Z jedného kopca v okolí Numy tečie potôčik. Veselo si žurká putujúc lesom cez čistinky a lesné chodníčky vychodené vysokou zverou. Bezstarostne si putuje až kamsi do údolia. Na to aký je malý má dosť vyhĺbené koryto, ktoré sa tvarovalo za pomoci náhlych výdatných dažďov, ktorými je zem jazier preslávená. A tak sa stáva, že zvieratká žijúce v lese, ktoré by sa chceli napiť z tohto potôčika, potrebujú hľadať vhodné miesto na napájanie.
.
A práve pri jednom takomto mieste sa potichučky spokojne napája srnka.
.
Avšak v sekunde sa vzpriami do pozoru, švihajúc ušami naokolo. Niečo nie je v poriadku... niečo počuje... niečo čo sem nepatrí... a je to niečo čo by obyčajný človek len tak včas nepostrehol. Namieri svoju hlavu proti prúdu potôčika odkiaľ daný zvuk prichádzal a našponovala svoje dlhé uši. Na moment strnula a počúvala...
.
Za tú chvíľu sa v jej očiach zračil strach. Inštinkt ju správne varoval pred blížiacim sa nebezpečenstvom, ale až teraz jej došlo čo tým nebezpečenstvom je. Na chvíľku zaváhala a o pár krokov ustúpila, ale i napriek tomu, že nebola správna doba pre daný zvuk, nebolo pochýb o tom čo sa blíži. Na nič ďalšieho nečakala a splašene sa rozbehla ako najrýchlejšie vládala priamo dolu korytom. ...a čoskoro nebola sama. Takmer všetky zvieratá ktoré mohli unikali z kopca do údolia, sprevádzaný vtákmi letiacimi oblohou bez jediného zaštebotania.
.
Scénka pri napájadle zostala prázdna a nastalo hrobové ticho... Ktoré za chvíľu vystriedalo tlmené dunenie, ktoré silnelo každým momentom. Niečo sa blížilo... niečo zlovestného a nebezpečného.
.
A tým niečím bola prívalová vlna. Po maličkom koryte potôčka sa valila obrovská masa vody ako nejaká zúrivá beštia raziaca si cestu najmenšieho odporu. Behom okamihu zalialo napájadlo mohutný prúd vhodný do rozbúrenej rieky. Voda sa vylievala do strán, len aby sa stretla s cunami, ktorá si razila cestu lesom. Cez kopčeky a kríky strhávajúc všetko čo mohla. Čoskoro bolo okolie lesa zaplavené a hladina miestami stúpala až ku korunám stromov.
.
Takýto výjav bolo možné vidieť na mnohých miestach od kopca až po údolie.
...pretože...
Nastala nečakaná povodeň porovnateľná s úplným pretrhnutím obrovskej vodnej hrádze.
.
.
Ako to býva, náhoda dokáže byť poriadne krutá. Od momentu čo sa jazyk zmutovaného mloka utrhol spolu s Naruto, sa menovaná dostala do obrovského problému. Hneď ako ucítila, že zovretie jazyka povolilo pokúšala sa z neho uvoľniť, lenže márne. Ako na potvoru padla do vody priamo v mieste, kde bolo koryto bývalého potôčika a práve na tom mieste sa valila voda najrýchlejšie. Prúd vody ju okamžite strhol a nedovolil jej manévrovať. Samotný jazyk bol o dosť ľahší ako voda, takže spolu s ním ju to hnalo po hladine priamo stredom prúdu. Príliš ďaleko od čohokoľvek o čo by sa mohli zachytiť i keby len náhodou.
.
Mala strach a bola v panike. Avšak bojový duch ju neopúšťal a bojovala i v tejto neľahkej situácií. I cez nechcené plávacie koleso z jazyka sa zúfalo snažila, aby ju to nestiahlo pod hladinu dúfajúc, že sa jej naskytne vhodná príležitosť pre útek.
.
Prúd sa, ale hnal príliš agresívne kľukatým korytom a hádzalo to s ňou ako so sudom. Jazyk jej síce držal hlavu nad hladinou, ale i tak sa musela veľmi snažiť aby sa neprevrátila. Hladina bola tak vysoká, že sa mohla takmer dotknúť klenby z korún stromov keby nebola spútaná. Jej nádej na rýchly útek ju opustila v momente, keď sa klenba rozostúpila v miestach, kde sa i prúd rozšíril do strán.
.
Jej situácia bola smrteľne vážna, ale i cez nepriaznivé podmienky sa nezdávala a neprestávala bojovať. A to bolo dobre, pretože záchrana bola na ceste.
.
.
Saske sa hnal za ňou, lenže prúd vody bol príliš nestabilný, aby sa na ňom dalo udržať, nie to bežať. Skákať po konároch stromov sa nedalo tiež, pretože naokolo boli len samé slabé stromčeky. A Plávanie v tak rozbúrenom prúde zamietol okamžite. Ak by sa ním nechal unášať, nemusel by sa k Naruto dostať včas.
.
Nasledoval ju skákaním po hladine. Lenže... nebolo to hocijaké skákanie. Hladina bola príliš rozbúrená a každý skok sprevádzal drobný výbuch vychádzajúci z jeho nôh. Každý jeho odraz pripomínal skôr odpálenie provizórnej rakety upevnenej na jeho nohe než odskok. Ihneď mu došlo, že takýmto provizórnym spôsobom prenasledovania mu dôjde i to málo čakry, ktorá mu ešte zostávala skôr, ako by sa čoby len priblížil k Naruto.
.
Potreboval urýchlene niečo vymyslieť. Potreboval loď, plť, alebo niečo, na čom by sa mohol plaviť po hladine. Jeho pohľad padol na jeden mohutný vysoký strom, týčiaci sa vysoko ako prírodná rozhľadňa. Samotný strom bol dostatočne blízko k hlavnému prúdu a pre jeho improvizovaný plán stačil jediný z jeho konárov.
.
V jeho očiach sa zatočil sharingan.
.
Vyhliadol si jeden mohutnejší konár, dostatočne hrubý na to, aby splnil svoj účel. Vystrelil priamo k stromu a nejako sa mu podarilo, za pomoci nevšednej akrobacie dostať až na jeho kmeň. Pristal na ňom za pomoci kunaí, ale nemohol si dovoliť zaháľať, každá sekunda sa počítala.
* Chidori * (Tisíc štebotavých vtákov)
Vyrazil priamo k svojmu cieľu a za pomoci bzučiaceho guľatého blesku v jeho dlani, ho urazil od zvyšku stromu. Zvrtol sa a pár ťahmi ho precízne opracoval od všetkého nepotrebného. Opracovaný valec od nárazu začal mierne ulietať. Saske nelenil, zaprel sa oboma nohami o hlavný kmeň a v presne odhadnutom uhle sa odrazil od neho. Schmatol provizórne vyrobený plavák, či priam surf a zamieril k hlavnému prúdu rieky.
.
Dopadol s ním do rieky a na chvíľu zmizol pod hladinou. Plavák však plnil svoju úlohu správne a čoskoro sa vynoril. Trvalo mu len moment, než sa na neho posadil a popohnal ho po prúde. Stalo sa presne v čo dúfal, jeho kajak sa hnal po hladine slušnou rýchlosťou bez nutnosti aby plytval svojou čakrou. Vďaka svojim očiam spozoroval bojujúcu Naruto neďaleko pred tým.
.
Na perách sa mu objavil ľahký úsmev, pretože si bol istý, že týmto tempom sa k nej čoskoro dostane. Vydrž, Naruto!
Jej záchranca sa blížil.
.
.
Narutina situácia sa zhoršovala. Dostala do veľkého vodného víru, ktorý sa tvoril keď voda pritekajúca z kopca narazila na protiľahlý kopec. Zostať nad hladinou bolo čoraz ťažšie a i cez neželané plávacie koleso ju čoraz viac ťahalo pod hladinu. Saske už bol len o nemalú chvíľu od nej a už sa chystal na jej vytiahnutie...
.
...keby ju vír nevyhodil do odtekajúceho prúdu vody. Nespokojne klapol zubami, pretože na to aby ju mohol nasledovať sa musel najskôr sám dostať z toho spomínaného víru.
.
I keď mal jasnú predstavu ako na to, stratil v ňom príliš cenných sekúnd pri ďalších otáčkach, než docielil, aby ho to vypľulo správnym smerom. Jeho cieľ mal zas náskok o ktorý ani v najmenšom nestál.
.
Spomínaný prúd mal byť pokojnejší kvôli tomu, že sa dostal na širšie miesto, ale opak bol pravdou. Dodatočná voda valiaca sa z kopcov búrila túto rieku do úrovne šialenej kajakárskej dráhy doháňajúc Saského k zúrivosti.
.
Keď už od nej bol vzdialený len niekoľko sekúnd, jej situácia sa mala znovu zhoršiť. Prúd ju totižto niesol priamo k víru z ktorého voda odtekala priamo pod zem.
.
Naruto bojovala o každý nádych, ale čo nevedela bolo, že ju to za moment spláchne do výlevky.
.
Už, už mizla v strede víru, keď sa jej plavčík odrazil od pňa na ktorom sa za ňou plavil a skočil priamo do stredu, rovno za ňou...
.
Voda bola zvírená a zakalená zeminou, ale i cez to sa mu podarilo pod vodou nahmatať jazyk ktorý ju zväzoval a behom momentu sa dotiahol až k nej. Pevne ju schmatol aby ju podporil a aby mu nemohla ani len náhodou nevykĺzla.
.
V následnom chaose ich prúd vypľul niekoľko metrov dole do dákeho širokého tunela, či kanálu kruhového tvaru. Ktorý už bol do polovice zaplavený rozbúrenou vodou, kde ich prúd strhol vlastným smerom.
.
Podarilo sa mu ju dostať nad hladinu, kde ťažko zalapala po dychu. Bola takmer mimo, ale ešte sa držala. I cez tmu vyzistil, že daný tunel smeruje priamkou, určiteľným smerom. Prúd bol dostatočne rýchli na to, aby bolo dosť priestoru medzi hladinou a klenbou kanálu. Snažil sa trošku o pohyb, ale bez väčšieho účinku a vtedy sa mu do mysli votrela nepríjemná myšlienka. Prúd bol až príliš rýchly... skoro akoby odtekajúcej vode nič nebránilo v úniku, skoro...
.
...ako u vodopádu.
.
Oblasť okolo Numy bývala záplavovou oblasťou po dlhé generácie, než jej obyvatelia vytvorili rozsiahly systém nadzemných i podzemných kanálov. Podarilo sa im pretvoriť krajinu posiatu močiarmi na priam magické miesto krištáľovo priezračných jazier ukrytých medzi zelenými kopcami.
.
Spomenul si ako väčšinu vody pri príliš výdatných dažďoch odvádzajú podzemnými tunelmi do rieky v kaňone. Vôbec ho nepotešilo vedieť, že toto je s istotou jeden z nich. Síce by sa dostali von na priestranstvo, do rieky, kde by sa mu naskytla väčšia voľnosť na manévrovanie, ale na druhú stranu nemal najmenší záujem čeliť možnosti, že by ich to mohlo oplieskať o stenu kaňonu. Navyše jeho čakra bola blízko úplného vyčerpania.
.
Potreboval viac možností na manévrovanie a chvíľu mu trvalo než Naruto vyslobodil z toho jej plávajúceho kolesa. Ihneď ako to urobil začal prúd unášať odťatý jazyk od nich štýlom, akoby bol živým hadom plávajúcim po prúde. Ale jeho plán na spomalenie narazil na problém. Namiesto toho mal zlý pocit, zdalo sa mu akoby prúd zrýchľoval.
.
Museli sa z toho tunela nejako rýchlo dostať a tak dúfal, že po ceste natrafí na podobnú priepust s ktorou sa dostali do neho. Namiesto toho, ale uzrel niečo lepšieho. Výklenok s rebríkom na strane tunela, ktorý stúpal do diery nad ním.
Bol čas aby konal. *Sharingan*
.
Prúd ich hnal stredom kanála a od toho rebríka boli príliš ďaleko, aby na neho dočiahol. Skoro by ho minul, keby si neodopol svoju kapsu s výbavou, omotal jej remeň okolo zápästia a použil ju ako kotvu, ktorou sa zachytil o ten rebrík. Zhuplo ich to ku stene, kde použil svoju ostávajúcu čakru, aby sa doštveral k rebríku. Behom chvíľky sa horko ťažko teperil po rebríku pridržiavajúc sa len jednou rukou zatiaľ čo v druhej držal nevládnu Naruto.
.
Šlo to ťažko a ani nevedel, koľko metrov takto vyšplhal než sa dostal do menšieho servisného tunela. Spolu s ňou sa zvalil na zem a len pár sekúnd lapal dych keď si uvedomil, že Naruto podvedome vykašláva vodu zo svojich pľúc. Narýchlo jej k tomu domohol a ona nabrala vedomie. Až prestala kašlať doprial si hlboký výdych. Unavene sa oprel o stenu a pol okom sledoval blondínu ako rozdýchava zážitok po jazde na šialenej vodnej dráhe.
.
Na moment sa ale zarazil, keď zaregistroval žblnkanie. Bolo to úplne iné ako hučanie pretekajúcej vody v tunely pod nimi a tak s nedôverou nahliadol do diery ktorou vyliezli nahor.
.
Hladina v tuneli pod ním už dosahovala otvoru šachty a voda sa pomaličky začínala štverať nahor k ním. Vôbec ešte neboli mimo nebezpečenstva. Do kanála musela pritekať voda i cez iné priepustne, ktoré neskonale nehorázne navýšili prietok. Kapacita odvodňovacieho kanála už nestačila. Preglgol. Jeho brašna s výbavou ktorá sa zakliesnila na rebrík už bola nadobro stratená.
.
Vstal a rozhliadol sa. Boli v tunely, ktorý síce bol takisto rovný ako čiara, ale vôbec nebol v smere tunela pod ním. Všimol si nenápadnej trubky zavesenej pod stropom tiahnucu sa po celej jeho dĺžke. Priložil na ňu svoju dlaň a pocítil ako cez ňu preteká pramienok vody. Ihneď mu došlo, že to musí byť jeden z tých vzácnych prameňov, ktoré privádzajú do kúpeľov v dedine. Prešiel po nej svojou rukou, aby zistil na ktorý smer klesá. Na jeho prekvapenie, ale ucítil dokonca ktorým smerom ten slabučký pramienok tečie.
.
Potreboval sa rozhodnúť. Vhodné by bolo utiecť niekam na vyvýšené miesto a odtiaľ možno ďalej do neznáma preč od všetkého. Ale na druhej strane bolo príliš veľa neznámych s ktorými sa treba popasovať a hlavne veril, že hlavný strojca sa stále ukrýval niekde za oponou a mohol znovu usilovať o Naruto. Preto schovať sa v Nume by bolo lepším riešením. Navyše tam bola šanca, že i zvyšok tímu to nejako zvládne a navráti sa do základne, ktorou bol ako na potvoru novomanželský apartmán. Pohliadol na roztrasenú polo prítomnú Naruto a bolo mu jasné, že sa ešte nejakú chvíľu sama nepohne. Skontroloval dieru s rebríkom v ktorej hladina nebezpečne stúpala a čoskoro sa vyleje do servisného tunela. Ani len neuvažoval čo za katastrofu by dedinu čakalo keby nebolo toho odvodňovacieho tunela, ale na druhú stranu nemienil čakať na ďalšie kolo na šialenej vodnej dráhe.
.
Vzal ju na chrbát a plecia a držiac ju za nohy vyrazil smerom ktorým viedla trubka slabučký pramienok. Pokúšal sa bežať, ale skrz únavu to nešlo dosť dobre. Ešte že jeho partáčka bola dostatočne pri vedomí, aby sa o neho zaprela. S prekríženými rukami na jeho hrudi sa mu utekalo ľahšie keďže i ona nemala najmenší záujem o druhú kúpeľ vo vode ktorá už vyvierala do servisnej šachty.
.
.
Utekal a už nevedel ako dlho, ale únava si vyberala na ňom svoju daň a on spomaľoval. Postupne už šiel iba krokom až dorazil k miestu kde chodba končila šachtou na dol, vedúcej do ďalšieho kanála. Keby nepohliadol na trubku, ktorú nasledoval vôbec by si nevšimol nenápadných ťažkých kovových hneď vedľa miesta kde odbáčala do steny.
Nahmatal niečo ako kľučku a i Napriek tomu ako robustne tie dvere vyzerali, šli otvoriť pomerne ľahko a nehlučne. Tak isto i zavrieť a to i vďaka gumenej izolácií, ktorá im dodávala i vodotesnosť.
.
Ocitli sa v tmavej miestnosti ktorá mala všetky steny oblepené neuveriteľným množstvom štítkov tvoriacich mocnú psychickú bariéru. Niekto si dal záležať, aby žiadny jasnovidec nenašiel toto miesto, to zahrnuje i Nejiho Byakugan.
.
Naruto naznačila Saskému, že už ju môže položiť a tak sa opatrne zohol, aby jej spustil nohy na zem. Pokúsila sa postaviť, ale nohy sa jej triasli ako osike. Len čo stála a on sa vystrel stratila rovnováhu, takže ju musel podoprieť o svoje rameno. Bola zoslabla, až príliš zoslabla... Úplne bezbranná... Niečo nebolo v poriadku, ale utešoval sa že by to možno bolo len celkovým vypätím. Veď taký zážitok by vyčerpal až na dno snáď každého.
.
Rozhliadol sa po miestnosti ktorej dominoval mohutný vodojem v strede. Uzavretá nádrž ako vystrihnutá z filmov, kde na rovných strechách obytných poschodových domov stála protipožiarna veža naplnená vodou. Táto ale k tomu bola bohato zdobená lístkami rôznych ochranných pečatí ktorým dominovala šamanistická povrazová bariérova reťaz tiahnuca sa po obvode celej nádrže. Po stranách miestnosti bolo nezmerné množstvo trubiek vedúcich z a do rôznych prístrojov, čerpadiel, kolón a dávkovačov, ktoré slúžili na úpravu kvapaliny a to od filtrácie, cez obohacovanie, až po zmeny na molekulárnej úrovni. Výsledný pocit, ktorý z tejto miestnosti mal bol, akoby sa nachádzali v tajnom laboratóriu dákeho šialeného geniálneho vedca.
.
„Saske..." Ozvala sa slabým šeptom Naruto na svojho záchrancu, opierajúc sa o jeho rameno, s unaveným pohľadom upreným k zemi.
Pohliadol na ňu: „Nie je ti nič?" Stále ju podopieral pretože vyzerala ako by sa mohla každou sekundou zosypať.
.
„Hm.." Súhlasne odpovedala nerobiac nič, preto sa vrátil ku skúmaniu miestnosti pohľadom. Ubehlo pár sekúnd než zo seba vydala ďalšie slovíčko... „Ď-ďakujem..."
„Hm..." Odpovedal automaticky, ale za moment sa zarazil a venoval jej nechápavý pohľad. „Čože?..."
„Ď,.. ďa,.. ďakujem... za,.. za moju, za... záchranu..." Vykoktala zo seba tichučko, stále sa na neho nepozrúc.
.
„?" Niečo sa mu nezdalo. Natočil sa k nej a voľnú dlaň položil na jej čelo. Žiadna teplota. Rozhodol sa natočiť jej tvár k tej svojej aby sa uistil. Avšak i keď on pohliadol do jej načervenalej tváre, ona mu stále nevenovala pohľad a naďalej sa dívala na bok do prázdna. Fajn, horúčku nemá. Odpadol mu kameň zo srdca, ale na druhú stranu okamžite strnul. Až teraz mu podľa jej výrazu došlo, že sa musí cítiť neskutočne trápne. Až tak, že by sa najradšej prepadla pod zem. Jej bezbrannosť ju musela priam ubíjať. „Naruto..." Zašepkal na ňu nevedomky, ale i to stačilo k tomu, aby otočila k nemu svoje azúrové oči a ich pohľady sa stretli. V ten moment ucítil ako sa mu rozbúšilo srdce a strnul.
.
„Ďa-ďakujem..." Zase potichučky koktala, plná rozpakov i zahanbenia. „...za moju za-záchranu... sa, sa... s..." Snažila sa dokončiť to posledné slovo, ale bolo to pre ňu neskonale ťažké priznať. Dych sa jej vytrácal, ale jemne sa hryzla do pery a nakoniec ho vyslovila: „Saske..."
.
Okamžite sa zapýril, avšak nemal najmenšie poňatie akoby mal zareagovať.
Opierajúc sa o neho strnula i ona a obaja tam stáli ako uhranutý dívajúc sa zblízka navzájom do zapýrených tvárí.
.
.
„DO RITI AJ S TÝM VŠETKÝM, OKAMŽITE SI PRESTANTE ZO MŇA UTAHOVAŤ!" Ozval sa tlmený výkrik akoby spoza dverí, či cez stenu z vedľajšej miestnosti.
.
Obaja šokovane poskočili pretože ten hlas nebol nikoho iného než štvoročka Karin. Obaja sa vystreli do pozoru, ale Naruto stratila rovnováhu a tak ju musel Saske prichytiť do náruče a oprieť si ju o hruď.
.
„Ja, ja už to ďalej nezvládnem!" Pokračovala Karin, ale z jej roztraseného nahnevaného hlasu to vyznievalo, akoby bola mierne pripitá. „Tí dementi si doslova koledujú o bolestivý koniec! *hic* Vôbec nechápem, ako mohli v tomto svete doteraz prežiť?! Nemajú žiadne vychovanie, sú impulzívny a nerozvážny ako malý haranti! Bez najmenšieho kúska rešpektu si robia čo sa im zachce!..." Zaskočilo jej a rozkašlala sa.
.
Zatiaľ čo stažobne skoro vrieskala, obaja opatrne natočili svoje pohľady smerom odkiaľ šiel jej tlmený krik. Zaostrili a čo chvíľa zbadali nenápadné malé drevené dvierka. Panika rýchlo ustúpila, keď sa dvere neotvárali a i bez toho aby si medzi sebou prehodili jediné slovo či gesto sa obaja skúsene k nim prikradli. Len čo boli u nich a ich sluch sa prispôsobil rozoznali i ďalšie hlasy ktorých poloha sa nehýbala. O tom, že je vedľa ďalšia miestnosť už nebolo pochýb.
.
Padla dáka poznámka a ozval sa smiech od viacerých ľudí. Taktiež bolo počuť špliechanie vody z ktorého sa dalo vyčítať, že v danej miestnosti je minimálne vaňa, alebo dokonca bazénik či bazén, alebo nebodaj jazierko.
.
„Aghrr!" Prejavila Karin svoju nespokojnosť zlostným pripitým zavrčaním. „To je na zbláznenie! Všetci sú to blázni, padlí na hlavu a to psisko je úplný úchyl. Nehovoriac o tom čo si dovolil ten jeho zablšenec." Hlasito si odpila z nejakej fľaše, až bolo počuť glganie.
.
Na ich prekvapenie zaznel flegmatický hlas istého barmana. „Viem, že by mi do toho nemalo nič biť, ale tak rázne popíjanie v horkom kúpeli ti veľmi rýchlo stúpne do hlavy. Tak..."
.
„Nestaraj sa!" Odpálkovala ho bezcitne.
.
„Zlatíčko, popíjanie zlomené srdce nevylieči."
Znovu ich prekvapilo, keď rozoznali prívetivý hlas kuchárky Ayi z ich hotela, ale priam ich striaslo, keď na to odpovedala miestna madona Numy, madam Kyruin Ragio, svojím panovačným pobaveným hlasom.
„Ale, ale, občas je potrebné padnúť až na zem, aby si opäť mohla vstať. "
.
„Ale zamilovať sa na prvý pohľad? Hrozivé..." Povzdychla si Aya, ale z intonácie jej hlasu to vyznelo skôr zasnene.
.
„To je priamy dôkaz ako moc je náš ženích výnimočný. Hm." Ozval sa štvrtý, ale nový hlas. Musel patril mužovi, ktorého ešte nestretli. A ak by mali typovať tak by patril mužovi okolo štyridsiatky, tak trochu viacej pri tele zastávajúci nejakú dôležitú funkciu, pretože vyznel prehnane dôležito. „Vyžaruje z neho akási nebezpečná aura ktorá by podlomila kolená nejednej dievčine. Hm. Ale vážne Karin chan, trošku sa kroť."
.
„Kiááá." Zajačala červenovláska a naštvane zašpliechala na niekoho. "Prečo sa stále navážate len do mňa? Tento Ľadový ksicht tu vedľa vypil skoro dvakrát toľko než ja. A jej nič nepoviete?!" Zagánila na niekoho kto bol zrejme kúsok od nej, ale odozva neprichádzala. „Hááá? Nedávaj mi ten pohľad! Jasné!?" Znela o dosť viacej rozčúlene. „Môžeš sa pretvarovať ako len chceš, ale ja cez ten tvoj ľadový ksicht dokonale vidím, ty, ty jeden mrazený cencúľ!" Daná osoba ju musela mlčaním namyslene osočiť pretože sa do jej hlasu priplietol sarkazmus. „Tss, to si celá ty na všetko máš svoju mlčanlivú odpoveď. Určite si myslíš aká si bohvieako cool, keď zadrieš jedno dve slova za celý deň, ale opak je úplnou pravdou!"
„ZAVRI SI TLAMU TI JEDNA HOPERKA!" Zaštekala konečne osoba na ktorú Karin dorážala a Saskému sa rozšírili oči v obave, pretože ten chladný povýšenecký hlas nemohol patriť nikomu inému než Satsuky. I ona vyznela trošku pripito a okamžite sa pustili do hádky.
.
„Há? ľadová kráľovná vie aj hovoriť? Avšak ti máš čo povedať! Stačil ti jeden pohlaď na neho a už si spriadala pavučinu svojich plánov!"
„Há? Ja som si zachovala aspoň nejakú decentnosť, to ty si šla rovno na vec, ako dajaká kurva!"
.
„Krásna reč od niekoho, kto každému vliepa do ksichtu vetu: Nemáš na mňa smrade tak padni na kolená ti červe!"
„Aspoň nie som tak zúfala, že sa vrhnem po prvom fešákovi na obzore a hrám to na lásku na prvý pohľad. A tvoj úspech? Cha, nula bodov!"
.
„Há? Dosť odvážne tvrdenie od sochy bez citov."
„I rohožka u dverí ma viac sexepílu než ty!"
.
Ich škriepka a urážanie sa medzi sebou prechádzalo od slovnej ku fyzickej šarvátke a bolo počuť ako sa v tej vode medzi sebou hašteria.
.
„Tak to by stačilo! Vyjasniť si city je dôležité, ale všetko má svoje hranice! Hm!" Zaznel ten dôležitý mužský hlas, ale dievčatá ho očividne ignorovali. „Drahá prosím."
Ragio súhlasne hmkla a prešla k tým dvom výtržníčkam.
.
Satsuky na Karin zavrčala poznámkou, že ju za tie jej reči rozdelí na dve. Ale to už Ragio bola pri nich. „Ale, ale. " Zalamentovala pobavene, čím si získala ich pozornosť. „Nenapadlo ťa, čo by si tým docielia, že nie? Rozpolenie by skutočne fungovalo na kde koho, ale u Karin chan neviem, neviem. Ako ju poznáme mohla by to prežiť. Ba čo viac, mohla by z toho rozpolenia vyviaznuť ako dvojičky. Celkom by ma zaujímalo, ako by si reagovala, keď namiesto mono (jeden) by si od teraz mala stereo. (dvojica) A ja by som namiesto dvoch dcér mala tri. " Zachichotala sa tak zvrhlo až bolo počuť ako obe hlasno nasucho preglgli. Zrejme si obe naživo predstavili, že by toho bola schopná a zo slovami. „Poďte na moju hruď. " Sa vkliesnila medzi ne. Vzala si každú pod jednu ruku a za ich neskrývaného protestu ich umlčala. Snažili sa síce vymaniť z jej zovretia, ale čoskoro už nemali sily ani na odvrávanie. Pričom sa Ragio celú dobu pobavene chichotala.
.
„Hm, hm." Spokojne zahmkol dôležitý muž a ujal sa slova. „Keď už ste si to medzi sebou vysvetlili, tak je na čase aby sme sa posunuli ďalej. Ako pokračuje naše pátranie?"
.
„Nič moc, ale keď už hovoríš o pátraní..." Nadhodila kuchárka. „Karin, dnes si bola u svojho majstra, že áno? Pomôže nám?"
.
„He?" Najskôr ju to poriadne vyviedlo z miery, ale potom si zhlboka povzdychla. „Tak ako zakaždým." Znovu si povzdychla, ale tentoraz priam otrávene. „Nula bodov. Povedala som mu všetko čo som vedela, ale tváril sa že má záujem len o urýchlenie svojho experimentu. Naliehala som na neho, ale len sa zasmial..." Pozmenila svoj hlas akoby dabovala dákeho starého namysleného muža s prefajčeným hlasom. „To znie zaujímavo drahá. Asi by som mal zasiahnuť, ale nateraz to nechám v tvojich rukách. Som celkom zvedaví ako si stým poradíš." Len čo to dokončila zajačala pobúrene. „Kiááá, dement jeden! Je mu u prdele, čo sa stane s touto dedinou. I keď je pošahaný génius, jediné čo ho zaujíma je ten jeho zvrátený výskum. Hlavne že ho zabáva sledovať..." „ako sa veci vyvíjajú." Zdôraznila znovu imitujúc jeho hlas v podráždenom tone, ale hneď na to zosmutnela. „Je jedno, že on má zrazu zhon zo subjektami, ale čo si myslí privolávať ma mimo dohodnutý rozvrh? A to práve, keď mám najdôležitejšiu prácu?"
„Chi. Privolávacie zvieratko." Utrúsila Satsuky takmer škodoradostne
.
Karin na to okamžite vybuchla. „Čože?! Vysmáhni ty blbá pseudo kňažka... Ja aspoň môžem so svojím majstrom konzultovať, i keď je to experimentov uchýľ. To ty si toho svojho videla len jediný raz v živote a v momente si prepadla jeho šarmu."
„...!"
.
„Nezazeraj tak na mňa! Stala si sa kňažkou z čistého rozmaru jediného muža, ktorý šiel čírou náhodou okolo a dostal vtipný nápad, urobiť z teba kňažku, keď si na neho čumela ako na nejaké božstvo."
„Opováž sa ty suka! Za prvé: bolo to viac dní! A za druhé: si nenahováraj, že nie si rovnako opustená ako ja!" Ukĺzlo jej, ale ani nedostala možnosť to oľutovať, ich podgurážená hádka sa vyostrovala.
.
„Jedno-zvitková kňažka!"
„Ukrýval celú knižnicu, ty Nána! Len žiarliš na to, že on mal viac elegancie a štýlu než kedykoľvek ten tvoj hajzel bude mať. Okrem toho, že ma neskutočne štveš, si k tomu všetkému ešte neskutočný babrák k ničomu!"
.
„Ha! Pekné od niekoho kto nič nedosiahol a má len béčkové schopnosti."
„Nesnaž sa povedať, že čokoľvek z toho čo máš by bolo lepšie ako *C.*, ty jeden zákusok na jedno zahryznutie čo každý len ochutná a potom zhnusene vypľuje."
.
„Neskutočne ma štveš!"
„Tak to je vzájomné!"
.
„Serieš ma viac, než tá blondska čo omylom zbalila tak dokonalého chlapa!"
„Ghaa!" Odpoveďou jej bolo len Satsukyne zajačanie.
.
Ich opilecká hádka sa znovu chýlila k vrcholu keby obe naraz divno nezhíkli.
.
„No tak vy dve, tak ste neuspeli a čo na tom?" Prihovárala si k nim Ragio matersky vľúdne a podľa špliechania vody a ich pazvukov či stonov musela na ne použiť dáke zvrhlé chvaty ktorými si ich podrobila.
.
„Som to ale požehnaná, že mi osud privial dvojicu tak vášnivých dcér, skoro akoby som sa pozerala na seba. Obaja vaši majstri boli spojený s veľkým osudom i údelom a obaja sa prehnali našimi životmi práve v moment, keď to Numa najviac potrebovala. Prestaňte si konečne myslieť, že nás zachránili len preto, aby si vás tu odložili. Obaja videli vo vás obrovský potenciál, ktorý sa ale nemohol rozvíjať pokiaľ by ste boli stále s nimi. Obe ste sa stali iskrou ktoré rozdúchali naše srdcia tak ako nikdy predtým. Všetci vás milujú a všetci vedia ako moc milujete Numu. Nie ste sami..."
.
„V tomto ma Kyruin pravdu." Prihovorila sa vľúdne do toho Aya. „Obe ste dcérami Numy. Vaši záchrancovia vás mali radi natoľko, aby vám našli domov, ktorý by ste mohli milovať a my sme im vďačný že vybrali nás. Mali vás radi natoľko, aby vám dožičili život ktorý by vám sami nemohli dožičiť. I keď si o niečom myslíte, že to bola z ich strany chyba nemusí to byť celkom tak. Niektoré chyby sa len zdajú byť chybami."
.
„Hm, hm. Prekonávanie chýb je sprievodným znakom dospievania." Zasmial sa dôležitý muž.
„Keď už hovoríme o sprievodných znakoch." Ozval sa Barman nezaujate. „Všimol som si niečoho znepokojivého o našich novomanželoch."
.
„Hmm, o čom to hovoríš, priateľu?" Chytil sa okamžite tohto rozhovoru.
„Nie som si istý... ale skôr mi to prišlo, ako by sa napĺňalo dáke zlovestné proroctvo."
.
„Však aj hej... Proroctvo sobáša." Zasmial sa a s ním i Aya. „Asi to moc prežívaš priateľu, alebo ti už stihli prirásť k srdcu?"
Zhlboka povzdychol, ale i tak pokračoval. „Nepovedal by som, že by som si ich nejako moc obľúbil či nie. Veď predsa introvert a tsundere je zlaté kombo... Kto by odolal? Tí dvaja boli jasný v okamihu, keď sa konečne stretli. Navyše boli úplne imúnny voči efektu teritória môjho baru, doteraz som sa s niečím takým nestretol. Skoro akoby boli mocné divoké šelmy."
.
„Láska je najlepšia keď je divoká a nespútaná. Mm, hm!" Nadchol sa, ale Aya na druhú stranu len povzdychla. „Na niektorých to skrátka funguje inak. Asi je toho na nich moc."
„Zato z toho jeho tatíka som mal neskutočný strach. Bolo to ako by ten chlap bol schopný pobiť celú dedinu so sladkým úsmevom na tvári len za pomoci pravačky zatiaľ čo v ľavačke by choval bábätko, ktoré by sa pri jeho výpadoch ani len neprebudilo zo svojho sladkého spánku." Povzdychol si. „Skoro akoby ten chlap videl viac strašidelnejších smrtí než je zdravé."
.
„Samozrejme že rozdáva strach. Hm. I ja by som vražedne zazeral, ak by som mal ženiť tak dokonalého syna."
.
„Zato máš, ale dvojicu vášnivých dcér v rozkvetu. Od samej radosti by si vraždil za takého ženícha pre nich." Zachichotala sa Ragio slastne, ale potom prešla do bádavého tónu. „Ale... tsundere a introvert... Hmmm... Kde len že som takúto dvojku videla."
Pýtala sa dumajúc a i ostatný traja dospeláci okomentovali túto otázku v rôznych obmenách, ale po chvíľke bolo počuť len chichot.
.
„Hmmmm." Zamyslel sa ten dôležitý. „Satsuky chan, čo si zistila o našom ženíchovi?"
.
Menovaná vydala podráždený zvuk a roztraseným hlasom nervózne spustila. „Že-ženích preukázal, že je zatiaľ zaťažený okovami vla-vlastnej nerozhodnosti... I-i keď má schopnosti, chýba mu odhodlanie ich naplno použiť. Je zasiahnutý hlbokou traumou a v jeho vnútri sa u-ukrýva n-niečo mocné... čo-čo nemá záujem byť odhalené. Alebo sa to nemá záujem odhaliť... nám. Celé jeho vnútro je zahalené nepriehľadným závejom a ani o tom nevie. Je to ako by tam bola ba- bariéra a to zvnútra. Vy- význam dvojitej pečate sa mi nepodarilo zistiť. Prav...depodobne je súčasťou dákej špeciálnej schopnosti. Tak či onak... ten muž má o-obrovský potenciál." Hlasno si vydýchla, keď dokončila svoju správu, ako by bola dáky nováčik, ktorý prepadol nervozite pri svojom prvom referovaní strašidelnému šéfovi veľkej firmy.
.
„Hmm." Znovu sa zamyslel dôležitý muž. „A čo nevesta? Karin chan, dáka zmena?"
.
Karin rozpačito zhíkla keď spomenul jej meno. V rozpakoch ledva spustila. „Ja-ja-ja, neviem prísť na to čo-čo sa jej s-stalo." Na chvíľu sa odmlčala akoby dúfala že už viacej od nej nebude chcieť, ale Kyruin ju povzbudila aby pokračovala. „Ne-nedokážem do nej na-nahliadnuť. Te-technika, akou ju lieči tá fu-fúria je príliš unikátna... a-aby som si ju ve-vedela poriadne vyložiť. Ne-nehovoriac o tom, že každého o-obyčajného človeka by roztrhlo, keby mal v sebe du-duchovné jadro. Ukrýva o-obrovskú si-silu, a-a mala by byť schopná jedinečných techník, ale momentálne je úplný výmoľ. A-ale i cez všetky tie pečate čo na ňu uvalili, som zi-zistila, že za ukotvenie tej p-prvej niekto zaplatil v-vlastným ži-ži-životom." U posledného slova priam vyprskla tak rázne, že zalapala po dychu.
.
„Hmm. No nebudem tvrdiť, že rozumiem všetkým tým vašim termínom a vyjadreniam čo ste spomenuli..."
Nadhodil ale bol prerušený barmanom: „Chlapec sa uzavrel i pred vlastnou temnou minulosťou." Pritom ho ihneď doplnila i Aya. „A Dievča prežilo po tom ako bola použitá ako nástroj v mocnom Jutsu."
.
„Takže hrdina s temnou minulosťou a obetný baránok?... Hmmm... Ale inak sú v poriadku, nie?" Pohliadol na majiteľku hotelu čo tam robí i kuchárku.
„Podľa toho čo som od svadobčanov pochytila, je mimo priameho nebezpečenstva. Ale... Bez použitia regeneračnej kúpele za ktorou sem pôvodne prišli, by alternatívna liečba, ktorú nevesta momentálne podstupuje, mala trvať tak dva-tri týždne. A sobáš má byť hneď, po tom ako sa vylieči."
„Ale máme skutočne právo ich takto zdržiavať? A s ohľadom na ich povahu, čím dlhšie tu budú, tým vyššie náklady budú mať nielen oni ale aj mi. Hlavne mi." Pripomienkovali medzi sebou Barman s kuchárkou.
.
„Žiadne obavy. Tie náklady sa nám bohato vrátia v podobe obnovenej reputácie. Pokiaľ tí z listovej urobia čo majú. Hm." Skrotil ich oboch sebavedome. Ale zato dvojica načúvajúca za stenou takmer poskočila.
Barmana s Kuchárkou jeho vyhlásenie riadne prekvapilo a obaja sa zarazili na jeho hrdým prehlásením. „Ale odkiaľ vieš, že sú z listovej?" „To ma tiež zaujíma, už sú tu nejaký ten čas a doteraz sme o nich skoro nič nevedeli. Ani to odkiaľ sú."
.
„Ha. Konečne prišla správa, že práve z listovej odpovedali na našu žiadosť. Správa bola síce veľmi strohá a skoro nič som sa nedozvedel. Síce už pred tým naši ochrancovia naznačili, že pôsobili na území zemi ohňa. Ale poviem vám... úplne mi spadol kameň zo srdca, keď tá správa mala insígnie používaných iba úradmi ohňovej zeme. Konečne... práve keď tu máme i dákych hostí. Hm."
„Avšak niečo mi na tom nesedí." Pochyboval barman. „To časové prepätie medzi príchodom ochrancov a príchodom úradného dokladu. Navyše naši hostia sú pomerne dobre skúsený v boji. Až príliš dobrí... Nemohli by byť oni z tej Listovej?"
.
„Oni a Ninjovia?" Zapochybovala Aya na poznámku svojho kolegu. „Nejako sa mi nechce veriť, že by tak vychýrená a profesionálna armáda mala takýchto neduhov. Alebo mi chceš povedať, že to len hrajú aby upútali pozornosť?"
„Nie rozhodne to nehrajú." Priznal.
.
„Tak to vidíš. Hm. Hm. Tiež som sa nad tým pozastavil a zamietol to. Musí to byť len náhoda ako udalosti do seba príhodne zapadajú." Poznamenal s neochvejnou sebadôverou a dôležitosťou.
„Avšak. Sutekino Kitsune..." Stále pochyboval. „To meno neveští nič dobré."
„Počkať! Nemyslíš že by mohla byť jej dcérou, že nie?" Zhrozila sa.
.
„Kde že! Na to je príliš mlada. " Reagovala na to pohotovo Kyruin vzrušene. „Nemá na sebe stopy tej techniky."
.
„?!" Obrátili na ňu svoju pozornosť, ale bolo výrazne počuť ako sa všetci traja šokovane zarazili.
.
„Z- Zlato, čo to robíš?" Zakoktal chlapík s obavou v hlase, ktorý až do teraz mal neochvejný prízvuk dôležitosti.
Hneď na to sa pridala i Aya: „Drahá, tvoja zvrhlosť nepozná konca, že nie? To ti nevadí, že sú to TVOJE dcéry?"
A doplnil ju jej kolega: „A to dokonca, v rovnakej kúpeli v ktorej sme i mi. Ani ti nenapadlo, že by z toho mohli dostať traumu?"
.
„Čo sa vám nezdá? Nie sme pokrvne spriaznený." Ohrnula sa sršiac príliš dobrou náladou. „Veď ich patrične vzdelám. Navyše som od nich nepočula jedinú námietku na ich trest."
„To preto, že sú na mol..."
„...od toho prevarenia ledva dýchajú..."
„...doslova majú varené mozgy a ti im ešte priťažíš tou svojou oplzlosťou..."
.
„No táák. Nechajte ma užiť si svoje rodičovstvo." Nadhodila prosebne, ale s prízvukom ako úplný zvrhlík.
„Zlato, ten tvoj pojem rodičovstva je extrém."
.
„Možno, ale taká už jednoducho som." Zachichotala sa. „Navyše, je to ich vina, že i teraz myslia len na neho... A pokiaľ ide o ňu?... Stále tvrdím, že nemôže byť JEJ dcéra."
*Nespokojne zavrčal* „Avšak... čo tá klebeta o tom, že bola kdesi uväznená..."
.
„To by nesmela mať blond vlasy. A pred tým, než sa na to opýtaš, áno... je prírodná blondska. Nie že by bola úplne vymletá, skôr prežívala príliš veľkú samotu a odrazilo sa to na nej. A ak by som mala typovať? Povedala by som, že by mohla byť JEJ vnučka či pravnučka." V hlase jej zavládla zlomyseľnosť.
„Hmm, s rokmi by to sedelo." Upokojil sa, ale na druhú stranu bol vážny.
.
„Zadrž, pokiaľ by to sedelo veštba by sa mohla konečne naplniť." Ohrnul sa Barman.
„Hmmm, to by mohlo nepríjemne otriasť svetom." Znepokojene sa ponoril do dumania.
.
„Keď už je reč o otriasaní sveta..." Nadhodila opatrne Aya. „...čo tí ich spoločníci? Sú pomerne aktívni na obyčajných svadobčanov."
„Hm, chápem tvoje obavy. Ale... Za prvé... zhodli sme sa, že sú čokoľvek, len nie obyčajný, či normálny. To je v poriadku, keď sa stretnú dve rodiny z rôznych svetov. Za druhé... zrejme hľadajú prameň čo by najlepšie podporil jej liečbu. A pokiaľ tu bude tá bariéra nenájdu to tu ani náhodou. Za tretie... ak nebudú za čo ich pokladáme, naši priatelia z listovej sa o to postarajú. A za posledné... čím lepšie toto celé zorganizujeme, tým viac toho vyťažíme pre budúcnosť Numy. Nie je čas uťahovať si opasok. No nemám pravdu drahá?" Obrátil svoju pozornosť na Kyruin, ale hneď klesol na nálade a z dôležitého tónu prešiel do podriadeného. „Drahá?... Síce oceňujem tú šou ktorú tu predvádzaš s našimi dcérkami, ale znepríjemňuješ ich kúpeľ."
.
„Hooo?" Pretiahla pobavene. „Práveže naopak. Až v stave extázy dokáže ich telo vstrebávať z tohto kúpeľa čo sa len dá. Vydeľ si ako sa Satsuky doráňala, keď ju navštívil ten tichý džentlmen? Nehovoriac o nespočte kusancov s ktorými sa vrátila Karin od experimentu svojho majstra. Vďaka mne ich zranenia už úplne zmizli. Navyše si to užívajú, mysliac na toho jediného. Bezo mňa by sa nikdy nezbavili toho nahromadeného stresu."
„Rghhm. Ty a tie tvoje výhovorky. Tú tvoju nymfomániu vylieči už len staroba. Ale pamätaj!, že pre každý prípad musíme mať dostatočnú zásobu tohto extraktu. Nemôžeme si dovoliť ním bezdôvodne plytvať."
.
„O áno? Nezabudli ste náhodou, kto postavil toto zariadenie konkrétne pre Karin chan, že nie?" Utrúsila podrazácky. „A keď ste postrehli, ako vyzerá Satsuky chan, hneď ste sa všetci vtierkli."
„To... to preto, aby sa zvýšila hladina. Tak sa použije menej vody do kúpeľa a ..."
.
„A?..." Podráždila ho pobavene.
.
„...a na to si čakala..." Dokončila vetu kuchárka.
„To stačí!" Rozhorčil sa doteraz flegmatický barman. Vstal tak rázne až sa voda hlučne sčerila. „Ich rany sa už zahojili, takže už naďalej nemusia zohrávať rolu tvojich hračiek."
.
S úctou zahvízdala. „Dakto tu nemá len tvrdé reči ako vidím. Že by si podľahol šarmu mojich dcérok? Ktorá je tvojou favoritkou?"
Podráždila ho slovne. až tak že Aya vyskočila na nohy tiež. „KYRUIN! Žiadny muž nezostane vlažný pri takomto divadle.
„Hmm." Pritkol tretí z nich a tiež vstal. „Na druhú stranu má pravdu. Tieto dva raky sú už na pokraji limitu, už tu boli pridlho."
.
„Hoo? Vzrušuje ta tvoja dcéruška?... Ktorú si vyberieš?" Úplne sa nadchla.
Kuchárke to už vážne nedalo. „Tak to by už stačilo. Okamžite vezmite tieto dve do šatne. Hneď na to vy traja vypadnite na hor a nechcem vás ani len vidieť. Ja dohliadnem na to, aby sa z toho prebrali. A pokiaľ si chceš užiť máš tu týchto dvoch v pozore, nech sa páči."
.
Ozývalo sa špliechanie a odkvapkávanie vody ako jeden za druhým vychádzali z vody.
.
„Fuu, chceš si ich obe nechať pre seba, držgrošska. Predsa vieš, že u mňa sa zakaždým nájde ďalšie voľné miesto." Provokovala Ragio pobavene.
„Vážne, ty si nedáš povedať, nymfomanka jedna!"
.
Bolo počuť ako sa otvorili drevené dvere na druhej strane miestnosti a následne bosé kroky kamennou chodbou dlhou len zopár metrov. Až za sebou zabuchli i posledné dvere nastalo ticho.
.
*Ticho*
.
To bolo to, čo teraz obklopovalo ženícha spolu s nevestou, skrývajúc sa vo vedľajšej miestnosti po tom čo si potajomky vypočuli tento nevšedný rozhovor. Bez najmenšieho pohybu ostali sami v tichej tme.
.
*Nabudúce: Želáte si prameň alebo polievku?