Dôverne známe miesto

Preklad: Jimmi

Autor originálu: AnneM_Oliver ( wwwdotfanfictiondotnet/u/1320004/AnneM_Oliver)

Pozerala sa von oknom vlaku, všetko vyzeralo tak dôverne známe a v poriadku. Šla domov, na Rokfort. Jedna otázka potrebovala odpoveď, čo v tom vlaku robil Malfoy. Odpoveď bola, že opúšťal domov a nemal kam inam ísť. Dramione.

wwwdotfanfictiondotnet/s/3790150/31/A_Familiar_Place

This story is based on characters and situations created and owned by JK Rowling, various publishers including but not limited to Bloomsbury Books, Scholastic Books and Raincoast Books, and Warner Bros., Inc. No money is being made and no copyright or trademark infringement is intended. Author of original story: AnneM_Oliver.


Časť XXXI.

Záchrana Draca Malfoya:

Hermiona vybehla pred stodolu. Draco ležal na zemi; rukami si zakrýval hlavu a najmenej päť havranov mávalo okolo neho krídlami. Ďobali do neho a krákali nahlas. Hermiona namierila prútik na vtáky, ale predtým než mohla čokoľvek povedať, po ulici pribehli traja vlci. Okamžite ich spoznala. Vlci začali vrčať a trhať vtákov v čeľustiach. Najväčší vlk mal jedného havrana pod labou a druhého v ústach. Ďalší vlk mal tiež jedného v tlame a tretí bežal po ceste, keď sa zvyšné havrany rozptýlili. Hermiona pribehla k Dracovi a ťahala ho po blate cez vchod do malej stodoly a zatvorila pevne dvere. Zasvietila prútikom a prezrela jeho rany. Väčšinu zranení mal na hlave, tvári a rukách. Zobrala mu z rúk prútik, ktorý pevne zvieral a zasvietila ním. Potom zobrala svoj vlastný a pokúsila sa ošetriť jeho rany ako najlepšie vedela.

Zdalo sa, že je v šoku, pretože nepovedal ani slovo. Vyzliekla si pršiplášť, premenila ho na deku a prikryla ho. Obzrela sa dookola, našla vankúš zo starých čias, keď tam bývali a položila mu ho pod hlavu.

„Draco si v poriadku?" spýtala sa ho, keď ho pohladila po hlave.

„Kam do pekla išiel ten auror?" spýtal sa s trasúcimi zubami. Nebolo chladno, tak Hermiona predpokladala, že je stále v šoku.

Hermiona povedala: „Neviem, kam išiel ten auror. Kde sú Luna a Neville?"

Draco sa pokúsil posadiť a povedal: „Pre Merlina, neviem. Povedal som im, aby počkali u Troch metiel, ale viem, že vyšli von so mnou. Neviem, čo sa s nimi stalo."

„Bolo ich tam veľa. Kto to je?" spýtala sa Hermiona.

„Možno sú to len havrani, konajúci na niečí príkaz, niečo podobné ako Voldemort robil so svojím hadom," premýšľal, keď zhodil prikrývku a posadil sa.

„Neviem," povedala. Nepresvedčil ju. Pozrela sa na neho a povedala: „Zostaň tu, nesnaž sa hýbať."

Ignoroval ju a pokúsil sa postaviť. „Zranil som si členok," povedal. „Môžeš to vyliečiť?"

Zohla sa a vyhrnula mu nohavice. Jeho členok bol dvakrát taký veľký ako normálne a už modrel. „Draco je to možno zlomené alebo poriadne vytknuté, ale nemyslím, že to dokážem zahojiť."

„Musíme nájsť ostatných a dostať sa naspäť do školy," povedal Draco, znova sa pokúsil postaviť a strhol sa bolesťou.

„Draco už sa nehýb," povedala.

„Pokús sa ma odlevitovať," povedal.

„Čože?"

„Pokús sa ma odlevitovať," povedal znova.

„Nie, Draco na to je treba veľké množstvo sústredenia, zvlášť na niečo také veľké a škola je príliš ďaleko. Nechcem ťa odniesť časť cesty a potom nebyť schopná dostať ťa bezpečne do hradu," prosila. „Myslím, že musíš zostať tu a ja pohľadám ostatných a pokúsime sa dostať na Rokfort."

„Mohli by sme poslať patronusa," navrhol.

Ako keby nepočúvala. Išla k oknu a vyzrela von jednou z dier v okenici. „Aspoň dvaja z vlkov sú tam vonku. Mal by si byť v bezpečí."

„A čo ty?" zakričal. „Ty nebudeš v bezpečí! Nenechám ťa riskovať kvôli mne život. Tamtí prekliati vtáci sú len polovica z nich."

„Nie som si istá, či máme na výber," povedala.

„Počkaj chvíľu a uvidíme, či niekto po nás nepríde. Možno ostatní už išli po pomoc," premýšľal Draco.

Hermiona si pomyslela, že to má zmysel a naozaj sa jej samej nechcelo ísť von do dažďa, s tými havranmi, tak sa posadila vedľa neho. „Chvíľu počkáme, ale ak nikto do hodiny nepríde, mám v pláne odísť. Nechcem čakať, aby sa nezotmelo," povedala.

Znova klesol na podlahu a zakryl sa dekou. S obavou sa na neho pozrela. Stále sa triasol. Nemôže ochorieť, že nie? A jeho rany sa rýchlo zahojili, tak by nemal dostať infekciu. Prečo sa stále trasie?"

Vyzula si gumáky a svoj ľahký sveter, ktorý bol mokrý. Potom si vyzliekla džínsy. Draco povedal: „Nehnevaj sa Grangerová, ale nemám náladu."

„Nie, ty hlupák, chystám sa ťa udržať v teple," povedala, keď si vyzliekla nohavičky a podprsenku.

„Nenadávaj mi; nemám dobrý deň. Mimochodom, biela bavlna?" spýtal sa.

„Áno, obliekla som si ich v obchode," vysvetlila bez toho, že by musela, pretože si bola istá, že mu to teraz bolo jedno. Odtiahla deku, oprela sa o neho, nohou na jeho nohe a rukou a hruďou okolo jeho trupu. „Prečo si taký studený?" spýtala sa.

„Pretože prší a je tu zima," povedal.

„Dúfam, že nebudeš chorý," vyhlásila.

„To by stlmilo celú túto záležitosť 'Hermiona a Draco v nebezpečenstve'," zasmial sa. „Hermiona, nemali sme opustiť školu," nakoniec uzavrel.

„Myslíš?" usmiala sa, pohladila ho po tvári a naklonila sa, aby ho pobozkala. Položila mu hlavu na hruď. Mal retiazku, ktorú mu venovala. Prstami prešla po písmenách. Povedala: „Vieš, keď toto všetko skončí, mali by sme ísť na ten kopec, cez ktorý sme prešli v ten prvý deň a nechať na tom strome naše iniciálky, na tom, kde sme videli tie druhé iniciálky."

„Iste, čokoľvek chceš," povedal.

Vyznanie na smrteľnej posteli:

„Pamätáš si tie iniciálky?" spýtal sa, trochu menej studený než predtým a trochu nevhodne vzrušený.

„Boli to M.F. a T.J.," odpovedala.

„Uvažoval som, aké boli ich mená," povedal Draco.

Hermiona povedala: „Myslím, že boli Matthew Forrester a Teresa Jenkinsová."

„Také hlúpe mená," povedal.

„Aké myslíš, že mali mená?" spýtala sa.

„Tie iniciálky môžu byť na tom strome stovky rokov, takže ich mená by mohli byť historickejšie niečo ako Maxim a Thelma," zasmial sa.

„Thelma?" povedala.

„Nemohol som vymyslieť ženské meno na 'T'. Stále nie som presvedčený, že T.J. bola žena. Stavil by som sa, že ich mená bol Michaela Franklinová a Theodor Jorgensen."

Skontrolovala, či nemá teplotu.

„Možno Mária Furtunatová a Thomas Jefferson," povedal.

„Vieš, kto bol Thomas Jefferson, však?" spýtala sa a nadvihla hlavu z jeho hrude, aby sa na neho pozrela.

„Nejaký americký prezident, druhý alebo tak nejako," povedal.

„Tretí a nemyslím si, že to boli ich mená," povedala. „Stále si myslím, že M.F. bol muž. Stavím sa, že ich mená boli Martin Franks a Tilly Johnsonová." V duchu sa zasmiala. Tiež jej dochádzali mená.

„Tilly?" spýtal sa.

„Skrátene Matilda, ktoré je jedno z mojich obľúbených mien. Chcem tak niekedy pomenovať svoje dievčatko a skrátene ju volať Tilly," priznala Hermiona.

„Nie, to nebude dobre," povedal jej.

Znova sa mu pozrela do očí a položila si hlavu na ruku, ktorú mala stále položenú na jeho hrudi. „A prečo nie?" spýtala sa.

„No tak, Matilda Malfoyová? Tilly Malfoyová? Nemyslím, že by to šlo," usmial sa.

„To znamená, že si myslíš, že moje dievčatko bude mať priezvisko Malfoyová?" usmiala sa na oplátku.

„Aké do pekla si pre ňu chcela mať meno? Tilly Weasleyová? Ach, áno, to znie oveľa lepšie," povedal Draco sucho.

Hermiona sa zasmiala a povedala: „Aké mená sa páčia tebe?"

„Ešte som o tom nerozmýšľal," povedal pravdivo. „Vidíš Grangerová, muži nie sú ako ženy. Neposedávame, aby sme premýšľali o našom svadobnom dni alebo o tom ako bude vyzerať náš budúci dom, alebo o menách našich budúcich detí."

„Vidím," povedala pomaly. Posadila sa a začala sa obliekať.

„Neurazil som ťa?" spýtal sa a nadvihol sa na lakti.

„Nie, len sa už netrasieš a mne teraz zostala zima," povedala pravdivo, keď si obliekla džínsy.

„Keď sa oblečieš, vráť sa a ľahni si," povedal jej.

„Myslím, že musíme vymyslieť nejaký plán. Nemyslím, že niekto príde a zachráni nás," povedala vážne.

Po tom čo sa obliekla, povedal: „Vráť sa na chvíľku, prosím."

Kľakla si na kolená a priplazila sa k nemu. Posadil sa a pritiahol si ju k sebe. Pridržal ju na svojej hrudi a povedal veľmi potichu: „Keď toto všetko skončí a my konečne dokončíme školu, vydáš sa za mňa?"

Nemohla uveriť tomu, čo počula. Odtiahla sa od neho a pozrela sa mu do tváre. Bol to ďalší Malfoyov žart? Ešte raz skúsila jeho čelo, na čo sa načiahol a chytil ju za ruku a priložil si ju k svojím ústam. „Neblúznim Hermiona. Myslíš, že niekto musí blúzniť, aby ťa požiadal o ruku?"

Uškrnula sa, potom sa zachichotala a objala ho tak pevne, že obaja spadli dozadu.

„Pozor na členok, maličká!" zakričal.

Priložila svoje pery k jeho a jemne s nimi pohla, roztvoriac jeho pery svojimi. Venovala mu bozk, ktorý bol taký hlboký a nemravný, že si takmer spytovala svedomie. Ležal na chrbte, ona sa oprela o jeho hruď a povedala: „Si si tým istý? Nehovoríš to len v tejto chvíli alebo kvôli tejto situácii?"

„Kedysi som ti povedal, že vždy hovorím, čo si myslím, tak ako toto Grangerová. Povieš áno?" Spýtal sa.

„Áno, poviem áno," povedala. Zhlboka vydýchla, dokonca ani nevedela, že zadržala dych. Ešte raz sa pobozkali a ona ich náhle chcela odtiaľ dostať viac než kedykoľvek predtým.

Čoskoro začula zavýjanie vlka. Postavila sa a rýchlo prešla k vchodovým dverám. Pootvorila dvere a uvidela všetkých troch vlkov pred dverami. Najväčší prišiel k malým dverám, zatlačil svojou prednou labou na dvere a otvoril ich ešte viac. Odstúpila nabok, keď vlk vošiel a pred jej očami sa premenil na Dona Boota.

Stretla sa s 'mužom' Donom Bootom len raz, ale mala pocit, že jeho druhá podoba, vlk, bol jej drahý starý priateľ a bez akejkoľvek hanblivosti ho pevne objala. Objal ju tiež.

„Čo sa deje, Don?" spýtala sa.

„Nie som si istý. Musím sa s vami dvoma rýchlo porozprávať a potom sa pokúsime dostať vás nazad do školy. Moji bratia musia odísť predtým než nás začnú hľadať," vysvetlil. „Bratstvo havranov je starodávna organizácia, vytvorená z bývalých Bystrohlavčanov a ich potomkov. Nepoviem vám všetko o čo sa snažia alebo čo robia, ale v tejto chvíli sú veľké rozbroje v ich radoch. Môj otec je súčasný vodca, ale zdá sa, že je tu malá skupina, ktorá sa rozhodla roztrhnúť rady. Hovoríme len o desiatich či dvanástich mužoch, ale niekoľkí z nich sú mocní čarodejníci."

Kľakol si, aby stlmil hlas, čím sa priblížil k Malfoyovi, ktorý bol stále na zemi. Hermiona si tiež kľakla vedľa neho. „Profesor Stephens zobral do vlastných rúk s pomocou týchto mužov potrestanie Draca za zabitie jeho nevlastnej sestry, napriek tomu, že s tým Draco nemal nič spoločné. My sme rozhodli, že nemôže byť braný na zodpovednosť za veci, ktoré v jeho dome urobil Temný pán, hlavne keď bol taký mladý. Im sa nepáčilo toto rozhodnutie a kvôli tomu sa odtrhli a rozhodli sa jednať na vlastnú päsť."

„Všetci členovia bratstva sa musia stať animágmi, aby ich prijali. Jediná možná forma je havran. Vďaka tomu viem, že tí havrani, čo šli po vás, boli tí muži," vysvetlil Don.

Hermiona ho prerušila a povedala: „Ale ty a tvoji bratia ste vlci."

„Viem. Je tu maličkosť. Sme priami potomkovia Roweny z Bystrohlavu. Iba priami potomkovia môžu užívať titul Hlava bratstva. Je to veľmi dobre strážené tajomstvo, že všetci jej priami potomkovia sú veľmi mocní animágovia, a že väčšina z nich sa môže stať viac než jedným zvieraťom. Nie je to veľmi známe. Na rozdiel od iných, my Bystrohlavčania dokážeme udržať tajomstvo a dúfajme, že vy tiež."

Pokračoval: „Takže, môj otec naučil svojich synov ako sa stať tiež vlkmi, pretože on bol tiež dvojitým animágom. To nie je dokonca známe ani medzi bratstvom. Preto sme vás mohli otvorene strážiť v našej druhej zvieracej podobe. Nemali tušenia, kto sme."

„Prečo by tvoj brat Terry rovnako úprimne povedal Lune Lovegoodovej, že vie byť vlk, keď je to také tajomstvo?" spýtal sa Draco.

„Na to naozaj neviem odpovedať, ale musel jej dôverovať," povedal.

Hermiona sa spýtala: „Viete čo sa tu deje? Čo sa stalo so Stephensom a či mal nejakého komplica vo vnútri Rokfortu?"

„Ešte nevieme," priznal Don. „Prial by som si, aby sme vedeli, ale nevieme. Nemôžeme povedať viac. Ten auror je mŕtvy. Jeho sme našli prvého. Zasiahla ho smrteľná kliatba. Zobrali sme jeho telo do lesa a potom sme vás šli pohľadať."

„Viete čo sa stalo s našimi priateľmi?" spýtala sa Hermiona.

„Nie, ale nemôžeme sa viac rozprávať. Musím sa premeniť nazad a Hermiona, ty a ja sa musíme dostať do školy a zohnať pomoc pre Draca."

Draco povedal: „Nie, vezmi ma nazad. Premiestni sa so mnou ku školským pozemkom a potom prídeme na spôsob ako sa dostať do hradu odtiaľ."

„Nie, zostaň tu. Budeš v bezpečí. Položím ochranné kúzla. Zostaň hore a pokračuj na stráži," povedal Don a postavil sa, aby sa premenil na vlka.

„Grangerová, nedovolím ti odísť!" povedal Draco.

„Draco, musím. Musím to urobiť kvôli tebe. Don ma ochráni. Len zostaň v bezpečí," naliehala, naklonila sa k nemu a silno ho pobozkala.

Don sa už premenil nazad na vlka. Hermiona a on opustili malú drevenú stodolu. Draco vytiahol svoj prútik a čakal na svoju záchranu.

Na hrad:

Pršalo rovnako silno ako predtým. Hermiona a vlk prešli okolo miesta, kde upustila dáždnik a balíčky. Nechala ich ležať. Obzerala sa po Nevillovi a Lune a nielen, že ich Hermiona nevidela, ale zdalo sa, že celé mesto bolo opustené. Možno len kvôli búrke.

Napriek tomu, že vedela, že s ňou je Don Boot, bola vystrašená. Bola to dobrá míľa a pol k pozemkom a potom ďalšia míľa k hradu. Mala svoj prútik pred sebou a stále sa obzerala.

Chcela sa s Donom porozprávať, pretože vždy rozprávala, keď bola nervózna, ale vedela, že jej nemôže odpovedať. Väčšinou mala otázky a pretože jej nemohol poskytnúť odpovede v jeho súčasnej podobe, bola ticho.

Konečne sa dostali k hradným pozemkom, keď k nim pribehol profesor Mankin. Vlk pri jej boku zbadal jeho príchod oveľa skôr než profesor uvidel vlka, tak sa skryl v lese. Hermiona si to dokonca ani nevšimla. Rozbehla sa v ústrety profesorovi.

„Kde je Draco a auror?" spýtal sa.

„Sú tam Neville a Luna?" spýtala sa na oplátku, bez odpovede na jeho otázku.

„Áno, áno, všetko nám povedali, kde sú?" spýtal sa.

„Toho aurora zabila smrtiaca kliatba. Zobrali jeho telo do lesa za dedinou a Draco je ťažko zranený v malej stodole za Rokvillom," povedala rýchlo.

„Vráťte sa na hrad a nájdite jedného z aurorov. Idem po Malfoya," zakričal, bežiac po úzkej ceste.

Rozbehla sa smerom k hradu a uvidela ako k nej beží Bill Weasley. „Neville mi práve povedal čo sa stalo. Kde je Draco?"

Všetko vysvetľovala znova. Bill povedal, že pôjde tiež do dediny. Naliehal, aby odišla za zvyšnými aurormi, ktorí sa práve chystali spojiť s ministerstvom. Pokračoval tou istou trasou ako profesor Mankin. Rozbehla sa ku škole a povedala svoj príbeh prvému aurorovi, ktorého stretla. Potom bežala za riaditeľkou a hoci to pre niekoho nebola bežná vec, hodila sa staršej dáme okolo krku a začala plakať. Riaditeľka povedala Nevillovi, aby ju zobral do nemocničného krídla. Trvala na tom, že je v poriadku, ale Nevilla nasledovala.

Na ceste nahor povedala: „Čo sa stalo, Neville?"

„Po tom čo Draco vyšiel von, aby ti pomohol, Luna a ja sme sa snažili omráčiť tých vtákov, ale leteli príliš rýchlo. Potom ako ste bežali po ceste, niekoľko vtákov zostalo. Ale skôr než sme mohli s nimi niečo urobiť, odkiaľsi sa zjavili traja vlci a zahnali ich. Luna si spomenula na niečo, čo si povedala o tých vlkoch, ako má najväčší tri hnedé a jednu čiernu nohu a povedala, že to musia byť Terryho bratia. Došlo nám, že vás budú ochraňovať a postarajú sa o tých vtákov, tak sme si pomysleli, že bude lepšie vrátiť sa do školy a pohľadať niekoho."

Práve sa dostali do nemocničného krídla, keď Hermiona uvidela Lunu na jednej z postelí. Podľa všetkého ju tiež napadli vtáci. Hermiona sa po prvý raz dobre prizrela Nevillovi a uvidela, že má tiež drobné rany po tvári, krku a rukách.

„Pán Longbottom, poďte sem, sadnite si a nechajte ma vyliečiť vás," povedala ošetrovateľka.

Hermiona obsadila prázdnu posteľ a Neville si sadol vedľa Luny. Ošetrovateľka prešla na chvíľu ku skrini a Hermiona uvidela ako si Luna položila hlavu na Nevillove plece a on ju rukami objal. Kedy sa to stalo? Hermiona sa trochu usmiala. Bolo milé, že obaja niekoho našli. Boli si takí podobní v toľkých ohľadoch. Boli dvaja najvernejší ľudia, ktorých kedy Hermiona stretla.

Dlho nad tým nerozmýšľala, pretože sa jej myseľ vrátila k Dracovi. Už sa k nemu dostali? Boli už spolu s ním na ceste nazad? Tak sa o neho bála.

Madam Pomfreyová prišla k nej a povedala: „Vypite to, pomôže to." Hermiona urobila ako jej kázala, ani sa nespýtala, čo to bolo, keď je to malo pomôcť, pretože nebola naozaj zranená. Hrozne trpela, ale nebola zranená.

Vlna nesmiernej únavy prešla cez ňu. Ach, dala jej upokojujúci prostriedok. Oh, dobre, mohla by si pospať. Klesla na vankúš, zatvorila oči a privítala spánok, ktorý bol nevyhnutný.

Snívalo sa jej, že je na kopci, ktorý bol pokrytý poľnými kvetmi. Boli to bledomodré nevädze, tmavofialové stračie nôžky, ružové a do ružova sfarbené klinčeky. Bol tam vysoký jasnočervený náprstník a žiarivo žltý anglický nechtík. Nádhera tých kvetov splývala s nádherou krajiny okolo nej. Mala oblečené dlhé splývajúce biele šaty a na hlave mala korunu kráľovnej Anny. Držala kyticu z tých istých kvetov, ktoré ju obklopovali. Usmievala sa, vietor jemne previeval jej vlasy. Pozrela sa do diaľky a uvidela ako k nej beží Draco. Bol to jej svadobný deň? Bol toto spôsob, akým sa to stane? Tu na tomto nádhernom kopci, s kvetmi okolo nej a s modrou oblohou nad ňou. A nič iné, len vietor a oblaky ako ich svedkovia?

Draco k nej prichádzal bližšie a volal jej meno. Usmieval sa, bol bližšie, bližšie a stále sa usmieval. Konečne sa k nej dostal; natiahol ruku a povedal ešte raz jej meno. Zovrela jeho natiahnutú ruku a jej ruka prešla cez jeho ako keby bol vzduch.

Postupne sa jeho úsmev zmenil na zamračenie a ustupoval dozadu, preč od nej. Stále počula ako volá jej meno. Pustila kyticu a bežala za ním. Bol stále ďalej a ďalej, ale zvuk jeho hlasu bol hlasnejší a hlasnejší.

„Hermiona!"

„Hermiona, zobuď sa!" povedal niekto, trasúc ňou. Prebrala sa zo spánku a uvidela ako Bill Weasley stojí vedľa jej postele. Na okamih zabudla kde je a prečo tam je. Keď sa rozpamätala, povedala: „Kde je Draco?"

Bill povedal: „Hermiona, bol preč a vyzeralo to na dosť veľký boj. Všade bola krv a našli sme len toto." Držal Dracov náhrdelník; ten s H a D.

Vytrhla mu náhrdelník a bojovala s tým, aby sa postavila, stále pod vplyvom upokojujúceho nápoja. Začala sa ho pýtať, či si je istý, keď vošiel do miestnosti profesor Mankin a povedal: „Našli sme tento odkaz."

Hermiona mu ho vytrhla z rúk. Stálo tam: „Konečne zaplatil za svoje hriechy, smrť za smrť. Teraz necháme to dievča na pokoji."

Hermiona pustila lístok, klesla na kolená a vykríkla.