Napriek tomu že našu výpravu domáci z kúpeľov tak povediac vykázali, ich odchod sa hneď tak nekonal. Jednak za to mohol Narutin smutný pohľad na skazu ktorá tu po nich ostala a tiež k tomu prispeli i zúfalé výrazy na tvárach domácich.
.
I keď sa všetci sporiadane vydali k šatni Naruto sa na pol ceste zastavila a mlčky pozerala na hladinu bazéna, kde plávalo niekoľko Karasov bruchami hore. V hlave mala obrovský výr myšlienok a pocitov ktoré jej bránili čoby len trošku sa sústrediť. Možno mala výčitky, že sa jej nepodarilo doručiť kamarátke myšlienku dňa, alebo skôr, že jej snahy o doručenie tejto myšlienky viedli k vzniku tejto katastrofy.
.
Takto tam tak stála niekoľko minút, než ju z jej zadumania vytiahol Saske. Jemne položil svoju ruku na jej plece. Aj bez slov mu došlo o čo kráča. I zvyšku ich výpravy nejakým spôsobom došlo čo je vo veci. Bez toho aby si všimla, sa okolo nej zišli do polkruhu.
.
Kakashi ju za všetkých povzbudil nejakým divným vžrokom o tom že nezáleží na tom ako moc sa niečo rozbije. Pokiaľ si to ešte niekto váži a záleží mu na tom, stále sa to dá dať do poriadku. Dokonca to môže zažiariť v ešte väčšej kráse ako predtým. Samozrejme to hneď nepobrala, ale všetci chlapi sa nadšene dali do práce. Teda vlastne do akéhosi upratovania. Taktiež sa k nim pripojila i Karin, ktorá sa svojvoľne podujala k ich komandovaniu, pod zámienkou manažovania.
.
Naruto chcela pomôcť tiež, ale bola okamžite vykázaná do budovy Karinou otravnou prednáškou zameranou na jej zdravie a status nevesty. Nezostávalo jej nič iné než sa v jednej zo spoločenských miestností pripojiť k Ten-Ten, ktorá sa starala o omdletú Sakuru. Ale v skutočnosti mala Ten-Ten za úlohu potajomky podávať Sakure sedatíva, aby sa náhodou predčasne neprebrala.
.
Takto tam počkali bez dôležitejších slov s nádychom trápnej chvíľky pretože ani jedna sa nemala k pusteniu sa do zmysluplnejšieho rozhovoru.
.
.
Spoločne zvládli toto menšie upratovanie a domáci ich s úsmevmi vyprevadili až pred vchod kúpeľov aby mali istotu že už pôjdu. Ale než sa tak stalo, slnko sa už blížilo k západu. Postupovali voľným krokom a v skupine panovala pomerne dobrá nálada. Dokonca i Narute sa tak trošku uľavilo i keď nevenovala svojmu okoliu skoro žiadnu pozornosť. Každý pritom niesol dáke tie bágle, sieťky či tašky, alebo škatule a úplne budili dojem akoby išli z veľkých rodinných nákupov, než z kúpeľov.
.
Vpredu boli v rade Neji, Ten-Ten, Naruto a Saske. Pár krokov za nimi sa pohybovali Lee, Karin a Kiba tesne u seba. Napriek tomu, že Karin mala dáke skryté plány a pokúsila sa schovať za veľkú hromadu ktorú sa podujala odniesť, bola proti svojej vôli vtiahnutá do rozhovoru s oboma. Pritom mali približne toľko nezmyselne veľa čo ona a bravúrne to využili proti nej. Obaja k nej pristúpili z jednej strany tak na tesno že sa ich náklad popreplietal. Pritom jej nedávali jedinú šancu na vykĺznutie či už zo pazúrov nákupu, alebo rozhovoru. Reč sa točila výhradne okolo uťahovania si z Karin všetkými možnými spôsobmi čo ju samozrejme kvalitne vytáčalo. Najviac úspechu mal jej odvážny zadoček. Vôbec jej nedovolili prejsť do jej poučovacieho módu a i keď sa po nich občas oháňala ani raz ich nezasiahla a väčšinou sa zmohla len na urážky. Celkovo boli hlučný natoľko, žeby ste len ťažko tvrdili, že nejde o chuligánov.
.
Vzadu zas šli obaja starší Joníni a Sakura na Akamarovy zaostávajúc pár krokov, aby si udržali bezpečný odstup. Sakura bola nejako zoslabla a oťapená od všetkého toho sedatíva čo do nej pre istotu Ten-Ten napumpovala a tak sa Akamaru podujal, že ju odnesie na svojom chrbte. A samozrejme staríci mali vlastný námet na rozhovor ktorý obsahoval prevažne dospelácke reči. Ale po väčšinou len dávali pozor na povädlú Sakuru.
.
Vpredu bola Naruto vedľa Ten-Ten pomerne nervózna. Občas po nej hodila okom, ale ich štvorčlenná skupina ostávala potichu, hlavne kvôli búrlivej trojici kúsok za nimi. Všetci štyria kráčali bezo slova a ako sa blížili von z lesa Naruto nasucho preglgla. „Koľko toho vy dvaja viete?" Opýtala sa ticho takmer nebadane.
„Čože? Hovoríš niečo?" Pochytila dačo z jej vety Ten-Ten a s úsmevom k nej natočila svoju hlavu.
.
Blondína však na ňu pohliadla len kútikom oka. Mlčala a ešte viacej znervóznela. Vlastne obe mlčali s kvapkou potu na ich tvárach v trápnom nádychu.
.
Ale skôr než ktorákoľvek z nich zmohla povedať niečo ďalšie ozval sa prísne polohlasom Saske. „Nesnaž sa použiť niekoho iného ako náhradu na to čo máš urobiť ty sama!"
.
Blondínou to miklo a trošku previnilo sa pred svojim nastávajúcim prikrčila, načo čiernovláska s copíkmi reagovala len nanútením úsmevom a ešte nanútenejšou náhražkou za smiech. Preto obe pozreli na Nejiho v nádeji, že niečo povie, ale on zostával bez slov a s nezaujatým pohľadom upreným vpred.
.
Takto ušli pár krokov a ako sa obe nepozerali vpred, nedávali pozor ani na cestu pred nimi. A tak pri prvej väčšej nerovnosti synchronizovane zakopli, stratiac rovnováhu. Nebezpečne sa predklonili vpred a hrozil im pád zo schodov. Samozrejme, že iba Narute hrozil držkopád, ale obaja chalani sa zachovali ako džentlmeni a iniciatívne ich zachránili pred hroziacim pádom.
.
Bolo to tak impulzívne, že oba páry zastali v objatí a mohli nasledovať romantické pohľady zamilovaných z očí do očí, keby...
.
...Keby tam s nimi nebola Karin. Okamžite postrehla čo sa stalo, v sekunde prešla do módu morálnej dozorkyne a celá vytočená sa pustila do kázania. Na nevestu drístala niečo v zmysle, že nemá byť tak neopatrná a že si doslova koleduje o úraz. Pritom na predčasne dospelú a jej partnera zas mala pripomienky ohľadne zdravého správania sa na jej vek.
.
Ako náhle spustila tak sa obe menované inštinktívne chytili za rameno svojho záchrancu, či skôr v panike, čo ich kazateľke rozhodne na nálade nepridalo. Chlapi navolili svižný krok a netrvalo dlho než dorazili do hotela. Avšak dvojici Lee Kiba sa nepodarilo Karin čoby len spomaliť nieto zamerať sa na niečo iné. Celú cestu za chrbtom hlavnej štvorici mlela tie svoje prednášky. Nie že bi si z nich zapamätali čoby len jediné slovo.
.
Pri večeri keď sedela celá výprava pri stole, kde ona otravne zazerala na každého, rovnako ako prísna vychovávateľka na neposlušné deti, čo pri prvom náznaku niečoho čo nebolo podľa jej regulí spoločenského správania previnilca ihneď zvozila. Ale stačila chvíľka nepozornosti, kedy sa napila z pohára po ktorom jej riadne zabehlo. Kto vie či v tom pohári niečo bolo, ale poriadne sa rozkašlala až tak že stratila dych i prehľad o svojom okolí. Jej zmysli sa úplne zahmlili. Tento výpadok nemohol trvať viac než niekoľko sekúnd, možno desiatok, ale až pochytila dych a rozhliadla sa, zistila že v celej miestnosti ostala len ona sama. Za tú chvíľku všetci do jedného využili tejto príležitosti a zdrhli. Samozrejme že čo sa týka jedla, pobrali čo sa dalo.
.
Chvíľu nato vykypela a zlostne zaryla svoje prsty do stolu. Lenže bola príliš mentálne vyčerpaná nato, aby vo svojej práci pre dnes pokračovala ďalej. Zosypala svoju hlavu na stôl a zostala tak pokiaľ ju pani domu madam Aya neprišla prebrať k životu.
.
.
Dvere novomanželského apartmánu sa svižne zavreli a naša dvojica sa opäť ocitla osamote. Odlúčená od všetkých a všetkého toho naokolo.
Saske sa bez jediného slova vydal k stolíku a položil na neho tanier so svojou zeleninou. Naruto ho za moment nasledovala a niesla si rovno väčší hrniec s kde čím možným, ani sama nevedela čo v tom poriadne je. Jednoducho schmatla tu najväčšiu nádobu s jedlom ktorá tam bola. Ale než stihla prísť k stolíku tak si to Saske zamieril rovno do kúpeľne. Mlčky ho sledovala pohľadom než v nej zmizol. Potom, ale ucítila známy pocit v žalúdku a jej pohľad zamieril na ľahký pokrm ktorý stihla ukoristiť. Pokrčila ramenami, sadla si za stôl a behom momentu sa i pustila do svojho úlovku. Pritom trpezlivo vyčkávala až sa vráti.
.
A po pár minútach sa aj vrátil a to len chvíľočku potom čo stihla dokončiť svoju večeru. Odetý do županu a s uterákom na hlave okolo nej bez slova prešiel. Gestom jej pritom naznačil, že kúpeľňa jej voľná. Nechápavo sa na neho pozrela, že prečo by tam mala vôbec ísť, keď prišli z kúpeľov. Ale keď jej nevenoval ďalšiu pozornosť, než dívať sa na jeho chrbát, poddala sa ju tiež navštíviť.
.
Až za sebou zavrela dvere strnula. Zachvátila ju prázdnota. Na moment v tej kúpeľni len tak stála, potom s prázdnym pohľadom pohliadla na sprchu a povzdychla si. To čo mala na sebe odhodila len tak kde stála, vkročiac pod sprchu. Vôbec sa nestarala o osprchovanie, len tam tak stála a voda stekala po jej koži. Ani nevnímala akú teplotu má. Na rozdiel od celého dňa jej myseľ bola teraz úplne bez myšlienok. Ako strom či nejaká socha v daždi tam stála pokiaľ jej pohľad nespadol na bok a následne na zavesený župan. Zastavila vodu a natiahla sa poň. Ani sa nemienila utrieť do uteráku ktorý bol bližšie, len cez seba prehodia župan a postavila sa pred vysoké oválne zrkadlo majúce od podlahy dobré dva metre.
.
Len tak tam dobrú minútu stála a zazerala na svoj obraz. Potom si niečoho v tom odraze všimla, alebo skôr sa jej niečo nezdalo a trošku pokývala hlavou zo strany na stranu. Nevedela prísť na to, čo sa jej nezdá, ale dostával sa jej nejaký neurčitý pocit. Pohliadla na jej strapaté vlasy a následne prebehla pohľadom po svojom blízkom okolí. Pohľad jej zavítal na bohato vybavenú poličku s prípravkami a pomôckami do kúpeľne. Za pomoci prítomného hrebeňa sa jej podarilo ako tak učesať. Jej pohľad potom padol na púder a behom pár okamihov ho mala trošku i na tvári.
.
Po chvíli sa zadívala na svoj spokojný odraz na ktorom sa rysoval úsmev. Po pár sekundách sa jej oči rozšírili v zdesení. Čo to do pekla robím? Podvedome ustúpila o krok vzad do náznaku obrannej pozície, akoby sa osoba v zrkadle chystala na výpad. Prečo sa takto fintím? Veď je to debilina! Prečo to vôbec robím?! Zrazu sa jej do mysle vkradla tvár istého Učíhu. Zbledla. Sakura chan ma zabije? Striasla sa, ale hneď na to zovrela svoje päste. Hlúposť! Prečo by ma mala zabiť? Odhodlane sa pozrela vpred. Nie je to tak, že by som do neho bola za... Zarazila sa pretože bielu farbu v jej tvári vystriedalo zapýrenie. Zamerala svoj pohľad na zapýrený odraz osoby pred sebou a komplet sčervenala. Chcela ustúpiť o pár krokov, ale prekvapilo ju keď jej chrbát skončil na dverách za ňou. Naskytol sa jej širší pohľad na svoj odraz i na jej postavu v nezaviazanom župane. Jej oči sa rozšírili a narýchlo si ho uviazala akoby sa zahanbila pred osobou v zrkadle. Sklopila svoj zrak, zamrvila sa a v rozpakoch si priložila ruky v obrannom geste na hruď akoby mala pocit, že jej župan dostatočne nezakrýva prsia. Pocítila ako rýchlo jej búši srdce a na jej červenejúcej tvári sa vyobrazila grimasa paniky.
Jej srdce nespomaľovalo ani po chvíľke čo tam tak stála, jej myseľ teraz bola v tornáde a ťažko dýchla. Opatrne pohliadla na zrkadlo, na svoj obraz. Srdce jej poskočilo a ešte viac vypleštila oči. To čo videla nedokázala pobrať. Akoby jej vlastný odraz nebol jej, pozerala sa na nejakú veľmi zapýrenú blondínu, ktorá sa išla od hanbi prepadnúť pod zem.
.
Narutin pohľad sa zahmlil ale i cez to sa s doširoka otvorenými očami pozerala vpred. V okamihu sa výzor osoby pred ňou zmenil a teraz pred ňou stála mladá žena v župane s dlhými jasne červenými vlasmi. S panickým výrazom v zapýrenej tvári sa snažila zatlačiť do steny o ktorú sa opierala chrbtom presne tak isto ako Naruto. Ich pohľady sa stretli.
.
Naruto sa okamžite spružnila a spanikárila. Nie, nie, nie!
.
Vybehla z kúpeľne a hneď ako bola vonku dostala pomyselnú facku ktorá ju prebrala do reality.
.
Zastala a na tvári mala nechápavý výraz, že čo sa to stalo a kam sa to dostala.
.
Apartmá už totižto bolo zahalené do tmi. Svetlá zhasnuté a závesy zatiahnuté. Jediným svetlom bol pás svetla z kúpeľne ktorú sa zužoval ako sa dvere za ňou zatvárali až sa nakoniec zotrvačnosťou bezhlučne privreli natoľko že zavládla tma. Jej oči našli posteľ a jej nohy sa roztriasli. Kľud! Nie je sa čoho obávať. Celé toto bola len ďalšia čudnosť ktorá sa mi prihodila. Stačí sa z toho vyspať a zajtra bude všetko v poriadku. Ver tomu! Podarilo sa jej upokojiť a tak sa zhlboka nadýchla a vydýchla. Opatrne vykročila smerom k posteli. Opatrne našľapovala, tichučko ako myška napredovala v pred. Keď už bola pri posteli zmocnil sa jej vrelí pocit očakávania. Opatrne sa sklonila na ňu, zbadajúc na druhom konci siluetu Saského zakrytého perinou. Srdce sa jej rozbúšilo. Priam ho cítila až v krku. Celá sa roztriasla a pocítila v sebe neskutočné teplo. Jej myseľ explodovala už ani nevedela čo a ako. Jej pohľad sa zabodol do neho. Ako predátor mrviac sa, ale i cez to sa v ladných pohyboch po štvornožky k nemu približovala. Krok za krokom, až prišla k nemu. Bol pri okraji otočený na bok, chrbtom k nej. Jej dych bol ťažký, ale napriek tomu bez jediného zvuku. Opatrne sa k nemu naklonila aby sa mu pozrela do tváre. Poriadne v tej tme nevidela a tak sa nakláňala bližšie a bližšie až...
.
Sa on pohol a prevalil sa na chrbát.
.
Naruto takmer dostala infarkt. V panike ucukla naspäť spadnúc na zadok. Pritom už, už čakala jeho výpad, privrela oči a márne sa snažila krčiť za svojimi rukami. Avšak... nič sa nedialo.
.
Po chvíľke opatrne pohliadla na Saského. Ten natiahol jednu svoju ruku za hlavu spokojne odfukujúc spánkom.
.
Jej oči sa prispôsobili tme a sledovali ako sa jeho hruď bezbranne dvíha a klesá v nádychoch a výdychoch. Sledovala ho niekoľko minút než jej konečne došlo že spí. To nemôže byť pravda! On, on spí!? Nabehla jej žila a jej pravé oko chytilo tik. Sklopila svoj zrak a musela pobrať niekoľko hlbokých nádychov a výdychov.
.
Až sa upokojila natoľko, že si mohla urazene založiť ruky pod hruď, otočila hlavu na bok a odfrkla si. „Pokiaľ si myslíš, že predstieranie spánku je vtipné tak si na omyle." Riekla potichu v úplne urazenom tóne.
.
Chvíľku tak ostala. V trucovnej póze, ale nič sa nedialo... teda až sa Saske neprevalil na ďalší bok. Jedným okom ho podozrievavo sledovala. On snáď naozaj spí! Zarazila sa a znovu sa dala na štvornožky. Podišla k nemu a pár minút sa na neho zmetene dívala.
.
Opatrne, veľmi opatrne k jeho tvári namierila prst. Jej srdce znovu bilo až v jej krku. Jej prst bol až nebezpečne blízko k jeho tvári. Preglgla a na pol sekundy sa bruškom jedného zo svojich prstov opatrne dotkla jeho líca. Spanikárila, urýchlene od neho ustúpiac. Bleskovo ale napriek tomu po tichu ako mačka sa zaborila pod paplón na opačnej strane postele odvrátená od neho.
.
Celo červená s vypleštenými očami sa dívala do prázdna. Silno zvierajúc koniec paplóna pred sebou. Čo to robím? Sme len kamoši. Dobrí kamoši a toto je len misia, kde len máme hrať zamilovaný pár. Tak prečo... Saske... ty blbec. Striasla hlavou a poriadne sa zababušila, zavrúc oči a zakrátko ako sa jej tep spomaľoval sa v nej usadil príjemný pocit. Iný ako za celý deň či týždeň. Pocit ktorý by mohla prirovnať k pocitom keď ju prijali takú aká je: Gára, Konohamaru či Iruka Sensei. Ale tento bol inší. Tíško sa zachichotala a ešte viac sa zababušila do periny a vankúša.
.
Bez toho aby si to uvedomila tak s úsmevom na tvári zaspala.
.
*Nabudúce: dva osamele meče?