Naruto zažmurkal... bol rozvalený na stoličke s prepotenou tvárou. Jeho pohľad bol zahmlený, ale až ho zaostril, uvidel ako Učíha nad ním stojí držiac v ruke pohár vody. „Saske..." Zavrčal vražedne a znova zavrel oči.

„Ani sa nepokúšaj znovu zaspať." Zavrčal Učíha a nalial do Uzumakiho zavretých očí trocha studenej vody.

.

„Nespal som!" Bránil sa, unavene pozrúc na svojho kamaráta. „Čo sa stalo?"

„Omdlel si." Odpovedal sucho položiac pohár do drezu.

.

Zatiaľ čo sa unavene preťahoval, Učíha sa sadol naproti nemu. Všimol si, že na stole leží jeho otvorená skrinka, ale všetky papiere mal Saske na svojej strane. „Ehm..." Odkašlal si Naruto. Cítil že má niečo povedať, ale nevedel čo.

„Čo. To. Do riti. Má znamenať?!" Predbehol ho s vražedným tónom v hlase.

Na to, že má byť geniálny mu to moc nemyslí, že?" Podľa Kyuubina tónu bolo poznať, že sa dobre baví.

.

Sklapni!

Ako chceš...

.

Nie počkaj! Do riti...

„Naruto?" Privolal ho Učíha späť do reality.

.

„Hmm..." Nevedel kde začať. „Hmm... to čo máš v ruke sú moje –"

„Ja viem čo to je." Vrčal.

.

„Samozrejme, ale nevieš prečo je u pohlavia zakrúžkované „ž" a prečo u rodného listu som dievča a nie je tam vyplnená kolónka otca." Odsekol mu a na pár sekúnd nastalo ticho, kedy sa na neho Učíha uprene díval aby pokračoval ďalej. Po chvíli si povzdychol. „O svojom otcovi nič neviem." Priznal, ale vedel že to nateraz nie je podstatné. I cez to sa mu k jadru veci moc nechcelo. „Pred šestnástimi rokmi, keď na dedinu zaútočil démon Kyuubi, sa narodilo dieťa. Aby Štvrtý zachránil dedinu, zapečatil démona do novorodenca, tým som bol ja." Naruto sa odmlčal aby sledoval Saského reakcie.

Ten si zachoval kamennú tvár. „Takže si ako Gára. A obaja ste..." Nemohol nájsť správne slová.

.

„Schránka pre démonov." Zosmutnel. „Niekto nám hovorí Jinchuriki, ale v podstate je to isté. Každý Jinchuriki má v sebe jedného z Bijuu. (Chvostový démon) Ja mám Kitsune (V preklade ohnivá líška. Inač sa volá Kurama.), Gára Shukaku- to je jedno chvostový démon. Ďalej sú tu Isonade, Sokou, Houkou, Raijuu, Kaku a Orochi."

Saske ho chvíľku skenoval svojím Sharinganom. „To bol dôvod prečo sa ťa ostatný tak stranili."

.

Prikývol unavene si pretrúc oči. „Niekedy, keď sa skutočne poriadne naštvem, zo mňa začne stúpať Kyuubina čakra. Napríklad ako vtedy s Hakom alebo –"

„V údolí konca." Doplnil ho Učíha a Uzumaki slabo prikývol. Obaja na chvíľu mlčky spomínali na ten deň, kedy Naruto zabránil Saskému zbehnúť.

.

„Tretí sa obával reakcie dedinčanov," pokračoval Uzumaki a tým vytrhol Učíhu z jeho spomienok. „...a tak na mne použil jutsu, ktoré ma malo ochrániť. Je tak zložité, že oklamalo Byakugan a tak dômyselné, že i Sharingan. Mal za to, že ako chlapec budem vo väčšom bezpečí než ako dievča."

„Takže to znamená –"

.

„Že som dievča, ale v tele chlapca." Zachmúril sa Uzumaki a pozrel sa na Učíhu, ktorý sa znovu pozrel na jeho dokumenty.

„To je šialené." Odhodil papiere na stôl mračiac sa.

.

Naruto si zhlboka povzdychol, naklonil sa nad stôl a chvíľu sa prehraboval v drevenej skrinke, než konečne vytiahol niekoľko fotiek a podal ich naproti.

Saske ich vzal a nemohol uveriť vlastným očiam. Na prvej z nich stálo malé dievča s chunínom (čunín), okamžite spoznal Iruku, ich bývalého učiteľa z Akadémie. Lenže dievča bolo pre neho neznáma. Mohlo jej byť tak okolo dvanásť rokov. Mala dlhé blonďavé vlasy a presne ako Naruto i čiary na lícach pripomínajúce mačacie fúzy. Mala chlapčenské oblečenie... teda Narutovú kombinézu, ale i cez ňu sa dali vidieť mierne náznaky tvarujúcich sa kriviek.

Keby to videla Sakura, najskôr by to nepredýchala. Zaškeril sa Učíha v duchu a fotku odložil. Na ďalšej bolo to samé dievča s Gárom.

Gárová nevesta, hmm? Uvedomil si svoju predchádzajúcu narážku pozorujúc dva úplne odlišné typy ľudí. Gára sa snažil tváriť nezúčastnene, ale veľa tej dievčiny sa mu to nedarilo. Pomáhal tomu fakt, že mu to dievča nad hlavou naznačovalo parohy a Gára sa ich snažil odohnať. Učíha zavrtel hlavou a prešiel na ďalšie fotky. Nebolo ich veľa ale na žiadnej z nich sa nikto nepozeral do objektívu.

Na jednej boli s dievčaťom Jirayia, Tsunade i Shizune a evidentne sa snažili navzájom nepobiť.

Na ďalšej Iruka s úsmevom pozoroval, ako sa blondína s Konohamarom preťahuje o poslednú misku rámenu. Okolo nich ich ležalo prinajmenšom tak tridsať.

Na poslednej bolo len dievča samo, ako spí v posteli s oranžovou plyšovou líškou. Saskému neuniklo, že má na sebe len akési tričko a veľmi krátke trenky. Či chcel, alebo nie, musel uznať, že vyzerá roztomilo.

Narutovy bolo divné, na čo Saske tak dlho pozerá, pokiaľ sa sám na tu fotku nepozrel.

.

Do riti! Zaklial v duchu a fotku mu z ruky vytrhol. Učíha si nemohol nevšimnúť jeho mierneho začervenania. Ale on to úplne odignoroval, hodiac fotku naspäť do skrinky.

„To je šialené."

.

„To hovor niekomu, kto väčšinu svojho života strávil ako chlapec." Urazil sa Uzumaki unavene pozrúc na Učíhu. „Hádam, že máš ďalšie otázky."

„Ako funguje to jutsu?" Spýtal sa po tichu.

.

„Volá sa Kassei no Jutsu. Technika pre aktiváciu teľa, jeho obnovu, či dokonca úpravu. Ako som povedal, navonok ma premení na chlapca a oklame tak i Kekkei-Genkai. Lenže čas od času sa musím premeniť naspäť, inak sa stane presne to čo teraz." Poukázal na svoj súčasný stav. „Moje telo je z tej techniky svojím spôsobom unavené, takže sa potrebuje na chvíľu zrušiť. Vlastne som úplne v poriadku, až na to, že ma bolia všetky svaly a chce sa mi spať. Skorej na to stačil víkend, zhruba po roku a pol, ale v poslednej dobe skoro po niekoľkých mesiacoch. Navyše s tým všetkým tréningom som na to úplne zabudol." Medzitým sa postavil a nadvihol svoje tričko. Než Učíha stihol zareagovať, Naruto vpustil trocha svojej čakry do svojho brucha. Takmer okamžite sa mu tam objavila kruhová pečať, so špirálou do stredu. „Týmto je zapečatená Kyuubi." Okomentoval Naruto a chrapľavo si odkašlal. Potom si to brucho pretrel čím sa zobrazila druhá pečať. Okolo čiernych kruhov sa preklikali priamky ktoré sa preplietli v päť cípu hviezdu. „A toto," dodal mrzuto. „...je Kassei no Jutsu." Zhlboka si povzdychol, nechal svoje tričko spadnúť na svoje miesto a sám sa unavene posadil naspäť na stoličku.

„A Ako sa cítiš?" Myslím tým... že je to divné. „Zasekol sa, keď sa na neho Uzumaki znovu uprel pohľadom. Toho jeho zaváhanie trochu povzbudilo.

.

„Ako dievča v tele chlapca, ale nie je to nič hrozného. Myslím tím, že charakter sa mi nezmenil a všetko je ako obvykle... i keď ako dievča sa mi lepšie darí kontrolovať čakru a z časti i tú Kyuubinu."

„Kto všetko o tom vie?" Prešiel Saske znova očami prítomné fotky.

.

Naruto si povzdychol. „Báča, Ero-Sanin, Iruka-sensei..." počítal na prstoch. „Potom Konohamaru a Shizune. Samozrejme starešinovia (starší) a možno i Kakashi-Sensei."

„Možno?" Podvihol obočie.

.

Pokrčiac ramenami iba konštatoval. „U toho nikdy nevieš."

„Fajn." Zamumlal si skôr pre seba. Chvíľku ešte pozorne skúmal fotky pred sebou než ich Narutovy vrátil.

.

Tomu sa uľavilo keď Učíha deaktivoval svoj Sharingan. Avšak stiahol pery keď sa na neho pozrel tými čierno čiernymi očami.

„Dokážem pochopiť, že si dievča. Je mi fuk, že máš v tele deväť chvostovú, ale..." Buchol do stola. „Nechápem, prečo si to do riti nikomu inému nepovedal? Alebo nepovedala? Do ČERTA! Sme v jednom tíme, ale vlastne ani neviem, kto si!"

.

Ja toho hajzlíka asi pretrhnem! Zavrčala líška rozčúlene.

Kyuu? Kyuu! Nechaj to tak... Do čerta on má právo –

.

Samozrejme, môže byť rozčúlený, ale nemusí si hrať na kráľovnú drámy!

A ty si sa znovu vytratila!

.

Moc dobre vieš, že si mi to prikázala.

A ty dobre vieš, že som to tak nemyslel!

.

Nemyslela, Kitsu-chan, nemyslela...

Vďaka, Kyuubi, dneska mi vážne pomáhaš!

.

„...Naruto?" Zamával mu Učíha pred tvárou.

.

Uzumaki zo sebou trhol. „P-prepáč... trochu sme sa s Kyuubi dali do reči."

Učíhu to očividne nemilo prekvapilo. „S Kyuubi?" Spýtal sa opatrne.

.

„Obrazne povedané." Opatrne prikývol. „Je v mojom vnútri, takže môžeme komunikovať. Ale začala až nedávno. Myslím, že až niekedy po udalosti v údolí konca. Inak mám nad ňou kontrolu... len v poslednej dobe nezavrie tlamu. Ku všetkému má komentár..."

Saske prikývol. Nevedel, čo mu... Jej? Bliklo mu v hlave. ...tá líška povedala, ale cítil, že to rozhodne hralo proti nemu. Navyše dneska to už bolo po druhý krát, čo sa Naruto zmienil o tom údolí konca a on pochyboval, že líščin náhle rozviazaný jazyk po tých udalostiach bola úplná náhoda. Znova po dlhej dobe ho zalial studený pot viny. Dodnes si nemohol odpustiť, ako do Naruta napálil chidori a keď sa t neho teraz vyliahla dievka, pripadal si ešte horšie než predtým. „„Veľmi pekná dievka."" -napovedal mu jeho vnútorný hlas, ktorý sa bezúspešne snažil zapudiť. „Naruto," Začal znovu o niečo jemnejšie. „...prečo si o tom nepovedal aspoň mne, alebo Sakure?!"

.

„Saske, to myslíš vážne?" Pozrel sa na neho neveriacky. „Jediné o čo sa Sakura zaujíma je: Kedy ju konečne vezmeš na rande!" Povzdychol si. „Tebe bolo vždy na háku všetko, čo sa netýkalo zabitia tvojho brata! Ako by som mal asi tak s vami o tom hovoriť? Ako by som o tom mohol hovoriť s kýmkoľvek? Trvalo mi cez desať rokov, než ma ľudia začali aspoň trošku akceptovať. Sú to len dva roky, čo mi prestali predávať skazené mäso, nahnité ovocie, alebo potrhané oblečenie. Niektorý sa na mňa stále pozerajú rovnako, ale už si nešepkajú toľko nahlas a neukazujú si na mňa tak často ako predtým. Je to iba pár mesiacov, čo po mne prestali hádzať odpadky. Už neprechádzajú na druhú stranu ulice, už len keď ma vidia. Za tých hlúpych desať rokov sa mi konečne podarilo získať nejakých priateľov a..." Na okamih sa mu zlomil hlas. „Jednoducho... som sa bál! Vlastne tak moc, že som ani nechcel povedať pravdu. Stále som myslel na to isté: čo si budú myslieť? Budú mnou znechutení, alebo ma odpíšu ako zvyšok dediny? Alebo sa mi len jednoducho vysmejú? Mne je jedno, či som dievča alebo chlapec, ale ostatným nie! Ani tebe nie! Tak nejako... cítim, že keby to vedeli, okamžite by sa ku mne začali chovať inak a ja... Ja jednoducho nechcem zažiť minulosť znova!" Zovrel svoje päste a snažil sa, aby sa mu toľko netriasol hlas.

Učíha naproti nemu vyzeral úplne v šoku.

.

Vyzerá to, že kráľovnú historiek som korunovala predčasne. Už je to lepšie, Kitsu-chan?

Vďaka že sa staráš, Kyuu...

.

„Naruto, prepáč... ja..." Saske nevedel, čo má povedať.

„Vidíš?" Neveselo sa usmial. „To je jedna z tých vecí ktorých som sa obával."

.

„Čože?"

„Chováš sa mimo svoj štýl. Učíhovia sa neospravedlňujú. Prinajmenšom Učíha Saske sa neospravedlňuje. Ja nepotrebujem zvláštne zachádzanie. Nie som niekto iný! Som to stále ja, akurát že som dievča! Fajn, možno nie telom, ale... to je fuk."

.

„Do riti, to nie je fuk!" Vybavili sa mu spomienky, keď si z Uzumakiho uťahoval, podrážajúc mu tak nohy. Nejako si nemohol uvedomiť, že Naruto mohol byť... To je na smiech! Ale i cez to... „Prepáč." Zopakoval tichšie. „Preto, čo som nevedel. Nie pre to, čo si."

„To je v poriadku Saske. Len chcem povedať... ... ...nechcel som stratiť, čo som získal..."

.

Učíha prikývol a znovu sa pozrel na bledého blondáka.

Ten dýchal zrýchlene, pohyby mal trhané a vyčerpane sa snažil nezaspať.

.

Som to ale Idiot! Saske mal chuť sa pre fackať, ale miesto toho si odkašlal. „Pokiaľ s tým budeš mať nejaké problémy, pokojne za mnou príď ...kedykoľvek." Zamumlal neohrabane.

Naruto sa usmial. „Saske, aký sme boli, taký sme boli. Každý máme svedomie, ale –"

.

„Nie je to svedomie." Prerušil ho rázne. „Možno niečo z toho áno... ale toto je ponuka od priateľa k priateľovi. Až budeš mať problémy, alebo to budeš chcieť povedať ostatným... budem stáť za tebou."

Uzumakimu sa rozšírili oči, ktoré teraz priam civeli na jeho priateľa.

.

Samozrejme, že cítil vinu. Naruto bol ten, na ktorého sa všetci spoliehali. Iba teraz si uvedomil, že on tu bol vždy pre všetkých, ale nikto pre neho. Okrem tých, ktorý sú teraz na fotkách... Pomyslel si trpko. Ale nebolo to len z ľútosti. Hlboko vo svojom vnútri cítil, že mu skutočne chce pomôcť. „Takže..." Odkašlal si. „...nateraz budeš musieť byť zas dievča?" Spýtal sa snažiac sa necivieť do Narutových hlbokých azúrových očí.

„Áno." Prikývol so zavretými očami. „Len musím ísť k Báče, aby to Jutsu zrušila..."

.

„Hm..." Zareagoval vstanúc zo stoličky.

„Odchádzaš?" Spýtal sa so stále zavretými očami.

.

Grrr. On mi azda neverí, alebo čo? „Nie!" Odsekol, prejdúc očami po celej kuchyni. „Snažím sa nájsť niečo k jedlu."

„Rámen je –"

.

„Daj pokoj!" Prerušil ho zbierajúc papiere po stole. „Prečo takéto niečo dávaš na také miesto?" Nechápal, keď o chvíľu neskôr vrátil skrinku na jej pôvodné miesto.

„Je to na očiach." Pokrčil ramenami. „Posledné miesto, kde by to niekto hľadal."

.

„Nie som si istý či by niekto niečo také, vôbec hľadal."

„Nikdy nevieš."

.

Učíha si povzdychol a vzal do ruky chleba. „Ten chleba je plesnivý." Poznamenal a hodil ho priamo do koša. „Vážne tu nie je nič iného?" Pozrel sa neveriacky na Uzumakiho.

„Sila zvyku." Pokrčil ramenami. „Na instantnom rámene nie je čo skaziť a chutí dobre i keď je po záruke..."

.

„To sa mi musí len zdať." Zavrtel hlavou, keď bral jeden z kelímkov a dával variť vodu.

„Heh. Vitaj v nočnej more."

.

*O desať minút neskôr...

„Uh, to nebo zlé." Naruto si utrel ústa po tom čo odsunul prázdnu misku.

Učíha len znovu zavrtel hlavou. Trvalo tri minúty, než voda začala variť a sedem minút, než bol rámen hotový. A ten bloňdák ho zdolal behom niekoľkých sekúnd. Dokonca ho na chvíľu prešla i únava, i keď stále vyzerá ako zombík. Heh.

.

„Fajn, môžeme ísť na misiu!" Oznámil v bojovej nálade a postavil sa. Keby nebolo Saského, okamžite by sa zosypal na zem.

„Vieš v akom si stave a i tak robíš hovadiny?! Čo ťa to napadlo?" Zrazil ho naspäť na stoličku.

.

„Eh... Dokážem dôjsť k Báči. Tá mi pomôže."

„Možno, po svojich, tak do týždňa si tam! Na toto vážne nemáme čas." Zavrčal.

.

„Máš azda lepší nápad?" Rozčúlil sa a energia, nabitá z rámenu ho vysokorýchlostne opúšťala.

„Hm..." Reagoval Učíha a zdvihol Naruta.

.

Než si ten stihol uvedomiť, čo sa deje, už bol prehodení cez rameno. Zajačal a začal búšiť do svojho únoscu. Dokonca do neho i kopal, ale bol tak slabí, že jeho údery nebolo skoro ani cítiť.

Čiernovlasý mladík sa nad jakotom toho blondáka musel zákerne pousmiať. Jačal tým samým vysokým tónom, ako predtým, keď k nemu vtrhol do izby. „Takže ani teraz si to nebol ty, kto jačal? Hmmm?" Rypol si do neho.

.

Vrece cez jeho rameno sa rázom utíchlo, prestanúc sa vrtieť. „...hajzel." Utrúsil po polohlasom.

„To ti so povedal, že nechceš žiadne zvláštne zachádzanie."

.

„Aj tak si hajzel!" Stál si za svojím urazene.

„Takto to je to lepšie." Okomentoval nosič vriec popadnúť Narutové kľúče. Stále s blonďákom cez rameno zavrel okno, peňaženku hodil na Narutovú posteľ a odomkol dvere. „Naruto?..." Spýtal sa, keď už stáli vonku a on zamykal.

.

„Hmm?"

„Prečo si predtým jačal?" Spýtal sa potichu.

.

„..."

Keďže sa mu nedostávalo odpovedi začínal si nadávať, že sa vôbec pýtal.

.

Avšak po chvíľke ta odpoveď prišla. „Veľmi zlý sen." Prerušila tak u Učíhu prúd na seba mierených nadávok. „Nejačal som." Zdôraznil z jeho chrbta.

„Hm..."

.

.

.

Učíha sa snažil dostať k Hokageho veži čo najskôr, ale Uzumaki na jeho ramene ho spomaľoval, takže sa nevyhli zvedavým pohľadom z okolia. Zatiaľ čo sa Naruto na jeho chrbte knísal, on sám premýšľal. Nechápal, ako to, že si toho nevšimol už skorej. Ako to mohol prehliadnuť?

.

„Naruto?" Spýtal sa potichu, snažiac sa nehýbať perami, aby nikto nemohol odčítať.

„Hmm?" Ozval sa ospalý hlas.

.

„Ako na to ten špunt prišiel?"

„Konohamaru?" Mierne sa usmial, ale za to oslovenie na adresu Konohamura buchol Učíhu do chrbta. „Neviem presne. Raz jednoducho prišiel s tou fotkou, na ktorej ležím v posteli a hovoril, že od Hokage už vie všetko. Nechápem, že ma mohol vyfotiť a ja som si toho ani len nevšimol. Bude z nej dobrý ninja... V posledných štyroch rokoch mi veľa pomáhal. Je to chlipník, ale priateľ."

.

„To fotil on?"

„Zvrhlík..." Uľavil si Naruto. „Ale áno... veľa sme sa vtedy zhovárali. Taktiež sa od tej doby poriadne zlepšilo jeho Sexy Jutsu." Uškrnul sa.

.

„Nechápem, prečo si vymýšľal túto techniku. Boli i inšie spôsoby, ako odvrátiť podozrenie..."

„Neodvádzal som podozrenie." Saske na chrbte videl, ako sa zubí. „Celkom som si to užil. Dostal som tím i Tretieho!"

.

„Sám si zvrhlík..."

„Ale bolo by divné..." Znova sa unavene usmial. „Ak by som to používal prerobené na chlapov... rozhodne v tomto tele, ...nemyslíš?"

.

„Hm." Potvrdil ale začala v ňom hryzkať otázka... „Čo sa týka Sakury..." znovu si odkašlal. „To tiež nebolo krytie?"

„Čo si to o mne myslíš?" Zamumlal skoro vzbudene, jednu mu uštedriac do chrbta.

.

Učíha sa usmial. „Čo je? Len som sa spýtal."

„To že nie si môj typ neznamená, že som na ženské." Zavrčal Uzumaki.

.

„Samozrejme... Takže, s kým to vlastne tiahneš? Gára, alebo Kiba?" Saske ucítil ďalší úder na jeho chrbte, ale neubránil sa aby sa nevyškeril. Potom ale zvážnel. „Gára... nie je pod rovnakou technikou ako ty, že nie?"

Tento raz sa škodoradostne usmieval Naruto. „To by si rád vedel, že?"

.

„Hmm. Nejako si ho ako ženskú nemôžem predstaviť."

„Zo všetkých ktorých poznáme, som ja jediný prípad. Ua~aa" Unavene si zívol po tom čo rozuzlil prípad.

.

„Takže?"

„Gára je ako môj brat. Takže bacha na to, čo o ňom hovoríš."

.

„Zaiste."

„O ňom je aspoň isté, že je na dievčatá. Na rozdiel od niekoho iného."

.

„O čom to hovoríš?"

„Nedávno som počul, ako sa tvoje fanynky bavia o tvojej orientácií. Nepovedal by som, že sú si isté tvojou... úprimnosťou." Začal sa Naruto smiať.

.

„Ha, ha."

„Ako myslíš Saske, ale pokiaľ ta budúci týždeň začnú obťažovať nejaký chlapíci, poisti sa, že to nie sú dievčatá, áno? Mohlo by to pošpiniť tvoju povesť." Uťahoval si z neho Uzumaki spola v spánku.

.

„Hm."

...

.

„Naruto?"

„hmm..."

.

„Si robíš zo mňa srandu, že áno?"

„Prepáč Saske, dnes iba pravdu..."

„Do riti..."

.

.

Zvyšok cesty prebehol v tichosti. Saske nepochyboval, že Naruto stihol zaspať, pretože s ním skákal po strechách ako trafený. Keď sa konečne dostal k Hokage, jeho rameno pod Uzumakiho váhou skoro až kričalo o pomoc. Chystal sa vstúpiť do kancelárie kde za veľkým mohutným stolom v čalúnenom kresle sedela vyspelá pôvabná a príťažlivá žena, s pochybným vekom, s poprsím tak rozsiahlym, že nejedna osoba urobila osudnú chybu nahlas spochybňovať ich pravosť. Bolo to ako predstúpiť pred lavínu, lebo táto blondína mala veľmi krátku zápalku. Ani nepomyslel na plán keď už siahal na kľučku.

.

Keď otvoril dvere, takmer okamžite sa na neho vrhla Sakura. „Saske! Si v poriadku? Kde si bol tak –" Všimnúc si bezvládneho blondáka zbledla. „Čo sa stalo?" Za ňou sa objavil Kakashi a on mal pocit ako by ho röntgenoval.

.

Pokúšal sa ignorovať Tsunadin vražedný pohľad, ktorý mala od momentu, kedy uvidela, to bezvládne telo. Odstrčiac Sakuru na bok prešiel priamo k Tsunade. Naruta jej položil priamo na stôl.

.

Ten si nejakým spôsobom uvedomil, že náhle zmenil polohu, pretože ospalo zamrkal. „Báča?..."

„Idiot, nevolaj ma tak!" Zavrčala Hokage, ale v očiach mala starosti. Siahla mu na čelo a nakrčila obočie.

.

„Nič mi nie je..." Zamumlal pokúšajúc sa posadiť, ale Saske mu to nedovolil. Pevne ho pridržal na stole. „Len... som sa trochu zmohol..."

„Tcs." Klapol nespokojne jazykom Učíha a nenápadne Tsunade naznačil hviezdu na Narutovom bruchu.

Tá po ňom hodila prekvapený pohľad, ale keď zdvihla hlavu k Sakure a Kakashimu, nebol v jej tvári žiadna pamiatka po tom výraze. „Kakashi, zober týchto dvoch na chvíľu von, prosím. Potrebujem vyšetriť Naruta."

„Samozrejme."

.

Saske neochotne nasledoval svojho senseja a trasúcu sa Ružovlásku. Ešte počul Narutov unavený povzdych. Z nejakého dôvodu bol rád, že teraz nie je v jeho koži.

„Čo sa stalo?" Zaútočila na neho Haruno okamžite, ako Kakashi zatvoril dvere.

.

Pozrel sa na ňu. Uzumaki mu výslovne nepovedal, aby to držal v tajnosti, ale na druhú stranu to bola Narutová vec. Pristihol sa, ako premýšľa nad tým, že i keď vydeľ dôkazy o tom, že je Naruto dievča, stále v ňom vidí úplne toho samého človeka ako predtým. Potom si spomenul na to, jak mu sľúbil, že ho podrží. „„Nie je to náhodou ona, Saske?"" Preletel mu otravný hlas v hlave. „Hmmm. Vlastne ani neviem... Keď som sa tam dostal už tak vyzeral. Hovoril niečo o tom, že si včera predĺžil tréning.

Haruno na neho uprela nedôverčivý pohľad, ale nedostal sa cez jeho kamennú tvár. „Takže tvrdý tréning?"

.

„Vraj trénoval dáke to nové jutsu a prehnal to." To by už mohla zhltnúť. Pokrčil ramenami, ale v jeho vnútri to začínalo vrieť.

„Hmm..." Ružovláska vyzerala, že premýšľa a nakoniec i pomaly prikývla. „To je celý on. Nikdy nevie, kedy má dosť!"

.

Mladík sa pozrel na Jonína, ale ten bol už schovaný za svojou knihou. „Hm." Potvrdil smerom k Sakure a otráveným pohľadom sa zapozeral na dvere.

O chvíľu neskôr sa z nich ozvala taká rana, že on i ona nadskočili.

„NARUTO?! Kričala Tsunade.

.

„Ou, to nevyzerá dobre..." Okomentovala ružovláska a mladík prikývol. Nič ďalšieho sa ale už nedialo. „Hmmm... Saske-kun?" Obrátila sa na neho.

„Hm..."

.

Sakure sa po tvári rozšírilo zapýrenie. „Myslíš, že by sme niekedy... mohli niekam –"

„Nemyslíš, že by sme mali najskôr počkať na Narutové výsledky?" Spýtal sa jej chladne.

.

Očervenela ešte viacej, mlčky prikývla skloniac svoju hlavu.

Tá niekedy dokáže byť pekne otravná... Preletelo mu hlavou a podmračene znovu uprel svoj zrak na dvere. Ani si nevšimol, že ich Kakashi cez vrchný okraj knihy pozoroval.

Hmm... Bola jeho reakcia než otočil stránku.

.

*Medzitým...

.

„Idiot!" Zasyčala Tsunade na Uzumakiho. „Čo si to vyvádzal?"

Ten trhol ramenami. „Kyuubi hovorila niečo o tom, že som sa zabudol vrátiť naspäť... Telo vraj prestáva zvládať Kassei..." Mumlal ospalo.

.

Hokage chmúrne prikývla a vyhrnula mu tričko. Vyvolala obe pečate, aby si ich pozorne prezrela. „Slabne..." Zamračila sa pozrieť sa mu do tváre. „Naruto, už je na čase skončiť túto frašku. Pod touto technikou už –"

.

„Ja viem." Prerušil ju a s veľkým sústredením sa posadil. „Ale potrebujem ešte trochu času..."

„Tcs, iba to odďaľuješ!"

.

Naruto sklonil hlavu a Tsunade sa na neho starostilo pozrela. Až potom si spomenula, ako sa dnes Učíha zvláštne choval...

.

„Naruto... tuší niečo Učíha?" Spýtala sa ostro.

„Hmm..."

.

„Naruto!"

Nervózne sa na Hokage pozrel a prikývol. „Už vie všetko..."

.

Tsunade buchla päsťou do stolu, ktorý sa spoločne s pacientom nebezpečne rozkýval. „NARUTO?!" Zakričala.

„Hmm..."

.

Unavene sa zrútila do svojho kresla. „Keď som hovorila, že by si im o tom mal povedať, nemyslela som, že začneš s tým nej –"

„Prišiel na to sám." Bránil sa Uzumaki.

.

Hokage po ňom pochybovačne strelila pohľadom.

„Fajn, keď som dnes neprišiel na tréning, šiel po mňa a... našiel moje osobné papiere a..."

.

„Ako to vzal?" Spýtala sa ho, sledujúc jeho reakcie.

„Hmm... Nebol tak naštvaný ako som čakal a myslím, že bol až moc v pohode. Dokonca mi ponúkol pomoc..." Spomínal unavene.

.

Tsunade zdvihla obočie. „Takže žiadne... problémy?"

Naruto si spomenul, akú scénu vypotil a len tak pokrčil ramenami.

.

Hokage si povzdychla a zalovila vo svojom stole. Pred Naruta postavila menšiu krabičku s liekmi. „Ber to tri krát denne, nenamáhaj sa, takže žiadni tréning, rozumieš? Nie, pokiaľ nebudeš naspäť vo svojom tele."

.

„Ale Báča?"

„IDIOT, nepokúšaj sa odvrávať!"

.

„Hmm..." Uzumaki veľmi neochotne pristúpil na podmienky, vezmúc si tú krabičku.

„Fajn... To je zatiaľ všetko... potom sa dohovoríme, kedy ťa –" Prestala hovoriť, keď si na niečo spomenula. Unáhlene sa začala prehrabovať v papieroch na stole. „Hmm..." Vytiahla jeden z nich. Po jeho pozornom prečítaní sa na jej peknej tvári uhniezdil diabolský úsmev.

„Báča?"

.

.

Dvere sa otvorili a Sakura vbehla dovnútra. Za ňou sa hrnul Saske a Kakashi. „Naruto, ako ti je?"

„Je to lepšie, ďakujem ti Sakura-chan." Usmial sa menovaný unavene. Učíha už teraz mohol odhaliť ten falošný úsmev, ale na ružovlásku zapôsobil.

.

„Kakashi!" Obrátila sa Hokage na zamaskovaného ninju. „Mením vám misiu. Pozajtra odchádzate a to zeme Jazier."

Nabudúce: Misia!

.

-Že sú tu nepodstatné popisy postáv? No Tara ich nemala pretože predpokladala že keď je to Fan-Fiction každý tie postavy pozná do morku kostí. Ja som rozmýšľal či by ten príbeh nečítal náhodou i niekto kto nepozná to prostredie.

-Preklad textu je niečo čo rozhodne zaberá viac času než sa môže zdať. Obzvlášť keď to chcem mať vo vlastnom formáte spracovania. Plus keď sa k tomu pridá úprava máme pekného zabijaka času ktorý sa mohol využiť na tvorbu. Čo si budeme nahovárať je to zdĺhavejšie než rozprávková predstava že celých 8 kapitol budem mať hotových do troch dní. Odteraz už asi len edit. Dretnoth