Dôverne známe miesto

Preklad: Jimmi

Autor originálu: AnneM_Oliver ( wwwdotfanfictiondotnet/u/1320004/AnneM_Oliver)

Pozerala sa von oknom vlaku, všetko vyzeralo tak dôverne známe a v poriadku. Šla domov, na Rokfort. Jedna otázka potrebovala odpoveď, čo v tom vlaku robil Malfoy. Odpoveď bola, že opúšťal domov a nemal kam inam ísť. Dramione.

wwwdotfanfictiondotnet/s/3790150/38/A_Familiar_Place

This story is based on characters and situations created and owned by JK Rowling, various publishers including but not limited to Bloomsbury Books, Scholastic Books and Raincoast Books, and Warner Bros., Inc. No money is being made and no copyright or trademark infringement is intended. Author of original story: AnneM_Oliver.


Časť XXXVIII.

Potrebujem byť s tebou sama:

Bill niesol Hermionu celú cestu až na okraj Zakázaného lesa. Potom unavený a vyčerpaný Draco Malfoy ju znova zobral do náručia a nedovolil jej ísť pešo. Keď sa dostali k hradu, bol tam osobne minister Shacklebolt, aby ju vypočul. Chcel od každého úplnú správu. Dracovi to bolo jedno. Povedal im, že sa môžu rozprávať s každým okrem nej. Musí odpočívať. Čičíkal ju v náručí, ale nevedel kam ju zobrať. Nemocničné krídlo bolo preplnené, boli tam už Luna a Neville. Jej izba v učiteľskom krídle neprichádzala do úvahy, pretože nepoznal heslo a ona stále plakala príliš na to, aby rozprávala.

Šiel nahor na chodbu na piatom poschodí. Hannah Abbottová šla celú cestu s ním a povedala: „Zober ju do jej starej izby. Postavíme k portrétu zopár ôsmakov a nedovolíme nikomu, aby vošiel a videl ju, dobre?" Ernie vyšiel z portrétu a podržal im otvorený priechod. Draco sa na nich usmial a obom im poďakoval. Ernie a Hannah si zobrali prvú stráž. Draco šiel s ňou k jej starej izbe a otvoril dvere. Položil ju na posteľ. Vyzula si topánky, keď ponad jej telo natiahol prikrývku, aj keď vonku bolo teplo. Otvoril okná, posadil sa na podlahu a pozeral sa ako plače. Plakala dovtedy, kým vládala plakať a potom zaspala. Keď konečne zaspala, Draco Malfoy, ktorý sa nikdy vo svojom živote necítil taký unavený ako v tejto chvíli, podišiel, aby si ľahol vedľa nej. Odtiahol prikrývku, (čo si zmyslel, zakrývať ju v taký teplý deň) a položil hlavu na jej vankúš a pritiahol si jej spiace telo do svojho teplého objatia. Konečne zaspal. Spal tak dobre ako už dávno nie.

Po hodinách nerušeného spánku sa Hermiona zobudila prvá. Najprv skutočne nevedela kde je a začala panikáriť, čím prebudila Draca. Posadila sa na posteľ a zakričala na neho, neuvedomujúc si, že je vedľa nej. Stiahol ju dole k sebe a povedal: „Je to dobré, Grangerová. Konečne to skončilo." Pozrela sa na neho a dotkla sa jeho líca.

„Naozaj?" Nemohla tomu uveriť.

„Áno, sľubujem, že je koniec," povedal jej, obkresľujúc jej čeľusť svojím prstom.

Oprela si hlavu o jeho hruď a povedala: „Myslela som si, že to nikdy neskončí."

„Prešli sme peklom počas týchto posledných mesiacov, že áno maličká?" spýtal sa.

Hermiona sa mu pozrela do tváre a povedala: „Hovor o údere do tváre. Ani neviem ako sa správať, keď po mne nesliedia, keď sa mi nevyhrážajú, keď mi neumiera môj priateľ, keď sa vracia k životu bez útokov vtákov, krvi po celej izbe, mŕtvej vydry, nuž, môj zoznam by mohol pokračovať do nekonečna."

Páčilo sa mu, že nad tým dokázala žartovať. Povedal: „Keď to vezmeš takto, znie to šialene, však?"

„Draco?" spýtala sa.

„Áno?"

„Čo budeme teraz robiť? Kam odtiaľto pôjdeme? Zostaneme a dokončíme školu? Neviem, čo robiť." Mala pocit, že sa znovu rozplače.

„Potrebuješ sa len prestať trápiť tým, čo bude zajtra. Rob, čo ti káže tvoje srdce a nie to, čo si myslíš, že ľudia od teba očakávajú, že urobíš," povedal a potom ju pohladil po ruke sem a tam špičkami prstov.

„Mali by sme ísť a hneď sa porozprávať s ministrom a aurormi," povedala. Pokúsila sa posadiť, ale on ju stiahol nazad. Povedala: „Pusti ma. Som prekvapená, že ešte nevyvalili dvere, kým sa rozprávame."

„To preto, že naši spolužiaci držia stráž a odmietajú pustiť kohokoľvek do chodby," usmial sa Draco.

„Vážne?" spýtala sa.

„Skutočne," odpovedal.

„Fajn, vďaka im," povedala Hermiona a zahniezdila sa znova v jeho náručí.

„Mali by sme teraz zostať v škole? Bill mi kedysi povedal, že som v Mušľovej chalúpke vítaný na tak dlho ako chcem. Nemyslíš si, že sa len snažil byť zdvorilý, že nie?" spýtal sa Draco.

„Nie, som si istá, že bol úprimný. Ja len, že sme prešli toľkým a príliš sme pracovali na to, aby sme tu nezostali, nespravili skúšky a neodpromovali. Potom, nuž, si to premyslím. Chcem ísť na jeden mesiac pozrieť svojich rodičov, potom sa sem vrátiť, dokončiť moju prax s profesorkou McGonagallovou a potom nakoniec učiť."

„Kde do tejto rovnice pasujem ja?" Nehanbil sa spýtať. „Nemám kam ísť toto leto a neviem, čo chcem robiť po škole. Môžem sa vrátiť na Manor, ale tá myšlienka ma priveľmi deprimuje." Otočil sa na bok. Obrátila sa tvárou k nemu.

„Môžeš ísť so mnou pozrieť mojich rodičov. Majú ťa radi. Chcem, aby si šiel," vysvetlila.

„Moja mama sa vráti v auguste z väzenia. Možno by som mal zostať, aby som ju na chvíľu videl," povedal. „A znova sa spoznal."

„Iste, to znie tiež dobre," povedala, presunúc sa na chrbát.

Položil ruku na jej brucho. Sledoval ako sa jeho ruka dvíha a klesá s jej dýchaním. Bolo to naozaj len včera, keď si myslel, že je mŕtva? Pretože nevidel ako dýcha? Pobozkal ju na líce a povedal: „Chcel som, aby sme boli spolu; je to niečo, čo chceš aj ty alebo som sebecký len ja?"

Otočila sa znova nabok a položila mu ruku na tvár. Dotkla sa jeho očí a obočia. „Tiež chcem, aby sme zostali spolu, takže musíme nájsť nejaký spôsob. Vieš, že aj keby sme boli od seba oddelení na míle, stále môžeme byť zamilovaní a mať budúcnosť, takže si nerob starosti, nie je také ľahké sa ma zbaviť, spýtaj sa Harryho alebo Rona." Usmiala sa a pobozkala ho na pery. Nechcel sa jej zbaviť.

Harry Potter zaklopal na dvere. Nakukol dnu a bol trochu v rozpakoch, keďže Draco a Hermiona boli na jej posteli spolu, napriek tomu, že sa len rozprávali. Povedal: „To bolo peklo dostať sa sem. Justin a Ernie sa ma pokúšali udržať vonku, ale povedal som im, že ich prekľajem, ak mi nedovolia prejsť." Usmial sa. Hermiona sa posadila a Draco zliezol z postele. Harry prešiel k posteli a sadol si vedľa Hermiony.

„Vraciam sa do Brlohu," začal Harry, „ale najprv som ti chcel povedať zbohom. Bill zariadil, aby si sa zajtra porozprávala s ministerským úradníkom. Vezme vás tam oboch sám."

„Okej," povedala, pozerajúc sa na svoje ruky. Položila svoju ruku na jeho. Teraz mal Draco pocit ako keby ho podvádzali. Spýtala sa: „Nejaké novinky o Donovi Bootovi?"

„Áno, je nažive. Zmenil sa na havrana tesne predtým než dopadol do vody. Je zranený, ale nie veľmi. Chcel, aby som ti povedal, že ak sa nestretnete skôr ako odíde, tak že ti čoskoro napíše. Povedal mi, že vám obom, tebe a Malfoyovi, ďakuje." Harry si priložil jej ruku k ústam a pobozkal ju na hánky. Pustil jej ruku a objal jej plece. Položila hlavu na jeho rameno a rukami ho objala okolo krku.

„Uvidíme sa zajtra. Musím tiež podať svoje svedectvo rovnako ako Draco. Bude to veľké opätovné stretnutie," zasmial sa Harry. Postavil sa a ona tiež. Objal ju a pobozkal na líce. Povedal: „Mám ťa rád, Hermiona." Otočil sa k Dracovi a ponúkol mu ruku. „Teba nemám rád, Malfoy," žartoval.

Draco mu potriasol rukou a povedal: „Dobré vedieť, pretože ten pocit je vzájomný."

„Postaraj sa o ňu," povedal Harry, pevne stlačiac Malfoyovu ruku predtým než ju pustil. „Uvidím vás oboch zajtra." A s tým vyšiel von z izby a zatvoril dvere.

Pristúpila k Dracovi a povedala: „Je dobré, že môžeme počkať a porozprávať sa s aurormi až zajtra. Bála som sa rozprávať sa s nimi dnes večer."

Objal ju rukou a povedal: „Ja tiež."

Pozrela sa na neho a povedala: „Nemyslíš si, že ma zavrú, že nie? Vzala som ľudský život aj keď to bolo v sebaobrane."

„Myslím, že si všetci uvedomia, že si o to koledoval," odpovedal Draco.

„Nemyslíš si, že ma budú chcieť testovať, aby prišli na to, ako som ho zabila neverbálnym kúzlom?" spýtala sa znepokojene.

„Naozaj neviem, pretože to musí byť vzácnosť," potvrdil Draco.

„Nebojíš sa ma teraz, že nie?" Pokúsila sa o vtip, keď si znova sadla na posteľ.

Draco povedal: „Vlastne fakt, že by si ma mohla začarovať bez varovania, je trochu desivým, ale budem chodiť po špičkách, predpokladám."

Venovala mu slabý a unavený úsmev a oprela sa znova o posteľ. Prišiel si ľahnúť vedľa nej, prešplhal sa ponad jej telo chrbtom k stene. Jeho veľké telo bolo poskladané zložito na drobnom malom priestore. Povedal: „Posuň sa trošku, Grangerová." Vytlačil jej telo na okraj postele.

Hermiona povedala: „Teraz nemám miesto."

„Potrebujeme väčšiu posteľ," dôvodil.

„Mám rada malú posteľ. Mám rada byť pri tebe blízko," odsekla, položiac svoju ruku na jeho hruď a svoju hlavu vedľa jeho na vankúš.

Milujem ťa:

Znova sa pretočila v jeho náručí, takže teraz bola na boku. Stále ležal na chrbte a ruku mal pod jej telom. Svojou rukou začala hladkať jeho hruď a ramená. Dracove oči boli zatvorené a vychutnával si túto chvíľu. Nechcel, aby táto chvíľa skončila. Koľko nocí prebdel, keď si predstavoval, že robí práve to, čo robila teraz? Koľko dní strávil robením si starostí, že nikdy znovu nezažije pocit ako tento? Bolo to naozaj len včera, keď si myslel, že je mŕtva? Bol to len jeden deň, čo si myslel, že ju už nikdy nepobozká, nebude ju cítiť, nebude znovu jej súčasťou?

Zhlboka sa nadýchol, takmer vzdychol a obrátil sa na bok tvárou k nej. Oprela sa bližšie a sladko ho pobozkala na ústa, skôr než presunula svoje pery na jeho čelo, jeho oči, jeho líce a potom krk. Jej ruka vošla spodkom jeho košele a spočinula na holom žalúdku. Oprel sa bližšie, keď jej urobil to isté. Pobozkal jej líce, jej čelo, jej ústa a potom bradu. Položil ruku na jej bok, nahor pod jej košeľu a prstami sa dotkol jej chrbta. Pritiahol si ju bližšie k sebe. Boli tak blízko ako keby boli skoro jeden.

Hermiona začala rozopínať jeho košeľu. Dostala sa na koniec a stiahla mu ju z ramien. Zacítenie jej jemných rúk na jeho pokožke bolo elektrizujúce. Trochu zavrčal a usúdil, že je napred v tejto malej hre a že ju potrebuje dohnať, tak jej vyzliekol tričko. Musela sa trochu nadvihnúť, aby mu pomohla vyzliecť jej ho cez plecia a hlavu. Odhodil ju na zem vedľa svojej. Oprel sa hranou svojej ruky o jej hruď, posúvajúc ju dole jej hrudníkom. Podržal jeden prsník, hladiac ho jemne palcom ponad bradavku. Načiahol sa dozadu a rozopol jej podprsenku a pomaly jej ju stiahol z ramien. Pristála na podlahe s ich tričkami.

Usmial sa a povedal: „Si na rade, Grangerová."

Položila ho znova na chrbát a položila mu ruku na jeho podbruško, kým jej pery bozkávali jeho hruď a jeho bradavky. Zohla sa nižšie a pobozkala črtajúce sa rebrá a potom jeho podbruško pod jej rukou. Vyšplhala sa na jeho telo a pobozkala znova jeho sánku a krk. Oprela sa o neho a jej holý trup sa pritlačil o jeho, jej bradavky boli tvrdé a vzpriamené. Prichádzal o rozum.

Cítil, že je čas trochu viac sa zapojiť. Odtiahol ju od seba na chrbát. Posadil sa na posteľ a rozopol jej džínsy. Zbavil ju ponožiek (zbavila sa topánok, keď prvý raz vošli do izby) a stiahol jej nohavice, pomaly. Odhodil ich na stále sa rozširujúcu hromadu odevov na podlahe. Naklonil sa k jej telu a pobozkal stehno jednej jej nohy, kým jeho ruka chodila hore a dolu po druhom. Pobozkal jej brucho, keď jeho ruky prešli k jej bokom a stiahol jej nohavičky. Prevalil ju nabok a pobozkal jej bok, ktorý zozadu držal. Pomaly jej hladil chrbát, bozkami prešiel z jej bedier k jej bokom, k jej rebrám, k bočnej strane jej prsníka, znova k jej krku.

Bez varovania ho opäť zatlačila na chrbát a povedala: „Som na rade," keď sa predklonila a rozopla mu opasok. Stiahla ho z pása. Odhodila ho na zem a rozopla mu gombík na nohaviciach a potom mu rozopla zips. Stiahla mu ich, keď si vyzul topánky a ponožky. Vyliezla na neho, s oboma rukami na jeho nohách, hladiac ich pomaly, kým prechádzala k jeho hrudi. Sedela na jeho páse a hladila mu hruď a ramená. Ešte raz sa zohla nadol a zdĺhavo ho pobozkala, takmer chlípne. Zliezla z neho a položila mu ruku na lem jeho šortiek. Vošla dovnútra a pohladila ho jednou rukou, skôr než použila obe ruky a stiahla z neho šortky a odhodila ich na podlahu. Načiahla a obvinula znova okolo neho prsty, jeho hlava sa oprela o vankúš, zatvoril oči poddávajúc sa rozkoši. Pokračovala v jeho hladení, teraz oboma rukami, jemne a bez prílišného tlaku, ale bolo to viac než mohol vydržať. Bol tvrdší než si kedy pamätal. Keď obe ruky priložila na spodnú časť a začala ich posúvať nahor, otvoril oči, hľadiac na vrch jej hlavy.

Načiahol sa po jej tvári a prinútil ju vrátiť sa nazad k vankúšu. Musela sa zriecť svojej predchádzajúcej aktivity. Položil obe ruky na jej tvár a pobozkal ju so všetkou vášňou, ktorú pociťoval taký dlhý čas. Prinútil ju znova sa dať na chrbát, pretože vedel, že toto bude naposledy, pretože bol pripravený dokončiť sa. Vôbec nestratil kontakt s jej ústami. So svojimi perami stále na jej pil z nej, smädnejší než kedykoľvek predtým. Jeho ruka prešla k jej stredu, keď jej opätoval jej predchádzajúce činy. Presunul svoje pery k jej krku, potom ku kľúčnej kosti, potom k prsiam. Doširoka jej olizoval prsníky, dokonca do nich udieral jazykom. Ruku mal stále medzi jej nohami, jemne ju hladiac. Pohla hlavou nabok a jednou rukou sa chytila mreže z prednej časti postele a druhú položila na rameno, ktoré jej poskytovalo také neuveriteľné potešenie, z ktorého bola takmer zničená.

Využil túto chvíľu, aby sa jej pozrel do tváre a povedal: „Pozri sa na mňa, Hermiona." Zvládla otvoriť oči, keď do nej vošli jeho prsty a povedal: „Milujem ťa."

Sotva lapajúc dych povedala: „Milujem ťa," a potom takmer vydala výkrik, ston a vzlykot.

Bozkával znova jej pery, keď do nej vošiel dvoma prstami. Položila obe svoje ruky na jeho ramená a potom ich presunula okolo jeho krku. Náhle povedala: „Oh, Malfoy, sú zamknuté dvere?"

Pomyslel si, že je neskoro aj keby neboli, ale dal ruku preč, naklonil sa, aby dočiahol na svoje nohavice, vybral prútik a zamkol dvere zamykacím kúzlom. Odhodil prútik stredom izby, kde zasiahol najprv stenu a potom podlahu a vydal hlasitý zvuk pri náraze. Povedal: „Teraz sú."

„A čo tíšiace kúzlo?" spýtala sa.

„Ty ma zabiješ!" Uškrnul sa, zoskočil z postele, zdvihol prútik a povedal tíšiace kúzlo. Odhodil prútik ešte raz a povedal: „Teraz už čuš, do pekla."

Ihneď vyliezol nazad na ňu a zobral jej ústa do svojich. Bol pripravený a ona určite tiež. Vstúpil do nej pomaly, hryzúc si spodnú peru, pretože chcel ísť pomaly napriek tomu, že jeho telo chcelo po ňom ísť rýchlo. Začal pomalým, stálym rytmom a ona zaplietla svoje nohy o jeho boky. Oprel sa o lakte a ona si zahryzla do pery. Zrýchlil tempo a začal stonať. Doplňovala jeho stony s prenikavými výkrikmi. Pomyslel si, že tíšiace kúzlo bolo nakoniec dobrý nápad. Povedal: „Teraz ťa chcem!"

Bola už jeho, takže čo tým myslel? Povedala: „Som tvoja, som pripravená." Dosiahol vyvrcholenie práve keď ona začala so svojím crescendom. Bol pripravený sa uvoľniť a keď videl, že sa začala chvieť, ešte raz sa vzoprel. Takto to ešte nikdy predtým necítil. Nahlas zakričala. Bol to výkrik, ktorý znel ako niečo medzi pôžitkom a bolesťou. Bolo to tak ako sa cítila, tak aj zakričala.

Zvalil sa. Bol taký vyčerpaný. Trochu sa od nej odsunul a nechal hlavu odpočívať na jej prsníkoch. Pohladila mu hlavu a chrbát. Povedal: „Bolo to prekliato dobré, Grangerová."

Vzdychla si a zatvorila oči. Pozrel sa jej do tváre a povedal. „Choď spať. Obaja teraz musíme spať. Zobudím ťa zajtra skoro ráno."

Prevrátila sa nabok a on na ňu pritiahol prikrývku. Presunul sa nabok, takže teraz boli obaja rovnako otočení. Pritiahol si jej chrbát k svojej hrudi, objal ju rukou okolo pása a nechal svoje líce položené na jej. „Milujem ťa, vieš to? Nehovoril som ti to len v tejto chvíli."

Už spala, ale na tom nezáležalo. Vedel, že vie, čo cíti.

Na ministerstvo a cesta späť:

Na druhý deň silno pršalo. Draco mal pocit, že sa počasie vonku zhoduje s tým, čo cíti vo vnútri. Dodržal svoj sľub; zobudil sa zavčasu, ešte pred úsvitom a zobudil ju. Obaja si dali sprchu a prezliekli sa. Bol to prvý deň posledného týždňa školy. Na konci tohto týždňa im začnú skúšky a skončia sa na začiatku ďalšieho týždňa. Promócia bude na ďalšiu sobotu. Hermione to bolo jedno. Ak tie vedomosti doteraz nevie, tak ich nebude vedieť nikdy. Chcela zvyšok týždňa oddychovať. Bude však musieť s oddychovaním počkať až do zajtra.

Bill sa s nimi po raňajkách stretol vo Veľkej sieni. Odprevadil ich k hlavnému vchodu, kde sa s nimi stretli aurori. Keď Hermiona zbadala všetkých tých aurorov, spýtala sa: „Som zatknutá?"

Bill povedal: „Preboha nie Hermiona, prečo si to myslíš?"

„Prečo nás musia sprevádzať aurori?" opýtala sa.

„Chceli ťa odprevadiť. Sú ti zaviazaní. Je to prejav úcty," povedal jej Bill. Pozrela sa zmätená na neho. Otočila sa tvárou k Dracovi, ktorý sa načiahol po jej ruke. Už ju chcela zobrať, keď namiesto toho prebehla okolo neho nazad smerom k Veľkému schodisku. Bill a Draco sa zmätení zvrtli, ale potom uvideli, prečo beží.

Hermiona vbehla do náručia Dona Boota. Pevne ju objal a povedal: „Je po všetkom, Hermiona. Už bude všetko v poriadku. Ďakujem ti za všetko, čo si urobila."

„Nie, ja ti ďakujem za to, že si ma ochraňoval," odporovala. „Tiež musíš ísť na ministerstvo?"

„Áno, asi som v riadnej kaši, ale nie je to nič, čo nedokážem zvládnuť," zasmial sa. Nahol sa a zašepkal jej do ucha: „Ponúkli mi tu miesto majstra elixírov a myslím, že to prijmem." Objala ho.

„Ja sa tiež na budúci rok vraciam," povedala potichu.

„Viem. Teraz musíš presvedčiť Malfoya, aby prišiel a študoval podo mnou. Mám v úmysle zostať tu len rok alebo dva, takže budem potrebovať, aby to po mne prevzal," povedal so žmurknutím.

„Pokúsim sa," povedala a znova ho objala. Zobral ju za ruku a prešiel k čakajúcim aurorom. Odovzdal ju Dracovi a potriasol Dracovou druhou rukou.

Po štyroch hodinách vypočúvania na ministerstve bolo Dracovi a Hermione dovolené odísť. Ministerstvo rozhodlo, že nebudú z ničoho obvinení. Práve odchádzali z ministerstva s Billom, aby strávili zvyšok dňa v Brlohu, keď stretli Michaela Cornera. „Zbavili ma všetkých obvinení," povedal.

Hermiona ho objala a povedala: „Nás tiež."

Chytila Billa a Draca pod pazuchy a povedala: „Draco, môžem sa porozprávať s Billom skôr než odídeme?" Draco prikývol a išiel sa porozprávať s Michaelom.

„O čo ide?" spýtal sa, položiac jej ruku okolo ramien. Bola pre neho ako ďalšia malá sestra a bol tak rád, že sa jej ten strašný rok skončil.

„Po tom, čo si ministerskí úradníci nechali Draca a ja som odišla z miestnosti, o čom ste sa všetci rozprávali?"

„Ministerstvo chcelo vedieť ako si dokázala premôcť Mankinov elixír. Našli viac z neho v jeho izbe na Rokforte a našli jeho denníky. Boli len šokovaní, že si sa dokázala z neho dostať, to je všetko," priznal.

„Čo hovorili o tom neverbálnom smrtiacom kúzle? Prečo som dokázala niečo také urobiť?" spýtala sa, veľmi znepokojená. Dodala: „Som nejaká hračka prírody?" a zasmiala sa.

„Samozrejme, že si," zasmial sa Bill tiež. „To je to, čo robí teba tebou."

Zamračila sa.

Povedal: „Poviem to inak. Hoci to nie je bežné pre niekoho, kto sa narodil u muklov a na tvoj mladý vek, byť schopný použiť takú pokročilú mágiu, veci ako neverbálne kúzla a dokonca aj neverbálne neodpustiteľné kliatby nie sú také mimoriadne. Možno skutočnosť, že si dokázala dostať sa z toho hrozného elixíru znamená, že si sa dostala do neznámych zákutí tvojho mozgu a kvôli tomu je teraz tvoja mágia vyspelejšia." Zvesila hlavu a on jej položil ruku pod bradu, aby ju prinútil pozrieť sa na neho.

„Počúvaj Hermiona," Bill ju takmer karhal. „Čokoľvek sa stalo v tej jaskyni, akékoľvek magické schopnosti si predviedla, bolo to niečo, čo už dlho bolo v tvojom vnútri. Bolo to vždy súčasťou tvojho osudu. Si veľmi inteligentná, vysoko nadaná a výnimočne talentovaná čarodejnica, ale myslím, že to už vieš. No tak, mamka nás už čaká na obed, poďme."

Hermiona sa vrátila k Dracovi, ktorý teraz sedel na lavičke v rohu. „V poriadku, Grangerová?" spýtal sa.

„V poriadku, Malfoy," odpovedala a zobrala ho za ruku. Bill ich zaviedol k hop-šup práškovej sieti a šli priamo do kuchyne v Brlohu.

Po dobrom jedle a rozhovoroch s dobrými priateľmi, povedala Hermiona Dracovi, že je unavená a musí sa vrátiť nazad do školy. Bol tomu rád. Chcel sa vrátiť už pred hodinami.

Pobozkala každého na rozlúčku, zobrala Draca za ruku a prepravili sa k Trom metlám v Rokville.

Povedal: „Pripravená na prechádzku?"

„Pretože je to jediná cesta nazad, myslím, že áno," odpovedala, pobavená, že sa spýtal.

Povedal: „Počul som od Billa, že na ďalší rok zobrali Dona Boota na Mankinovo miesto."

„Áno, už mi to povedal. Chcel, aby som sa ťa pokúsila presvedčiť, aby si sa vrátil a učil sa pod ním, tak aby si mohol raz prevziať jeho miesto," priznala sa.

„Viem. Si si definitívne istá, že sa na ďalší rok vraciaš?" spýtal sa.

„Definitívne, je to môj domov," povedala mu.

„Čo by sa stalo, keby som sa ja nechcel vrátiť?" spýtal sa jej, znepokojený.

Pustila jeho ruku a zastavila sa. „Poslednú noc som ti povedala, že nemusíme byť fyzicky spolu, aby sme stále boli spolu. Milujem ťa a nič to nezmení. Chcem svoju budúcnosť s tebou, ale máme celý zvyšok našich životov. Nemusíme sa do niečoho hnať. Len si uvedom, že sa kvôli nikomu nemôžem vzdať svojho sna, dokonca ani kvôli tebe a dúfam, že ma o to nepožiadaš." Začala znova kráčať.

Pribehol k nej, popadol ju za ruku a zvrtol ju dokola. „V prvom rade Grangerová, nikdy by som to neočakával a ani ťa o to nežiadam, aby si sa kvôli mne čohokoľvek vzdala. Len som to skúšal. Chcel som sa uistiť, myslím. Tiež ťa milujem a chcem svoju budúcnosť s tebou a súhlasím, že na našej prítomnosti najviac záleží. Máme zvyšok našich životov, aby sme vymysleli našu budúcnosť. Objal ju rukou okolo pása pobozkal ju. Pustil ju, zobral ju znovu za ruku a začali kráčať do školy.

Kráčali ruka v ruke späť na Rokfort. Hermiona si nebola istá svojou budúcnosťou, bola unavená svojou minulosťou, ale kráčajúc ruka v ruke s Dracom Malfoyom si bola istá jednou vecou. Jej prítomnosť bola s ním. Bola doma, kým bol s ňou a nielen fyzicky, ale aj v jej srdci.