Dôverne známe miesto
Preklad: Jimmi
Autor originálu: AnneM_Oliver ( wwwdotfanfictiondotnet/u/1320004/AnneM_Oliver)
Pozerala sa von oknom vlaku, všetko vyzeralo tak dôverne známe a v poriadku. Šla domov, na Rokfort. Jedna otázka potrebovala odpoveď, čo v tom vlaku robil Malfoy. Odpoveď bola, že opúšťal domov a nemal kam inam ísť. Dramione.
wwwdotfanfictiondotnet/s/3790150/33/A_Familiar_Place
This story is based on characters and situations created and owned by JK Rowling, various publishers including but not limited to Bloomsbury Books, Scholastic Books and Raincoast Books, and Warner Bros., Inc. No money is being made and no copyright or trademark infringement is intended. Author of original story: AnneM_Oliver.
Časť XXXIII.
Hermiona Grangerová:
Hermiona Grangerová sedela vonku pred Brlohom, v zadnej záhrade, na starej otrhanej prikrývke. Učila sa na svoje MLOKy, ktoré mali byť už o dva týždne. Zo školy bola preč už skoro dva týždne a rozhodla sa, že je čas vrátiť sa späť. Riaditeľka jej povedala, že sa nemusí vôbec vrátiť do školy. Povedala jej, že by sa mohla vrátiť len kvôli skúškam. To Hermione Grangerovej nevyhovovalo. Chcela prísť dokončiť svoj posledný rok školy, urobiť skúšky a odpromovať. To je to, čo chcela celý svoj život. Nikto ju o to nepripraví.
Pred dvoma dňami ju navštívil Neville Longbottom so všetkými jej knihami. Rozhodla sa začať učiť hneď. Kvôli tomu mala posledné dva dni hlavu ponorenú v jednej knihe za druhou. Dnes to bola Transfigurácia. V tomto MLOKu chcela získať najvyšší možný počet bodov, pretože stále chcela uskutočniť svoj sen, že bude učiť tento predmet ďalší rok na Rokforte. Toto bola pre ňu prijateľná budúcnosť. Prevrátila sa na brucho a pritiahla si svoju knihu bližšie. Zrazu si pomyslela na Draca. Vráti sa včas do školy, aby urobil skúšky a odpromoval? Bolo to vôbec pre neho dôležité? A čo Anthony Goldstein? Ešte neurobil svoje skúšky? A čo Michael Corner, ktorý sa skrýval rovnako ako Draco, a ktorý tiež nebude schopný urobiť svoje skúšky. Bol údajne na úteku za napomáhanie pri zabití Draca Malfoya, aj keď skutočnosť bola taká, že sa skrýval kvôli zabitiu Alexa Stephensa.
Potom si pomyslela na Terryho Boota. Nikdy neurobí skúšky a neodpromuje. Začala plakať. Robila to v poslednej dobe často. Od tej doby čo zistila, že je Draco nažive, pozorovala, že stále plače. Bolo to aspoň dobré krytie. Každý hneď predpokladal, že stále smúti. Určitým spôsobom smútila.
Nevidela sa a ani sa nerozprávala s Dracom odvtedy, čo jej prezradil, že je nažive. Dôvody, prečo ho nevidela, neboli nijako komplikované či dramatické ako napríklad, že ho nechce vidieť alebo že ich držali oddelene. Dôvod bol oveľa prostejší. Nevyhľadával ju a ona nevyhľadávala jeho. Chcela ho vidieť. Chcela ho vidieť každý deň. Nevedela, či to bola pýcha alebo strach, čo ju držal od neho, ale ani si neželala premýšľať o dôvode. Keď sa má stať, že majú byť spolu, tak sa tak stane, buď tak alebo tak. Koniec príbehu.
Zamýšľala sa do školy vrátiť v pondelok a potom ho možno dlhý čas neuvidí. Tak napísala lístok a dala ho Harrymu. Mal ho dať Dracovi. Lístok, ktorý bol krátky, hovoril prosto: „Chcem ťa vidieť." Keď ju bude chcieť vidieť, príde. Ak nie, nepríde.
Celá rodina Weasleyovcov vrátane Harryho odišla dnes do Mušľovej chalúpky. Dalo by sa povedať, že Bill a Fleur mali určitú oslavu; tzv. baby shower. Áno, Bill a Fleur čakali dieťa. Hermiona bola kvôli nim taká šťastná. Zaslúžili si trochu šťastia. Oni všetci.
Bola samozrejme pozvaná, ale pomyslela si, že zostane tu. Trochu sa poučiť, trochu spomínať a čakať, či Draco príde. Draco býval v Mušľovej chalúpke. Teraz už musel mať ten odkaz. Iste, Bill ho bude chcieť dostať preč; pretože celá rodina Weasleyovcov si stále myslí, že je mŕtvy. Určite príde. Nevedela to určite, tak jediné, čo mohla urobiť, bolo sedieť a čakať.
Dnes bolo príliš teplo, rozhodla sa Hermiona. Mala na sebe krátke nohavice, ktoré kedysi patrili Ronovi. Boli mu príliš malé a na ňu príliš veľké. Siahali jej pod kolená. Mala na sebe jednoduché biele tričko, ktoré patrilo Harrymu a biele tenisky. Tak sa stalo, že ak by dnes prišiel, tak vlastne nebola oblečená tak, aby urobila dojem. Záležalo na tom? Iste mu bude jedno, čo má na sebe.
Hermiona sa pozrela na oblohu. Bolo tak horúco a vlhko, že obloha bola tajuplne šedá a nejasne zatiahnutá napriek tomu, že svietilo slnko. Bolo to ako keby jar na týždeň prišla, ale potom ten tyran, ktorému sa hovorilo leto, povedal: „Viem, že som tu skoro, ale posuň sa, chcem tu zostať."
Zdalo sa, že bude pršať. Možno by si Hermiona mala pobaliť knihy a rýchlo zmiznúť vo vnútri. Aj tak asi dnes nepríde. Áno, mala by ísť dovnútra skôr než ich dážď nevítane navštívi. Sadla si na kolená a začala si dávať do tašky kúsky pergamenov. Dala si knihy na kopu. Mohla cítiť blížiaci sa dážď dokonca skôr než spadne prvá kvapka. Vzdychla si. Nepríde. Znova si sadla, zložila si nohy pod seba a prehla sa cez ne. Znovu chcela plakať, ale do pekla, už bola unavená z plakania.
Od tohto roku sa čakalo, že bude rokom druhých šancí. Rokom nových štartov a nových začiatkov, ale namiesto toho sa všetko zvrtlo zle. Ukázal sa byť rovnako búrlivý ako jej predchádzajúce roky na škole. Cítila sa dokonca horšie kvôli ľuďom ako Neville a Luna. Nezaslúžili si byť v centre toho chaosu. Vlastne, nikto si to nezaslúžil. Jediná dobrá vec na tomto roku bola, že končil.
Oprava, bola tam ešte jedna dobrá vec na tomto uplynulom roku. Hermiona Grangerová sa zamilovala do Draca Malfoya.
Znova vytiahla zospodku hromady knihu Transfigurácie, opäť ju otvorila na mieste, ktoré si označila kúskom pergamenu a rozhodla sa, že sa ešte trochu poučí. Čert ber počasie. Tmavý tieň zrazu zakryl jej telo, deku a jej knihu. To nemohlo byť z tých dažďových mrakov, pretože mraky boli príliš ďaleko, aby vytvorili taký veľký tieň. Nebola pod stromom. Zrazu si uvedomila od koho je ten tieň. Vedela to skôr než sa otočila, aby sa pozrela. Keď sa zvrtla, zbadala, že jej predpoklad bol správny. Ten tieň patril Dracovi Malfoyovi.
Draco Malfoy:
Draco Malfoy býval v Mušľovej chalúpke odvtedy, čo naposledy videl Hermionu. Bill si myslel, že tam bude mať viac pohodlia. Kdekoľvek by to bolo pohodlnejšie než v podzemí Bootovho domu, len so spoločnosťou potkanov a pavúkov. Nie, nebolo to naozaj také zlé, pretože to pre neho zútulnili a dali mu na čítanie množstvo kníh a jedla, ale toto bolo oveľa lepšie a Draco bol za to vďačný. Mal dovolené vyjsť von do záhrady, mal sa s kým rozprávať, aj keď to boli len Bill a Fleur. Pretože si zvyšok rodiny stále myslel, že je mŕtvy, dnes musel sám seba obmedziť. Celý ten červenovlasý klan, plus jedna okuliarnatá zjazvená hlava, sa zhromaždili, aby sa tešili z príchodu ďalšieho Weasleyho. Ako keby svet potreboval ďalšieho z nich. Draco len dúfal, že to dieťa sa bude podobať na matku.
Bill povedal Dracovi, že musí odísť do najmenšej spálne a zostať tam, až kým spoločnosť neodíde. Povedal, že zamkne mágiou dvere a keby sa ho niekto pýtal, prečo sú dvere zamknuté, povie, že pripravuje detskú izbu a že je to prekvapenie. Draco sa práve usadil v kresle v maličkej spálni, keď prišiel Bill a podal mu odkaz, ktorý priniesol Harry a povedal: „Máš chuť na deň v Brlohu?" Stiahol obočie a zmätene sa zamračil. Potom si prečítal odkaz. Bol jednoduchý, ale sladký. Stálo tam len: „Chcem ťa vidieť." Chcela ho vidieť. Povedal Billovi áno.
Bill zobral Draca za ruku a obaja sa premiestnili k Brlohu. Draco sa tam nemohol premiestniť sám, pretože tam bolo položených množstvo ochranných kúziel a podľa všetkého len ľudia s ryšavými vlasmi alebo veľkou jazvou na čele mali dovolené vstúpiť.
Bill ho nechal v zadnej záhrade. Bol nervózny a dychtil po tom, aby ju videl. Len preto, že mu napísala správu, že ho chce vidieť, to neznamenalo, že nemá v úmysle nakričať na neho, alebo ho prekliať, alebo plakať, alebo ešte niečo nemilé. Myslieť si, že sa rozbehne do jeho náručia a pobozká ho na pery by bol klam. Veriť tomu by bola Dracova chyba. Prinajmenšom očakával aspoň facku. Bol by šokovaný, keby ho neudrela. Možno by bol sklamaný. Už by to nebola Hermiona Grangerová, keby to neurobila. Jeho prianím bolo, aby po tom všetkom kričaní, čarovaní a udieraní mali ešte dosť času na rozprávanie a možno aj trochu bozkávania. Ak nič iné, tak ju chcel aspoň objať a dať jej obyčajný bozk.
Sníval o nej, keď spal a keď bol hore, napĺňala každý jeho okamih a predstavivosť. Spôsob akým voňala, spôsob akým chutila, tie krivky jej bokov a obliny jej pŕs. Bolo to viac než len sex, čo mu chýbalo. Chýbal mu jej úsmev, jej nedostatok zmyslu pre humor, jej neschopnosť mať trpezlivosť so všetkým čo robil a povedal a dokonca spôsob akým si myslela, že vie všetko, keď v skutočnosti to naozaj vedela.
Chýbala mu viac, než mu chýbal ktokoľvek v celom jeho živote. Mal pocit, že ich rozdelili na celý rok namiesto dvoch týždňov. Nepočítal deň, keď jej povedal, že je nažive. To nebolo príjemné. Nie, považoval to za dva týždne, odkedy videl svoju jedinú skutočnú lásku.
Draco chcel, aby toto všetko skončilo pre nich všetkých. Nezaslúžila si nič z toho. Ak nejaký šialenec má spor s ním, tak nech si to s ním aj vybaví. Nech neťahá do toho nikoho ďalšieho. Nech nezastrašuje nevinné dievčatá. Nech nezabíja nevinných chlapcov. Terry Boot len robil úlohu z elixírov, ale pretože niekto sa túžil pomstiť Malfoyovi za niečo, čo dokonca ani neurobil, ten istý chlapec a iní boli zranení, zmrzačení, zabití... a to nebolo fér. Ale poznanie, že život nie je fér bol fakt, ktorý si Draco uvedomoval väčšinu svojho života.
Dnes neboli bližšie k zisteniu, kto pomáhal bývalému profesorovi Stephensovi než boli pred 'Dracovou smrťou'. Tak aký zmysel malo stále pokračovať v jeho skrývaní? Jediná dobrá vec z toho vzišla a to tá, že Hermiona bola v bezpečí a mimo nebezpečenstva. Naposledy, keď ho do Mušľovej chalúpky prišiel pozrieť Don, povedal mu, že chytili jedného z členov Bratstva, ktorý sa zúčastnil útoku v ten deň v Rokville, a že im sľúbil nejaké mená, ak mu oni sľúbia zhovievavosť. To bola posledná vec, ktorú Draco počul, takže nemal žiadnu predstavu o tom, čo sa deje. Dúfajme, že im ten muž dal vodítko, ktoré ich zavedie k tomu, aby našli ostatných.
Billovi sa nepáčilo pracovať s Donom. Nepáčilo sa mu, že klame otcovi a ministerstvu, ale považoval to za nevyhnutnosť, takže bol zatiaľ ticho. Povedal, že ministerstvo dychtilo po tom, aby toto skončilo rovnako ako oni, zvlášť po tom, čo prišiel o život jeden auror. Bill povedal, že bude naďalej ukrývať Draca a že zostane ticho o všetkom, čo vie až kým neskončí školský rok. Potom povedal, že pôjde na ministerstvo, aby im vyrozprával všetko, čo vedel. Bol to trpezlivý muž, ale jeho trpezlivosť bola napnutá na prasknutie.
Bill a Don si obaja mysleli, že Hermiona by sa mala vrátiť do školy, pretože tam ležala odpoveď. Mali pocit, že ona by mohla rozmotať pravdu alebo ešte lepšie, pravda samotná by sa jej mohla odhaliť. Draco o tom nebol presvedčený. Chcel, aby zostala v Brlohu, kde vedel, že je v bezpečí. Chystal sa jej to dnes povedať. Vedel, že chce urobiť skúšky a odpromovať. Nájdu iný spôsob ako to ukončiť. Musia. Draco chcel začať svoj život, život, ktorý chceli obaja, život, ktorý si obaja zaslúžili, život s Hermionou Grangerovou.
Draco sa objavil na úbočí za Brlohom. Prešiel krátku vzdialenosť k zadnej záhrade, kde mu povedali, že je. Bol taký horúci a vlhký deň. Vyzeralo to skôr na leto ako na jar. Priblížil sa k záhrade a uvidel ju ako leží na bruchu, na deke a číta knihu. Všade okolo seba mala knihy. Miloval vidieť ju takto. Bolo to tak, ako sa čakalo, že to bude. Bolo to dôverne známe.
Vyzerala zahĺbená do čítania. Videl, že sa posadila a začala si baliť knihy. Musí sa báť blížiaceho sa dažďa. Draco mohol vo vzduchu cítiť dážď. Napriek tomu, že slnko bolo stále vysoko na oblohe, bolo hmlisto a boli tam veľké mraky hroziace, že zablokujú slnko. Možno ten dážď schladí veci tu dolu. Možno ten dážď spláchne všetky ich obavy.
Vyzeralo to, že sa schúlila a je pripravená plakať. Prosím, neplač. Prišiel dokonca bližšie, ale stále ho nevidela. Bol dosť blízko na to, aby ponad jej prikrývku vrhol tmavý tieň, ponad jej telo a ponad jej knihy. Otočila sa, aby sa na neho pozrela. Pozrel sa na jedinú osobu na tomto svete, ktorú miloval viac než čokoľvek iné. Pozrel sa priamo do očí Hermiony Grangerovej.
Hermiona Grangerová a Draco Malfoy:
Otočila sa zo svojho miesta na deke a pozrela sa nahor do jeho očí. Pomaly sa zdvihla na kolená a odložila knihu. Potom takmer s rozmyslom sa postavila. Zohla sa nazad, aby si usporiadala svoje knihy na deke. Bolo to ako keby sa snažila zabiť čas skôr než s ním bude hovoriť. Konečne s knihami skončila, znova sa postavila a znova sa pozrela na neho. Nevedel, či má povedať 'ahoj' alebo či má počúvnuť svoje inštinkty a schmatnúť ju do náručia, pobozkať ju a nikdy nepustiť. Keby bol Draco úprimný sám k sebe, priznal by si, že jeho prvý inštinkt bol otočiť sa a utiecť preč a že to objatie bol až druhý inštinkt. Keby bol ten starý Draco Malfoy, bol by sa otočil a ušiel a nikdy by sa neobzrel späť. Dobrá na tom bolo, že už viac nebol ten starý Draco Malfoy.
Vybral si 'ahoj'. „Ahoj, Hermiona," povedal a rozhodol sa dodať, „ako si sa mala?"
Ako sa mala? Ako sa mala! Vážne sa spýtal zrovna na toto? Povedala: „Dobre, ako si sa mal ty?" Keď má v úmysle klásť nezmyselné a hlúpe otázky, tak ona tiež.
„Bol som mŕtvy," pokúsil sa o žart. Rozhodol sa, že by mohol tiež zistiť, ako veľmi je na neho nahnevaná.
„To nebolo vôbec vtipné," odpovedala. Aspoň nejačala a nekričala. Ešte ho neudrela a nezačarovala. To bolo dobré, takže potiaľto je všetko v poriadku.
Pozrel sa nadol na jej ruky, ktoré mala pevne zovreté pred sebou. Akoby si všimla, že sa pozerá na jej ruky, odhodlane ich strčila do vreciek svojich krátkych nohavíc. Vtedy si všimol jej oblečenie. Mala na sebe smiešne veľké riflové šortky a obyčajné biele tričko. Nemohol si spomenúť na čas, keď vyzerala nádhernejšie. Načiahol sa po jednej jej ruke, ktorá bola strčená vo vrecku, vytiahol ju a pevne ju zovrel. Priložil si ju k tvári a prezeral si jej prsty a potom jej dlaň. Otočil ju tak, aby mohol vidieť jej hánky a pobozkal vrch jej ruky. Pozrel sa na ňu ostýchavo, pretože chcel posúdiť jej reakciu, ktorá bola zatiaľ totálne apatická. Bolo to dobré alebo zle? Aspoň neodtiahla ruku preč.
Pomyslel si, 'asi by som mal vsadiť všetko na jednu kartu', keď klesol s jej rukou a pritiahol si ju do náručia. Len čo zacítil jej telo oproti svojmu, nemal dlhšie pod kontrolou vlastné reakcie. Začal bozkávať jej tvár, jej vlasy a jej líca, všetko. Pustil jej pás a venoval posledný pohľad na jej tvár s rukami po oboch stranách. Teraz bol naozaj čas zistiť, čo urobí, tak dal ruky preč z jej tváre a položil ich ešte raz okolo jej drieku, aby ju nadvihol zo zeme a pobozkal jej pery s hladom, vášňou a potrebou, ktorá v ňom rástla tak dlho. Nezbierali sa v ňom len tieto posledné dva týždne. Zbierali sa v ňom celý jeho život.
Hermiona sa konečne rozhodla odpovedať na jeho volanie. Jej ruky sa posunuli k jeho tvári a vlasom a potom opätovala jeho divoké bozky. Pritlačila svoje ústa tak pevne k jeho, že si pomyslela, že sa ich pery rozpustia. Obloha konečne uskutočnila svoje hrozby a dážď začal padať. Kvapky dažďa nedokázali schladiť horúčavu ich vášne. Namiesto toho sa zmiešali s ich túžbou a spôsobili, že sa chceli ešte viac. Náhle ju roztočil dokola a smial sa nahlas radosťou, ktorú cítil v tejto chvíli. Aj keby už nikdy znova nepocítil šťastie, aspoň ho cítil v tejto chvíli. Spustil ju na deku a obaja na kolenách hľadeli do tváre toho druhého. Položil ruku na jej srdce, pobozkal ju ešte raz a potom povedal: „Prosím, odpusť mi."
„Nie je tu čo odpúšťať," odpovedala. To bol súhlas, ktorý potreboval, aby pokračoval. Obaja si ľahli v tomto istom čase a oboch v hlave napadlo to isté. Pomilujú sa priamo tu, v zadnej záhrade Brlohu, na deke, v daždi, s jej knihami všade okolo nich.
Strhol zo seba svoju košeľu a potom strhol jej. Začal jej bozkávať krk. Bol to nádherný dlhý krk. Každá časť jej tela bola nádherná. Cucal jej krk v mieste, kde sa stretal s plecom. Cmúľal jej ušný lalôčik a jeho koniec vycucal. Vrátil sa k jej ústam a cmúľal jej spodnú peru a potom ju znova pobozkal na ústa. Ich jazyky spolu tancovali v rozkoši a túžbe. Nemohol sa jej nasýtiť alebo mať ju príliš rýchlo.
Jej ruky stúpali hore a dole jeho chrbtom, spôsobiac, že návaly túžby prebehli jeho telom. Každé vlákno jeho bytia bolo v ohni. Presunul svoje telo, ktoré bolo nižšie nad jej, so stehnom odpočívajúcom v jej strede. Len tlak jeho tela na jej spôsobil nárazové vlny na jej krvné cievy. Objala jeho ramená, aby ho nabádala pokračovať.
Posadil sa a ona si kľakla pred neho. Dal preč jej podprsenku a uprene na ňu hľadel dlhšie než by mal. Položil jednu ruku na jej prsník a začal ho zľahka hladiť sem a tam, naprieč jej bradavkou, až kým nebola vztýčená a zahrotená. Priložil druhú ruku na jej zanedbávaný prsník; keď sa zohol, aby zobral do úst vzpriamený výčnelok prvého. Vložil si ho celý do úst a cmúľal ho. Inštinktívne prehla chrbát. Jej ruky šli k jeho krku, zatlačiac jeho hlavu k jej telu.
Už dlhšie nedokázala zostať na kolenách. Uhladene spadla na chrbát a on sa presunul na vrch. Zostal na jej prsníkoch ešte dlho, len ich bozkával, cmúľal a tisol sa k nim. Bola taká naplnená túžbou a jej telo volalo po jeho dotykoch. Zachránil ju. Položil ruky na jej pás, kvôli šortkám, ktoré boli také veľké, že celá jeho ruka mohla vojsť dovnútra a kým pokračoval vo venovaní pozornosti obom jej prsníkom, jeho ruka ju našla a priviedla ju blízko k výbuchu jeho prvým úvodným dotykom.
Trel z vonkajšej strany jej nohavičky a nakoniec, mimo z pocitu márnosti, ustúpil rukou a stiahol jej šortky bez rozopnutia gombíkov či zipsu a stiahol jej biele bavlnené nohavičky (ona ho zabije). Pobozkal ju na brucho a prikrčil sa medzi jej nohami. Zdvihol jednu nohu a pobozkal ju z vnútornej strany jej kolena. Bozkával celú jej nohu až ku koncu stehna. Zdvihol jej druhú nohu a na tejto začal s venovaním pozornosti jej lýtku, potom pobozkal koleno, pokračujúc hore stehnom. Dal túto nohu nazad na deku, a vošiel do nej najprv jedným prstom, potom dvoma. Pobozkal vrchol jej štrbiny, obratne sa hrajúc s jej otvorením. Sťažka dýchala a pridusene kričala. Ľahol si na chrbát a rozopol si džínsy. Nemal čas dať si ich nejako dole, pretože boli pri sebe príliš blízko. Stiahol ich zo svojich bokov a vošiel do nej jediným dych berúcim nárazom. Teraz to bol on, kto si hrýzol spodnú peru. Bol odhodlaný, toto je to, čo má byť. Bol odhodlaný pomilovať sa s ňou. Nielen sa s ňou pomilovať, ale mať extázu vzbudzujúci, nekonečný, myseľ provokujúci, čas vymedzujúci sex.
Znova ju pobozkal a keď sa bozkávali začala sa blížiť vyvrcholeniu. Čakal a čakal, a keď konečne opustila jeho ústa, aby vykríkla, urobil sa aj on. Oh, bože, pomôž mu, toto bolo také dobré ako ešte nikdy predtým.
To nebol koniec.
Prevalil sa na chrbát a pritiahol si ju na seba. Mohol by sa urobiť znova; mohol vydržať dlhšie, mohla ona? S úplným pokojným uvoľnením Hermiona Grangerová prevzala kontrolu a ešte nikdy to nešlo tak dobre. Zaklonila sa dozadu, s rukami na jeho stehnách. Bola skoro uvoľnená. Oprel sa o lakte a potom sa zdvihol na rukách, takže takmer sedel. Jeho ruky boli za ním. Chveli sa. Pozeral sa na ňu, na okamih nespútanej vášne. Jej stehná sa triasli, kŕče prevzali kontrolu nad jej telom a on si uvedomil, že ju nikdy nebude schopný opustiť.
Ľahol si znova na chrbát na deku a tentoraz vykríkol on. Zvalila sa na jeho telo, sťažka dýchajúc. Objal ju rukami. Jej nohy boli stále rozkročené nad jeho bokmi, ale jej hruď sa opierala o jeho hruď. Takmer nariekala, mrnčala. Buď mala bolesti alebo klesala z neuveriteľnej výšky. Špičkami prstov prešiel po celej dĺžke jej chrbtice. Teraz sa zdvihla. Plakala. Spôsobil, že plakala. A či to bolo dobré alebo zlé, bolo mu to jedno. V tejto chvíli sa zaujímal len o jediné. Bola v jeho náručí, milovali sa a všetko veru dopadne dobre.
Prevalil sa na chrbát, prinútiac ju tým, aby sa čiastočne prevalila pod neho. Pravou rukou zmietol knihy z deky, do mokrej pôdy. Stále pršalo. Nie silno, len veľké teplé dažďové kvapky oblievali ich telá, posväcujúc im ich oživenie. Bolo to akoby ich dážď prišiel pokrstiť a zmyť z nich všetky hriechy.
Pritiahol deku cez ich telá a rukami ju tesnejšie objal. Zostali tak veľmi dlho. Normálne by musel zaspať po takomto sexe, ale teraz nebol čas na spánok. Nie dnes. Začala obkresľovať malé kruhy na jeho hrudi svojimi prstami. Nakoniec prehovorila: „Uvedomuješ si, že odvtedy, čo si tu, povedali sme si navzájom ahoj, vymenili sme si malé zdvorilosti, ospravedlnili sme sa a potom sme sa pomilovali, ale ešte sme sa vážne neporozprávali o tom, čo je dôležité?" posunula hlavu, aby sa mu pozrela do očí. „Musíme sa rozhodnúť, čo urobíme."
Posadil sa a začal sa obliekať. Nechápala to, ale riadila sa podľa neho a tiež sa obliekla. Po tom, čo boli oblečení, pomohol jej pobaliť knihy, zobral deku a vošli do kuchyne. Odložili veci na zem a sadli si oproti sebe za stôl.
Chytil ju za ruky a povedal: „Nechcem, aby si sa vrátila do školy. Stále mám pocit, že je to nebezpečné. Môžeš urobiť skúšky bez toho, aby si sa musela vrátiť, prosím, kvôli mne, nevracaj sa."
Vyzeral viac vystrašený a znepokojený než ho kedy videla. Nevedela ako mu má povedať, že sa už rozhodla, že sa vráti. Nejako vedela, že mu to nemusí hovoriť. Poznal to. Preto vyzeral taký ustarostený. „Musím sa vrátiť."
Postavil sa a odkopol do rohu stoličku. Bol viac vytočený a naštvaný než ho kedy videla. Zdvihol tú istú stoličku a šmaril ju do steny. Prihnal sa náhle k nej, čo bol okamih, ktorého sa tak bála. Vytiahol ju zo stoličky, spôsobiac, že sa stolička prevrátila. Triasol s ňou za plecia a hovoril: „Nevrátiš sa! Nemôžeš sa vrátiť! Nedovolím ti to!"
Rozplakala sa. Nie preto, že by jej ublížil a nie preto, že by ju vystrašil. Hermiona začala plakať pretože bola smutná, že mu spôsobuje tak veľa bolesti a strachu. Ale táto záležitosť musí skončiť a mala pocit, že ona bola odpoveďou na tento problém. Musela odpovedať na výzvu.
Objímal pevne jej plačúce telo a povedal stíšeným hlasom: „Neplač. Nechcel som ti ublížiť, len ťa nedokážem stratiť."
Tak Hermiona Grangerová urobila niečo, čo zriedkakedy urobila. Niekedy a dokonca v tom nebola ani veľmi dobrá, klamala. Povedala: „Dobre, nevrátim sa." Pobozkal ju na ústa, dlho a sladko. Znovu ju pevne objal. Harry Potter pribehol do dverí a povedal: „Vracajú sa. Bill ma poslal, aby som ťa vyzdvihol. Poďme, Malfoy."
Držal ju za ruku, ešte raz ju pobozkal a povedal: „Pokúsim sa s tebou stretnúť o pár dní. Možno môžeš prísť v pondelok do chalúpky."
Hermiona sa rozhodla ešte raz zaklamať; musela zaklamať znova. Povedala: „To znie skvele. Uvidíme sa v pondelok." Pevne ju objal, pobozkal ju znova na pery a vybehol z dverí s Harrym.
Neuvidí ho v pondelok; pretože to bol deň, keď sa bude vracať nazad do školy.
