Dôverne známe miesto

Preklad: Jimmi

Autor originálu: AnneM_Oliver ( wwwdotfanfictiondotnet/u/1320004/AnneM_Oliver)

Pozerala sa von oknom vlaku, všetko vyzeralo tak dôverne známe a v poriadku. Šla domov, na Rokfort. Jedna otázka potrebovala odpoveď, čo v tom vlaku robil Malfoy. Odpoveď bola, že opúšťal domov a nemal kam inam ísť. Dramione.

wwwdotfanfictiondotnet/s/3790150/18/A_Familiar_Place

This story is based on characters and situations created and owned by JK Rowling, various publishers including but not limited to Bloomsbury Books, Scholastic Books and Raincoast Books, and Warner Bros., Inc. No money is being made and no copyright or trademark infringement is intended. Author of original story: AnneM_Oliver.


Časť XVIII:

Už sme tu, už sme tu, už sme prišli z výletu:

Draco sa práve obliekal na prvý deň vyučovania. Po schôdzke s Blaisom sa rozhodol o niečom dôležitom. Len musí nájsť odvahu povedať to Hermione. Včera jej to nepovedal, pretože chcel mať ešte jeden deň bez stresu predtým než sa vrátia do triedy, ale už dlhšie sa z toho nemohol vyzuť. Musí jej svoje rozhodnutie povedať dnes.

Vykročil zo svojej izby a začal ísť smerom k jej. Obzrel sa naľavo, obzrel sa napravo a vošiel, keď si myslel, že si ho nikto nevšimne. Obúvala sa.

„Dobré ráno," povedala a zdvihla oči od toho, čo práve robila.

„Hermiona, musíme sa porozprávať skôr, než pôjdeme na raňajky," povedal s obavami.

„Iste, o čom?" povedala šťastným tónom, ešte si nevšimla jeho kyslú náladu.

„Spomínaš si na jednu noc, keď som ti povedal, že dáme všetkým vedieť, že sme zase spolu?" spýtal sa. Oh nie, pomyslela si. Zhrbila sa a mala pocit, že sa rozplače. Skôr než mohla odpovedať, pokračoval: „Nuž, veľmi som o tom premýšľal tieto dva posledné dni a myslím si, že by sme nakoniec mali zostať diskrétni. Myslím, že je to teraz bezpečnejšie."

„Čo to hovoríš? Chceš sa vrátiť k tomu, aby sme skrývali svoj vzťah? Prečo?" Vyzerala vyvedená z miery a to ho vo vnútri ubíjalo.

Nechcel jej povedať svoje podozrenia, ešte nie, tak len povedal: „Chcem ťa chrániť a ak chce niekto dostať mňa, najlepší spôsob bude cez teba a ja nie som ochotný ťa obetovať. Jednoducho to nedokážem urobiť, Grangerová."

„Oh! Panebože! Robíš presne to isté čo Harry, keď sa minulý rok rozišiel s Ginny! Myslel si, že ju ochráni pred Voldemortom, ale len obom spôsobil zármutok a žiaľ!" namietala.

Draco si zhlboka vzdychol a povedal: „Nechcem sa rozísť, ale chcem, aby sme boli opatrní, naoko."

Hermiona sa už chystala znova o tom debatovať, ale on vedel, že by nikdy nevyhral, keby ju pustil k slovu, tak povedal: „To je moje posledné slovo. Len dovtedy, kým prídeme na to, čo robiť. Milujem ťa a budem ťa ochraňovať bez ohľadu na toto!" Otočil sa a v zlej nálade vyšiel z izby.

Sadla si na posteľ a rozplakala sa.

Ich prvá hodina boli Kúzla. Profesor Stephens sa dnes zúčastnil ich vyučovania, pretože toto bol ich prvý deň po návrate. Draco prišiel z raňajok a posadil sa do zadnej časti vedľa Deana. Hermiona, ktorá nešla dole na raňajky, vošla do triedy, až keď už začali. Jej oči boli červené od plaču. Jediné voľné miesto bolo vedľa Nevilla, ktoré si rada vzala.

„Hneď v prvý deň idete neskoro, slečna Grangerová," povedal profesor Stephens, sklamane mľasknúc jazykom. „Je zlé, že vám nemôžem strhnúť fakultné body. Ale môžem vám dať trest, čo urobím, keď ešte raz prídete neskoro, rozumiete?" Prišiel k nej a naklonil sa blízko k nej, čo spôsobilo, že ucukla telom. Dracom tiež šklblo a zaťal v hneve zuby. Profesor povedal potichu, tak, že ho mohli počuť len Hermiona a Neville. „Po našom poslednom stretnutí pochybujem, že chcete trest so mnou osamote, takže nabudúce sa pokúste byť tu načas."

„Ospravedlňujem sa, pane," precitlivelo povedala Hermiona.

Zízal na ňu dlhšie než mal, poklepal ju po ruke, ale potom sa usmial a povedal: „Nuž pokiaľ sa ospravedlňujete, tak je všetko v poriadku. Poďme pracovať!"

Draco nemal náladu dovoliť tomu mužovi zastrašovať jeho dievča. Rozhodol sa pritlačiť na neho za jeho hrubosť k nej. Bez varovania alebo zdvihnutia ruky sa Draco spýtal: „Prečo vlastne nenechali študentov z ôsmich ročníkov zaradených do ich fakúlt? Dávalo by to väčší zmysel. Myslím, že je hlúpe, že takto popierajú nás, naše 'bratstvo' alebo radšej naše zväzky k našim vlastným fakultám."

„Pán Malfoy, ak máte otázku týkajúcu sa kúziel, zdvihnite ruku. Ak máte ďalšie otázky, odpoviem vám na ne neskôr. Ak chcete len zo seba vychŕliť monológ, robte to vo svojom voľnom čase. Nikto nechce počúvať vaše názory na fakultné zväzky," povedal profesor Stephens a prešiel smerom k prednej časti miestnosti.

Dean povedal: „Tiež som sa vždy čudoval tejto záležitosti s fakultami."

Profesor Stephens povedal: „Pán Thomas, tiež vám pripomínam, aby ste zdvihli ruku. Pokiaľ ide o štyri fakulty myslím, že riaditeľka a rada školy chceli, aby ôsmaci mali pocit, že sú spojení vo svojej vlastnej skupine. Taktiež mali pocit, že by k vám nebolo čestné, získať alebo v prípade slečny Grangerovej stratiť body z jednotlivých fakúlt, keď je vaša skupina tak nerovnomerne rozdelená. Napríklad je tu len jeden Slizolinčan a traja Chrabromilčania. Je tu desať Bystrohlavčanov a deväť Bifľomorčanov. Tak vidíte, že by nebolo fér, keďže je tu najviac Bystrohlavčanov, aby získavali body pre ich fakultu."

„V ktorej fakulte ste boli vy?" spýtala sa Padma. Draco mal pocit, že pozná odpoveď, preto použil narážku na 'bratstvo', ale bol rád, že sa nato to Patilovské dievča spýtalo.

„Som pyšný na to, že môžem povedať, že v Bystrohlave," pochválil sa.

„V tej najbystrejšej a najlepšej, že pane?" povedal Anthony Goldstein s pýchou.

„Nuž myslím, že slečnu Grangerovú by sme mohli použiť ako výnimku z tohto pravidla, vzhľadom na to, že bola najlepšou študentkou vášho ročníka a bola v Chrabromile, ale áno, väčšina Bystrohlavčanov je známa ich dokonalosťou vo vzdelaní. Napríklad, viete že Bystrohlav mal viac prefektov a prefektiek než mali ostatné fakulty?" vyhlásil profesor. „Teraz dosť už toho, pokračujme v našej hodine."

Draco zdvihol ruku. Mal ešte jednu otázku, a ten muž mu ju lepšie zodpovie. Profesor Stephens uvidel zdvihnutú ruku a povedal: „Posledná otázka pán Malfoy, ale potom trvám na tom, aby ste sa vrátili k práci."

„Je to pravda, že tajný spolok tvorený bývalými Bystrohlavčanmi sa volá Bratstvo Havranov?" samoľúbo sa spýtal Draco.

Niekoľko z bývalých študentov z Bystrohlavu zalapalo po dychu a pozreli sa po sebe. To zodpovedalo jeho otázku. Profesor Stephens nasadil na tvár drobný, skoro zlý úsmev a povedal: „Ak je to tajný spolok, tak som si istý, že nebudem môcť odpovedať na túto otázku, však? Vrátime sa späť ku Kúzlam?"

Hermiona bola nahnevaná. Čo vedel Draco a ona nie? Pozrela sa na neho. Pozeral sa na ňu, ale keď zachytil jej pohľad, rýchlo sa otočil preč. Znovu zvesila hlavu, ale nepočula ani slovo z celého zvyšku hodiny.

Takto sa chovala počas celého dňa, počas Herbológie a Elixírov. Keď im vyučovanie skončilo, išla do knižnice, aby sa učila. Neville prišiel, sadol si k jej stolu a povedal: „Povedz mi, čo sa deje Hermiona. Dostala si ďalšie odkazy?" Pokývala hlavou, že nie, ale nezdvihla oči od knihy. „Tiež som počul o tom, že tvoja izba bola zničená, je mi to ľúto, stále si z toho rozrušená?" Znova odmietavo zatriasla hlavou. Potom povedal: „Je to Malfoy? Tentoraz ste naozaj od seba?" Nevedela ako na to odpovedať, pretože keď sa to tak vzalo, tak boli. Nechcel, aby niekto vedel, že Hermiona a on sú stále spolu, tak možno to znamenalo, že nie sú. Nemohla žiť v klamstve, ktoré on zosnoval. Ani spolu neboli, ani boli.

Položila hlavu na stôl a povedala: „Neviem na toto odpovedať. Pomôž mi, Neville."

„Ako?" jednoducho sa spýtal.

„Len buď môj priateľ," to bolo všetko, čo mohla povedať, pretože nemohla prezradiť viac.

Položil svoju ruku na jej a povedal: „Samozrejme, ja už som."

V tej chvíli Malfoy vošiel do knižnice, vyzerajúc veľmi vážne. Pozrel na Hermionu, ktorá mala hlavu stále položenú na stole a prešla ním vlna smútku. Nerozumela. Nikdy nepovedal, že to skončilo. Nikdy nepovedal, že ju neľúbi. Stále jej chcel byť blízky. Len nechcel, aby to ostatní vedeli. Prečo sa správala tak, ako keby bol koniec sveta? Prešiel k stolu a povedal: „Ospravedlníš nás na chvíľočku, Longbottom?"

Neville nechal knihy knihami, naklonil sa k Hermione a povedal: „Budem nablízku, keby si ma potrebovala."

Draco sedel na Nevillovom uvoľnenom mieste a Hermiona sedela v jej kresle. Predtým než mohol Draco čokoľvek povedať, Hermiona povedala: „Nemôžem to robiť takto polovične. Nechcem sa zakrádať a predstierať. Nie je to správne. Nechcem klamať. Ak s tebou nemôžem byť verejne, tak s tebou nechcem byť v súkromí. Nemôžem sa vrátiť k tomu, čo sme boli predtým, zvlášť teraz, keď viem, čo je mať viac. Ako to môžeš odo mňa očakávať?"

„Hermiona, je to len dočasne. Len kým neodhalím niekoľko vecí," pokúšal sa o vysvetlenie.

„Čo ťa prinútilo zrazu prísť k tomuto záveru?" spýtala sa.

„Naozaj ti to nemôžem povedať," povedal, keď si prekrížil ruky na hrudi.

„Čo je to 'Bratstvo Havranov', na ktoré si sa pýtal profesora Stephensa?" spýtala sa.

„Nemôžem ti to povedať, ale poviem ti, maj sa na pozore. Nechcem ťa nechať samotnú s tým mužom, a ak sa znova oneskoríš, dá ti trest. Rozumela si?"

Hermiona si pozbierala knihy a povedala: „Nehovor mi, čo mám robiť."

„Chcem tým povedať Grangerová, že ťa budem lepšie strážiť," povedal s hnevom.

„Strážiť, ty? Nie som dieťa ani pes. Nikto ma nemusí strážiť. Povedz mi, čo vieš," vrátila mu to.

„Nemôžem," povedal priamo.

Postavila sa, schmatla knihy a povedala: „Keď mi to budeš môcť povedať, tak mi daj vedieť. Ale až dotiaľ môžeš byť ku mne čestný a my môžeme byť čestní k svetu. Takže pre mňa je toto skutočne koniec. Milujem ťa a nechcem ti ublížiť, ale musím povedať, že robíš obrovskú chybu a ja kvôli tebe nebudem súčasťou toho, ani náhodou." Vyzerala, že sa čochvíľa rozplače, tak vybehla von z knižnice.

Neville sa vrátil a pozbieral si veci. Malfoy tam stále sedel, zízajúc na dvere, ktorými Hermiona práve odišla. Neville povedal: „Nemôžeš to robiť podľa seba. Viem, prečo si to urobil. Myslíš, že jej pomáhaš, ale nie je to tak. Nikto nezvládne všetko sám, Malfoy," a s tými slovami si Neville zobral knihy a tiež odišiel.

Malfoy povedal nahlas, ale pre seba: „Možno muž nezvládne všetko sám, Longbottom, ale tento muž urobí, čo musí urobiť, aby ochránil ženu, ktorú miluje, dokonca aj keby to znamenalo, že ju už nikdy znova neuvidí." Vstal a odišiel z knižnice tiež.

Keď tak vravíš:

Tento prvý týždeň po zimných prázdninách bol najdlhším týždňom v Hermioninom živote. Nemala chuť na robenie domácich úloh, nemala chuť na čítanie alebo písanie priateľom a nerozprávala sa s Malfoyom. Jej prax z elixírov bola veľmi blízko k mukám, ktoré cítila tak dávno. V prvý deň prišiel len na chvíľu, len aby sa ospravedlnil a nevrátil sa. Na druhý deň praxe sa neukázala ona. Prišla k dverám laboratória, ale neprinútila sa vojsť. Jediné, čo celý týždeň robila, bolo ležanie na posteli a zíranie do priestoru. Neville sa obával, že prepadla depresii a povedal jej, že sa potrebuje s niekým porozprávať. Nepotrebovala sa s nikým porozprávať. Jediné, čo potrebovala, bol Malfoy.

Pretože sa od incidentu s Dracovou a Hermioninou izbou neobjavili už žiadne hrozby, tak profesorka McGonagallová zrušila pre ôsmakov zákaz výletov do Rokvillu. A pretože bola sobota, skupina sa rozhodla stráviť deň v dedine. Terry pozval Hermionu, aby šla. „Hermiona," zaklopal Terry na dvere a odchýlil ich. Uvidel ju na posteli, na boku, čulú ako rybičku. „Hermiona, nechce sa ti ísť do Rokvillu s nami?"

„Nie."

„Chceš, aby som ti odtiaľ niečo doniesol?" spýtal.

„Nie."

Vošiel do jej izby a posadil sa vedľa nej. „Čo sa deje? Keď som sa vrátil z prázdnin, vyzerali ste s Malfoyom, že je všetko v poriadku. A teraz sa zrazu spolu nerozprávate."

„Spýtaj sa ho, pretože ja som rovnako zmätená," bola jej odpoveď.

„Vieš, že ma obvinil, že som zapletený do toho prenasledovania vás dvoch?" spýtal sa Terry.

Hermiona sa posadila a povedala: „Vedela som, že s tebou hovoril, ale nevedela som, že ťa obvinil," odpovedala.

„Áno, obvinil, ale prisahám ti, že s tým naozaj nemám nič spoločné. Vždy som ťa zbožňoval, nie v romantickom zmysle slova, a neublížil by som ti, dúfam, že mi veríš," oznámil.

Verila mu. Jej inštinkty jej vraveli, že naozaj hovorí pravdu. „Verím ti a je mi ľúto, že ťa obvinil bezdôvodne," povedala Hermiona.

„Asi mal dôvod," povedal Terry. „Hermiona, už ti tak dlho chcem niečo povedať, ale zložil som prísahu mlčanlivosti. Ale chcem, aby si vedela, že sú tu možno iní, ktorí majú pocit, že Malfoy mal ísť do Azbakanu spolu s jeho rodičmi."

„To je na ministerstve a oni ho zbavili všetkých obvinení," povedala rozčúlene Hermiona.

„Viem o tom. Ja len hovorím, že ho veľa ľudí obviňuje za smrť Dumbledora a za to, že pustil smrťožrútov do našej školy. A tiež za to, že bol so svojimi rodičmi, keď tak veľa ľudí mučili a zabíjali priamo v jeho dome, vrátane teba," povedal Terry a zovrel jej ruku.

„A ja som mu to odpustila, takže sa o to, nemá čo kto starať. Nikto iný ho nemôže súdiť," povedala Hermiona bez obalu. „Každopádne, čo mohol urobiť proti Voldemortovi, smrťožrútom a svojím vlastným rodičom? Bol chlapec. Nemohol sa im postaviť."

„Harry Potter bol chlapec, Ron bol chlapec, ty si bola dievča, a všetci z nás, čo zostali a bojovali boli deti. Deti, ktoré museli rýchlo dospieť, to je všetko, čo hovorím." Terry sa postavil. Vedel viac, ale nemohol to teraz odhaliť. „Poď do Rokvillu s nami, prestaň tu nečinne sedieť." Otočil sa k odchodu a dodal: „Odchádzame o pätnásť minút."

Hermiona sledovala, ako odchádza z izby a rozmýšľala o tom, čo povedal. To, čo nepovedal, ju znepokojovalo viac než to, čo povedal. Postavila sa, uhladila si vlasy, prezliekla sukňu, obliekla kabát a klobúk a rozhodla sa ísť s nimi.

Keď vychádzala zo svojich dverí, uvidela Draca ako kráča smerom k jeho izbe. Pozrel sa na ňu a povedal: „Ako sa máš?"

„Prečo sa staráš?" spýtala sa.

„Vieš, že sa starám," odpovedal.

„Viem, prepáč," povedala potichu Hermiona.

„Kam ideš?" opýtal sa.

„Do Rokvillu, s ostatnými," odpovedala.

„Prial by som si, aby si nešla. Nemyslím si, že je to bezpečné," varoval ju.

„Myslím, že som teraz v bezpečí, keď už nie sme spolu. Nebol to tvoj plán? Udržať ma v bezpečí tým, že ma prestaneš vídať? Nuž, prestal si ma vídať, takže by som mala byť v bezpečí a mala by som byť schopná ísť kamkoľvek, kam chcem," povedala, keď začala ísť dole chodbou.

Popadol ju za zápästie a povedal: „Toto som nechcel. Len som chcel, aby si každý myslel, že už viac nie sme spolu. Chýbaš mi. Stále ťa chcem vidieť."

„Pusti mi ruku, a ešte raz, nemôžeš mať oboje. Stretávaj sa so mnou naozaj alebo ma vôbec nevídaj!" odsekla.

Stisol jej ruku a povedal: „Chováš sa ako rozmaznané decko."

„Keď to povie to najväčšie rozmaznané decko, ktoré poznám, tak je to takmer smiešne," povedala sarkasticky. „Teraz to myslím vážne, pusti ma!"

Stisol jej ruku znova, silnejšie, a ona sa strhla od bolesti. Práve vtedy Michael Corner a Terry práve vyšli z Terryho izby. Uvideli tú výmenu. „Nechaj ju Malfoy, ubližuješ jej," povedal Michael prichádzajúc smerom k dvojici. Terry ich obišiel a zobral Hermionu za druhú voľnú ruku.

Draco jej zápästie nepustil.

„Malfoy, prosím, pusti ma," naliehala Hermiona.

„Možno nechcem," uškrnul sa.

„Keď nepustíš jej zápästie," povedal Michael „prinútim ťa ľutovať, že si sa narodil," a vytiahol prútik zo svojho vrecka.

„Chceš ma začarovať, Corner?" zasmial sa Draco.

„Možno, alebo ťa možno zabijem, to je to, čo si zaslúžiš," monotónne vrátil Michael.

„Schovaj prútik, Michael," zasyčal Terry, dúfajúc, že ich nikto nevidí. „Po celej škole sú aurori. Draco, pusti Hermione ruku."

Michael odložil prútik a Hermiona si trhnutím oslobodila zápästie z Malfoyovej ruky. Chlapci začali kráčať dole chodbou s Hermionou za sebou. Otočila sa a uvidela, ako Draco stále stojí v hale, znovu celkom sám, vyhnaný zo spoločnosti a neľúbený. Cítila sa tak smutne, že ju bolelo srdce. Potom, čo sa dostali k portrétu, otočila sa smerom k chlapcom a spýtala sa: „Je vonku zima?"

Terry povedal: „Hermiona je január, takže áno, je zima."

„Musím sa vrátiť po rukavice. Nečakajte ma. Dobehnem vás," a cúvla nazad cez portrét.

Terry povedal: „Počkáme ťa." Zostali stáť v chodbe.

Hermiona sa rozbehla nazad do svojej izby, popadla rukavice a potom sa rozbehla do Dracovej izby, ktorá bola jej skutočným cieľom, keď sa vrátila do ich spální. Rozrazila dvere, vyplašiac ho a povedala: „Stretneme sa v dedine, je tam stará stodola, za hostincom o dvanástej, dobre?"

Usmial sa a prikývol. Usmiala sa nazad a vybehla, aby sa stretla s ostatnými.

Čo ľudia nevedia, to im neublíži:

Draco trpezlivo čakal na Hermionu. Odišiel hneď, ako odišla ona. Šiel lesom k dedine a našiel stodolu, o ktorej sa zmienila. Posadil sa na malú drevenú lavicu. Stodola vyzerala zrútená a opustená. Drevo bolo zvetrané a v stenách boli diery, cez ktoré vstupoval studený zimný vzduch. Stavba bola v skutočnosti naklonená šikmo. Vo vnútri budovy bolo zima rovnaká aká bola vonku. Dúfal, že to tu bude bezpečné. Napriek tomu, že bol jasný, slnečný, zimný deň v starej šope bola tma a keď tam tak sedel, mal pocit, že je to miesto nevhodné a špinavé.

Prišla behom a povedala stíšeným hlasom: „Draco, si tu?"

Postavil sa a kráčal smerom k vchodu a ona ho uvidela, keď v ňom stála. Boli ako dvaja milenci, ktorí sa roky nevideli. Ani sa nerozprávali, ani sa nedotýkali jeden druhého. Len sa na seba navzájom pozerali dlhú chvíľu. Mal toho veľa, čo chcel povedať a ona tiež. Jeden by si pomyslel, že sa spolu nerozprávali veky, nielen týždeň. Konečne, ako keby to naplánovali na tú istú chvíľu, sa rozbehli jeden k druhému. Skočila mu do náručia a on ju držal nad zemou. Jeho ruky ochraňujúco zvierali jej driek, keď sa obe jej ruky posunuli k obom stranám jeho tváre. Stiahla mu jeho kožený klobúk z hlavy a zahrabla svojimi rukami do jeho vlasov. Rozplakala sa a pobozkala ho v tom istom okamihu. Pobozkala ho na oči, na čelo a na ústa. Chýbalo jej bozkávanie jeho pier. Vrátil jej bozk a medzi bozkami opakovane hovoril: „Veľmi ťa ľúbim, milujem ťa."

Konečne ju postavil na pevnú zem, ale stále ju držal pevne pritisnutú k jeho hrudi. Hermiona rukami objala jeho driek, vložiac ich pod jeho plášť. Položila si hlavu na jeho srdce a mohla cítiť ako mu cez šaty bije. Pohladil ju po vlasoch a nakoniec položil svoje ruky na obe strany jej tváre, keď priložil svoje pery ešte raz k jej. Na rozdiel od predchádzajúcich bozkov tento bozk bol dlhý a vášnivý. Pil z prameňa, ktorý nikdy nevyschne. Chvíľu so svojimi perami otáľal, predtým než sa s nimi pohol a otvoril pod ním jej ústa, vychutnávajúc si ju ešte viac. Bolo možné, aby niekto ľúbil tak veľmi ako on miloval ju? Bol si istý, že láska, ktorú cítil k tejto žene bola väčšia než láska, ktorú ktokoľvek cítil v mužskej histórii. Vedel to s určitosťou.

Keď konečne odtiahol svoje pery od jej, smiala sa a plakala zároveň. Dotkol sa palcami jej líc, zotrel jej slzy a konečne povedal: „Tak veľmi si mi chýbala. Prosím, neprestaň ma milovať."

„Draco, nikdy by som nemohla prestať milovať ťa," povedala. Po prvý krát pocítila ľútosť nad tým, ako konala. „Len mi to ubližovalo. Nechcela som ukrývať to, čo k tebe cítim. Je to neprirodzené. Je to proti behu vecí. Je to príliš ťažké a musí existovať iný spôsob."

„Nie je, práve teraz nie. Prosím ver mi, Hermiona," povedal. „A vedz, že to robím pre nás, pre našu budúcnosť. Som viac než kedykoľvek predtým presvedčený, že ten tajný spolok, nazývaný Bratstvo Havranov je v pozadí všetkých našich problémov. Najprv som si myslel, že chceli, aby sa zdalo, že ťa obťažujem, dúfajúc, že ma falošne obvinia, vylúčia a pravdepodobne zatknú. Niečo im skrížilo plány. Nuž, myslím, že MY sme im skrížili ich plány. Zblížili sme sa a s tým nepočítali. Nemohli už dlhšie pokračovať vo svojom pôvodnom pláne, tak sa rozhodli, že ma potrestajú tým, že ublížia tebe."

Posadil sa na lavicu, potiahnúc ju k sebe, aby si sadla vedľa neho. Povedal: „Nepovedal som ti to, ale v tú noc, čo bola moja izba zničená, bola na mojej posteli mŕtva vydra a odkaz, ktorý hovoril, že zomrieš, a že to bude moja chyba. Myslím, že im je jedno, či pôjdem do väzenia alebo nie. Myslím, že mi len chcú ublížiť, chcú, aby som trpel. Ako lepšie by to mohli urobiť, než mi zobrať jedinú osobu na svete, ktorú milujem viac než svoj vlastný život? Tak prosím Hermiona v tomto stoj pri mne, práve teraz."

Bola tak rada, že sa jej konečne zdôveril. „Draco, tá vydra ma znepokojuje. Je to môj patronus a ja som ho vykúzlila len pred Harrym, Ronom a na schôdzkach DA. Myslíš, že to znamená, že to bol niekto, kto bol v DA so mnou?"

„Áno, to je to, čo si myslím," priznal. „A tiež si myslím, že profesor Stephens buď celú záležitosť organizuje alebo sa na nej podieľa. Len musím zistiť prečo. Potrebujem vedieť, či tam nie je nejaká osobná súvislosť medzi ním a niečím, čo sa možno stalo buď na panstve alebo v súvislosti so smrťožrútmi. Práve sa pokúšam na to prísť."

„Môžem ti pomôcť," povedala.

„Nie, ty nie, nebudem riskovať, aby sa ti niečo stalo," povedal neústupne.

„Fajn, ale musíš ma informovať," pripustila.

Pritiahol si ju k sebe, podržal ju a povedal: „Mala by si sa vrátiť k ostatným, aby ťa nikto nepodozrieval. Potrebujem sa vrátiť do školy pred ostatnými."

Dotkla sa jeho tváre, položila mu ruku na líce a povedala: „Musíš mi sľúbiť, že sa čoskoro stretneme. Nemôžem byť tak dlho bez teba. Prerastá mi to cez hlavu."

„Dobre, nájdeme nejaký spôsob. Nechcem, aby viac trpela tvoja práca v škole. Koniec koncov nemôžem byť asi zaľúbený do hlúpeho dievčaťa, tak si musíš udržať známky," povedal s malým úsmevom.

Vstala z lavice a stála medzi jeho nohami. Držal ju pevne s jeho hlavou na jej hrudi. Teraz on počúval jej srdce. Mohol cítiť ako bije a každý úder bol potvrdením toho, ako veľmi ho miluje.

Hermiona ho znovu pobozkala, rýchlo na pery, a potom vybehla zo stodoly, otočiac sa na neho, aby sa na neho pozrela a mávajúc mu, keď odchádzala. Sledoval ako ide, a len čo bola preč z dohľadu, zvesil hlavu a cítil sa tak nešťastne a osamelo. Prečo bol život taký tvrdý? Prečo bol život nefér? Ako mohol najprv okúsiť jej dotyk a potom musieť predstierať, že sa to nikdy nestalo? Musel pravdu odhaliť čoskoro, pretože inak zomrie z úzkosti, že nie je s ňou. Nebol dramatický. Takto to cítil.

Zohol sa, zdvihol klobúk a išiel vyzrieť z dverí stajne, aby sa uistil, že naokolo nikto nie je. Potom opustil budovu a bežal cez les celú cestu do školy. Keď sa dostal do hradu pokračoval v behu. Vybehol všetky schody, bežal celú cestu do ich spální a potom cez portrét a nezastavil sa, až kým sa nedostal do svojej izby. Keď prešiel cez dvere s treskotom ich zavrel, oprel sa o drevenú výplň a skĺzol k podlahe. Cítil sa tak bezmocne, ako sa cítil celý minulý rok. Sedel na podlahe a plakal. Draco Malfoy, osemnásťročný muž, plakal, pretože nevedel, čo má robiť. Cítil sa bezmocne a sám.