Dôverne známe miesto
Preklad: Jimmi
Autor originálu: AnneM_Oliver ( wwwdotfanfictiondotnet/u/1320004/AnneM_Oliver)
Pozerala sa von oknom vlaku, všetko vyzeralo tak dôverne známe a v poriadku. Šla domov, na Rokfort. Jedna otázka potrebovala odpoveď, čo v tom vlaku robil Malfoy. Odpoveď bola, že opúšťal domov a nemal kam inam ísť. Dramione.
wwwdotfanfictiondotnet/s/3790150/17/A_Familiar_Place
This story is based on characters and situations created and owned by JK Rowling, various publishers including but not limited to Bloomsbury Books, Scholastic Books and Raincoast Books, and Warner Bros., Inc. No money is being made and no copyright or trademark infringement is intended. Author of original story: AnneM_Oliver.
Časť XVII. Január
Hermiona spomína
Hermiona práve sedela vo svojej izbe, robila si domáce úlohy, ktoré zanedbala počas zimných prázdnin. Zajtra sa vrátia zvyšní žiaci Rokfortu a pozajtra začína vyučovanie. Draco a ona sa musia vrátiť k normálu. Mala nádherné prázdniny. Keď sa zobudili na prvý sviatok vianočný, prebudili sa skoro v tom istom čase. Príliš dobre si uvedomovala, že bola celkom nahá, v posteli s nahým chlapcom, a že sa milovali len niekoľko hodín predtým. Cítila ako jej červeň zalieva líca. Draca sa zaškeril, položil jej ruku na líce a povedal: „Prečo sa červenáš?"
Len pomyslenie na to ju zahanbovalo. Pobozkal ju v to ráno a povedal jej: „Šťastné a veselé." Vyšplhal sa z postele, totálne ignoroval fakt, že je úplne nahý, niečo, čo ona vôbec nemohla ignorovať a podal jej malý balíček. Povedal: „Je tam toho viac, na konci tvojej postele. Ráno som si privstal a dal som to tam, ale tento jeden som ti chcel dať osobne."
Zaskučala potešením a otvorila balíček. Vo vnútri bola súprava diamantových a smaragdových sponiek do vlasov. Vyzerali veľmi staré a veľmi drahé. Zasmiala sa. „Dar mudrcov?" Len prikývol a otočil sa, aby si natiahol nohavice. „Ďakujem" a potom povedala: „Zostaň tu!" a omotala si jeho plachtu okolo tela a opustila jeho izbu. Vbehla nazad a priniesla mu dva balíčky. Pohupovala sa hore a dolu na pätách v očakávaní, keď ich otváral. Prvým boli starožitné vreckové hodinky a na zadnú časť dala napísať: „D. už viac nebudeme osamelí. S láskou H."
Zasmial sa povedal: „Skvelý nápad. Tipujem, že ja som Jim pre tvoju Dellu," narážal na mená postav z príbehu O. Henryho.
„Čo je v ňom?" spýtal sa na druhý balíček. Sadol si na posteľ, sedela vedľa neho, kým otváral balíček, aby objavil starú knihu Rozprávky od Hansa Christiana Andersena. Hravo sa dotkol knihou je hlavy a povedal: „Zázraky nad zázraky, Grangerová mi dala knihu," a potom ju pobozkal. Odložil knihu a začal odmotávať plachtu, do ktorej bolo zabalené jej telo a povedal: „Smiem mať teraz tú česť rozbaliť si svoj skutočný darček?" Odrazila jeho ruky preč, ale on naozaj začal sťahovať plachtu z jej tela. Zostali na posteli, ona stále čiastočne zabalená v plachte, a on mal na sebe len džínsy, bozkávali sa a hladkali, a rozprávali viac než hodinu.
Neskôr, Draco už celkom zaodetý a Hermiona tiež oblečená, šli do jej izby a otvorili zvyšok darčekov. Boli to ich najkrajšie prázdniny, ktoré kedy mali. To bolo pred dvoma dňami. Dnes bolo štvrtého januára a ako Hermiona práve teraz sedela a pozerala von z okna, nebola už schopná dlhšie sa sústrediť na svoju prácu, pretože teraz nemyslela na nič iné len na neho.
Všetko sa malo vrátiť do pôvodných koľají a ona to nechcela. Tie hrozby a tie listy sa vrátia a ona a Draco sa budú musieť znova tajne stretávať. Bolo také príjemné, keď boli otvorení s ich vzťahom. Odložila knihy a išla ho pohľadať. Nebol ani v svojej izbe ani v spoločenskej miestnosti. Vrátila sa nazad do jeho spálne a sadla si na posteľ, aby ho počkala.
Objala vankúš a spomínala na ich prvú noc vášne. Bola prvá z niekoľkých. Na druhý deň po ich milovaní si dali spolu sprchu potom, čo si otvorili darčeky. Hermiona bola šokovaná, keď sa ku nej zrazu Draco pripojil v dievčenskej kúpeľni. Práve si vzala špongiu a chcela si umyť telo, keď odtiahol závesy nabok a vzal od nej špongiu. Umyl jej telo, dbajúci na to, aby sa dostal ku každému kútiku alebo záhybu a potom spláchol mydlo z jej tela a začal bozkávať jej čerstvo umyté telo. Kľakol si na kolená, pobozkal ju na brucho, otočil ju a skutočne pobozkal obliny jej zadku. Hermiona sa hanbila, ale mala veľkú radosť.
Znova sa v sprche postavil, stále bola chrbtom k nemu, posúval obe ruky dole jej vlhkým telom, nechajúc jednu ruku na jej prsiach a s druhou zostupujúc nižšie. Hral sa s ňou také dlhé minúty, že cítila, že už dlhšie nemôže stáť. Stála na špičkách a do nôh dostávala kŕče. Keď začínal jej orgazmus, odtiahol prsty, otočil ju dokola a zdvihol ju k hornej časti svojho tela. Milovali sa postojačky, pod prúdom teplej vody.
Hermiona práve objala vankúš silnejšie a usmiala sa. Kto by si bol pomyslel, že ona bude mať sex s Malfoyom v sprche? Keď objala vankúš ešte silnejšie ako predtým, všimla si, že vonia ako on. Myslela na to, ako sa tretí raz milovali a začervenala sa ešte viac.
Bolo to päť dní po Vianociach, a boli úplne sami v knižnici. Mal ruku na jej kolene a svojím prstom kreslil malé krúžky na jej nohe. Ďalšiu vec, ktorú si pamätala, bola jeho ruka lezúca vyššie, ktorou sa snažil dostať do jej nohavičiek! V knižnici, panebože! Pre Hermionu bola knižnica miestom útočiska a bola by to svätokrádež znesvätiť také posvätné miesto. Jej oči sa rozšírili, udrela ho po ruke a bežala z knižnice.
Najprv si myslel, že ju urazil, ale keď sa dostala ku dverám, povedala: „Ideš?" a pokračovala v behu dole chodbou. Zbalil ich knihy a šiel za ňou celú cestu až do jej izby, kde dokončili to, čo začali. Len čo vstúpili do izby, pritiahol ju k sebe a silno a zmyselne ju pobozkal. Rýchlo vyzliekli jeden druhého, takmer ako keby boli obmedzovaní časom. Rozopol jej blúzku, keď mu ona vyzliekala sveter. Odkopol topánky, keď mu rozpínala opasok. Čoskoro obaja stáli uprostred jej spálne, šialene sa bozkávajúc, úplne nahí. Nadvihol ju, jednou rukou ju držal za zadok a druhou za pás a cúval s ňou k posteli. Spadol na chrbát s ňou na vrchu. Skrútila sa, aby sa presunula vedľa neho, ale on ju rukami držal za boky a povedal jej, aby tak zostala. Zostala.
Bozkávali sa, sali a tancovali starodávny tanec, ktorý poznalo tak veľa ľudí. Rozkročila sa, nevediac či to robí správne, položila sa nad neho a začala sa hýbať. Len robila to, čo cítila, že je správne a prirodzené. Vtedy sa urobil skôr než ona. Ale nemala od toho ďaleko. Zaspali, úplne nahí, na jej posteli.
Hermiona práve vstala a začala si obzerať veci na Dracovom stole. Všimla si, že dokončil referát na Elixíry, ale mal tam chybne napísané slovo. Zobrala prútik a opravila ho. Sadla si nazad na jeho posteľ a potom si na ňu ľahla. Myslela na to, ako mali sex po štvrtý krát počas týchto prázdnin. Tento posledný krát bol naozaj prelomový a nebola si celkom istá, čo si o tom myslieť.
Spomínala ako sedela na gauči v spoločenskej miestnosti a robila si úlohy, samozrejme, a on sedel na podlahe pred gaučom a čítal. Stále ho kopala nohou, ale on ani nemrkol. Nakoniec, keď ho kopla naposledy, schmatol jej nohu a potiahol ju, takže takmer spadla z gauča. Nahlas zaprotestovala a zaťahala ho za vlasy. Čoskoro zistila, že Malfoyových vlasov sa nikto nedotýka.
Stiahol ju na podlahu a začal ju štekliť, čo vždy nenávidela! Šteklil ju a ona sa ho pokúšala štekliť tiež. Nakoniec zavolala prímerie a keď ležala na podlahe nadúvajúc sa poslednými zvyškami smiechu, začal jej bozkávať brucho, kde ju predtým šteklil. Zasunul jednu ruku pod jej blúzku a začal jej objímať prsia. Stiahol jej trochu nohavičky a posunul ich dole po jej bokoch, keď rozopol gombík a zips. Zatvorila oči, keď ju celú bozkával. Už mal jej nohavičky úplne preč a ona ani nevedela, že jej začal dávať dole nohavice. Keď zacítila pod svojím zadkom hrubý koberec, uvedomila si, čo urobil. Boli v spoločenskej miestnosti, kde ju ktokoľvek mohol vidieť (ako keby tam niekto bol) oblečenú v tričku, svetri a ponožkách, ale bez nohavičiek. Vtedy si Hermiona pomyslela, že to bolo stelesnenie rozpakov. Mýlila sa, bolo to až to, čo sa neskôr stalo.
Začal ju bozkávať 'tam'! Znovu bola nesvoja a pokúsila sa ho zastaviť. Pokúšala sa spod neho vykrútiť, ale bol silnejší a nevyšlo jej to. Hovorila: „NIE! Nechcem to!" napriek tomu, že to nepovažovala za také zlé. Ale on pokračoval, a ona pocítila najintenzívnejší orgazmus, intenzívnejší ako pri posledných troch razoch. Potom, nečakal nič na odplatu, len ju zabalil do deky a zdriemli si.
Hermiona vedela, že jej tvár je teraz taká červená ako Ronove vlasy. Posadila sa na posteli, cítila sa trochu nemravne a rozhodla sa, že pohľadá pána Malfoya a možno sa trochu zabaví. Štýlom 'huráááá' predtým, než jednotky primašírujú domov.
Vyšla z ich ubytovne a rozhodla sa, že je možno dole vo Veľkej Sieni, už bol takmer čas na večeru. Dostala sa takmer ku schodisku, keď uvidela profesora Stephensa vo vášnivom rozhovore s Terrym Bootom. Prikrčila sa a vykúkala cez zábradlie, veľmi sa snažila počuť, čo hovoria.
Jediné čo počula boli slová 'viem, že robíš' a 'nenechám ťa' a bola si istá, že aspoň raz začula svoje meno. Postavila sa, aby sa ukázala, až keď profesor Stephens nechal Terryho samotného. Zišla po schodoch a povedala: „Šťastný nový rok, Terry. Vrátil si sa o deň skôr."
Vyzeral šokovaný z toho, že vidí jej tvár. Vyšiel niekoľko schodov a podal jej ruku, opatrne s ňou zatriasla. „Áno, vrátil som sa dnes namiesto zajtrajška. Počul som, čo sa stalo v tvojej izbe, kým sme boli preč. Je mi to tak, tak ľúto. Nemôžem tomu uveriť." Triasol hlavou, kým držal jej ruku.
Na ten najkratší moment zauvažovala, či je Terry zapletený v tom, čo sa jej stalo, ale hlboko vo svojom srdci si nemyslela, že tomu tak bolo.
Pustil jej ruku a ona povedala: „Vďaka Terry. Videl si Draca?"
„Nie, nevidel," odpovedal. „Som na ceste do spální. Keď ho uvidím, poviem mu, že ho hľadáš." Vyšiel hore po schodoch, ešte raz sa na ňu pozrel a ona zazrela výraz obáv na jeho tvári. Pokračovala v schádzaní zo schodov a hľadaní Draca.
Viem, že si to ty
Hermiona konečne našla Draco tam, kde si myslela, že bude a to vo Veľkej sieni ako večeria. Domáci škriatkovia už všetko vrátili nazad, rovnako aj ôsmacky stôl bol v zadnej časti rozsiahlej sály. Sadla si vedľa neho a položila mu hlavu na plece. Keď si ani za niekoľko minút nenabrala nič na tanier spýtal sa: „Nie si hladná?"
„Malfoy, myslíš si, že Terry Boot má niečo spoločné s tými odkazmi a hrozbami?" spýtala sa, zdanlivo nečakane.
V skutočnosti si to začínal myslieť. Uvažoval, či aj ona. Opýtal sa jej a ona mu povedala o tom, že sa Terry vrátil a o scéne medzi ním a profesorom. Povedal jej, aby si nerobila starosti, on ju bude ochraňovať, stále sú na Rokforte umiestnení aurori, tak tu budú v bezpečí, určite sa nikto nepokúsi o nič s aurormi naokolo. To bolo to, čo povedal jej. Vo vnútri mu však horel oheň, ktorý bol intenzívnejší, než kedy predtým. Jeho oheň bol spojený s nenávisťou, ktorú pociťoval k bastardovi alebo bastardom, ktorí sa pokúšali zničiť jediné šťastie, ktoré kedy Draco vo svojom živote cítil. Nebude to znášať, už ani chvíľu. Nájde ich, rozdrví a prinúti zaplatiť.
Už viac nebol hladný, ale videl, že začala jesť, tak pokračoval v jedle. Stále sa na neho pozerala. Trápila sa a on to vedel. Uvedomil si, že pozná Hermionu Grangerovú lepšie než pozná sám seba. Položil svoju voľnú ruku na jej koleno a povzbudzujúco ju stisol.
Keď sa najedli, vyšli hore. Chcel nájsť príležitosť porozprávať sa s Terrym, pokúsiť sa ho odhaliť. Spýtal sa Hermiony, či už skončila s úlohami. Vedel, že by ju to rozrušilo. Povedala nie a pretože vyučovanie začínalo pozajtra, mala by ísť sa ich pokúsiť dokončiť. Súhlasil s ňou, pobozkala ho na líce a odišla do svojej izby.
Šiel pohľadať Boota. Zastal pred jeho izbou a zaklopal. Terry otvoril a povedal: „Draco, čo môžem pre teba urobiť?"
„Oh, je toho viac čo môžem urobiť ja pre teba," povedal Draco a vošiel do izby bez pozvania. Terry odstúpil pár krokov, nemal na výber a nechal Draca vojsť. Draco povedal: „Tak, beriem to tak, že už si počul o tom, čo sa stalo s mojou a Hermioninou izbou?"
„Áno, počul som o tom hneď ako som sa vrátil od jedného z Bystrohlavčanov, ktorý tu zostal cez prázdniny. Nemohol som uveriť tej smole," povedal Terry.
Draco povedal: „Trošku viac než len smola, povedal by som. Skôr nejaký chorý sviniar, ktorý sa snaží robiť problémy, strašiť nevinné dievča pre ktovieaké dôvody."
„Samozrejme," povedal Terry a oprel sa o svoj stôl. Draco si pomyslel, že to veľmi dobre hrá, pretože nevyzeral nervózny, a ani prinajmenšom rozčúlený.
Draco začal: „Tak Terry, nevieš nič o tom, čo sa práve deje?"
Terry sa vzpriamil a povedal: „Samozrejme, že nie, prečo sa ma pýtaš niečo také? Keby som vedel, kto je za tým, zastavil by som to."
„Veľmi vtipné, keďže sme našli ďalšie výhražné listy Hermione, všetky jej stratené listy a osobný majetok v izbe tvojho dievčaťa, nemyslíš?" hádal Draco.
Terry na toto vyhlásenie vyzeral zmätene. Samozrejme, dokonca ani aurori o tom nevedeli. Len niekto v tom zapletený by to vedel a Terry vyzeral naozaj šokovaný. Povedal: „Neviem o tom vôbec nič, ale ubezpečujem ťa, že ani Padma, ktorá je mimochodom len moja kamarátka, nechodím s ňou, v tom v žiadnom prípade nie je zapletená."
„Oh, nikdy som si nemyslel, že je," povedal pokojne Draco. Chystal sa nahodiť udičku. „Myslím, že si v tom zapletený ty, ale neviem prečo a to je to, prečo som tu. Hovorím ti, že ťa sledujem a nenechaj sa oklamať mojím novým spoločenským zovňajškom, stále som bezohľadný syn smrťožrúta, skrz naskrz Slizolinčan a nemám rád, keď sa niekto vyhráža mne alebo ľuďom, ktorých mám rád." Draco teraz stál zoči-voči tomu človeku.
„Odíď, Malfoy!" povedal Terry a ukázal prstom smerom k dverám, ale stále nevyzeral previnilo. Vyzeral urazený.
Draco sa začal zberať k odchodu a potom povedal: „Povedz mi poslednú vec Boot, vždy som počúval, že Bystrohlavčania podobne ako Slizolinčania, majú veľa tajných spolkov. Jeden z nich sa myslím volá Bratstvo Havranov. Už si o ňom niekedy počul?" Draco zdvihol knihu z Terryho stolíka, ohmatal ju palcom a potom odhodil na posteľ. Terry cúvol a povedal: „Neviem o čom hovoríš, ale jediným spolkom, o ktorom som kedy počul, a ku ktorému patrili Slizolinčania, sú smrťožrúti. Medzi nimi bol tvoj otec jeden z najviac uznávaných a o tebe sa šírili povesti, že k nim patríš tiež. Nerozhadzuj tu obvinenia Malfoy, pretože možno ani nevieš s kým hovoríš. Oh, a rada nakoniec, nehádž kameňom, ak nie si bez viny." Terry prešiel k dverám, otvoril ich a dodal. „Vyprevaď svoj zadok odtiaľto, predtým než ťa vyhodím."
Draco pomaly prešiel k dverám a vlastne poklepal Terryho na líce, na čo on odtiahol svoju tvár od Dracovej ruky. Draco povedal: „Nezabudni, buď dobrý chlapček, dávam na teba pozor," a opustil izbu.
Draco mal rozhodne niečo na práci. Musel napísať list svojmu starému priateľovi. Musel zistiť toľko, čo mohol, o 'Bratstve Havranov'. Vždy o ňom počúval len neisté dohady, ale teraz si bol istý, že bolo skutočné. Bol odhodlaný zistiť, čo symbolizuje, a či je Terry Boot jeho súčasťou.
Draco napísal svojmu bývalému spolužiakovi, Blaisovi Zabinimu. Blaise bol jeden z ľudí, ktorí nikdy neboli v ničom namočení, ale predsa vždy vedel všetko, čo sa dialo a vedel všetko, čo sa dalo o niekom vedieť. Napísal Blaisovi a požiadal ho, aby sa s ním zajtra stretol v Rokville. Blaise, ktorý sa počas vojny do ničoho nezaplietol, cestoval po Európe, tak Draco mohol len dúfať, že dostane jeho list. Potom čo poslal list, kráčal dole zľadovatenými schodmi, ktoré viedli zo soviarne, a na chvíľu sa pozrel na šedú januárovú oblohu. Práve teraz sa cítil trochu bezmocný, skoro tak ako sa cítil celý minulý rok. Nemal žiadnu kontrolu nad akoukoľvek z udalostí, ktoré sa stali minulý rok. Mohol len nečinne sedieť a sledovať ako sa dejú, bez ohľadu na to, aký mal odpor k tomu, čo sa dialo. Nuž, už nikdy viacej nebude sedieť nečinne. Zoberie záležitosti do vlastných rúk. Nikto a nič sa medzi neho a Hermionu nepostaví.
Vošiel do hradu a kráčal priamo k jej izbe. Zaspala na svojom stole. Teraz sa cítil trochu vinný za to, že jej povedal, aby si urobila úlohy. Bola pravdepodobne o mesiace vpredu než ktokoľvek iný. Položil jej ruku na plece, jemne ňou zatriasol a povedal: „Zobuď sa, maličká."
Prebrala sa vyľakaná, ale potom uvidela, že je to Draco. Pritiahol si ju do náručia a potom ju odviedol k jej posteli. Posadil sa na ňu s ňou v náručí. „Išiel si sa porozprávať s Terrym, však?" spýtala sa. Draco si uvedomil, že ho začínala poznávať rovnako ako pozná on ju.
„Áno, šiel som," potvrdil.
„Čo si zistil?" spýtala sa.
„Nič," pretože skutočne nič nezistil.
Spadol dozadu na matrac a stiahol ju so sebou. Povedal: „Vieš, že toto je naša posledná chvíľka slobody? Akonáhle sa všetci vrátia, bude ťažké zakrádať sa medzi našimi izbami."
Položila mu ruku na tvár a povedala: „Draco, budeme sa pred všetkými chovať ako pár alebo že sme od seba? Som zmätená, pokiaľ ide o to, kde to skončí."
Usmial sa a povedal: „To znie tak čudne, keď to hovorím ja, ale nech vedia pravdu. Vzájomne sa milujeme, tak nech každý o tom vie."
Toto boli slová, ktoré chcela počuť. Pozrela sa na neho, povedala: „Milujem ťa" a začala ho bozkávať na pery. Pobozkala ho vášnivo, ale potom sa odtiahla, potom ho zľahka pobozkala, a potom odtiahla hlavu, keď sa pokúsil prehĺbiť ten bozk. Privádzala ho do šialenstva a roztržitosti.
„Potrebujem ťa, Grangerová," priznal. Potreboval. Bol na pokraji úzkosti a nebol si celkom istý prečo, ale vedel, že ju potrebuje viac než potreboval kyslík k životu. Začali sa milovať. Hermiona použila prútik, aby zamkla dvere a potom čoskoro boli pohltení vo svojich vzájomných potrebách. Potom, čo sa pomilovali, zostali pod prikrývkami, veľké telo vedľa drobného, keď mesačné lúče začali tancovať po izbe. Keď skončili, povedala potichu: „Teraz to bolo piaty raz."
„Piaty raz čo?" nerozumel.
„Piaty krát sme sa pomilovali, nuž, možno štvrtý," zamyslela sa. „Počíta sa to v spoločenskej miestnosti, keď to nebolo naozajstná kopulácia?"
Nahlas sa smial dobré tri minúty na veľmi zvláštnej malej bytosti v jeho náručí. Ona to počítala! Hovoril medzi smiechom veci ako: „Kto hovorí kopulácia?" a „Nevedel som, že si zapisuješ skóre!". Dokonca povedal: „Ty ma aj boduješ?" Pokračoval v smiechu cez slzy, ktoré mu vošli do očí. Tak dobre sa zabával, že si neuvedomoval, že nemôže jasne uvažovať.
Udrela ho silno do hrude a povedala: „Prestaň sa smiať."
Keď sa konečne prestal smiať, povedal: „Pokračuj ďalej a započítaj aj to v spoločenskej miestnosti. Myslím, že by som sa urazil, kebyže to neurobíš."
Hermiona sa usmiala a povedala: „Teda päťkrát." A pobozkala mu bradu. Povedala: „Oh, a mimochodom, ja ťa bodujem a tvoja priemerná známka je v tejto chvíli celkom vysoká." Obaja sa na tom zasmiali, a keď ich smiech konečne ustal, zaspala a on ju nasledoval zakrátko po nej.
Vonku pred jej izbou niekto počul zvuky Hermioninho a Dracovho smiechu. Bola noc a on bol s ňou v jej izbe. Očividne vo svojom vzťahu pokročili na vyššiu úroveň. Nuž, pomyslela si tá osoba, je čas, aby začali platiť. Rozbehol sa po chodbe plánujúc svoj ďalší krok.
Mihotaj sa, mihotaj hviezdička, nezabudni, kto si
Draco sa zobudil zavčas rána, keď vonku bola ešte úplná tma. Šiel do svojej izby, aby vliezol do vlastnej postele. Nechcel, aby ho niekto, nuž, tým niekým je Terry našiel ráno v Hermioninej izbe. Len čo sa vrátil do svojej izby, uvidel na rímse okna usadenú sovu. Otvoril okno do mrazivého nočného vzduchu a uvidel sovu Blaisa Zabiniho so správou pripevnenou na nohe. Odkaz znel: „„Poď von, ty blbec, mrznem tu. Stretneme sa na kraji Rokvillu. B. Z."
Draco nevedel, ako dlho tam už tá sova bola, ale dal si načas a napísal správu, ktorá hovorila Zabinimu, aby tam čakal a neodišiel. Na šaty si prehodil plášť a kabát; vykradol sa za múry hradu, za pozemky a bránu a bežal celú cestu do Rokvillu. Tam, na kraji uličky, ktorá viedla do dediny, čakal jeho bývalý spolužiak.
„Prekliato si dávaš na čas, Malfoy," povedal Blaise.
„Vďaka, že si prišiel. Potrebujem sa ťa na niečo spýtať a je to veľmi dôležité," začal Draco. Povedal mu úplne všetko, o rodičoch, ktorí išli do väzenia, o návrate do školy, o jeho vzťahu s Grangerovou a o hrozbách a odkazoch. Zabiniho nič z toho nezaskočilo. Nič z toho ho nešokovalo alebo neprekvapilo. Potom sa Draco spýtal: „Povedz mi všetko, čo vieš o 'Bratstve Havranov.'
„Oh, áno, myslím, že štvrtý manžel mojej matky, alebo to bol jej piaty, bol v tomto veľmi tajnom malom spolku," začal Blaise. „Z toho, čo som pochopil z prečítania jeho osobných denníkov po jeho predčasnom skone viem, že 'Bratstvo Havranov' je tajný spolok bývalých a súčasných Bystrohlavčanov. Ako vieš drahý Draco, Bystrohlavčania si myslia v hĺbke svojich malých vzdelaných sŕdc, že sú múdrejší a inteligentnejší než ktokoľvek iný. Z toho dôvodu si myslia, že len a len oni vedia čo je najlepšie. Tento spolok sa snaží naprávať zlo na tých druhých, nešťastných ľuďoch, rovnako udeľujú trest alebo odplatu, keď majú pocit, že sa krivdí právu a naopak." Blaise sa oprel o plot a pokračoval.
„Existujú už stovky rokov, od čias Brunhildy Bystrohlavovej. Počas prvej vlády Voldemorta a počas jeho prvého vyhnanstva boli zodpovední za smrť a potrestanie veľa smrťožrútov, o ktorých si mysleli, že utiekli spravodlivosti, ale vždy veľmi skryto. Nechceli uznanie akéhokoľvek druhu, pretože si mysleli, že to, čo robili, zdokonaľovalo ich mužov a toto poznanie im úplne postačovalo."
„Počas druhej vlády Voldemorta a minuloročnej vojny znova začali brať záležitosti do vlastných rúk. Nemajú nič proti čistokrvným alebo humusákom. Nevidia veci čierne alebo biele ako Slizolinčania. Vidia veci v odtieňoch šedej. Majú zrejme pocit, že veľa smrťožrútov a ich prívržencov, rovnako ako pracovníkov ministerstva nedostalo trest, ktorí si zasluhovali, tak je to zase na nich, aby spravodlivosť, teda spravodlivosť ako ju vidia oni, bola nastolená."
Draco sa spýtal: „Ako toto všetko vieš, o druhej vojne? Štvrtý alebo piaty manžel tvojej matky zomrel pred desiatimi rokmi, tak túto informáciu nemôžeš vedieť od neho."
„Draco to, že si bol Slizolinčan po celé tie roky, neznamená pre teba nič? Sleduj a počúvaj, a vždy pozoruj. To je moje motto. Bol by si prekvapený, čo môžeš zistiť," povedal Blaise a dodal: „Tak, ty a tá pekná malá chrabromilská princezná, ha? Vieš, veľa ľudí v Bystrohlave sa často zmieňovalo o tom, že si myslia, že by mala patriť k nim, čo je možno odpoveď na tvoju otázku. Oh, v skutočnosti si mnohí tiež myslia, že si mal byť potrestaný zároveň so svojimi rodičmi. Nemyslím si to, mimochodom, ale znova opakujem, že ja som neutrálny ohľadom všetkého."
„Áno, ty si naozaj také živé, kráčajúce Švajčiarsko," povedal Draco sucho.
Blaise potom povedal: „Nezabúdaj na to, kto si Malfoy. Kedysi si bol mocný princ Slizolinu. Nehovorím to preto, že by som neschvaľoval teba a Grangerovú. Hovorím to preto, lebo Malfoy, ktorého som poznal, a ktorým väčšina opovrhovala, by nikdy nenechal bandu čudáckych intelektuálov udrieť na neho v jeho vlastnej hre. Si syn svojho otca, tak to dokáž. Nezabudni na to, kto si a nenechaj tých bastardov, aby ťa zrazili k zemi."
Draco potriasol Zabinimu ruku a zaželal mu veľa šťastia v živote. Zabini urobil to isté a povedal Dracovi, že keď sa s ním nabudúce bude chcieť stretnúť, malo by to byť nad fľašou dvadsaťročnej škótskej.
Draco kráčal späť k dedine, v takmer smolnej černote, okrem jedinej jasnej hviezdy a uvedomil si, že teraz mal viac otázok ako odpovedí. Jediná vec, ktorú vedel určite bola, že ak niekto skutočne túžil po tom, aby bol Draco potrestaný, potom v žiadnom v prípade nedovolí, aby k tomu použili Hermionu.
