Hneď na začiatku úsvitu nové dňa nabehla hurikán Sakura do novomanželského apartmánu pod zámienkou aby Naruto jasne vysvetlila, že celé dopoludnie strávia spolu s Ten-Ten v hotelovej kúpeľni s neveľkým bazénom. Z čoho samozrejme istá Hysterka nemala dva krát radosť pretože si pôvodne chcela užiť teraz už zavretých horských kúpeľov. Samozrejme že akékoľvek pokusy o výhovorky zmietla okamžite svojou hrozivo zovretou päsťou.
.
U raňajok sa dozvedeli, že i zvyšok ich partie už má dáke tie plány na dopoludnie, ale nech povedali čokoľvek bolo pre nich nad slnko jasné, že sú to len zásterky pre zber informácií. Našťastie tam nebola Karin čo bol pre začiatok dňa veľké plus a tak rýchlo ako ubehli raňajky, tak sa ich partia aj rýchlo rozišla.
.
A zatiaľ čo baby zamierili do provizórnych kúpeľov. Chlapi vyrazili do mesta. A to vrátane Saského ktorému Kakashi nanútil vyraziť na oficiálnu návštevu k mladej slečne Ragio, čo dva krát nepotešilo Sakuru. Nehovoriac o tom, že Kiba rozpútal kolotoč sexistických narážok na potenciálny skrytý význam toho ich stretka. Našťastie pre neho sa poučil z minula a držal si čo možno najväčší odstup od istej Hysterky. Tá to nakoniec vzdala a len poučila Saského, aby si pred tou ženskou dával pozor.
.
.
A teraz osamote kráčal mestom smerom k spomínanej hore. Moc sa mu tam nechcelo, veď predsa to mala byť úplná triviálnosť akou bolo vzatie mier na svadobné rúcho. Avšak dobre si spomínal na Narutinu obhliadku, tak mal celkom dobrý dôvod očakávať kde akú hlúposť maskujúcu sa za tradíciu z Numy. Aspoňže tam bol predvolaný sám, pretože si vedel predstaviť ten chaos čo by nastal ak by tam boli prítomné i niektoré otravné osoby.
.
Uvažoval či by sa Narute podarilo prezradiť zaslepenej Sakure kým vlastne je. Ale úspech v tomto bode označil aj pre jej dnešné ozdravné posedenie za zbožné prianie. Avšak celkom to nezavrhol pretože náhody sa stávajú a občas i slepí precitne. Ale, to boli len drobnosti, trápilo ho totižto niečo iného:... po dlhej dobe mal nejaký sen. Alebo skôr povedané nočnú moru. Avšak, ako nad ňou spätne uvažoval, niečo sa mu nezdalo.
Celý ten sen pripomínal dávnu spomienku: Bojovalo sa, všetko bolo akési zahmlené a prehrávali.
Bolo to nepríjemné a moc si z toho nepamätal, ale zobral si z toho jeden výrazne podozrivý pocit, a to že ten sen, nočná mora či spomienka nemohla byť jeho. Na žiadne miesto či osobu z toho sna si nespomínal. Vlastne mal pocit akoby boli celkom cudzie, teda až na jednu vec...
„Numa"
To jediné slovo si odtiaľ zapamätal.
.
Povzdychol si.
.
Ešte že sa mu z toho sna podarilo zobudiť než nabral ešte nepríjemnejších udalostí. Vtedy bolo pred svitaním. Chcel si ísť dať sprchu, keď si niečoho všimol. Za okraj jeho trička sa ho niekto kŕčovito držal a nebol to nik iný ako Naruto. Spala veľmi tvrdo preklopená na bok k nemu s nevinným výrazom v tvári. Spokojne si hmkol a so zatvorenými očami neveriacky pokýval hlavou. Táto blbka ho neprestávala udivovať. Rozhliadol sa po nej a hneď sa aj zapýril. Ležali na zmuchlenej perine. A i keď Naruto mala na sebe župan, ten už dávno nebol uviazaný tak ako sa patrí. Jediné čo zakrýval boli jej horné končatiny od zápästia po ramená a zvyšok bol ponechaný tak ako to príroda predurčila. Rozšírili sa mu oči keď si všimol, že ďalej už na sebe nemá nič iné. To je ale blbka! Zanadával si pre seba v duchu. A i keď mal veľkú chuť jej jednu vraziť, vedel že za to nemôže. Navyše vedel dosť dobre ako rýchlo dokáže reagovať na nečakaný útok a začať sa brániť. Tento cvok by bol schopný vrhnúť sa do boja i v spánku. Po chvíli čo ju pražil pohľadom si na znak kapitulácie povzdychol.
.
Starostlivo ju zabalil do županu a uložil ju v posteli tak ako by mala byť až potom sa vydal pod sprchu. Ako včera tak aj dnes vyzerala ako po poriadne prehýrenej noci. Nehovoriac o tom že zase boli na úplne iných miestach než si išli ľahnúť. Teda usúdil podľa vlastnej polohy. Vedel si predstaviť tú melu, ktorú by Sakura spravila keby sa tam dovalila ešte pred svitaním a videla by ju v takom rozpoložení ktoré doslova hovorilo: *Čokoľvek len chceš.*
Povzdychol si.
.
.
Ako tak kráčal dedinou zastavila ho skupinka miestnych, ale než stačili načrtnúť hlbší rozhovor opýtal sa ich kadiaľ sa ide k rezidencií Satsuky Ragio. Na jeho prekvapenie ktoré samozrejme na sebe nedal poznať, miestny pri jej mene okamžite s rešpektom cúvli. Hneď po tom ako mu povedali kadiaľ má ísť vycúvali i zo samotného rozhovoru pre ktorý ho zastavili. Zdalo sa že meno Ragio má v dedine až priveľkú úctu, ale spomenul si i na Nejiho slová o tom že obe Ragio sú nebezpečné. Nemal poňatia či v tomto smere ide o úctu, alebo strach voči princeznej a cisárovnej z Numy.
.
Pokračoval ďalej ulicami a i naďalej používal jej meno s účinnosťou repelentu, ale už teraz mal v pláne že naspäť pôjde kvalitnou okľukou, aby sa každému vyhol.
.
.
Sídlo ľadovej princeznej bolo na rovnakej hore pri ktorej stály kúpele. Kráčal lesnou cestičkou a prišlo mu zrejmé, prečo žije relatívne tak ďaleko od dediny. Taktiež by radšej zabil hodinu cestou len aby mal od všetkých naokolo pokoj.
.
U Kúpeľov sa na moment zastavil. Na dverách visela ceduľka o dlhodobej odstávke kvôli renovácií. Spomenul si na nejaký útržok informácie o tom, že ich účet za kúpele nejako minul a že si to celé zobrala na tričko práve osoba ku ktorej ide na návštevu. V čom by mohol byť háčik? V čom by mohol byť trik za tým všetkým? Ak by kúpele vlastnila ich rodina mohlo by to byť kvôli prestíži ich mena, alebo samotnej Numy, ale stále sa mu zdalo, že za tým je niečo viac. No nemalo zmysel sa nad tým moc zdržiavať.
.
.
Kráčal už smerom dole z kopca a po pár minútach došiel k usadlosti, ktorá skôr pripomínala chrám než sídlo vhodné pre hodnostára. Areál bol dokonale obkolesený lesom a od cesty viedla len úzka cestička ktorá mala na oboch koncoch chrámovú bránu z dreva. Budova sama nebola ani veľká ani malá a už od pohľadu z vonka mohol usúdiť, že bola od začiatku navrhnutá tak, aby v nej prebývali osoby. Tak či onak zhostilo sa ho podozrenie, že by daná Satsuky mohla byť nejako zvláštnejšia pokiaľ žije na takomto mieste. Tak či onak zastavil sa až na terase u drevenej škatule na dary, venojúc jej dlhý pohľad.
.
Hlúposť. Pobavene skomentoval pre seba, ale napriek tomu vytiahol zo záhybu svojich šiat mincu a pustil ju do krabice. Na jeho prekvapenie nedopadla na prázdne dno, ale zvučne cinkla o ďalšie. Nevybratá krabica na dary? Pozdvihol svoje obočie a račej prešiel rovno k dverám. Na jeho prekvapenie tam nebol žiadny zvonček, alebo niečo čoby mohlo slúžiť ako upozornenie na príchod návštevníka. Zato jeho pohľad spadol na spomínanú nevybranú krabicu na dary. Hlúposť. Zvážnel pretože napriek podozrivej budove si uvedomil silný pocit niečej prítomnosti, ktorý sa objavil. Hneď mu došlo, že to musí byť jeho hostiteľka, ktorá možno týmto dáva najavo povedomie o jeho príchode. Pousmial sa nad teatrálnosťou tohto zvončeka.
.
Nebolo nutné sa ďalej zdržiavať čakaním vonku. Odsunul dvere, zdvorilo hlasno pozdraviac do prázdnej téčkovej chodby. Steny chodby pozostávali z preglejkových tabúľ zasunutých do drážok na podlahe a v podpornej drevenej konštrukcie, visiacej zo stropu. Táto téčková chodba rozdeľovala vnútro chrámu na dve menšie izby po stranách a jednu veľkú na konci. Pritom posuvné ľahké dvere zo všetkých troch takýchto izieb ústili na tú kolmú chodbu a celkom mu došlo že tie bočné chodby majú každá na konci dvere von a možno k tomu i schodisko na poschodie. I keď to možno bol niekedy chrám, alebo bol pôvodne postavený za účelom, aby slúžil ako chrám čo dokazovala i nosná štruktúra ktorá držala strop tak, že v strede nebolo nutné postaviť žiadny pilier. Ale spôsob akým boli vykonané úpravy mu dával najavo, že táto budova sa moc často k pôvodnému účelu už asi nepoužíva. Pokiaľ vôbec...
.
Ozvali sa kroky a hneď bolo jasné komu táto rýchla, ale napriek tomu ladná chôdza patrí. Jej prítomnosť bola celkom zreteľná a dokonca mohol odhadnúť jej vzdialenosť a rýchlosť. Narýchlo premeral priestor aby odhadol z ktorého smeru sa objaví. Mohla prísť chodbou zľava, sprava, alebo cez stredové dvere do zadnej miestnosti.
.
Bol si istý:
Príde zľava, za tri.. dva.. jedna...
Jeho zrak zaostril na roh k ľavej chodbe, už ostával len nepatrný okamih, keď sa atmosféra náhle zmenila. Bol si tak istý, že vykročí z ľavej chodby až tak že strnul...
.
...keď sa namiesto toho rozleteli tie papierovo preglejkové dvere pred ním. Roztiahli sa do strán tak svižne až sa zvučne zabuchli do strán.
.
Prekvapilo ho to...
.
A prekvapenie prišlo znovu.
Jeho hostiteľka dorazila odetá do priliehavého odevu chrámovej kňažky. Vôbec nečakal že príde stredom, vôbec nečakal že tak energeticky rozrazí tú dvojicu posuvných dverí až musela rozpažiť a vôbec už nečakal, že bude mať na sebe taký úbor, hoci vstúpil do chrámu.
Avšak ona sa neostala len pri tom. Ten jej prudký pohyb prinútil jej prekrásne dlhé havranie vlasy, aby sa na moment zdvihli do vzduchu. Zavlnili sa a to napriek tomu, že boli zviazané stuhou v charizmatický cop.
Pohliadla na neho svojim chladným pohľadom.
.
Ta teda vie ako vstúpiť na scénu.
„Hm."
.
Jej póza trvala len nekonečne krátko než znovu vykročila v pred. Pôvodným tempom zastala necelé dva, tri kroky pred ním. „Okami Taizen, predpokladám." Spustila chladne.
„Ragio Satsuky, pokiaľ sa nemýlim." Odpovedal rovnakým tónom. „Prišiel som ako bolo žiadané."
.
„Je mi potešením. Poď ďalej!", pokynula mu i gestom.
Až teraz vošiel dnu a až za sebou zatiahol dvere pohliadol na ňu.
.
„Nasleduj ma prosím. Celé toto miesto mi patrí a obývam ho výhradne sama a len málokedy sem niekto zájde. Takže sa netreba obávať nežiadaných hostí či udalostí. Okrem toho si pre dnes mojou jedinou úlohou." Vydala sa chodbou.
On ju nasledoval ale povšimol si niečoho zaujímavého. Keď sa otáčala jej oko ho sledovalo pokiaľ sa dalo. Ale čo mu nedalo bol ten jej zvláštny, priam plamenný pohľad, ktorý mu vkradol myšlienku do mysli. Ona sa baví? To sa na mňa tak tešila, alebo má radosť z toho, že aspoň dnes nemusí jednať zo žiadnym z tých cvokov.
.
Zaviedla ho do miestnosti z ktorej sa zjavila. Tá na prvý pohľad pripomínala svojím výzorom menšie dojo. Na zadnej strane bol vyobrazený reliéf znázorňujúce charakteristické znaky pre Numu akou sú riečky a kúpele. Na jednej strane boli police s cvičebným náradím a zbraňami z ktorých značne prevažovali drevené katany. K tomu tam boli koše plné cvičných bambusových mečov. Na opačnej strane stála vitrína so samurajským brnením ktoré malo namiesto skla len viazanú sieť. V každom rohu stála malá piecka na nožičkách a podlaha bola pokrytá pevnejšími doskami Tatami. Pritom dvojica dosiek v približnom strede bola sfarbená na čierno a tvorila tak štvorec.
.
Zastala, kúsok za stredom toho čierneho štvorca a pomaly sa otočila k Saskému. Z jej výrazu by sa dalo povedať, že čaká na jeho reakciu. Pokojne a obozretne sa poobzeral. Pohľad mu zastal na spomínanom brnení a hneď mu docvakol význam Nejiho slov. Samurajovia sú známi pre svoje unikátne schopnosti s prácou s katanami a ich zvláštne brnenie. Premeral si ho a bolo mu jasné, že na urasteného muža je malé, skoro akoby bolo určené pre ženu. Pohľadom si premeral či by sedelo jeho hostiteľke a bol skôr názoru, že skôr áno než nie.
.
Ona tam len tak stála tiež mlčky sledujúc jeho reakcie. Ich pohľady sa stretli a i bez slova vedela na čo myslí. „Nechať ich otvorené bude pôsobiť rušivým dojmom." Poukázala na otvorené dvere do chodby chladne a vydala sa k stene s nástrojmi.
Bez otáľania za sebou zavrel a keď sa otáčal všimol si menších nenápadných posuvných dverí na protiľahlej stene, ale jeho pozornosť upútala Satsuky, ktorá kráčala do stredu miestnosti. V každej ruke držala jeden bambusový meč. Zastavila sa v jednej polovici toho čierneho štvorca a uprene sa na neho zadívala.
.
To ma vyzýva?... Tak to bude zaujímame. Podišiel k nej. „Aký význam má súboj keď ide o ušitie svadobného odevu?"
„Budem to brať tak, že si ešte na žiadnej svadbe doteraz nebol." Odvetila mu, hodiac mu zbraň ktorú obratne chytil. „Aby som mohla ušiť tvoj odev potrebujem vedieť ako sa hýbeš."
.
„A na to je potrebný súboj? Nestačilo by sa jednoducho prejsť?" Mávol mečom na bok overujúc si ako mu padne do ruky.
„Súboj je efektívnejší pokiaľ mám zistiť tvoj rozsah pohyblivosti." Nenechala sa odradiť. „Odev musí byť perfektne prispôsobený vlastníkovi pokiaľ má vydržať všetky predpokladateľné alternatívy ktoré by mohli nastať." Postavila sa do bojového postoja, držiac bambusový meč v jednej ruke. „Nepodceňuj svadby!"
.
„To ale neodpovedá na moju otázku." Odpovedal jej rovnakým postojom.
„Skutočne si nebol na žiadanej, pretože inak by si vedel, že pravidelne nastane situácia, kedy ženích musí bojovať akoby šlo o život." Posunula svoju nohu o kúsok vpred pripravujúc sa na výpad.
.
Saského obočie poskočilo. To my priamo oznamuje, že budem musieť bojovať o ten svoj? Nepatrne sa zamračil. „To my chceš povedať, že tu u vás na každej svadbe musí ženích bojovať o svoj život?" Mierne pokrčil kolená.
.
Ale ona namiesto odpovede urobila výpad pred. Na jeho prekvapenie v tom svojom úbore bola nečakane rýchla. Ľahkosť s akou sa k nemu priblížila ho rozhodila. Obratne sa na neho zahnala a on sa pokúsil o blok, ale jej švih bol nesmierne mocný.
Vyústilo to v moment keď mu jediným švihnutím vyrazila ten tréningový meč z ruky a on nechtiac musel o dva kroky ustúpiť. Ten meč sa par kráť vo vzduchu zatočil než lajdácky dopadol na podlahu.
.
Saske neveriacky pár krát zovrel a roztvoril svoju ruku akoby neveril tomu čo sa práve udialo.
„Každá svadba je malou vojnou." Zahlásila obvykle chladno, nemieriac svoj meč priamo na jeho tvár. „Vojnou o budúcnosť novomanželov s nes-počtom nepredvídateľných nástrah, potenciálnych oponentov a výziev. Pokiaľ to nebudeš brať dostatočne vážne, stratíš viac než svoju budúcnosť."
.
Automaticky ju prebodol pohľadom načo sa nepatrne usmiala.
„Budeme pokračovať!" Odvrátila sa od neho a podišla k jeho meču.
.
Čo to bolo? Nechápal. Veď sú to len bambusové meče. Ten úder predsa nemal mať až takú silu. Skoro ako by som stál proti Sakure oháňajúcej sa stromom. Pozrel na ňu a v ten moment mu hodila zbraň.
Vzápätí sa znovu postavila do bojovej pózy. „Už si sa zobudil, alebo potrebuješ aby som ta najskôr poslala k zemi?" Pokarhala ho.
.
Nahnevane sa na ňu pozrel, ale to sa už blížila k nemu. Napol svoje svaly a ich meče sa stretli. Tentoraz ho držal dostatočne pevne a bol si celkom istý, že sa jej nepodarí znovu mu ho vyraziť z ruky.
Jeho bambus zavŕzgal.
.
Trvalo to len zlomok sekundy, ale namiesto toho, aby sa jej švih zastavil pokračoval ďalej. Koniec jej zbrane sa nebezpečne priblížil k jeho hlave až ju musel zakloniť. Jej meč presvišťal pred jeho tvárou až stratil balans.
Bol to len nepatrný zlomok sekundy, ale postačilo to k tomu, aby pokračovala vo svojom výpade.
Skúsene ho podkopla a on spadol na podlahu. Neotáľala a vykročila k nemu.
Ucítil nebezpečenstvo a odkopŕcol sa od nej len moment pred tým než podlahu kam spadol prešpikovala svojím mečom akoby vôbec nebol z bambusu.
.
„Hej, dokedy chceš spať?" Opýtala sa ho ľadovo až tak že ho zamrazilo. Pohliadol na ňu rozšírenými očami, potom na svoj meč. Respektíve rukoväť a kúsok čepele, ktorý tam ešte bol. Narýchlo pohľadom vyhľadal jeho druhý koniec ležiaci ďaleko od neho. Moc dobre to nechápal. Vyzeralo to ako by ho roztrhla na poli. Akoby v tom svojom schovávala kovovú tyč. Lenže spôsob akým s ním narábala to priamo vyvracal. „Hej spachtoš! Dokedy ma chceš urážať a držať sa vzadu? I keď cvičný, toto má byť súboj!"
.
Pohliadol znovu na ňu a z jej výrazu vyčítal, že má zlosť. Následne pohliadol na jej bambus a než stačil čokoľvek povedať hodila mu ten svoj a šla si pre nový. Ihneď ho preskúmal a jasne išlo o obyčajný cvičný bambusový meč. Ako to robí? Upravuje čakrou pevnosť toho bambusu? Ale bambus nie je vhodný ako vodič čakry. Alebo sú tie vychýrene samurajské schopnosti práce s mečmi skutočne niečo iné než používajú ninjovia? Hlúposť.
„Zaútoč!" Ozvala sa na neho z opačnej strany miestnosti už s náhradou v ruke smerujúc k nemu. Jeho pohľad zvážnel.
.
Narýchlo premeral pohľadom oba meče a netrvalo ani sekundu než sa rozhodol jej žiadosti vyhovieť. Vykročil vpred, svoju zbraň držal obojručne, ona už ale znovu stála vo svojom predchádzajúcom postoji. Priblížil sa k nej na dosah výpadu, ale nemal v úmysle žiadnu ľahkovážnosť.
.
Oba sa súčasne zahnali... avšak, než aby sa ich bambusáky stretli v súboji meraní fyzickej sily on zvolili trošku defenznejšiu taktiku. Jej výpad bol jednoduchý pohyb bez plánu akoby pred ňou stála len figurína a ona ju chcela preťať šikmým rezom. On sa pokúsil ale tento jej úder odvrátiť, presmerovať a v momente kontaktu naklonil svoj meč aby ten jej kĺzol po jeho do strany.
.
A aj sa tak stalo... Jej výpad skĺzol na stranu a on podstúpil bližšie. Znovu pocítil tú nesmiernu silu v tak na pohľad ľahkom výpade. A i keď sa snažil presmerovať silu toho úderu pocítil bolesť od zápästia až po členky. Cítil ako to nestačí a ako jej jednoduchý pohyb drví jeho bambus až na hranicu únosnosti. Priam ho počul ako vŕzga pri neprirodzenom ohýbaní. To nesmierne napätie ho tlačilo do kolien, nútilo ho pokľaknúť. Lenže on nepodľahol.
.
Skĺzla na bok až za špičku jeho bambusu a v to dúfal. Bola celkom odkrytá, bez možnosti pohybu, ruky rozhodené do strán a nič nebránilo, aby prebral iniciatívu. V miernom pokľaku sa k nej priblížil v okamihu, keď sa jeho zbraň navracala do vzpriamenej formy. Musel pozdvihnúť svoj zrak aby mohol uzrieť ako sa na neho díva zhora, ale bol si istý, že tentoraz to bude on, kto bude mať na vrch.
.
Bola to ona kto mal teraz ísť do kolien, keby sa nestalo isté dežavú. Spravila prudký pohyb a jej meč presvišťal okolo jeho hlavy nahor. Ucítil ako sa jeho zbraň zatriasla a akoby priam explodovala v jednom bode. Hneď rozpoznal, že stratila na váhe a že sa časť rozprskla na drobné kúsočky.
.
Doširoka roztvoril oči pred náhlou zmenou situácie, avšak ani na moment nespúšťal z nej oči.
A tak nádherne vydeľ ako sa pred ním zvrtla a z otočky mu zadelila kop chodidlom priamo do brucha.
Pred očami sa mu zahmlilo, stratil dych a ustúpil o pár krokov dozadu než stratil balans a odpadol.
Rozkašlal sa a chvíľočku mu trvalo než pochytil dych.
.
„Dokedy to budeš hrať?" Osočila ho chladne z diaľky, dívajúc sa na neho ako inač svojím chladným pohľadom.
Čo to s ňou je? To sa ma snaží zmlátiť či čo? Zamračil sa a pohliadol na ňu.
.
„Ja viem, že máš na viac než na toto divadlo čo mi tu ukazuješ."
Divadlo? Zarazil sa pri tejto jej poznámke. To vie o Sharingane?
.
„Vstaň! A ukáž mi čo v tebe je!"
Saske vydal nespokojný pazvuk a pomaly sa začal zdvíhať. Kop ktorý od nej dostal nepatril k najsilnejším a rozhodne rozpoznal že nepatrí do jej bojového repertoáru, ale rozhodne ho ním poslala k zemi. Ak by ma šmarila tým svojim kyjom, asi by som to neustál. Opätoval jej chladný pohľad.
.
„Dokedy ma budeš urážať!? Prestaň sa hrať na slabocha!"
Zvážnel. O čo sa snaží? To sa ma snaží vyprovokovať? To chce aby som použil dáke tie ninja techniky? To chce poznať kto som podľa techník aké použijem?
.
„Kedy si prestal ísť za svojim cieľom? Kedy si sa stal takým slabochom?"
Miklo ním. Zrazu si vybavil spomienku na svojho brata Itachiho ako si z neho uťahuje kvôli tomu, že je slabý. Výraz v jeho tvári sa zmenil a ona si toho všimla. Namiesto toho aby ho obdarila ďalšou poznámkou len mlčky ukázala na kôš s bambusovými mečmi. Pevne zovrel úlomok ktorý stále zvieral smerujúc do neho svoju zlosť. Vykročil ku košu.
.
V okamih, keď vzal do ruky náhradu pokúsil sa sústrediť a natlačiť trocha svojej čakry do toho tupého kusa bambusu. Avšak vôbec mu to nešlo všetka čakra unikala na prázdno. Pocítil zlú predtuchu. Započul ako sa k nemu hlučnými krokmi približuje. Otočil sa v práve v moment kedy sa už napriamovala k zahnaniu. Zmohol sa na rýchli prechod do obranného postoja kedy uchopil svoju zbraň obojručne, ale jej výpad bol príliš silný. Bambus zapraskal a roztrhol sa na dva kusy. Sila úderu bola tak silná, že mu vyrazila meč i z rúk, pritom oba kusy odleteli na bok. Ustúpil o krok, ale zavadil o spomínaný kôš. Spravila priamočiari výpad na jeho krk, ale zastavila sa tesne pod jeho bradou.
.
„Povedz mi..." Zazerala priamo do jeho očí. „Si človek, alebo len zviera v ľudskej koži?" Jej výraz bol iný, jej tón i pohľad bol povýšenecký. Pozerala na neho zvrchu, ale mal pocit že je v tom pohľade niečo viac, akoby sa v ňom zračilo očakávanie. „Znova!" Rozkázala a svižne odkráčala do stredu miestnosti.
.
Jeho ruka zabrnela, akoby sa dostavila bolesť z toho jej výpadu. Skoro akoby jej švih bol silnejší, ale hneď mu došlo, že to tak nie je. Skôr to bolo ako echo po poslednom údere, ktoré bolo po každom, ale len teraz ho mohol postrehnúť. Pár krát zovrel a roztvoril svoju dlaň, akoby váhal či sa mu to nezdá. Pohliadol na ňu, ako ho sleduje od stredu.
.
Povýšenecky odvrátila od neho svoj pohľad. „Len hrubá sila bez žiadnej estetiky ti bude k ničomu. Meč je v tvojich rukách zbytočnosťou. Radšej si vezmi dáku palicu a s ňou sa oháňaj." Jej reč bola chladná, ale ku konci mu venovala ešte chladnejší pohľad z boku „Hlúpe zviera."
.
Navonok to nedal poznať, ale vnútri ho zamrazilo. Vzal z koša ďalšiu bambusovú narážku meča a vydal sa pomalými krokmi k čiernemu štvorcu a pritom narýchlo rozmýšľal. Čo odo mňa chce tá ženská? Búši do mňa ako do tréningového panáka. Z čoho je tak vytočená?
.
Aký je rozdiel medzi ninjom a ninja zvieraťom, ty dementná opica!?
Čože? Predsa vo forme... Nie! V čakre... Nie! Pečate... Nevedia modifikovať čakru. A i keď to niektoré dokážu zďaleka to nebude dosahovať ľudskej úrovne. Že by?...
.
Jeho oči sa rozšírili ako dostal nápad, to už ale stál kus pred ňou. I napriek jej chladnému a pohŕdavému výzoru z nej vyčítal očakávanie. Poriadne uchopil svoju zbraň a na ruku ktorou ju držal priložil dlaň voľnej ruky. Zavrel oči a sústredil sa. Dovtípil sa, že obyčajné pečate sú mu teraz k ničomu a i Haku od Zabuzy používal pečatenie jednou rukou výhradne pre ninja techniky a nie pre súboj so zbraňou. Tu musel použiť niečo fundamentálne iné. Prebehlo len pár okamžikov než sa okolo jeho bambusového meča objavila modrá aura z čakry. Avšak bola príliš nestála, nešlo tak hladko transformovať čakru na niečo úplne iné, než doteraz používal. Jeho elementy boli oheň a blesk a uvažoval že na ten bambus by potreboval skôr zem alebo aspoň vodu. Avšak toto zmýšľanie zavrhol v okamihu pretože ak by to šlo takto, Učíhovia by boli známi svojimi ohnivými mečmi a nie ohnivými technikami. Po chvíli snaženia sa mu podarilo natlačiť čakru do tej hlúpej palice tak, aby ihneď odtiaľ nevyprchala, či neplápolala ako slabí plamienok, ktorý má každú chvíľu zhasnúť.
.
Až sa ich pohľady znovu stretli znova sa poddala k výpadu. Pár rýchlych krokov vpred a silný švih znamenal ďalšie kolo. Saske sa pokúsil o proti výpad avšak I keď sa ich meče stretli v pomyselnom rovnomernom strete výsledok bol taký, že jej úder ho odtlačil šmykom o niekoľko krokov dozadu. I keď sa snažil leč mohol proti nej nemal šancu. Nabral stratenú rovnováhu a odhodlane na ňu pozrel.
.
Stála na mieste kde predtým stál on. Jej výraz v tvári bol ľadový ako kedykoľvek predtým, ale v jej očiach horel plameň. Narovnala sa. „Šermiarov meč je jeho vizitkou. Z toho ako sa o neho stará sa dá poznať jeho osobnosť." Priložila si voľnú ruku na svoju hruď, privrúc oči. „Vkladajú do neho nielen svoj život, ale i dušu. Nie je len jeho zbraňou, partnerom, ale i jeho samotnou súčasťou." Pohliadla na neho a vystrela k nemu výstražný ukazovák. „Z toho čo zatiaľ vidím môžem povedať, že si mimoriadne mizerný šermiar!" Pohliadla zblízka na svoj bambusový meč a až teraz si Saske všimol že je poškodený v mieste ich stretu. „Meč je dušou šermiara." Preniesla zadumane. „Tieto hračky už nestačia. Je čas posunúť sa ďalej." Zahlásila skôr akoby ohlasovala samozrejmosť než čokoľvek iné, ale napriek tomu sa na neho nepozrela a rovno sa vydala k polici so zbraňami kde stál i ten kôš s tréningovými bambusmi.
.
Sledoval ju ako odchádza a na tvári sa mu zjavil namyslený výraz. Pohliadol na svoj bambus a ten výraz sa hneď zmenil na WTF.
Pretože jeho meč bol v mieste stretu nalomený a viac než polka hrúbky z miesta chýbala, ako keby ho niekto odhryzol či cez neho niečo preletelo. Celé to vyzeralo že to drží pohromade len vďaka jeho čakre čo do toho tlačí. A to sa mu hneď aj potvrdilo. Ako náhle stratil kontrolu, tak sa ten bambus zlomil a ovisol. Zmocnilo sa ho tušenie, že tento deň nebude tak jednoduchí akoby si prial. Nebol si istý či by sa s ňou v tomto mohol rovnať i keby použil sharingan. O čo jej v skutočnosti ide? Opatrne na ňu pohliadol.
.
Odhodila bambus do koša, ale namiesto ďalšieho bambusového tentoraz vzala, dva drevené priamo z police.
.
Čo nevidieť stáli proti sebe obaja s drevenými mečmi v rukách. Znovu priložil jednu ruku na druhú a koncentroval sa na natlačenie čakry do tej drevenej palice. Ale vyviedlo ho z mieri, keď jeho čakra priam preletela mečom a vystrelila von zo špičky. Zarazil sa pretože to bolo úplne niečo iné než predtým. Rýchlo mihol pohľadom na ňu, lenže ona ho bez najmenšieho výrazu z odstupom sledovala. Narýchlo začal rozmýšľať čo ďalej. Predtým sa mu ledva podarilo dostať dáku tu čakru do zbrane bez toho aby z neho nevyprchala všetkými možnými škárami a teraz cez ňu preletí ako voda trubkou. Takto to nešlo. Strávil pár minút v sústredení skúšaním kde čoho so svojou čakrou a tou novou výzvou a len sem tam pohliadol na Satsuky. Tá ale zakaždým len nehybne stála na mieste a ľadovo na neho zazerala.
.
Nakoniec sa mu to nejako podarilo. Po tom čo preskúmal manipuláciu s vlastnou čakrou. Musel celkom nanovo pozmeniť svoju prácu s čakrou tak aby ju udržal v tom drevenom kúsku vyrezanom do meča. Ale jedno mu bolo isté: To drevo malo schopnosť viesť čakru. Len čo sa mu podarilo rozžiariť svoju zbraň znovu zažil šok. Satsuky sa rozhodla pre nečakaný výpad. Ani nemal šancu na rozmýšľanie pretože ledva vykryl jej výpad. Tak ako pred tým ho to odsunulo o pár krokov vzad.
.
Nabral rovnováhu postaviac sa proti nej. Cítil to. Cítil jej úder. Cítil ho v celom svojom tele, ale to nebolo to čo zaujalo jeho pozornosť. Bolo to niečo iné. Akoby skrz svoj meč do ktorého vložil svoju čakru cítil tú jej. Avšak jej meč nežiaril ako ten jeho, namiesto toho bol chladný a to i na pohľad. Rozmýšľal že pokiaľ to bolo výsledkom kontroly a manipulácie vlastnej čakry, tak je rozhodne niekoľko úrovni pred ním.
.
Hlasno si povzdychla a na tvári sa jej zjavil nahnevaný výraz. Saske ucukol, ale to už bola v ďalšom výpade. Viedla ho kolmo zhora na neho. Zahnal sa v proti výpade, ale sila jej úderu bola na úplne inej úrovni než používala doteraz. Bolo tak agresívne že musel ustúpiť na bok. Avšak ona pokračovala ďalej. Výpad za výpadom sa na neho oháňala tlačiac ho vzad krížom krážom po celej miestnosti. Bolo mu celkom jasné, že tentoraz mu nemá v pláne dať priestor na vydýchnutie. Zmohol sa len na obranu.
.
Podarilo sa jej, poslať ho k zemi a keby sa hneď aj neprekoprcol na bok, zapichla by ho mečom do podlahy. Nielenže prebodla tantami, ale i drevená podlaha zastonala. „Kedy to bolo?" Utrúsila podráždene, ale skôr než stihol zareagovať už sa na neho znovu nebezpečne zaháňala. „Kedy si naposledy bojoval o svoj život?" Pritom ani na moment z neho nespúšťala oči. „Kde si zabudol sám seba?!" Okríkla ho zmeniac taktiku vlastného boja. Vystrelila k nemu tak rýchlo, že nemal šancu na dostačujúci obranný manéver. Odklonila jeho meč na bok a vznešeným kopom do brucha z otočky ho poslala k zemi. „Kedy a kde, sa z teba stal taký slaboch?!"
.
Saske zaťal zuby. Mala pravdu... mala úplnú pravdu. Stal sa z neho slaboch. Zovrel ruku v päsť a pocítil hnev. Do hlavy sa mu nahrnuli rôzne spomienky. Prevažne na posledné dva roky premárnené kde čím a hlavne vlažným tréningom. V hlave sa mu rozvírilo až ho riadne rozbolela a v mysli zašiel až k onej križovatke jeho osudu z pred dvoch rokov. Akoby sa to práve teraz znovu odohrávalo.
.
Dva roky dozadu Saske a Naruto v mužskej podobe sa nachádzajú v údolí konca. Stoja voči sebe na hladine jazera s vodopádom na pozadí. Dopadajúca voda sa s ohlušujúcim hlukom triešti na vodnú paru. Oblaky pary sa ženú hladinou ako ich bratia vysoko na oblohe. Vzduch je otravne vlhký. Vodopád neprestáva drásať uši svojím hlukom, teda pokiaľ ho neprerušil svojím krikom Naruto.
.
„Saske‼ Nedovolím ti odísť‼"
„Nepleť sa do toho, Naruto‼ Prečo sa vôbec staráš‼ O nič som sa ťa neprosil‼"
.
„Pretože to priatelia robia‼ A navyše‼..." Naruto zosmutnel. „Prosím vypočuj ma! Musím... *časť vety nie je počuť pretože Naruto stíšil hlas. A i ďalšie jeho slová sa stratili v hluku vodopádu. *
O ČO TI IDE?! Zahromžil súčasný Saske v duchu ale než sa zmohol na čokoľvek ďalšie, uchvátila ho ďalšia spomienka.
Pred ním s úsmevom na tvári Kľačí Itachi príhodne, ako keď ešte bývali spolu. „...Niekedy inokedy, dobre?" S úsmevom zamieta Saského požiadavku a dvoma prstami ho ťukne do čela.
.
Zachváti ho hnev. Rozpomenul sa čo bolo jeho hlavným hnacím motorom, ktorý mu dodával iskru do života. Meč ktorý ešte stále zvieral, mocne zovrel. Pomaly ale odhodlane sa postavil na svoje nohy. A výr myšlienok sa dostal na nové obrátky. Hlavou mu prebleskol celý jeho tréning pred a po tej ponižujúcej udalosti v Údolí Konca. Pozrel na Satsuky stojacu niekoľko krokov od neho a znovu sa odhodlal vložiť svoju čakru do toho kúska dreva. Avšak tentoraz to bolo iné. Rozpomenul sa na vedomostí ohľadne práce s mečom, ktoré získal za posledné dva roky v Konohe a skombinoval ich so skúsenosťami z dnešného dna. Bol to len moment, ale stalo niečo nevídané.
.
Svižným krokom sa k nemu priblížila a urobila svoje obvyklé zahnanie...
.
Avšak Saske sa nepohol z miesta a ani sa nepostavil do obrannej pozície. V sekunde ho prestala bolieť hlava a jeho myseľ sa stala kryštálovo čistá. Obaja držali drevený meč len v jednej ruke a obaja spravili podobný výpad.
.
Ich zbrane sa zvučne stretli a tentoraz to bol Saske kto z ľahkosťou odklonil súperovu zbraň. Jeho pohyb bol tak kruto chladný a strohý že ju to na okamih vyviedlo zmieri.
Uskočila o kúsok dozadu a na moment sa zarazila až sa po chvíľke usmiala. „Už si sa zobudil? Alebo mám s tebou ešte viac zatriasť?"
.
Teraz zo bol on kto sa zarazil, ale ona so spokojným úsmevom na tvári pokračovala. „Volám sa Ragio Satsuky, avšak..." Natiahla svoj meč pred seba, aby naň upútala jeho pozornosť. „Toto má byť cvičný súboj." Jemne prižmúrila oči a v ten moment sa okolo jej zbrane rozžiarila honosná mrazivá aura. On pohliadol na tú svoju a zbadal auru ktorú by nepriradil ničomu inému než odhodlanému plameňu. „Mohol by si ubrať paru?" Upútala jeho pozornosť a aura okolo jej zbrane sa vytratila. Ale on vedel, že ona stále posiela svoju čakru do toho dreveného nástroja. Odhodlal sa na to isté a bol prekvapený z toho koľko toho musel ubrať, aby sa vytratil i opar.
.
Bolo to úplne odlišné od jeho obvyklých techník ohňa, kedy mu stačilo nahromadiť potrebné množstvo čakry a čím viacej jej mal tým silnejšiu techniku mohol vytvoriť. Toto bola ale iné, skôr ako by vykonával chirurgickú operáciu. Ale bolo v tom niečo viac, akoby nedával do toho meča priamo svoju čakru. Bolo to skôr akoby dával do toho meča svoj hnev, svoje odhodlanie... svoju dušu. Takže toto je tajomstvo stojace za technikami s mečom?
.
Zachichotala sa. „Takže Ookami Taizen... prijmeš konečne moje pozvanie na cvičný súboj?"
Usmial sa. „Hm. Ospravedlňujem sa za čakanie."
.
Vrhli sa proti sebe navzájom.
.
.
Ich súboj by sa dal prirovnať tancu na ostrie meča. Vraživosť či neistota sa úplne vytratili a i napriek tomu, že na seba tlačili, obaja sa javili akoby si súboj užívali. Striedali štýly, rytmus i krokovanie, ale u všetkého sa zdalo, že ona má trošku navrch. Pričom za každý jej úspech zaplatilo jeho oblečenie hlbokou jazvou. Párala a trhala ho kúsok po kúsku.
.
Ku koncu súboja už bolo Saského oblečenie na cimpr campr a to vrátane jeho nohavíc. Stačilo ho len schmatnúť a dalo sa z neho strhnúť. Zato jej úbor toho moc neutrpel a i keď javila výraznejšie známky vyčerpania než on, usúdila že po tak kvalitnom blbnutí, aké predviedli nastal čas sa posunuli ďalej a ako výhovorku poukázala na žalostný stav jeho bývalého odevu.
.
.
Zaviedla Saského po schodoch na hor, do celkom útulnej obývacej miestnosti. Avšak v miestnosti bol rozložený tufon a kúsok od neho ako je pre samurajov zvykom bol nízky stojan s jej katanou. Saske na ňu pozrel v podozrení.
„Je čas na podrobnú prehliadku." Zahlásila stroho, vezmúc z police vejár. Jediným švihom vyvolala útok, ktorý rozdrápal jeho zvyšné oblečenie na kúsky. Saske sa ale nepohol a bez mihnutia oka zostal stáť čo urobilo na ňu zrejme dojem. Pristúpila k nemu a začala ho ohmatávať od hlavy až k pate. Keďže mal istú predstavu o tom čo spravila Narute horda ženských utrhnutých z reťaze pod zámienkou brania telesných mier, uznal že nemá zmysel to nejako zdržiavať. Zato na Satsuky bolo vidno, že absencia jeho vzdoru rozpútala v nej vír emócií. Asi očakávala že sa bude aspoň trošku vzdorovať, alebo očakávala pokračovanie ich súboja v nejakej forme, alebo čokoľvek iné okrem takéhoto odignorovania.
.
Postupne premerala takmer každý záhyb jeho tela a mal čo robiť aby nevypadol zo svojho chladného postoja z čoho dvakrát radosť nemala a dala to na svojej tvári i patrične poznať.
.
Poslala ho pod sprchu a než sa vrátil mala pripravené pre neho nejaké oblečenie ako náhradu za to o ktoré prišiel. Ale ešte predtým mala sama niečo v pláne.
Odetá do ľahkej jukaty ho zvalila na tufon. Obkročila ho a klesla na štvornožky. Oboma rukami zatlačila svojou váhou na jeho plecia. Jej jukata nebola celkom utiahnutá a tak ako trošku odstávka od jej tela, dávala nápovede o tom, že pod ňou nemá nič ďalšieho. Čo dokázal i jeho trúfalí pohľad k jej výstrihu. Lesklé čierne vlasy mala stuhami uviazané do provizórneho copu na pár miestach po ich dĺžke aby čo najmenej prekážali, ale na druhú stranu aby boli trochu aj vidno. Jej hlboké oči sa leskli a na tvári mala jemný zvodný výraz. Bolo mu jasné o čo tu kráča a celkovo mu to bolo jedno, nikomu nebol zaviazaný a je celkom bežné aby sa nejaká skúsená žena odhodlala vyškoliť nastávajúceho v určitom smere. Nemal v pláne urobiť nič, nech si robí čo chce. Aj tak nemal najmenší dôvod ju nejako zastaviť a sama sa javila, že má všetko pod vlastnou kontrolou. Pomaly sa prikláňala k jeho perám. Tie jej sa nepatrne rozšírili a jemne sa leskli. Jej oči sa zužovali každým centimetrom čo bola bližšie a bližšie.
.
Už zostával len okamih, aby sa ich pery stretli. Dívali sa matne z očí do očí. Keď v nečakaný moment sa mu do mysli votrela určitá blonďatá osoba a hlavou mu prebleskli všetky tie hlúposti a zážitky spojené s ňou, ktoré zažil za posledných pár dní. Na tú neposednú hyperaktívku s minimom zdravého rozumu, obrovským egom a nezlomnou vôľou prinútiť ostatných uznať jej existenciu. Pritom napriek tomu jej nezlomnému pudu o samostatnosť sa k nemu svojou nehoráznou naivitou viaže stále viac a viac.
.
Ani si to neuvedomil a jeho pohľad padol na stranu, pritom sa jeho hlava nepohla ani o milimeter.
Ale zato si toho všimla Satsuky. Stuhla ako ju zalial hnev. Jej prsty sa silno zaryli do jeho ramien. Bolelo to, ale on sa nepohol a ani len nevydal jediný zvuk. Satsuky sa prehnal výr emócií a on pocítil akoby sa mu zazdalo, že ho to do toho víru vtiahlo.
.
Zrazu mal pocit akoby nad ním nebola spomínaná čiernovláska, ale istá otravne vznetlivá ružovláska, ktorá sa zakaždým tak kostrbato pokúšala o jeho pozornosť on si toho nevšímal. Prešiel ním tak neskutočne neprirodzený pocit prázdnoty, nad neskrotiteľným klbkom hnevu, žiarlivosti a márnej snahy v osobe, ktorá sa dívala len na neho a celý čas čakala na odpoveď, trpiac z toho, že žiadna neprichádzala.
.
Satsukyna tvár sa skrivila do bolestnej grimasy. Zlovestne zaťala zubami ako snažila ovládnuť svoj hnev, svoju žiarlivosť. Celé jej telo sa triaslo a jej stisk silnel až v jeden moment vytuhla. Urazene si odfrkla bokom, uvoľniac svoje zovretie. Veľmi neochotne sa od neho odtiahla, aby zahalila do svojej jukaty.
.
V ten moment sa Saskému zdalo ako by bola určitou vtieravou červenovláskou, ktorá sa svojím vlastným spôsobom zúfalo snaží o pozornosť a ukázať všetkým naokolo, že žije, chce žiť, chce mať miesto ktoré môže nazývať domovom. Snažiac sa dokázať, že za jej okuliarmi sa skrýva viac než je vidno.
.
Čiernovláska pomaly vstala a vzduch v miestnosti výrazne ochladol. Vydala sa smerom k dverám, ale nebola to ona na koho sa Saske díval. Sledoval odchádzať osobu ktorá sa nestarala o svoje okolie a ani o seba samého. Nestarala sa o zmysel, význam či emócie. Jediné o čo sa stará je bezduchá strohosť, plnenie svojich povinností bez akejkoľvek chyby, zábavy či vyšší ciel. Nestarala sa o zmysel samotnej existencie, dôvod pre každý ďalší nádych. Osoba pred ním nemala žiadny cieľ, žiadnu budúcnosť za ktorou by išla. Postava sa zastavila u dverí a otočila svoj pohľad na neho.
.
Ale nebola to Satsuky na koho sa díval... bol to on sám. S neuveriteľne chladným a hlbokým pohľadom jeho zobrazenie prehovorilo. „Neumri..."
„?" Nečakané slovo od postavy pred ním ho prebralo z myšlienok, príhodne ako facka na tvár.
.
Precitol. Pred ním stála Satsuky a tá poukázala na kôpku oblečenia. „Pre dnes sme skončili. Toto je len dočasné oblečenie. Nie je to nič moc, ale prosím prímy to. Neskôr ti pripravím i iné. A pokiaľ ide o rúcho do svadby bude pripravené. Teraz sa môžeš vzdialiť." Bez jedinej príležitosti k otázkam vyšla z miestnosti.
Okamžite preletel pohľadom kôpku oblečenia, jeho myšlienky dostali narýchlo iný smer a jeho pohľad zvážnel. „Čo konkrétne si tým myslela?" Vydal zo seba s náznakom netrpezlivosti to jediné čo bol schopný sformulovať ešte pred tým než sa jej podarilo za sebou zavrieť.
.
„Na čo narážaš?" Odpovedala nezaujate, keď nechala kúsok pootvorené.
Bola to vyhýbavá odpoveď ktorá ho mala zmiesť, ale už mal naspäť svoje chladné ja. „Smiem sa ťa spýtať na niečo?"
.
„Čo také?" Odpovedala a jej prsty z boku uchopili rám tých ľahkých posuvných dverí nechávajúc zvyšok jej tela skrytý.
„Čo my povieš o tých stratených nevestách?" Spýtal sa priamo, sledujúc tie štyri prsty držiace drevený rám.
.
A veru keby ten rám nebol z dreva, ale len z papiera znamenalo by to pre tie dvere koniec. Dobre videl ako cez tie prsty prešiel nával hnevu, ako zatlačili na rám. Avšak napriek tomu zostával jej hlas chladný bez zbytočných emócií. „Nemáme jediný dôkaz, že by sa niečo stalo. Nie je jediný svedok či stopa. Avšak... nie je to tak, že by sa nevrátili domov. Svadobčania sú jedna vec, ale nastávajúci druhá. Je to skoro, akoby ani nikdy neboli. Avšak útržkovité spomienky hovoria niečo iné. Akoby to celé bol len zlý prízrak. Ale i cez to tu stále zostáva ten neznesiteľný pocit, že nám niečo chýba, alebo uniká. Je to ako predtucha, alebo skôr ozvena dávnej spomienky." Ku koncu zosmutnela. „Akoby samotný pohyb energií mútil vlny osudov a menil prúdy riek života." Bez ďalších slov zavrela dvere. Vydala sa chodbou a jej kroky čoskoro zoslabli až úplne utíchli.
.
.
Saskému dal ich rozhovor viac otázok než odpovedí a rozhodne to neboli ľahké otázky. Nemal najmenšieho poňatia koľko toho vie, o udalostiach v Nume, alebo o nich. Dokonca či jej je úplne jedno kým, alebo čím sú, alebo kým či čím je ona sama. Ale v jednom mal jasno: Pokiaľ to čo mu povedala je pravda a pokiaľ si to vyložil správne, tak ich misia sa pekne sťažila.
.
Trvalo mu len chvíľku než sa odhodlal obliecť si číro bielu zostavu treniek s tielkom a na to modro čiernu bežeckú športovú zostavu s čereným pásikom. Pri pohľade do zrkadla vyzeral skôr ako by bol dáky športovec na tréningu než nastávajúci ženích, ale nijak ho to netrápilo. Skôr mu to vnuklo dobré výhovorky, ktoré by mohol použiť na únik z neželaných rozhovorov.
.
Satsukyna prítomnosť sa úplne vytratila a tak sa neobťažoval s jej hľadaním. Ale i napriek tomu zo slušnosti pozdravil, keď odchádzal z jej domu.
.
A po ceste nazad do hotela mal dostatok času na premýšľanie o všetkom možnom, ale pokiaľ jeho úvahy boli správne tak majú čo dočinenia s extra mocným genjutsum... a že z Naruto je v tom celom dokonalá návnada.
.
*Nabudúce: Čo takto výlet?
Pokiaľ sa vám nezdá vedenie čakry bambusovým mečom, skúste pouvažovať o možnosti, že by do nich mohli byť zapustené čakrové vlákna. Bolo by ľahšie hromadne vyrobiť veľké množstvo takýchto cvičných mečov, ktoré by boli pri tréningoch spotrebným materiálom. Než obetovať drevené meče vyrobené z čakrového stromu.