Dôverne známe miesto

Preklad: Jimmi

Autor originálu: AnneM_Oliver ( wwwdotfanfictiondotnet/u/1320004/AnneM_Oliver)

Pozerala sa von oknom vlaku, všetko vyzeralo tak dôverne známe a v poriadku. Šla domov, na Rokfort. Jedna otázka potrebovala odpoveď, čo v tom vlaku robil Malfoy. Odpoveď bola, že opúšťal domov a nemal kam inam ísť. Dramione.

wwwdotfanfictiondotnet/s/3790150/34/A_Familiar_Place

This story is based on characters and situations created and owned by JK Rowling, various publishers including but not limited to Bloomsbury Books, Scholastic Books and Raincoast Books, and Warner Bros., Inc. No money is being made and no copyright or trademark infringement is intended. Author of original story: AnneM_Oliver.


Časť XXXIV.

Hermiona ide na lov:

Bolo veľmi ťažké vrátiť sa do školy. Po prvé preto, že Hermiona klamala Dracovi a povedala mu, že sa nevráti späť. Po druhé preto, že sa od nej vyžadovalo, aby každému klamala a predstierala, že je Draco mŕtvy. A ako posledné, ale určite nie najmenšie, kvôli tomu, že musela zistiť kto bol komplic profesora Stephensa a čas utekal, pretože škola čoskoro skončí.

V ten prvý deň jej každý vyjadroval sústrasť. Hermiona sa cítila hrozne, keď ju prijímala. Hermiona sa chcela vyšplhať na najvyššiu vežu a zavolať: „Som v poriadku a mimochodom, Draco Malfoy žije!"

Na konci jej prvého týždňa bola zo všetkých tých lží vyčerpaná. Ako to Draco robil tak dobre? Bill Weasley prišiel v to ráno do ich triedy a povedal im, že by mohli využiť nasledujúci týždeň (pretože skúšky začínajú týždeň potom), aby sa učili sami, takže už nebudú žiadne stretnutia v triede v určených časoch pre určené hodiny. To bola hudba pre jej uši. Môže sa učiť sama vo svojej izbe alebo v knižnici. Vrátila sa do izby v učiteľskom krídle. Riaditeľka si myslela, že to bude lepšie a Hermiona jej bola vďačná za možnosť samoty.

Tiež pokračovala v klamaní Dracovi. Poslala mu sovu v ten prvý pondelok, v deň, keď sa vrátila do školy, aby mu povedala, že sa s ním nemôže stretnúť. Povedala mu, že sa s ním stretne v sobotu večer. Myslela si, že v sobotu večer pôjde domov s Billom. Ešte sa ho nespýtala, ale bola si istá, že mu to nebude vadiť. Zúfalo chcela Draca vidieť.

Keď išla na večeru v ten večer, povedal jej profesor Mankin, aby sa s ním stretla zajtra ráno, čo bola sobota, kvôli tomu, aby jej mohol dať záverečné hodnotenie z praxe z elixírov. Hermiona vedela, že to nebude dobré ohodnotenie. Veľa vynechala, ale v tomto okamihu bolo Hermione jedno či dostane nevyhovujúcu známku. V kolobehu vecí jej prax nebude mať dopad na jej budúcu kariéru alebo jej súčasnú situáciu.

Po večeri sa Hermiona rozhodla ísť do archívneho krídla a prehľadať archívy. Draco jej povedal ako sa tam dostať, aj keď tam nikdy predtým nebola. Bola zmätená a potrebovala nejaké odpovede. Našla tú miestnosť ľahšie než si myslela. Prechádzala rad krabíc a záznamov jeden po druhom a našla v poslednom to, v čo dúfala, že nájde. Chcela nájsť záznamy profesora Mankina. Vedela od Billa Weasleyho, že prišiel na školu v tom istom čase ako on, čo znamenalo, že bol rovnako starý ako profesor Stephens.

Našla záznamy z promócie ročníka 1987. Tak on promoval rok pred profesorom Stephensom. Tak či tak sa museli dosť dobre poznať. Nakoniec našla jeho zložku. Zvláštna vec bola, že časť z nej chýbala. Pozrela sa na zložku pred ním. Bol o čarodejnici menom Deborah McDonaldová. Na prvej strane bolo jej plné meno, mená jej rodičov, jej domovská adresa a tiež jej domovská fakulta (Bifľomor) a roky, počas ktorých bola na škole. Zložka za ním, o čarodejníkovi menom Richard Martins, bola taká istá. Celé meno, mená rodičov, adresa, fakulta (Chrabromil), ale v zložke profesora Mankina bolo jeho celé meno, domovská adresa a to bolo všetko. Neboli tam mená rodičov ani názov fakulty. Prezrela celý jeho záznam a chýbala tam veľká časť z celého záznamu. Stránky vyzerali ako kopírované alebo reprodukované, pretože pergamen v zložke sa zdal novší než záznamy ostatných študentov v škatuli. Mohol byť celý ten záznam upravovaný alebo falošný? Koho by sa mohla spýtať, aby zistila pravdu?

Začala odchádzať z archívu so záznamom zastrčeným pevne v jej habite, keď sa rozhodla skontrolovať ešte jednu vec. Chcela sa ešte raz pozrieť na záznam Alexa Stephensa. Vedela, že ho Draco prezrel. Vtedy, keď zistil kto boli jeho rodičia. Hermiona nevedela, čo hľadá, len chcela vidieť ten súbor sama, napriek tomu, že teraz bol ten muž mŕtvy.

Kráčala uličkou a hore v ďalšej uličke našla záznamy o promovanom ročníku 1988. Našla jeho záznam bez problémov. Začala prechádzať zložkou. Takmer k nemu cítila ľútosť, kým hľadala v jeho priečinku. Bol prefektom a zdalo sa, že má pred sebou jasnú budúcnosť. Bola hlúpe, že nechal mrak nenávisti a pomsty zahaliť svoju budúcnosť a ovládnuť jeho život. Teraz bol mŕtvy rovnako ako jeho sestra a bez žiadneho správneho dôvodu.

Pozrela sa ešte raz do zložky profesora Mankina. Určite jej niečo ušlo. Vyzeral ako ukážkový študent. Bol prefekt, hoci nemala potuchy akej fakulty. Získal osem OVCÍ a sedem MLOKov. Hermiona videla odporúčací list od profesora Dumbledora, ktorý bol v tom čase riaditeľom, ktorý ho doporučoval na prácu na ministerstve hneď ako vyšiel zo školy. Pozrela sa na zadnú stranu zložky a uvidela poznámku pridanú do jeho zložky upraveným skloneným písmom profesora Dumbledora. Stálo tam: „Otec študenta bol zabitý smrťožrútmi."

Tak aké boli mená jeho rodičov? Konečne uvidela svoju odpoveď na najposlednejšej stránke na samom konci záznamu. Bol to list. List napísaný jeho matkou, hovoriaci, že jeho otca zabili smrťožrúti a že sa už viac o neho nemôže starať, pretože bola mukel. V liste žiadala profesora Dumbledora, aby zabezpečil jeho ďalšie vzdelávanie. Jeho matka tiež napísala meno biologického otca profesora Mankina. V tom liste našla svoju odpoveď, v mene, ktoré jeho matka napísala pred rokmi.

Vedela, že konečne našla spojenie, ale bola viac zmätená než predtým, pretože hoci mal profesor Mankin spojenie na osobu, ktorú spoznala podľa priezviska, ako toto spojenie spôsobilo, že sa chcel pomstiť Dracovi?

Napchala si jeho zložku ešte raz pod habit a vykĺzla von z miestnosti, aby mohla ísť na poschodie a začať si dávať dohromady kúsky skladačky. Keď opustila tmavé archívne krídlo a začala kráčať po dlhej chodbe žalárov, bola príliš zamyslená nad jej zisteniami, aby si všimla, že je sledovaná.

Hermiona sa nedá odradiť:

Na druhé ráno išla do kancelárie profesora Mankina a zaklopala na jeho dvere. Otvoril ich a povedal: „Vojdite slečna Grangerová a sadnite si." Posadila sa oproti nemu a on povedal: „Ako sa máte vzhľadom na všetky tie udalosti?"

„Som v poriadku, pane," povedala.

To bola jej 'vhodná' odpoveď.

„Som si istý, že to nie je pravda, ale musíte zaťať zuby, že?" povedal a presunul sa, aby si sadol na svoje miesto.

Pokračoval s jej ohodnotením. Vzhľadom na všetky okolnosti to bolo veľmi dobré ohodnotenie. Keď skončil, povedal: „Máte na mňa ešte nejaké otázky?"

„Musia mať niečo spoločné s ohodnotením?" bola zvedavá.

Zasmial sa a povedal: „Spýtajte sa ma na čokoľvek, som otvorená kniha."

„Dobre, keďže spolupracujete s ministerstvom čo budete robiť na budúci rok? Vrátite sa nazad do práce alebo čo?" spýtala sa Hermiona.

„Pretože som zbabral svoju prácu pri ochrane vás a Draca Malfoya, asi dokonca po tomto nemám ani prácu na ministerstve. Minister Shacklebolt (Kingsley) mi už dal výpoveď. Možno si ma tu riaditeľka nechá ako učiteľa," žartoval.

„Nikto vás neobviňuje, pane," odporovala Hermiona.

„Ja áno," povedal smutne. „Mám pocit, že som úboho zlyhal. Poslali ma sem, aby som ochraňoval vás a Malfoya a ostatných študentov a pozrite čo sa stalo. Dvaja študenti boli zavraždení, jeden je na úteku za spoluúčasť a bol zabitý jeden auror. Nie dobre zvládnuté, povedal by som."

„Má ministerstvo nejaké tušenie, kto ešte na Rokforte bol zapletený v tom chaose?" spýtala sa Hermiona.

„Nuž, ja si skôr myslím, že je to zrejmé. Bol to profesor Stephens a Michael Corner a bez jeho vedomia Anthony Goldstein."

„A nepodozrievajú nikoho iného?" spýtala sa Hermiona, ktorá už od Billa Weasleyho vedela, že áno.

„Nie, pokiaľ viem tak nie. Myslia si, že je v tom zapletené Bratstvo havranov. Viem, že viete, kto to je," povedal jej. Postavil sa a šiel k dverám.

„Chcete, aby som odišla?" spýtala sa a tiež sa postavila.

„Máte ešte nejaké otázky?" spýtal sa.

„Áno," povedala a znova sa posadila. Nechal dvere otvorené, ale vrátil sa na svoje miesto. Povedala: „Myslíte si, že to bol Michael Corner, kto nastražil všetky tie odkazy a kto zničil naše izby?

„Všetky dôkazy vedú k tomu, že áno," povedal pokojne.

„Myslíte si, že bol ten, kto naposledy zničil moju izbu krvou?" Hermiona už vedela, že to on nebol, pretože Draco počul Michaela ako sa pýta Anthonyho Goldsteina či to bol on.

Povedal: „Áno, Hermiona, verím, že to bol on po celý čas, za všetkým. Napokon, je to dosť náhoda, že v prvú noc, čo sa vrátil, bola zničená vaša izba znova."

Hermiona sa hnevala na to, aký hlúpy ten muž bol. Povedala: „Tak vy si myslíte, že Michael vybuchol sám?"

„Čože?"

„Tá nehoda na elixíroch, tá čo zabila Terryho a natrvalo poznačila Michaela; myslíte si, že bol za to zodpovedný? Aký by mal dôvod?" vyslovila pochybnosti.

„Ako to mám vedieť?" Zdalo sa, že na ňu tiež začína byť nahnevaný.

„Prečo ste požiadali Draca a mňa, aby sa k nám v ten deň pripojil Terry s Michaelom?" spýtala sa.

„Čo naznačujete?" Postavil sa nad ňu a zdal sa byť veľmi nahnevaný.

„Pýtam sa, nenaznačujem," povedala a tiež sa postavila.

„Obviňujete ma z niečoho, slečna Grangerová? Myslíte si, že som mal niečo spoločné s tým výbuchom v ten deň?"

„Myslím si, že Michael Corner zmenil návod a myslím si, že Michael nahradil skutočný Bromelain niečím iným, ale tiež si myslím, že mu niekto dával inštrukcie, aby tak urobil, dokonca mu pomáhal, ale neviem kto a prečo. Len teoretizujem." Povedala Hermiona staršiemu mužovi.

„Prečo si myslíte, že Michael toto všetko urobil?" spýtal sa.

Nemohla mu povedať, že preto, lebo to Draco počul a že tiež našiel pôvodnú kartičku a skutočnú fľaštičku. Pokúsila sa zakryť svoje faux pas tým, že povedala: „Kto iný by to urobil, keďže on bol komplic profesora Stephensa, ako ste povedali. Všetko nasvedčuje tomu, že to bol niekto, kto bol v ten deň v miestnosti. Draco to nebol, ani ja, ani Luna a nepodozrievam Terryho. Takže ostáva Michael."

„To je to čo hovorím, on bol spolupáchateľ," povedal Mankin Hermione.

„Myslíte si, že by vedel dosť o elixíroch, aby spôsobil takú nehodu?" spýtala sa, mieniac ho uraziť.

„Slečna Grangerová, neteší ma smer vášho výsluchu. Bol by som rád, keby ste odišli," požadoval, znova stojac pri dverách.

Hermiona neskončila. Povedala: „Spýtam sa už len jednu otázku a potom odídem."

Zhlboka sa nadýchol, pretože bol skutočne červený v tvári. „Spýtajte sa vašu prekliatu otázku."

„Do akej fakulty ste patrili počas školy?" spýtala sa a zamierila ku dverám.

„To nemá s ničím nič spoločné, že nie?" povedal. Prakticky ju vysotil z dverí na podlahu a zatreskol za ňou dvere.

Postavila sa a odišla bez rozlúčenia či obzretia sa. Povedal jej viac než čakala tým, že nepovedal vlastne nič.

Dostala sa len ku schodom, keď sa zjavila ruka, schmatla ju a odniesla ju na miesto, ktoré jej bolo úplne cudzie. Bránila sa, ale nebolo to nič platné. Tá osoba, ktorá ju niesla, bola väčšia a silnejšia než ona. Zviazali jej ruky, zapchali ústa a zaviazali oči a odviedli ju hlboko do podzemia. Hodili ju do miestnosti, ktorá bola taká tmavá, že aj keď jej dali dole pásku z očí, stále nič nedokázala vidieť. Jej únosca jej uvoľnil ústa a vytiahol jej prútik z habitu. Nechali jej zviazané zápästia. Tá osoba povedala: „Mala si to nechať na pokoji, Hermiona. Nemyslím si, že teraz môžem urobiť niečo, aby som ti pomohol." Poznala ten hlas. Ani za milión rokov by ho nepodozrievala!

Prešlo minimálne niekoľko hodín. Hermionu hrozne boleli ruky, pretože boli tak dlho za jej chrbtom. Jej oči si ešte stále nezvykli na izbu čiernu ako uhoľ. Keď bude niekoľko hodín nezvestná, mohla len dúfať, že si niekto uvedomí, že je preč. Ale na druhej strane ona už nebývala na ôsmackej chodbe, takže pravdepodobne nebude chýbať až do pondelka. Možno sa Draco bude čudovať, prečo ho večer neprišla navštíviť ako sľúbila. Prosím, nádejala sa, nech niekomu chýbam, prosím!

Akonáhle si pomyslela tieto zúfalé myšlienky, vrátila sa osoba, ktorá ju uložila do tejto tmavej vlhkej cely. Zažal prútik, rozviazal jej ruky a povedal: „Potrebujem, aby si napísala list a ty musíš napísať presne to, čo ti poviem."

„Prečo toto robíš?" spýtala sa bývalého priateľa.

„Nemám na výber, musím," povedal s ľútosťou.

„Máš na výber. Môžeš mi pomôcť. Vyhráža sa ti?" prosila.

„Nie, to nie je tak," povedal chlapec, „Vieš, ty si mala byť v bezpečí. Sľúbil mi, že chcú len Draca. Povedal, že ty budeš potom v bezpečí. Vždy som ťa mal rád, Hermiona. A on povedal, že potom čo Malfoy zomrie, by som ťa mohol mať. Viem, že to teraz znie hlúpo. Viem, že ma nikdy po tomto nebudeš milovať." Chlapec skutočne začal plakať.

„Ešte nie je príliš neskoro," povedala, chopiac sa slamky.

„Je, je," povedal a zvesil zahanbením hlavu.

„Prečo?" Nenapadlo ju, čo iné sa spýtať.

„Pretože on je môj brat, môj skutočný brat. Zistil som to až minulý rok, po vojne. Vyhľadal ma. Máme spoločného otca. Vždy som uvažoval nad tým, čo sa stalo môjmu skutočnému otcovi. Povedal mi, že bol zabitý smrťožrútmi. Povedal, že môj otec sa nikdy neoženil ani s jednou z našich matiek, ale že si ho pamätá veľmi dobre, poznal ho a že to bol skvelý muž, ktorý si nezaslúžil zomrieť." Stále plakal, keď jej to rozprával.

„Čo to má spoločné so mnou alebo Dracom?" spýtala sa.

„Malfoyov otec bol jedným z tých, čo zabili môjho otca. Pretože sa nedostaneme k jeho otcovi vo väzení, povedal mi, že musíme dosiahnuť pomstu na synovi. Presvedčil ma, že je to naša rodinná česť, aby sme sa pomstili za otcovu smrť."

„Čo to má spoločné so mnou?" spýtala sa.

„Najprv sme si mysleli, že zdiskreditujeme Malfoya, falošne ho obviníme z toho, že ťa terorizuje. Mysleli sme si, že preto, že si humusáčka a najlepšia priateľka Harryho Pottera, tak to bude najlepšie. On a profesor Stephens sa chystali obviniť Malfoya a potom, keďže on pracoval pre ministerstvo povie, že odvedie Malfoya na súd a cestou ho zabije a nikto nebude mať podozrenie, že to bola falošná hra. Domnievali by sa, že ho zabili, keď sa snažil utiecť."

Prišiel k nej, sadol si na podlahu vedľa Hermiony a dorozprával svoj príbeh. „Potom, keď ste ty a Malfoy začali spolu chodiť, nemohli sme už viac použiť príbeh, že ťa terorizuje. Museli sme vymyslieť niečo iné. V tom čase som bol na teba nahnevaný, že sa ti páči. Jeho teta ťa mučila v jeho dome, Hermiona! Mysli na všetky tie diabolské veci čo urobila jeho rodina! Mysli na všetky tie roky, čo ťa volal humusáčka a znepríjemňoval ti život! Ako si sa mohla tak ponížiť a zamilovať sa do niekoho ako on?" Znova sa rozhneval. Postavil sa a hodil na ňu brko a pergamen, ktorý mal vo vrecku. „Dosť! Povedal mi, že sa ma pokúsiš presvedčiť, aby som ťa pustil! Nie som slaboch. Som silný. Konečne som našiel svoju rodinu a to je to, čo je dôležité. Teraz napíš ten prekliaty list."

Do čerta s Hermionou Grangerovou!

Bola sobota popoludnie a Draco sa mal stretnúť s Hermionou. Už sa s ňou chcel stretnúť celý týždeň.

V pondelok sa mu vyhla a nevidel žiaden rozumný dôvod, prečo musí týždeň čakať, ale týždeň prešiel dosť rýchlo a teraz je čas stretnúť sa s ňou. Predpokladal, že ju Bill privedie do Mušľovej chalúpky. Bill chodil domov každý víkend okolo piatej. Možno tu zostane celý víkend. Dúfal v to.

Prechádzal sa po záhrade a bolo už takmer pol šiestej. Kde sú? Začul, že sa otvorili zadné dvere a rozbehol sa smerom k dverám, ale bola to len Fleur. Spýtala sa ho, či chce večeru. Povedala, že Bill poslal sovu, že príde neskôr a že sa majú najesť bez neho.

„Povedal či vyzdvihne Hermionu alebo nie?" spýtal sa.

Neodpovedala.

Povedal jej, že nie je hladný. Chcel ísť do domu, ale práve vtedy sa zjavil na dvore Harry Potter. Pribehol k Dracovi a povedal: „Kde je Bill?"

„Ešte nie je doma, čo sa deje?" spýtal sa Draco. Všimol si, že Harry je zúfalý.

„Potrebujem s ním hovoriť. Keď sa vráti, povedz mu, že ho musím vidieť," Harry sa otočil k odchodu.

Draco povedal: „Nie tak rýchlo, Potter. Súvisí to s Hermionou?" Draco mal zlé tušenie, že Harry odpovie kladne.

„Áno."

Dracovi prišlo zle. „Čo sa deje?"

„Ron dostal od Hermiony sovu. Napísala mu, že nechce pokračovať v živote bez teba. V tom liste stálo, že je príliš nešťastná a že sa chystá zabiť kvôli tomu, aby ste vy dvaja mohli byť spolu. Stálo tam, že v čase, keď dostaneme túto správu, bude už mŕtva."

Dracovi prudká bolesť zovrela hruď. „Čo je to za blbosť? Vie, že nie som mŕtvy. Si si istý, že to nie je od niekoho zvrátený žart?"

„Bol to jej rukopis," povedal Harry. „Je toho viac. V pondelok sa vrátila do školy, Malfoy."

„Do pekla s Hermionou Grangerovou!" zajačal Draco. „Povedal som jej, aby sa nevracala do školy! Nemyslím si, že je tam v bezpečí! Ale prečo by písala správu, že nechce bezo mňa žiť? Vedela, že žijem! To nedáva žiadny zmysel!" Draco chodil sem a tam. Bill sa premiestnil domov a vybehol von.

„Kde si bol?" spýtal sa Draco.

„Nuž, vlastne som šiel do Brlohu, aby som sa porozprával s Harrym a Ron mi povedal všetko, čo sa deje. Videl som ten odkaz. Povedal som Ronovi, aby sa dostal na ministerstvo, našiel ocka a priviedol tak veľa aurorov ako len môže a stretneme sa s nimi na Rokforte," vyhlásil Bill.

„Tak ťa ten odkaz tiež znepokojil?" spýtal sa Harry.

„Nielen odkaz, ale aj fakt, že dnes za mnou prišiel Don Boot a povedal mi, že tá osoba, ktorú zajali, konečne prehovorila a povedala im, kto pomáhal profesorovi Stephensovi. Je to Thomas Mankin. Mala sa s ním stretnúť kvôli hodnoteniu a jej miesto pobytu od toho okamihu nie je známe. On chýba tiež."

Draco zajačal znova: „Do pekla s Hermionou Grangerovou! Toto je to, prečo som jej povedal, aby sa nevracala do školy! Vedel som, že nie je v bezpečí!"

„Tiež ešte niekto iný chýba," povedal Bill. „Nevieme, či to má nejakú spojitosť, ale Dean Thomas je tiež preč."