Dôverne známe miesto

Preklad: Jimmi

Autor originálu: AnneM_Oliver ( wwwdotfanfictiondotnet/u/1320004/AnneM_Oliver)

Pozerala sa von oknom vlaku, všetko vyzeralo tak dôverne známe a v poriadku. Šla domov, na Rokfort. Jedna otázka potrebovala odpoveď, čo v tom vlaku robil Malfoy. Odpoveď bola, že opúšťal domov a nemal kam inam ísť. Dramione.

wwwdotfanfictiondotnet/s/3790150/30/A_Familiar_Place

This story is based on characters and situations created and owned by JK Rowling, various publishers including but not limited to Bloomsbury Books, Scholastic Books and Raincoast Books, and Warner Bros., Inc. No money is being made and no copyright or trademark infringement is intended. Author of original story: AnneM_Oliver.


Časť XXX.

Vykradnúť sa na prieskum:

Hermiona a Luna sa zobudili oveľa skôr než chlapci. Obe si dali sprchu a potom sa pokúsili zobudiť chlapcov. Zbytočne. Hermiona dokonca na Draca, ktorý ležal na gauči, vyskočila. Niekoľkokrát skočila hore a dolu. Hermiona sa nakoniec rozhodla ísť na vyučovanie bez neho. Luna v piatok vyučovanie nemala, takže zostala na izbe. Povedala Hermione, že si chce ešte raz prejsť tie poznámky.

Len čo Hermiona odišla z izby, Draco otvoril oči a povedal: „Myslel som si, že nikdy neodíde."

Neville, ktorý tiež predstieral, že spí, povedal: „Luna, prečo si sa ma nepokúsila zobudiť?"

„Pretože som vedela, že už si hore. Vedela som, že podvádzaš. Malfoy vie lepšie predstierať spánok než ty," povedala spevavým hlasom.

„To preto, že má viac skúseností s klamaním než ja," odsekol Neville.

„Pravda," povedal Draco vôbec nie urazený. „Musíme sa ponáhľať, ak nechceme, aby nás chytili, Longbottom," povedal Draco.

„Čo máte vy dvaja v pláne?" spýtala sa Luna.

„Chystáme sa prehľadať Michaelovu izbu, kým on bude na Starovekých runách s Hermionou," predstavil Neville plán dňa.

„Hrom do toho, Longbottom," zareval Draco. „Ktorú časť z toho 'nehovor to nikomu' si nerozumel?"

„Nemyslel som si, že sa to týka Luny," vyhlásil Neville.

„Je ľudská bytosť?" vyštekol Draco.

„Áno," povedal Neville zmätene.

„Potom sa jej tá veta týkala! Poďme už, Longbottom." Draco za golier vytiahol Nevilla z izby.

Vyšli hore na chodbu na piatom poschodí. Väčšina študentov bola vonku a vychutnávala si nádherný deň. Len zopár študentov sa mihlo okolo a keďže nebolo čudné, že sú Neville a Draco na svojej vlastnej chodbe, nikto si neuvedomil ich zámer. Neville mal strážiť a Draco mal ísť dovnútra a prehľadať izbu.

„Zapískaj, keby dačo," povedal Draco.

„Neviem pískať," povedal Neville.

„Každý vie pískať!" povedal Draco.

„Ja neviem. Zakašlem," povedal Neville.

„Fajn, kašli, kýchaj, vysmrkaj si nos pre mňa za mňa, len mi daj vedieť, keď sa niekto priblíži k izbe," prehlásil Draco.

Otvoril Michaelove dvere. Žiadne z dverí na izbách ôsmakov neboli chránené heslom. Prehľadal zopár zásuviek a jeho stôl. Vlastne nevedel, čo hľadá, len hľadal niečo cudzie, čo sem nepatrilo. Dokonca sa pozrel pod matrace, ale našiel len pár oplzlých časopisov. „Hnusný malý zvrhlík," povedal si v duchu Draco.

Prezrel jeho kufor a našiel kartičku z nehody na elixíroch. Chýbajúca karta! Naplnilo ho vzrušenie. Čo ešte asi nájde? Prehrabal sa v kufri a našiel fľaštičku Bromelainu. Na rozdiel od fľaštičky z toho dňa, ktorá obsahovala bledoružovú tekutinu, a ktorá bola hustej konzistencie, táto bola tmavoružová a riedka. Mohol by toto byť skutočný Bromelain a tá prísada, čo pridali, dobre, čo Terry pridal, niečo iné?

Draco sa na chvíľu zamyslel. Mal by ísť povedať aurorom, čo našiel alebo to má dať len do vrecka a vyriešiť to s Grangerovou? Zbalil obe veci rozhodnúc sa, že to najprv preberie s Hermionou a potom povie aurorom. Vložil si oba predmety do vrecka a chcel odísť z miestnosti, keď zrazu začul Nevilla, ktorý mal určite prieduškový záchvat, pretože strašne kašľal.

Draco sa rýchlo skryl pod posteľ.

Dvere sa otvorili a začul ako Corner hovorí: „Naozaj Longbottom, s tým kašľom by si mal ísť za ošetrovateľkou."

„Áno," súhlasil Neville. „A ty by si ju mal ísť pozrieť so svojím bolením hlavy."

„Nie, len si potrebujem odpočinúť," povedal Michael, keď vošiel do izby a zatvoril dvere. Draco spanikáril. Čo robiť, čo robiť? Michael si sadol na posteľ, čo spôsobilo, že sa matrace mierne prehli. Pod posteľou bolo teraz tak tesno, že Draco bol tak stlačený medzi posteľou a podlahou až pociťoval klaustrofóbiu.

Takmer hneď ako sa Michael posadil, nahnevane vstal. Kopol do kufra a nahlas zaklial. Povedal: „Nič z toho nevychádza správne!" A potom povedal: „Už je desať hodín, kde do pekla je?"

Draco si pomyslel, 'musí mať s niekým schôdzku,' a len čo si na to pomyslel, začul hluk pri okne. Michael prešiel k oknu a otvoril okenné krídlo. Povedal: „Kde do pekla si bol?"

Draco zrazu uvidel dva páry nôh na podlahe, kde pôvodne boli len jedny. Začul nie celkom neznámy hlas povedať: „Čo sa stalo včera večer?"

„Ty mi to povedz!" žiadal Michael. „Urobil si to s jej izbou? Myslel som si, že sme chceli prestať ju terorizovať!"

„Neurobil som to, prisahám," povedal druhý hlas. „Nevedel som o tom, až kým si mi neposlal sovu."

„Zašiel príliš ďaleko, príliš," prehlásil Michael. „Neplánovalo sa, že sa niekomu ublíži. Terry zomrel, zabili ho a je to moja chyba!"

Ten druhý muž povedal: „Nie, nie je to tvoja chyba. Využili nás oboch. Musíme to nejako zastaviť."

„Terry a ja sme sa to pokúšali zastaviť a pozri, čo sa stalo! Povedal mi, že budeme mať dosť času dostať sa z miestnosti. Štyri kvapky, povedal! Povedal, že štyri kvapky do elixíru spôsobia, že sa miestnosť naplní dymom a on dostane Malfoya! Klamal nám, klamal nám všetkým. Tvrdil, že je na našej strane a že nám chce len pomôcť, ale teraz viem, že chcel Malfoya zabiť a že mu bolo jedno, či kvôli tomu zomrie niekto z nás ostatných."

„Len hlavu hore. Viem, že Terryho bratia pracujú usilovne na tom, aby prišli na to, čo ďalej robiť," povedal druhý muž. „Som šťastný, že zistili, že som s tým nemal nič spoločné. Nemôžem uveriť, že som bol pod kliatbou Imperius a ani som o tom nevedel. V ten deň, keď sme mali trest, som ju mohol zabiť, vieš to, že?"

„Ale nezabil, Anthony. Neobviňuj sa. Je to ich chyba, nie naša," povedal Michael Anthonymu Goldsteinovi.

Anthony odpovedal: „Prijmi svoju vlastnú radu a neobviňuj sa za Terryho smrť."

„Nemôžem si pomôcť. Na rozdiel od teba som nebol pod Imperiusom. Šiel som vo všetkom od začiatku, pretože som uveril ich klamstvám, a tak s tým musím žiť," povedal Michael, znejúc ako keby mal slzy na krajíčku.

„Musím ísť, nesmú ma tu vidieť. Taktiež som chcel naozaj dokončiť školu. Moji rodičia kvôli mne zariadili, aby som robil MLOKy na ministerstve, tak tie aspoň dostanem, aj keď nebudem promovaný," povedal Anthony s ľútosťou.

Michael povedal: „Jednako si myslím, že keď ťa uznali za nevinného, mal by si sa vrátiť nazad do školy."

Anthony odpovedal: „Keď mám pravdu povedať, nechcem sa sem vrátiť. Nie teraz. Už idem späť. Pošlem ti sovu. Maj oči otvorené. Kontaktuj Dona Boota, keby si na niečo prišiel."

Draco bol stále pod posteľou a práve si uvedomil, že je tam len jeden pár nôh, ktorý chodí hore a dolu po izbe. Anthony musí byť nejaký druh animága, tak ako Terry. Bol ním aj Michael?

Michael ešte raz zaklial a potom vyšiel von z izby a zatresol za sebou dvere. Draco nevedel, či má zostať tam kde je, alebo má vyjsť spod postele. Ale vedel jednu vec; ani Anthony ani Michael sa neprevinili ničím iným než len tým, že verili niekomu, kto sa ukázal ako klamár. Draco a jeho rodina sa previnila tým istým, keď verili tým lžiam, ktoré chŕlil Voldemort.

Neville otvoril Michaelove dvere a povedal: „Draco, si tu ešte?"

„Pomôž mi, Longbottom," povedal Draco, keď sa pokúšal dostať svoje veľké telo spod postele.

„Našiel si niečo?" spýtal s Neville, nadvihnúc trochu posteľ, aby Draco mohol vyliezť.

„Viac než by si si mohol myslieť, poďme, musíme sa vrátiť do izby. Musíme dopísať niečo na Grangerovej malé pergameny!" povedal Draco, keď sa dvaja muži vyrútili z izby a rozbehli sa po chodbe.

Pravda začína vychádzať na povrch, ale Hermiona je stále zmätená:

Neville a Draco bežali nazad do izby. Pri svojej ceste zbadali na chodbe Hermionu. Draco sa jej spýtal, prečo nie je v triede. „Pretože sme tam boli len Padma a ja, tak sme sa rozhodli odísť. Kde ste boli?" povedala.

„Poď s nami a všetko ti poviem," povedal Draco.

Schmatol ju za rukáv a bežali na tretie poschodie, kde bol jej dočasný domov.

„Prečo bežíme?" spýtala sa Hermiona, pozerajúc sa na Nevilla. Nemohla sa spýtať Draca, pretože bol príliš vpredu a prakticky ju ťahal za sebou.

„Neviem prečo bežíme," priznal Neville.

Dostali sa k izbe a Draco zakričal heslo. Vošli a on povedal: „Všetci si sadnite a počúvajte, pretože to chcem povedať len raz a potrebujem, aby som to povedal hneď, kým to mám ešte v hlave čerstvé. Luna, keď budem rozprávať, všetko zapisuj."

Povedal im všetko, čo počul a o všetkom, čo našiel. Hermiona po celý čas sedela na gauči s rukou na ústach. Draco by povedal, že ju skoro roztrhlo.

Kým skončil, niekoľkokrát povedal: „Pridala si to tam, Luna?" alebo „Zapísala si túto časť?"

Luna všetko zapísala. Hermiona povedala: „Stále som zmätená. Ak sú Terryho bratia skutočne vlci, čo sme už predpokladali a Michael to viac menej potvrdil, prečo nám nemohli povedať, kto sú? Prečo nás nemohli ochraňovať vo svojej kúzelníckej podobe? A tiež, toto nám vlastne nepomôže, pretože tu na Rokforte je stále niekto, kto ťahá za nitky a môžeme s určitosťou povedať, že to nie je profesor Stephens. Musel byť spolupáchateľ, ale hlavný vinník je ešte stále tu. Taktiež, ak Michael a Terry vedeli, že sa tá osoba pokúsi dostať Draca v ten deň na elixíroch, ale oni sa nás pokúšali chrániť, neznamená to, že sa nás v skutočnosti nikdy nesnažili chrániť, ale po celý čas v tom boli od začiatku zapletení a to znamená, že nám klamali?"

„Ani neviem, na čo do pekla si sa práve pýtala, ale nepreanalyzuj to, Grangerová. Mne to dáva zmysel," vyhlásil Draco.

„Musíme to povedať aurorom," povedala Hermiona. „Alebo aspoň profesorovi Mankinovi. V skutočnosti pracuje pre ministerstvo a poslali ho sem, aby chránil Draca, tak to musíme dať vedieť aspoň jemu."

„Ja vravím, aby sme to zatiaľ nehovorili nikomu. Zistili sme za dva dni viac než zistilo ministerstvo za osem mesiacov," škodoradostne povedal Draco. „Takže zatiaľ si to necháme pre seba a pokúsime sa prísť na to, čo sa deje vlastnými silami."

„Súhlasím s Dracom. Myslím, že musíme uskutočniť viac tajných operácií," povedal Neville.

„Kde si počul ten výraz, Neville? Tajné operácie? Zase si čítal nejaký mukelský špionážny román?" spýtala sa Hermiona.

„Možno," povedal Neville, červenajúc sa.

„Súhlasím s Dracom a Nevillom," vyhlásila Luna. „Myslím, že by sme mali sami pokračovať v tom, čo sme zistili a potrebujeme ešte zopár tajných výletov. Myslím, že je tam toho ešte veľa na odkrytie a najlepšie urobíme, keď to odkryjeme bez toho, aby o tom vedelo priveľa ľudí."

„Nesúhlasím, ale držím s vami, zatiaľ," povedala Hermiona.

Strávili zvyšok dňa prechádzajúc cez to, čo už zistili a cez všetky ich podozrenia až kým z toho všetkého neboli unavení. Rozprávali sa počas obeda, počas večere a čoskoro bola noc. Odsúhlasilo sa, že Neville a Luna tam znova strávia noc. Tí šli dole, aby pre nich všetkých získali niečo na jedenie. Hermiona si šla ľahnúť na posteľ.

Draco prišiel k nej a povedal: „Čo sa deje, Hermiona?"

„Myslím, že by sme to, čo vieme, mali povedať aspoň Billovi alebo Harrymu," povedala.

„Po prvé, nevieme nič konkrétne, len máme podozrenie. Po druhé, neveríš mi? Neveríš sama sebe? Myslíš, že len Harry Potter vie vyriešiť problémy a zachrániť deň?" povedal so štipkou zlosti.

„Nemyslela som to takto, prepáč Draco," povedala porazenecky Hermiona. „Len som z toho všetkého unavená."

Draco vyliezol na posteľ a pritiahol si jej telo k sebe. Ležala na boku, chrbtom k nemu. Začal ju rukou hladiť sem a tam a potom ju pobozkal na krk. "Tvoja bezpečnosť je jediné, čo ma zaujíma. Ver mi, že sa o teba postarám. Dokonca Potter, Weasley a Bill mi veria, že to urobím, tak prečo ty nie?"

Náhle sa otočila, takže bola tvárou k nemu. Položila mu ruku na hruď. „Verím ti a prepáč, že to predtým vyzeralo inak. Tak veľmi ťa ľúbim a viem, že moja bezpečnosť je pre teba dôležitá, presne tak ako tvoja pre mňa."

Prisunula sa bližšie a zľahka ho pobozkala. Trochu sa odtiahla, potom sa opäť sklonila a pobozkala ho znovu.

„Čo má pre nás nachystané naša budúcnosť?" spýtal sa z ničoho nič.

„V akom zmysle?" spýtala sa nazad.

„Budeme sa stále stretávať, keď odpromujeme?" spýtal sa.

„Pánabeka, áno. Teraz by som už bez teba nemohla žiť," povedala so štipkou žiaľu. „Dokonca ani nechcem myslieť na budúcnosť bez teba."

„Čo chceš robiť po Rokforte? Mám na mysli aký druh kariéry?" spýtal sa, kým si namotával kader jej vlasov okolo svojho prsta.

„Znie to šialene, zvlášť po tomto poslednom roku, ale chcem sa vrátiť sem a učiť tu," priznala. „Už som o tom hovorila s riaditeľkou a ona chce, aby som prišla a rok s ňou praxovala a potom po nej prevzala hodiny Transfigurácie. Kvôli tomu ešte toto miesto neobsadila; čaká na moje rozhodnutie. Vieš, že ten predmet učil tiež profesor Dumbledore? Naozaj chcem toto robiť. Rozprávala som sa o tom s mojimi rodičmi a oni si myslia, že je to dobrý nápad."

„Tak ty si sa už o tom rozprávala s každým okrem mňa? Prečo?" spýtal sa takmer dotknuto.

„Myslela som si, že počkám, aby som zistila, čo chceš robiť ty," priznala. „Napríklad, ak by si chcel ďalší rok stráviť cestovaním a lezením po Andách alebo niečo podobné, potom by som chcela ísť s tebou. Keby si šiel s batohom naprieč Severnou Amerikou, šla by som tiež s tebou. Keby si plánoval žiť bez peňazí alebo len sa tak potĺkať po svete, alebo by si chcel chodiť na večierky, alebo minúť všetky svoje peniaze, vtedy by som určite tiež chcela byť s tebou ."

Usmial sa. Odkladala rozhodnutie o svojej budúcnosti, pretože chcela poznať jeho. Ale čím viac o tom premýšľal, tým bol smutnejší. Povedal: „Nemala by si sa vzdávať svojho sna len kvôli tomu, že čakáš na to, aby si zistila, čo chcem robiť ja. Možno namiesto toho, aby si ma nasledovala pri mojom putovaní naprieč západnou pologuľou alebo na moje opilecké a úžasné večierky, možno ja by som mal ísť za tebou, na Rokfort."

Tak jasne sa usmiala a povedala: „To by si pre mňa urobil?"

„Samozrejme," povedal, chovajúc sa, ako keby bola hlúpa. „Šiel by som za tebou na koniec sveta. Mimochodom, neplánujem pracovať. Ako vieš, som veľmi bohatý. Takže môžem ísť za tebou kamkoľvek, kam ťa tvoje srdce zavedie." Pobozkal ju na nos.

„Nechceš prácu? Nechceš kariéru? Je niečo po čom túžiš?" spovedala ho.

„Túžim po tebe," povedal vážne a dodal: „Budeš si myslieť, že len naskakujem do správneho vlaku na Rokfort, ale úprimne, milujem elixíry a keby som ich niekedy mohol učiť, tak by som ich asi zobral a učil ich tu s tebou, hoci nenávidím deti," zasmial sa.

„To nikdy nezastavilo Snapa," povedala a obaja sa zasmiali. Dodala: „Vieš, že profesor Mankin nie je naozajstný učiteľ. Na budúci rok tu nebude. Mal by si sa porozprávať s riaditeľkou. Uvidíš, aké máš šance."

„Asi to urobím, Grangerová," povedal pridržiac si ju na svojej hrudi. „Možno by som mal urobiť presne to."

Neville a Luna vošli s jedlom, ktoré by stačilo desiatim ľuďom a zaľúbenci zišli z postele a pridali sa k ich hostine.

Kam idete?

Na druhý deň sa všetci štyria priatelia, pretože to bolo to, čo teraz boli, priatelia, na Dracovu veľkú radosť, zobudili zavčas rána. Hermiona stále potrebovala z Rokvillu nejaké veci. Šli dole na raňajky a už sa chystali odísť, keď ich začal prenasledovať jeden z aurorov.

„Prepáčte mi, ale kam si myslíte, že idete?" spýtal sa Draco toho muža.

„Musím vás dvoch všade sledovať na priamy príkaz ministra Shacklebolta (cz: Kingsley Pastorek)," povedal mladý auror.

„Budeme v poriadku, napokon sme tu dohromady štyria," viackrát zopakoval Draco.

„Áno a v ten deň na elixíroch ste boli piati," pripomenul ten muž.

„To dáva zmysel," domnievala sa Hermiona.

„Fajn, choďte za nami a sledujte ako mi je to jedno," povedal Draco, zobral Hermionu za ruku a viedol ju cestou do dediny.

Na rozdiel od pekných dní, ktoré mali v poslednej dobe, dnešok bol šedivý a zamračený, zrelý na jarnú búrku. Hermiona si obliekla pršiplášť a popadla dáždnik, len pre istotu. Bol to dobrý nápad, pretože kráčali sotva desať minút, keď začali padať veľké dažďové kvapky.

Hermionin dáždnik bol veľký len pre dvoch, tak sa pod jeho ochranu k nej pripojila Luna, kým Neville, Draco a ten auror sa museli zmieriť s tým, že zmoknú. Práve sa dostali do dediny, keď Hermiona upozornila na to, že si najprv potrebuje kúpiť nejaké oblečenie a že by sa možno mohli rozdeliť. „Musíte zostať spolu. Nemôžem sledovať každého z vás osobitne," povedal auror. Hermiona naozaj nechcela vyberať spodnú bielizeň za prítomnosti aurora a Nevilla. Stála tam na prostriedku chodníka, zvažujúc, čo robiť, keď jej Draco prišiel na pomoc.

„Počúvajte, Grangerová potrebuje kúsok súkromia, keď si bude vyberať svoje osobné veci. Prečo nejdete s ňou, pretože jej hrozí skutočné nebezpečenstvo, ale zostaňte vonku pred obchodom. Zvyšok z nás pôjde k Trom metlám dať si ďatelinové pivo a keď v tom obchode skončí, vy dvaja môžete prísť a vyzdvihnúť nás a potom dokončíme naše nákupy."

Aurorovi sa skutočne ten nápad nepáčil, ale nemal na výber, keďže Hermiona bez varovania vbehla do obchodu a zvyšní traja mladí prešli na druhú stranu ulice a mierili k hostincu. Čakal vonku pred obchodom, raz za čas cez okno skontroloval Hermionu.

Hermiona v obchode dokončila nákupy. Nekúpila len nohavičky (biela bavlna) a podprsenku, ale kúpila si aj nohavice, rifle a tri tričká. Kúpila si kartáč na vlasy a dokonca nejaký parfum. Tú poslednú vec si kúpiť nemusela, ale vylepšilo jej to náladu.

Vyšla von, aby sa pridala k aurorovi, ale on nebol tam. Uvažovala, či sa pridal k ostatným. Teraz dosť silno pršalo a zdvíhal sa hrozný vietor. Začula hrom. Otvorila dáždnik a prebehla cez cestu k Trom metlám. Bola takmer na druhej strane, keď zbadala dvoch čiernych havranov sediacich hore na ceduli nad dverami. Zastala a zadržala dych. Hneď na to uvidela druhého havrana prisadnúť si k prvým dvom.

Ustúpila niekoľko krokov dozadu, bojac sa vojsť do dverí. Zbadala ako ďalšie dva havrany pristáli na prove strechy. Otočila sa, aby sa vrátila do iného obchodu na druhej strane ulice, ale uvidela na jeho odkvape ďalšie dva havrany. Sťažka dýchala. Potrebovala vytiahnuť svoj prútik. Nemohla naraz zvládnuť balíčky, dáždnik a svoj prútik. Pustila dáždnik a dokonca aj balíčky a namierila prútikom na skupinku vtákov.

Luna sedela v hostinci a pozerala sa cez veľké okno. „Ten auror už chvíľu nie je pred obchodom, v ktorom je Hermiona. Čudujem sa, kam šiel."

Obaja, Neville a Draco sa otočili, aby sa pozreli z okna, pretože boli otočení chrbtom k oknu tohto malého zariadenia. Draco sa postavil a povedal: „Je to tamto havran na ulici?" Pribehol k oknu a uvidel Hermionu stojacu v daždi, úplne samotnú, s prútikom namiereným aspoň na troch havranov, ktorí boli na ulici oproti nej. Schmatol prútik a povedal tým dvom, aby zostali kde sú, ale aby si pripravili prútiky.

Neville a Luna, ktorí vedeli o havranoch, sčasti urobili ako im povedal. Keď Draco vybehol z budovy, obaja vytiahli svoje prútiky a šli k vchodovým dverám.

Draco si všimol, že tam bolo celkom sedem havranov a zdalo sa, že všetkých sedem poľuje na Hermionu. Bola otočená tvárou k nim, s prútikom na nich mierila, cúvajúc nazad ulicou. Kde je do pekla ten auror? Draco pribehol k nej a povedal: „Kde je ten auror?"

„Neviem," povedala priškrteným hlasom. Sotva dokázala vidieť, pretože sa zotmelo, napriek tomu, že bolo stále zavčasu. Dážď, ktorý vyzeral, že padá v súvislej ploche, jej tiež prekážal vo výhľade.

Draco schmatol Hermionu za ruku a povedal: „Musíme sa vrátiť do Troch metiel, poďme." Začal ju viesť nazad druhým smerom, nazad k budove, z ktorej práve vyšiel.

Neville zareval „Pozor!" Draco sa náhle zvrtol a uvidel ako sa dvaja havrani presunuli za nich.

Pozrel sa na Hermionu a povedal: „Musíme ujsť. Ak nás začnú prenasledovať, snaž sa ich zabiť," povedal. „Keď napočítam do troch. Raz, dva, tri ... bež!" a vyšprintoval smerom k dverám s ňou po boku. Vtáci vzlietli nad nich a zaútočili strmhlav na nich. Neville a Luna spoločne začali posielať na vtákov omračujúce kúzla, ale vtáci leteli príliš rýchlo. Nedokázali zasiahnuť ani jedného z nich.

Draco a Hermiona sa takmer dostali k dverám, keď im cestu zablokovala trojica vtákov nad dverami. Vtáci začali škriekať a ďobať do nich, čo spôsobilo, že Hermiona zakričala, zatiaľ čo Draco zakryl jej telo svojím. Ostatní vtáci šli priamo na Nevilla a Lunu. Draco a Hermiona sa rozbehli na druhý koniec ulice, s Dracom stále kryjúcim Hermionu ako najlepšie mohol.

Takmer sa dostali k malej stodole, kde kedysi mávali tajné schôdzky. Dvaja z vtákov ich stále sledovali. Draco postrkoval Hermionu smerom k dverám, ktoré boli za ňou. Stále ju tlačil smerom k malej stajni, ale keď už boli takmer v bezpečí, spadol. Zakričal na ňu: „Choď dnu a zavri všetky okenice a dvere!"

Hermiona zakričala „DRACO!" keď sa k dvom vtákom pripojili tri ďalšie a všetci spoločne dosadli na Draca, ktorý ležal na ulici a rukami si zakrýval hlavu.