Je skoré ráno a Naruto leží v orosenej tráve odetá do nádherne bielych šiat. Zľahka odfukuje s viečkami obťažkanými spánkom. Na tvári sa jej črtal jemný úsmev a vánok sa pohrával s pramienkami jej dlhých zlatisto ohnivých vlasov. Kde kto by si ju pomýlil s princeznou.
.
Slnko ospalo pomaličky stúpa k oblohe, keď ju zo spánku prebudí kikiríkanie kohúta nasledované vtáčím švitorením.
.
Neohrabane sa posadí do tureckého sedu s miernim predklonom s hlavou i viečkami ešte oťaženými spánkom. Na druhé kikiríkanie sa jej podarí podvihnúť hlavu natoľko, aby sa mohla s polootvorenými očami poobzerať navôkol. Na tvári mala prázdny, ospalý výraz a od úst dokorán jej visela slina. Nonšalantne sa prehrabla vo vlasoch na hlave pri tom ako sa unavene poobzerala naokolo.
.
Zaznelo ďalšie vtáčie zašvitorenie a tentoraz sa zdalo ako keby ten vtáčik bol celkom blízko. Skoro priamo vedľa nej. Otočila za ním svoju hlavu a márne sa snažila zaostriť na rozmazanú krajinu. Jej pohľad zastal na niečom bielom ale stále to bolo príliš rozmazané. S unudeným výrazom v tvári očila na biele čudo v zelenej tráve. Po chvíľke sa jej pošťastilo rozpoznať, akoby necelý meter, od nej niekto sedel. Komplet zahalený do nejakého číro bieleho kožuchu. Prešlo ďalších pár sekúnd než sa jej zrak odkalil natoľko, aby v tom čudu rozpoznala Akamarua. Spokojne si sedel s vyplazeným jazykom a díval sa na ňu.
.
„Oh Akamaru." Prebrala sa svižne na to milé prekvapenie. „Ďakujem ti kamarát, že si ma znovu prišiel pozrieť." Dodala radostne a na tvári sa jej zjavil priam anjelsky úsmev. Natiahla k nemu ruku a pohladkala ho za uchom, čo sa mu samozrejme páčilo natoľko až zamňaukal.
.
Naruto sa zarazila a pozorne si ho prezrela. „Prosím?" Spýtala sa váhavo, ale ako odpoveď dostala dlhé zamňaučanie. Po spánku jej stiekla kvapka potu a po pár sekundách ich mlčania odprevádzaného Akamarovým dychčaním a šumenia trávy otvoril biely pes svoju tlamu znovu. Ale tentoraz znovu z nej vyšlo niečo iné ako štekot či zamňaučanie. Bolo to podobné vtáčie zašvitorenie aké počula už pred tým. Blondína sa opatrne zasmiala a na tvár sa jej vrátil úsmev. „Ale no tak Akamaru, čo si tom mal k jedlu?"
Menovaný na chvíľu úplne stíchol, pretočil hlavou zo strany na stranu a potom zaškvŕkal ako žaba. Tento jeho prejav ju nechal bez slov, s nanúteným úsmevom, ale i cez to všetko sa dalo z jej výrazu na tvári vyčítať, že nevie ako ďalej. Akamaru sa oblizol, nabral dych a zabečal ako nejaký baran.
.
Naruto sa od neho akoby odtiahla s obavou vpísanou do jej očí. „Prepáč ale nemám potuchy o čo ti ide. Mohol by si toho láskavo nechať?"
Ten sa ale na ňu vážne zadíval, hlasno sklapol tlamu ako keby chytal dáku tu muchu. Vstal na všetky štyri, vytrepal svoju srsť a venoval jej priami pohľad. V ten moment si Naruto niečo uvedomila. A to že po prvý raz hladí do Akamarových očí. Doteraz a zakaždým ich mal akoby zatvorené ale tentoraz pozerala priamo do nich. Vôbec nedokázala pochopiť na čo sa díva, ale keď sa Akamaru napol, reflexívne sa stiahla. Ako keby čakala nejaký výpad. Biela šelma nabrala vzduch do svojich pľúc a dievčina v bielom očakávala čokoľvek.
.
Len nie...
...Akamarové zdĺhavé zaerdžanie, porovnateľné s výsmechom od statného žrebca.
.
Vypleštené oči a nemé ústa do korán zastrúhane do hlúpeho úsmevu jasne popisovali jej reakciu. Prešlo niekoľko okamihov zrovnateľných s hodinami, keď sa pokúsila prebrať zo šoku nejakou poznámkou. Ale jeho konské odfrknutie účinkovalo na ňu ako dobre padnutá packa. Jej nálada rýchlo prešla na podráždenú a venovala mu káravý pohľad. Ale keď na ňu zakrochkal urazene si založila ruky pod hruď a odvrátila svoj urazený pohľad. „Vieš, skutočne som dúfala v rozhovor na úrovni, ale keď ty ideš takto na mňa, tak to rozhodne nepôjde."
.
„Tcs." Odfrkol si podráždene Akamaru až neuveriteľne ľudsky. „Asi nemám na výber a budem sa musieť znížiť na tvoju úroveň."
Naruto vypleštila oči a veľmi opatrne prešla pohľadom na jej bieleho spoločníka.
.
„Avšak zapíš si za uši!" Zvážnel. „Mám krv z klanu vrkov, verných spoločníkov bohov z veľkých sieni a znižovať sa na tvoju úroveň ma dosť uráža." Nespokojne zavrčal, ale keď vydeľ jej šokovanú tvár, zhlboka si povzdychol. „Musím ti povedať niečo dôležitého a jediný dôvod prečo s tebou pre tento krát hovorím tvojou rečou je naše priateľstvo."
„Po-počkaj! Ty-ty vieš ho-ho?..." Zakoktala neveriacky.
.
„Hovoriť? Samo osebe." Zavrtel sa pyšne.
„A-ako?" Stále sa snažila pobrať čo sa deje, ale jej dlhé vedenie mu brnkalo na nervy.
.
„Pfff. To je tvoja chyba, že sa neučíš cudzie jazyky." Odfrkol otrávene, ale rázom prešiel do poučovania. „Tak aby si vedela ako urodzený ovládam skoro všetky jazyky sveta." Napol hrdo hruď. „Je to v neviere ako ste vy ľudia zaostalý. A pritom tak plný potenciálu. Až by jeden tvrdil že je to ne fér."
„To nedáva zmysel kedy si sa to stihol naučiť? Na to aby sa ktokoľvek naučil akýkoľvek jazyk je za potreby roky cvičenia a praxe." Začínala panikáriť.
.
„To nechápeš ani tejto drobnosti?" Povzdychol si. „Uvediem ti tvoj príklad. Používaš techniku hromadných tieňových klonov vďaka ktorým akceleruješ svoj výcvik tak veľmi, že zvládneš sto dnový tréning za jediný deň. Je tak?"
„Hehe, čo dodať som skrátka super, so super flexibilnou technikou." Zatvárila sa až veľmi potešene. Ako by ju chválil.
.
„Super, nie-super. My máme metódu vďaka ktorej sa učíme v spánku."
„V spánku?" Založila si ruky zamyslene. „Ale keď sa učíš v spánku to sa potom vôbec nestaneš silnejším."
.
„To je iné! Pre nás je to iné!"
„V čom?" Nedala sa.
.
„Jaj ty jedna..." zavrčal. „Tak teda znovu a počúvaj pozorne! Na akadémii si sa musela naučiť plno hlúpostí o ktoré by si teraz ani chvost neotrela. Je tak?"
„Samozrejme."
.
„Ticho! Najprv si sa musela naučiť všetky tie zbytočnosti, aby si sa vôbec mohla pustiť do sebe menšieho tréningu. A to bolo celkom otravné nemyslíš? Toľko zabitého času ktorý si mohla stráviť svojim sebazdokonaľovaním."
Hrdo prikývla.
.
„Pre nás je to rovnaké, ale na rozdiel od vás sa nás druh naučil ako predať tieto zbytočnosti, bez ktorých sa sotva kde kto obíde, účinne a rýchlo. Spomeň si na žabieho Sanina."
„Zvrhlý pustovník, čo s ním?"
.
„Tiež do teba tlačil kraviny od výmyslu sveta každú voľnú chvíľu."
„Uuu, asi máš pravdu. Počkať, ty máš pravdu. Väčšina z toho boli kraviny." Zalamentovala.
.
Ani sa neobťažoval si povzdychnúť. „Tak vidíš a teraz si predstav, že by ťa to dokázal učiť behom spánku, kde jedna noc môže trvať týždne a ty za celú tu dobu nepocítiš nudu, únavu a zapamätáš si všetko."
„To je úžasne Akamaru" Striasla sa nadšením. „Prosím nauč ma to." Naklonila sa k nemu a vykúzlila psie oči.
.
„Zabudni‼"
„Ale no tak pomysli na všetok ten Rámen. Prosím. Prosím. Prosím. Prosím."
.
„Zabudni!, nižšie stvorenie. Na čo vlastne myslíš?"
„Heee? A to som si myslela že to ľudia vládnu svetu." Zatvárila sa urazene.
.
„Vládnu svetu? Keby sme mi mali také možnosti s čakrou aké máte vy ľudia, svetu by vládli klany zvierat. Spravodlivo a férovo. Svet by prekvital a bolo by nádherné v ňom žiť."
„Hee? Nechápem."
.
„Skladanie pečatí, skladanie pečatí." Pokúsil sa naznačiť i tlapami ale moc mu to nešlo. „Vy ľudia ste odhalili ako usmerniť a upraviť vašu čakru ako sa vám zachce. Škoda že všetko používate len na boj. Ak by sme mi mali takúto schopnosť boli by sme dávno polobohmi starajúci sa o vás smrteľníkov." Odfrkol povýšenecky.
„Tak prepáčte mi vaša jasnosti za moju nevedomosť, ale keby ste mi to povedali skorej mohlo sa kdečo zmeniť. Vlastne... prečo si neprehovoril skorej? Však si ľudskú reč musel ovládať už dávno a nevyhováraj sa na nejaké múdre frázy!"
.
„Psi nemajú hlasivky! Nevieš si predstaviť ako je pre mňa namáhavé napodobňovať ľudské slová."
„Vážne je to tak ťažké? Mne sa zdá že ti to ide skvele?"
.
„Ach ty jedna. Predstav si ako namáhavé bola pre teba prvá chuninská skúška."
Okamžite zbledla.
.
„Zdvojnásob to a pocíť moju bolesť."
„P-prepáč." Sklonila zapýrená hlavu.
.
„Zabudni na to. Som z teba unavený." Ľahol si vedľa nej a oddychoval.
„Počkaj!" Spomenula si na niečo dôležitého. „Chcel si mi niečo dôležitého povedať." Ale on jej nevenoval pozornosť. „Hej Akamaru, no tak. ... Tak prepáč že... prepáč." Ľahla si k nemu a pohladkala ho po hlave.
.
„Paf, mala by si sa už konečne zobudiť." Odcekol nezaujate.
„Hee? Ale?"
.
Akamaru zakňučal a Naruto to dojalo k slzám. Jej pohľad sa zakalil až jej neostalo nič iné než tie svoje azúrové očká privrieť.
„Iste."
.
.
Naruto ležiaca na boku na novomanželskej posteli pootvorí oči. Podarí sa jej zaostriť zrak na Akamarovu hlavu so sklopenými ušami, položenú na posteli ako mlčky pozoruje jej tvár. Blondína sa spokojne zhlboka nadýchne a vydýchne. Na tvári sa jej zjaví úsmev. Ležiac stále na boku natiahne sa za ním, aby ho mohla pohladiť za uchom. „Musíš byť riadne unavený, A... ka... ma... ru."
Odpovedal jej znudením zamručaním, ktoré ju pobavilo až k tomu že sa nežne zachichotala. „Neeee-boj sa. Zostane to len medzi nami." Uškrnula sa a on odpovedal podvihnutím svojich uší.
.
Pobavená jeho rekciou znovu zavrie oči a začne sa prevaľovať a pritom preťahovať svoje končatiny akoby sa jej vôbec nechcelo z postele. S úsmevom sa zase zababušila pod perinu s úmyslom ešte si poleňošiť.
Jeho zamručanie ju ale nepoteší. „Nechaj ma ešte chvíľku pospať, Akamaru."
.
Zakňučí.
„Však, hej. Však hej." Nespokojne utrúsi a nejako sa jej podarí okľukou posadiť. Stále so zavretými očami sa poriadne popreťahuje ako po poriadne prežitej noci. Zhlboka si od vzdychne a venuje Akamarovy milí úsmev. „Tak čo je tak dôležite, že ma budíte, vaša jasnosti?" Začala ho hladkať svojsky za uchom, načo rýchlo vymäkol.
.
Po chvíľke slastnej masáže sa však otrepal, pozrúc inam štekol. Nasledovala jeho pohľad a s prekvapením zbadala Sakuru sediacu na konci obrovskej novomanželskej postele. V rukách mala roztvorenú dáku zložku s hromadou voľných papierov sem tam spojených spinkami a podľa prevedenia hneď usúdila, že ide o lekársku kartu. Sakura hoci odetá v sladkých farbách sledovala Naruto so skyslím nespokojným výrazom.
.
„Oh. Ahoj Sakura-chan. Tak čo sa deje?"
„Eh." Skysla Sakura ešte viacej. „Pokiaľ budeš hrať rozkošnú takto hneď po ránu celé dva týždne, tak ja odchádzam."
.
„Čože? O čom to hovoríš?" Nechápala ale než sa stihla čokoľvek opýtať ucítila pohyb na vedľajšej strane postele. Otočila hlavou aby sa pozrela na chrbát jedného nemenovaného Učíhu ktorý práve vstal z postele a vydal sa smerom do kúpeľne. Prešiel okolo malého stola u ktorého sedeli Ten-Ten s Nejim nad šálkou čaju. Mlčky ho sledovali ako prechádzal okolo nich potom sa vrátili s pohľadmi na ňu. Nevenovala im žiadnu pozornosť a ďalej sledovala Učíhu. Saske otváral dvere do kúpeľne, keď si všimla Kakašiho stojaceho v kúte pri okne zazerajúc z pod knižky raz na neho raz na ňu. Jej mozog síce pracoval, ale jej myšlienky nie a nie zapadnúť do seba a odhaliť tak skrytý obraz.
.
Akamaru štekol a následne zamručal. Otočila k nemu hlavu, ale to už Kiba utrúsil jednu zo svojich múdrostí. „Kámo, to je fakt blbý nápad povedať niekomu hneď po prebudený, že rozpráva zo sna. Obzvlášť pokiaľ ide o niekoho tak výbušného ako je Naruto." Nasledovala Akamarov pohľad na Kibu opierajúceho sa o stenu u dverí. Behom okamihu sa zhrozil nad svojim výrokom. Narutin tep sa začal zvyšovať.
.
„Ja by som takú chybu nespravil Kiba-kun." Zahlásil Lee stojacim pred veľkým zrkadlom. „A to sa neustále vyťahuješ ako si chytrý."
„Sklapni, dostal ma keď som mal slabú chvíľku, to je celé!" Zavrčal na neho celý červený.
Lee mu ani v najmenšom neveril a keď si všimol jej pohľadu napriahol k nej oba vztýčené palce. „Len tak ďalej Naruto-chan! Sila mladosti je s tebou!"
.
Jej dych oťažel, keď sa ozval otravne známi hlas z druhého konca miestnosti než stál Kakashi. „Dobre povedané Lee. Naruto si super rozkošná!" Ani sa na Gaia nepozrela, ale jeho žiarivá super opruz póza pálila oči i bez toho aby sa ňu pozrela.
.
Zalial ju pot a roztrasene zamierila svoj pohľad pred seba na otrávenú Sakuru. Tá z jej pohľadu odmietajúceho prijať realitu s miliónom otázok usúdila ktorá bije. „Vitaj do nového dňa. Pekne si sa nám prespal a aby si sa rozpomenul, tak sme v Nume a toto je novomanželský apartmán." Zamávala naokolo podozrievavo sledujúc ju pol okom. Naruto sa snažila narýchlo pobrať všetky čriepky informácií ako sa opatrne obzerala po miestnosti, ale nachádzala len skúmavé pohľady zarezávajúce sa do nej. Jej srdce zrýchlene bilo až niekde v jej krku úspešne brániac jej vypustiť akékoľvek slovo. Sakura si povzdychla: „Teraz by si sa mal skryť pod perinu." Naruto sa začervenala a pokúsila sa nahmatať okraj periny. Jej pohľad pritom skĺzol na jej hruď. Splašila sa. Jej pohľad, *čo to do pekla je?*, dokonale popisoval zistenie, že je odetá do priliehavého dámskeho tielka. Celá sa roztriasla. Naberajúc plne červenú farbu.
.
„Neboj, vyzeráš v tom dobre." Pokúsila sa ju upokojiť Ten-Ten, ale jej snaha bola odviata Leeovou baladou na skutočnú princeznú a čerstvo otvárajúci sa kvietok.
.
„Kámo každý by chcel vedieť s kým sa v tom sne rozprávala." Skomentoval Kiba ďalšie Akamarové zaštekanie.
.
„Hej Kiba, nezneužívaš náhodou Akamarua na to, aby si mohol drístať tieto krámi, že nie?!" Dostal okamžite vynadané od Sakury ktorá akoby komentovala zas Akamarové zavrčanie na neho.
.
„Je vám jasné že to nemusíte prežiť?" Zaznela poznámka od Nejiho, ale to sa už Narute motala hlava a vášnivej diskusii medzi Kibom, Lee a Gai-senseom nevenovala pozornosť.
.
„Držte klapačky! Mám tu pacienta ktorému tie vaše dristy ani v najmenšom neprospejú. Tak si.. da... ."
.
Naruto prišlo mdlo. Jej telo oťaželo ako po jednej z najťažších bitiek akú kedy zažila. Čierňava sa vkradla do jej očí a hlasy poslabli ako keby to boli už len stopové zvuky, ktoré matne počuť cez stenu. Jej hlava sa zaklonila a jej trup ju nasledoval. Behom okamihu stratila vedomie.
.
Výsledok spoločnej spolupráce bol drvivý. Zapýrená Tsundere blondína bez akéhokoľvek šance na odpor, odpadla do bezpečia snov.
.
*Nabudúce: Krytie v ťahu?
Vrk - Ide o bielych mohutnejších vlkov. Predstavte si tých z Hobita, na ktorých jazdili škreti (?).