Ticho zahalilo miestnosť v ktorej sa ženích s nevestou ukrývali a zostávalo neprerušené i dlhé minúty po tom čo skupinka od vedľa opustila svoju kúpeľ.
.
Osamotený v tme stáli zočí voči potemneným dverám. I keď dostali mnoho odpovedí, s nimi vyrazilo na povrch ešte viacej otázok, ktoré cítili potrebu byť zodpovedané. Cez to všetko bolo jasné, že udalosti boli až príliš dobre zohrané, aby boli hračkou náhody. Šesť ľudí, ktorým až príliš záleží na osude Numy sa tu stretli práve keď ich poklady, ktoré mali strážiť, boli mimo dosah ich očí. Navyše čo sa týkalo súboja so Satsuky, Saske si bol celkom istý, že sa mu ju nepodarilo ani raz škrabnúť, nie to zraniť. Bolo by tomu inak ak by sa nedržal spať. Na chvíľu pouvažoval o tom či neskrývala svoje zranenia, ale zas došiel k záveru, že si nespomínal na žiadny zásah ktorým by ju mohol poraniť. Ale čo mu vadilo najviac bola údajná príslušnosť takzvaných ochrancov ktorý prišli dedine na pomoc. Nedalo sa úplne poprieť, že by pochádzali zo zeme ohňa. Bolo veľa ninjovských dedín, ktoré nespadali pod správu Konohy. Avšak ich dôveryhodnosť balansovala medzi možnosťami boli porazený, alebo oni sú tými útočníkmi.
.
Zlostne sa zamračil. Celá vec sa uberala smerom aký sa mu nepáčil. Tá obrovská vec, ktorá zosielala mocné genjutsu lusknutím prstov... Tí ich protivníci v čiernom po ktorých sa objavili tie ohavné mloky... Táto šaráda s Numou... Celé to bolo príliš veľa práce na to, aby im šlo len o dáke nevesty, byť by šlo o dáky úplne zvrhlý dôvod. Bolo v tom niečo viacej.
Jeho svaly sa samovoľne napli ako nad tým rozmýšľal.
.
„S-Saske..." Ozvala sa šeptom Naruto a vytrhla ho tak z jeho myšlienok. Pozrel na ňu nepríjemným pohľadom a v ten moment sa zarazil.
Nevedomky ju pritláčal na seba a z výrazu jej orosenej červenej tváre vyčítal, že by mohla mať bolesti. Uvedomil si silu akou ju zovieral a hneď sa na moment splašil. Ustúpiac o krok späť uvoľnil zovretie. Naruto sa síce nadýchla, ale zakývalo to s ňou tak, až sa musela oprieť o jeho hruď aby nespadla. Saske sa chcel ospravedlniť, ale nevedel nájsť žiadne vhodné slová.
.
Pohliadla na jeho váhavú tvár a nanútila si slabý úsmev. „To... to nič... Som v poriadku... myslím." S rukami na jej ramenách si teraz už dával pozor, aby jej náhodou neublížil, či aby náhodou znovu nestratila rovnováhu. Po chvíli sa jej pohľad otočil smerom k dverám pri ktorých načúvali a keď sa otočila na neho nemusela ani nič povedať, len prikývol.
.
.
Spomínaná miestnosť za stenou bola elegantnou priestrannou kúpeľnou, pripomínajúce jaskynné jazierko. Do podlahy z vybrúsených kameňov bol zapustený bazénik, alebo skôr vaňa z vyleštených farebných kameňov. Bez problémov by sa do neho vošlo osem, alebo aj viac ľudí. Do stien boli vyrezané reliéfy, akoby boli tvorené pokladanými kameňmi. A celú tu parádu ladne osvetľovala jediná olejová lampa pri stene dodávajúc celej miestnosti nesmierne intímne luxusný vzhľad.
.
Saske sa chcel vydať priamo ku chodbe, ťahajúc Naruto za sebou za ruku, avšak ona sa v strede cesty zastavila a zostala stáť ako prikovaná. Uprene sa dívala na bazén pred sebou zhlboka vdychujúc príjemnú bylinkovú vôňu stúpajúcu z nepriezračnej hladiny. Pozrela sa na neho žiadostivo a on pochopil. Posledný návštevníci vychválili liečivé schopnosti tejto kúpele a vôňa samotná lahodila i jeho unavenému telu.
.
„Hm, tak ja počkám..." Načal a pokúsil sa odvrátil, ale ona silno zovrela svoj stisk vyžiadajúc si tým jeho pohľad a káravo sa na neho pozrela. „Tiež to potrebuješ!" Zahlásila prísne a jemu poskočilo obočie.
Snažil sa narýchlo nájsť dáke slová, ale voči jej upretému prísnemu pohľadu neprišiel na žiadne. Jeho tvár sa skrivila do groteskného úsmevu, usilovne hľadajúc to správne riešenie, ale nakoniec nevyslovil jediné slovo. Akoby sa nevedel rozhodnúť čo s ňou.
Prišlo jej to tak vtipné, že sa musela zachichotať a odvrátiť pohľad. Ale i tak, pobavene na neho zboku zazerala. I keď sa snažila zakryť si druhou rukou ústa, jej nehraný úsmev prezrádzali planúce azúrové oči.
Po chvíľke s hlbokým povzdychnutím vzdal svoj odpor, cítiac sa príliš polámaný na to aby odmietol takúto príležitosť.
.
.
Teraz už sedeli v bazéne, vedľa seba, chrbtami opretý o stenu, s asi metrovou medzerou medzi nimi.
Teplá voda bola takmer až po okraj. Pretože sa zhodli na tom, že toto mal byť ten prameň o ktorý pôvodne Sakura žiadala, rozhodli sa na čas otočiť kohútikmi a dopriať si plnohodnotnú kúpeľ. Mali síce pochopenie pre Ragio a spol a prečo im ho zatajili. Preto sa zhodli, že zataja jeho návštevu i poprípade jeho efekt na jej zdravie. Saske mal predtuchu, že nastane ďalší útok a bolo by vhodné keby mali dáke to ďalšie eso v rukáve. Vysvetliť to Sakure po tom čo sa dnes stalo by nemal byť žiadny problém a ostatný do toho strkať nos nebudú.
.
A tak sedia v tepelnej vani, sami dvaja, rozvalený tak, že hladina im siaha až k bradám. Ak by sa niekto na nich teraz pozrel, skôr by tvrdil že sa pozerá na voňavú polievku s dvoma párkami, než na dvojicu novomanželov v luxusnej kúpeli. Teplá para pomaličky stúpa od vodnej hladiny, prekrývajúc ich začervenane tváre. Pritom príliš teplá voda nebola jediným vinníkom ich zapýrenia. Nehovoriac o tom, že Narutine zapýrenie vychádzalo i z istých pasáži rozhovoru predchádzajúcej skupiny.
.
Sem tam nervózne kukla kútikom oka po jej spoločníkovi, ktorý s kamenným výrazom vo tvári a so zavretými očami nehybne sedel užívajúc si kúpele.
.
Jej srdce prudko búšilo. To je zlé, to je zlé. Čo mám robiť? Panikárila a bol k tomu dôvod. Mala po krk svojej bezbrannosti, bola ochotná túto malú šancu na vyslobodenie z jej mizérie chytiť všetkými desiatimi. Avšak...
Síce cítila, že kúpeľ zaberá, ale mala pocit, že môže pôsobiť ešte lepšie. Avšak... To je tak trápneee! Zapýrila, keď si vyložila čo by sa muselo stať, aby kúpeľ mala tie najlepšie účinky.
.
Snažila sa upokojiť, ale myšlienky jej lietali zo strany na stranu. So Saským sa už viac krát ocitla v jednej kúpeli, ale nikdy to nebolo v jej ženskej podobe. Teraz sa cítila tak neskutočne trápne... tak neskutočne nahá. Pred tým sa sním dokázala rozprávať o kde čom možnom, ale teraz sa nedokázala na neho ani len pozrieť. A keď jej na um prišla tá scéna s Ragiovými dcérami, celočervená priam strnula nad pomyslením, že by niečo také bola schopná podstúpiť. Nie to pomyslieť s kým by mala.
.
Čo mám robiť? Čo mám robiť? Od hanbi sa nemôžem ani pohnúť. Saske je len kamarát, určite by to pochopil, tak prečo sa nezmôžem na jediné slovo? Čo ak sa mi to nepodarí? Ak ma odmietne, alebo ak kúpeľ nebude fungovať? Čo ak celá liečba nezaberie? To... To... to mám zostať slabou? Slabou... až do konca života? Sklesla, jej pohľad sa sklopil a jej hlava poklesla, tak že sa jej ústa ponorili pod hladinu a vdychovala iba nosom. Slabá... bezbranná... zbytočná... Čo so mnou bude, ak už nikdy nebudem môcť byť Ninjou? ... To už nebudem môcť chodiť na misie... A bez peňazí z nich nebude ani rámen. To sa nesmie stať! Ale, ak by som si ho chcela dovoliť musela by som si nájsť prácu inú prácu. A-ale ja nič iného neviem?! To potom... mi nezostáva už nič iného len sa usadiť. A-ale kto by potom a vôbec mal záujem o niekoho tak bezvýznamného ako ja? Bez ninja schopností, by som bola vhodná len ako ozdoba... bez toho aby som si mohla vybrať... bola by som len príťažou... a kto by chcel takú príťaž ktorá sa nevie postarať ani o seba?...
.
„NARUTO!"
...
.
*Nabudúce: Stretnutie v uličkách?
