.
Prvé slnečné lúče sa začali skromne predierať skrz medzery v závesoch a náš párik pokojne spí rozvalený na posteli.
Napriek tomu, že sú len dvaja svojím rozpoložením úspešne zabrali obrovskú posteľ, ktorá bola dosť veľká na to aby pritúlila rodinku, ktorá by sa vôbec nemusela s miestom skromniť. Na prvý pohľad na stav postele by jeden povedal, že mali búrlivé sni, alebo možno, keď už sú ti novomanželia, búrlivú noc bez spánku. Obvykle úhľadne upravená posteľ mala vyťahané povlečenie. Ani jeden z mnohých vankúšov nebol na posteli a váľali sa kade tade po miestnosti. Naruto i Saske držali každý jeden zo štyroch rohov obrieho paplónu. A i keď s ním boli prikrytí menej než viac podvedome ho pevne držali ako keď niekto odhodlane zviera niečo čo nemieni pustiť za žiadnych okolností.
.
Dvojica Spala tvrdým spánkom netušiac blížiac sa veľkú vodu. Možno otupený vyčerpaním, alebo za to mohla bariéra, tíško odfukovali, zatiaľ čo sa veľká voda nemilosrdne približovala každou sekundou.
.
Bolo hrobové ticho.
Sekundy ubiehali neskutočne pomaly kedy najväčšou atrakciou bolo tancujúce smietko prachu kúpajúce sa v prameni svetla sta ranného lúča prenikajúceho skrz závesy.
.
Klučka na dverách sa nepatrne zachvela. Tak nepatrne, že len najpozornejší ninja by si všimol, že sa z druhej strany dverí niekoho ruka opatrne dotkla kľučky.
Sekundy sa vliekli neskutočne dlho. V dokonalom harmonickom tichu bola ich doba posunutá na veky.
.
Až...
...sa kľučka ohla...
...a dvere sa svižne rozlietli do strán...
.
...s najväčšou grandióznosťou sa do miestnosti vovalila postava o nič jemnejšie, než storočná záplavová vlna do nič netušiacej osady. Spiaci sa zamrvili ako nič netušiace obete podvedome vedúc, že k nim vyššia moc natiahla svoje nemilosrdné vlákna osudu. Svižným krokom prešla k závesom a rad radom ich všetky odhrnula. Na konci otvorila posledné okno dokorán až cez neho prekĺzlo švitorenie prvých ranných vtáčat. Honosne sa preniesla na opačný koniec miestnosti, kde s protiľahlým oblokom urobila to isté a keďže táto sklenená stena vyčnievala do strany budovy ako celo-zasklenný balkón, takýto čin spôsobil že sa vzduch v apartmánu pohol. Miestnosťou sa prehnal osviežujúci, ale chladný vánok.
.
Ozval sa veterný zvonček.
Doteraz bol ukrytý pred zrakmi návštevníkov apartmánu, tíško vyčkávajúc na svoju príležitosť. Jeho melódia hraná samotným vetrom spôsobila, že sa obe spiace postavy pokúsili zababušiť pod perinu.
.
Avšak tajomnej postave sa ich podvedomé správanie nepáčilo. Schmatla paplón a s vervou ním šklbla, až potiahla obe závažia na protiľahlých koncoch.
Obidvaja sa začali prebúdzať. Avšak nie dostatočne rýchlo pre niekoho spokojnosť. Tajomná postava sa zaprela a potiahla paplón až tak, že osoby ktoré sa ho bezmyšlienkovo držali boli potiahnuté o dobrý meter.
.
Naruto, vyrušená zo svojho spánku sa vyštverala na svoje končatiny. Teda len na predné, pretože spodná časť ešte hlboko rozvalene spala. S bez prítomným zahmleným pohľadom pozrela pred seba. Slina jej pomaly stekala od úst. Saske sa ani neunúval prejaviť nejaký náznak prebúdzania. Teda až na jeho zamračený výraz.
Naruto sa zachvela, sklonila hlavu a nejako, neohrabane sa dostala na kolená. Podarilo sa jej sadnúť si do sedu s pätami u jej zadočku. Sklonila sa ako keby sa klaňala. V predklone ako prikrčené mačiatko pevne uchopila svoj koniec paplóna.
„Ty..." začala akoby zo sna, tíško, ospalo, takmer nezrozumiteľne. „TY ZMLADE‼" (Smrade) Zajačala a v momente sa spružila na nohy. Takmer uskakujúc dozadu ťahajúc paplón o dobré dva metre k sebe.
.
Avšak to nestačilo.
.
Saske, sa akoby čisto reflexne zvrtol. V špirálovom pohybe sa dostal z ľahu na nohy a tak ťahajúc svoj koniec deky o dobré dva metre.
.
Lenže i keď to spravili v polospánku i tak ich kooperácia bola perfektná. Obaja totižto zatiahli za paplón rovnakým smerom. A spôsobili tak, že osoba na opačnom konci, ktorá mala tú nevýslovnú smolu, že sa ho zabudla spustiť sa dostala do vzduchu.
Potiahli ju tak rázne, že sa preletela. Ozvalo sa zhíknutie a za ním nasledoval nezameniteľný zvuk, keď niekoho hlava tvárou narazí na prekážku. V tomto prípade bok postele.
Obria novomanželská posteľ sa zachvela. Všetci traja sa zosypali tam kam sa dalo, ťahajúc za konce paplóna. Vlastne groteskne popadali skôr tam, kam ich ten paplón zatiahol.
.
Ako paplón klesol nastalo ticho.
.
Ktoré prerušilo až mrzuté zamraučanie istej blondatej osoby. Po chvíľke vydala nespokojný pazvuk a rázom sa vrhla do sedu. „ŽO TO TY ZMLAD LOBÍŽ‼?" (čo to ty smrad robíš?) So zaslzeným zahmleným pohľadom čerstvo násilne zobudená zo spánku zarevala neskonale urazene smerom na protiľahlú stranu paplónu. Náhodou tam, kde pod posteľou ležala tretia osoba.
„To je moja veta‼" Zahrmel Saske nebezpečne nízkym až vražedným hlasom. Práve sa mu podarilo dostať hlavu z paplónového koláča do ktorého sa zhodou okolností zamotal ako plnka do rolády.
.
„Aaah‼" Zjačala Naruto a namierila k nemu nemilosrdným ukazovákom zatiaľ čo sa na neho snažila zaostriť zrak.
On jej opätoval svojou univerzálnou hláškou prepichujúc ju pohľadom zatiaľ čo sa snažil vymotať zo svojho väzenia.
„Ha?" Zajačala pýtavé citoslovce, keď sa jej podarilo zobudiť a hlavne uzrieť Saského stav. Absolútne ju to zamrazilo do pózy: *čo to do pekla je?*
.
Správa *Niečo nie je v poriadku.* Sa jej zračila na tvári a i jej parťák si tej správy všimol a dokázal ju dokonale prečítať aby sa aspoň trošku upokojil. Prestal so sebou vrtieť a pozorne sa na ňu zadíval akoby od nej očakával zas niečo nepredvídateľného.
.
Nastalo druhé ticho.
.
Až zaznelo tiché bolestné povzdychnutie. Zakrátko sa paplón zachvel. Obidvaja opatrne nasmerovali svoje pohľady k okraju postele až teraz si trochu uvedomujúc, že by tu mohol byť niekto ďalší. Cez okraj postele sa bolestne pretiahla niečia horná končatina. Podľa jej vzhľadu šlo bezpochyby o ruku mladej ženy, možno dievčaťa. Ruka namáhavo zaborila svoje upravené nechty do paplónu. Pulzujúca žila na nej neveštila nič dobré. Obaja zadržali dych. Ruka sa napla v snahe vytiahnuť zvyšné telo ale ozvalo sa len bolestné zastonanie. Namáhavým ťahom tajomná postavy prehodila cez okraj i svoju druhú ruku a dokonca bolo počuť i ako ťažko dýcha. Obom sa na tvári objavila kvapka potu.
.
Až tajomná osoba pochytila dych. Zaprela sa obidvoma rukami a čo nevidieť sa cez okraj začala vynárať niečia hlava. Ružové vlasy nasledovalo vysoké čelo. Zakrátko sa objavili zelené oči žiariace naštvaným spaľujúcim plameňom. A až sa nad okraj dostala celá tvár skrivená do bolestnej grimasy, tak bodku za vytočeným výrazom cholerika dala až jej poznámka, vyslovená až ľadovo nízkym bezcitným hlasom. „To ste prehnali."
.
„Oh, Sakura-chan. Vydýchla si Naruto a nahodila ten najžiarivejší úsmev aký mohla. „Ahoj. Čo tu robíš tak zavčas rána?" Prikývla a jej zavreté oči násobili jej oslnivú auru najčistejšej nevinnosti.
.
Sakurine obočie zašklbalo. Zavrela oči aby neoslepla od tej žiari a s jasne nanúteným úsmevom, ktorému sa nedarilo zakryť jej vriacu krv v žilách sa pokúsila javiť aspoň trošku prirodzene. „Ach, ty vieeeš." Začala chlácholivo. „Nechala som ti odkaz o tom ako dneska máme bohatýýý spoločnýý program. Tak aby sme ho stihli prišla som ťa vyzdvihnúť."
„Oh to si nemusela robiť, zbytočné starosti. Určite by si vystačila s kýmkoľvek." Pokúsila sa aby jej odpoveď vyznela humorne, alebo skôr radostne.
.
„Ale vôbec nie. Musíš to byť ty." Oponovala rovnakým štýlom.
„Nie, nie, prosím neobťažuj sa." Pokúsila sa blondína o náznak smiechu.
.
„Trvám na tom!" Zabila ružovláska diskusiu a obe sa radostne, ale zdržanlivo rozosmiali ako nejaké dobre vychované dámy. Kvapka potu stiekla po Narutinom spánku.
Dačo v rohu miestnosti zašuchotalo. Naruto okamžite spozorovala Ten-Ten, ktorá sa pokúsila nehlučne položiť na stôl tašku. Bolo na nej jasne vidieť, že by najradšej dala do zajačích. „Ahoj Ten-Ten hneď som u teba." Energeticky sa vyštverala na nohy lenže...
.
Sakura vybuchla od zlosti. Vyhodila ten veľký paplón do vzduchu vrhnúc vražedný pohľad po Naruto. Tá spadla na zadok, keď jej ten paplón potiahol nohu. Taktiež, to bolo o sekundu skorej než sa Saskému podarilo vyslobodiť zo závinu. A tak z dodatočným točivým momentom od odlietajúceho paplónu sa nedobrovoľne zgúľal z postele.
.
„Prestaň sa už konečne vykrúcať‼" Zajačala hysterka vrhnúc sa na blondínu.
„Ani nápad, ty mi zas niečo divného urobíš‼" Protestovala a ledva sa vyhla jej zvieraciemu chvatu prevalením na bok.
.
„Čo to melieš za nezmysli‼" Napriahla sa za ňou.
„Si myslíš, že si toho nevšimnem‼" Úspešne sa vyhla kotrmelcom vzad.
.
„Prestaň si vymýšľať‼" Pokračovala za ňou po štvornožky.
„Vôbec si nevymýšľam‼" Pokúsila sa postaviť na nohy, avšak nezvyčajne pomaly klesajúci paplón ju vyviedol z mieri.
.
„Keci‼" Sakura Potiahla deku a Naruto stratila rovnováhu. To jej stačilo aby sa dostala až k nej. Blondíne nezostávalo nič iné než aspoň získať nejakú výhodu. Kolená jej padli vpred a ich ruky sa spojili v pretláčaní. Vzájomne prepletené prsty ich neoddeliteľne spojili. „Ki-tsu-ne‼" Zavrčala Hysterka skrz zuby po hláskach.
„Si myslíš že si nevšimnem, že po celý ten čas so mnou robíš niečo divné‼ Ako si len mohla?!" Zaprela sa Naruto do Sakury celou svojou silou tak, že ju zatlačila na kolená.
.
Paplón pomaly klesal na hlavy až ich začal zakrývať.
.
„Všetko čo robím sú len lekárske jutsu, ktorými ta liečim‼" Zatlačila spať.
„To tvrdíš ty, ale ja si to nemám ako overiť‼ Ako mám vedieť, že ma skutočne liečiš?‼ "Prekoprcla sa so Sakurou na bok, keď jej bolo jasné, že čoskoro podľahne jej náporu.
.
Paplón klesá úplne ich zahaľujúc, ale na mieste kde sú oni sa objavila bublina ktorá nie a nie spľasknúť. Presne ako u teplovzdušného balónu, lenže zdrojom teplého vzduchu u tohto sú namiesto horáku, dve horké hlavy.
Zahalila ich úplná tma.
.
„A to máme byť najlepšie kamarátky." Scedila medzi zuby Sakura.
„A to je ďalšia vec. Ja som sa snažila sa s tebou skamarátiť. Mnohokrát, ale to ty si nikdy nemala záujem‼"
.
„Akurát si ma chcel dostať‼"
„O to mi nikdy nešlo‼"
.
„Keci‼"
„Nikdy si nebola môj typ‼"
.
„Hlupák‼"
„A zas. Za celý ten čas si mi nepovedala nič skutočne pekného. Stále si sa starala len o jedno a mňa by si najradšej zmazala zo sveta‼"
.
„Hlupák, čo to do teba vošlo?!"
„Čo to do mňa vošlo?!" Začína hysterčiť. „Ako to mám vedieť‼! Viem, že mi niečo tajíš‼ Všetci mi niečo taja, len ja nič neviem‼"
.
„Buď už ticho‼" Poriadne sa naštvala Sakura a prevrátila sa s ňou. Dostala ju na lopatky a zabezpečila si ju tak aby sa z jej zovretia už nedostala.
Naruto zastonala. „A zas ma chceš udrieť, ako zakaždým‼"
.
„Keby si sa aspoň raz choval normálne, tak by mi to na um ani len neprišlo‼ Ale ty nie, ty musíš zakaždým robiť hovadiny‼ Čo keby si sa aspoň na chvíľu choval decentne?"
„Ty máš čo hovoriť, sama robíš hovadiny, ale len tebe to príde ako správne‼ Tváriš sa ako si inteligentne nad vecou, ale pokiaľ ide o neho, hneď si ako Ino, keď to na ňu príde‼"
.
„Neprirovnávaj ma k tej hlupani‼‼"
„Ona aspoň nezakrýva kým skutočne je‼"
.
„Myslíš že to neviem?! Netvár sa ako keby si niečo chápal‼" Zaplavil ju smútok.
„A zas. A zas. A zas. Pokiaľ sa jedná o mňa, tak zrazu každý naokolo má čo povedať. Každý je expert‼ Všetci vedia všetko len ja neviem nič. Si vážne myslíš, že mi tie všetky udalosti okolo prídu ako náhoda? Dopredu ste si to všetko celé naplánovali‼
.
„Ako by sa dal pri tebe dodržať čoby len ten najjednoduchejší plán‼? Keď sa pri tebe dá vždy len improvizovať‼"
„Skutočný život sa nedá naplánovať‼ Avšak tebe naplánovať kde akú zákernosť neurobí najmenší problém‼"
.
„Musím myslieť i za teba keď na to nemáš!"
„Nemám, ale to neznamená že máš právo mi vziať všetko ostatné‼"
.
„Naruto?" Zarazila sa.
„Nehraj sa na nevinnú‼ Vzala si mi moju silu. To bolo to jediné cenné čo som mala. Keď mi to vezmeš už je len otázkou času kedy prídem úplne o všetko‼"
.
„Naruto ty hlupák..."
„Viem, že je to so mnou zlé a viem si skutočne predstaviť čo ti nakázali. Už nie som užitočná tak... Máš to urobiť tak aby to nikomu neprišlo podozrivé..." Zavzlykala.
.
„Naruto, ty si myslíš...?"
„Už dosť, už dosť...„
.
„Naruto?" Sakurin hlas sa triasol.
„Tak to už urob‼‼" Zaškriekala. Pripravená sa naplno rozplakať.
.
Zhíkla keď ju Sakura zaľahla, ale jej hlas sa stratil. Pretože Sakura priložila svoje pery na tie je.
Naruto sa chvíľku bránila, ale nakoniec sa vzdala. Podvolila sa možno svojmu poslednému bozku.
.
.
(Vráťme sa do momentu kedy sa Saske zgúľal z postele.)
.
Z jeho pohľadu sa medzi tými dvoma spustila obyčajná škriepka dvoch báb od ktorej by si každý uvedomelý chalan mal držal odstup.
.
A ani nemal najmenší záujem vstať s pod aspoň čiastočného úkrytu, ktorý mu poskytoval okraj postele. Bol dokonca rád, keď ich paplón prikryl a tak stlmil ich hlasy, aj tak nepočúval o čom sa bavia. Dokonca si bol istý i bez sledovania zápasu pri ktorom chýbalo už akurát tak bahno že Sakura vyhrala.
.
Ale až začul prerušené zhíknutie a následné ticho znervóznel ešte viacej než predtým. Zmocnil sa ho nepríjemný pocit.
.
Neochotne nakukol spoza okraja.
.
Spozoroval že paplón zakrýva jedinú siluetu. Okamžite si uvedomil že sú na sebe.
.
Nehýbali sa...
.
Prečo sa nehýbu? Hlavou mu prebehne hrozivá myšlienka: čo ak? Je koniec. Definitívna výhra. Naruto je...
.
Behom mihnutia oka vystrelil na nohy. Schmatol paplón a rýchlo ho stiahol len, aby vyvalil oči na yuri scénu pred sebou. S dominantnou Sakurou ktorá si podrobila svoju blonďatú súperku. Ich pery boli prepletené. Ružovláska mala celú situáciu pod kontrolou a Naruto sa jej vonkoncom nebránila. Okrem iného ho zamrazil i pohľad na ich zaslzené červené tváre.
.
Na jeho tvári sa zjavilo ľahké zapýrenie.
.
Podvedome prešiel pohľadom na ich telá. Naruto v ľahkej košieľke a nohavičkách bola ako včera večer tak i dnes ráno skoro úplne premočená. Sakura, na druhú stranu mala šaty podobné Ten-Tenjiním. Bezrukávový čínsky vzor. Krvavo červená farba s čiernym vyobrazením čerešňového stromu. (Sakury)
.
Ťažké dýchanie sa vlnilo ich telami.
.
Po chvíli sa Sakura odtiahla. „Hlupák! Ja sa ta nesnažím zabiť, ale zachrániť." Riekla s roztraseným hlasom. Slzy jej padali priamo na Narutinu tvár. „Presmerovala som tvoju čakru tak aby si sa mohol vôbec uzdraviť. Pokiaľ by som to neurobila mohol by si do pár mesiacov zomrieť. Uvedomuješ si že ťa to trhá zvnútra na kusy?" Takmer plakala a Naruto bola natoľko šokovaná, že sa nezmohla ani na slovo. „Hlupák. Stále na seba tlačíš a nikdy nevieš kedy máš dosť. Síce vyhráš, to hej, ale cena ktorú za to zaplatíš je neúnosná. Myslíš že ma teší pohľad na to ako sa ničíš?" Odmlčala sa na sekundu alebo skôr aby nabrala dych. „Vôbec nie. A ty stále dokola znovu a znovu sa vrháš po hlave do všetkého. Neustále sa strachujem zakaždým keď si na pokraji smrti. Čo si počnem pokiaľ by si zomrel? Si myslíš že je to príjemný pocit? To vôbec nie!" Zastonala a jej slzy ešte stále padali na Narutinu nemú tvár. „Vy dvaja ste o toľko predo mnou. I keď sa snažím ako len môžem, vôbec sa mi nedarí vás dohnať. Stále sa pozerám na vaše chrbty. Vidím ako mi umierate pred očami. Vidím ako mi unikajú vaše životy pomedzi prsty. Stále sa cítim tak bezmocná. Ja viem, som hlupák. Bezmocný hlupák, ktorý vás dvoch iba zdržuje." Buchla rukou do matracu zlostiac sa nad svojím údelom. „Nie som tak nezlomná ako ty. Nie som tak skvelá ako on. Som len ja. *vzlyk* Zakaždým ma to tak neskutočne vytáča. Neviem si pomôcť. Si tak spontánny, on je tak cool a ja zakaždým len vybuchnem. A to ma vytáča ešte viacej."
.
„Sakura-chan?" Pokúsila sa Naruto vysloviť jej meno, ale skrz ten šok sa nezmohla na nič iné.
„Na lekára som sa začala učiť aby som mala aspoň dáku výhovorku prečo s vami ostať. Aby som vám dvom bola aspoň nejako užitočná. Tak prosím, prosím, neopovažuj sa mi umrieť. Čo si bez teba počnem? Nie si jediný kto to teraz má ťažké. Tak prosím, prosím..."
.
Znovu sa k nej priblížila, ale tentoraz aby ju silno objala. Zamrazená blondína mala ešte stále ruky tam kde ich Sakura nechala, keď si ju pridržiavala. Ale keď jej vzlykala za uchom. Akoby podvedome sa jej ruky pohli skončiac na ružovláskynom chrbte. Objala ju a ako jej všetky jej slová začali spätne dochádzať začala znovu vzlykať i ona. Až sa na chvíľku obe rozplakali.
.
Trvalo nejakú chvíľu než sa obe utíšili že už ani nevzlykali. Sakura sa od Naruto odtiahla a pomohla je do sedu.
Zopár krát si riekli svojimi menami a vyzeralo to že sa znovu rozplačú...
Keď zaznelo štrngnutie porcelánu o porcelán.
.
Obzreli sa daným smerom a zbadali Kakashiho, ktorý práve položil šáločku na tanierik. Všimol si ich pohľadu a s úsmevom ich pozdravil. „Ahoj, mladá vášeň dokáže byť srdcervúca."
„Idete neskoro Baka-sensei." Namietla urazene blondína.
„Nemal som to srdce vás vytrhnúť z vášho zbližovania. A ostatný to isté."
.
Ich prekvapené pohľady najprv zamierili na Saského ktorý stále stal u okraja postele držiac paplón. Všimol si ich priameho pohľadu, preto urazene, odmietavo a so zapýrenou tvárou pozrel bokom.
Pokračovali oblúkom k dvojici Neji Ten-Ten a i cez mierne zapýrenie na tvárach zrejme zvládli techniku byť vonkoncom nezaujímaví a tak ich pohľady prešli na ďalšiu dvojicu.
Gai s Lee stáli v póze dojatých dievčat s hrudami k sebe a so vzájomne prepletenými prstami na rukách. Z ich žiariacich očí prúdom tiekli slzy dojatia.
Pokračovali ďalej a ich pohľad oblúkom zakončil na protiľahlej strane než bol Kakashi so Saským a tam boli Kiba s Akamaruom. Ten štekol a Kiba ihneď vztýčil súhlasný palec. „Jasná páka kámo, že obe váli!"
.
Naruto okamžite sfialovela, prišlo jej trošku mdlo a zakrátko i odpadla na posteľ. Sakura akoby po častiach tvorenými nádychmi naberala stále čerenejšiu a čerenejšiu farbu, a pritom stále viacej a viacej vyzerala na mentálny kolaps, výbuch a kde čo možné.
.
Všetci sa zhrozili a Saske sa už, už pripravoval na jej výpad, keď k fialovejúcej dievčine priletel Kakashi a miereným úderom do zátylku ju poslal do bezvedomia.
Bezvládne odpadla vedľa Naruto.
.
Nastalo na pár sekúnd hlboké ticho.
.
To stačilo len to? Prečo mňa to nikdy nenapadlo?
.
„Hai, hai, ľudia to bolo na dnešné predstavenie asi všetko. Myslím, že by tu mnohý z nás rozhodne nemali byť až sa tieto dve zobudia."
.
Strhla sa krátka diskusia ktorá sa veľmi rýchlo rozpustila, keď sa dve horké hlavy začali predčasne prebúdzať.
.
*Na budúce: Znovuzrodenie týmu 7?