Dôverne známe miesto
Preklad: Jimmi
Autor originálu: AnneM_Oliver ( wwwdotfanfictiondotnet/u/1320004/AnneM_Oliver)
Pozerala sa von oknom vlaku, všetko vyzeralo tak dôverne známe a v poriadku. Šla domov, na Rokfort. Jedna otázka potrebovala odpoveď, čo v tom vlaku robil Malfoy. Odpoveď bola, že opúšťal domov a nemal kam inam ísť. Dramione.
wwwdotfanfictiondotnet/s/3790150/40/A_Familiar_Place
This story is based on characters and situations created and owned by JK Rowling, various publishers including but not limited to Bloomsbury Books, Scholastic Books and Raincoast Books, and Warner Bros., Inc. No money is being made and no copyright or trademark infringement is intended. Author of original story: AnneM_Oliver.
Časť XL.
Epilóg:
Hermiona nastúpila na stanici do vlaku. Odchádzala na ďalší vzrušujúci rok na Rokforte. Dúfala, že nebude celkom taký vzrušujúci ako rok predtým. Po lete plnom sľubov a spokojnosti čakala s nedočkavosťou, čo mal v zálohe život nachystané pre ňu a pre jej budúcnosť. Strávila júl s rodičmi a Dracom, tak ako si to naplánovali. Potom sa vrátila, aby navštívila svojich priateľov a jeho matku. Bolo ťažké ísť na Manor, keď s ním bolo pre nich oboch spojených tak veľa nešťastných spomienok.
Dnes ráno ju Draco odprevadil na stanicu a pobozkal na rozlúčku. Povedal jej, že sa uvidia na budúci víkend. Príde do Rokvillu a prenajme si izbu. Draco jej povedal, že je hlúpa, keď ide vlakom, keď sa mohla premiestniť. Zasmiala sa a povedala mu, že by to nebola cesta na Rokfort, keby nemohla ísť vlakom. V tomto vlaku nebolo veľa študentov, pretože tí neprídu pred prvým septembrom. Táto cesta bola pre členov personálu.
Keď nastúpila na vlak, bola Hermiona viac nervózna než si myslela, že bude. Našla si prázdne kupé, otvorila okno a vyklonila sa z neho, aby mohla ešte vidieť Draca. Bol hneď pri okne. Načiahol sa za jej rukou a pevne ju stisol. Takmer sa rozplakala. Vlak sa pohol dopredu a ona bola prinútená pustiť jeho ruku. Zamávala zbohom a on zvolal: „Napíš mi! Uvidíme sa na budúci týždeň!" Zostala v okne až kým z neho nezostala bodka na horizonte. Mával jej, kým mu vlak úplne nezmizol z dohľadu.
Hermiona sa posadila a otvorila tašku. Priniesla si so sebou knihu, ako to vždy robila. Otvorila knihu a začala čítať. Čítala už takmer hodinu a čoskoro sa začala cítiť stále unavenejšia. Odložila knihu, oprela sa o stenu kupé a kým stále vzpriamene sedela, čoskoro upadla do spánku.
Zobudila sa na zvuk, keď niekto vošiel do kupé. Nemala tušenie ako dlho spala. Bez toho, že by zdvihla zrak, zohla sa po svoju knihu, ktorá jej musela spadnúť na podlahu. Schmatla svoju tašku z podlahy, aby tam napchala knihu, kým osoba, ktorá vošla do kupé, si sadla oproti nej. Zdvihla oči a jediné, čo videla, bol muž, čo bolo viac než evidentné, sediaci na lavičke oproti, oblečený celý v čiernom, s prekríženými nohami a veľkou knihou zakrývajúcou celú jeho tvár. 'Fajn, nech je to tak," pomyslela si Hermiona. Prekrížila nohu, vybrala knihu nazad z tašky a otvorila ju na správnom mieste. Osoba oproti nej si prekrížila nohu a narazila do jej nohy. Povedal: „Pardon," keď odložil svoju knihu. Hermiona sedela šokovaná s otvorenými ústami.
„Zatvor ústa, Grangerová, lebo ti do nich vletí mucha," povedal Malfoy, keď znova zdvihol svoju knihu a predstieral, že číta.
Doširoka sa usmiala. Čo tu robí?
„Čo čítaš?" spýtala sa.
Bez to, že by zdvihol zrak, spýtal sa: „Čo čítaš ty?"
„Pýtala som sa prvá," pripomenula, len teraz si uvedomila, že presne rovnaký rozhovor spolu viedli pred rokom v tom istom vlaku, možno v tom istom kupé.
„Volá sa 'Ako si vziať narodenú u muklov do 40 dní' vysvetľoval a ukázal jej obal. Bolo to napísané na obálke. Zamračila sa.
„Čo je to za typ knihy, vážne?" spýtala sa a zobrala od neho knihu. Keď ju náhodne otvárala, bolo to práve na smiešnych názvoch kapitol ako: 'Ako sa správať k rodičom narodenej u muklov,' a 'Kedy je správne používať mágiu pred vašimi muklovskými svokrovcami." Hermiona odhodila knihu na jeho sedadlo a nahnevala sa.
„Čo čítaš ty?" spýtal sa a zobral knihu z jej rúk. Nebesá, čítala učebnicu. Zasmial sa a odhodil ju na podlahu.
Zdvihla knihu, otvorila tašku a vopchala ju dovnútra. Vybrala ďatelinové pivo a spýtala sa: „Chcel by si jedno?"
Predklonil sa, zobral nápoj a povedal: „Ďakujem, Grangerová."
„Tak nenávidím, že sa musím spýtať to, čo je možno zrejmá otázka," začala, „ale mohol by si mi povedať čo tu robíš?"
„Idem na Rokfort," povedal, keď prevrátil oči. „A ľudia hovoria, že si bystrá."
„Prečo ideš na Rokfort?" spýtala sa so vzdychnutím.
„Mám tam svoju novú prácu, takže dáva zmysel, že tam idem," povedal, zobral si nazad knihu a znova predstieral, že číta. Dal si ďalší dúšok ďatelinového piva a znova odložil knihu. Pozerala sa priamo na neho, nedôverčivo.
Znova zobral svoju knihu a ona opäť prekrížila svoje nohy, 'náhodne' ho pritom kopnúc do holennej kosti. Pozrel sa na ňu so zúženými očami a odhodil knihu na sedadlo vedľa seba. „Myslím, že si to urobila úmyselne," povedal Draco uštipačne.
„Aký si všímavý," zasmiala sa. „Vážne, Malfoy, prečo si mi to nepovedal? Prečo si si s týmto všetkým dal takú námahu?
„Myslel som si, že to budeš považovať za roztomilé, ale zabudol som s kým mám do činenia," žartoval.
Práve vtedy vlak náhle zastavil. Zletela zo svojho sedadla do jeho nastavených rúk. „Novinka," povedal, keď ju kládol nazad na sedadlo.
Postavila sa a povedala: „Prečo sa domnievaš, že vlak zastavil?" Hermiona sa išla pozrieť von do uličky. Otočila sa k Dracovi a povedala: „Choď sa pozrieť prečo vlak zastavil."
„Nemáš mi čo hovoriť, čo mám robiť," povedal a potom vyšiel von do uličky, aby zistil, prečo vlak zastavil. Čakala na neho pri dverách.
Keď sa o niekoľko minút neskôr vrátil, povedal: „Viem, že mi teraz nebudeš veriť a budeš si myslieť, že je to nejaký môj zákerný plán, ale povedali mi, že most je preč a že to bude trvať niekoľko hodín dokonca aj s použitím mágie, kým ho opravia." Začal sa smiať.
Odtlačila ho z cesty a povedala: „Veľmi zábavné, Draco!" a hnala sa dole uličkou smerom k prednej časti vlaku.
Posadil sa nazad do kupé a začal baliť ich veci.
Vrátila sa nazad do kupé, rozhodila rukami do vzduchu a povedala: „To je neuveriteľné! Si si istý, že s týmto nemáš nič spoločné?"
„Čo som ti kedy urobil, keď mi neveríš?" spýtal sa s jedným zdvihnutým obočím. Posmieval sa jej. Spýtal sa jej minulý rok presne to isté. „Poďme, poznám cestu k hradu, poďme sa prejsť." Zobral jej aj svoju tašku, prehodil si ich cez plece a prešiel s ňou k jedným z dvier.
„Zabudol si si svoju knihu," povedala sarkasticky.
„To je v poriadku, v žiadnom prípade si tak skoro neplánujem zobrať žiadnu u muklov narodenú," povedal. Civela na neho a on upravil svoje vyhlásenie: „Pretože moja u muklov narodená priateľka bude isto chcieť počkať dvesto- tristo rokov a medzitým budem vedieť všetko o ich zvykoch."
Zoskočil z dverí vlaku a nastavil svoje ruky k nej a povedal: „Poďme Grangerová, skoč."
Povedala: „Viem sa dostať na zem sama a okrem toho nevyzeráš dosť silný. Mohol by si ma pustiť a potom by som bola prinútená ťa prekliať prostou myšlienkou z mojej rozsiahlej hlavy a bolo by tam veľké ministerské vyšetrovanie a radšej by som sa vyhla obťažovaniu."
„Pre Merlina, zoskoč už!" zakričal.
Zakričala: „Radšej by si ma mal chytiť," a skočila. Chytil ju, ako sa dalo čakať.
„Tak, naozaj poznáš cestu na hrad alebo sa chystáme znova stratiť, tak ako sme sa stratili minulý rok?" uvažovala.
„Spomínam si na cestu, takže by si si mohla aj ty," pokarhal ju a dodal: „Ale musím poukázať na to, že sme sa minulý rok nestratili. Stratil sa zvyšok skupiny. My sme prišli živí a zdraví na hrad," povedal.
Prerušila ho: „O tri hodiny neskôr."
„Neboli to tri hodiny, teraz poďme, no tak." Začal kráčať.
„Vážne chceme ísť pešo celú cestu na hrad?" spýtala sa, keď ho dobehla.
„Áno a dúfam, že si v lepšej forme ako si bola pred rokom. Netúžim po tom, aby som znova musel tlačiť tvoj s prepáčením zadok hore kopcom," zasmial sa a zobral ju za ruku.
Kráčali viac než dvadsaťpäť minúť, vedúc cestou bežný rozhovor. Konečne povedal: „Mal som báječné leto."
Usmiala sa, keď sa pozerala na zem a povedala: „Samozrejme, že si mal, veď si bol so mnou." Zdvihla k nemu oči a presne v tej istej chvíli zakopla o veľkú skalu a pristála na rukách a na kolenách.
Predklonil sa, smejúc sa a povedal: „To máš za tú svoju namyslenosť," a zdvihol ju.
Mračila sa a povedala: „Pozri na moju ruku." Nastavila mu ruku pred nos a on uvidel, že krváca, len troška.
„Presne ako za starých dobrých čias," usmial sa. Vytiahol vreckovku z vrecka a obmotal malú, takmer neviditeľnú ranu. Pobozkal jej dlaň a povedal: „Vďaka tomuto by si sa mala cítiť lepšie."
Priložil si jej otvorenú dlaň na srdce a jednou rukou ju tam pridržal. Druhou rukou ju objal okolo pása a pritiahol si ju bližšie, aby ju otvorene pobozkal. Jeho ústa otvorili jej, preskúmal hlbiny jej úst, čo pociťoval ako večnosť.
Povedal: „Hej, mala si niekedy sex v lese?"
Udrela ho do hrude a povedala: „Doteraz nie, prečo?"
„Čo si myslela tým, že 'doteraz nie'?" civel na ňu.
Teraz sa zasmiala ona, zobrala ho za ruku a viedla ho cestičkou. Občas narazili na niektoré z tých 'X', ktoré robil minulý rok, aby označil ich cestu. Kráčali tým istým smerom, prinajmenšom.
Prešli cez niekoľko veľkých kopcov, prešli cez rovnako veľa údolí a čoskoro sa dostali na ten posledný veľký kopec. Prišli k stromu s iniciálkami. Hermiona zaskučala potešením.
„Oh, Malfoy pozri, to je ten strom, ten strom s tými iniciálkami!" Pribehla k stromu a naozaj ho objala. Obkreslila ukazovákom písmená a povedala: „M.F. miluje T.J."
Draco prešiel okolo stromu na druhú stranu. „Hej, Grangerová poď sem, minulý rok sme si nevšimli ďalšie iniciálky." Pribehla k jeho boku. Na tejto strane stromu boli vyrezané iniciálky: „D.M. miluje H.M."
Pozrela sa na to zblízka. Vyzeralo to rovnako staré ako tie druhé iniciálky. Nezdalo sa to čerstvo vyrezané. Prešla prstom po iniciálkach a podotkla: „Čo je to za žart Malfoy? Pretože to sú skoro naše iniciálky:"
„Nehovor," povedal, keď položil svoj prst na vrch jej. „Počkaj chvíľu," povedal, pomaly ju berúc za ruku. „Mohli by to byť naše iniciálky, vieš?"
„Iba keby sme mali rovnaké priezvisko alebo také niečo," povedala pobavene.
„Správne, iba keby sme mali rovnaké priezvisko," povedal a pritiahol si ju bližšie.
„Nemáme rovnaké priezvisko," povedala pomaly, vložiac mu ruku do vlasov.
Pobozkal ju na bok jej krku. „Mohli by sme mať, vieš to?" a nechal svoje pery zotrvať pod jej uchom, na pulznom bode.
„Iste, mohli," dôvodila, oprúc si hlavu nazad o strom. Zatlačil ju chrbtom o strom a pobozkal silno jej ústa.
Odtiahol svoje pery, len na zlomok a zašepkal: „Potom je to áno." Keď povedal tieto slová, jeho pery boli tak blízko, že každá slabika bola ako malý bozk.
„Niečo si sa pýtal?" pýtala sa ako v hmle.
„Myslel som, že som sa spýtal," povedal, lížuc jej krk.
„Aká bola otázka?" spýtala sa, teraz si úplne uvedomovala to, čo sa snažil povedať. Zatlačila do jeho pleca, aby ho prinútila vzdialiť sa tak, aby sa mu mohla pozrieť do očí. Zopakovala otázku. „Aká bola otázka Malfoy?"
„Vezmeš si ma? Spravíme, aby boli tie iniciálky na strome správne?" spýtal sa.
Pozerala sa uprene na neho a pripadalo mu to ako večnosť. Začínal sa znepokojovať. Prečo váha?
Hrýzla si spodnú peru, keď sa pomaly formoval jej úsmev, dávajúc najavo jej odpoveď. Teraz žiarila. Ako keby jej konečne spadol kameň z hlavy, konečne si uvedomila jeho skutočné zámery. Hodila sa mu okolo krku a povedala: „Nechceme predsa, aby ten strom klamal, že nie?"
Pevne ju objal a roztočil jej nohy dookola. „Je to áno?"
„ÁNO!" zakričala.
Položil ju pevne na zem, zobral ju za ruku a povedal: „Poďme do hradu. Som zvedavý, či nám riaditeľka dovolí byť v spoločnej spálni teraz, keď sme zasnúbení."
„Nie sme zasnúbení, kým nebudem mať prsteň na prste," pripomenula.
„Pozri sa na ruku," povedal jej.
Pozrela sa na nesprávnu ruku. Povedal: „Ty asi nebudeš tá istá Hermiona Grangerová, ktorú považujú za najbystrejšiu čarodejnicu jej veku. Pozri sa na druhú ruku."
Pozrela sa na druhú ruku a uvidela diamantový prsteň na jej štvrtom prste. Jej oči sa rozšírili a povedala jediné slovo: „Ako?"
„Nie si jediná, kto je dobrý v mágii, Hermiona," povedal a zobral ju za ruku. Začal bežať nadol posledným kopcom, keďže hrad už bol na dohľad. Bežala s ním, hneď pri jeho boku. Zostane po jeho boku po celý zvyšok jej života.
KONIEC... možno.
(K tomuto príbehu existuje druhý diel: „A Familiar Place II.")
