Dôverne známe miesto

Preklad: Jimmi

Autor originálu: AnneM_Oliver ( wwwdotfanfictiondotnet/u/1320004/AnneM_Oliver)

Pozerala sa von oknom vlaku, všetko vyzeralo tak dôverne známe a v poriadku. Šla domov, na Rokfort. Jedna otázka potrebovala odpoveď, čo v tom vlaku robil Malfoy. Odpoveď bola, že opúšťal domov a nemal kam inam ísť. Dramione.

wwwdotfanfictiondotnet/s/3790150/39/A_Familiar_Place

This story is based on characters and situations created and owned by JK Rowling, various publishers including but not limited to Bloomsbury Books, Scholastic Books and Raincoast Books, and Warner Bros., Inc. No money is being made and no copyright or trademark infringement is intended. Author of original story: AnneM_Oliver


Časť XXXIX.

Hermiona rozjíma:

Vo Veľkej sieni bolo teplo. Teplo nie je dosť presný pojem. Bolo viac než teplo, bolo na omdletie. Bolo horúco. Keby sa niekto spýtal Hermiony Grangerovej, čo si myslí, bola by povedala, že to skôr spôsobovalo pľuzgiere, pripaľovalo a podobné synonymá. Práve dokončila poslednú skúšku z posledného ročníka, ktorý mohla navštevovať na Rokfortskej škole čarov a kúziel. Všetky z jej MLOKov boli dokončené, napísané, rovnako ako jej praktické skúšky. Práve dokončila skúšku zo Starovekých rún. Túto poslednú skúšku mali robiť piati. Namiesto toho boli len štyria. Vďakabohu, že boli aspoň štyria. Mohlo to byť horšie, pretože na krátky okamih existovala možnosť, že tam nebude ani jeden zo študentov Starovekých rún, aby urobil svoju skúšku.

Ostatní študenti, ktorí už dokončili skúšky, opustili Veľkú sieň. Skúšajúci si už po piaty raz prečistil hrdlo, aby naznačil Hermione, že chce odísť. Posledných dvadsať minút predstierala, že ešte prechádza svoj test. Nebolo to tak, že by si ho naozaj potrebovala prezerať. Bola si istá, že na každú otázku odpovedala správne. Skutočný dôvod prečo Hermiona Grangerová stále sedela na svojej stoličke vo Veľkej sieni na Rokfortskej škole čarov a kúziel bol prostý. Nechcelo sa jej odísť. Nikdy. Mladú čarodejnicu veľmi skľučovala skutočnosť, že robila poslednú skúšku, ktorú tu mohla robiť a že jej čas tu sa takmer naplnil. Hoci veľa chvíľ z posledného siedmeho či ôsmeho ročníka nebolo šťastných, stále bol ten čas strávený tu najnezabudnuteľnejší a najdôležitejší v jej živote. Strávila viac ako polovicu svojho života medzi kamennými múrmi tohto hradu a ešte ho nechcela opustiť.

Tak tam sedela, keď cez veľké okná pražilo slnko. Zostala sedieť na svojom mieste, až kým jej nepovedali, aby odišla, čo prišlo skôr než čakala. Skúšajúci zvolal: „Končíme!" Prišiel a pozbieral pergameny. Nemala na výber nič iné, len mu ich odovzdať.

Ale ten muž ju nemohol prinútiť vstať z jej sedadla. Sedela tam, pozerajúc sa na svoje ruky položené na drevenom stole, až kým k nej neprišla profesorka McGonagallová a nepovedala: „Slečna Grangerová je čas, aby sa vo Veľkej sieni stoly fakúlt dali nazad na svoje miesto. Musíme sa pripraviť na záverečnú slávnosť. Tiež by ste sa mali ísť pripraviť." Zdvihla oči na svoju obľúbenú učiteľku a prikývla. Ale zostala sedieť. Riaditeľka prešla k veľkým dubovým dverám, kde už dobrých päť minút stál Draco Malfoy a čakal, kým Hermiona odíde.

„Asi by ste mali ísť vyzdvihnúť slečnu Grangerovú, pán Malfoy," povedala tá žena a položila ruku na Dracove plece.

Draco prešiel až k Hermione a zobral ju za ruku. Postavila sa, ale namiesto toho, aby odišla z veľkej miestnosti, prešla k jednému z veľkých okien. Šiel za ňou. Počúvajúc zvuky ľudí, ktorí sa prechádzali po starej kamennej dlažbe, sa pozrela na začarovaný strop, ktorý dnes ukazoval veľké biele mraky na šírej tmavomodrej oblohe. Pozrela sa na veľké dubové dvere s čiernymi železnými pántmi a čiernou okrúhlou kľučkou. Nakoniec sa pozrela na Draca a povedala: „Hoci viem, že sa sem na budúci rok vrátim, pociťujem depresiu z toho, že viem, že toto je poslednýkrát, čo som tu ako študent." Bude jej chýbať toto miesto viac než by ktokoľvek mohol tušiť.

Väčšina študentov odchádzala zajtra, čo bol piatok. V piatok večer mali siedme ročníky promóciu. V sobotu večer mali promóciu študenti ôsmeho ročníka. Dnes priletia jej rodičia a v sobotu prídu s Weasleyovcami a Harrym.

Konečne začala s Dracom odchádzať, ale keď sa dostali k úplne poslednému oknu, podišla k nemu a ešte raz vyzrela von. Pomyslela si na všetkých tých ľudí, ktorí budú na jej promócii a potom na tých, ktorí tam nebudú. Ako Fred, Remus, Tonksová, profesor Dumbledore a taktiež profesor Snape. Draco tam asi nebude mať žiadnu rodinu či priateľov, čo v nej vyvolávalo smútok. Ešte viac v nej vyvolávala smútok myšlienka, že jej Don Boot povedal, že príde na jej promóciu, ale on tam nemal byť kvôli nej, mal tam byť kvôli Terrymu. Celá Terryho rodina tam mala byť. Terry tam mal byť.

Táto jedna myšlienka bolo pre ňu najsmutnejšia zo všetkých. Ťažoba doľahla na jej hruď a zovrelo jej hrdlo. Zadržiavala slzy, ktoré hrozili, že jej vytečú.

Zacítila poklepanie po pleci a dokonca bez toho, že by sa obzrela, vedela, že je to Draco. Chcel, aby odišla. Prišiel k nej, plece pri pleci. Ruku mala položenú na kamennej okennej rímse. Položil svoju ruku na jej. Chcel sa jej spýtať na čo sa pozerá, ale vedel, že sa v skutočnosti nepozerá na nič. Len premýšľala a spomínala, takže otázka na čo sa pozerá, bola len rečnícka, predsa sa však spýtal. „Na čo sa pozeráš, Grangerová?"

Zdvihla k nemu oči, dala preč svoju ruku spod jeho, len aby ju hneď dala navrch tej jeho. Hermiona povedala: „Je to len rečnícka otázka?" Vedela, že vedel, že sa v skutočnosti nepozerá na nič. Vedel, že len rozjíma. Otočil ruku, jemne preplietol ich prsty a odtiahol ju od okna a von z dverí; naozaj jednoduchý úkon, ale presne to potreboval. Na chodbe sa zastavil a oprel sa o stenu. Naklonila svoje telo dopredu, smerom k nemu. Stál s nohami dosť ďaleko a objal ju rukami okolo chrbta. Objala ho rukami okolo pása. Jeho nohy boli stále ďaleko, takže boli skoro v rovnakej výške. Nemali na sebe habity kvôli teplu, takže jej líce spočinulo na jeho hrudi, priamo na bielom oxfordskom tričku. Pobozkal ju na vrch hlavy. Bolo im jedno, kto ich vidí, hoci im nikto nevenoval pozornosť. Pre Draca a Hermionu neexistoval priestor ani čas; boli tam len oni a ich vlastný malý svet.

Nakoniec táto chvíľa prestala, keď k nim pristúpil Bill Weasley a povedal: „Musíte sa hneď vrátiť do Veľkej siene, záverečná slávnosť čoskoro začne." Draco ju zobral za ruku a začal ju viesť nazad do Veľkej siene, ale Hermiona sa zastavila. Chápal, čo chcela a cítil to rovnako. Viedol ich k hlavným dverám a vyšli z hradu, cez nádvorie po dlhom kameňom pokrytom chodníku, von na trávnik až k jazeru. Posadil sa pod strom a stiahol ju k sebe, takže teraz sedela rovno pred ním. Vyhrnul si rukávy, uvoľnil viazanku a použil ju, aby jej vzadu zviazal vlasy. Obzrela sa na neho a usmiala sa. Tiež si vyhrnula rukávy, vyzula topánky a ponožky a položila ich vedľa stromu. Vystrel nohy vedľa jej bokov. Oprela sa dozadu o jeho hruď, tiež natiahla svoje nohy a prekrížila ich v členkoch. Jednu ruku položil okolo jej hrude a druhou siahol do svojho vrecka a vytiahol dva zákusky. Podal jeden jej a druhý si napchal do úst. Cítil ako mu kôra stromu tlačí na chrbát, tak sa mierne posunul, aby si urobil viac pohodlia.

Mala pocit, že mu chce niečo povedať, čokoľvek, len keby vedela, čo povedať. Mal pocit, že sa mu nechce povedať vôbec nič. Obaja chápali, čo ten druhý chce. Chápali mlčanie medzi nimi. Obávali sa a mali strach z toho istého. To isté ich znepokojovalo a obmedzovalo. Teraz nebol čas na rozhovor. Bol čas na rozjímanie a ohľaduplnú spoločnosť.

Draco hovorí Hermione, čo má na duši:

Draco prvý prerušil ich mlčanie. Spýtal sa: „Chceš ísť dnu a niečo zjesť?"

„A ty?" spýtala sa.

„Spýtal som sa prvý," zasmial sa.

„Jedla by som," povedala prosto.

„Ja tiež, poďme," a snažil sa postaviť, pretože stále bola medzi jeho nohami. Postavila sa prvá a potom sa postavil on. Zdvihla svoje topánky a ponožky. Stiahol jej z vlasov svoju viazanku, myknúc jej hlavou dozadu. Otočila sa a udrela ho. Prehodil si viazanku okolo krku a zobral ju za voľnú ruku. Začali ísť nazad na hrad.

Keď kráčali, pozrela sa na neho a on sa mračil. Spýtala sa: „Niečo sa deje?"

Náhle zastal, chytil jej topánky a ponožky, hodil ich na zem a zobral ju za obe ruky. Povedal: „Kam odtiaľto pôjdeme?"

„A v akom zmysle?" zmätená sa spýtala.

„Je to jednoduchá otázka," namietal.

„Pôjdeme touto cestou, hore tým kopcom, cez most, k nádvoriu, cez predné dvere a zabočíme vľavo smerom k Veľkej sieni," povedala vážne napriek tomu, že toto nebolo to, čo mal na mysli.

Vyzeral popletený a povedal: „To nie je to, čo som myslel a ty to vieš. Kam pôjdeme po promócii? A dodávam, prosím nič z tých 'môžeme byť zamilovaní bez toho, že by sme boli spolu' kecov. Chcem vedieť kam presne odtiaľto pôjdeme?"

„Čo ťa to napadlo?" opýtala sa.

„Už ma to trápi dlhšie a čas beží, takže potrebujem vedieť, čo sa po sobote stane. Vieš, že nemám kam ísť, že? Sám sa nazad na Manor nevrátim, proste nemôžem."

„Povedz mi, čo chceš odo mňa," naliehala.

„Čo tým myslíš?" spýtal sa, teraz nahnevaný. Dodal: „Nič od teba nechcem, len informáciu. Teraz odpovedaj na tú prekliatu otázku, Grangerová."

„Dovoľujem si nesúhlasiť," odporovala. „Pretože ty po mne niečo chceš. Chceš po mne, aby som ti povedala čo robiť a to nemôžem urobiť, Draco. Chceš po mne, aby som ti povedala, že sa kvôli tebe vzdám svojho sna a ani to nemôžem urobiť."

Draco pustil jej ruku, nepatrne od nej poodstúpil a povedal: „Teraz si ja dovolím nesúhlasiť! Myslíš, že vieš všetko, ale nevieš nič!"

Hermiona prešla pred neho a povedala: „Prečo sa snažíš vyprovokovať hádku? Ty si ten, kto nič nevie Malfoy a to je ten skutočný problém. Ty nevieš čo robiť. Ty nepoznáš svoje miesto na zemi. Ty nemáš všetky tie odpovede! Máš pravdu; neviem všetko, tak prečo kladieš všetko toto na mňa? Ty sa musíš rozhodnúť, čo ďalšie príde v tvojom živote. Ja nemôžem a nepoviem ti, čo robiť. Tieto veci si musíš rozhodnúť sám. Môžem ti len povedať, čo viem a čo plánujem. Milujem ťa a plánujem ťa mať vždy vo svojom živote. Nemôžeš ma o to pripraviť!."

Teraz začala kráčať od neho ona, ale schmatol ju za ruku. Povedala: „Mám plány, Malfoy! Počítam v nich s tebou, ale netýkajú sa výhradne teba!"

„Viem to! Poznám tvoje plány, Hermiona!" vykríkol. „Celý zasraný svet vie aké máš plány! Nechcem ťa pripraviť o tvoje drahocenné plány! Chcem len vedieť, kde v nich pasujem ja a len ty mi na to môžeš dať odpoveď! Nehovor: 'budem ťa milovať či budeme spolu alebo nie!' Len povedz, že budeme spolu!" Naozaj ju odtlačil, keď sa zohla po svoje topánky a začal svižne od nej kráčať preč.

„Toto chceš!" zajačala, hodiac po ňom svoje topánky, keď od nej odchádzal. Jedna ho udrela rovno do chrbta.

Otočil sa a prihnal sa k nej, spôsobiac, že sa odtiahla rýchlo preč. Zakopla o kameň a dopadla na zadok. Prakticky na ňu skočil, rozkročiac sa nad jej driekom. „Nezáleží ti na tom, čo chcem! Prečo by som ti mal hovoriť čo chcem, keď ti na tom nezáleží?" Svojím nosom sa takmer dotýkal jej. „Za celý svoj prekliaty život som nič nerozhodol sám. Nemôžeš odo mňa čakať, že s tým teraz začnem! Dokonca návrat na Rokfort bolo rozhodnutie mojej matky. Vždy mi moji rodičia hovorili, čo robiť! Povedz mi, čo mám robiť, Grangerová!" Hermiona ťažko dýchala, rovnako ako on. Odstúpil od nej a sadol si vedľa nej na zem. Posadila sa a položila mu ruku na chrbát. Striasol ju zo seba pohybom svojho pleca.

„Teraz si dospelý," vysvetlila. „Musíš začať robiť svoje vlastné rozhodnutia. Nie je tu nikto iný, kto ich urobí za teba. Mal by sa cítiť oslobodzujúco, že sa konečne môžeš rozhodnúť sám, čo si myslíš, že je najlepšie. Malo by to byť vzrušujúce a radostné."

Obrátil sa k nej, aby sa na ňu pozrel. „Je to desivé. Tie slová ma desia," povedal úprimne.

Povedala mu: „Je čas, aby si sa rozhodol sám. Si muž a tvoje rozhodnutia ovplyvnia zvyšok tvojho života. Ak zlyháš, bude to tvoja vlastná chyba. Keď budeš mať úspech, bude to tvoja vlastná sláva."

„To je to, čo ma desí najviac," povedal, zvesiac hlavu. Položila mu znova ruku na chrbát a tentoraz ju nezhodil preč. Otočil sa, aby sa na ňu pozrel a povedal: „Mal som vedieť, že mi s tým nepomôžeš."

Zasmiala sa, pustil sa do nej, zvalil ju na chrbát a pobozkal jej pery dlhým, vlhkým a pátrajúcim bozkom. Odtiahol sa a povedal: „Rozhodol som sa toto urobiť úplne sám. Páčilo sa ti to?"

Hrýzla si spodnú peru a povedala: „Áno, bolo to veľmi dobré rozhodnutie, Malfoy. Vidíš Malfoy, chce to len začať po krôčikoch". Postavila sa, chytila ho za zápästie a z celej sily potiahla, aby ho prinútila postaviť sa. Postavil sa a ona dodala: „Teraz sa poďme najesť, kým nezmizne všetko dobré jedlo."

Vošli do Veľkej siene, ale večera už takmer skončila. Neville na nich zamával. Posadili sa oproti nemu a on povedal: „Nachystal som pre vás oboch taniere."

„Vďaka, Neville," povedala Hermiona. Dala preč obrúsok, ktorý bol na jej tanieri a začala jesť jedlo, ktoré na ňom bolo.

Draco prikývol na znak vďaky a tiež začal jesť. Riaditeľka prišla na pódium a začala svoj koncoročný prejav. Mala v úmysle odovzdať fakultný pohár, ale najprv venovala chvíľku tomu, aby prehovorila o udalostiach minulého roka, rovnako ako o udalosti z tohto roka. Keď spomenula Terryho Boota, Hermiona odložila vidličku a zvesila hlavu. Draco sa načiahol pod stôl a zobral ju za ruku.

Po slávnostnej reči bol fakultný pohár udelený Bifľomoru po prvýkrát za 15 rokov. Každý hlasno tlieskal. Neville sa naklonil k Hermione a povedal: „Viem, prečo Chrabromil tento rok nezískal pohár. Nie je to ako v našej triede, keď sa Hermiona zaslúžila takmer o polovicu bodov z našich všetkých svojou inteligenciou a Harry sa zaslúžil o zvyšok svojimi metlobalovými schopnosťami a záchranou celého sveta."

Každý pri stole sa zasmial. Draco povedal: „Zdá sa, že si spomínam, že Potterák a Weslík stratili tiež veľa bodov." Hermiona mu hodila na hlavu trochu zmrzliny a tá pristála na jeho líci a stiekla dole na stôl. Otočil sa k nej a zazrel na ňu. Povedal: „Osobne strhávam desať bodov slečne Grangerovej." Zdvihol obrúsok a začal si utierať tvár.

„Ja nikdy nestrácam body," povedala a namierila lyžicou na neho.

„Pamätám si, že si nejaké body stratila," spomenul si Neville.

„Ja si to nepamätám," posťažovala sa, hoci vedela, že má pravdu.

„Potom máš selektívnu pamäť," povedal Neville.

Hermiona sa postavila a začala sa obzerať dookola. Draco povedal: „Čo hľadáš, Hermiona?"

„Hľadám svojho priateľa Nevilla," dramatizovala Hermiona. „Bol tu pred minútkou, ale vymenil sa s týmto hrozným dvojníkom."

Všetci pri stole sa znova zasmiali. Smiali sa ešte silnejšie, keď ju kôpka vanilkovej zmrzliny zasiala priamo na bok tváre, keď stála. Pozrela sa na Draca, ale on ukazoval na Nevilla a zakrýval svoj smiech rukou. Neville predstieral nevinnosť, keď pokračoval v jedení svojej vanilkovej zmrzliny.

Po zvyšok slávnosti sa každý pri ôsmackom stole smial a správal ako bezstarostný absolvent. Bolo to tak ako to malo byť celý rok. Bolo to tak, ako si chceli pamätať svoj čas strávený tu, so smiechom a priateľmi.

Promócia:

Hermiona prešla k pódiu, aby dostala svoj diplom. Celý život čakala na túto chvíľu a všetko bolo tak, ako si myslela, že bude. Riaditeľka jej podala zrolovaný kúsok pergamenu previazaný červenou mašľou a Hermiona hrdo žiarila. Najprv prehľadala dav ľudí, aby našla svoju mamu a ocka a uvidela ich vedľa Weasleyových. Zdvihla diplom a zamávala im. Pohla sa na druhý koniec pódia a posadila sa, aby počkala na Malfoya.

Ernie MacMillan vyšiel na pódium. Draco stál hneď za ním, pripravený prejsť krížom, keď si rovnako ako Hermiona prezrel miestnosť, aj keď nemal nikoho, koho by mal hľadať. Jeho oči spočinuli na Hermione a ona sa tak doširoka usmiala, že si nemohol pomôcť a usmial sa na oplátku. Prešiel k riaditeľke, keď zavolala jeho meno a natiahol ruku. Hermiona sa postavila a bláznivo aplaudovala. K jeho úplnému úžasu Harry Potter, Neville Longbottom, Luna Lovegoodová, Ginny, Ron a Bill Weasleyovi aj Don Boot sa všetci postavili zo svojich sedadiel a pripojili sa k jej potlesku. Bol to najpyšnejší moment v celom jeho živote nie preto, že dostal diplom, ale preto, že mal priateľov. Začal schádzať z javiska, keď uvidel ešte niekoho iného stojaceho v zadnej časti Veľkej siene. Nemohol uveriť vlastným očiam. Zoskočil z pódia, keď riaditeľka zavolala ďalšiu osobu a vbehol rovno do náručia tej osoby. Bola to jeho matka.

„Som na teba tak neuveriteľne pyšná, synu."

„Ako to, že si tu? Čo sa to stalo?" koktal. Nevedel, čo sa skôr spýtať.

„Slečna Grangerová požiadala ministerstvo o láskavosť. Prepustili ma skôr. Všetko sa to stalo len dnes," vysvetľovala.

Prehľadal dav, aby našiel Grangerovú. Pozerala sa smerom k pódiu. Nechcela sa miešať do súkromnej chvíle s jeho matkou. Draco zobral matku za ruku a viedol ju von z Veľkej siene.

Zostali tam, rozprávajúc sa, až kým promócia neskončila. Absolventi, ich rodiny a priatelia začali opúšťať Veľkú sieň. Hermiona kráčala medzi svojou matkou a svojím otcom. Len čo vyšla z dverí, obzerala sa po Dracovi. Uvidela ho stáť v rohu, samotného. Jeho matka sa rozprávala s riaditeľkou.

Hermiona sa na neho usmiala naprieč celou chodbou. Usmial sa tiež. Bolo to ako keby boli na chodbe sami. Kráčali pomaly jeden k druhému a keď sa dostali dosť blízko na objatie, objali sa. Pritiahol si ju do náručia a na sekundu ju nadvihol zo zeme. Položil ju nazad na zem a pomaly pobozkal.

„Milujem ťa," povedal bez zaváhania.

„Milujem ťa," odpovedala rovnako hrdo.

„Vďaka za darček k promócii," povedal a pozrel sa na svoju matku.

Pozrela sa tam tiež, potom sa otočila nazad k nemu a povedala: „Fajn, niekto musí za teba urobiť rozhodnutia, tak som sa rozhodla, že potrebuješ svoju matku, aby tu bola." Objala ho v páse a potom povedala: „To je to, čo som sa rozhodla, že urobíme, Malfoy. Stráviš júl so svojou matkou. Ja ho strávim so svojimi rodičmi v Austrálii. Vrátim sa nazad prvého augusta a strávim týždeň s Harrym a Ronom predtým než pôjdu na výcvik aurorov. Potom s tebou strávim týždeň na Manore. Tvoja matka ma už pozvala. Od toho času budem mať dosť času prísť sem, aby som sa pripravila na vyučovanie. Od tohto bodu ďalej záleží na tebe, čo sa stane. Keď sa nevrátiš so mnou späť, potom ťa ja prídem navštíviť kedykoľvek budem môcť. Ty sem môžeš niekedy prísť tiež."

„Takže to máš všetko premyslené, že Grangerová?" spýtal sa s úsmevom.

„Zdá sa, že áno," odpovedala.

„Som potešený rozhodnutiami, ktoré si za mňa urobila, ale musím povedať ešte jednu vec. Stále naozaj neviem, či sa sem vrátim, ale viem, že ťa musím vidieť viac než jeden týždeň v auguste," posťažoval sa. Dal ruku okolo nej a viedol ju von z dverí. „Tu je to, čo navrhujem ja," povedal. „Myslím, že strávim dva týždne so svojou matkou a potom teba a tvojich rodičov prídem pozrieť do Austrálie na dva týždne. Potom sa spolu vrátime. Pôjdeme do Brlohu spoločne, ak to bude prijateľné pre Weasleyovcov a potom na Manor, takže ty a moja matka sa budete môcť vzájomne spoznať, v poriadku?"

„Žasnem nad tvojou schopnosť robiť rozhodnutia, keďže je to pre teba novinka. Myslím, že sa mi tvoj plán páči ešte viac než môj," povedala a pobozkala ho na líce. „Poďme sa pozdraviť s mojou mamou a ockom a potom pôjdeme pozrieť tvoju matku. Weasleyovci poriadajú pre nás dnes večer veľký promočný večierok a samozrejme, že chcú, aby prišla aj tvoja matka, ak bude chcieť."

Prešli k Hermioniným rodičom. Jej matka a otec objali Draca, čo ho šokovalo menej než si myslel, že ho bude. Jeho matka prešla k nim a on ju predstavil Grangerovcom. Hermiona si pomyslela, že to bol neskutočný zážitok.

Väčšina z ôsmakov šla hore do svojich spální, aby si pobalila kufre a batožinu. Hermiona a Draco zaostali za ostatnými. Keď sa dostali k portrétu, povedal: „To malé dievčatko na obraze mi už nepripadá také osamelé. Predstavujem si, že miesto toho, že je vonku a nazerá dnu, je teraz súčasťou tej skupiny. Len sa práve rozhodla zostať vonku za plotom. Je to jej voľba či skôr rozhodnutie, ktoré urobila."

Hermiona povedala: „Páči sa mi tvoje vysvetlenie. Myslím, že s tebou súhlasím."

Prešli cez otvor v portréte a najprv vošli do Dracovej izby. Posadila sa na jeho posteľ a povedala: „Bola to pekná izba, nemyslíš? Páči sa mi viac ako moja."

Hádzal veci do kufra. Čakal s balením až na poslednú chvíľu. „Je presne taká istá ako tvoja, Grangerová. Čo robí túto lepšou?" vypytoval sa, neobťažujúc sa na ňu pozrieť, keď hádzal veci napravo a naľavo.

Postavila sa, aby sa pridala k nemu, vzala ho za ruky, zdvihla k nemu oči, kým malý úsmev so zatvorenými perami sa jej začal objavovať na tvári. Odpovedala slovami: „Je krajšia ako moja, pretože si v nej ty," a položila mu ruky na tvár. Opatrne ho svojimi rukami pohladila po lícach, postavila sa na špičky a pobozkala sladko jeho ústa. Stiahla sa späť a potom sa k nemu naklonila ešte raz, položiac mu ruky okolo krku. Ešte raz sa jej ústa stretli s jeho perami, tentoraz ale jej pery zotrvali. Odpovedal jej tým, že jej položil ruky okolo pása a vrátil jej bozk. Miloval ju viac než mohol nejaký obyčajný bozk dať najavo.

Oddelil sa od nej a povedal: „Do pekla, Grangerová, ako vydržím celé dva týždne bez bozkávania sa s tebou?"

„Budeš to musieť pretrpieť, predpokladám. Pretĺcť sa tým ako najlepšie vieš." Uškrnula sa a pobozkala ho ešte raz, rýchlo. „Poponáhľaj sa a dobaľ sa, stretneme sa na chodbe. Ja na rozdiel od teba som už zbalená, takže mám čas rozlúčiť sa so svojimi spolužiakmi."

Chcela odísť z izby, ale on ju chytil za ruku. „Ja na rozdiel od teba mám priateľku, ktorá je pedant a viem, že mi chce pomôcť pekne a úhľadne sa zbaliť, takže mám tiež čas povedať zbohom." Prevrátila oči, ale začala úhľadne skladať oblečenie, ktoré práve nahádzal do kufra.

Zobral svoje kufre a položil ich na chodbu vedľa jej. Rozlúčili sa svojimi spolužiakmi. Hermiona sľúbila, že každému z nich napíše a asi to aj urobí. Draco potriasol niekoľko rúk a objal zopár dievčat, priveľa k Hermioninmu žiaľu.

Nechali svoje kufre na chodbe, tak aby si ich mohli neskôr zobrať. Zišli dole schodmi. Draco sa zastavil skôr ako sa dostali ku schodom, hneď pri okne a povedal: „Pamätáš si, keď som ťa tu pobozkal?"

„Pamätám si, že to bolo pred ôsmimi mesiacmi," pokúsila sa o vtip. Tentokrát prevrátil oči on.

„Pokúšam sa byť romantický," uvažoval.

„A biedne zlyhávaš," zasmiala sa. Rýchlo ju schmatol a zatočil s ňou. Zaskučala a povedala: „Pusť ma dole!"

Urobil ako požadovala a zložil ju dole, aby ju pobozkal. Pobozkal ju s takou vášňou a ľahkosť ako pri tom bozku, o ktorý sa delili pri okne pred mnohými mesiacmi. Zišli dole, aby sa pripojili k ich rodinám.

Povedala: „Najlepšie na návrate sem tento rok bolo to, že som ťa spoznala a zaľúbila sa do teba."

Objal ju rukou a potom jej zašepkal do ucha: „Pre mňa si to najlepšie ty." Pobozkal ju ešte raz a pozrel sa jej hlboko do očí. Povedal: „Bez ohľadu na to, teraz už budem navždy vedieť, čo je to láska a čo je to domov a čo sú to priatelia a musím ti za všetky tieto tri veci poďakovať, Hermiona."

Hermiona už viac nepustila Malfoyovu ruku. Nikdy ho nezamýšľala pustiť. Bol teraz jej súčasťou. Bol pre ňu dôverne známy. Odchádzala domov, ale neodchádzala od neho, takže život bol fajn.

(Nasleduje epilóg, takže toto ešte nie je koniec!)