby si ma dnes večer pobozkal, klesla k nule, tobôž spania s tebou. Položila mu ruku na líce a svojimi prstami po ňom prešla ľahučko ako pierko. Vrátila ruku rýchlo nazad k svojmu boku. Bola v rozpakoch z toho, čo urobila.
Pozrel sa nadol na jej ruku a vzal ju do svojej. Pritiahol ju nazad k svojej tvári, ľahol si na chrbát a povedal: „To bolo príjemné, urob to ešte raz," a zatvoril oči.
Posunula sa bližšie k nemu, sčasti sa naklonila nad jeho hruď a rameno a rukou sa začala dotýkať jeho tváre a hlavy. Pohladila ho po vlasoch, dokonca olemovala jeho pery. Dotkla sa jeho krku a potom, ako keby sa naozaj snažila študovať ho. Ľahla si ešte bližšie a rukou klesla nižšie, aby si prehliadla jeho hruď. Uvedomoval si jej prsia pritlačené o jeho ruku. Bol zvedavý, čo urobí ďalej.
Mohla vidieť obrys bradaviek pod jeho tričkom. Cítila sa odvážne, tak obkreslila najprv jednu bradavku, potom druhú. Otvoril oči, ale ona sa mu nepozerala do tváre. Sústredila sa na výlet, ktorý robila jej ruka.
Jej ruka prešla po vyvýšeninách jeho rebier, potom dole k jeho plochému bruchu, ale zastavila sa pri chumáči z prikrývky a deky, ktoré mal natiahnuté ponad nižšie partie svojho tela, keď predtým vliezol do postele. Pozrela sa rýchlo na neho, ale teraz mal zatvorené oči on. Hermiona ovinula svoju nohu ponad Dracove nohy, predklonila sa, teraz úplne sklonená nad jeho hruď a začala ho bozkávať na ústa. Jeho ruky ju objali, jedna ruka na jej krížoch a druhou trochu vyhrnul jej košeľu tak, že sa jeho ruka dotýkala oblín jej zadku, jeho prsty cítili jemnosť jej nohavíc.
Keby v tom pokračovala, prinútila by ho vyspať sa s ňou. Nemal by na výber. Povedal: „Uvedomuješ si, čo práve so mnou robíš?"
A ona sa spýtala: „Čo?"
Odpovedal jediným spôsobom, ktorým mohol. Odtlačil ju od seba a prudko vybehol z izby. Čo zlého urobila?
Dojímavá cesta:
Hermiona zostala v Nevillovej posteli a chvíľu sa čudovala, čo sa dialo s Dracom. Mala v pláne sa s ním na Vianoce vyspať. Mal to byť jeho darček. Možno mala tento nápad prebrať s ním. Alebo možno nebol príliš nadšený myšlienkou vyspať sa s niekým v cudzej posteli. Koniec-koncov ešte neboli Vianoce, mala na to ešte týždeň. Mohla počkať. A práve to nechcela.
Odtiahla prikrývky, išla k jednej z Nevillových zásuviek a našla pohodlný pár vlnených ponožiek. Natiahla si ich a išla pohľadať Draca.
Sedel v spoločenskej miestnosti, zízal do ohňa v jednom z kresiel. Vošla, prešla popri ňom a sadla si na gauč. Nevedela, čo povedať. Ona ho toľkokrát odmietla, ale on ju ešte nikdy neodmietol. Samozrejme, ešte mu k tomu nedala dôvod.
„Draco, čo sa deje?" spýtala sa nakoniec.
Otočil sa, prekvapený, že tam je. Nepočul ju vojsť. Vstal z kresla a prišiel si sadnúť na druhý koniec gauča.
„Čo si to tam robila Grangerová, v Nevillovej izbe?" spýtal sa.
„Bozkávala som ťa." Naozaj nevedela, čo ešte povedať.
„Viedlo by to ešte ďalej?" spýtal sa na rovinu.
„Možno, chcem tým povedať, že som neplánovala vyspať sa s tebou skôr než budú Vianoce, ale keby sa to stalo skoršie, bolo by to tiež v poriadku," povedala pravdivo.
Ironicky sa pozrel a povedal: „Ty si plánovala vyspať sa so mnou na Vianoce? Kedy si to všetko naplánovala? Chcela si mi to povedať?"
Cítila sa tak hlúpo. Takto to znelo strašne. Priala si, aby sa mohla rozbehnúť do svojej izby a skryť sa tam, ale pretože takú možnosť nemala, tak vstala z gauča a posadila sa do kresla, z ktorého predtým odišiel.
Bolo stále teplé od jeho tela. Pritiahla si nohy k brade a pozerala do ohňa.
Postavil za kreslo a položil svoju ruku na jej hlavu. Zohol sa a pobozkal ju na vrch hlavy a nechal svoju ruku klesnúť k jej líci. Prešiel pred kreslo, nadvihol ju, posadil sa a položil si ju do lona.
„Si taká zvláštna, maličká," zopakoval. „Neznášam, keď musím poukazovať na niečo tak zrejmé, ale si zvláštna, o tom niet pochýb. Mala si v pláne sa so mnou vyspať?"
„Nuž, ty si nemal v pláne sa vyspať so mnou?" spýtala sa. Vedela, že mal.
„Nenazýval by som to presne plánovaním. Premýšľal som o tom, každú noc som o tom sníval, dúfal, že sa to stane, predstavoval si to všetkými možnými spôsobmi, ale PLÁNOVAL? Nie, nenaplánoval som si túto záležitosť, len ty by si urobila niečo také," povedal.
Pokúsila sa dostať z jeho náručia. Myslela si, že si z nej strieľa a mala pocit, že sa rozplače. Uvedomoval si, že ju uráža, ale nedovolil jej odísť. „Tak Grangerová, povedz mi, ako si si predstavovala, že sa to udeje, keďže si toto všetko naplánovala. Pravdepodobne si si naplánovala, čo budeš mať na sebe, čo budeš hovoriť, ako sa budem správať ja, koľkokrát sa pobozkáme, koľko minút bude trvať milostná predohra než sa dostane do finále, a koľko orgazmov budeme mať." Zabával sa na nej.
Zvrtla sa v jeho rukách a udrela ho do hrude veľmi silno a povedala: „Zmenila som plán a teraz vôbec nemám v úmysle sa s tebou niekedy vyspať."
„Oh, ja som nepovedal, že to nie je dobrý plán, len som si z teba robil trošku žarty, to je všetko. Myslím si, že to je skutočne skvelý plán. Veľmi solídny. Robila si si poznámky pri navrhovaní celej záležitosti? Máš rezervný plán B, keby pršalo?" Teraz sa smial. Len sa dobre zabával a nenapadlo ho, že jej spôsobuje skutočné muky, až kým nevystrelila z jeho náručia.
Stála pred ohňom, obrátila sa k nemu a povedala: „Ako sa opovažuješ vysmievať sa mi! Myslíš si, že každý deň plánujem dať niekomu svoje panenstvo! Môžem to dať len raz ako vieš! Veľmi som Rona milovala, ale nikdy som ani len nepomyslela na to, že sa s ním vyspím. Ty si taký blbec, Malfoy! Vypadni a vysmievaj sa mi v súkromí, pretože ja to nechcem počúvať!" Prebehla chodbou do Nevillovej izby, zavrela a zamkla dvere svojím prútikom.
No tak, len sa zabával. Chcel sa s ňou vyspať. Len sa snažil vylepšiť jej náladu. Vstal zo stoličky a posadil sa pred Nevillove dvere. „No tak, Grangerová," povedal spoza svojej strany dverí. „Chceš vedieť, prečo som ťa vyhľadal v ten deň vo vlaku?" Chcela to vedieť, tak vzala deku z Nevillovej postele a položila ju na podlahu. Sadla si na ňu pri dverách a počúvala.
Pokračoval. „Strávil som prvú časť cesty v kupé sám. Bol som znudený a osamelý, tak som vstal, aby som si pretiahol nohy. Videl som, že sa väčšina ôsmakov napchala do dvoch kupé a dobre sa bavili. Cítil som sa trochu nesvoj, pretože som vedel, že neexistuje žiadna prekliata možnosť, že by ma nechali pridať sa k nim, nie, že by som to naozaj chcel. Tak som šiel ďalej a vlastne som vyhľadal teba. Počul som od svojej matky, že tento rok budeš v škole, tak som sa rozhodol, že sa trochu zabavím a urobím si z teba na chvíľu srandu." Na moment sa zastavil. Táto časť, nenávidel, že to musel priznať, bola pravdivá. Vyhľadal ju, aby ju trápil, pretože sa nudil.
Trhnutím otvorila dvere, ale bezpečne zostávala na svojej strane. Choval sa, ako keby si to nevšimol. „Našiel som ťa v prvom kupé, celkom samu, ako čítaš. Presne v tej istej chvíli si sa pozrela von z okna a vyzerala si tak šťastne. Vyzerala si tak nadšená myšlienkou na návrat do školy. Nenávidel som pomyslenie na návrat do školy a tu si bola ty, ktorá si mala ešte horší rok než ja, a bola si šťastná z celej tejto záležitosti. Vrátil som sa, zobral tašku a vošiel do tvojho kupé. Povedal som si sám pre seba, že ak prehovoríš prvá, hocičo iné ako milé slovo, budem nemilosrdný. Škaredo ťa nazvem, budem si ťa doberať a znepríjemním ti cestu. Myslel som si, že povieš niečo ako „čo robíš späť" alebo „nikto ťa neprosil, aby si vošiel do môjho kupé" alebo „choď preč ,smrťožrút", ale namiesto toho si sa iba na mňa pozrela a pokračovala si v čítaní."
Prerušila ho a povedala: „Ignorovala som ťa. Tiež som si v duchu povedala, že ak mi povieš prvý niečo ako ahoj alebo podobne, tak ti ahoj odpoviem. Zábavné, moje rozhodnutie bolo byť milá na teba, ak budeš milý ty, a tvoje bolo byť zlý, ak budem zlá ja."
Povedal: „Nevidím v tom iróniu. Ty si milá, a ja nie, tak to nie je také divné, že myslíme každý iným spôsobom."
„Povedal si 'pardón', keď si mi buchol do nohy," pripomenula.
Pozrel sa na ňu cez medzeru v dverách, usmial sa a povedal: „Urobil som to zámerne, vieš, to narazenie do tvojej nohy."
Otvorila dvere širšie a povedala: „Nie, neurobil!"
„Áno, urobil," priznal.
„Prečo?" zamyslela sa.
„Len som chcel niečo urobiť a pomyslel som si, že ťa to vyvedie z miery," povedal.
„Bol si ku mne veľmi milý, keď si mi pomohol dostať tašku do priečinku nad hlavou," pripomenula mu.
„Pomyslel som si, že je zábavné, keď nedokážeš dostať tašku nad hlavu, pretože bola taká strašne veľká a ty taká malá. Po pravde som sa rozhodol, že dočerta, niekto musí pomôcť tomu úbožiatku, keď jej osobní strážcovia nie sú naokolo, tak som využil príležitosť," vysvetlil. Otvoril dvere širšie a spýtal sa: „Kvôli čomu si išla za mnou a nie s ostatnými na našom malom výlete. Prečo si mi verila?"
Otvorila dvere úplne a povedala: „Nuž, povedal si, že poznáš cestu."
Zasmial sa a povedal,: „Oh, Grangerová, klamal som! Nepoznal som cestu!" Zasmial sa silnejšie. Pokúsila sa znovu zatresknúť dvere, ale on ich zablokoval svojím telom.
Usmiala sa jedným kútikom a povedala: „Hovoríš niekedy pravdu?"
„Povedal som ti pravdu presne štyri krát," povedal. „Povedal som ti, že ťa milujem, povedal som ti, že si zvláštna, povedal som ti, že sa už viac neobávam humusáckych baktérií a povedal som ti, že tvoj plán zviesť ma bol skutočne skvelá myšlienka."
Hermiona sa zasmiala a klesla k zemi. „Žartuješ, pravda?" povedala so smiechom.
„Nuž, možno som ti povedal pravdu ešte párkrát, ale nie som si istý," povedal, keď vliezol do izby a nahol sa ponad jej telo, ktoré bolo stále na studenej kamennej podlahe.
„Môžem ťa pobozkať?"
Povedala: „To nie je súčasť môjho plánu."
„Kašľať na tvoj plán, pobozkaj ma, Grangerová," povedal a pritlačil sa celou váhou svojho tela na jej telo. Položil svoje pery na jej a posúval ich jemne, skúmajúc zákruty jej úsmevu a dĺžku jej jazyka. Položil jej ruku pod hlavu, tak nebola pritlačená o tvrdú podlahu. Nechal jej ústa a pobozkal jej krk. Druhú ruku položil na jej nočnú košeľu a pokúsil sa rozopnúť jeden z jej gombíkov.
Položila svoje ruky na jeho a povedala: „Ani to nie je súčasť môjho plánu, a pre tvoju informáciu, to nebol len plán, to mal byť tvoj vianočný darček."
Zachichotal sa, ale uvidel, že to hovorí vážne, tak sa rýchlo postavil a doslova ju zdvihol z podlahy spolu s dekou a povedal: „Ešte je ďaleko k rozbaľovaniu darčekov, tak sa poďme trochu vyspať. Avšak, prisahám ti, že ak mi miesto toho dáš ponožky, tak ťa v spánku zaškrtím a je mi jedno, čo si kto pomyslí." Zaviedol ju k Nevillovej posteli a položil ju na ňu. Nechal ju, aby sa odplazila prvá, potom si ľahol zvrchu na prikrývky a zakryl sa dekou, ktorú mala na zemi.
Pritiahol jej telo bližšie k svojmu a povedal: „Nemôžem sa dočkať Vianoc," a nedokázal potlačiť svoj úškľabok.
