Dôverne známe miesto
Preklad: Jimmi
Autor originálu: AnneM_Oliver ( wwwdotfanfictiondotnet/u/1320004/AnneM_Oliver)
Pozerala sa von oknom vlaku, všetko vyzeralo tak dôverne známe a v poriadku. Šla domov, na Rokfort. Jedna otázka potrebovala odpoveď, čo v tom vlaku robil Malfoy. Odpoveď bola, že opúšťal domov a nemal kam inam ísť. Dramione.
wwwdotfanfictiondotnet/s/3790150/21/A_Familiar_Place
This story is based on characters and situations created and owned by JK Rowling, various publishers including but not limited to Bloomsbury Books, Scholastic Books and Raincoast Books, and Warner Bros., Inc. No money is being made and no copyright or trademark infringement is intended. Author of original story: AnneM_Oliver.
Časť XXI.
Veľmi nahnevaný muž:
Bolo Valentína. V ten deň škola usporiadala tanečnú zábavu a pozvali študentov ôsmeho ročníka, aby sa zúčastnili. Všetci sa dohodli, že pôjdu ako jedna veľká skupina. Žiadne randenie, žiadne páry. To Hermione vyhovovalo. Keby nemohla ísť ako Dracova partnerka, nechcela by ísť ako partnerka nikoho iného.
Posledný týždeň a pol boli muky; pre oboch, Hermionu aj Draca úplné a absolútne muky. Na verejnosti už nepreviedli žiadne hádky či nezhody. Jednoducho zapadli do rutiny ignorovania jeden druhého. Hermiona sa snažila nepozerať sa na Draca napriek tomu, že cítila, že on sa na ňu pozerá neustále. Terry ho pred týmto znova varoval, ale jemu to bolo jedno. Keď ju už nemohol držať, alebo ju bozkávať, tak potom pri všetkých svätých sa na ňu bude aspoň pozerať. Zakaždým, keď sa na ňu pozrel, pomyslel si, ako veľmi smutne vyzerá.
Po hodine Astronómie Terry odtiahol Hermionu nabok, aby jej povedal čo sa dopočul od svojho otca, ktorý sľúbil, že sa o tento problém postará. „Čo s tým môže urobiť tvoj otec?" spýtala sa unavene Hermiona.
„Keby som ti to povedal, musel by som ťa zabiť," povedal. Zasmiala sa. „Nie, vážne, musel by som ťa zabiť," povedal. Jej oči sa doširoka roztvorili, zamračila sa a on sa zasmial a povedal: „To bol žart, Hermiona, rozveseľ sa. Povedzme, že môj otec je veľmi vysoko v určitom tajnom spoločenstve a nikto mu neskríži cestu, ak vie, čo je pre neho dobré."
„Skutočne?" váhala. „Znamená to, že čoskoro bude koniec?"
„Áno, naozaj, a znamená to, že čoskoro bude po všetkom. Môj otec by mohol dať Malfoyovmu otcovi lekciu v tom ako zastrašovať ľudí. Je nemilosrdný a mocný a jeho jedinou slabosťou sú jeho deti," povedal Terry s úsmevom. „Sľúbil som ti, že sa o všetko postarám a to dodržím. Toto čoskoro skončí."
To boli slová, ktoré chcela počuť! „Môžeme to povedať Dracovi?" spýtala sa.
„Vieš čo, pôjdem za ním a poviem mu, že sa stretnete v labáku Elixírov, pretože je čas na vašu prax a môžeš mu to povedať sama," povedal Terry oduševnene.
„Ale my už dlho nerobíme prax v tom istom čase. V poslednej dobe Draco robieva svoje praktiká v iné dni," vysvetlila.
„Hermiona, ty si niekedy taká zábavná," zasmial sa Terry. „Myslím, že zváži, či sa nevráti k starým časom, keď ho o to požiadam." Objal ju a pobozkal na líce. Bola taká šťastná, že ho na oplátku objala a pobozkala na líce. Práve vtedy vošiel do miestnosti Draco.
„Toto je súčasť plánu ako nás udržať v bezpečí?" spýtal sa Draco s hnevom. „Vy dvaja ste teraz naozajstný pár? Nestíham to sledovať, ale vedzte, že je mi to vlastne jedno. Prišiel som povedať Grangerovej, že profesor Mankin chce po nás, aby sme dnes pracovali spoločne, pretože máme vyrobiť veľmi zložitý elixír."
Zvrtol sa k odchodu, ale Hermiona sa rozbehla za ním a schmatla ho za ruku. „Draco, práve som ťa išla pohľadať, aby som ťa požiadala, nech dnes robíš so mnou, to je dôvod, prečo som objímala Terryho, pretože..."
„A bozkávala," prerušil Draco.
Nepochopila. „Čože?" spýtala sa.
„Bozkávala si ho," s hnevom povedal Draco.
„Na líce," opravila ho.
„To som minimálne videl, ale kto vie, čo sa stalo predtým, než som prišiel," dodal.
„Videl si všetko, pretože to jediné sa udialo a nestalo sa nič predtým, než si prišiel." Začínala sa hnevať.
„Keby som bol prišiel o desať minút neskôr, bola by si urobila viac?" Rypol do nej.
„Ty si taký hlupák," odsekla.
„DOSŤ!" zajačal Terry. „Po prvé, pamätajte si, že stále milujete jeden druhého. Po druhé, Draco, keď objímam Hermionu, je to, ako keby som objímal sestru, keby som nejakú mal, a Hermiona prestaň teraz s tým, že vždy musíš mať pravdu a povedz Dracovi novinky." Mal pocit, že sa rozpráva s dvoma štvorročnými deckami. Stál a civel na nich.
„Ty vždy musíš mať pravdu," povedal jej Draco rýchlo.
„A ty si stále hlupák," povedala ostro.
Terry prevrátil oči a povedal: „Práve som povedal Hermione, že toto by malo čoskoro skončiť. A ona bola taká nadšená a v dobrej nálade a prvá osoba, ktorú chcela vidieť, si bol ty Malfoy. Si ty ale hlupák," povedal Dracovi a keď sa Hermiona na Draca zaškerila, otočil sa k Hermione a povedal: „A dokonca aj perfektný Chrabromilčan sa môže raz za čas mýliť." Na to sa na oplátku zaškeril Draco.
Terry pokračoval: „Počkám vás na chodbe a potom s oboma pôjdem do labáku, kvôli dojmu. Nemyslím si, že ľudia odo mňa čakajú, že budem veriť Malfoyovi s mojim dievčaťom." Usmial sa a odišiel z izby.
„Prepáč, že som ťa nazval vševedkou," povedal ostýchavo Draco. Prišiel k nej a objal ju rukami.
„A ja ľutujem, že si hlupák," zažartovala a usmiala sa. Pobozkal ju na pery. „Chýbalo mi to," povedala. „Hej, mám otázku. Už skoro dva týždne som s tebou nebola sama a tak som sa ťa nemohla spýtať na niečo, čo mi naozaj robí starosti."
„Iste, pokračuj, spýtaj sa ma na čokoľvek," povedal, trochu znepokojený, keďže zrazu vyzerala tak vážne.
„Nespal si naozaj s tým dievčaťom, že nie? V tú prvú noc nášho rozchodu?" Nedokázala sa mu ani pozrieť do tváre. Pozerala sa na jeho hruď.
„Grangerová, pozri sa na mňa," povedal skoro vážne. Pozrela sa na neho. „Bolo to len divadlo, bola to súčasť Cornerovho zvráteného plánu. Ja som ju ani nepobozkal. Prisahám. Teraz, na oplátku, si si istá, že sa medzi tebou a Terrym nič nedeje?"
Povedala: „Mám ho rada ako mám rada všetkých svojich priateľov, ale to je všetko. Milujem teba a medzi týmito dvoma vecami je taký ohromný a neobyčajne významný rozdiel, pán Malfoy."
Draco ju začal bozkávať, ale do miestnosti vbehol Terry a rýchlo povedal: „Musíme to dobre zahrať, profesor Stephens je na ceste sem," a potom Terry zajačal. „Malfoy, daj ruky od nej preč!" a švihol päsťou tak, že sa spojila s Dracovou čeľusťou zrovna v okamihu, keď vošiel učiteľ do miestnosti. Draco spadol na podlahu, zmätený a v bolesti.
„Čo sa tu deje?" žiadal profesor Stephens zadržujúc Terryho ruku.
Draco zo svojho miesta na zemi povedal: „Spýtajte sa humusáčky a tamto vášho malého bystrohlavského brata. Ja som neurobil nič."
„Samozrejme, som si istý, že ty nikdy nič nerobíš. Som si istý, že si bezchybný a bez viny vo všetkom, čo sa týka tvojho života!" vychŕlil profesor Stephens. Draco začal vstávať, ale k šoku Hermiony a Terryho, profesor položil nohu na Dracovu hruď a povedal: „Zostaň chvíľu na podlahe, Malfoy. To je miesto, kde si zaslúžiš byť, na podlahe so zvyškom tej špiny." Svojou nohou zatlačil silnejšie na Dracovu hruď, tak silno, že Draco zastonal bolesťou. Hermiona sa pohla smerom k dvojici, ale Terry ju zadržal.
Profesor Stephens povedal: „Vyhýbaj sa slečne Grangerovej. Konečne si uvedomila, že nie si nič iné ako smrťožrút a ja ťa nenechám, aby si jej otrávil znova myseľ aj telo. Čoskoro zaplatíš za všetky svoje hriechy, to ti môžem zaručiť!" Terry prišiel k mužovi a položil mu ruku na plece.
„Musíte ho nechať tak. Budete mať problémy, ak to neurobíte," varoval ho Terry.
Profesor Stephens sa zvrtol k Terrymu a zatlačil ho o stenu, tresknúc do stoličiek, keď poriadne pritlačil na Terryho hrdlo držiac ho za golier. „Nepotrebujem, aby mi nejaký malý zradca nariaďoval, čo mám robiť. Nemám strach z teba alebo z tvojho zasraného otecka."
Terry povedal: „Len som tým chcel povedať, že ste učiteľ a budete mať problémy s riaditeľkou." Terry to povedal pokojne, bez náznaku strachu alebo hnevu.
Stephens pustil Terryho hrdlo a povedal: „Samozrejme, prepáč, ani som to tak nemyslel." Terry si priložil ruky k svojmu hrdlu a zakašlal. Stephens sa pozrel na Draca, ktorý bol stále na podlahe a napľul priamo na neho. Pristálo to na Dracovej hrudi. Otočil sa, aby odišiel z miestnosti, ale keď sa dostal k dverám povedal: „Nikto z vás nikomu nepovie, čo sa tu stalo, ak viete, čo je pre vás dobré," a pozrel sa na všetkých troch jednotlivo, a potom za sebou zatreskol dvere a odišiel.
Hermiona stála v kúte a plakala. Draco si utrel predok a pokračoval v sedení na podlahe. Terry si narovnal košeľu, priložiac si svoje ruky ešte raz ku krku. Ponúkol Dracovi ruku, ktorú Draco prijal a pomohol mu dostať sa na nohy.
Terry povedal: „Cítim sa za to zodpovedný. Nikdy som nemal vás dvoch nechať samých. Musíme ísť; musíte ísť do labáku. Myslím, že bude lepšie, keď po celý čas zostanem s vami." Draco súhlasne prikývol. Pozrel sa na Hermionu, ktorá teraz sedela na stoličke, s hlavou na stole a plakala dokonca silnejšie.
Vedela, že sa obaja muži na ňu pozerajú. Povedala, s tvárou schovanou v rukách: „Nedokážem to ešte raz urobiť. Nemôžem. Je to šialené. Potrebujem ísť domov. Nechcem tu byť. Nemôžem uveriť tomu, že tu vôbec nechcem byť." Draco prešiel za ňu a objal ju. Opäť a opäť rozprávala nesúvislé veci, všetky s tým istým významom.
Terry povedal: „Musíme ísť."
„Daj jej minútku, je mimo," zasyčal Draco. Pohladil ju po vlasoch a zašepkal jej do ucha: „Ten chlap ma nevystraší. Všetko čoskoro skončí, počula si Terryho. Poďme do laboratória, dobre?" Draco sa načiahol po jej ruke a pevne ju uchopil vo svojej. Ponúkol jej ruku, presne tak ako ju Terry ponúkol jemu, aby mu pred pár sekundami pomohol vstať. Každý raz za čas potrebuje pomôcť. Traja priatelia vyšli z učebne spolu.
Vražda na Valentína:
Počas ich cvičenia z Elixírov Terry zostal s nimi. Pracovali väčšinou mlčky. Potom čo skončili, zamierili do svojich izieb, pretože sa potrebovali pripraviť na tanec. Práve šli cez chodbu na piatom poschodí, keď k nim po chodbe pribehol Bill Weasley. „Hermiona, potrebujem s tebou na chvíľku hovoriť," povedal, ponáhľajúc sa k nej a zovrúc jej ruku.
Všetci traja sa otočili, Bill sa na nich veselo pozrel a povedal: „Vy dvaja môžete ísť, odprevadím ju do spální, keď sa s ňou porozprávam." Terry sa na Hermionu usmial a zamával. Draco jej venoval dlhý, upretý pohľad a ako od nej odchádzal preč, obzeral sa na ňu každých pár sekúnd. Bol už takmer na konci chodby, keď zbadal, že Bill niečo Hermione vzrušene hovorí a začul ako začala plakať a zrútila sa mu do náručia. Draco si nemohol pomôcť; musel sa rozbehnúť nazad k nej.
„Čo sa deje?" spýtal sa Draco, odtiahnúc Hermionu od Billa. Rukami objala Dracov pás a plakala mu na hrudi.
„Môj otec mal srdcový záchvat. Údajne sa nemá veľmi dobre. Práve teraz idem ku Sv. Mungovi a pýtal som sa, či Hermiona nechce ísť so mnou," vysvetlil Bill.
Draco položil ruku na Hermionine líce a povedal: „To bude dobré. Bude v poriadku. Viem, že si o neho robíš starosti." Hermiona sa na neho pozrela a nedokázala odolať. Hodila sa mu okolo krku a pobozkala ho na líce.
Hermiona povedala: „Neviem, či sa dnes večer vrátim na tanec, ale ak nie, tak sa pokús zabaviť."
„Poďme, Hermiona, musíme ísť," povedal netrpezlivo Bill.
Hermiona posledný krát objala Draca a odišla. Draco sa rozbehol po chodbe smerom ich spálňam.
Jeden zo spolužiakov stál na schodisku a sledoval ako Draco vyslovil heslo, aby vošiel cez vchod v portréte. Vedel, že to vyzerá príliš dobre, aby to bola pravda. Tak to objatie a bozk znamenali, že ho stále milovala? Ak áno, čo to znamená? Oklamala Terryho alebo bol súčasťou ich klamstva? Pomyslel si, že kedysi veril, že 'ju miluje'. Nuž, Draco Malfoy zomrie prvý, a potom by mohla zomrieť Hermiona Grangerová za to, že milovala toho špinavého smrťožrúta. Už mu to bolo jedno. Zbehol nadol, aby sa porozprával s profesorom Stephensom. Cítil, že dnešná noc je stvorená na pomstu, pre nich oboch.
Študenti ôsmeho ročníka už boli pripravení na tanec. Draco sa rozhodol neísť. Povedal, že ho bolí hlava. Neville Longbottom prišiel k jeho dverám a povedal: „Si si istý, že nechceš ísť? Hermiona by nechcela, aby si tu sedel a ľutoval sám seba."
Draco povedal: „Tej je to jedno. Nechodíme už spolu, nevieš o tom?" Dokonca ani nezavadil o Nevilla pohľadom.
Neville povedal: „Hovor si, čo chceš, ale ja poznám, keď sú dvaja zamilovaní, Malfoy. Keď zmeníš názor, mohol by si pridať k Lune a mne, teda ak by ťa to nepriviedlo do prílišných rozpakov, že ťa uvidia s nami."
Draco sa pozrel na Nevilla a povedal: „Ver tomu či nie, Longbottom, ale ak by sa mal niekto hanbiť za to, že je s tým druhým, tak ty si ten, koho by malo privádzať do rozpakov, že ho uvidia so mnou."
Neville sa zasmial a povedal: „Vieš čo, Draco? Je mi jedno, čo si druhí ľudia myslia a mňa tak ľahko do rozpakov neprivedú. A tiež si myslím, že ľudia by mali súdiť druhých ľudí za spôsob, akým žijú svoj život, a nie za to, koho majú za príbuzných alebo za ich minulé činy."
Draco pocítil novo nájdený rešpekt k pokojnému mužovi pred ním a trochu sa usmial a povedal: „Vždy si bol Hermionin dobrý priateľ a ja sa ti chcem za to poďakovať."
Neville odpovedal: „Tiež by som mohol byť tvoj dobrý priateľ, keby si mi to dovolil." Zamával mu a vyšiel z Dracovej izby. Draco mu chcel povedať viacej, ale nevedel, kde začať.
Čo to bolo s tými bláznivými Chrabromilčanmi? Draco trápil dospievajúceho Nevilla možno viac, než to robil zlatému triu a predsa rovnako ako Hermiona, Neville mu odpustil. Nevillovi rodičia boli jeho tetou dohnaní na pokraj šialenstva a predsa to Dracovi nezazlieval. Neville bol väčší chlap než on. Cítil sa taký zahanbený, pretože po celé tie roky bol k nemu taký hrozný. Nuž, bol to naozaj príznak toho, že sa menil. Práve dokázal rozpoznať fakt, že sa k ostatným choval nesprávne. Hermiona a Neville dokázali v Dracovi vidieť muža, ktorým sa stal a nie chlapca, ktorým bol alebo syna Luciusa Malfoya. Odpustili mu. Prečo nemohol byť zvyšok sveta taký osvietený ako oni?
Draco sa chvíľu prechádzal po prázdnej izbe a potom šiel a sedel celkom sám v ich spoločenskej miestnosti. Chýbala mu Hermiona a ľutoval každú hroznú vec, v ktorú kedysi veril, a ktorú spravil. Rozhodol sa, že sa poprechádza vonku. Potreboval čerstvý vzduch. Popadol kabát, rukavice a zišiel k hlavným dverám.
Dievča v jazere:
Keď už bol vonku, ocitol sa pri jazere. Bola veľmi tmavá noc. Jazero bolo celkom zamrznuté. Ľad na jazere vyzeral rovnako čierny ako nočná obloha. Draco položil jednu nohu na okraj jazera, pohybujúc s ňou hore a dole a načúval praskajúcemu zvuku zmrznutej trávy a trstín, ktoré sa prehýbali a praskali pod jeho váhou. Urobil jeden krok smerom do jazera, aby zistil, či sa ľad prelomí. Neprelomil sa. Draco si bol istý, že bolo úplne zamrznuté. Nevedel, prečo urobil to, čo urobil, ale pokračoval. Možno niečo nedospelé a detinské ovládlo jeho dušu, ale ukročil nazad z jazera, rozbehol sa a skĺzol po zamrznutom povrchu. Nebolo to také zábavné, ako si predstavoval, že bude.
Začal sa vracať ku kraju jazera, k pevnej zemi, keď uvidel zvláštne svetlo prichádzajúce spod zmrznutého bloku ľadu, ktorý pokrýval čiernu vodu. Zohol sa na všetky štyri a vytiahol čarodejnícky prútik. Zažal prútik a rukou v rukavici pohol sem a tam po ľade, aby sa pokúsil očistiť ho od námrazy. Čo bolo to, čo sa snažil uvidieť? Svetlo sa presunulo z tohto bodu k miestu nie viac než pár krokov doľava od Draca, tak šiel za ním. Svetlo sa stále pod ľadovou pokrývkou pohybovalo a Draco považoval za povinnosť zistiť, kam to svetlo vedie.
Bol blízko stredu jazera, kde bol ľad oveľa tenší, dokonca si ani nemyslel, že by udržal jeho váhu. Svetlo náhle zmizlo. Draco sa zohol ešte raz na všetky štyri. Znova použil ruku na to, aby odhrnul námrazu. Zakričal na to, čo si myslel, že práve uvidel a spadol na chrbát v šoku a zdesení. Nie, to nemohol vidieť! Bol to len prelud. Jeho myseľ sa s ním zahrávala. Zrazu si uvedomil ako ďaleko na zamrznuté jazero zašiel. Bol blízko stredu jazera, s brehom takým vzdialeným, že sa k nemu nemohol rýchlo dostať dokonca aj keby chcel, a panebože on sa chcel vrátiť na breh. Postavil sa, znovu zažal svoj prútik a rozhodol sa byť odvážny a ešte raz sa pozrieť pod zamrznutý ľad. Vedel, že nevidel, čo si myslel, že videl, ale chcel sa opätovne uistiť. Musel sa opätovne uistiť. Tentoraz zostal stáť a kopol na zamrznutý ľad. Zohol sa v páse a priložil špičku svojho osvetleného prútika blízko k ľadu a zhlboka vydýchol od úľavy. Nebolo tam nič. Takmer už chcel vyhrešiť sám seba, keď zlovestný obraz, ktorý si myslel, že prvýkrát vidí, sa vrátil. Priamo tam, pohybujúc sa priamo pod hladinou tenkej vrstvy ľadu myslel, že vidí mŕtve telo Hermiony Grangerovej.
Zatvoril oči a zatriasol hlavou niekoľkokrát a opakoval: „Nie, to nie je ona, to nemôže byť ona, to nemôže byť." Zatvoril oči ešte silnejšie a zatriasol hlavou ešte raz, aby vytriasol tú predstavu z mysle. Opäť s obavami otvoril oči a zhlboka sa nadýchol. Pozrel sa ešte raz nadol, ale obraz tam stále bol. Bolo to jej telo! Nechcel tomu uveriť, ale jeho oči ho neklamali. Nejako nakoniec neodišla s Billom! Niekto ju zabil a hodil do zmrznutého jazera!
Začal kričať o pomoc a práve vtedy sa Hermionine oči otvorili a zbadal ako sa jej ruka načahuje za ním a dotýka sa spodnej strany jej zamrznutého hrobu. Jej vlasy plávali všade okolo nej a jej pokožka bola šedá a popolavá. Teraz jej obe ruky boli opreté o ľad, búchali doňho, vyzerala tak vystrašene a mohol vidieť ako jej ústa vyslovujú 'pomôž mi'.
Draco zobral svoj prútik a odpálil ľad. Musel jej pomôcť! Zakričal najhlasnejšie ako mohol. „HERMIONA!". Ľad naokolo sa rozbil a on spadol do studenej, ľadovej vody. Začalo ho sťahovať, ale on úporne bojoval, aby sa udržal nad hladinou. Znovu zakričal jej meno. Ponoril sa dvakrát pod vodu, aby ju našiel, ale čoskoro ho zachvátila panika a jeho oblečenie ho začalo sťahovať nadol a začal byť v studenej vode dezorientovaný. Pokúsil sa vrátiť nazad k diere, ktorú vytvoril v ľade, ale on už dlhšie pod tou dierou nebol. Nad sebou videl len ľad a čiernu oblohu. Draco Malfoy sa topil. Umieral. Umieral v ľadových vodách jazera, vedľa ženy, ktorú miloval. Tak veľmi mu nevadilo, že zomrie; jediné, čo ľutoval bolo, že ju nedokázal zachrániť.
Neville Longbottom a Luna Lovegoodová videli ako Draco odchádza z hradu. Neville povedal Lune: „Viem, že sa Hermiona a Draco majú stále radi."
Luna povedala: „Samozrejme, že majú. Ktokoľvek s polovicou mozgu by vedel, že len prestierajú, že sú od seba."
Neville povedal: „Možno by sme sa mali ísť pozrieť kam ide." Luna súhlasila a vyšli von z predných dverí hradu. Pokúšali sa prísť na to, kam mal namierené. Práve sa dostali k okraju nádvoria, keď začuli ako Draco kričí Hermionine meno. Rozbehli sa za zvukom jeho hlasu.
Bill a Hermiona sa práve dostali ku Sv. Mungovi. Bill prišiel až k informačnému pultu a povedal im otcovo meno. Vrátil sa nazad k Hermione s veľmi znepokojeným výrazom na tvári. Hermiona si myslela, že má hrozné správy. Rozbehla sa k nemu a povedala: „Čo sa stalo?"
„Povedali, že tu nie je. Povedali, že nebol prepustený, ja tomu nerozumiem," povedal Bill a vyzeral veľmi zmätene. „Musíme sa vrátiť do Brlohu. Musíme zistiť, čo sa stalo. Čo ak nešiel do nemocnice?" Bill bol znepokojený. Napriek tomu, že bol starší ako ona, jej učiteľ a niekto, pred kým mala maximálny rešpekt, rozhodla sa, že prevezme kontrolu nad touto záležitosťou.
„Bill, musíme zistiť, čo sa deje. Preletaxujme sa do Brlohu, hneď," povedala mu, zobrala ho za ruku a viedla ho k jednému z množstva kozubov v hlavnom vestibule veľkej kúzelníckej nemocnice.
Keď sa dostali do kuchyne v Brlohu, najprv nevideli ani dušu. Bill prešiel celý dom a volal na každého menom. Zdalo sa, že nikto nie je doma. To dvojicu znepokojilo ešte viac.
„Hermiona, musím ísť do Mušľovej chalúpky. Prosím, zostaneš tu pre prípad, že by sa niekto vrátil?" spýtal sa Bill.
„Samozrejme, počkám ťa tu," povedala. Odmiestnil sa preč a ona si sadla za stôl, aby počkala. Bola viac znepokojená než kedykoľvek predtým. Čo sa stalo? Bol pán Weasley v poriadku?
Hermiona sa už takmer rozplakala, keď v tom začula hlasy vonku za zadným vchodom. Vyskočila od kuchynského stola, keď uvidela ako Ron a Harry vchádzajú do kuchyne.
„Hermiona!" zakričal Ron, rozbehol sa k nej a objal ju. Roztočil ju dokola a povedal: „Čo tu robíš?"
„Bill a ja sme prišli kvôli tvojmu otcovi," povedala zmätená.
„Čo sa stalo môjmu otcovi?" spýtal sa Ron a vyzeral znepokojene.
„Mal srdcový záchvat," povedala bez zaváhania Hermiona. Predtým než Ron alebo Harry mohli niečo povedať, spýtala sa: „Kde ste boli vy dvaja?"
Harry povedal: „Dnes večer sme boli na pretekoch metiel. George súťažil. Celá rodina išla."
K tomu Ron dodal: „A práve sme odišli od otca a bol v poriadku. Teraz nám povedz, čo si povedala, že sa mu stalo?"
Hermiona ani nevedela, čo povedať, či čo si myslieť, keď ju ešte viac zmiatlo, že sa objavili pán a pani Weasleyovci vchádzajúci do kuchyne v Brlohu, s Ginny a Georgom za nimi.
Všetci rozprávali súčasne, kládli otázky a robili vyhlásenia typu: „Hermiona povedala, že si mal srdcový záchvat" a „Povedala si, že Bill prišiel s tebou? A kde je?" a tiež „ Prečo ste si mysleli, že sa mi niečo stalo?" a „Hermiona, sme radi, že ťa vidíme," a „Povedz nám, kam šiel Bill." Keď naraz rozprávalo tak veľa ľudí, Hermiona mala pocit, že sa jej praskne hlava.
V ten istý moment sa Bill premiestnil nazad do kuchyne a počul všetky otázky. Ale povedal: „Niet času nič vysvetľovať, musíme sa vrátiť nazad do školy. Myslím, že Hermiona a ja sme urobili hroznú chybu."
Hermiona sa otočila k Billovi a spýtala sa úzkostlivo: „Kto ti povedal, že tvoj otec mal srdcový záchvat?"
Bill, ktorý vedel viac než si uvedomovala Hermiona konečne začal chápať, čo sa stalo. Povedal davu ľudí pred ním. „Sedel som vo svojej triede a triedil som nejaké papiere, keď sa vrútil profesor Stephens a povedal mi, že mu práve riaditeľka povedala, že musím ísť okamžite ku Sv. Mungovi. Povedal, že môj otec mal práve srdcový záchvat, a že moja celá rodina sa tam so mnou stretne. Tiež povedal, že môj brat a Harry ma žiadajú, aby som priviedol Hermionu so sebou."
„Oh, Bill, oklamali nás. Musíme sa vrátiť na Rokfort. Bojím sa, že má Draco problémy. Niekto z nejakého dôvodu chcel, aby som bola dnes večer preč, kvôli dôvodom, ktoré ti ani nedokážem začať vysvetľovať." Hermiona sa hnala k odchodu, ale Bill Weasley ju chytil za ruku.
„Povedz mi, čo vieš," povedal Bill.
„Nemám čas, musíme sa vrátiť!" naliehala Hermiona.
„Potrebujem, aby si mi povedala všetko," Bill ju schmatol za ruku. „Hermiona, už viem niečo z toho čo sa deje, ale musíš mi povedať zvyšok."
„Keď ma hneď teraz zoberieš nazad do školy, poviem ti všetko, sľubujem, ale prosím, prosím vezmi ma hneď nazad." Hermiona mala slzy na krajíčku.
Harry povedal: „Chceme ísť tiež."
Bill povedal: „Nie, práve teraz nie. Vrátim sa neskôr a vysvetlím vám, čo sa deje." Bill zobral Hermionu za rameno a premiestnil sa do Rokvillu. Bežali celou cestou nazad do školy.
Keď sa dvojica dostala ku hradu, Hermiona uvidela Lunu Lovegoodovú, ako stojí pri hlavných dverách, úplne mokrá a chvejúca sa. Pred vchodom sa potĺkali aj iní študenti a každý vyzeral na pokraji šoku. Hermiona si vyzliekla kabát a položila ho Lune na plecia a povedala: „Čo sa stalo, Luna?"
Luna začala plakať a povedala: „Hermiona, je to také smutné. Je to Draco! Myslím, že je mŕtvy!"
