Dôverne známe miesto
Preklad: Jimmi
Autor originálu: AnneM_Oliver ( wwwdotfanfictiondotnet/u/1320004/AnneM_Oliver)
Pozerala sa von oknom vlaku, všetko vyzeralo tak dôverne známe a v poriadku. Šla domov, na Rokfort. Jedna otázka potrebovala odpoveď, čo v tom vlaku robil Malfoy. Odpoveď bola, že opúšťal domov a nemal kam inam ísť. Dramione.
wwwdotfanfictiondotnet/s/3790150/19/A_Familiar_Place
This story is based on characters and situations created and owned by JK Rowling, various publishers including but not limited to Bloomsbury Books, Scholastic Books and Raincoast Books, and Warner Bros., Inc. No money is being made and no copyright or trademark infringement is intended. Author of original story: AnneM_Oliver.
Časť XIX.
Pokračovanie:
Január pokračoval rovnako chladne a zlovestne ako začal. Draco a Hermiona pokračovali v stretávaní sa v súkromí. Stodola, kde sa v ten deň stretli sa čoskoro stala ich obľúbeným miestom na schôdzky. Volali to 'naša stodola' a od prvej schôdzky sa tu stretávali každú sobotu a pár krát v strede týždňa, keď sa vykradli zo školy. Niekedy sa stretli len na pár minút, niekedy zostali celý deň. Mohli si robiť také všedné veci ako domáce úlohy, alebo čítali, alebo niekedy sa len krátku chvíľu bozkávali a potom odišli. Jediná vec, ktorá im musela stačiť, bolo stretávanie sa v 'ich stodole'. Bolo to ich jediné spojenie.
Pracovali usilovne na tom, aby sa stodola stala viac pohodlnejšou. Draco použil kúzla, aby ich ochránil pred chladom. Rovnako, aby vystužil starú budovu. Premenili starú lavicu na gauč, a premenili ostatné veci na veci, čo potrebovali. Draco vždy dával pozor na to, aby prišli cez les po rôznych cestách a Hermiona sa uistila, že nikto nie je s ňou, keď odbehla. Vyzeralo to dokonale. Príliš dokonale. Naposledy keď tam boli, mal Draco pocit, že tam bol niekto pred nimi, pretože si bol istý, že veci boli posunuté a rozhádzané. Povedal to Hermione a ona súhlasila. Dohodli sa, že by sa na chvíľu mali prestať stretávať.
Nespali spolu od vianočných prázdnin. Ani sa o tejto záležitosti nebavili, ale obaja si uvedomovali, že to tak bolo najlepšie, zatiaľ. Draco myslel na milovanie s Hermionou každý deň. Niekedy zostal hore celú noc a snažil sa spomenúť si ako jej telo cítilo a chutilo, na ten dotyk jej rúk na ňom a jeho rúk na nej.
Draco usilovne pracoval na tom, aby prišiel na dôvod, kvôli ktorému by mu chcel ktosi z Bystrohlavčanov ublížiť. Dokonca napísal svojej matke, aby zistil či ju niečo v tejto veci nenapadne. Nepovedal jej, prečo sa pýta, len jej napísal konkrétne mená a spýtal sa jej, či jej niektoré z nich nie jej povedomé. Odpísala mu, že nie. Draco bol posadnutý tým, ako sa snažil zistiť spojenie medzi Bratstvom a jeho rodinou a Hermiona sa pokúšala udržať nad vecou tým, že sa zahrabala do školskej práce, takže bolo dobre, že sa prestali stretávať v 'ich stodole'.
Draco v jeden deň počas hodiny Transfigurácie predstieral, že je chorý. V ten deň tam bol profesor Stephens. Správal sa tak, ako keby mal namierené do nemocničného krídla; ale namiesto toho navštívil starú časť podzemia, ktorú veľmi dobre poznal. Bolo to miesto, ktoré veľa Slizolinčanov používalo, keď chceli niečo spraviť a nechceli byť nikým rušení. Bolo to školské archívne krídlo, hlboko v najnižšom podzemí školy. V tom labyrinte miestností a chodieb bol záznam každého jednotlivého študenta, ktorý kedy navštevoval Rokfort, odkedy začali viesť záznamy. V týchto zložkách neboli zaznamenané a uložené len ich školské záznamy, známky, vybrané predmety, urobené priestupky, ale aj ich osobné informácie. Údaje ako rodinné pomery, mená rodičov, bratov a sestier, adresy a pokrvné príbuznosti. Draco sa začal preberať zložkou po zložke. Nad touto úlohou strávil takmer všetok svoj získaný čas. Prezrel záznamy všetkých Bystrohlavčanov, ktorí boli na škole, alebo ktorí tam boli počas Dracových siedmich ročníkov. Potom sa rozhodol pozrieť na záznamy profesora Stephensa.
Nemal predstavu aký starý bol ten muž, hoci vyzeral najviac na 20 až 30 rokov. Draco prehľadal záznamy bývalých Bystrohlavčanov, ktorí by mohli byť v tomto veku a konečne našiel jeho zložku. Jeho prvé meno bolo Alexander, obaja jeho rodičia boli nečistokrvní, presne ako povedal Hermione. Pokračoval v prehľadávaní jeho zložky a zistil, že bol jedináčik. Niečo Draca napadlo. Rozhodol sa vyhľadať informácie o rodičoch profesora Stephensa. V zložke jeho matky našiel odpoveď, len o tom ešte nevedel.
Na druhý deň počas ďalšej hodiny elixírov tiež prestieral chorobu, pretože ich triedu v ten deň žiaden profesor nekontroloval. Každý pracoval na individuálnych projektoch, aby sa pripravil na ďalšie praktiká s profesorom Mankinom. Draco všetkým povedal, že pôjde navštíviť madam Pomfreyovú. Už mal za sebou skoro celú cestu, keď narazil na profesora Mankina.
„Kam máte namierené, pán Malfoy?" spýtal sa ho profesor.
„Idem za vami pane, bol som zvedavý, či by som mohol pracovať na mojej úlohe z elixírov zajtra počas mojej praxe, pokiaľ nemáte nič na mňa, čo by som robil," klamal Draco. Dokonca ho zaujal fakt, že jeho schopnosť klamať bola na takej vysokej úrovni ako kedysi.
„Samozrejme, to je v poriadku. Teraz by ste sa mali vrátiť nazad do triedy, ja sa chystám učiť bandu šiestakov. Merlin mi pomáhaj." Zamával, zasmial sa a odišiel opačným smerom.
Draco počkal, až bude vzduch čistý a šiel smerom k archívnemu krídlu. Vstúpil ako vždy a vošiel hlboko do zapadnutých miestností, prehľadávajúc záznamy, ktoré potreboval. Zapísal si mená rodičov profesora Stephensa tak, aby mohol o nich vyhľadať informácie. Z nejakého dôvodu mu bolo dievčenské meno jeho matky dôverne známe, ale nebol si istý prečo. Rozhodol sa, že začne tam. Pozrel sa na jej meno, Florence Burbage, a uvidel, že z jej záznamu chýbal celý jeden rok. Z nejakého dôvodu bola medzera medzi jej piatym a šiestym ročníkom. Bola tam len poznámka, ktorá obsahovala „Viď lekársky spis." Draco nevedel, čo to znamená. Predtým tu dole nikdy nevidel lekárske záznamy. Ak nejaké lekárske záznamy držali na Rokforte, možno budú uložené v nemocničnom krídle. Nuž, Draco každému povedal, že je chorý, takže možno je čas navštíviť madam Pomfreyovú.
Bol na ceste do nemocničného krídla, keď tentoraz vrazil do nikoho iného ako profesora Stephensa.
„Povedali mi, že ste chorý, už vás videla ošetrovateľka?" spýtal sa.
„Práve som na ceste tam, pane," povedal Draco, tentoraz hovoril pravdu.
„Povedali mi, že ste odišli z konzultácie na elixíry viac než pred hodinou," spochybnil profesor Stephens.
„Vy ma sledujete?" spýtal sa Draco.
„Pri takých vyhýbavých odpovediach by som možno mal," povedal, pričom sa snažil ako najlepšie vedel zastrašiť Malfoya.
Avšak Draco Malfoy nebol devätnásťročné dievča, takže na rozdiel od Hermiony nebol vystrašený. Vyrastal s Luciusom ako svojím otcom; dosť na to, aby povedal: „Môžem ísť za sestrou alebo máte na mňa nejaké otázky?" spýtal sa Draco predstierajúc, že sa nudí.
„Rozhodne choďte za sestrou. Neskôr si u nej overím, či to nie je nákazlivé," povedal Stephens, naklonil sa a dodal: „Nechceli by sme, aby niekto chytil smrťožrútske baktérie, však?"
Draco sa usmial a povedal: „To by bola škoda." Draco zostal opretý o stenu. Chcel, aby Stephens odišiel prvý.
Stephens sa chvíľu dlhšie na neho zadíval a povedal: „Bude lepšie ísť. Dnes večer mám trest. Slečna Grangerová znova vynechala hodinu, takže som jej dnes večer dal trest a v žiadnom prípade neexistuje možnosť, že by som meškal na niečo také, tak bežte a zabavte sa v nemocničnom krídle, kým ja pobežím a pohrám sa so slečnou Grangerovou." Opustil Draca a smial sa celú cestu po chodbe.
Draco bol taký nahnevaný. Prečo Hermiona znova vynechala hodinu? Do čerta s ňou. Teraz nevie, kam ísť. Potreboval zistiť tie informácie, plus potreboval, aby madam Pomfreyová kryla jeho falošnú chorobu, ale tiež potreboval ísť skontrolovať Hermionu. Začal ísť smerom k chodbe na piate poschodie, keď uvidel Terryho Boota ako prichádza smerom k nemu. Hermiona povedala Dracovi, že si nemyslí, že je v tom zapletený, ale hoci Draco o tom nebol úplne presvedčený, vedel, že Terrymu naozaj na Hermione záleží. Mohol by ju skontrolovať, kým on by išiel do nemocničného krídla.
„Boot, môžem s tebou hovoriť?" spýtal sa Draco.
„O čom, Malfoy?" Terry vyzeral otrávene, že s ním Draco hovorí.
„Ujasnime si to ..." povedal Draco rýchlo. „Nemáme sa navzájom radi, ale obom nám záleží na Grangerovej, tak potrebujem láskavosť. Počul som, že dnes večer dostala trest so Stephensom. Neverím tomu mužovi. Hermiona mu neverí. Povedzme len, že jej počas vianočných prázdnin urobil niečo nevhodné. Musím ísť do nemocničného krídla, tak ťa prosím, aby si ju šiel skontrolovať. Uisti sa, že ju ten muž nechá na pokoji. Urob čokoľvek čo chceš, vymysli si nejaké ospravedlnenie a ja tam o chvíľu budem."
Terry bol znepokojený. „Vedel som, že Hermiona odišla z elixírov skôr, ale predpokladal som, že ťa chce skontrolovať. Keď profesor Stephens prišiel skontrolovať našu triedu, všimol si, že vy dvaja tam nie ste. Michal mu povedal, že si šiel za ošetrovateľkou, ale nevedel, kde je Hermiona. Už len viem, že profesor Stephens odišiel z triedy. Musel ju nájsť a potom jej dal trest. Pôjdem ju skontrolovať, pretože či mi veríš Malfoy alebo nie, ja nie som tvoj nepriateľ a máš pravdu, robím si o ňu starosti. A tiež mu neverím, zo svojich vlastných dôvodov. Pôjdem ich skontrolovať hneď teraz." Rozbehol sa po chodbe a Draco šiel hore k nemocničnému krídlu.
Malé dievčatká a chlapci a ich malé lži:
Keď Draco odišiel v ten deň z Elixírov, Hermiona vedela, že nie je chorý. Vedela, že len kontroluje archívy. Nedovolil jej, aby mu pomohla a nepovedal jej, čo hľadá. Počkala chvíľu a potom sa rozhodla ísť za ním. Odišla z triedy a začala ísť po chodbe. Uvidela profesora Stephensa na druhej chodbe, tak sa skryla, až kým neprešiel. Prešla smerom ku schodom, ktoré ju zaviedli dole do podzemia. Problémom bolo, že naozaj nevedela, kde archívy sú. Draco jej to nepovedal. Uviazla na jednom z pohyblivých schodov, keď uvidela profesora Stephensa, ako si to mieri jej smerom. Zbadal ju na schodisku a zavolal na ňu: „Slečna Grangerová, už ani krok. Počkajte tam na mňa."
Hermiona sa bála, ale počkala. Len čo sa schody prestali pohybovať, pripojil sa k nej profesor Stephens. Zišiel smerom k nej a povedal: „Poďte so mnou do mojej kancelárie." Urobila ako žiadal, napriek svojmu zdravému rozumu.
Akonáhle boli v jeho kancelárii povedal: „Kde je pán Malfoy? Šiel som do triedy a povedali mi, že je znovu chorý."
„Neviem, kde je," vyhlásila.
„Nuž, možno dokážete zodpovedať jednoduchšiu otázku. Prečo ste odišli z hodiny? Kam ste mali namierené?" Posadil sa za stôl a dal jej pokyn, aby si sadla do kresla oproti nemu.
Posadila sa a povedala: „Išla som navštíviť riaditeľku."
„Prečo?" spýtal sa, zdvihol jedno obočie, aby ukázal, že jej neverí.
„Potrebovala som s ňou prebrať niečo osobné," nedokázala vymyslieť nič iné.
„Osobné? Nemohli ste si vymyslieť lepšie klamstvo? Dobre, nepovedzte mi to a nepovedzte mi, kde je váš malý pseudopriateľ. Je mi to jedno. Prečo by som sa mal starať o to, či moji ôsmaci chodia na vyučovanie, či tam je profesor, ktorý vás prezentuje alebo nie. Máte trest, práve teraz. Tu v mojej kancelárii. Možno pár hodín so mnou vás prinúti dvakrát si rozmyslieť vynechávať hodiny a klamať. Zostaňte tu a ja budem hneď späť." Vyšiel z kancelárie a zatvoril za sebou dvere. Čakala, ako žiadal.
Vrátil sa o chvíľu neskôr a povedal: „Našiel som tvojho priateľa. Povedal, že má namierené do nemocničného krídla, čo bude ľahké neskôr skontrolovať. Teraz ty a ja máme pár vecí na prediskutovanie." Prišiel k nej a zrazu ju schmatol zo stoličky. Položil jednu ruku tesne okolo jej pása a jednu ruku pod jej bradu a zavrčal: „Povedz mi, po čom ide ten tvoj malý smrťožrútsky priateľ a čo vie o Bratstve Havranov?"
Hermiona začala plakať a povedala: „Skutočne neviem, ale prosím pustite ma, ubližujete mi."
„Prosím, tebe ublíži viac stretávanie sa s Malfoyom, než ti môžem ublížiť ja. Viem, že klameš, ale ja nebudem klamať, slečna Grangerová. Vieš, čo sa stáva zlým dievčatkám, keď klamú?" Zatriasla hlavou, že nie a on povedal: „Nuž, čoskoro to zistíš," pustil jej pás a schmatol ju za obe ruky a začal ju silne triasť.
Terry sa dostal k dverám kancelárie profesora Stephensa. Musel prísť s dobrou výhovorkou, prečo tam je. Chystal sa zaklopať, keď začul niečo, o čom si myslel, že je Hermionin plač. Rozhodol sa neklopať, ale ísť to priamo zistiť.
Keď vošiel, našiel profesora Stephensa, ako stojí pred Hermionou. Zdalo sa, že ju drží za ruky. Nevidel nič nevhodné, ale videl, že ona naozaj plače. „Čo sa to tu do pekla deje?" dožadoval sa Terry.
„Do toho ťa nič, Boot, môžeš ísť," povedal profesor Stephens, prejdúc smerom k nemu a pokúšajúc sa zavrieť dvere.
Terry sa pretlačil okolo profesora a načiahol svojou rukou smerom k Hermione. „Hermiona, poď so mnou." Nepotrebovala dvakrát hovoriť. Rozbehla sa smerom k Terrymu, objala ho okolo pása a skryla svoju tvár v jeho objatí. „Počúvajte Stephens, myslím, že ste si vedomý následkov svojich činov," povedal Terry staršiemu mužovi. „Mali by ste si dať povedať a nechať Hermionu osamote, rozumiete tomu?"
„Kto si myslíš, že si, aby si mi čokoľvek hovoril, mladý pán Boot?" povedal starší muž s pohŕdavým úsmevom.
„Myslím, že viete, kto som, a myslím, že viete, kto je môj otec. A som si istý, že to stačí povedať." Terry sa nebál. Vytlačil Hermionu z dverí a naposledy sa na muža pozrel a povedal tak, aby to ona nepočula. „Viem, čo sa deje a nie je od vás prezieravé pokračovať v tejto záležitosti. Bratstvo už k tomuto vyrieklo verdikt a vy poznáte ich postoj k tejto veci. Mali by ste byť rozumný a držať sa ich rozhodnutí a nie sa pokúšať brať záležitosti do vlastných rúk."
Zatreskol dverami ich učiteľa, zobral plačúcu Hermionu do prázdnej učebne na chodbe a posadil ju na jednu zo stoličiek. Sadol si vedľa nej a spýtal sa: „Čo ti urobil?"
Hermiona len zatriasla hlavou a povedala: „Len ma vystrašil. Počas vianočných prázdnin povedal určité veci, dokonca ma pobozkal a dnes odpoludnia len povedal viac o tom istom a dotkol sa ma, ale ja nechcem o tom už viac rozprávať." Položila hlavu na stôl a pokračovala v plači. Terry sa rozhodol, že sa s ňou o tom porozpráva neskôr, pretože naozaj chcel vedieť, čo ten muž povedal. Zatiaľ jej bude len priateľom.
Pritiahol si ju do náručia, pohladil jej chrbát a nechal ju vyplakať sa.
Draco sa práve dostal do nemocničného krídla a povedal liečiteľke, že ho v poslednej dobe bolieva žalúdok. Povedala mu, že to je asi stresom, a že mu na to dá nejaký elixír. Išla po elixír a on ju nasledoval. Rozhodol sa uplatniť malfoyovský šarm. Tá staršia pani mala vždy pre Draca slabosť.
„Tak, madam Pomfreyová, vediete si záznamy vždy, keď študenti prídu do nemocničného krídla?" spýtal sa Draco a oprel sa o policu.
„Áno, samozrejme. Musíme viesť presné chorobopisy," povedala, keď prehľadávala jej skriňu so zásobami, aby našla elixír proti boleniu žalúdka.
„A ak sa niekto lieči u Svätého Munga, vediete záznamy tiež?" spýtal sa.
„Áno, vedieme," povedala, keď našla fľaštičku a podala mu ju. „Vezmite si dve lyžičky v noci a ráno a mali by ste sa okamžite cítiť lepšie."
„Posledná vec, moja drahá pani," povedal Draco s úsmevom. „Udržujete záznamy tu hore v nemocničnom krídle?"
„Prečo chcete toto všetko vedieť?" spýtala sa ho. „Existuje dôvod, prečo nechcete, aby niekto vedel, že ste tu? V tom prípade vás môžem uistiť, že všetky naše záznamy sú prísne dôverné."
„To je dobré vedieť," povedal Draco. „Pretože som mal obavy." Usmial sa na staršiu ženu. „Keby som vás chcel navštíviť v určitej veľmi osobnej záležitosti, chcel by som mať istotu, že to nikto nezistí." zaklamal.
„Oh, pán Malfoy prosím, nerobte si s tým starosti," povedala staršia žena a usmiala sa. „Záznamy sa držia priamo tu v nemocničnom krídle, v podkroví nad ošetrovňou, a ja nechávam kľúč k zamknutému podkroviu priamo tu v mojej kancelárii."
Draco sa usmial znova. Bude sa sem musieť vrátiť dnes večer pod zámienkou choroby a trikom získať od starej ženy kľúč, a potom strávi noc hľadaním záznamov, kým každý bude predpokladať, že leží na nemocničnom lôžku. Bol to výborný plán. Povedal: „Nuž, je to dobré vedieť. Možno sa dnes večer vrátim, ak mi bolesť žalúdka neprejde. Ďakujem vám, moja drahá pani," a skutočne ju pobozkal na líce.
Strach, či si nedovolil príliš veľa, sa stratil, keď stará ošetrovateľka očervenela a povedala: „Urobte tak, pán Malfoy."
Odišiel z nemocničného krídla, aby pohľadal Grangerovú, ale neskôr večer sa vráti do nemocničného krídla a nájde tie záznamy. S určitosťou vedel, že obsahujú kľúč k rozlúšteniu záhady.
Nájdenie pravdy:
Hermiona prestala plakať, ale stále sa pevne držala Terryho. Priala si, aby to bol Harry alebo Ron. Nie, v skutočnosti si priala, aby to bol Draco. Terry povedal: „Keď si teraz prestala plakať, prosím povedz mi, čo sa stalo medzi tebou a Stephensom." Usmial sa, aby jej ukázal, že si nerobí žarty. Rozhodla sa zveriť sa mu.
Povedala mu, čo sa stalo v ten deň počas vianočných prázdnin. Povedala mu, ako si najprv myslela, že zle pochopila náznaky alebo že je precitlivená, ale potom, čo sa stalo dnes, si uvedomila, že nebola.
Terry ju poprosil, aby mu povedala, čo sa stalo dnes v kancelárii.
Hermiona začala: „Povedal mi, aby som si sadla, čo som urobila. Najprv sa ma spýtal, kde je Malfoy a ja som mu povedala, že neviem. Naozaj neviem. Hľadala som ho, to bol dôvod, prečo som odišla z triedy, ale nevedela som, kde je."
„Znovu spolu chodíte?" spýtal sa.
„Pravdu?" spýtala sa. Prikývol. „Nikdy sme spolu neprestali chodiť. Len sme nechceli, aby o tom niekto vedel. Draco si myslel, že odkazy a hrozby vďaka tomu prestanú a mal pravdu. Od vianočných prázdnin som nedostala ani jeden."
Terry si to myslel už dávno, ale teraz na to nepovedal nič. „Prosím, pokračuj," poprosil.
Hermiona pokračovala. „Potom, čo som mu povedala, že som nehľadala Draca, spýtal sa ma, kam som šla a ja som si vymyslela hlúpu lož, ktorú okamžite prehliadol. Prišiel k mojej stoličke a povedal mi, aby som mu povedala všetko o Dracovi a o tom, čo viem o Bratstve Havranov. Povedala som mu, že neviem nič. Povedal, že znovu klamem, a že o to nestojí. Položil mi ruku pod moju bradu a zdvihol mi tvár a povedal: 'Vieš, čo sa stáva zlým dievčatkám, keď klamú?' a ja som povedala, že 'nie' a on povedal: 'Za chvíľu to zistíš'. Potom ma schmatol za obe ruky a začal so mnou triasť tak silno, že som si myslela, že mi odpadne hlava a potom si vošiel ty."
Terry sa zasmial a povedal: „Prepáč, nie je to zábavné, len som si predstavil ako ti odpadne hlava a poskakuje po miestnosti."
Hermiona sa tiež zasmiala. „Čo by len veľmi ťažko uspokojivo vysvetlil." Obaja sa zasmiali a ona sa spýtala: „Ako si vedel, že ma máš prísť nájsť?"
„Draco ma o to požiadal," povedal Terry.
„Ako vedel, kde som?" znova sa spýtala.
„To neviem, budeš sa musieť spýtať jeho. Teraz je ti už lepšie?" spýtal sa Terry, postavil ju a objal znova. „Hlava ti pevne drží? Keď ťa objímam, nemá tvoja hlava v úmysle poskakovať po miestnosti?" Položil jej ruku na vrch hlavy na zdôraznenie. Potom ju objal a obaja sa začali znova smiať.
Draco šiel smerom ku kancelárii profesora, keď začul Hermionin smiech z vedľajšej učebne. Vstúpil a uvidel ju a Terryho, ako sa objímajú a smejú.
„Neruším vás, že?" spýtal sa mrzuto. Skutočne nebol žiarlivý, pretože vedel, že sa nič nedeje. Bolo to len preto, že ak ju mal niekto objímať a smiať sa s ňou, mal to byť on.
„Draco!" Hermiona mu vbehla do náručia. A zrazu sa zmenila zo smejúcej sa Hermiony na veľmi vážnu Hermionu na pokraji plaču.
Zvraštil obočie a povedal: „Do čerta, Boot, čo si s ňou urobil? V jednej minúte sa smeje a v ďalšej plače."
„Za to neobviňuj mňa, obviňuj za to nášho milovaného profesora. Hermiona ti to vysvetlí, ale varujem vás oboch, nenechajte sa profesorom prichytiť osamote, prinajmenšom nateraz." Terry natiahol k Dracovi ruku, ktorý ju ochotne prijal. Terry pohladil Hermionu po chrbte a ona sa otočila a usmiala. Nechal ich samých a rozhodol sa ísť napísať svojmu otcovi list. Profesor Stephens zašiel príliš ďaleko a bol čas ho zastaviť.
Draco jednu ruku položil na jej líce a naklonil sa, aby bozkom zotrel slzu, ktorá tam bola. Pobozkal jej pravé oko a potom ľavé. Pozrel sa na jej milú tvár a ona si hrýzla spodnú peru. To robila vždy, keď mala starosti. Usmial sa na ňu, aby ju upokojil, že všetko bude v poriadku a jemne ju pobozkal na pery. Tak veľmi mu chýbali jej pery. Draco požiadal Hermionu, aby mu povedala všetko, čo sa stalo. Hermiona mu to povedala a Draco súhlasil s Terrym a povedal jej, aby sa vyhýbala ich profesorovi. Tiež pripustil, že sa asi v Terrym Bootovi mýlil a povedal Hermione, že je dosť chlap na to, aby priznal, keď sa mýli.
Pohli sa smerom k Veľkej Sieni na večeru, keď jej Draco povedal, že už má predstavu o možných páchateľoch tých hrozieb voči nemu. Požiadala ho, aby jej to vysvetlil, ale povedal, že tak urobí, až keď to bude vedieť naisto. Nechcel ju viac znepokojovať tým, že je povie, že podozrieva profesora Stephensa. Povedal jej, že musí po večeri predstierať, že je chorý, a že sa v tú noc nevráti do spálni, pretože musí ísť do nemocničného krídla. Varovala ho, aby bol opatrný.
Dojedli a skvelý herec, ktorým Draco Malfoy bol, začal svoje predstavenie. V bolesti sa predklonil, čo pritiahlo pohľady od všetkých stolov a tiež učiteľského. Sama riaditeľka prišla k nim a požiadala Justina a Deana, aby ho odviedli do nemocničného krídla. Pozrel na Hermionu, žmurkol a odišiel svojou cestou.
Keď tam už bol, po dôkladnej prehliadke, liečiteľka povedala Dracovi, že musí stráviť noc tam, či chce alebo nechce. Draco dostal jednu z pohodlných postelí, počkal, kým ošetrovateľka zaspí na stole, o čom Draco vedel, že zvyčajne každý večer robí. Akonáhle zaspala, vkradol sa do kancelárie, popadol zväzok kľúčov z klinca pri stole, modliac sa, aby tam bol pripevnený kľúč k podkroviu, ktoré obsahovalo chorobopisy a vycúval nazad do ošetrovne. Uvidel niečo, čo vyzeralo ako vchod na povalu. Povedal jednoduché kúzlo a premenil jednu z postelí na rebrík. Vyliezol po rebríku, našiel správny kľúč a pretiahol sa cez otvor.
Zažal svoj prútik a začal prehľadávať záznamy. Nemal žiaden nápad, kde začať. Vyťahoval krabicu po krabici z políc a zbadal, že sú označené rokom. Znovu bez toho, že by vedel, čo hľadá, tak prehľadával záznamy staré 30 až 40 rokov. Potom, čo už museli prejsť hodiny, našiel záznam označený menom Florence Burbage. Otvoril zložku. Zistil, že mladá čarodejnica mala 15 rokov, keď ju poslali k Sv. Mungovi. Musel záznamy prehľadávať dlhšie, aby zistil prečo. Podľa všetkého, keď bola teenagerka, znásilnil ju mukelský sused, čo malo za následok tehotenstvo. Malfoy bol zvedavý, pretože profesor Stephens to dieťa nemohol byť, keďže nemal toľko rokov a zase v jeho zložke bolo, že bol jedináčik. To, čo ho stále trápilo, bolo to, že vedel, že už to priezvisko, Burbage, predtým videl alebo počul. Ale kde?
Znova zložku prehľadal, keď uvedomenie toho, kde to meno predtým počul, zasiahlo Draca tak silno, ako keby ho niekto zaklial kúzlom. Skutočne klesol na kolená akoby bolesťou. Draco začal zhlboka dýchať a veľmi sa potiť. Ó, Bože, nie. To meno. Burbage. Konečne si spomenul, kde počul to meno. Charity Burbage. Musela byť tou dcérou, ktorá sa narodila po znásilnení. Musela byť dcérou Florence, čo znamenalo, že bola nevlastnou sestrou profesora Stephensa. Bude sa musieť vrátiť do archívu a skontrolovať Charitine záznamy, aby sa uistil, ale vo svojom srdci vedel, že sa vo svojich domnienkach nemýli.
Nikdy nezabudne na Charity Burbageovú alebo na to, ako zomrela. Nie pokiaľ bude žiť. Jej smrť bola začiatkom hrôz minulého roka. Myslel na to takmer denne. Zliezol po rebríku, striasol sa od studeného potu a cítil sa ako keby mal byť chorý. Predtým než sa mohol zastaviť, vyzvracal sa na dlážku. Chvatom spravil z rebríka znova posteľ, práve keď liečiteľka vyšla z kancelárie a prikázala mu, aby sa vrátil do postele, pretože musí byť viac chorý, než si myslela.
(Poznámka autora: viete všetci, kto bola Charity Burbage?)
