Dôverne známe miesto

Preklad: Jimmi

Autor originálu: AnneM_Oliver ( wwwdotfanfictiondotnet/u/1320004/AnneM_Oliver)

Pozerala sa von oknom vlaku, všetko vyzeralo tak dôverne známe a v poriadku. Šla domov, na Rokfort. Jedna otázka potrebovala odpoveď, čo v tom vlaku robil Malfoy. Odpoveď bola, že opúšťal domov a nemal kam inam ísť. Dramione.

wwwdotfanfictiondotnet/s/3790150/16/A_Familiar_Place

This story is based on characters and situations created and owned by JK Rowling, various publishers including but not limited to Bloomsbury Books, Scholastic Books and Raincoast Books, and Warner Bros., Inc. No money is being made and no copyright or trademark infringement is intended. Author of original story: AnneM_Oliver.


Časť XVI.

Výlet do dediny:

Hermiona a Draco kráčali po točitej ceste, ktorá viedla do Rokvillu. Bolo jasné, čisté ráno. Všade naokolo bola čerstvá vrstva snehu a oni mohli počuť ako im na ceste do dediny sneh vŕzga pod topánkami. Dracova ruka v kožených rukaviciach zvierala Hermioninu drobnú ruku v pletenej rukavici. Zložila si klobúk a jej vlasy viali okolo nej. Pozrela sa na neho a usmiala sa. Jej úsmev bol vždy taký nákazlivý. Musel sa usmiať tiež.

„Myslela si si niekedy, že stráviš Vianoce so svojím smrteľným nepriateľom?" spýtal sa Draco so zábleskom v očiach.

„Nebol si môj smrteľný nepriateľ. Skôr najmenej obľúbená osoba na Rokforte," opravila jeho tvrdenie. Obaja sa zasmiali.

Zvážnel a spomenul si na to, ako sa o tomto čase cítil minulý rok. Pri tejto spomienke sa mu chcelo kričať. Nebude sa už viac vŕtať v minulosti. Musí sa sústrediť na toto miesto a súčasnosť. Prestala kráčať a presunula sa ku kraju cesty. Šiel za ňou. Zohla sa v páse a prehliadla stromy. „Vidíš niečo priamo tam za tými stromami?" ukázala.

Draco sa postavil pred ňu, natiahol krk, aby videl, na čo ukazovala. Nevidel nič. „Čo si myslíš, že si videla?" spýtal sa.

„Nie som si istá, niečo tam bolo," odpovedala. Zacítil ako ním prešiel závan strachu, ktorý nedokázal vysvetliť. Pozrel sa na ňu a uvidel jej nehybný výraz a to, ako sa oboma rukami drží jeho ruky. Zacítil strach, lebo vnímal jej pocity. Vytiahol prútik a povedal: „Zostaň tu," a striasol jej ruky zo svojej a vybral sa smerom k lesu.

„Prosím, Draco nechoď tam, zostaň so mnou," povedala potichu, naliehajúc, aby zostal s ňou.

Otočil sa k nej a položil jej prst na ústa, ako náznak toho, aby zostala pokojná. Zašiel niekoľko krokov do lesa, neuvidel nič ani nikoho, tak sa vrátil nazad na cestu.

„Myslím, že by sme sa mali rýchlo dostať do Rokvillu," naliehal, na čo súhlasne prikývla.

Možno tam vonku nič nie je. Možno začula nejaké malé zviera alebo sa s ňou zahrali jej oči. Možno to bola jej prílišná predstavivosť. Nech to bolo čokoľvek, nechcel tam zostať ani o chvíľu dlhšie a zisťovať, čo to bolo. Popadol ju za ruku a rýchlo prešiel zvyšok cesty do dediny, držiac svoj prútik po celý čas.

Na ulici boli vianoční koledníci a v obchodoch nával ľudí. Spýtala sa: „Mohli by sme sa na chvíľku oddeliť, potrebujem nájsť zopár vecí, ktoré nechcem, aby si videl."

Nepáčila sa mu myšlienka, že sa rozdelia, ale naokolo bolo veľké množstvo ľudí a v tom počte bolo bezpečne. Povedal: „Dobre, stretneme sa U troch metiel, o desiatej." Pozrel sa na hodinky a potom znova na ňu, ale už uvidel len jej miznúcu postavu, ako uteká preč s vlasmi vejúcimi za ňou.

Takmer ho to znepokojilo, ale potom sa na druhej strane ulice otočila a zakričala: „Milujem ťa!" Nemohol skryť radosť. Milovala ho a oznámila túto skutočnosť tak, že to skoro všetci v Rokville počuli.

Jeden človek v dave venoval zvláštny záujem jej vyhláseniu. Určite venoval. Sledoval ich k dedine. V jednej chvíli sa zdalo, že ho zbadala, tak sa skryl za veľký strom. Jeho úkryt takmer objavil Malfoy, keď sa rozhodol popozerať po lese. Nabudúce bude musieť byť opatrnejší. Rozhodol sa sledovať Hermionu, aby videl, čo bude robiť. Bude ľahšie sledovať ju než jeho.

Hermiona išla do antikvariátu, kde predávali staré knihy. Veľmi sa potešila, keď našla výtlačok knihy, čo chcela a zaplatila nákup. Ďalej šla do obchodu, kde predávali starožitné šperky. Hermiona chcela dať Dracovi niečo špeciálne. Prezerala si chvíľu výkladné skrine a potom uvidela jeden perfektný kúsok. Požiadala, aby jej ho ukázali. Bol veľmi drahý, ale chcela ho mať. Požiadala ich, aby jej naň napísali venovanie. Majiteľ to išiel urobiť. Hermiona bola sama v obchode, síce nevidela žiadnych ďalších kupujúcich, ale mala pocit, že ju niekto sleduje. Opatrne sa poprechádzala po obchode a taktiež sa pozrela von cez veľký sklenený výklad. Videla len ľudí prechádzajúcich okolo.

Zaplatila v tom obchode za nákup a už mala ísť len na jedno miesto. Chcela ísť do Medových labiek a kúpiť nejaké vianočné cukrovinky a iné sladkosti. Vzala svoje balíčky a išla pohľadať Draca k Trom metlám. Práve prechádzala vedľa priechodu medzi dvoma budovami. Nie tak celkom chodba, skôr cestička. Kráčala rýchlo, keď sa z ničoho nič objavila ruka a zapchala jej ústa, a ďalšia ruka ju schmatla za pás a zatiahla to tmavej zapadnutej uličky. Pri boji jej spadol klobúk z hlavy a pristál dole na chodníku. Pevne držala svoje balíčky a modlila sa.

Draco sa rozhodol ísť najprv do Medových labiek, pretože Hermiona nakupovala na druhej strane ulice. Kúpil nejaké cukrové paličky a nejaké sladkosti. Potom išiel do drahého obchodu s odevmi a kúpil jej niečo špeciálne, čo by si mohla obliecť dnes večer. Mal už pre ňu nakúpené iné veci, tak sa vlastne nemal čím zamestnať až do desiatej. Rozhodol sa ísť ku Trom metlám a čakať. Prekročil cestu a prešiel vedľa dvoch budov, keď na zemi uvidel povedomo vyzerajúci klobúk. Zohol sa a zdvihol ho. Bol to Hermionin klobúk. Stratila klobúk. Kde je to dievča, ktorému patrí ten klobúk? Pozrel sa na jednu stranu ulice a potom na druhú. Vtedy, ako keby telepatiou, poznal, že niečo bolo zle. Rozhodol sa nechať viesť svojou intuíciou; vošiel medzi dve budovy a začal volať jej meno.

Osoba, ktorá stiahla Hermionu medzi dve budovy, ju konečne pustila, keď sa dostali za jednu z budov. Vlastne nemal na výber, pretože mu zahryzla do prstov. Otočila sa rýchlo, s vytiahnutým prútikom a nemohla uveriť, koho vidí.

Draco sa rozbehol. Počul výkrik. Bola to Hermiona.

Nie si šťastná, že ma vidíš?

Ten, kto stál pred Hermionou Grangerovou, bol Harry Potter. Zdvihol ruky do vzduchu a povedal: „Upokoj sa, to som len ja." Potom zložil ruky a zatriasol od bolesti ľavou rukou, ktorú mu pohrýzla.

„Dokáž mi to!" povedala, stále mala namierený prútik, ale zložila balíčky.

„V treťom ročníku sme použili obracač času, aby sme sa vrátili v čase a zachránili životy Siriusa a Hrdozobca (Klofan) „ povedal prosto.

Sklonila prútik.

Draco pribehol. Videl Hermionu, ako mieri na niekoho s prútikom a potom uvidel, ako ho sklonila. Vytiahol svoj z vrecka a dobehol k nej.

„Čo tu do pekla robíš, Potter?" spýtal sa Draco, zadychčaný sa prehol.

„Nie, lepšia otázka je," začala Hermiona „prečo si si myslel, že musíš ku mne pristúpiť zozadu a stiahnuť ma medzi dve budovy?"

„Je mi to ľúto, naozaj ľutujem," povedal Harry. „ Malfoy nevadilo by ti, keby si sklonil svoj prútik?" pozrel sa Harry na Draca.

Draco začal skláňať svoj prútik, ale Hermiona povedala: „Nie, nechaj ho namierený na neho, až kým mi nepovie, čo chcem počuť a keď nebudem spokojná s jeho odpoveďami, môžeš mu prekliať ten jeho zadok, rozumieš?" Draco sa usmial. Vždy chcel začarovať Pottera a teraz na to dostal od Hermiony požehnanie.

„Hermiona počúvaj ma, Bill Weasley prišiel na Vianoce do Brloha a povedal nám, čo sa stalo s vašimi izbami. Povedal, že aurori to prešetrujú a že si myslia, že páchateľ je v Rokforte," vyhlásil Harry.

„Ty si potreboval aurorov, aby si na to prišiel, Potter?" spýtal sa Draco sucho.

Harry sa na neho hrozivo pozrel a potom sa pozrel späť na Hermionu. „Potreboval som sa presvedčiť, či si v bezpečí, a tak som prišiel dnes do Rokvillu, pretože pán Weasley povedal, že tu dnes budeš. Sledoval som ťa v lese, pod mojím neviditeľným plášťom. Prepáč. Len som si myslel, že by som mohol vidieť, či ťa niekto nesleduje. Musel som sem prísť a uistiť sa, že si v bezpečí. Nikdy som ťa nechcel vystrašiť, je mi to ľúto."

Hermiona pribehla k nemu a objala ho. „Oh, to je také milé Harry, ale som v poriadku." Pobozkala ho na líce a povedala: „Mimochodom šťastné a veselé."

Draco mal pocit, že bude zvracať. „Potter ťa vystraší tak, že sa skoro potentuješ, a ty ho objímaš, pobozkáš ho a zaželáš mu šťastné a veselé. Si šialená," povedal Hermione.

„Draco, choď k Trom metlám, a ja sa tam za chvíľu s tebou stretnem," povedala prepúšťajúc ho. Výborne, nemohol by zostať vedľa Pottera už ani jednu sekundu.

Keď Draco odišiel preč, povedala: „Naozaj si ma vystrašil. Myslím, že teraz sme v bezpečí. Nie je tu ani nikto z ostatných ôsmakov. Okrem jedného priveľmi horlivého profesora, ktorý mi povedal, že som pekná a pobozkal ma si myslím, že som v bezpečí."

Harry sa zamračil a povedal: „Čože?" Vysvetlila mu všetko a nebol príliš nadšený. Povedal jej, že o tom povie Billovi a ona mu povedala, že si myslí, že je to dobrý nápad.

„Len ťa prosím Hermiona, dávaj si pozor, kým neprídeme na to, čo sa deje. Mám ťa rád a nechcem o teba prísť. Odprevadím ťa k hostincu." Pomohol jej pozbierať balíčky a potom ruka v ruke kráčali k Trom metlám. Keď sa dostali k ich cieľu, postavili sa pred veľké okno s Dracom, ktorý sa pozeral zvnútra.

„Počul som, ako si povedala Malfoyovi, že ho miluješ," povedal Harry. „Je to pravda?"

Povedala mu, že áno a on sa smiešne zatváril, na čo sa zasmiala a potom ju pobozkal na líce, na veľké Dracove sklamanie a opustil ju.

„Hlúpy Zjazvenec," povedal Draco Hermione, keď si sadla vedľa neho a napila sa ďatelinového piva, o ktorom predpokladala, že je jej. „Chodí okolo a straší ľudí."

Hermiona len súhlasila a potom povedala: „Poďme nazad do hradu, pripravme sa na Vianoce a nemyslime už na žiadne nepríjemnosti." Zaplatili účet, pozbierali svoje nákupy a šli nazad do hradu.

Medzitým, na hrade, mali dvaja ľudia vášnivú výmenu názorov.

„Prečo si im zničil izby? Zašiel si príliš ďaleko! Takmer si všetko zničil, hlavne s tou vydrou. Nemyslíš, že ľuďom dôjde, že len pár ľudí vie, aký tvar má jej patronus?" spýtal sa prvý hlas.

„Ako inak som mal zariadiť, aby našli tie listy a jej veci v Padminej izbe?" vysvetľoval druhý hlas. „Ty si bol ten, čo povedal, že mám zabezpečiť, aby našli tie listy a predmety. Toto bol jediný spôsob ako to zariadiť, na ktorý som prišiel."

„Nuž, je dobré, že som navrhol riaditeľke, aby ich nechala v izbách ich spolužiakov v tú prvú noc. Musel som niečo veľmi rýchlo vymyslieť. Nemyslím si, že niečo tušia, ale myslím, že Hermiona to začína rozmotávať," povedal znova ten prvý.

„Prečo to hovoríš?" spýtal sa ten druhý, podobný prvému. „Jej sa nesmie ublížiť, povedal som ti to. Len jemu jedinému. Stále si myslím, že sme mali nechať tie listy a veci na ňom. Teraz to vyzerá, že je ona v nebezpečenstve a on je jej ochranca."

„Viem, čo robím. Nerob si starosti, klin medzi nimi bude čoskoro taký veľký, že zabudnú, že niekedy mali radi jeden druhého. Ona bude bez neho a on bude v Azbakane so svojou rodinou, kam patrí," povedal ten prvý.

„Jednako chcem, aby si mi sľúbil, že sa jej neublíži. Nechcem jej ublížiť," vyhlásil druhý hlas.

„Nevadí ti ju vystrašiť, ale nechceš jej ublížiť? Ha! Ty mi nič nebudeš prikazovať, rozumieš?" povedal ten prvý a schmatol druhého za golier. Potom povedal: „A možno som sa rozhodol, že by som ju mal rád pre seba. Možno ju ty nakoniec mať nebudeš."

Druhý muž odtiahol ruky prvého muža zo svojho hrdla a povedal: „Nikdy ju nebudeš mať, nie, ak tomu budem môcť zabrániť."

Prvý muž sa zasmial a povedal: „Neskúšaj mi povedať, čo urobíš, braček. Netráp sa; len som si s teba robil žarty. Je celkom tvoja. Teraz by si mal ísť domov a pokúsiť sa mať šťastné Vianoce. Nechaj na mňa starosti o tie zamilované hrdličky."

Hermiona a Draco sa vrátili na hrad a išli do svojich izieb, aby zabalili darčeky. Potom sa šli naobedovať do Veľkej Siene. Po obede šli a čítali si v spoločenskej miestnosti. Pravda bola, že Hermiona sa nemohla sústrediť, pretože bola nervózna z dnešného večera. Ani Draco sa nemohol sústrediť, pretože myslel na Hermionu a na skutočnosť, že dnes večer sa budú spolu milovať. Tuhol len pri myšlienke na to. Nakoniec sa vyhovoril, že si ide dať sprchu a prezliecť sa na večeru. To bude ale studená sprcha.

Hermiona šla do sprchy a prezliekla sa tiež. Draco jej dal balíček a povedal jej, aby ho otvorila až po sprche a obliekla si to na večeru dnes večer. Zariadil súkromnú večeru v ich spoločenskej miestnosti. Škriatkovia už mali všetko nachystané. Po sprche vbehla po špičkách do izby, len v uteráku a hľadala známky Draca. Vkĺzla do svojej izby a otvorila balíček, ktorý jej dal. Boli to červené šaty, s dlhými rukávmi, s výstrihom do V a širokou sukňou. Boli zhotovené z tkanej látky, ktorá, keď si ich obliekla, sa vlnila pri každom kroku. Dvakrát sa zatočila dokola, cítiac sa tak pôvabne.

Nechala si vlasy rozpustené a kučeravé. Použila len máličko parfému a trochu rúžu. Pozrela sa na svoj obraz v zrkadle a naskočila jej husia koža, keď si pomyslela na to, čo chce urobiť. Pozrela sa zblízka na svoj odraz a povedala: „Teraz alebo nikdy." Otvorila dvere a vykročila smerom k jeho izbe.

Snažil sa uviazať si kravatu, ale za celý svoj život si nemohol zapamätať ako sa robí windsorský uzol. Zaklopala na dvere a on povedal „ďalej."

Vošla, pozrel sa na ňu a povedal: „Prekliata kravata. Vždy mám problém s kravatou."

Hermiona sa zasmiala a povedala: „Môj otec vždy hovorieva toto isté a moja matka mu musí zaväzovať kravaty. Ale potom mi raz otec povedal, že vie perfektne viazať kravaty, len sa mu páči, keď to robí moja matka."

„Nuž, na rozdiel od tvojho obludného otca ja to vážne nedokážem urobiť, tak mi môžeš pomôcť?" opýtal sa.

Povedala: „Môj otec nie jej obludný," a potom sa postavila za neho. „Si príliš vysoký." Tak pritiahol stoličku a posadil sa na ňu. Položila mu ruky okolo krku a začala mu viazať kravatu. Keď skončila, presunula ruky na jeho hruď, do vnútrajška jeho saka a naklonila svoju tvár vedľa jeho a pobozkala ho na líce. Rozhodol sa, že už si možno nikdy nezaviaže sám kravatu vlastnými silami.

Postavil sa, vzal ju za ruku a zaviedol ju k stolu v spoločenskej miestnosti. Bol nádherný. Všade boli sviečky; v skutočnosti jediné svetlo, ktoré osvetľovalo miestnosť, prichádzalo zo žiary ohňa, z trblietania stromčeka a z blikotu plameňov sviečok. Žiara z Hermioninho úsmevu rozjasnila miestnosť rovnako ako čokoľvek iné. To rozžiarilo Dracovo srdce.

Pri jedle sa sotva rozprávali. Bol plný očakávania, tak neudržiaval rozhovor a ona bola uzlíčkom nervov, takže ani nemohla rozprávať. Keď konečne dojedli puding, postavil sa a vzal ju za ruku. Držal ju v náručí a kolísal na imaginárnu pieseň, ktorá mu hrala v srdci. Pozrel sa dole na ňu a povedal: „Ahoj."

Zacítila, ako jej začínajú tŕpnuť prsty na nohe a pokračovalo to k jej hlave. „Ahoj," odpovedala mu.

Vyslobodila sa z jeho objatia, aby sa postavila k stromčeku. Začala naprávať ozdoby.

„Čo tam robíš?" spýtal sa. „Chceš si kvôli mne ľahnúť pod stromček? Dostane sa mi potešenie z rozbaľovania?" dokončil vetu, keď kráčal k nej. Prišiel k nej, opatrne, aby sa jej nedotkol a povedal: „Čo sa deje, zmenila si názor na dnešnú noc?" Pomyslel si, že sa asi rozplače, ak áno.

„Nie," povedala pokorne a ustúpila o krok dozadu.

„Si nervózna?" spýtal sa jej, zmenšiac vzdialenosť medzi nimi tým, že vykročil bližšie k nej.

„Áno," priznala a pozrela sa na neho.

„Ale si si istá, že si nezmenila svoj názor?" spýtal sa znovu.

Nezmenila, tak odpovedala: „Nie, nezmenila som svoj názor."

„Prečo si nervózna?" Ďalší krok bližšie.

„To sa chceš stále na niečo pýtať?" vyprskla a ustúpila o krok dozadu.

„Už sa viac nebudem, sľubujem," povedal, prekrižujúc si srdce svojím palcom. Urobil ešte jeden krok bližšie a ona stála tesne pri okne.

Pozrela sa doľava a doprava. Žiaden únik. Prečo chcela uniknúť? Nezmenila svoje úmysly, že nie? Nevedela, čo mu má povedať. Chcela ho, ale pre ňu to bol príliš veľký krok, ktorý nikdy nemohla vrátiť späť a od toho okamihu by sa zmenil priebeh ich vzťahu. Mala by mu to všetko povedať?

Namiesto toho povedala: „Prosím, nechoď bližšie."

„Bude ťažké sa s tebou milovať, keď neprídem bližšie," povedal, snažiac sa vylepšiť jej náladu. Uvedomoval si, že je to pre ňu veľká vec. Práve preto bola nervózna. Chcel jej uľaviť od obáv. Chcel vytvoriť tento večer špeciálne pre ňu. Chcel... ju.

Spýtal sa: „Kam najďalej si zašla s nejakým chlapcom?"

„Mal by si to vedieť, bolo to s tebou," povedala v rozpakoch.

Tak to nebolo ďaleko, chcel povedať. Jej nervozita ho znervózňovala. Doslova sa triasla ako list a on tušil, že to nebolo od zimy.

„Miluješ ma?" spýtal sa.

„Láska a sex nemajú spolu nič spoločného," rozoberala.

„Dobre, zabudni na tú otázku, veríš mi?" spýtal sa.

„Myslím, že áno," odpovedala.

„Myslíš, že áno?" vrátil jej to. Na rovinu, rýchlo strácal náladu, ale vydrží ešte chvíľu. „Prečo si zo mňa nervózna? Vieš, že by som ti nikdy neublížil."

Položila si ruky na jeho hruď, oprela sa o neho a potichu povedala: „Čo ak sa pomýlim? Čo ak v tom nebudem dobrá? Čo ak urobím niečo zlé a trápne?"

Objal ju a povedal: „Nuž, potom sa budem na tebe smiať, robiť si z teba srandu a každému poviem, že viem, aká si úbohá milenka."

Pozrela na neho a on sa usmieval, ale na tom, čo povedal, ona nevidela nič zábavné. Chcela opätovné uistenie, nie vtipy. Odtlačila ho dozadu a začala kráčať smerom k dverám. Popadol ju za ruku.

„Čo by si mohla takého urobiť, aby to bolo zlé?" nakoniec sa spýtal.

„Poďme to teda urobiť, nech to máme za sebou," povedala Hermiona s hnevom.

Draco pustil jej ruku a povedal: „Tak aby bolo jasné, nepáči sa mi tvoj tón ani tvoj postoj a už viac na to nemám náladu. Takže jediné, čo poviem je dobrú noc a uvidíme sa ráno!" Chystal sa vybehnúť zo spoločenskej miestnosti, ale ešte sa raz otočil a povedal: „Oh, a šťastné prekliate zasrané Vianoce, Hermiona! Niekomu, kto naplánoval celú túto záležitosť, to príliš dobre nevyšlo. Vieš čo si myslím? Myslím, že je pre teba ľahšie vzdať sa a len odísť, než si priznať, že nevieš, čo robiť alebo nemať v niečom úspech! Ale hádaj čo Grangerová, nemusela by si zlyhať, pretože milujeme jeden druhého, takže by to bolo skvelé, práve kvôli tomu! Teraz sa to nikdy nedozvieš, ty hlúpa ulievačka!" Rozzúrený vybehol, vošiel do svojej izby a zatreskol za sebou dvere.

Hermiona sa rozbehla k jeho dverám a zakričala: „Tak aby bolo jasné, je pre mňa ťažké cítiť sa s tebou romanticky, keď stále hovoríš o tom istom a spytuješ sa ma na milión otázok! A pre tvoju informáciu, tak toto nie je koniec, Malfoy!" S oboma rukami udrela silno na jeho dvere a odišla smerom k svojej izbe.

Sadla si na svoju posteľ, odkopla topánky a premyslela si úplne nový plán, priamo tam na mieste. Sľúbila mu niečo k Vianociam, tak to dostane, dokonca aj keď je taký hlupák!

Prajem veselé malé Vianoce!

Boli takmer dve hodiny ráno. Hermiona vykĺzla zo svojej izby a prešla k Dracovým dverám. Otvorila ich pomaly a tie zaškrípali. Zastavila sa a zadržala dych. Pozrela sa na jeho telo a bolo zjavné, že ešte stále spí, a že ho nezobudila. Vošla po špičkách do izby, zavrela a zamkla dvere. Chvíľu stála vedľa jeho postele a sledovala, ako sa pravidelne dvíha a klesá jeho hruď pri dýchaní. Určite spal.

Izba bola celá v tme, okrem trochu svetla z mesiaca, ktoré sa odrážalo vonku na bielom snehu a vbiehalo do jeho okna. Hermiona pristúpila k jeho posteli a vyzliekla si nočnú košeľu, poskladajúc ju úhľadne na stoličku. Sadla si na posteľ, on sa trochu posunul a poškrabal sa na nose. Pohol sa z chrbta nabok. Nahla sa a pobozkala ho na líce. Stále sa nepohol. Hermiona si všimla, že je od pása nahor nahý. Znamená to, že je nahý aj od pása nadol? Cítila sa viac obnažená, keď tam sedela v jeho chladnej izbe s jeho spiacim telom vedľa nej než tým, že bola nahá. Toto nebol dobrý nápad. Možno by mala odísť. Pripravila sa, že odíde, keď sa jeho ruka posunula a pristála na jej holom stehne. Vrátil sa nazad na chrbát, stále spiaci.

Bez toho, že by to dal Hermione najavo, Draco sa zobudil, len čo začul zaškrípanie dverí. Videl ako vošla a predstieral, že spí. Snažil sa rovnomerne dýchať, aby si neuvedomila jeho úskok. Cítil vzrušenie a očakávanie s každým krokom, ktorým k nemu prišla bližšie. Keď počul, že si vyzliekla šaty cez hlavu, stuhol tak, že bol vďačný, že izba je taká tmavá, alebo že nevedela, že predstiera. Cítil, ako sa naklonila a pobozkala ho, ale potom sa zdalo, že chce odísť. Stále sa nechcel priznať k jeho fígľu, napriek tomu, že sa pokúsil siahnuť jej na zápästie. Tak namiesto toho pokračoval v predstieraní spánku a nechal svoju ruku dopadnúť na jej nohu. „Prosím, zostaň, Hermiona," pomyslel si.

Rozhodla sa vkĺznuť pod jeho prikrývky. Zacítila, ako sa malé chĺpky na jeho nohe obtreli o jej vlastné. Položila ruku na jeho hruď a zohla hlavu, pobozkala jeho kľúčnu kosť, jeho hruď, potom jeho bradavky. Hrala sa s jeho chlpmi na hrudi, nechala svoje ruky cestovať ďalej až sa zastavili tam, kde začínali prikrývky. Sledovala jeho tvár. Naozaj stále spal? Hermiona sa rozhodla zistiť to. Nahla sa ponad jeho hruď, pritlačila svoje nahé prsia o jeho telo a rukou prešla pod prikrývky a zostala na jeho penise. Nikdy nevidela chlapčenský penis, tobôž aby sa ho dotkla. Pohladila ho jemne. Bol jemný a tvrdý súčasne. Mohla cítiť vyvýšeniny, žily a na spodku drobné chĺpky. Nechala svoju ruku ísť vyššie a zacítila niečo vlhké. Už nemohol dlhšie predstierať, že spí.

Položil jednu ruku na jej zadok, pritlačil si ju bližšie k sebe a druhú ruku zdvihol k jej tvári. Silno ju pobozkal, dlho a vlhko. Pobozkala ho nazad. Odtiahla sa od neho, ale on mal stále ruku vzadu na jej krku. Zohla hlavu a začala ho obsypávať malými bozkami na jeho čeľusť, krk a hruď. Ten pocit z jej tela, tak jemného a teplého opierajúceho sa o jeho by ho čoskoro priviedol ku koncu. Rozhodol sa, že je najlepší čas prevziať kontrolu nad situáciou. Napokon, toto bolo pre ňu po prvý raz. Chcel, aby to bolo o nej. Chcel to urobiť pre ňu špeciálne. Keď pokračovala v plytvaní dlhými, vlhkými bozkami na jeho ústa, lízala jeho pery svojím jazykom, jej ruka stále na jeho vztýčenom penise, nehýbala sa, ale bola stále tam, pritiahol si ju ponad seba, takže teraz bola úplne na ňom a potom ich rýchlo otočil, takže ona bola pod ním a on nad ňou. V žiadnom prípade nespal, pomyslela si.

Uvažovala, čo bude ďalej. Nenechal ju dlho čakať. Tohto mal dosť. Bol najvyšší čas prevziať kontrolu. Draco položil svoju pravú ruku na jej ľavý prsník a začal sa s ním hrať, hladkajúc ho a zvierajúc jeho vrchol. Jemne jej prsník pobozkal, kým sa jeho ruka hrala s druhým. Zobral do úst jej bradavku, ona trochu zastenala a jej boky sa začali pohybovať v ich vlastnom tempe. To bolo to, čo myslela tým 'robiť niečo trápne', tak prestala hýbať bokmi, ale nie na dlho. Priložil ústa k jej a pomaly ju pobozkal, kým sa hral sa s jej jazykom, hryzkal jej peru, rýchlymi malými bozkami a potom dlhými namáhavými. Jeho ruka bola stále na jej prsníku, jej boky sa zase začali pohybovať a teraz si to ani neuvedomovala.

Pobozkal jej prsník znova, najprv jeden, potom druhý a potom sa zosunul nižšie a pobozkal jej žalúdok. Vrátil sa k jej perám a posunul ruku nižšie, až kým nebola medzi jej nohami. Bola veľmi vlhká a pripravená na neho, čo spôsobilo, že ju miloval viac než si myslel, že je možné. Len tam podržal svoju ruku a trochu pritlačil, ale poskytlo jej to pôžitok, ktorý bol zrejmý. Zastenala, keď pokračoval v bozkávaní jej nádherných pŕs. Nemohol si pomôcť, aby sa jeho ruka nezačala hýbať v rytme jej bokov. Pohládzal ju hore a dolu, až kým nevydala hlboký, chrapľavý zvuk. Povedala jeho meno. „Draco, oh Draco."

To bolo všetko, čo potreboval. Nemohol už čakať dlhšie. Mal pocit, že na ňu čakal celý život.

Nastavil sa tak, aby mohol do nej vojsť, snažiac sa, aby ju svojou váhou príliš netlačil. Oprel sa o svoje ruky a chcel to urobiť najprv pomaly. Zovrela svoje steny, čo ju urobilo ešte napnutejšou. Začínala hovoriť: „To bolí, prestaň,", ale on prestať nemohol. Na nič by to nebolo. Len sa bála. Mohol urobiť jednu z dvoch vecí. Vzdať to a pokračovať v láskaní s ňou, ale potom by tá úzkosť, čo cítila, bola stále tam. Alebo to len urobiť, dostať sa cez to a ukázať jej, že je to najprv len malá bolesť.

Rozhodol sa do nej vstúpiť. Urobil to rýchlo, ale ona na okamih zakričala a začala prudko dýchať, ako keby zadržiavala plač. Položil ruky na obe strany jej tváre a povedal: „Pozri sa na mňa, je to v poriadku, bude to bolieť len trochu. Sľubujem, že je to v poriadku."

Začal sa hýbať pomalým rytmom a ona sa začala uvoľňovať. Cítil ako sa jej telo uvoľňuje. Začínala mať potešenie so samotného milovania, za čo bol vďačný. Keby mal myslieť na to, že jej naozaj ublížil, nemohol by žiť sám so sebou.

Pokračovali vo vzájomnej harmónii, a potom vo vyvrcholení, zbiehajúcom sa v pôžitok v presne tom istom čase. Zostal nad ňou tak dlho, ako mohol. Bál sa, že ak sa pohne, mohla by sa pokúsiť ujsť a na rovinu, práve sa rozhodol, že ju už nikdy nenechá odísť, nikdy. Teraz patrila k nemu, práve tak ako mu patrila jeho pravá ruka alebo pokožka, alebo srdce. Bola jeho a jedine jeho. Bola časť z neho. Bez nej by prestal existovať.

Konečne sa z nej odvalil a pritiahol si ju k hrudi. Objala rukami jeho telo a pozrela sa mu do tváre. Znovu mal zatvorené oči. Znovu spí? Pobozkala ho na pery a potom znova nechala klesnúť svoju hlavu na jeho hruď. Dokonca aj keby znova spal, cítila, že je povinná povedať: „Ďakujem ti."

Usmial sa. Povedala ďakujem ti. Naozaj bola zvláštnou osôbkou. Dobré na tom je, že bola jeho. Povedal: „Nemáš za čo," a potom sa zasmial nad absurditou toho všetkého. Povedal: „Aj keď, mimochodom, ľudia zvyčajne po milovaní hovoria 'ľúbim ťa' a nie 'ďakujem ti', ale ty si rob, čo chceš, maličká."

Položila ruku na jeho rebrá, prešla nahor k jeho tvári, naklonila sa nad jeho hruď a pozrela sa mu do tváre. Otvoril oči. „Ľúbim ťa, Draco," vyhlásila.

„Aj ja ťa ľúbim."