.
Hoci bol krásny slnečný deň hnali sa Numou rýchlim krokom. Na čele so Sakurou naladenou na podozrivo dobrú náladu. Tá za sebou ťahala za ruku Naruto, ktorá až v takej dobrej nálade nebola, ale pre istotu si akékoľvek poznámky nechala pre seba. Za nimi kráčal Saske na ktorého k jeho osobnej spokojnosti ostala úloha nosiča batožín.
Ani sa nenazdali a zatiahla ich do akého si kvetinárstva skombinovaného s predajňou všelijakých ďalších bylín. Tam si prišli vyzdvihli podozrivú tašku plnú menších uzavretých papierových balíčkov.
.
Pre Naruto to bol zas raz celkom nový svet ktorý doteraz nepoznala. Vďaka jej citlivému nosu bola už tak bohatá zmiešanina pachov z rastlín umocnená na úroveň, kedy sa začínala cítiť podozrivo zmätene. Našťastie pre ňu a celý ich tým jej zapotená tvár a prekvapené vyvalené oči zmrazili akékoľvek snahy o čoby len najskromnejší rozhovor. I keď sa o to personál kvetinárstva pokúšal jej zaryté mlčanie a pohľad hovoriaci, že sa díva na niečo nereálne ich dostatočne zdeptal na toľko, aby bez zdržania pokračovali ďalej na svojej púti.
.
Vďaka rýchlej chôdzi trvalo len moment než sa dostali k svojej ďalšej zastávke, do akého si obchodu s koreninami, kde si vyzdvihli podobnú tašku. A ako inač i tejto batožiny ako tej predtým sa ujal ich tichí nosič kufrov.
.
Narutin vycivený pohľad pôsobil ako repelent na akékoľvek snahy o rozhovor.
.
Avšak na to ako sa Sakura ponáhľala sa správa o ich obchádzaní obchodov, rozšírila podozrivo rýchlo. Prívetivé tváre a až otravne priateľský prístup na nich číhal pomaly na každom kroku. Pritom sa k nim prihovárali nielen obchodníci, ale i postávajúci priam na každom rohu. Každý im chcel niečo ponúknuť alebo darovať.
.
Keďže bola Naruto v podobnej situácií po prvý krát na všetko civela ako keby to bolo z iného sveta. Vôbec nebola zvyknutá na toľkú pozitívnu pozornosť od ľudí a miestami to vyzeralo, že sa tak trošku schováva za Sakuru. Tá ich so žiarivým úsmevom odbíjala jedného za druhým hláškou, že majú naponáhlo a už tak majú zdržanie. Ešte že istá blondína bola kompletne mimo nechápajúc čo sa deje. Miestami boli miestny vážne neodbytný a Sakura mala skutočne čo robiť aby sa nezmenila na Hulka, ale väčšinou stačilo ak niečo rozdrvila medzi prstami a nápor od danej osoby povolil. Na žiadosti o prijatie daru razantne odpálkovávala každého na ich nosiča a ani sa neobťažovala zaoberať predmetmi ktorými sa ich snažili zdržať. Takto si razila cestu vpred ťahajúc Naruto celý čas za sebou ako nejaká uponáhľaná mamička s dcérkou a Saske nemienil zaostávať.
.
Až opustili uličky a väčšinu zástavby o ktorej by sme mohli povedať, že to bolo centrum Numy. Zamierili smerom na blízky rýchlo stúpajúci husto zalesnený kopec. Zakrátko kráčali cestičkou, ktorá akoby z oka vypadla cestičke vedúcej k nejakému starému chrámu, alebo svätyni. Ochodená Kamenná schodová cestička viedla skrz husto zarastený les z bambusov. Pramene slnečných lúčov sem tam prenikali na tajuplnú cestičku a uchovávali ju v príjemnom nie príliš chladnom tieni vďaka čomu nebol ich výstup až taký namáhavý.
.
.
Došliapali k nejakej staro vyzerajúcej stavbe, ktorá ako sa rýchlo ukázalo, vyzerala tak len navonok, pretože v sebe ukrývala skvostné kúpele vybudovaných na jednom z miestnych prameňov. Personál u vchodu ich už očakával a tak po krátkom pozdrave ich Sakura svižným tempom zatiahla priamo do prezliekarne. Po celí čas mala až nebezpečne dobrú náladu. Takže až sa zastavili nabrala Naruto odvahu ju osloviť.
.
„Taiko-chan?"
„Áno, Kitsune-chan?"
.
„Čo tu vlastne robíme?"
„Oh, áno. Ja som ti to ešte nepovedala, že áno? Rezervovala som to tu priamo pre nás. Budeme sem chodiť často."
.
„To vážne ideme do kúpeľov?" V hlase mala obavy.
„Neopovažuj sa z toho vykrútiť!" Pohrozila jej obratom. „Je to pre tvoje vlastne dobro. A vlastne čo sa ti nezdá?"
.
„Ale..." Pohliadla krátko kútikom oka na Saského, ktorý stál kúsok od nich.
„Sám si za to môže. Ide s nami!" Nedala sa povýšene Sakura a ani sa na neho nepozrela.
.
„Ale." Oponovala a znovu mrkla pohľadom na neho.
„Čo sa ti nezdá?" Odcekla a jej dobrá nálada sa začínala vytrácať.
.
„Hm. Mohli by ste to už zo mňa zložiť?" Zapojil sa konečne.
Vynútil si ich pohľady na svoju maličkosť tak veľmi ovešanú rôznymi taškami, sáčkami, balíčkami igelitkami a kde čím že len ťažko videl pred seba. Bolo toho tak veľa, že to zo seba nemohol zložiť bez toho, aby to celé doslova nezhodil na zem.
.
Sakura ihneď vypleštila oči. „Oh. Pche. Oóó, peknú nádielku si dostal." Zachichotala sa pobavene pri pohľade na neho načo on len krátko nespokojne zavrčal. „Chápem. Jasne, jasne." S porozumením prikývla a gestom pokynula Narute aby tiež pomohla. Zvešávali z neho všetky darčeky ako ozdoby z vianočného stromčeka.
.
Bol tak kvalitne ovešaný darmi, že jeho odvešanie nebola rýchla záležitosť a taktiež nemali až tak moc priestoru okolo seba.
.
„Čo to vlastne je?" Spýtala sa Naruto, keď zo zvedavosti pol okom nahliadla na celú tu kopu.
„Ani to nechceš vedieť." Odcekla okamžite Sakura. „Pre nás sú dôležité len tie tri pôvodne."
.
„A v tom je?"
„Uvidíš." Zachichotala sa tajnostkársky. „Ale vážne teraz. Predstav si o koľko by nás zdržali ak by sme sa s nimi dali do rozhovoru. Ani by sme sa sem nemuseli dostať."
.
Blondína sa na okamih zadumala ale moc času nedostala od jej ružovej kolegyni.
„Hotovo! Hej, nezdržuj a ihneď sa priprav!"
.
„Čože? Pripraviť na čo?"
„Na kúpeľ samozrejme, kúpeľ. A ty ideš s nami!" Hodila prísny pohľad na ich mužského kolegu ktorý sa práve preťahoval."
.
„Počkaj Sakura-chan." Blondína chcela oponovať ale jej súperka mala okamžitú odpoveď na všetko.
„Môže si za to sám!"
Saske sa na nich skúmavo pozrel.
.
„Zas sa chceš o niečo pokúsiť?" Za žundrala si polohlasom popod nos, ale Sakura ju počula.
„Čože?!" Krv sa jej navalila do žíl, schmatla blondíne tvár za líca a začala ju rozťahovať. „Priznávam, že by to bola obyčajne skvelá príležitosť... Lenže... vďaka istému idiotovy na to nebudem mať čas. Pretože sa včera vyparil."
.
„Afe ja fa fo nemofem." (Ale ja za to nemôžem.) Pokúsila sa oponovať podráždenej Sakure.
„Pekné výhovorky. Budeme to musieť nejako dohnať. Takže tu dneska strávime až do večera." Pustila ju a blondína si okamžite vytvorila bezpečný odstup.
.
„Ale byt vo vode celý čas nie je zdravé."
„O to sa ty neboj. Ja už to mám premyslené."
.
„Ale..."
„Žiadne ale. Všetko dole!"
.
Nakázala Narute a tá sa hneď zhrozila. „Ale, ale ,ale." S obavami sa pozrela na Saského, ktorý sa medzičasom stihol nepozorovanie vyzliecť a už mal na sebe i ručník. Bol k nim otočený chrbtom a vôbec si ich nevšímal. Prekvapením strnula. Sakura nasledovala jej pohľad a tiež jej ten obraz vzal vietor z plachiet.
.
Zrejme vycítil ich spoločný pohľad a tak sa otočil. Spredu vyzeral ešte lepšie až sa obe trochu zapýrili. Pohliadol priamo na ne a blondínou to šklblo.
.
„Zvrhlík." Skomentovala Sakura keď sa z blízka pozrela na jej tvár. Pristihnutá sa ešte viac začervenala.
„Ale ja... ale..."
.
Ružovláska sa na ňu zadívala prísnejšie. Ale jej pozornosť sa obrátila na ich tretieho člena, ktorý sa pokúsil odisť opačnou stranou než bol vstup k vode. „Kam si myslíš, že ideš?"
„Do mužskej časti."Oznámil nezaujato a už sa chytal dverí.
.
„Toto sú zmiešané kúpele a Máme rezervovanú len túto časť." Učíha sa zastavil s rukou na dverách a na pár sekúnd bolo na ňom vidno, že jeho poklesnutá hlava pilňe spracováva informáciu, ktorú práve dostal. Akoby zvažoval všetky pre a proti. Nakoniec sa ale otočil a podišiel k nim. Sakura ani nečakala čo povie, z báglu narýchlo vytiahla zopár popísaných lístkov a podala mu ich. „Teraz šmýkaj dnu!"
.
Tým lístkom venoval len letmý pohľad než si skoro nepostrehnuteľne povzdychol a bez slova odkráčal s nimi cez posuvné dvere k vode. Predtým ešte stihol jeden lístok šmariť na dvere, ktoré viedli na chodbu a on sa na ne okamžite prilepil.
.
„Toto si naplánovala, že áno?" Opýtala sa Naruto opatrne až trošku opadlo jej zapýrenie.
„Si myslíš, že ho nechám bez dozoru?" Venovala jej káravý pohľad. „Ak si myslíš, že dám určitej osobe čoby len tú najmenšiu šancu, aby sa o čokoľvek pokúsila, tak si na omyle."
.
„Určitej? Skôr sa o niečo pokúsiš ty sama." Vrátila jej to s podozrievavým pohľadom a ona ju za to okamžite zdrapla.
„Hovorím ti, že kvôli niekomu, na to nebudem mať čas!" Pritiahla si ju k sebe. „Osobne by to bola skvelá príležitosť, takže ma neštvi!" Zadívala sa jej priamo do očí, ale za moment z nej väčšina zúrivosti vyprchala. „A prestaň sa pofľakovať! Okamžite si daj všetko zo seba dole!" Jemne ju posotila ku skrinkám s košmi na odloženie oblečenia. „A nepozeraj sa!"
.
„Stále len komanduješ." Povzdychla si unavene a začala sa pomaly vyzliekať. „Ale je vážne okej rozmiestniť po okolí výbušné lístky?"
„Čože?" Zarazila sa na okamih. „Jaj tie... Počkať! Nepovedz mi, že nepoznáš rozdiel medzi jednotlivými druhmi lístkov?"
.
„Rozdiel? Myslíš tým časované, nárazové, na povel, alebo na vlákno, či pasca?" Dumala zatiaľ čo jej spoločníčka už oľutovala, že sa opýtala. „Ja lístky nikdy nepoužívam pretože mi to s nimi moc nejde. He, he."Pokúsila sa o smiech a tak trochu zmierniť napätie.
„To dá rozum, len by si zase prišiel k úrazu." Zavrčala, ale nakoniec si povzdychla. „No pre tvoju informáciu toto sú lístky pre bariéru."
.
„Ono sú i bariérové lístky?"
„To si predstav ono sú aj bariérové štítky." Zahlásila neveriacky v jasnom nádychu sarkazmu.
.
Naruto sa Hlboko zamyslela, keď si zo seba vyzliekla i svoje nohavičky. „Mohli by sa použiť i na lietanie?"
„Krásna predstava." Zavrčala na ňu Sakura z blízka. „Na Obleč si tento župan. A počkaj ešte."
.
Nespokojne si ho navliekla na seba a otočila. „Eh. Prečo máš plavky?"
„Hm?" Spozornela zatiaľ čo z pôvodných troch batožín vytiahla po jednom vrecúšku. Bola odetá v priliehavých červených plavkách. „Na rozdiel od teba, ja sa nemôžem spoľahnúť na župan. Potrebujem sa hýbať a len by mi prekážal."
.
„Ale prečo potom nemám plavky ja?"
„Vôbec ich nepotrebuješ a len by mi prekážali. "Naruto si založila ruky na hruď v geste ako keď si dievča zakryje svoje prsia pred úchylným pohľadom a Sakure hneď nabehla žila. „Na čo by som očumovala teba? Na to tam budem mať niekoho iného."
.
„Ja vedela, že budeš mať niečo za lubom."
„Ty blbe. Prestaň už s tým, áno!?" Urazila sa, ale zároveň sa snažila udržať si chladnú hlavu. Zhlboka sa nadýchla a vydýchla než pokračovala. „Aspoň teraz sa chovaj normálne áno? Nie si jediný čo má problém s týmto tu všetkým. Poďme!"
.
.
Nejako sa im podarilo rozhýbať a vstúpiť do tej najdôležitejšej časti kúpeľov. Ako prvé sa im naskytol pohľad na strmší útes pred nimi ťahajúci sa pomerne vysoko k oblohe. Kam až oko dohliadlo bola skala na skale a sem tam dáky ten kríček a až úplne na samotnom vrchu sa črtala hustá koruna zo stromov brániaca akejkoľvek nepríjemnej erózií. Táto panoráma sa tiahla zľava doprava a zaberala tak výhľad na celú jednu svetovú stranu. Do tohto útesu bola pri zemi vytesaná priehlbina dostatočne hlboká a vysoká na to aby mohla slúžiť ako bezpečné útočisko v prípade dažďa, alebo nedajbože lavíny. Našťastie pre tú druhú možnosť bol samotný útes spevnený pevnou sieťou pribitou k nemu. Bolo to tak skôr pre kľud v duši zákazníkov než kvôli dákej tej bezpečnosti, však predsa by ste nechceli, aby sa zákazníci cítili ohrozený pri pohľade na ten majestátny útes. Bazén samotný bol celkom štedro veľký. Dostatočne na to aby sa v ňom dalo plávať a netradične pokrútený, pokrivený kde ladné zakrivenie a ohyby vytvárali polo ostrovčeky a zálivy o rôznych výškach a hĺbkach, aby si snáď každý mohol vybrať to svoje. Samozrejme časť bazéna siahala i pod previs do priehlbiny. Takže ak by niekomu vážne vadil dážď nemusel by kúpeľ vôbec opúšťať ak by sa pred ním chcel schovať.
.
Na ľavo bola vysoká stena z drevených dosiek ktorá sa ťahala od domu až po útes a rozdeľovala tak priestor pod ním na dve časti, ktorá každá mala osobitný bazén a všetko čo k tomu má byť. Tá stena mala dobrých päť metrov na výšku a k tomu na nej bola pripevnená strieška ktorá ponúkala zastrešenú cestičku dosť širokú na to, aby keby náhodou pršalo, aby sa návštevník mohol slobodne pohybovať medzi domom a kúpeľom bez toho aby zmokol. Naproti tomu plotu skrz vydláždenú plochu s bazénom a výklenkom na opačnej strane ako prirodzená bariéra stúpal do výšky mierny kopec s jemne pokosenou trávou stúpajúci tak dva metre na výšku. Takže sa naň ktokoľvek mohol pohodlne vyvaliť ak by cítil potrebu sa slniť v objatí prírody. Kulisu nad ním tvorili stromy a kríky ako finálna bariéra poskytujúca najvyššie súkromie. Samozrejme tým to nekončilo, od vydláždenej plochy cez zelený kopček a zastrihnuté kríčky viedla cestička z polo opracovaných kameňov usporiadaných do akoby provizórnych schodov v mieste stúpania. Akoby tam boli už od prírody. Takto sa dalo dostať na terasu s drevenou podlahou a nízkym plotom zakomponovaným do pevného zábradlia. Celá terasa sa nachádzala kúsok nad stromami, ale aj tak z nej bol úžasný výhľad do údolia a na okolité kopce. Priamo ponad vrcholky stromov ktoré sa akoby snažili naschvál dorásť do potrebnej výšky, aby príroda ukryla pred svetom i túto tajuplnú plošinu.
.
Ak by sme to mali zhrnúť: tak i návšteva horúcich prameňov v Nume je nezabudnuteľným zážitkom.
.
A samozrejme ako inač, ako náhle Naruto stúpila dnu, vlastná zvedavosť jej prerástla cez hlavu. Ihneď sa dala do podrobného prieskumu. Všetko si musela prezrieť a ohmatať.
.
Zastavila sa aby si obzrela reliéfy zvierat vytesaných do skalnatej steny výklenku, sprche dobre maskovanej do jedného z nich či sochách žiab. Kde jedna vystupovala z reliéfu priamo do bazéna a slúžila tak ako prívod prameňa do jazera a keďže bola dobrý meter na hladinou prúd vody vytváral drobný vodopád. Vlastne takých sôch tam bolo viacej, ale tieto už sedeli na dlažbe, pretože tam boli ešte dve menšie nádržky s priemerom nie väčším ako dva metre, ktoré sa dali naplniť ako studenou tak i teplou vodou z prameňa. Na tieto účely musia mať asi niekde schované rezervoáre.
.
Samo o sebe, že Naruto hneď našla kohútiky od každej z nich po stranách či už voľne prístupné alebo za dvierkami.
.
.
Potom sa zamerala na jeden z lístkov, ktoré dostal Saske a tento konkrétny bol prilepený na tej drevenej stene.
.
„Hej, Taiko?"
„Čo je?" Odpovedala bez toho, aby sa na ňu pozrela zaneprázdnená do svojich vecí.
.
„Čo je to vlastne za bariéru?"
„Proti čumilom."
.
„Čumilom? Nie proti vstupu?"
„Nie, je to proti čumilom. Čiastočne nás ukryje, ako pred zrakom tak i senzibilnými schopnosťami či dobrým sluchom. Nie je tak dobrá, akú máte v apartmáne, ale aspoň provizórne postačí. Takto nás nebude nikto beztrestne špehovať."
.
„Ale kto by nás chcel špehovať? Nie sme až taký zaujímavý." Pochybovala o samotnom opodstatnený takéhoto opatrenia.
„Vážne ti to nedochádza, alebo si sa to naučil ignorovať?" Povzdychla si nad zabednenosťou istého člena ich skupiny. „No tak si vezmi napríklad takmer celú túto dedinu. Ale okrem toho sú tu určité neodbytné osoby, ktoré pokiaľ by chceli nakuknúť zaplatia za to svojím životom." Zovrela pevne päsť a udrela do vetru.
.
Naruto pre teraz radšej zadumane sledovala divný lístok na stene ako by očakávala, že sa pohne, alebo spraví niečo iné. Ale než sa mohla poriadne zamyslieť tak bola vytrhnutá Sakuriným zahlásením: „A je to!" Až teraz si všimla, že tie tri balíčky ktoré pred tým spomínala zmajstrovala vo vedre do podoby akého si blata. Vymenili si pohľady. „Je to minerálna zmes pre tvoju rehabilitačnú kúpeľ." Odpovedala ružovláska na jej pýtaví pohľad.
.
„Zmes? Nemali by sme sa skôr namočiť do skutočného prameňa?" Naznačila smerom na veľký bazén.
„Aha ten? Takto... ten do ktorého sme mali ísť je teraz skoro vyschnutý, takže musíme použiť dočasne túto náhradu plus toto. A mimo iné je to výhradne pre teba."A začala to blato rozmiešavať v teplej vode tej malej nádržky.
.
„Dočasne?"
„Áno, ten prameň je aktívny len občas. A to po výdatných dažďoch. V Nume sa stali majstrami v zadržovaní vody z cenných prameňov, aby sa dali použiť až ich bude potreba. Našťastie som dostala prísľub, že ako náhle bude v dostatočnom množstve môžeme ho využiť."
.
„Hmm? Celkom dosť si toho stihla zariadiť." Zadumala...
„Samo o sebe. To len ty sa stále flákaš." Zotrela ju Sakura ihneď povýšenecky.
.
„Hej! Ja to mám tiež dosť ťažké. Stále som v jednom kole. Raz to, raz hento, inokedy tamto." Rozhadzovala rukami do strán. „Keď sa nad tým tak zamyslím ani si nespomínam kedy som mala moment pre seba."
„Každému jeho vlastný údel, že áno?..." Odpovedala v rečníckom nádychu akoby spomenula nejakú samozrejmosť, avšak jej kolegyňa ten výrok nepobrala a silno nad ním s grimasou v tvári rozmýšľala.
.
.
Ako sa zmes začína rozpúšťať v teplej vode malého bazéna, začala sa z neho uvoľňovať silná vôňa, ktorá pre určitú osobu s extra citlivým čuchom, rozhodne nebola po vôli. Na Sakurinu nespokojnosť sa rozhodla nevstupovať do voňavého kúpeľu čo dala najavo svojím mlčaním i opatrnými krokmi vzad.
Skúšala oponovať tvrdením, že by račej skočila do toho veľkého bazénu než sa čľapkať v tejto malej vaničke. Ale Sakura ju ubezpečila, že sa veľkého bazéna nedotkne pokiaľ s ňou ona neskončí. Obom bolo jasné, že pokiaľ by prišlo na boj Naruto by nemala najmenšiu šancu ubrániť sa. Medičke stačilo počkať pretože v rukách držala všetky tromfy.
Chvíľku tak na seba zazerali, až sa nepozorovane objavil Saske rovno pri nich. Naruto na jeho príchod ani nestihla včas zareagovať a tak jej beztrestne nasadil na nos štipec a sám sa vytratil z ich dohľadu. Ten štipec bol síce maličký, tak trochu spľasknutý, ale dostatočné veľký na to aby uspokojivo upchal jej nosné dierky. Akoby to bol stvorený priamo pre toto.
.
Šokovanej jej nezostávalo nič iné než odložiť župan a neochotne sa namočiť do kúpeľu.
.
Lenže samotný zápach zmesi jej prenikal i cez kožu z čoho bola nanajvýš nespokojná, ale keďže jej Sakura dostatočne jasne vysvetlila, že pokiaľ nebude spolupracovať tak: až ju úplne uzdraví, zmláti ju potom tak dokonale, že bude potrebovať ešte kompletnejšiu liečbu.
.
Keďže musela v tom bazéniku sedieť aby Sakura mohla na ňu zozadu a cez chrbát použiť svoje lekárske jutsu nuda ju celkom užierala. Ale po väčšinou si vystačila s čerením a čľapkaním hladiny svojimi voľnými nohami. Pri tejto činnosti jej prišlo na um, že musela značnú časť vody udupať, alebo vyšpliechať pretože hladina okolo nej výrazne klesla. Avšak jej ošetrujúca na to nepovedala nič, tak to nechala na tom, že buď to nepostrehla, alebo z nádrže niekadiaľ odteká voda a ona o tom vie.
Po nejakej dobe ju Sakura chytila za boky a vytiahla z kúpeľa. Držiac ju nad zemou s ňou prešla k druhému bazéniku, ktorý mal vo vode rozpustené namiesto toho blata už len dáke soli a ponorila ju don ako malé dieťa.
Naruto samozrejme s opatrnosťou namietla, že vie chodiť aj sama, ale jej prísna mamička ju zrušila tým, že nemá náladu strácať s ňou čas nad dohadovaním. Nakázala jej aby neodporovala, nech to majú čo najskôr za sebou.
.
Za krátko ju z toho druhého vytiahla rovnakým spôsobom.
.
Doniesla ju k vyššiemu čalúnenému stolíku o ktorom sa dalo jasne povedať, že slúži na masáže. Nakázala jej aby si naň ľahla. Naruto poslúchla ale chcela vedieť prečo. Sakura jej teda trpezlivo vysvetlila, že je dá predpísanú masáž. A tiež sa jej do toho moc nechce, ale bolo to v inštrukciách od babičky, tak nech zabudne na akékoľvek vykrúcanie a nech sa už s tím zmieri. Ledva si ľahla na brucho, keď sa ozvalo od bazéna čľapkanie ako keby z neho práve niekto vyšiel. Obrátili k nemu svoje pohľady.
.
Od bazénu sa k nim blížil Saske s ručníkom okolo pása.
.
Úplne na neho zabudli a tak keď si ho všimli tak nejako pri tom zjave strnuli. Podišiel k nim a na moment sa pri nich zastavil.
„Idem na chvíľu von niečo zariadiť. Takže na chvíľu ostanete sami." Zahlásil keď stál pri nich pozerajúc sa k dverám. „Kitsune, niečo si sľúbila. Tak na to nezabudni!" Dotyčná na sucho preglgla. Prekvapený nedostatkom reakcie od oboch im venoval letmí pohľad než vykročil ďalej. Obe sa na neho zadívali a bez slova ho nechali odísť. Obe ho pozorne sledovali ako svojvoľne odchádza. Ako sa jeho svaly pod kožou ladne vlnia pri každom jednom kroku ako sa napínajú keď otváral posuvné dvere až nakoniec za nimi zmizol z ich dohľadu.
.
.
Až ho nebolo Sakura uštedrila svojej zverenkini poriadny štípanec na líce.
.
„Hef za fo to bolo?!" (Hej za čo to bolo?!) Poskočila a vyletela tvárou k nej.
„Len si overujem, že sa mi to nezdalo." Odpovedala neprítomne.
.
„Taf si fo ofefuj na sefe!" (Tak si to overuj na sebe!)
Zasťažovala si ale Sakura jej venovala prísny pohľad do očí a vzala jej ten štipec z nosa. „Čo malo znamenať to niečo si sľúbila?" Narute udrel do nosa zápach tej soľnej zmesi a hneď sa natiahla po štipci, ale jej oponentka ju hneď zarazila. „Bude sa ti s tým zle dýchať tak sa prestaň vrtieť, ideme na to!"
.
Nespokojne si znovu ľahla a Sakura začala s masážou. S počiatku sa Naruto necítila najlepšie vďaka tím zmesiam, ale aj vďaka bolesti ktorú vydávali jej svaly keď ich určitá osoba dostala pod ruky. Ale postupom času sa uvoľňovala viacej a viacej a bolesti už ani nevnímala až sa ponorila do svojich myšlienok.
.
To sa mu ľahko povie niečo si sľúbila. Dobre viem čo som sľúbila. *Posťažovala si* Blbec jeden! Prečo na mňa tak tlačí? Nie je to tak, že by som jej to nechcela povedať, ale... Bude vážne vytočená až jej to poviem. Priam vyskočí z kože. *Predstavila si jej skrivený naštvaný úsmev na tvári až sa to dozvie a rázom zosmutnela.* Čo si to nahováram?... Roztrhne ma ako žabu, len za to, že som jej to už nepovedala dávno. *uškrnula sa* Roztrhla by ma ako žabu už dávno ak by som jej to povedala. *povzdychla* Asi lepšiu šancu jej to povedať, než teraz asi nebudem mať. Ale i tak... *zaváhala* Nie že by sa mi nechcelo, ale... Ak by to vzala príliš dobre mohlo by to byť pre mňa ešte horšie. *Predstavila si ako sa Sakura radostne rozžiarila a začala sa k nej správať ako k svojej oveľa mladšej sestričke. Mladšej, nezbednej sestričke ktorú nesmie nechať na moment bez dozoru. Ktorej bude hovoriť ságy o tom ako moc miluje svojho Učíhu. Radostne si ju natlačila na svoju hruď až mala Naruto problém dýchať.* To by bol problém. *Úplne skyslela, ale hneď sa jej vkradol do obrazu Saske a jeho pohľad.* Smrad jeden, netlač na mňa toľko!
.
Dopriala si ešte chvíľku než ju znova oslovila. „Hej, Taiko-chan?"
„Čo je?"
.
„Môžeme sa porozprávať?"
„Hmm?" Zadumala na moment. „No bariéra zakriví nielen obraz, ale i zvuk. Takže by to šlo. Avšak aj tak si daj pozor na jazyk. Ale pokiaľ budeš trepať hlúposti tak ti jednu vlepím.
.
„Sakura-chan?"
„Hovor mi radšej Taiko." Dodala pre istotu.
„Hmm."
.
Zostala na chvíľku ticho zatiaľ čo jej masérka prechádzala z jednej časti tela na ďalšiu a pri každej jej to spočiatku bolo nepríjemné než sa dané miesto uvoľnilo.
.
Do kelu, Sakura-chan, prečo si tak podráždená už na začiatku? Nerob mi to ešte ťažšie ako to je. Ako mám vôbec začať? Saske sa naštve ak ti to nepoviem. Ale na druhú stranu Sakura-chan...
.
„Hej, Taiko-chan?"
„Čo zas?" Utrúsila polo otrávene.
.
„Radšej nič." Sklamane znížila hlas.
„Lezieš mi s tým na nervy! Tak už sa konečne vykokci! Čo máš na srdci?"
.
„Kto si myslíš, že je lepší...?"
„He?"
.
„Kitsune, alebo Naruto?"
„He? O čo m to blábolíš? Máš absták?"
.
„Koho by si z tých dvoch mala radšej?"
„Čo to za výmoli máš v tej hlave teraz? Prestaň na to ísť okľukou a vyklop čo máš na srdci!"
.
Tebe sa to povie vyklop čo más na srdci, keď v okamihu, keď ti to poviem ma pošleš meter pod zem. Už sa ti to pár krát skoro podarilo.
.
Na chvíľu sa znovu odmlčala než znovu našla odvahu pokračovať. To už ale ležala na bruchu. Letmo sa na Sakuru zadívala.
.
„Hej, Taiko-chan."
„Hmm?" Reagovala Nezaujate.
.
„Koho by si vybrala... ak by si ty mala rozhodnúť či budem chlapec, alebo dievča?"
„Čo to?" Na okamih sa zarazila, ale ihneď na to si povzdychla. „Hej, nemám v pláne byť tichou vŕbou pre tvoje zvrhlé predstavy. Je mi jedno čím budeš. Chlapec, dievča to je jedno. Aj tak to odnesú moje nervy."
.
Naruto zosmutnela odvrátila od nej svoju tvár. Bez ducha sa niekam dívala.
.
Skvelé, ani ma neberie vážne. Pomýšľa na mňa skoro ako na otravné domáce zvieratko. *Povzdychla si.* Prečo je to s ňou také ťažké? Po tom čo sa stalo ráno by to nemal byť problém, ale stále... Prečo vôbec trvala babča Tsunade, aby som sa tejto hlúposti vôbec zúčastnila. Mohla som sa liečiť pekne potajomky doma. *Zvážnela* Že aby som sa neflákala. Pche‼ Určite chcela ušetriť, alebo skôr zarobiť. Nie... *zosmutnela* babča taká nie je. Ale to neznamená, že sa mi to musí páčiť. Síce je fajn že aspoň na čas pred nimi vystupujem vo svojom tele, ale všetci si myslia, že som pôvodne chalan. Ani si nechcem predstaviť tie ich reakcie ak by zistili, že som dievča. *Pretrepala si panicky vlasy* Kiba a Lee by určite mali hlúpe nápady a s Ten-Ten by to seklo. Neji by asi tiež neuniesol, že prehral s babou ktorá sa vydávala za chalana. A Obaja joninsky zvrhlíci?... *Striaslo ju.* Ak už nebude možné predstierať, že som dievča... radšej nepomyslieť. *Na okamih sa zarazila.* Ak už nebude možne? Na aké hovadiny to už začínam myslieť? Nie je možné, aby som zostala babou na vždy. Som chalan a chalanom zostanem. Až sa táto sprostá misia skončí zas sa reaktivuje techni... *Spomenula si na okamih, keď jej Tsunade hubovala ohľadne jej stavu. Pri tej spomienke ju až hororovo zamrazilo.* Čo, čo ak už nikdy nebudem chalanom? Nie, nie, nie‼ Musí byť cesta! Nejako sa musím z toho dostať, aby uverili že som chalan. Nejako i keby... i keby som mala vystupovať ako dievča. *uškrnula sa* Baba čo predstiera, že je chalan ktorý musí žiť v babskom tele. Geniálne ešte si musím...
.
„Kitsune‼" Zatriasla Sakura neprítomnou blondínou a vrátila ju tak do reality. Vykoľajená na ňu pohliadla s prekvapeným pohľadom. „No tak. Ty jedna!" Povzdychla si porazenecky jej opatrovateľka. „Tak teda dobre, vypočujem si čo más na srdci a nebudem ta za to kritizovať a ani ti jednu nefláknem. Stačí? Alebo mám pridať čestné skautské?"
Nečakala na jej odpoveď a rovno jej nakázala aby sa posadila, že jej bude masírovať šiju.
.
„Sakura-chan?" Spustila po chvíľke ,keď už bola pod náporom Sakuriných rúk.
„Áno?" Odpovedala tentoraz prívetivo aby ju snáď znovu nevyplašila.
.
„Čo by si povedala ak by som ostala..." Preglgla váhavo.
„Ostala čo?"
.
„Ak by som ostala ako dievča na vždy."
„Čo ta to napadá?" Zaskočilo ju. „Žeby nad tebou začal víťaziť feminizmus? Ty a ostať dievčaťom na vždy?" Dodala skôr žartovne než káravo, ale nezdalo sa žeby sa jej tá predstava nejako výraznejšie hnusila. „V každom prípade stačí zrušiť tú techniku premeny a je to hotovo."
.
„Ale... čo ak sa nebudem môcť zmeniť."
„To by bola aká hlúposť!" Zahlásila tak odhodlane ako by to bola samozrejmosť, že sa vráti do svojej predchádzajúcej podoby. „Žiadny strach, až sa toto skončí budeš rovnaký otrava ako pred tým. Obloha bude modrá a slnko bude svietiť."
.
Sakura-chan ber to prosím vážne. „Ale čo ak zostanem takáto? Bola...?"
„Bola čo?"
.
„Bola by si ochotná to prijať?"
„Čo ta to napadlo? Nemáš snáď v pláne, že by som sa o teba starala do konca života, že nie?"
.
„Ja... len... či bi si mala problém s tým ak by som bola v skutočnosti ženou."
Sakura sa nečakane navalila na jej chrbát uchopiac jej prsia a veľmi skúsene ich začala ich masírovať.
.
Na ten nečakaný výpad poriadne zhíkla. „Sa-Sakura-chan?" Zastonala bolesťou, ale po chvíli ako bolesť ustupovala pod náporom pohybov prišlo na rad iné zastonanie.
„Čo to? Čo to? Že by sa niekomu zapáčilo ženské telo?" Podtrhla šibalským tónom a skôr sa začala s jej prsiami hrať ako ich masírovať.
.
„J-Ja,.. na to som ne-nemala príležitosť." Precedila namáhavo.
„Zvrhlík" Zahvízdala jej do uška.
.
„No tak‼ Toto by si dievčaťu nemala robiť!" Protestovala a zapýrená sa pokúšala vykrútiť, ale jej telo ju nechcelo poriadne poslúchať. Bola až príliš senzitívna a útočník až príliš dobre vedel čo robí.
„Aj tak ti ich musím premasírovať! Nehorázne ma vytáča, že ti ich závidím."
.
„Ta-takto sa ale ne-nemasírujú. Ach. "
„A odkiaľ to práve ty môžeš vedieť? Na chlapa dosť odvrávaš." Jej prsty zamierili k bradavkám.
.
„Ale, ale ja som diev.. ach. "
„Čo že to si? " Prestala Sakura skrývať svoje pobavenie. Provokačne sa s ňou začala hrať ešte viacej. Jej obeť sa pokúsila dostať na nohy, ale s ňou na chrbte sa dostala ledva na kolená. Skúšala sa preto dostať od nej poštvornožky, ale bolo to ako by ju vláčila so sebou.
.
„Nenúť ma to povedať!" Strácala sa pod náporom.
„Čo ta nemám nútiť povedať? "
.
„Že-že som bola d-dievča-ah ." Vydrala zo seba na silu s tvárou hrajúcou všetkými odtieňmi červenej.
„Heee? " Pretiahla to slovo pobavene a uškrnula sa. „Že by priznanie od zvrhlíka? O tom tvojom sexi jutsu už predsa dávno viem. A vôbec netvrdím, že som sa ho nesnažila naučiť. Alebo máš nebodaj na mysli?..."
.
„TO NIE‼ TAK SOM TO NEMYSLELA‼" Zakričala na protest, ale účinok sa minul cieľu a len sa ťažko zadýchala.
„Viem o tom, že je to tvoje obľúbené jutsu, naučil si ho i Konohamarua a stal sa rovnakým prevítom ako ty. Tak o čo ti ide? Nechceš..." Zrazu Sakura prestala s masážou a prešla do nebezpečne vážneho tónu. „Nechceš... mi povedať že máš záľusk na Saského? Že nie?"
.
„Ti šiblo?" Vyvalila oči.
„Nechceš mi asi povedať, že sa ti bozkávanie s ním zapáčilo tak veľmi, že by si zahodil svoju mužnosť, že nie?"
.
„O, o čom to hovoríš sa-samozrejme, že nie!"
„Pobozkal si ho!"
.
„Nie!"
„Pobozkal a to dokonca dva krát. Na akadémií a potom keď sme odchádzali."
.
„To bola nehoda, nehoda."
„Ako to môžeš tvrdiť, keď všetci ostatný po ňom pasu? Ako to, že sa Saského pery stali tvojou obetou a nie mojou? Aké zvrhlé, priam neodpustiteľné."
.
„Nie, nie, nie to ja som tu o-obeť, ja som obeť. To on si dovoľuje! Počuješ? Počuješ?" Dostávala sa pomaly do delíria.
„Hej, neskolabuj mi tu, áno?"
.
Pokiaľ Narutine srdce doteraz išlo cvalom tak teraz sa vyrovnalo celej kavalérii. Tvár mala komplet červenú a jej telo pokrývali kvapôčky potu. Jej ťažké dýchanie sťažovalo Sakurine zovretie. A tá sa ani nemusela snažiť pokračovať s masážou pretože hlboké nádychy a výdychy jej obete to robili za ňu.
.
Ružovláska sa pozorne zadívala na tvár svojej hračky a až si toho dotyčná všimla znovu spanikárila. „Č.. čo je?"
„Ty a Saske..." Skomentovala sucho bez náznaku emócii nízkym tónom.
.
Naruto sa na ňu s neskrývanými obavami mlčky pol okom zadívala.
„Že ty jeden máš záľusk na Saského? Že mi ho chceš prebrať?"
.
Blondína okamžite vystrelila do záklonu a začala panicky gestikulovať až sa Sakura musela zaprieť, aby sa neprevrátili. „Čo-čo tým myslíš? Ja-ja-ja a S-Saske? Ti šibe? Odkiaľ si na ta-takú hlúposť prišla? Ja a s-s-s ním?! Nemožné, nemožné, nemožné‼" Vykrúcala sa a mihotala očami z miesta na miesto. Prevažne sa snažila, aby sa ich pohľady nestretli ani kútikmi, ale bola tak v panike, že ich nakoniec pre istotu zavrela.
Sakura mlčky nespokojne prebodávala pohľadom jej tvár zatiaľ čo sa jej obeť snažila pochytiť dych. „Vážne? Taký sexi chlapík? Každé ženské telo mu chce podľahnúť." Podráždila ju koketne.
.
„Dočerta s tým, že je pekne tvarovaný‼" Vybuchla Naruto v proteste tak rázne že Sakuru priam ochromila. „Čo sa mi má na ňom páčiť?! Je to suchár, ktorý sa len tvári cool! Je to samotár, odpadlík, ktorý sa straní všetkých naokolo." Pokračovala tak rýchlo až bolo ťažké s ňou držať krok. „Nikto na tomto svete mu skoro nerozumie a najviac sa cíti osamelí, keď ho obklopuje banda zvlhlých fanyniek! Ktoré len Saske sem Saske tam." Musela na sekundu zastaviť aby pochytila dych, ale ako náhle ho mala pokračovala. „Je to hajzlík čo sa zabáva výhradne na môj účel. V jeden moment je galantný sexi džentlmen a vzápätí ma predhodí ako návnadu šibnutím ľudom. Vtipný je len keď ma s tým môže rozhodiť a jediné čo ho poslednou dobou baví je robiť si zo mňa srandu." Spomalila trochu. „Zakaždým to pre mňa je tak trápne, že nemám poňatia čo robiť. Pán úžasný sa so mnou hrá ako s bábkou a ja nemám ani šancu mu včas oponovať, alebo mu nakopať prdel za to. Skoro ako by som si o to pýtala." Spomalila na bežnú rýchlosť. „Na druhú stranu je on tým jediným na koho sa môžem spoľahnúť, že to nebude ešte horšie. Cítim sa ako by som ho mala nasledovať kamkoľvek kam pôjde a za žiadnu cenu ho nespustiť z očí. Skoro ako by som si o to všetko pýtala. Nedokážem sa mu ubrániť, ale na druhú stranu neznesiem keď nie je nablízku."
.
Zosmutnela alebo sa skôr trošku upokojila z rozrušenia s pohľadom teraz zabodnutým do zeme. „Sľúbila som mu... Sľúbila..."
.
Na sekundu dve onemela a jej tón a výraz sa zmenil na vystrašený. „Stojí za nami, že áno?"
„He?..." Ružovláska okamžite zbledla, jej zreničky sa smrteľne zúžili.
.
„Hotovo?" Jednoduchá otázka spoza ich chrbtov od nikoho iného než Saského vo svojom obvyklom znudenom nádychu prinútila obe zhíknuť odpoveď. Sakura bleskovo odpovedala „áno" zatiaľ čo Naruto „nie" a zakryla si dlaňami svoju tvár. Obe červené ako repy stuhli v nervozite.
.
„Do pol hodiny máme program. Tak narýchlo do vody nech tá prestávka bude mať aspoň nejaký význam."
.
Ružovláska vstala ako robot. Odhodlane vzala blondínu do náruče a bez jediného zaváhania ju šmarila z miesta kde boli rovno do hlavného bazénu.
Naplocho a hlučným šplechnutím dopadla na hladinu a zmizla pod ňou. Výšplech šiel riadne do výšky.
.
Ružovláska si prehrabla vlasy a zvodnou chôdzou odkráčala a zostúpila do bazénu. Chcela sa spokojne uvelebiť na okraji, keď ju Naruto stiahla za nohu pod hladinu ako nejaký dravec.
.
Než sa za pár sekúnd celá kašlajúca a rozzúrená vynorila s pod vody. Až pochytila dych vrhla naštvaný pohľad po Naruto, ktorá bola dobré tri metre pred ňou a len s polkou hlavy nad hladinou s nevľúdnym pohľadom sa urazene odvrátila a zmizla pod hladinou.
.
„Ty prevít jeden!" Zaškrípala medzi zubami s navretou žilou na zovretej pästi, ale jej po prípadný výpad prerušilo čľapnutie do vody. Otočila sa a zbadala ako sa Saske v plavkách práve uvelebuje pri okraji. Totižto pri tom okraji kde práve bol, mal bazén akýsi stúpajúci výbežok kde hladina bola akurát na to aby sa tam dalo viac menej pohodlne sedieť. A ich čiernovlasí spoločník toho náležite využil. V jej očiach sa zablýskalo a hneď využila šance. Odhodila zo seba všetok ten hnev ako by to bol módny doplnok. Nahodila svoju naj sexi masku a čo najprirodzenejšie sa usadila do jeho blízkosti. Chvíľku tam nervózne, zapýrene posedávala než sa pomaličky k nemu priblížila.
.
V momente, keď sa odvážila k nemu nakloniť a pokúsila sa ho osloviť, zasiahla jej tvár naplocho červená okrasná ryba.
.
Šok z nečakaného výpadu totálne zmaril jej plány, zatiaľ čo ryba zmizla naspäť pod hladinou.
.
Na jej čele vyvrelo niekoľko žíl a v jej očiach horel oheň smrti. Vrhla svoj pohľad k hladine odtiaľ sa na ňu mračila Naruto. Od jej výbuchu ju delili len sekundy, keď sa Saske nečakane prudko postavil.
.
Niečo uvedomil, niečo čo prinútilo jeho zreničky, aby sa rozšírili a okamžite na nich vyhúkol. „Koľko tých rýb tu je?‼" Sakura poskočila a jej bojovná nálada bola kde tam. „Okamžite musíme pochytať všetky ryby čo sú tu! Živé‼" Zavelil Saske bez jediného vysvetlenia.
.
Nacvičená tímová spolupráca sedmičky ukázala svoje ovocie i teraz. Na nič sa nepýtali. Nebol čas sa dohadovať. Okamžite sa do toho s vervou pustili. Behom pár minút čo lovili rybky pod hladinou do holých rúk sa im podarilo vytiahnuť na breh peknú kompletnú zbierku.
.
„Karas zlatý..." Podotkla opatrne Sakura, keď spoločne mlčky stáli nad úlovkom u brehu a Saske tie ryby prebodával pohľadom zo svojho sharinganu.
.
„Máš hlad?" Opýtala sa nonšalantne Naruto.
.
„Nie." Odmietol Učíha a s povzdychom zrušil svoj Sharingan. Obe na neho s obavou, ale trpezlivo pozerali než si ich pohľadov všimol a rozhodol sa im podať vysvetlenie. „Keď som rozmiestňoval bariéru všimol som si, že tu už jedna podobná je. Tak keď som šiel von niečo zariadiť, využil som čas a okrem iného som to z vonka skontroloval. Hľadal som či v tej bariére niekde nie je diera. Žiadnu som nenašiel."
„Rozumiem." Zahlásila sebavedome Sakura a v ten moment sa pustila do rýb. Svojou lekárskou technikou skontrolovala každú jednu z nich. Na konci si unavene povzdychla. „Karas zlatý. Všetko samce. Nezistila som prítomnosť žiadnej vloženej techniky, alebo akékoľvek zmeny spôsobené čakrou. Sú to len obyčajné ryby."
.
„Takto sa strhnúť pre nič." Zavrčal nespokojne.
„Na druhú stranu je lepšie pre istotu všetko poriadne skontrolovať. Však čo ak?" Snažila sa o kompliment Sakura.
.
„O čom to hovoríte? Bariéra nefunguje?" Spustila znovu blondína a vynútila si ich mrzuté pohľady.
„Ach ty jeden." Povzdychla si unavene ružovláska. „Tak počúvaj!" Zdvihla učiteľský prst. „Pokiaľ chce niekto niekoho odpočúvať a bráni mu v tom bariéra tak buď musí byť dosť dobrý na to aby tú bariéru prekonal, alebo jednoducho prepašuje dnu niečo čo bude slúžiť ako mikrofón, ale i tak by tu muselo byť spojenie."
.
„Rybu?" Opýtala sa skoro ako malé dieťa ktoré sa jeho rodič snaží opiť rožkom.
„Rybu..." Zatvárila sa prísne ako učiteľka pred nepozorným žiakom.
.
„Takže tá ryba je špión?"
„Nie, ta ryba nie je špión. A ešte jedna vec..." Zatvárila sa nespokojne kyslo.
.
„Áno?"
„Hod si konečne niečo na seba‼" Zapulzovala jej žila na čele.
.
„Hmm? Doteraz ti nevadilo, že si mi nedala plavky." Nechápala Naruto.
Sakura sa zapýrila. Navretá žila jej prebehla z jednej strany hlavy na druhú a radšej sa ani na Saského za ňou ani nepozrela. „To pretože, teraz... tu... je..." Zavrtela hlavou ako by sa snažila z hlavy vytriasť určitú myšlienku. „Zabudni na to! Obleč sa‼ Daj si na seba ten župan!" Natlačila sa k nej a odtlačila ju k jej županu.
.
Než sa stačila ich škriepka vyhrotiť u dverí zvučne zacvengal krásny mosadzný zvonec.
.
„To už ubehlo toľko času?" Počudoval sa Saske nahlas. Čo bolo u neho neobvyklé a obe sa na neho pýtavo zadívali. „Rozmýšľal som ako nám dajú vedieť, keď už to bude pripravené. Hlavne, keď je tu tá bariéra. Ale na druhú stranu, pre istotu budeme musieť toho miesto neskôr podrobnejšie preskúmať či sa tu niečo neskrýva."
.
„Ja som to tu prešla a nič som nenašla." Odpovedala pohotovo blondína začo si od ružovlásky vyslúžila zamračený pohľad. „A čo tá ryba?" Pokračovala nejako podozrivo zaujato.
Saske si povzdychol. „Skvelí nápad ako udržiavať bazén čistý bez hmyzu a rias."
.
„Vrátiš ich teda späť?" Namierila svoj pohľad na ryby ale miesto kam ich dali už bolo prázdne.
„Už sa stalo, tak sa nezdržujme a poďme!"
.
„Kam?" Opýtali sa obe spoločne..
.
„Počkaj!" Namietla Sakura. Kvôli včerajšku budem musieť vykonať ďalšiu procedúru ešte dnes."
„To je v poriadku, neopustíme areál. Dáme si len malú prestávku vo vnútri." Upokojil ju Saske.
.
„A čo to bude?"
Opýtala sa horlivo Naruto priam nadšená z toho že sa niečo deje. Ale keď jej Saske odpovedal s tajuplným úsmevom na tvári, že je to prekvapenie tak sa ona i Sakura od nespokojnosti oduli svoje tváre. Lenže obe boli až príliš zvedavé čo za prekvapenie ich tichí spoločník pripravil a tak ho pokorne nasledovali.
.
*Na budúce: Hádaj, kto sa (ne)ukáže?
Karas zlatý - .
- Nenáročná okrasná ryba dorastá do 30 cm a prevažne sa drží u dna. Väčšinou naberú sýto červenú farbu. Vhodné do japonských plytkých okrasných jazierok.
Prečo je sakura trošku Out of Character sa dozviete v ďalšej kapitole.