Večer ako stvorený na romantickú prechádzku dedinkou. Slnko je nízko, obchodíky majú pred záverečnou a ľudia sa presúvajú z prác domov, alebo do krčiem. Skrátka tá doba kedy sa denný život mení na nočný.

Rozlohou je dedinka Numa skôr takým roztiahnutým mestečkom, kde sa po ňom môžete túlať celé dni a stále nájdete nové chodníčky, zašivárne či miestečka na odpočinok, meditáciu či len také vypnutie. So všetkými tými prevýšeniami, kopčekmi úžinami poprešívanými žurčiacimi potôčikmi kde tu doplnené o jazierko najrôznejších veľkostí, tvarov i prevedení. Z toho tie najskrytejšie boli dostatočne hlboké na to aby sa do nich dalo nepozorovane ponoriť. Niet divu že ak hľadáte nachvíľu súkromie, nemusíte za ním ísť ďaleko. A len ťažko by ste našli romantickejšie prostredie pre svadobnú cestu než ktoré majú tu. Tá atmosféra by dostala kde koho.

.

„Skvelééé. To som sa zas raz poriadne najedla." Preťahovala sa spokojne Naruto zatiaľ čo spolu so Saským kráčali uličkou, zanechávajúc za sebou všetky problémové osoby. „Tak je čas na rámen!" Zovrela päsť s odhodlaným pohľadom niekam do diali.

Jej spoločník len prevrátil očami. „Je ti jasné, že v žalúdku máš miesto, už len na dve misky rámenu?"

.

Naplašene poskočila a venovala mu učebnicový pohľad vraviaci: „Ako na to prišiel? Kedy? Odkiaľ?" Na jej reakciu len podvihol obočím a trošku sa pousmial. S pokojným výrazom sa odhodlal dať jej vysvetlenie. „Nezabúdaj že si tu hlavne, aby si sa uzdravila. Všetko ostatné k tomu je už len bonus. Lenže." Pretočil očami. „Predstav si ako liečebnému procesu pomôže, keď ti žalúdok vybuchne od preplnenia."

Uskočila od neho na pár krokov a v obrannom postoji na neho štekla. „Čo máš za problém?"

.

„Ja?" Pozdvihol na ňu obočie a keď zastal podrobne si ju premeral od hlavy až k päte a naspäť. Po pár krokoch zneistela. „Pýtaš sa ma čo mám za problém? Ty budeš mať problém pokiaľ ti to nové oblečenie zajtra nebude pasovať len preto, že dnes budú tvoje mieri mimo normu." Nechápavo sa na neho pozrela, čo využil aby k postúpil k nej na dva kroky. Pripravila sa na jeho výpad ale on si namiesto toho čupol a so záujmom sa zahľadel na jej bruško. „Ale vážne. Natlačila si do seba toľko jedla že by to stačilo pre dvadsať ľudí. Kam sa to všetko podelo?" Z jeho hlasu by snáď jeden tvrdil že sa azda baví, ale u Učíhu by ste o tom vážne pochybovali.

Urazená Naruto sa pokúsila zakryť si svoje bruško rukami pritom sa trochu naklonila vpred. Ale keď jej došlo že to s ním ani len nepohlo a teraz si ju premeriaval celú, otočila sa k nemu chrbtom. „O... o čo ti ide?" Ako odpoveď dostala len povzdychnutie nasledované chvíľkou ticha.

.

„Kitsune?" Naruto poskočila a urýchlene sa otočila, aby pohliadla priamo dole do jeho očí ktoré tvrdili, že by jej najradšej za niečo vynadal. Zapýrila sa, chcela na neho vyšteknúť, ale slová uviazli v jej krku. Jediné načo sa zmohla bolo ustúpiť o krok. On na to reagoval len povzdychnutím a keď sa postavil prezrievalo zas o krok ustúpila. „Kitsune?" Nezmohla sa ani na jediné slovo len o ďalší krok ustúpila. Dívala sa mu priamo do jeho čiernych, hlbokých očí. Mala pocit ako by sa jej díval priamo do duše. „Kitsune, spomínaš si na to keď sme sa dohodli na pohodlnejšom oblečení?" Na okamih prehrabávala v spomienkach a potom opatrne prikývla. „Takže ak dovolíš, nájdeme dáky obchodík." Natiahol k nej ruku v pýtajúcom geste, aby tú svoju vložila do tej jeho. Po krátkom okamihu, keď na neho mlčky len zazerala si jej rúčku okázalo a bez odporu zabral. Nezmohla sa na nič ani len na slovo pretože jej priložil prst na ústa stále sa dívajúc navzájom hlboko do očí. Pritiahol sa k nej, aby jej zašepkal do uška. „Zostaň pokojná, sledujú nás. Mám plán." Narutine oči sa doslova vytreštili, lenže on na to nebral ohľad a pokračoval ďalej. „Musíme tých idiotov presvedčiť, aby nás skutočne nechali osamote. Nechaj všetko na mňa a budeme v pohode." Trošku sa od nej oddialil aby sa pozrel na jej zapýrenú tvár ako by čakal na odpoveď. „Pôjdeme?" Dodal nakoniec s jemným šibalským úsmevom a ani si nepočkal na odpoveď. Potiahol ju za ruku a ako na automat mlčky kráčala za ním ako prípojný vozík. A zakrátko i s pohľadom upretým k zemi.

.

.

Naruto sa ponorila hlboko do svojich myšlienok. Oddelila myseľ od svojho tela ktorá tak prešla do jej vlastného sveta v jej vnútri.

Čo to je so mnou?... Čo je to s tým blbcom? Tvári sa ako nejaký super frajer. Je to obyčajný tajnostkár, podrazák a špina. Nakopala som mu zadok viac krát než všetci ostatný dokopy. A stále... O čo mu ide? Čo má za lubom? Chová sa ku mne tak pekne a pritom ja... Ja ho len mlátim. V duchu sklonila hlavu vinnou. Ale to je v poriadku on ma mláti tiež, takže je to v pohode. Vtlačila si do tváre úsmev. Zajtra mu zas namlátim a všetko bude v poho. Nabrala hrdý vzpriamený postoj. A on zas bude taký ako predtým. Hajzel čo je na mňa milí. Zarazila sa na okamih a po chvíľke si zúrivo prehrabala vlasy na hlave. To nedáva zmysel. Je to bezcharakterný hajzlík. Tak prečo je na mňa tak milí? Zamyslene si akoby nahryzla palec na ruke. Od doby čo zistil moje tajomstvo je na mňa milí. To mu nie je jasné, že o nič z toho nemám záujem? Načo sa stará? Nech sa ide starať o Sakuru. Potom ma tá hysterka aspoň nebude otravovať. Dve muchy jednou ranou. Predstavila si túto dvojicu a v okamihu tú myšlienku zúrivo vytriasla z hlavy. Vyčerpane sa sklonila. To bi nefungovalo, že? Úplne sa k sebe nehodia, že? To mi sa k sebe...

.

Zarazila sa nad trapasom ktorý sama vytvorila a zas znovu tú predstavu vytriasla z hlavy. Ktokoľvek by sa na to hodil lepšie ako mi dvaja. Tak, čo tu vlastne robím? Spomenula si na Tsunade ako jej vynadala a diabolským úsmevom na tvári, poslala na túto misiu. Keď ide o misiu tak asi nemám na výber že? V očiach sa jej rozžiarilo. Áno, je to misia. Čo na tom, že sa mám liečiť. Je to misia. Vzpriamila sa do hrdej pózy s rukami na bokoch. A zatiaľ čo ju budeme spoločne plniť sa dám do poriadku a zároveň nakopem hromadu zadkov. Báča je tak skvelá. To znamená že ten smrad má o mňa len obavy. Ale, to neznamená že musí všetko urobiť sám. Však ja mu ukážem i domlátená dokážem nakopávať zadky. A na konci toho všetkého budem zas chlapom a ten smrad už na mňa nebude musieť byť milí. Z nejakého dôvodu sa zarazila a do jej úsmevu na tvári sa zakradol smútok.

.

Po pár okamihoch si odkašlala na vyhýbavú odpoveď. Teda... sú to dva týždne, takže sa nie je kam ponáhľať. Že Kyu?

*Ticho.*

.

Kyu? Poobzerala sa naokolo. Eee, Kyu, si tu? Stále žiadna odpoveď. Kyu-Chan? Počkala si pol minúty za ktorú stihla nahodiť znudený výraz. No táák, ja viem že si tu. Ozvy sa! Kyu!

.

Chvíľu čakala ale stále zostala bez odozvy. Založila si ruky a urazene utrúsila. Tak si rob čo chceš. Aj tak to robíš. Keď to nepotrebujem, tlama sa ti nezastaví ako je deň dlhý a keď sa chcem s tebou rozprávať hráš sa na neprístupnú. Len preto, že ma otravuješ v tie najnevhodnejšie chvíle sa nemusíš urážať ak na teba nemám práve čas. Povzdychla si. Nemyslela by som si že si taká povrchná. To Saske je iný, stále sám sebou, super ochranársky hajzel. ... Ochranársky? Zarazila sa nad tým slovom. Ako keby niekto aj stál o jeho ochranu. Pche, si myslí aký je cool, či čo? Síce je nateraz silnejší ako ja, ale to neznamená že sa ku mne bude chovať ako k slabšiemu. Predsa som ho už dávno dohnala.

.

Predstavila si scénku kedy leží na zemi neschopná ďalšieho boja a skupinka výtržníkov pred ňou si ju slovne doberá. Než sa situácia vyhrotí a ona na tom bude veľmi nepekne medzi ňu a nich vkročí elegantná postava. Naruto v nej rozpozná pohľadaného muža s havraními vlasmi, ktorá elegantnými pohybmi vykoná s výtržníkmi krátky proces. Až sa všetci váľajú po zemi neschopný ďalšieho pohybu otočí sa k nej a pomôže jej na nohy. Pritom sa jej prihovorí. „Ahoj kráska, volám sa Saske Učíha a bolo mi potešením ta zachrániť. Pokiaľ kedykoľvek budeš mať nejaké problémy stačí ma zavolať a ja ti hneď pribehnem na pomoc." Rozlúčil sa s ňou so žiarivým úsmevom a s kývaním ruky sa stratil do neznáma.

.

Naruto sa trase v neopísateľnom horore. S výrazom neskutočnej hrôzy. Po jej bielej tvári stekajú po prúdoch kvapky potu. Do prdele. Nie, nie, nie, nie! Nie! Ten smrad to zaručene myslel takto! To sa nesmie diať. NIEEEEEE! Do riti, nakopem mu prdel tak že mu zmodrie na dva životy! Zarazila sa, ťažko lapajúc po dychu. To sa nestane, že nie?... On je teraz rozhodne o dosť silnejší. He-he. Dopriala si krátky nanútený smiech. Do čerta s mojim stavom, musím ho poraziť, musím. Nie! Potrebujem mu dať vedieť, že som stále silná! Zaťala ruky v päste. Že sa o seba dokážem postarať. Že nič z toho nepotrebujem! Potrebujem novú techniku. Nejaký super útok, alebo aspoň niečo čo mu hodím do ksichtu. Niečo ako... čo povie: „Pozri i v tomto stave stále silniem, dňom i nocou." Áno niečo také, čo len... čo keby takto...

Ponorila sa ešte hlbšie do svojich myšlienok.

.

.

„Kitsune?" Opýtal sa Učíha znovu svojej priateľky, ale odpoveď zas nedostal. Stála pri ňom držiac ho za ruku s neprítomným pohľadom. Ako keby vypla mozog a fungovala len na automatiku. Skoro by ste povedali, že ide len o bábku, keď i v jej azúrových očiach bola napísaná jasná správa. „Užívateľ neprítomný!"

.

„Kitsune?" Opýtal sa ešte raz a v očiach sa mu zablýskalo. Voľnou rukou ju uchopil za rameno a zblýska jej fúkol do uška. Vystrúhala na tvári divnú grimasu a v priebehu okamihu splašene zvýskla.

Ak by ju nedržal tak by sa rozbehla po okolí ako splašené mača. Vyľakaná neschopná úniku sa zosypala na kolená a až po chvíľke zaostrila svoj pohľad na to čo ju drží. Vlastne na toho kto ju drží.

.

„Vitaj znovu medzi nami. Kam si sa mi zatúlala, keď si bola tak ďaleko?" Vydýchol si Saske s neskrývanou úľavou. Zato jeho partnerka okamžite očervenela a pokúsila sa zabľabotať dáku výhovorku, ale vypustila len zopár nezmyselných slov. Postavil sa k nej tak aby ju mohol vziať za bok. Keď ucítila ako ju zaň začal zdvíhať reflexne položila voľnú ruku na jeho rameno. Samozrejme jej tento spôsob prišiel pre ňu neskutočne trápny. Podarilo sa mu ju postaviť, ale jej nohy sa nepoddajne triasli. Neochotne sa o neho musela zaprieť. Jej sklopená rajčinová tvár dokázala z tej jeho pobrať akurát ten jeho úsmev. Paralyzovaná a s jedinou myšlienkou na mysli sa snažila spomaliť svoje srdce urýchlené na úroveň profesionálnych šprintérov.

Ten smrad to vie!

.

„Takže.." Otočil svoju pozornosť na niekoho iného. „Ako som povedal pred tým, doteraz nosila len oranžovo čierne tepláky. Tak žeby som chcel pre ňu nejaké pohodlné športové oblečenie v ktorom sa nebude cítiť trápne ako v niečom takomto čo má práve na sebe. Chcelo by to niečo v čom môže bez obáv ísť medzi ľudí ale zároveň sebou šmariť do trávy. A ružová rozhodne nie je jej farba."

O čom to melie? Aká ružova?

„Ahá. Myslím že už začínam rozumieť. Takže vaša priateľka je tak trochu neposedná divoška." Odpovedal mu lichotivý ale prísny hlas a keď Naruto nahliadla kútikom oka uzrela vysmiatu ženu v strednom veku v elegantných šatách a krátkym účesom, ktorý žiaril toľkými farbami, že na jeho údržbu musela existovať súkromná lakovňa. Povýšenecky si ju premeriavala od hlavy k päte.

.

„Pripočítajte k tomu hyper-aktivitu, krátku zápalku, nevyváženú životosprávu a závažné nedostatky v zdravom rozume a budete dosť blízko." Pridal bez najmenšieho zaváhania.

Nezmohla sa na nič iné ako mu len v duchu vynadať. Saske ti podrazák jeden, za toto mi ešte zaplatíš!

„Dobre teda, zhrňme si to! Hyperaktívna delikventka s detskými manierami a chlapčenským vkusom?"

.

„Presne."

Naruto vypleštila oči v zúrivom pohľade, avšak jej zapýrená tvár pôsobila celkom groteskne. To si zo mňa uťahujete?! Čo keby ste mi to povedali priamo do tváre?! Zovrela svoj stisk a pokúsila sa nabrať rozvahy predtým než sa odhodlá k výpadu.

.

„Čo si myslíš, že sa chystáš urobiť v mojom obchode?!" Okríkla ju žena hromovým hlasom až z toho podskočila. V tom momente s ňou jej parťák zatočil tak, že teraz stál za ňou. Jej chrbát mal pritlačený o svoju hruď. Navyše ju stále držal za ruku a druhou končatinou sa obmotal okolo jej pásu. Bezbranná, bez možnosti pohybu či úteku a len s jednou voľnou rukou stála zoči-voči fúrií s nemilosrdným výrazom a poprsím Tsunadinej úrovne.

Smrade! Čo si to spravil?!

Naklonila svoju tvár tesne k nej až vyľakanej Naruto nezostávalo nič iné než kmitať pohľadom medzi jej tvárou a poprsím.

.

„Nemáš náhodou v úmysle rozpútať tu bitku, že nie!?"

Jej super prísny pohľad pôsobil na blondínu extrémne nepríjemne. Snažila sa aspoň odvrátiť pohľad aspoň aby sa na nepozerala, ale ten žieravý pocit ju neopúšťal. Narýchlo začala hľadať čo by mohla využiť, lenže jej nádeje sa rozpadli. Všade naokolo boli police a stojany s oblečením od výmyslu sveta. S vypleštenými očami začala podrobnejšie skúmať svoje okolie. Napravo i naľavo kam len dohliadla boli hordy oblečenia, opatrne pozrela hore a s prekvapením zbadala ďalšie poschodia plné oblečenia.

.

„Čo si taká prekvapená?" Zmiernila svoj tón prísna žena skúmajúc blondínu s výrazom ako keby sa dívala na niečo neuveriteľného. „Prečo vyzeráš ako keby si práve uzrela nejaký div sveta?" Nachvíľu sa zarazila ako keby si práve niečo zásadného uvedomila. Jej výraz sa zmenil na povýšenecky pobavený. „Ahá! Tak takto je to." Zachichotala sa a prešla do pózy dôležitej osoby. „Dovoľ aby som sa ti predstavila. Volám sa Kyruin Ragio a som majiteľka tohto unikátneho obchodu s oblečením. Pred tým to bývala knižnica než sa museli presťahovať do väčšieho. Chceli to potom zbúrať ale ja som sa rozhodla celé to tu odkúpiť a pretvoriť to tu do podoby akej to tu vidíš dnes. Ešte dodám, že len kúsok odtiaľto mám vlastnú manufaktúru. Tým myslím, že väčšina textilu v tomto dome je z mojej vlastnej produkcie." Raigo budila dojem profesionálnej učiteľky užívajúc si prednášku s problémovým študentom. „Tak aby si vedela značka Kyruin je známa svojou kvalitou v širokom okolí. Takže dievčatko, nemusíš mať žiadne obavy. V tomto biznise som už veľmi dlho a poznám i tvoj typ. Môžem ti prisahať na meno Kyruin, že budeš nadmieru spokojná až odtiaľto odídeš."

.

„Ne-nemusíťe si robiť s-starosti." Zapípla blondína s vyhýbavým pohľadom, ale Ragio sa nad jej ostýchavosťou rozžiarili oči ako dravej šelme chystajúcej sa zahryznúť svoju korisť.

„Ohó. Takže naša rozkošná princezná vie i hovoriť? To sú mi veci." Neskrývala svoje pobavenie. „Povedz zlatúšik, kto ta navliekol do tohto... úboriku?"

„Ka-kamarátka." Zo seba dostala po chvíľke, odmietajúc priznať, že to čierne tričko a maskáče bol jej vzdor.

.

„Hmmm. Nie že by sa nesnažila, ale pravdepodobne sa nechala až príliš uniesť príležitosťou." V ten okamih si Naruto spomenula na nákupnú šialenosť, ako to celé prebiehalo a radšej sklonila hlavu. „Ale neboj ja to napravím. Satsuky‼" Zvolala stále sa dívajúc na Naruto ako na nejaké veľmi vzácne zviera.

Po chvíľke sa objavila elegantná dievčina v priľahlom oblečení, kráčajúc povýšeneckým krokom obutá do vysokých čižiem s vysokými opätkami. Jej rovné havranie vlasy jej siahali až po pás. Na tvári tejto prekrásnej, ľadovej, emo princeznej sa pod hustým obočím Lee-ovej úrovne črtal nespokojný výraz o ktorom by ste povedali, že sa sním už narodila. Krátko si ich prezrela a s neskrývaným nezáujmom sa i otočila na mieste. Naruto zneistela a preventívne pevne zovrela Saského ruku.

.

Ragio si toho gesta všimla. „Tak schválne, v ktorom lese si ulovil takúto divo-žienku?" Utrúsila pobavene zatiaľ čo čakala na neprichádzajúcu odpoveď. „Neuniesol si ju náhodou, že nie?" Pozrela sa priamo na Učíhu, ktorý sa zrejme na tej poznámke pobavil i keď cez tu jeho kamennú tvár to poznala len ona. Pokračovala preto v jej hlasných úvahách ďalej. „Možno je to princezná dákeho zabudnutého kráľovstva a tebe dali jej ruku za jeho záchranu." Pokračovala snažiac o vážny tón. „Alebo si ten, čo si vytiahol tú najkratšiu slamku?"

.

Saského obočie kmitlo a Ragio dostala nahraté na super podkožnú poznámku lenže než ju stihla vôbec začať bola nečakane vyrušená. Ničím iným než dvojicou zelených šeliem z listovej. „Zadrž, krásavica nasprejovaná! Aké to nehanebné myšlienky máš o našej sladkej dievčine?" „To pravda, tvoje reči urážkou jest." Vynorili sa odnikadiaľ, strhli na seba pozornosť prítomných a to i Narutinu, predvádzajúc trápne gymnasticko-tanečné vystúpenie s básnikovým bonusom.

„Ti čo máš tak pochybné reči..." „Ver že sa ti postavíme pred oči."

„My sme tí, ktorých to uráža." „My sme tí, ktorý to nestrpia."

„Chuuko." „Wakai."

„A s spolu s Kitsune, sme si rodina‼"

Zakončili svoje vystúpenie v super opruznej póze s nablýskanými úsmevmi.

.

„Och môj bože všetkého odevu‼ To čo za ohavnosť moje oči uzreli?" Zalamentovala s hrôzou vpísanou na jej tvári.

.

„Ehm. Madam nie je nutné nás hneď..."

Pokúsil sa z cela rozhodený Gai brániť, ale uťala ho nemilosrdne. „Ticho‼ Už je mi to jasné. Už je mi to celé jasné. Ja som vedela, že raz tento deň príde. Taká!... Taká!..." Zovrela päsť ako v sebe dusila hnev. „Taká nehorázna urážka módy‼" Zvolala s takou charizmou, že ich priam ohúrila.

Párik dievčat svižne priklusal s meter vysokým pódiom a položil ho medzi ňu a zelené duo.

.

S povýšeneckou eleganciou vystúpala po schodíkoch ako nejaká cisárovná. „Je vám jasné, že toto znamená vojnu?!" Zahrmela na nich z neho v póze maximálneho pohľadu zhora. „Ten nehorázny odev je urážkou módy a to nebudem tolerovať‼"

„Hoj, hoj, zadrž ctená paní!" Naliehal Gai. „Urážať nás je jedna vec, ale urážať tento symbol našej mladistvej odhodlanosti, to je už iná liga. Oháňaš sa módou, ale pravda je taká, že toto majstrovské dielo je od..."

.

„Ticho‼ Neopovažuj sa vysloviť to meno v mojom dome!" Sklapla ruky a svetlá naokolo potemneli. Jediné čo vyžarovalo výraznejšie svetlo bolo z podlahy toho meter vysokého pódia, ale na prekvapenie ju to neosvetlilo ako nejakú sochu. Namiesto toho ale sama začala žiariť všetkými farbami. Roztiahla svoje ruky do pózy ktorá jej dodala priam božskú podstatu. „Ja Kyruin Ragio, vás v mene módy, zbavím tých vašich nehoráznych ilúzií‼"

Lee zastonal ako keby práve schytal nesmierne bolestivý úder. „Aký to mocný súper to jest! Možnože primárny lotos by prišiel vhod." „Zadrž môj statočný synu!" Namietol Gai s prízvukom ako keby prežíval bolesti. „Pravda, nepekná stojí pred nami. Som si celkom istý, že i túto falošnú bohyňu ide poraziť za pomoci nezničiteľnej vôle v nás samých."

.

„Oho? Aká to neopísateľná nehoráznosť sa skrýva za vaše malebné výhovorky. Ako sa opovažuje vyzývať ma v mojej doméne? Ukážem vám svoju pravú silu, kde celí tento dom a všetko v ňom je mojou zbraňou. A než s vami skončím skončíte s plačom na kolenách‼"

„Kitsune-chan je nás poklad a rozhodne ju nemáme v úmysle obetovať na tvoj pochybný oltár módy!" „Pravda jest! Kitsune-chan má pred sebou budúcnosť plnú odvahy a ty jej ju určite nevezmeš!"

.

„Vaša odvaha je len vo vašich zúfalých slovách! Ale vezmime veci pekne poporiadku. Čo keby sme sa opýtali priamo našej princezničky? Nech si sama vyberie." Zamierila svoj dominantný pohľad na predmet sporu. „Počuj dievčatko, ako by sa ti páčilo nosiť niečo pohodlnejšie než máš na sebe? A neboj, mám namysli niečo čo poteší teba i tvojho drahého."

Menovaná okamžite sčervenala s očami dokorán.

„Zadrž na moment! Nedovolím kdejakej matróne aby sa na našej princeznej ukájala." „To pravda jest!"

.

„Hlúposť, to sú vaše predstavy. Alebo mi chcete tvrdiť, že ju nechcete vidieť v niečom čo je pristane? V niečom, čo podtrhne jej prirodzenú krásu. V čom môže slobodne pobehovať v čerstvo orosenej tráve na svitaní? Zatočiť sa pred vami a s úsmevom na tvári sa opýtať..." Nabrala dych a pokúsila sa napodobniť roztomilý hlas. „Tak, ako v tom vyzerám?"

.

Obaja i s Naruto dostali pomyselný zásah bleskom. Zatiaľ čo Naruto prepaľovala pohľadom zem, obaja zelený bojovníci sa ešte držali. Ich hlasy sa roztriasli.

„Chuuko-san moje odhodlanie sa podlamuje." „Pociťujem to iste Wakai, tá predstava je neskutočná."

„Chuuko-san!" „Musíme to vydržať. Toto je boj nášho odhodlania!"

.

„Oh vážne? Čo potom, keď sa zatočí v kuchárskej zástere?" Pokračovala ich oponentka na pódiu a podporila svoj výstup gestom ako by niečo varila. Zatvárila sa prirodzene a s koketným prízvukom riekla: „Drahý, ešte chvíľku a papú už bude. "

Ich odhodlanie sa rozpadá, priam na fyzikálnej úrovni. Doslova sa zdá ako by z nich odpadávali kusy niečoho a na ich mieste zostávala len bezvýznamná šedá. Ale i napriek tomu sa stále udržali sa na nohách.

.

„Svadobné šaty‼"

Zvolala zúrivo a predstava Naruto v svadobných šatách bola pre dvojicu osudnou ranou. V objatí sa zosunuli na kolená, ich tváre plné sĺz dojatia.

.

„Tak to by sme už mali. Takže ak ste už vy samozvaný vyvrheli módy skončili. Ukážkovo Vám predvediem čo dokáže expert v oblasti módy." Obrátila svoj víťazný pohľad na Naruto ktorá s doširoka otvorenými ústami neveriacky civela na divadielko a zaiste sama seba už stihla presvedčiť, že len sníva, že nič z toho nie je skutočné a je celkom zbytočné sa vôbec o niečo pokúšať.

.

„Aby som vám predviedla svoju skvostnosť zaobstarám popoluške komplet nový šatník ktorý si zamiluje." Ragio sa chutne oblizla ako dravá šelma nad svojou budúcou korisťou ktorú zamrazilo. Avšak nebolo to jej vlastné zimomravie ktoré jej prešlo telom, pretože z nepochopiteľného dôvodu pre ňu ta predstava nebola vôbec nepríjemná. Narýchlo jej svitlo, že to sa jej nastávajúci striasol od päty až ku končekom svojich vlasov. V búrlivom víre myšlienok ktoré už ani sama nevnímala zostala nemo paralyzovaná.

.

„Oho?" Zahundrala Raigo pobavene. „Nemaj strach ty náš skromný fešný rytier. Nebude to opasok čo si budeš musieť utiahnuť." Zachichotala sa práve na toľko, aby mohla zaujať svoju najpompéznejšiu pózu. „Ber to ako dar od veľkorysej kráľovej módy pre tvoju jedinečnú princeznú‼"

.

„MATKA‼" Ozval sa prísny nezhovievavý dievčenský hlas zhora od niektorého poschodia. „Je ti jasné, že to ja mám na starosti financie?!"

Kde kto by čakal že za takéto prerušenie by padali hlavy, ale táto cisárovná sa nežne usmiala. Zavrela svoje oči a s trpezlivosťou vpísanou do jej tváre podala odpoveď. „Dcéruška moja, ber to ako neplánovanú dlhodobú investíciu so zaručenou návratnosťou. Ale aby tvoja rozkošná tvárička zostala bez vrások, budem mať tvoje obavy na pamäti. Princezná je jedna vec, ale tí okolo nej... už druhá." Mrkla na Saského a ten jej prikývol tak tajomne, že len jej vycvičené oko jeho gesto postrehlo. Narýchlo preletela pohľadom po okolí, aby hlasno sklapla svoje dlane. „Takže. Satsuky‼, dáme sa do práce‼ Dievčatá‼..." Zvolala práve v moment, keď sa jasno rozsvietili svetlá a odhalili tak dav ľudí rôzneho veku. Doteraz nepovšimnutému vďaka dych berúcemu divadlu. „Pripravte mi moju princeznú‼ Chcem vedieť všetko‼"

.

Odpoveďou bolo zjačanie dievčat a šum od ostatných prizerajúcich. Naruto sa obzerala po okolí hľadajúc únikovú cestu, ale jej zámer sa rozpadol v prach keď ju Raigo vzala dvoma prstami za bradu a nasmerovala jej pohľad na seba. „Aby sme si dopredu ujasnili jednu vec: pokiaľ sa o niečo pokúsiš o niečo vtipného ako napríklad o bitku." Naklonila sa až k jej ušku a Smilne si prešla jazykom po perách. „Zaplatíš mi za to osobne."

.

Blondínu zalial studený pot, ale než sa stihla prebrať, už bola pod náporom rozvášnených dievčat ktoré ju odtiahli niekam ďalej, dozadu. Niekam, kam ostatný, ale hlavne muži, nemali šancu nakuknúť. Nie že by sa o to nik nepokúsil, ale barikáda dospelých dám s odhodlanými výrazmi na tvárach, posunula všetky snahy jednosmerne do ríše predstáv. Vďaka prenikavému hlasu hlavných hviezd večera si každý mohol utvoriť najpodrobnejšiu predstavu o tom čo sa dialo.

Zbavili ju jej odevu, vrátane jeho ružovej časti a veľmi dôkladne zmapovali všetky jej miery a rozhodne tých čísel bolo viac než tri. Priam niekto poznamenal, že vymýšľali nové, aby si na ňu mohli priložiť meter. Pravda Naruto sa bránila ako len mohla. Dokonca sa jej podarilo na pár sekúnd vyšmyknúť. Ale ako náhle prišli na to, že je až smiešne šteklivá, bol jej osud spečatený. Naďalej sa z toho frmolu dala zapamätať už len akási zmes nadávok, kriku a výskania z ktorého väčšina patrila rozčarovaným dievčatám a zvyšok Naruto a jej zúfalému volaniu: „Nieee‼"

Oblečenie sa nosilo hore dole vo veľkom, všetko v dokonalom komandovaní miestnej cisárovnej. Nálada v obchode by sa dala prirovnať zápalu pred dlho očakávaným festivalom. Hlúčiky ľudí horúčkovito diskutovali o všemožne možnom i nemožnom.

.

.

Bola už nefalšovaná noc, keď sa vracali smerom do hotela. Prúd ľudí ktorý postupne opúšťal budovu by náhodnému okoloidúcemu napovedal, že ide skôr o krčmu v ktorej práve padla záverečná, alebo o divadlo v ktorom skončilo predstavenie, než o značkový módny dom. Celý ich gang sa tam nakoniec ukázal. Vrátane Kakašiho a dokonca i Karin. Všetci boli nadšene zabratý do rozhovorov, ktoré sa pretínali jeden cez druhý. Naruto bola tak vyčerpaná, že sa ani neobťažovala rozmýšľať o čom sa rozprávajú a vôbec už o tom kedy sa stihli objaviť. Jej viečka na očiach boli až príliš ťažké. Posledné čo si z toho dňa stihla zapamätať bolo ako ju Saske berie na plecia a potom...

...už len príjemné telo.

.

*Nabudúce: Dobré ráno?

Pojmi:

Matróna - žena zo vznešenej spoločnosti alebo staršia dáma z meštianskej spoločnosti, obyčajne silnejšej postavy.

Pompézny - nádherný, okázalý, honosný, vypočítaný na efekt.

Pokiaľ ide o samotný módny dom: Tá predstava sa mi tam jednoducho vkradla a tak sa jej nechcelo von až som sa do nej s vervou zahryzol. (I ship it.)