Dôverne známe miesto
Preklad: Jimmi
Autor originálu: AnneM_Oliver ( wwwdotfanfictiondotnet/u/1320004/AnneM_Oliver)
Pozerala sa von oknom vlaku, všetko vyzeralo tak dôverne známe a v poriadku. Šla domov, na Rokfort. Jedna otázka potrebovala odpoveď, čo v tom vlaku robil Malfoy. Odpoveď bola, že opúšťal domov a nemal kam inam ísť. Dramione.
wwwdotfanfictiondotnet/s/3790150/15/A_Familiar_Place
This story is based on characters and situations created and owned by JK Rowling, various publishers including but not limited to Bloomsbury Books, Scholastic Books and Raincoast Books, and Warner Bros., Inc. No money is being made and no copyright or trademark infringement is intended. Author of original story: AnneM_Oliver.
Časť XV.
Niečo nie je v poriadku:
Hermiona sedela v jednej z učební na piatom poschodí a snažila sa znova urobiť niektoré zo svojich domácich úloh, ktoré sa zničili, keď jej rozhádzali izbu. Knihy, ktoré pre nich Draco objednal, práve dnes ráno dorazili. Tak sa Hermiona rozhodla, že radšej urobí všetku svoju prácu pred Vianocami, aby potom mohla počas Vianoc oddychovať. Draco rešpektoval jej želanie, ale musela mu sľúbiť, že po Vianociach bude celá jeho. Mal tiež niečo na práci. Šiel do laboratória Elixírov, aby pracoval na elixíre, o ktorom musel napísať referát. Myslel si, že keď ten elixír naozaj vyrobí, lepšie pochopí jeho komplikované vlastnosti a dôsledky. Bolo skoro ráno, ale hoci to bol časovo náročný elixír, bude mať neskôr dosť času. Čas potreboval na to, aby urobil niečo špeciálne pre Hermionu.
Hermiona mala rada školu v tomto stave; len zopár ďalších študentov a niekoľko členov učiteľského zboru tu zostalo počas vianočných prázdnin. Pozerala sa von z okna; v práci si dala prestávku, keď začula, ako sa otvorili dvere. Trochu sa zľakla, až kým neuvidela, že to bol profesor Stephens. „Oh, Hermiona," povedal prekvapený „nevedel som, že si tu. Nehovor mi, že si počas prázdnin robíš domáce úlohy."
„Prišla som o väčšinu svojich úloh, keď zničili moju izbu," vysvetlila. „Rovnako ako o moje učebnice. Len dnes som dostala nové."
„Bolo mi to ľúto, keď som sa dopočul o vašich izbách. Už sú v poriadku?" spýtal sa a posadil sa za stôl na stoličku vedľa nej.
„Áno, sú ako zrkadlo. Nespali sme tam len jednu noc," povedala.
„Oh, áno, zostali ste v izbe slečny Patillovej, však?" spýtal sa.
Hermiona sa čudovala, ako to vedel. „Áno, a Draco zostal v Nevillovej izbe, ako to viete?"
„Povedala mi to profesorka McGonagallová," povedal. To Hermione dávalo zmysel. „Počuj, viem, že si v štúdiu ďalej než väčšina tvojich spolužiakov, tak sa netráp s tým, aby si dorobila svoju prácu. Určite dostaneš samé Véčka, tým som si istý," povedal s úsmevom.
„Nevadí mi pracovať, ja len chcem urobiť to, čo je správne," povedala mu.
Profesor Stephens položil svoju ruku na jej predlaktie a povedal: „V poslednej dobe si toho zažila veľa, skutočne si myslím, že by si sa mala uvoľniť. Len mi povedz, kam si sa dostala vo všetkých svojich predmetoch a ja ťa oznámkujem tak, aby si prešla. Považuj to za môj vianočný darček pre teba," povedal, pohybujúc palcom sem a tam po jej ruke. Potom povedal: „Je to nepríjemná vec, celý tento nezmysel 'humusáčka verzus čistokrvný'. Vieš, že čistokrvní ako Draco zažívajú teraz horšie časy ako muklovia. Hanobia ich len kvôli tej záležitosti s Voldemortom a smrťožrútmi. Je to, ako keby si muklovia a čistokrvní vymenili miesta v kolobehu vecí."
Prečo jej to hovorí? Hermionu to donútilo spýtať sa: „Ste čistokrvný, profesor?" Jeho ruka bola stále na jej ruke. Stisol jej ruku.
„Preboha nie, obaja moji rodičia boli zmiešanej krvi," odpovedal. Jeho ruka sa prestala pohybovať, ale pozeral sa priamo na ňu.
Náhle sa jej zježili chĺpky na krku a zacítila odporný pocit, ktorý nemohla vysvetliť. Už predtým sa jej profesori nevinne dotýkali, tak prečo dotyk profesora Stephensa na jej rukách v nej vyvoláva niečo také odlišné, ako keby to bolo zlé a neslušné? Nakoniec prehovoril. „Dosť nepríjemného rozhovoru, a na menej vážnu nôtu, len prijmi tie známky, Hermiona."
„V skutočnosti by som si radšej urobila tú prácu," odvetila, keď sa pozerala sa na jeho ruku na svojej. Mala by sa vytrhnúť? Nemusela, pretože nakoniec dal ruku sám preč. Avšak vstal, prešiel za ňu a položil jej obe svoje ruky na plecia.
„Si taká stuhnutá, mala by si povedať Dracovi, aby ťa rozmasíroval, keď sa vrátiš do spálne. Cítim, aké sú tvoje svaly napäté." To žiaden profesor predtým neurobil. „Ty a Draco máte k sebe blízko, že áno?"
Chcela sa postaviť, ale zatlačil na ňu a tak bola prinútená zostať na mieste. „Stali sme dobrými priateľmi, áno."
„No tak, Hermiona," povedal profesor Stephens. „Ste viac než priateľmi, ale je to v poriadku, obaja ste nakoniec dospelí, už nie deti, správne?" Poslednýkrát jej stisol ramená a posadil sa na stôl. Teraz ju prinútil pozrieť sa na neho. „Chcem tým povedať, že už nie si dieťa. Dospela si; a môžem povedať, že Draco to na tebe vidí. Si nádherná mladá žena."
V Hermioninej hlave sa teraz rozozvučalo poplašné zariadenie. To nie je správne, ani keď má devätnásť rokov. Bol stále jej profesor. Sklonila hlavu a skoro v šoku spadla zo stoličky, keď jej položil prst pod bradu a prinútil ju zdvihnúť hlavu. „Nebuď hanblivá a zdržanlivá, som si istý, že už ti to predtým povedali, pretože taká si. Si veľmi, veľmi pekná. Možno jedno z najkrajších dievčat, ktoré som stretol."
Hermione sa ťažko dýchalo. Hlava jej hovorila, aby utiekla a ďalšia jej časť hovorila, že je to profesor a je asi o desať rokov starší od nej. Na druhej strane ho nechcela uraziť a možno si vyložila všetky tie náznaky nesprávne. Možno bol len milý. Rozhodla sa počúvnuť hlavu, tak vstala a povedala: „Nemyslím si, že sa patrí, aby ste mi hovorili takéto veci, napokon som vaša študentka." Pohla sa tak, aby mohla pozberať svoj veci a rýchlo utiecť. Stál priamo pred ňou a kvôli tomu sa nemohla dostať k stolu a zobrať si knihy.
Chytil ju za ruky nad lakťami a povedal: „Nie je nič zlé na tom, keď ti niekto povie, že si pekné dievča, keď naozaj pekné dievča si. Neber to zle. Máš pravdu. Ja som tvoj profesor, ty si moja študentka, až potiaľto s tým súhlasíme. Nič sa tu nestalo, okrem zjavne jednostranného obdivu. Teraz, pokús sa zabaviť cez zvyšok prázdnin a nepracuj tak usilovne." Všetko toto povedal, ako keby sa nič nestalo. Tie slová mu skĺzali z jazyka, ale v jeho hlase bola štipka zloby. Urazila ho, ale bolo jej to jedno.
Prešla okolo neho, aby si vzala knihy. Zatlačil ju do chrbta, pritlačil ju o stôl a zašepkal jej do ucha: „Mimochodom, kto by uveril tebe a nie mne, keby si sa rozhodla roztrúbiť túto neprimeranosť?"
Zvrtla sa rýchlo, príliš rýchlo. Vrazila svojím bokom do stola. Strhla sa od bolesti. Hermiona si položila ruku na bok a trela si ho hore a dolu. Usmieval sa a položil ruku na jej ruku, ktorú mala stále na boku a povedal: „Z toho bude hnusná modrina. Ako to vysvetlíš Dracovi?" Potom prišiel k nej tak blízko, ako len mohol, aby sa jej nedotkol, a nastavil svoju tvár tak blízko jej, že si myslela, že umrie a povedal: „Naozaj, nie je tu nič na rozprávanie, nie je tak, Grangerová? Len si daj poradiť, zabav sa a prijmi ľahké známky, ktoré som ti ochotný dať, a maj šťastné Vianoce," a potom ako keby to bola tá najprirodzenejšia vec na svete, tuho ju objal a pobozkal na líce. Otočil sa a nechal ju tam. Sadla si a rozplakala sa.
Dnes nič nie je v poriadku:
Draco stále pracoval na jeho elixíre, keď si uvedomil čas. Bolo neskoré popoludnie. Sľúbil Hermione, že pôjdu po vianočný stromček, aby ho dnes večer mohli ozdobiť, pretože už bol len deň pred Štedrým večerom. Namiesto toho bol stále zahĺbený do práce, a úplne zabudol na získanie stromčeka. Musel ešte trochu pracovať na jeho elixíre predtým než odíde, tak sa ponáhľal to dokončiť. Vošiel profesor Mankin a povedal: „Prepánajána, Malfoy, vy ste stále tu? To musí byť komplikovaný elixír. Na čom robíte, niečo pre mňa alebo na niečom pre vaše MLOKy?"
„Na niečom na vyučovanie a stratil som pojem o čase," vysvetlil Draco.
„Stretol som práve na chodbe profesora Stephensa a povedal, že práve narazil na slečnu Grangerovú, ako usilovne pracuje v jednej z učební. Pre božiu dobrotu, ste obaja mladí a sú prázdniny, choďte sa nejako zabaviť, užite si," zasmial sa. Prišiel k nemu a prečítal si pergamen, ktorý obsahoval Dracovu úlohu a povedal: „Ah, zabudli ste na drvený borievkový list, kvôli tomu nie je váš elixír dosť hustý."
Draco sa pozrel zvrchu, uvidel, že profesor má pravdu a nahlas zaklial. Profesor Mankin sa zasmial a povedal: „Choďte hore, toto budete musieť vyhodiť. Zabavte sa so svojou priateľkou. Profesor Stephens mi povedal, že vyzerala vyvedená z miery."
Draco sa zamračil. Prečo by bola vyvedená z miery? A čo viac, prečo títo dvaja profesori zrazu obaja rozprávajú o Hermione a Dracovi? Draco sa spýtal: „Dvaja profesori nemajú lepšiu tému na rozhovor než spoločenský život svojich študentov?"
„Trošku rešpektu synu, nemyslel som tým nič, čestne," povedal profesor Mankin, vyžadujúc rešpekt tónom svojho hlasu.
„Ospravedlňujem sa, pane," povedal Draco. „Prajem príjemné prázdniny."
„Vám tiež, pán Malfoy. Upracem to tu," povedal Dracovi, keď Draco opúšťal miestnosť. Predtým než šiel pohľadať Hermionu, rozhodol sa, že nájde vianočný stromček skôr než bude vonku príliš tma. Vyšiel von zo zámku, skoro k Zakázanému lesu a našiel pekne urastený ihličnatý strom, ktorý stál úplne osamotený na zasneženom kúsku zeme. Myslel si, že vyzerá opustený.
„Nebudeš už dlhšie osamelá, jedlička," povedal a potom sa zasmial, keď si pomyslel, že keby ho niekto počul, ako sa rozpráva so stromom, tak by si myslel, že sa zbláznil. Vytiahol prútik a zoťal strom jednou rýchlou ranou a potom ho odlevitoval do ich spoločenskej miestnosti. Bol rád, že nebolo vidieť na cestu, pretože si bol istý, že riaditeľka nemá rada, keď študenti rúbu stromy len pre ich vlastné potešenie.
Postavil stromček v spoločenskej miestnosti a potom išiel pohľadať Hermionu. Najprv sa pozrel do jej izby, a bola tam, na posteli, po tme. Uvažoval, či si zdriemla. Profesor Mankin sa zmienil, že bola vyvedená z miery. Urobil krok do izby, podržal dvere otvorené a tíško povedal: „Hermiona, si hore?"
Pozrela sa smerom k dverám a povedala: „Prepáč, bolí ma hlava," a položila hlavu nazad na vankúš.
„Nemám ti doniesť elixír proti bolesti hlavy?" spýtal sa.
Neodpovedala.
„Priniesol som náš stromček, kebyže ho chceš neskôr ozdobiť."
Stále neodpovedala.
Vošiel do izby a zasvietil lampu na stole. Otočila sa smerom k stene. Sadol si na posteľ a povedal: „Niečo sa stalo, však?" Položil ruku na jej bok, ale ona trochu zastenala a odsunula sa. Prečo nechcela, aby sa jej dotýkal? Znovu položil ruku na jej bok a ona sa pohla ďalej od neho a zhodila mu ruku z jej boku.
„Nie," bolo všetko, čo povedala.
„Čo sa do čerta deje? Prečo sa ťa nemôžem dotknúť?" spýtal sa, teraz trochu vyvedený z miery.
„Predtým som si zranila bok. To je všetko. Môžeš sa ma dotýkať, ale nie môjho boku." Stále sa pozerala na stenu.
Položil ruku na jej stehno a povedal: „Ako si si zranila bok?"
„Neviem, len som si ho zranila," odpovedala.
Nenávidel, keď sa chovala neurčito. Prečo stále musí pred každým niečo skrývať? Mala ružový sveter a menčestrové nohavice. Povedal: „Hermiona, vyzleč si nohavice a nechaj ma, nech sa na ten bok pozriem." V skutočnosti si ju pritiahol bližšie k sebe a otočil ju na chrbát, a potom k jej úplnému úžasu sa pokúsil rozopnúť jej nohavice.
Oboma svojimi rukami odrazila jeho ruku preč, posadila sa a povedala: „Čo to prepánajána robíš?"
„Chcem vidieť tvoj bok," povedal, ako keby to bolo úplne bežná požiadavka.
„Prosím, nechaj ma na pokoji, povedala som ti, že ma bolí hlava." Vlastne ho udrela a on spadol z postele. Sedel na zemi, v šoku, a ona sa na neho v šoku pozerala.
„Prepáč," povedala.
Postavil sa a sadol si znova na jej posteľ. Čo sa to vlastne dialo? Pozrel sa na ňu s prosebným pohľadom a ona ho prekvapila, keď sa posadila a privinula sa k nemu. Držal ju pevne.
„Myslel som si, že sme dohodli na tom, že medzi sebou nebudeme už viac mať tajomstvá. Ak ťa niečo trápi, mala by si mi to povedať," poprosil.
„Nepochopíš to. Muži nikdy nechápu tieto veci," vyhlásila.
„Máš... svoje dni?" spýtal sa váhavo.
Udrela ho do ruky. Povedala: „Nebesá, prečo je to prvá vec, na ktorú muži myslia?"
„Povedala si, že to nepochopím," pokúsil sa vysvetliť.
„Chcela som povedať, že nepochopíš ako žena vníma niektoré veci, ako, oh, nechaj tak," ľahla si nazad a otočila sa smerom k stene.
Vydriapal sa za ňou a položil svoju hlavu do ohybu jej krku a objal rukami jej telo. „Prosím, veľmi sa budem snažiť pochopiť," povedal jej do ucha.
„Budeš si myslieť, že robím z komára somára," povedala, natočiac sa tvárou mierne k nemu, aby sa na neho pozrela. Znova si ľahla na chrbát a povedala: „Je to to isté, ako keď muži nechápu, prečo sa žena bojí prejsť sama v noci po opustenej ulici. Cíti sa zraniteľná, a bezbranná, takmer nechránená. Muži takto nerozmýšľajú, pretože si nepripúšťajú citové alebo naozajstné zranenie. Oni ani neuvažujú týmto smerom."
O čom to rozpráva? „Povedz mi to, Grangerová." Začínal byť nahnevaný, pretože predpokladala, že nebude rozumieť, čo znamená byť odkrytý a nechránený, keď nič z toho nebola pravda. Strávil väčšinu svojho života s takýmito pocitmi, ale na inej emocionálnej úrovni. Ale mala pravdu, málokedy sa bál vecí, čo v noci buchocú. Na rozdiel od ženy, nerozumel tomu pocitu.
Teraz už bola úplne tvárou k nemu, nečakane ho rukami objala, držiac ho tak tesne, že nemohol dýchať. Takmer ho stiahla nad seba. Mierne vyrovnal ich telá, tak aby ležali na boku, tvárou k sebe. Povedala: „Profesor Stephens mi ponúkol, že mi dá známky za všetky moje úlohy, ktoré boli zničené, bez toho, aby som ich musela nanovo urobiť."
Nevidel v tom problém, ale nedal to ešte najavo. Chcel, aby pokračovala. Povedala: „Povedal mi, že by som sa mala ísť zabaviť s tebou namiesto učenia sa."
„Profesor Mankin mi povedal to isté; že sa mám ísť zabaviť, kým sú prázdniny. Zatiaľ nevidím problém," povedal a pohladil ju po líci. Jej oči sa zaleskli a vyzerala na pokraji plaču.
„Povedal ti profesor Mankin, že si pekný a potom ťa objal a pobozkal?" spýtala sa.
Draco sa zasmial a povedal: „Samozrejme, že nie," ale potom mu došiel význam jej slov, posadil sa a povedal: „Profesor Stephens ťa pobozkal?"
Vysvetlila mu všetko, odtiaľ ako sa dotkol jej ruky až k jeho poznámke o čistokrvných a narodených u muklov, až k jeho zmienke o ich vzťahu. Keď rozprávala tú časť, ako jej masíroval ramená, zacítila, ako sa jeho telo naplo. Povedala mu, ako sa cítila nepríjemne, ako sa pokúsila odísť, a ako si udrela bok, a ako povedal, že to všetko zobrala vytrhnuté z kontextu, a že jej nikto nebude veriť, keď niečo povie o ich výmene.
Čakala, aby videla, čo Draco urobí alebo povie. Mala strach, že sa len zasmeje a povie, že bola pochabá alebo prehnane zareaguje a bude chcieť nájsť toho muža a vyzvať ho na súboj. Vôbec ale nečakala to, čo urobil miesto toho. „Smiem sa pozrieť na tvoj bok?"
Nečakala to, tak urobila niečo nečakané tiež. Preliezla jeho telo a postavila sa k posteli. Posadil sa. Rozopla si nohavice a trochu si ich stiahla. Uvidel jemný oblúk jej brucha a jej ružové bavlnené nohavičky. Pomyslel si, že je to milé, že jej sveter a nohavičky k sebe ladia. Pritiahol si ju bližšie, položil jednu svoju ruku na jej chrbát a druhú na jej žalúdok. Pritiahol si ju bližšie k svetlu. Roztiahol medzeru palcami a uvidel začiatok veľkej fialovej modriny vytvarovanej na jej boku, cez jej panvovú kosť. Skĺzol rukami k jej drieku, dotkol sa perami jej boku a jemne pobozkal vrch modriny. Znova ucukla, ale tentoraz viac zo vzrušenia, než od bolesti. Ale on zle pochopil jej vzdych a povedal: „Prepáč, ublížil som ti?" Pozrel sa na ňu svojimi veľkými šedými očami a ona mala pocit, že sa roztopí, ponárajúc sa a slabnúc rýchlo.
„Áno," povedala napriek tomu, že jej neublížil. Privádzal ju do šialenstva. V tejto chvíli by sa s ním pomilovala, keby ju o to požiadal.
Povedala áno, tak hoci ju viac než kedykoľvek predtým chcel, počká až do Vianoc, pretože mala bolesti a bola vyvedená z miery. Počká, ale nie dlho. Mimo to, potreboval čas na premýšľanie. Musel prísť na to, či si zle vyložila tie náznaky alebo ich profesor bol chlípnik. Dnes večer už o tom nebude premýšľať. Pritiahol si ju bližšie a položil ruky tesne okolo jej pásu. Jeho prsty sa hrali s vrchom jej nohavíc, ponad jej oblý zadok. Pozrel sa na ňu a potom jej pobozkal brucho. Prestávali ju niesť kolená. Sadla si mu do lona, rukami ho objala okolo krku a pobozkala ho, najprv pomaly a opatrne, potom s vášňou. Bol viac než len trochu prekvapený, ale bolo to príjemné prekvapenie. Odtiahla si hlavu a oprela sa čelom o jeho. Povedal: „Priniesol som ti stromček, kebyže máš náladu na zdobenie." To nebolo to, čo chcel povedať, ale bolo to to, čo z neho vyšlo. Usmiala sa, postavila, zapla si nohavice a potom ho vzala za ruku a odišli do spoločenskej miestnosti.
Vyzdobte si bývanie s Dracom a Hermionou:
„Tra la la la la, tra la, la, la..." spievala si Hermiona, keď kládla ozdoby na stromček. Hermiona bola šťastná a pripravená zabudnúť na všetko, čo sa dnes stalo v triede s profesorom Stephensom. Nakoniec, Draco dnes išiel do lesa, našiel nádherný vianočný stromček, použil prútik, aby ho odrezal a odlevitoval ho do ich spoločenskej miestnosti. Pomyslela si, že to bola jedna z najkrajších vecí, ktorú kedy urobil. Potom pomohol Hermione premeniť obyčajné veci z nádvoria a spoločenskej miestnosti na vianočné ozdoby. Práve zavesila poslednú ozdobu na stromček, keď si sadol na jeden z gaučov sledujúc ju. Vyzerala tak šťastne. Už prešiel skoro týždeň od tej udalosti s ich izbami. Obaja, Hermiona aj Draco boli nazad vo svojich izbách, dnes ráno im už prišli nové učebnice, školské habity a oblečenie. Hermiona bola súčasne ohromená aj rozradostená, keď videla, že jej Draco zaobstaral nové učebnice, habity a rovnošaty. Tiež jej kúpil aj iné knihy. Keď jej to všetko dal dnes ráno, povedala mu, že to vyzerá ako predčasné Vianoce. Zamlčal niečo špeciálne, čo tiež dnes ráno prišlo, aby jej to mohol dať na prvý sviatok vianočný.
Keď ju sledoval ako zdobí stromček, uvažoval, či to takto bude vyzerať, keď bude niekedy ženatý. Nájdu on a jeho žena (Hermiona, možno?) stromček a ozdobia ho na Vianoce? Budú sedieť okolo a spievať koledy alebo v Dracovom prípade, počúvať spievanie kolied? Sledoval dievča, ktoré tak zbožňoval, ako vešia ozdoby a girlandy na malý ihličnatý strom a bol naplnený úctou a obdivom. Nikdy by si nemyslel, že sa bude niekedy cítiť tak šťastne. Keby jeho rodičia nešli do väzenia, nikdy by sa nevrátil do školy a nikdy by nespoznal skutočnú Hermionu. Nespoznal by skutočné šťastie. Je to zábavné ako to život niekedy zariadi. Život bol uzavretý kruh a nič sa nedialo bezdôvodne.
Požiadala ho, aby zavesil na strom hviezdu. „Si bližšie," usadil sa hlbšie, nechcelo sa mu vstávať z pohodlného gauča.
„Ale u nás doma je môj otec ten, kto vešia svetlá a potom hviezdu. Je to mužská práca," zasmiala sa.
Keď to povedala takto, ako mohol odmietnuť? Našiel dôvod. „Som unavený a stále si ty bližšie. Dokážeš urobiť hocičo, čo robí muž, vrátane zavesenia hviezdy na stromček. Stromček nie je taký vysoký. Si malá, ale môžeš dočiahnuť tak vysoko."
Pozrela sa na neho nedôverčivým pohľadom, ktorý sa rýchlo zmenil na dotknutý, a načiahla sa po hviezde, ale on bol rýchlejší. Vzal jej hviezdu z rúk a zavesil ju na vrch stromčeka.
„Vyzerá to celkom pekne," povedal, odstúpil a obdivoval prácu jej rúk. Keď vyrastal, nikdy nepomáhal zdobiť stromček. Vždy mali vysoké, veľkolepé, pôsobivo ozdobené stromy po celom panstve, vyzdobené domácimi škriatkami a vystavené na obdiv. Mal by problémy, len keby sa dotkol niektorého z nich.
„Profesorka McGonagallová nám dovolila ísť zajtra do Rokvillu," povedala Hermiona a zavesila poslednú drobnosť na stromček. „Stále musím kúpiť niekoľko vecí, tak by si možno rád išiel so mnou? Musíme odísť zavčasu, pretože zajtra je Štedrý deň."
„Nechceš mi dať ponožky, že nie?" spýtal sa, pripomínajúc jej jeho predchádzajúce varovanie.
„Nuž, áno, vlastne chcem," žartovala.
„V tom prípade nechápem, prečo by som sa mal obťažovať. Ak nedostanem sex, ktorý mi bol sľúbený, tak potom nie jej žiaden dôvod mať vôbec Vianoce," žartoval.
„Vianoce sú pre teba len to, sex?" spýtala sa Hermiona s úsmevom.
„Áno, a darčeky, to je to, na čo čakám. To je moja vlastná malá tradícia, sex a darčeky na Vianoce," povedal, zabávajúc ju až do konca.
„Čo ty zvyčajne dostávaš ako vianočné darčeky, po pravde?" spýtala sa a sadla si vedľa neho na gauč.
„Priveľa vecí a nič dôležité, prinajmenšom nič také dobré ako to, čo mám dostať tento rok," povedal so zdvihnutým obočím.
„Možno očakávaš priveľa," povedala potichu, pozerajúc na podlahu. „Ja by som nečakala príliš byť tebou. Pravdepodobne nebudem veľmi dobrá v porovnaní s tvojimi ostatnými priateľkami."
Chcel sa na tom zasmiať, ale neurobil to. Bola taká pošetilá. „Grangerová, bude to nádherné, nerob si s tým starosti. Chcem, aby si vedela, že od teba neočakávam nič pri čom by si sa cítila nepríjemne. A tiež aby si vedela, že ešte nikdy som nechcel nikoho spôsobom, akým chcem teba a môžem len hádať, že príčinou toho je to, čo k tebe cítim."
Bol taký priamy. Usmiala sa a skrútila sa na gauči, s hlavou v jeho náručí. Vzala prútik a prebrala svetlá na stromčeku k životu, ligotajúce sa na červeno, zeleno a modro. Svetlá zo stromčeka sa odrážali na pozlátených ozdobách, girlandách a sklenených vianočných guliach. Potom zobrala prútik a stlmila svetlá v miestnosti a priložila na oheň v kozube, aby sa prebral. To vyvolalo veľmi príjemnú atmosféru. Takmer ako výjav z knihy alebo nejakého filmu. Roztržito jej pohladil vlasy. Povedala: „Aký je tvoj obľúbený vianočný príbeh?"
„Povedz mi najprv svoj," povedal, pretože jeho obľúbený bol smutný a nechcel byť smutný v tejto chvíli.
„Páči sa mi Dar mudrcov (The Gift of the Magiby) od O. Henryho," povedala Hermiona, kde chudobný mladý manželský pár chce kúpiť pekný darček tomu druhému. Z toho dôvodu ona predá svoje vlasy, aby mu kúpila prívesok na hodinky a on predá svoje hodinky, jeho najväčšiu cennosť, aby jej kúpil diamantovú kefu na vlasy. Puká pri tom srdce, ale je to dojemné a hovorí o skutočnom dare Vianoc, ktorým je láska."
„Ty si tak veľmi sentimentálna, však maličká?" povedal a dotkol sa rukou jej líca.
„Tak a teraz mi povedz svoj," požiadala ho a pozrela sa na neho.
„Vždy sa mi páčil Smrek (The Fir Treeby) od Hansa Christiana Andersena," povedal. Spomenul si na ten príbeh len dnes, keď im šiel pohľadať vianočný stromček. „To je ten o malom stromčeku, ktorý nedokázal oceniť teplé slnko a modrú oblohu, pretože jediné, čo chcel, bolo byť vianočným stromčekom. Každý rok žiarlil na všetky vysoké stromy, ktoré spílili a urobili z nich vianočné stromčeky. Vtáci prilietali do lesa a hovorili malému stromčeku, ako veľké stromy dajú do veľkolepých domov, vyzdobia ich šperkmi a sviečkami. O rok neskôr sa jeho želanie splnilo. Spílili ho, postavili do domu, ozdobili ho a on zažil svoj najšťastnejší deň vo svojom živote, len kvôli tomu, aby ho na ďalší deň zbavili jeho ozdôb a sviečok a hodili do tmavého suterénu, kde sa okrem myší nemal s kým porozprávať. Na jar ho vzali do záhrady, spálili a jeho krátky život skončil. Zažil len jeden jediný deň naozajstného šťastia a všetko skončilo a pritom sa mohol tešiť z množstva krásnych dní v lese, keby sa len zastavil a uvidel tú nádheru okolo neho."
Hermiona sa na neho znova pozrela, ale on pozeral do ohňa a stále jej hladil tvár. Čítala tento príbeh tak veľa krát, keď bola malá, a vždy si myslela, že lámal srdce, ale počuť, ako ho rozpráva Draco, robilo ho pre ňu ešte smutnejším. Bolo to ako keby rozprával príbeh svojho vlastného života.
Sadla si, objala ho okolo pása a povedala: „Ty nebudeš musieť mať len jeden šťastný deň a prísť o všetky ostatné. Budeš mať veľa šťastných dní, ak s tým budem mať čo do činenia. Sľubujem."
Pobozkala ho na líce. Obrátil sa, aby sa na ňu pozrel. Nikdy ju nemiloval viac než v tejto chvíli.
