Dôverne známe miesto

Preklad: Jimmi

Autor originálu: AnneM_Oliver ( wwwdotfanfictiondotnet/u/1320004/AnneM_Oliver)

Pozerala sa von oknom vlaku, všetko vyzeralo tak dôverne známe a v poriadku. Šla domov, na Rokfort. Jedna otázka potrebovala odpoveď, čo v tom vlaku robil Malfoy. Odpoveď bola, že opúšťal domov a nemal kam inam ísť. Dramione.

wwwdotfanfictiondotnet/s/3790150/27/A_Familiar_Place

This story is based on characters and situations created and owned by JK Rowling, various publishers including but not limited to Bloomsbury Books, Scholastic Books and Raincoast Books, and Warner Bros., Inc. No money is being made and no copyright or trademark infringement is intended. Author of original story: AnneM_Oliver.


Časť XXVII.

Čo uvidela Hermiona:

Draco sa pomaly otočil, sledujúc smer Hermioninej ruky a jej ukazovák, aby uvidel to, na čo ukazovala. Zbadal tú istú vec, čo ona a ihneď sa postavil pred ňu, čím spôsobil, že sa znova pošmykla na klzkej skale. Načiahol sa dozadu za seba, ale nespustil oči z toho, čo bolo pred ním. Pomohol jej na nohy a povedal: „Môj prútik je v piknikovom koši."

„Prečo je tam?"

„Pretože som ho tam položil."

„To bolo hlúpe."

„Tak mi prepáč, slečna Rozumná, nie som taký bystrý ako ty. Daj mi svoj prútik."

„Nechám si svoj prútik, vďaka. Dokážem sa o nás postarať."

„Teraz nie je čas alebo miesto hrať sa 'moje vajcia sú väčšie než tvoje', len mi daj ten tvoj prekliaty prútik."

Za ten čas, čo sa dohadovali, sa tam namiesto jednej tajomnej bytosti objavili tri. Pred Dracom a Hermionou sa zakrádali, križujúc sem a tam traja hnedo-čierny vlci. Hermiona mala srdce až v hrdle. Dracovi sa na krku zježili chĺpky. Hermiona, ktorá stále stála za Dracom, natiahla ruku s prútikom popri jeho páse a vložila mu ho do ruky. Namieril ho smerom k svorke a zovrel voľnou rukou jej ruku. Pohli sa smerom k brehu, ruka v ruke. Celý čas sa pozerala dole, sledujúc pevnú zem pod ich nohami, ale on sa celú cestu pozeral rovno nespúšťajúc oči z tých vlkov.

Obišli svorku, aby sa pokúsili dostať na cestičku. Keď sa k nej dostali, Hermiona sa načiahla po piknikový kôš, ale on povedal: „Nechaj to."

„Tvoj prútik," pripomenula mu.

„Vezmi to," opravil sa.

Začali ísť nahor cestičkou, stále cúvali, až kým sliediaci dravci neboli z dohľadu. Vtedy sa obaja zvrtli a rozbehli sa ako vietor. Stále ju držal za ruku, ale bežal trochu pred ňou. Dostali sa na vrch kopca v rovnakom čase a otočili sa. Nesledovali ich.

„To je zvláštne," povedala Hermiona medzi namáhavými nádychmi. „Prečo nás neprenasledujú? Vlci sú dravá zver; je neprirodzené, aby nechali uniknúť niečo, čo je od nich slabšie. Dokonca za nami ani nebežali."

„Koho to zaujíma, len odtiaľto vypadnime." Zobral ju znovu za ruku a bežali klusom k prednému vchodu chalúpky. Keď už boli v prednej záhrade, vrátil jej prútik a ona odložila piknikový kôš.

„Nuž, toto nedopadlo tak ako som naplánoval," povedal.

Začala sa smiať a povedala: „V skutočnosti nás v mojom pôvodnom variante perfektného rande naháňali traja vlci, tak vidíš, je to perfektné."

Pozrel sa na ňu a potom povedal: „Si taká zvláštna, maličká. Poďme sa postarať o tvoju ruku." Zohol sa a zobral piknikový kôš.

Vošli do chalúpky a šli priamo do kuchyne. Položil košík na podlahu, zdvihol ju za pás a položil na pult. Šiel po čistú utierku, otočil kohútik a namočil utierku pod studenú vodu. Prišiel k nej a vyčistil jej ranu. Nebola hlboká a už nekrvácala. Chcel vysloviť liečivé kúzlo, ale namiesto toho si privolal náplasť a prelepil jej zranenie. Usmiala sa a on sa o ňu oprel. Roztiahla nohy, aby mu urobila miesto. Položil svoju hlavu na jej hruď.

„Ešte raz mi prepáč to, že sa tvoje perfektné rande zničilo," povedal.

„Áno, to perfektné rande, čo si vtedy naplánoval ty, bolo tiež zničené, takže nakoniec si myslím, že toto dopadlo lepšie než tamto," povedala s bradou opretou o jeho hlavu. Dodala: „A ak môžem pripomenúť, naše prvé rande na halloweenskom plese bolo úžasné."

„Ohromné, už sme mali jedno pekné rande," povedal bez veľkého nadšenia.

„Teraz už s tým nemôžeme nič urobiť," ukončila.

Zobral ju za pás a pomohol jej dostať sa z pultu. „Mohli by sme sa ísť pomilovať," povedal.

„Alebo by sme si mohli ísť zahrať šach, alebo čítať," povedala prešibane.

Zamračil sa na ňu a povedal: „Všetci, čo sú za milovanie, nech zdvihnú ruku," a zdvihol ruku. Potom povedal: „Všetci, čo sú za hranie šachu, či čítanie, zdvihnite ruku." Hermiona sa pokúsila zdvihnúť ruku, ale oboma rukami ju chytil za zápästia a pridržal jej ruky uväznené pri bokoch. „Milovanie vyhráva!" vyhlásil, zobral ju do náručia a pohol sa s ňou ku schodom.

Dostala sa z jeho náručia, postavila sa pred neho a povedala: „Počkaj, to bolo nerozhodne."

„Nie maličká, pretože môj hlas sa počíta dvakrát, to som ti ešte nepovedal?" A znova ju chytil do náručia a zobral ju na poschodie.

Hodil ju na posteľ a ona povedala: „Fajn, keďže si vyhral, aspoň by si mi mohol najprv doniesť pohár vody, umieram od smädu."

„Práve sme boli v kuchyni, vodu si si mohla dať vtedy," posťažoval sa.

„Som zranená, prosím dones mi trocha vody," zamrnčala.

„Myslíš, že to mrnčanie ti naozaj pomôže dosiahnuť to, čo chceš?" civel na ňu z konča postele.

V polohe, v ktorej ležala na posteli, si dala ruky nad hlavu a povedala: „Nie, ale toto pomôže," a zvodne mu zapózovala.

„Niekedy ťa nenávidím," povedal, dupnúc nohami ako dieťa a bežiac, áno, bežiac dole schodmi po nejakú vodu. Vzal pohár, znovu otočil kohútikom presne tak ako predtým. Keď sa pohár naplnil, vyzrel von oknom nad umývadlom a uvidel ako vlci krúžia okolo domu. Pustil pohár a ten sa rozletel všade navôkol. Zavrel kohútik.

Zakričala nadol: „Čo sa stalo? Čo to bolo za zvuk?"

„Rozbil som pohár, nechoď dole, upracem to tu." Zobral z košíka prútik a šiel k zadným dverám. Mágiou zosilnel zámok a potom šiel a urobil to isté s prednými dverami. Nastavil niekoľko svojich vlastných ochranných kúziel. Vyzrel von z veľkého predného okna, pretože jeden z vlkov bol v prednej záhrade. Čudoval sa, prečo Billove ochrany nezdržali vlkov, ale potom si uvedomil, že to bolo asi preto, že nezahrňovali zvieratá.

Vycítil Hermioninu prítomnosť za svojím chrbtom skôr ako prehovorila. Zbadala to, čo videl on. „Ako sa dostali cez ochrany?"

„Neviem," odpovedal.

„Myslíš, že nám chcú ublížiť?" spýtala sa.

„Pochybujem, že by prišli na čaj," odpovedal.

„Nemali by sme sa odmiestniť? Ísť do Brlohu a pokúsiť sa poslať Billovi sovu?" opýtala sa.

„Práveže neviem, Hermiona," odpovedal pravdivo.

Obrátil sa k nej a Hermiona povedala: „Naozaj neviem prečo, ale jednu vec viem. Nemyslím si, že majú v úmysle nám ublížiť."

„Na základe čoho tak usudzuješ?" spýtal sa Draco.

Objal ju rukou okolo ramien a pozrel sa smerom k záhrade, kde všetci traja vlci teraz ležali na zemi. „Neviem, len niečo v hlbokých záhyboch mojej duše mi hovorí, aby som sa nebála," vyhlásila, keď si ju pritiahol bližšie.

Pozrela sa na neho a potom znova von. Zvláštne bolo, že to takto cítila a netušila prečo.

Vlci pri vchode:

Hermiona a Draco sa posadili, aby si namiesto milovania zahrali šach. Napriek tomu, že sa v skutočnosti nebál vlkov, stále ho znepokojovali. Prečo tam boli? Sú to normálni vlci? Zakaždým, keď Draco šiel k oknu pozrieť sa na vlkov, tak to vyzeralo, že medzi sebou komunikujú. Raz za čas jeden z nich vstal, obišiel dom a potom sa vrátil k svorke.

Okolo piatej poobede Hermiona vyhlásila, že im ide niečo pripraviť na večeru. Draco jej povedal, že si ide hore zdriemnuť a aby ho zobudila, keď bude večera pripravená. Šiel na poschodie, do najmenšej spálne a odmiestnil sa. Šiel priamo do Brlohu. Nikdy predtým tam nebol, tak dúfal, že len tým, že povie názov, tak ho to premiestni bezpečne a v jednom kuse.

Pozeral sa na vysoký, zakrivený dom s množstvom okien, zvažujúci sa dvor, rozbitý plot, zvonka pokrytý šedými zvetranými doskami. Pomyslel si, že toto bolo veľmi príjemné miesto pre život, ale iba ak ste boli Weasley. Úprimne dúfal, že nechytí nejakú chorobu kvôli tomu, že tam prišiel.

Prišiel k dverám a zaklopal. Naozaj, naozaj dúfal, že Potter otvorí dvere. Otvoril. „Čo tu robíš, Malfoy?" spýtal sa Harry, keď sa posunul doprava a nakukol za Draca. Čakal, že za ním uvidí Hermionu. „Kde je Hermiona?" spýtal sa so znepokojeným výrazom.

„Poď von, musíme sa porozprávať," povedal Draco.

Harry vyšiel von a Draco mu povedal o vlkoch. Povedal mu o tom, ako ich neprenasledovali. Draco povedal Harrymu, že má pocit, že sa ich iba snažili dostať nazad do chalúpky a že teraz, keď sú späť má pocit, že sledujú chalúpku takmer ako keby ich ochraňovali.

Harry povedal, že nechce, aby tam Hermiona bola sama. „Dokonca som jej ani nepovedal, že idem sem," povedal Draco. „Nechcel som ju znepokojovať."

„Musím sa vrátiť s tebou. Nechaj ma si to o nich premyslieť a keď si budeme myslieť, že sú nebezpeční, ty a Hermiona sa vrátite sem, „ povedal mu Harry.

„Počúvaj, Potter," začal Draco. „Dokážem sa o nás postarať a povedal som ti, že si nemyslím, že majú v úmysle nám ublížiť."

Harry sa spýtal: „Potom prečo si do pekla prišiel sem? Čo chceš odo mňa?"

„Len som chcel, aby o tom niekto vedel. Prepáč, že som ťa obťažoval. Myslel som si, že budeš znepokojený ohľadom svojej údajne najlepšej priateľky, ale myslím, že nie si," zakričal Draco, otočiac sa k odchodu.

Pohol sa nazad po cestičke v záhrade, keď Harry dobehol k nemu a povedal: „Ako sa opovažuješ povedať, že sa nezaujímam o Hermionu? Moje obavy o ňu sú na prvom mieste, nad všetkým ostatným. Myslíš si, že sme neboli chorí od starostí o ňu? Myslíš, že som každý druhý deň nemyslel na to, že pôjdem na Rokfort a zoberiem ju späť?" pokračoval Harry. „Jediný dôvod prečo som to neurobil bol ten, že nás Bill uistil, že ty dávaš na ňu pozor, a že máš na mysli len jej najlepšie dobro! Ver mi Malfoy, bez ohľadu na to, čo cítiš k Hermione, moje city k nej sú oveľa hlbšie než si vieš predstaviť!"

Draco Malfoy by nikdy nikomu vo svojom živote nepriznal, že za svoj život iba niekoľkokrát zacítil žiarlivosť na niekoho a zakaždým to malo niečo do činenia s Harrym Potterom. Keď toto Harry povedal, pocítil to isté. Zacítil žiarlivosť. Do pekla, vedel, že nikdy nenahradí v Hermioninom srdci Zjazvenú tvár. V tejto chvíli si pomyslel, že ho skutočne nenávidí, ale vedel, že Harry má Hermionu naozaj rád, takže vždy budú mať veľa spoločného. „Dobre Potter, vráť sa so mnou a rozhodni sám, čo si myslíš, že by sme mali urobiť."

Harry a Draco sa premiestnili do Mušľovej chalúpky, priamo na chodbu na poschodí. Draco najprv zišiel dole schodmi, aby našiel Hermionu, s Harrym v pätách. Nebola v kuchyni. Bez toho, že by Harrymu niečo povedal, Draco vybehol hore schodmi a prehľadal to tam.

Harrymu rýchlo došlo, že ju Draco hľadá, tak začal kričať „Hermiona?"

Draco zbehol dole schodmi a povedal: „Nemôžem ju nájsť."

Harry otvoril predné dvere, na čo Draco povedal: „Nie Potter, sú tam vonku." Harry sa o to nestaral, pretože vonku uvidel ešte niečo iné. Všetci traja vlci sedeli na zemi Hermione pri nohách. Kŕmila ich surovým mäsom.

Harry povedal tichým, ale rozhodným hlasom: „Hermiona, vráť sa do chalúpky."

Draco povedal rovnako potichu: „To bola naša večera?"

Hermiona chlapcom zamávala a hodila zvyšok mäsa na zem. Najväčší z vlkov kráčal po jej boku, keď šla k Harrymu a Dracovi. Obaja muži vytiahli svoje prútiky.

„Prútiky nie sú potrebné. Nechcú nám ublížiť, presne ako som tušila, Draco. Myslím, že sú to animágovia, a tiež si myslím, že ich sem poslali, aby nás chránili," povedala Hermiona.

„Kto ich poslal?" spýtal sa Harry, keď ju zobral za ruku a pritiahol bližšie. Najväčší vlk zastal.

„Neviem," povedala.

„Ako vieš, že sú animágovia? Povedali ti to?" spýtal sa znova Harry.

„Nie týmito slovami," odpovedala Hermiona nejasne.

„Čo za slová použili?" spýtal sa otrávene Draco.

Hermiona sa pozrela nazad na vlkov, zatiaľ čo sa ten najväčší pripojil k svojim bratom a pokračoval v ich jedle. „Je to zvláštne, pretože ja zvyčajne naozaj neverím na také veci, ale je to ako keby so mnou komunikovali telepatiou. Viem, že mám pravdu. Preto som vedela, že je bezpečné ísť von," povedala.

Draco ju zobral za druhú ruku, pretože Harry ju stále držal za pravú. Obaja ju zaviedli do vnútra a zatvorili dvere. Draco ich pevne zamkol.

„To bolo také hlúpe, Grangerová!" zakričal Draco. „V skutočnosti si nemohla vedieť, že ti neublížia."

Hermiona povedala: „Fajn, nechal si ma tu samu a tak som sa musela spoľahnúť na svoje inštinkty."

Harry ju pevne objal a povedal: „Nikdy som nezistil, že by sa tvoje inštinkty mýlili. Už dávno pred rokmi som sa naučil neísť proti tomu, čo ti hovorí tvoje vnútro. Minulý rok si mala pravdu o Godricovej úžľabine, mala si pravdu o knihe, čo ti nechal Dumbledore; mala si pravdu o nebezpečenstve v pivnici Lestrangeových. Keď ty hovoríš, že sú tu, aby vás chránili, ja ti verím."

„Vďaka Harry," povedala Hermiona a znovu ho objala.

„Aké veľmi dojímavé, toľké objatia a bozky. Teraz pusti moje dievča Potter a choď si pohľadať ryšavku," povedal Draco so zdesením, keď strhol Hermionine ruky a odtiahol ju preč od Harryho.

„Chceš zostať na večeru? Urobila som pečené mäso so zemiakmi, mrkvou a plnkou a ako puding som urobila koláč," usmiala sa Hermiona.

„Som rád, že zisťujem, že sa tvoje varenie zlepšilo," povedal Harry s úsmevom.

Draco ich prerušil a povedal: „Ako si mala čas na toto všetko?"

„Mágia, samozrejme," povedala Hermiona, zobrala Harryho za ruku a odviedla ho do kuchyne.

„Je bystrejší než vyzerá, namojdušu je," povedala ohľadne Draca svojmu najlepšiemu priateľovi.

Harry sa zasmial a Draco povedal: „Nerozprávajte sa o mne, keď som v miestnosti, prosím."

„Tak choď niekam inam," povedal Harry na rovinu. Potom povedal: „Vonia to skvele Hermiona, ale ja by som sa mal vrátiť nazad do Brlohu. Budú sa znepokojovať nad tým, kam som šiel. Nateraz sa držte bokom od vlkov, ale poviem o všetkom Billovi a pánovi Weasleymu." Pobozkal ju na líce a povedal: „Nechajte mi kúsok koláča. Vrátim sa za dva dni. Zbohom!" a ihneď sa odmiestnil.

Úplné odhalenie:

Draco sa posadil za stôl a povedal: „Je mi zle z teba a prekliateho Pottera."

Začala nakladať na stôl a spýtala sa prečo.

„Pretože sa chová ako keby bol najdôležitejšia vec v tvojom živote a keď je nablízku správaš sa úplne rovnako. Naozaj mi je z toho zle. Nie som hladný." Začal vstávať od stola.

Hermiona povedala: „Prosím, sadni si, vychutnaj si naše jedlo a nehádajme sa. Ty si ten, kto odišiel a priviedol Harryho, nie ja."

To sedelo. Sadol si a povedal: „Vtedy mi to Weasleyove dievča povedalo, že ona a ja budeme vždy outsideri pokiaľ ide o zlaté trio a čím skôr sa zmierim s týmto faktom, tým budem šťastnejší."

„To nie je pravda a okrem toho, prečo by si tomu veril?" pridala sa Hermiona k nemu pri stole a začala si naberať na tanier.

„Prečo si mi nikdy nepovedala o tom, čo sa stalo minulý rok?" spýtal sa, keď mu podala tanier a zmenil tému, aj keď nie tak celkom.

Hermiona povedala: „Raz som sa o to pokúsila, ale ty si hrubo zažartoval a tak som prestala."

„Kedy to bolo? Bol som hore?" spýtal sa zmätený.

„V ten prvý deň na ceste na hrad," pripomenula.

„To myslíš vážne, že by si sa mi bola zdôverila so všetkým v ten prvý deň, napriek tomu, že sme ešte neboli ani priatelia?" spýtal sa nedôverčivo.

„Zdôverila, ale ty si mi nedal šancu," povedala. Znela tak smutne, keď sa pozerala do svojho taniera.

Do čerta, nemal to v hlave v poriadku. Povedal: „Prepáč, ale keby si mi dala druhú šancu, rád by som si ťa vypočul."

„Môžeme počkať až po večeri? Poviem ti všetko, sľubujem, a chcem si tiež vypočuť všetko, čo mi musíš povedať ty, súhlasíš?" spýtala sa a odhryzla si kúsok zemiaka.

„Po večeri si tu sadneme k srdečnému rozhovoru," oznámil.

Položila ruku na jeho a dojedli.

Poumývali spolu riad. Keď s tým skončili, sadla si znova za stôl a povedala mu všetko, čo sa stalo. Odo dňa sobáša Billa a Fleur až po poslednú bitku na Rokforte. Niečo z toho už vedel, ale väčšina bola pre neho novinkou. Nevedel, že mu počas poslednej bitky Potter dvakrát zachránil život. To však spôsobilo, že nenávidel Harryho ešte viac.

Keď rozprávala tú časť, keď ich zajali a zavreli do kobiek na Malfoy Manor, kde ju mučila jeho teta Bellatrix, uvedomovala si, že už pozná detaily, tak len rýchlo spomenula fakty bez toho, že by sa na neho pozrela. Začala plakať ešte predtým než začala s touto časťou, ale teraz plakala silnejšie. Zacítil takú vinu, že sa ju ani nepokúsil utešiť. Nechcel, aby to utešovanie vyznelo neúprimne.

Keď dokončila svoj príbeh o tom, ako išla do Austrálie po rodičov, plakala tak silne, že si musela položiť hlavu na stôl. Postavil sa, zdvihol ju a objal ju pevne v náručí. Pohladil jej vlasy a povedal: „Je mi to ľúto." Dúfal, že to bude stačiť.

Nejako jej ten plač pomohol. Bol očisťujúci. Takže sa pozbierala, pozrela sa na neho a povedala: „Teraz mi povedz svoj príbeh."

Nechcel to urobiť, ale sľúbil jej to. Zobral ju do obývačky a posadil sa do pohodlného kresla pri kozube. Položil si ju do lona, takže sa jej nemusel pozerať do očí a priznal svoje hriechy. Hľadal rozhrešenie a bol zbavený hriechov samotnou Hermionou Grangerovou. Povedať ten príbeh bolo ľahšie, než si myslel. Možno preto, že vedel, že ona ho neodsúdi.

Bolo neskoro. Navrhol, aby išli do postele. Prešli okolo okna, traja vlci boli stále vonku. Hermiona zobrala Draca za ruku a zaviedla ho do izby Billa a Fleur.

Ospravedlnil sa a išiel do kúpeľne. Odkryla prikrývky a obliekla si nočnú košeľu. Oprela sa o vankúše. Sedela na posteli a trpezlivo na neho čakala. Hneď neprišiel, tak si zobrala knihu, ktorú mala na nočnom stolíku a začala čítať. Keď sa nevrátil ani za pol hodiny, šla do kúpeľne a zaklopala na dvere.

„Draco, si tam ešte?" spýtala sa.

Pomaly otvorila dvere a znova sa spýtala: „Draco, si tam?" Našla ho sedieť na podlahe kúpeľne. Kolená mal pritisnuté k hrudi a potichu plakal. Lámalo jej to srdce. Sadla si k nemu a keďže nemala slov, položila mu ruku na plece a pritiahla si ho do svojho lona. Schoval hlavu v jej lone a plakal až kým slzy samé nezmizli. Plakala tiež. Cítil sa ako blázon kvôli tomu, že plakal, ale aspoň tentoraz to bol v jeho živote úprimný cit. Už viac nepredstieral.

Držala ho a hladila ho po chrbte. Keď prestal plakať, sklonila sa a pobozkala ho na hlavu. Postavila sa, zobrala ho za ruku a zaviedla ho do spálne. Posadil sa na kraj postele, zmätený a zahanbený. Prišla k nemu a vyzliekla mu košeľu, potom mu vyzula topánky a ponožky. Spadol dozadu na posteľ, ležiac na chrbte a stále v džínsoch. Prehodila prikrývky cez jeho silné nádherné telo. Vliezla vedľa neho a začala mu hladiť hruď a ruky. Obsypávala jeho telo malými jemnými bozkami.

Chcela mu ukázať, že to konečne bude v poriadku, že už viac nemusí žiť v ľútosti. Že môže začať čistú stránku, novú kapitolu v románe, ktorým bol jeho život. Oprela sa o jeho hruď a pobozkala ho oduševnene a nadšene. Konečne sa prebral z omámenia a začal reagovať na to, čo robila.

Jej ruky prešli nadol jeho hruďou a zastali na opasku jeho džínsov. Žiadala o dovolenie. Načiahol sa dole, rozopol si nohavice a vyzliekol si ich spolu s trenírkami. Vyzliekla si košeľu. Nemala nohavičky. Hladila ho sem a tam. Keď držala jeho mužnosť vo svojej malej ruke, bola taká jemná a milujúca. Zavrel oči a rozhodol sa stratiť sa v tých pocitoch. Keď si uvedomil, že už dlhšie nemôže čakať, zobral jej ruku a zatlačil ju na chrbát a pobozkal ju so všetkou túžbou, ktorú k nej cítil takú dlhú dobu.

Bez zaváhania do nej vstúpil a obaja sa urobili takmer okamžite. Zostal na nej a oprel sa o lakte. Oboma rukami sa dotkol jej čela a uhladil jej dozadu vlasy. Znova ju pobozkal a povedal: „Keď mi sľúbiš, že ma budeš navždy milovať, potom ja sľúbim tebe to isté."

„Budem ťa milovať navždy, Draco. Prisahám na svoj život. Chcem, aby si mi veril a nebál sa, ako toto všetko skončí. Toto neskončí. Je to len začiatok," povedala presvedčivo.

Znova ju pobozkal, presunul sa nabok a pritiahol si ju tak tesne k sebe ako len mohol bez toho, aby splynuli v jednu bytosť. Objal ju rukami a rozhodol sa, že prestane žiť v minulosti. Ona bola jeho budúcnosť. To je to, čo je teraz dôležité.