Dôverne známe miesto
Preklad: Jimmi
Autor originálu: AnneM_Oliver ( wwwdotfanfictiondotnet/u/1320004/AnneM_Oliver)
Pozerala sa von oknom vlaku, všetko vyzeralo tak dôverne známe a v poriadku. Šla domov, na Rokfort. Jedna otázka potrebovala odpoveď, čo v tom vlaku robil Malfoy. Odpoveď bola, že opúšťal domov a nemal kam inam ísť. Dramione.
wwwdotfanfictiondotnet/s/3790150/32/A_Familiar_Place
This story is based on characters and situations created and owned by JK Rowling, various publishers including but not limited to Bloomsbury Books, Scholastic Books and Raincoast Books, and Warner Bros., Inc. No money is being made and no copyright or trademark infringement is intended. Author of original story: AnneM_Oliver.
Časť XXXII. Jún
Celkom sama:
Harry Potter sedel na podlahe pred jej dverami. Chcel tam byť, len pre prípad, že by ho potrebovala. Znova sa postavil a rozhodol sa, že na chvíľu zíde dole schodmi. Beztak si nebola vedomá, že je tam vonku. V tejto chvíli ale nechcel stáť zoči-voči rodine, tak sa posadil na schody, blízko dolného odpočívadla, sám.
„Myslíš, že by som jej mala zobrať hore nejaké jedlo?" spýtala sa Ginny svojej matky.
„Nie, drahá, nechaj ju teraz byť. Potrebuje čas na zotavenie. Potrebuje čas pre seba," povedala pani Weasleyová.
Ron povedal: „Len tam stále sedí. Neplače, nepohne sa. Je to už týždeň a ešte sa nepohla zo stoličky okrem toho, keď šla na záchod alebo dať si sprchu. Neplakala od tej prvej noci."
„Každý sa so zármutkom vyrovnáva po svojom, zlatko," povedala pani Weasleyová. „Dôležité je, aby sme jej dali čas, ktorý potrebuje na to, aby sa s tým zmierila. Nechajte ju smútiť jej vlastným spôsobom. Neexistuje správny alebo nesprávny spôsob."
Harry Potter sedel na schodoch a počúval výmenu Weasleyových. Všetci mali dobré úmysly. Harry mal tiež dobré úmysly, keď jej zobral jedlo, aby sa najedla alebo sedel s ňou v izbe, či dokonca sedel pred jej dverami celú noc. Dobré úmysly nestačili, aby zmiernili jej bolesť. Bolesť, ktorú cítila zo straty niekoho, koho milovala. Všetci stratili niekoho počas vojny, niekto viac než druhý. Všetci videli tvár smrti a všetci smútili. Toto bolo iné. Harry si predstavil, že takéto niečo by cítil, keby stratil Hermionu, Rona alebo ešte horšie, Ginny.
Tá prvá noc, keď ju Bill Weasley priniesol sem, bola najhoršia. Tú noc preplakala. Nie, nielen plakala, ona kvílila, stenala a bola neutíšiteľná. Bolo po večeri a rodina Weasleyovcov bola celá v obývacej izbe, počúvala rozhlas, keď zrazu vyšiel Bill Weasley z kozubu s ňou v náručí. Plakala a celá sa triasla. Harry, spolu so zvyškom rodiny, pribehol k Billovi. Myslel si, že je zranená. Myslel si, že má bolesti. Mala, ale nie kvôli tomu čo si predstavoval. Ron podišiel a zobral ju z Billových rúk a Bill povedal: „Zabili Draca Malfoya, je mŕtvy." Všetci v miestnosti naraz zalapali po dychu. Pani Weasleyová povedala Ronovi, aby zobral Hermionu nahor. Pán Weasley sa spýtal Billa, čo sa stalo. Harry nechcel vedieť, čo sa stalo. Chcel ísť s Hermionou. Vyšiel za nimi hore. Ron ju zobral do starej izby Billa a Charlieho a posadil ju do kresla, ktoré bolo v rohu miestnosti hneď pri okne. Ron sa pozrel na Harryho, prosiac ho očami, aby niečo urobil, aby niečo povedal. Zakymácala sa dopredu a dozadu, pozrela sa na svojich dvoch najlepších priateľov a povedala: „Je mŕtvy! Nemôžem uveriť, že je mŕtvy! Je to moja chyba. Nemala som ho tam nechať samého. Ach, Harry, Ron, chcem tiež zomrieť. Prosím, chcem zomrieť!" Slzy jej stekali prúdom, keď sa pokúšala upokojiť.
V jednej chvíli sa postavila a začala biť Rona. Zdvihol ruky, aby blokoval jej údery, ale nezastavil ju. Stále kričala a plakala. Nakoniec vyčerpaná klesla k zemi a vydala veľké hlasné vzlyky. Ron začal plakať tiež. Nie od bolesti. Neublížila mu. Plakal kvôli jej bolesti, kvôli jej trápeniu. Nedokázal stáť a vidieť ju v takomto stave, tak odišiel z izby.
Harry podišiel k svojej najlepšej priateľke, ktorá plakala na podlahe, zohol sa, nadvihol ju a položil nazad do kresla. Zostal s ňou až kým neprestala plakať, čo bolo o štyri hodiny neskôr. Konečne zaspala; priamo v kresle, kam ju položil. O týždeň neskôr bola stále v tom istom kresle.
Harry vyliezol nazad hore schodmi a otvoril dvere do Billovej a Charlieho starej izby. Jej rodičia chceli, aby prišla domov, dokonca povedali, že prídu a odvedú si ju, ale teraz potrebovala jediné a to byť sama; byť osamote. Sedela v tom istom kresle vo dne v noci a nerobila nič iné, len sa pozerala z okna. Nebola pravda, čo Ron povedal. Povedal, že ani neplače. Plakala. Harry ju počul neskoro v noci, keď sedel pred jej dverami aj keď sa snažila byť potichu. Plakala. Plakala celý deň, keď ju priniesli sem a potom každú ďalšiu noc počas siedmych dní.
Pozrel sa na ňu. Vyzerala taká krehká, taká polámaná, taká citlivá a ľahko zlomiteľná. Vedel, že keď trpel on, nechcel od nikoho žiadne falošné slová. Nechcel, aby ho držali za ruky, nechcel plece, na ktorom by sa mohol vyplakať. Chcel byť sám, tak ju nechal samotnú. Len zostával s ňou v izbe, kým bola sama.
Každý deň prišiel a sedel s ňou v izbe. Niekedy sedel na podlahe pri jej nohách a nahlas čítal. Niekedy ležal na posteli a rozprával jej o svojom dni, či to chcela počúvať alebo nie. Niekedy len prišiel a sedel pred jej dverami či o tom vedela alebo nie. To bol čas, keď ju naozaj nechal samu.
Harry sa postavil a pozrel sa z okna. Prečo sa pozerala z okna? Pozerala sa vôbec na niečo? Bol nádherný slnečný júnový deň. Nebolo príliš teplo, pretože jún práve nastal. Bol to jeden z tých dokonalých jarných dní. Mal v úmysle ju dnes zobrať von či chce alebo nie. Povedal: „Hermiona, nechceš ísť na chvíľu von?"
Neodpovedala. Pokračovala v sedení vo svojom stuhnutom stave, uprene hľadiac von z okna.
„Poďme von. Je nádherný deň. Chceš sa vonku prejsť, len ty a ja?"
Pozrela sa na neho. Zažmurkala a do očí jej vošli slzy.
Nemohol jej dovoliť pokračovať takto ďalej. Prešiel k nej a zobral jej ruky do svojich. Sklonil sa a povedal: „Myslím, že by sme mali ísť von, len ty a ja. No tak, poďme." Vytiahol ju z kresla. Začal ju viesť z izby, potom dole schodmi a k jeho údivu ho nasledovala.
Držal ju za ruku, keď kráčali cez kuchyňu. Všetky oči sa upierali na nich, ale nikto nepovedal ani slovo. „Hermiona a ja ideme na prechádzku," povedal Harry.
Zobral ju von a stále ju držal za ruku. Prešli okolo zadnej záhrady, hore kopcom a dole ďalším kopcom, cez pás stromov k malému rybníku. Pustil jej ruku a sadol si na breh. Špliechal vodu špičkou svojej tenisky. Otočil sa, aby videl čo robí a ona sa zviezla k zemi a začala plakať ešte silnejšie než plakala odvtedy, čo ju sem priniesli. Nemohol vydržať vidieť svoju priateľku tak strašne trpieť.
Pribehol k nej, kľakol si vedľa nej na kolená a položil jej ruku na chrbát. Bola prikrčená na všetkých štyroch, nariekala, takmer hrdelný plač vychádzal z jej tela. Kývala sa sem a tam, nesúvislé slová vychádzali z jej úst. Jediné slová, ktoré dokázal vyrozumieť boli: 'nie je fér' a 'prečo on'. Potom povedala niečo, čo nemal problém vyrozumieť. Pozrela sa priamo na neho a povedala: „Nechcem bez neho žiť."
Mala pravdu. Život nebol fér. To bolo niečo, čo Harry Potter vždy vedel a čo teraz vedela Hermiona Grangerová. Keby mohol zobrať z nej tú bolesť a zariadiť, aby bol pre ňu znovu 'život fér' urobil by to. Nie, nie keby mohol, veď on môže. Môže ju zbaviť všetkej tej bolesti. Musel. Ak nie pre ňu, potom kvôli sebe samému, pretože už ani jednu sekundu nemôže vydržať dívať sa na ňu v takomto stave.
Draco Malfoy je mŕtvy:
V ten večer Draco Malfoy zostal sám v malej stodole. Don a Hermiona práve odišli, ale Draco dokázal rozlíšiť zvuky tých druhých dvoch vlkov pred dverami. Cítil sa dostatočne bezpečne. Naozaj sa nebál o svoju bezpečnosť, bál sa o Hermionu. Pokúsil sa ešte raz postaviť, ale jeho zranený členok nedokázala zniesť jeho váhu. Spadol nazad na zem.
Stále mu bola zima, ale vonku zúrila búrka. Zažal svoj prútik, keď bol náhle odzbrojený. Stalo sa to tak rýchlo, že ani nevedel čo sa stalo. Tam pred ním stál bývalý profesor Stephens. Mal Dracov prútik vo svojej ľavej ruke a svoj vlastný držal v pravej. Namieril ho priamo na Dracovu hruď. Povedal: „Konečne pomstím svoju sestru. Život za život a smrť za smrť."
„Nemal som nič spoločné so smrťou vašej sestry," povedal Draco.
„Hovor si to stále dookola, v každom prípade niekoľko ďalších minút. Odhadujem, že to je celý čas, ktorý ti ešte zostáva. Čakal som na pomstu tak dlho. Dúfal som, že ťa ministerstvo potrestá, ale zdá sa, že tvoji rodičia chcú zaplatiť za tvoje hriechy spolu so svojimi vlastnými. „
„Potom som dúfal, že muži, ktorých som mal rád ako svojich bratov, ktorých som skutočne nazýval svojim bratmi od mojich čias na Rokforte, mi pomôžu dôjsť k odplate, ktorú som hľadal, ale znova som bol odmietnutý. Očividne si nemysleli, že moja sestra stojí za odplatu. Fajn, nezáleží mi na tom, čo si myslia. Ja myslím, že to je to na čom záleží."
„Pokúšal som sa ťa zabiť mnohokrát a zlyhal som. Kvôli tomu, že som vložil svoju dôveru do nesprávnych ľudí. Myslel som si, že deti urobia mužskú prácu, ale mýlil som sa. To nevadí, postarám sa o teba sám. Nechcem už čakať ani o sekundu dlhšie. Nájdem svoj pokoj."
Prestal na chvíľu rozprávať a položil nohu na Dracovu hruď. Draco ledva dokázal dýchať.
„Tamtí prekliati vlci zaistili, že si bol posledných pár týždňov v bezpečí, ale dnes večer som sa o nich postaral. Neviem kto sú alebo komu slúžia, ale už viac nie sú problém. Dnes večer som mal pomoc, nielen od mojich bratov, ale od niekoho komu bez výhrad dôveruješ. Je to naozaj zábavné, že si na samom konci zradený niekým, komu si dôveroval."
Odtiahol nohu z Dracovej hrude a Draco začal kašľať. Alex Stephens stále chodil okolo Draca, ktorý sedel na zemi. Šialene sa smial. Povedal: „Úbohý malý Terry Boot. Jeho smrť bola niečo ako čerešnička na torte! Jeho otec bude ľutovať deň, keď mi odoprel to, na čo som mal právo. Teraz vie, aké je to stratiť niekoho, koho miluje. Bude chcieť svoju vlastnú pomstu. Bude žiadať moju smrť a vieš čo Malfoy? Je to v poriadku. Môže ma zabiť, keď toto všetko skončí. Chcem jedine tvoju smrť, po nej je mi jedno, čo sa so mnou stane."
Presunul sa k dverám a trochu ich otvoril. Draco uvažoval, čo ten muž hľadá. Alebo to bol kto? Dostal odpoveď skôr než si myslel, že dostane.
„Mal si s nimi nejaké problémy?" Spýtal sa Stephens osoby, kvôli ktorej otvoril dvere. Tá osoba mala dlhý čierny plášť a kapucňu.
Osoba si dala dole kapucňu a povedala: „Nie, sú mŕtvi," a prešiel okolo, aby sa pozrel na Draca. Bol to Michael Corner. Povedal Stephensovi: „Tak teda, prisľúbil si mi, správne? Ak vám ho pomôžem zabiť a keď zabijem vlkov, prisľúbili ste mi, že ona bude v bezpečí. Povedali ste, že ju necháte na pokoji."
„Áno, to som ti už hovoril," vyhlásil Alex, trochu nahnevane.
„Viem, že vy nie ste jediný, kto rozhodoval. Viem, že máte niekoho na Rokforte kto pracuje s vami a ja chcem, aby ma uistil, že ju nechá na pokoji, keď bude Malfoy mŕtvy. Nechcem, aby zomierali ďalší nevinní ľudia ako Terry," povedal Michael, konečne sa pozrel Dracovi do očí.
„Si blázon. Ja jediný som rozhodoval, nie on. Všetko čo urobil, bolo na môj príkaz. Povedal som mu, čo chcem urobiť dnes večer a povedal som mu, že chceš pomôcť a jediné, čo chceš na oplátku je Grangerovej život a on súhlasil. Neporuší svoje slovo," povedal Stephens Cornerovi. „Máte šťastie Corner, ty a on. Vy obaja sa vrátite k svojim normálnym životom, pretože nikto nevie o vašej účasti. Musím sa vrátiť do svojho úkrytu, ale predpokladám, že je to daň, ktorú musím zaplatiť."
Michael povedal: „Len mi povedzte, kto to je, kvôli tomu, aby som sa s ním mohol porozprávať sám. Chcem, aby mi to sľúbil osobne."
„Už teraz vieš viac, než by si mal, Corner!" vyštekol Stephens. Znova sa pozrel na Draca, vysoko zdvihol svoj prútik a povedal: „Choď nabok chlapče, kým tu zabijem tohto malého smrťožrúta."
Ustúpil dva kroky a namieril svoj prútik ešte raz na Draca. Draco pevne zatvoril oči a spustil hlavu k svojej hrudi a začul slová: „Avada Kedavra!"
Ublížiš jedine tomu, koho miluješ:
Harry Potter prinútil Hermionu, aby sa na neho pozrela a povedal: „Stalo sa veľa vecí, ktorým nerozumieme a z rôznych dôvodov. Máš pravdu Hermiona, život nie je fér, ale musíš zostať nažive, musíš bojovať, musíš dýchať. Hermiona, chcem ti niečo povedať, pretože to máš právo vedieť, ale prosím ver mi, keď hovorím, že keby som ti to mohol povedať skôr, urobím to. Sám som to zistil dnes ráno."
Hermiona uvažovala, čo sa jej snaží povedať. Nedávalo jej to zmysel. Prestala plakať a pozrela sa na neho. Mal problém pozerať sa jej do očí. Rýchlo sa postavil a začal pred ňou chodiť sem a tam. Povedal: „Neviem prečo si mysleli, že to musia urobiť takto. Ver mi, želám si, aby som to nevedel. Nikto iný to nevie. Želám si, aby mi to nepovedali. Naozaj si mysleli, že ti to nepoviem? Mysleli si, že sa môžem na teba pozerať ako trpíš a neurobiť nič, aby som ťa zbavil tej bolesti? Je to príliš žiadať to odo mňa!"
Vystrašil ju. Kričal, reval ako pominutý a ona nevedela prečo. Už takmer rok ho nevidela s takým odhodlaným výrazom. Postavila sa a prešla k nemu, ako keby on bol ten, kto potrebuje utešiť a povedala: „To je v poriadku, Harry."
Harry sa na ňu pozrel a povedal: „Nevieš, čo som urobil. Nie je to v poriadku. Je to neospravedlniteľné a pochopím, keď ma budeš nenávidieť po zvyšok môjho života. Vlastne to očakávam, ak mám pravdu povedať. Nebudem ti už viac klamať, nebudem!"
Zhlboka sa nadýchla a utrela si oči. Povedala: „Nikdy by som ťa nemohla nenávidieť, Harry. Nech musíš povedať čokoľvek, rovno to povedz. Povedz mi, čo musíš povedať."
„Draco Malfoy žije."
Hermiona pristúpila k Harrymu a udrela ho silno do hrude. „Nehovor také kruté veci. Je to zvrátený vtip?"
„Nie, Grangerová, hovorí ti pravdu," povedal hlas za jej chrbtom. Rýchlo sa otočila a uvidela ako Draco vychádza z lesa so strnulým výrazom na tvári. Roztiahol ruky, predstavujúc si, že mu vbehne do náručia.
Harry naproti tomu stál vedľa nej pripravený zachytiť ju v prípade, že by sa zrútila.
Zdalo sa, že ani jeden muž veľmi dobre nepozná Hermionu Grangerovú. Pozrela sa na Harryho, potom na Draca a potom bežala ako o život celú cestu nazad do Brloha. Draco sledoval, ako uteká okolo neho. Chcel ísť za ňou, ale Harry povedal: „Nechaj ju byť, ty hlúpy bastard."
„Vedel som, že neudržíš tajomstvo, Potter," uškeril sa Draco. „Si taký pokrytecký."
„Nebol si tu posledný týždeň, pretože si sa hral na mŕtveho," zajačal na neho Harry. „Ale ja som tu bol. Videl som jej bolesť, videl som jej utrpenie, každý deň som počúval ako si želá pridať sa k tebe v smrti. Ako sa opovažuješ klamať jej? Žene, ktorej tvrdíš, že ju miluješ"
„Povedal som Donovi Bootovi, že ak ti to povie, ani deň neprejde, aby si to nevyzradil. Som šokovaný, že si čakal tak dlho. Dozvedel si sa to pred dvoma hodinami. Myslel som si, že jej to povieš dve sekundy po tom, ako sa to dozvieš!" vybuchol Draco. „Teraz to povie každému a všetko toto bude zbytočné," uzavrel.
Harry pristúpil k Dracovi a zasiahol ho priamo do čeľuste. Draco spadol na zem. „Počúvaj, ty sprostý sukin syn, nesnaž sa to hodiť na mňa."
Draco zostal na zemi a Harry mu ponúkol ruku. Draco ju odrazil preč. Postavil sa vlastnými silami a potom povedal: „Bolo to zlé? Veľmi trpela?"
„Ty by si veľmi trpel, keby zomrela ona?" spýtal sa Harry.
„Asi by som vo vnútri umrel," priznal Draco.
„Máš svoju odpoveď," povedal Harry a kráčal preč od Draca.
Draco ho dobehol a povedal: „Nie je to tak, že by som mohol k tomu niečo povedať. Nie je to tak, že by som sa zúčastnil ich plánu! Do pekla, pred dvoma dňami som zistil, že každému povedali, že som zomrel. Keby som k tomu mal niečo povedať, nič z tohto by sa takto nestalo. Nikdy som jej nechcel ublížiť."
„Možno nikdy neodpustí ani jednému z nás," povedal Harry, keď pokrútil zahanbením hlavou.
„Nehovor to," prosil Draco. Toto boli slová, ktorých sa bál, pretože sa bál tej istej veci.
Harry povedal: „Povedz mi, čo sa stalo. Jediné, čo viem je, že ma Don Boot požiadal o stretnutie dnes ráno. Povedal mi, že nie si naozaj mŕtvy a že toto všetko čoskoro skončí. Potrebujem vedieť, čo sa stalo."
Draco sa otočil k rybníku, prešiel tri - štyri kroky, aby sa dostal k brehu a posadil sa na mäkký mach vedľa vody. Harry prišiel a posadil sa vedľa neho. Draco mu povedal všetko.
Povedal mu ako profesor Stephens prišiel do stodoly a všetko, čo mu povedal. Povedal mu, ako prišiel Michael a ako sa snažil, aby Stephens odhalil, kto s ním pracoval vo vnútri Rokfortu, ale ako to Stephens nepovedal. Povedal, že Alex Stephens zdvihol svoj prútik, aby zabil Draca smrtiacou kliatbou. Povedal, že zavrel oči a že začul tie slová, ale potom otvoril oči. Nebol mŕtvy.
Povedal, že Michael Corner tam stál s prútikom v ruke namiereným k zemi a že Alex Stephens ležal na kope na zemi vedľa miesta, kde sedel Draco. Bol mŕtvy. Draco povedal, že sa spýtal Michaela, na ktorej strane v skutočnosti je a Michael povedal: „Nechám na Donovi Bootovi, aby ti všetko vysvetlil, pretože nemáme veľa času. Čoskoro sa vrátia, aby ťa zachránili."
Draco povedal, že presne v tej istej chvíli sa prihnal Don, schmatol Draca za ruku a povedal Michaelovi. „Zariaď, aby to vyzeralo vierohodne. Nezabudni na odkaz." Povedal, že nemal tušenia o čom hovoria. Povedal, že zacítil, ako sa premiestňuje preč. Ďalšie čo vedel, bolo to, že je v pivnici a ani nevedel, kde je. Povedal, že mu Don povedal, aby si urobil pohodlie, pretože tu asi chvíľu zostane. Bol tam sám päť dní so spoločnosťou len jedla a vody. Draco si myslel, že možno Don Boot hral na obe strany a že teraz držal Draca v zajatí. Po piatich dňoch sa Don Boot vrátil s Billom Weasleym.
Draco povedal Harrymu, že Bill Weasley bol šokovaný tým, že je Draco nažive. Vtedy sa po prvýkrát Draco dozvedel, že zinscenovali jeho smrť. Povedal Harrymu, že jeho myšlienky viedli okamžite k Hermione. Povedal, že sa postavil, pretože jeho členok už nebol napuchnutý, len trocha bolel, a že pribehol k Billovi a povedal: „Je v bezpečí?"
Bill mu povedal, že áno, ale že trpí, pretože si myslí, že je mŕtvy.
Don vysvetlil Dracovi a Billovi, prečo musia pokračovať v tejto lži. Povedal im, že vedia o ďalších, ktorí sa zúčastňovali na pláne s Alexom. Títo ľudia musia veriť, že je Draco mŕtvy, a že je Alex stále nažive, len na úteku, kvôli tomu, aby vyliezli z ich úkrytu. Bill súhlasil. Draco nie. Povedal Harrymu, že naliehal, aby to povedali Hermione. Don povedal, že nie, že to nemôžu povedať ani živej duši. Jediný dôvod, prečo to povedal Billovi, bol kvôli tomu, že chceli, aby Bill pokračoval v snažení prísť na to, kto na Rokforte by chcel, aby bol Draco mŕtvy a kvôli čomu.
„Prečo to Don povedal mne? Takmer si prajem, aby to neurobil. Obaja ste museli vedieť, že jej to poviem," povedal nakoniec Harry, znova sa postavil a pozeral sa uprene na rybník.
Draco sa postavil tiež: „Vedel som, že jej to povieš, ale povedal som Donovi a jeho bratom, že jediný spôsob ako ma udržať v úkryte je povedať to aspoň tebe. Nemohol som ich požiadať, aby to povedali jej, pretože by s tým nesúhlasili, tak som sa spoľahol na teba, že urobíš ušľachtilú vec, Potter. Ty nikdy nesklameš, že nie?"
Práve vtedy prišiel k mužom Bill Weasley. Povedal: „Hermiona ťa nevidela, že nie Malfoy? Mama povedala, že sa bola prejsť s Harrym, ale potom sa vrátila do domu, zatreskla dvere na mojej starej izbe a od tej doby tam plače. Vedel som, že som ťa sem nemal zobrať, ale ty si trval na tom, že sa musíš porozprávať s Harrym. Fajn, porozprával si s ním, ale teraz musíme ísť. Len dúfam, že ťa Hermiona nevidela."
Draco sa pozrel na Billa, potom na Harryho a kým sa stále pozeral na Harryho, povedal: „Nie, Bill. Stále som pre ňu mŕtvy, však Potter?"
„Pravdepodobne my obaja," odpovedal Harry.
„Poďme Draco, musíme sa hneď vrátiť. Nemôžeme riskovať, že ťa uvidí ešte niekto iný. Chcel si sa porozprávať s Potterom a to si urobil. Musíme teraz odísť," zopakoval.
Harry pristúpil bližšie k Dracovi, aby ho Bill nemohol počuť a povedal: „Neprišiel si sa so mnou porozprávať, že nie?"
Draco sa usmial a povedal: „Nie, prišiel som, aby som ju videl. Ako som povedal, vedel som, že jej to povieš. To som im nemohol povedať. Postaraj sa o ňu. Pokús sa presvedčiť ju, aby mi odpustila. Tak veľmi ju milujem."
„Postarám sa o ňu," povedal Harry. „Pokiaľ ide o tú druhú vec, môžem sa len pokúsiť, ale sľubujem, že sa pokúsim."
Harry sledoval, ako sa Draco a Bill odmiestnili na neznáme miesto. Bežal celú cestu do domu. Vošiel zadnými dverami a Ron povedal: „Čo si jej urobil tam vonku, kamoško? Prebehla tadiaľto, plakala tak veľmi ako v tú prvú noc a odvtedy neprestala."
„Len ju nechaj plakať, Ron. Potrebuje to zo seba dostať von," povedal Harry. Vyšiel hore schodmi, posadil sa pred dvere, priamo na podlahu a rozhodol sa nechať ju samu, ale bude tu hneď za dverami, len pre prípad, že by ho potrebovala.
