Poznámka na začiatok:
Výstraha: Kapitola obsahuje dráždivý materiál pre dospelé publikum a je priamim napojením na predchádzajúcu. Dá sa preskočiť.
Obmedzenie: Pre dospelých. (Rating: M)
.
Pár sekúnd naspäť Saske ťažko premýšľal o svojom živote i o Naruto, nevedieť sa dopátrať k zdroju svojho momentálneho vnútorného nepokoja, keď ho z jeho myšlienok vytrhol zvláštny zvuk.
Vyznievalo to akoby niekde niečo bublalo. Prívod vody do bazéna uzavrel takže, aby zvuk vychádzal z kohútika či trubiek ihneď zamietol. Uzáver ma vypustenie bazénu bol kvalitne uzavretý. Preto preletel pohľadom hladinu vody v samotnom bazéne a až jeho pohľad spočinul na jeho spoločníčke tak sa zarazil.
Nehýbala sa, jej oči sa zdali privreté, jej hlava bola sklonená dopredu a jej ústa boli pod hladinou. A tie bublinky vychádzali od nich. Čo nevedel bolo, že tie bublinky podvedome vypúšťala pri tom čo prechádzala svoje potemnené myšlienky.
.
Lenže to čo videl on bola Naruto v bezvedomí pomaly sa topiaca priamo vedľa neho.
Jeho tvár okamžite zbledla a oči sa mu rozšírili do korán. Bez ďalšieho zaváhania sa k nej vrhol.
.
„NARUTO!" Zvolal na ňu, vytiahnuc ju nad hladinu.
Čiastočne nad ňou sklonený podobral jednou rukou jej chrbát a druhou jej hlavu.
.
Bol to pre ňu taký šok, že nevydala zo seba ani hlásku. Keď ju zdvíhal jej dlane si z reflexu našli cestu na jeho mohutné ramená kde strnuli. Okamžite roztvorila oči a nechápavo sa dívala do jeho tváre.
.
Jej ústa sa v panike hýbali, ale nevychádzal z nich žiaden zvuk, nie to slová. Jeho pohľad bol vydesený.
Keďže bola jej hruď nad hladinou ihneď skontroloval či dýcha.
Ako náhle si uvedomil, že sa díva na jej stúpajúcu a klesajúcu hruď a pritom jeho pohľad strnul na jej odhalených prsiach zapýril sa. Bleskovo pohliadol na jej rajčinovú tvár ktorá sledovala i ten jeho najmenší pohyb. Na moment spanikáril a pokúsil sa odtiahnuť.
„NIE!" Vykríkla panicky roztraseným hlasom, zatiaľ čo sa jej prsty zatlačili do jeho ramien. Skoro akoby na tejto polohe závisel jej život.
.
Nechápajúc strnul nad ňou dívajúc si navzájom do tváre. Vyzerala ako by sa išla od hanbi rozplynúť, ale za žiadnu cenu sa ho nechcela pustiť. Na chvíľku zostali bez myšlienok v takejto polohe sledujúc telá toho druhého. Do jeho mysli vliezli všelijaké predstavy a zrejme všetky začínali tým, že by podľahol pokušeniu a vrhol sa na ňu. Na svoju/svojho kamarátku/kamaráta. Na posledný moment nad ním zvíťazila galantnosť, ktorá musela pricestovať až z paralelného vesmíru a podarilo sa mu odvrátiť svoj pohlaď... „A-asi by sme nemali..."
„Mali...!" Vyhŕkla zo seba okamžite, ale hneď na to sa panicky začala ospravedlňovať. Na chvíľku síce bľabotala nezmysly a až potom z nej vypadlo niečo zrozumiteľnejšieho. „He-hej... S-spomínaš si čo povedali o najlepšej účinnosti t-tejto kúpele?"
.
„Azda nenavrhuješ?..." Neveril tomu kam táto scéna smeruje.
„He... hej..."
.
„Snáď nečakáš... vlastne čo keby si sama?..." Panikáril... Uvedomoval si čo bolo potrebné i prečo to chce, ale v jeho mysli prechádzala simulácia s oboma Narutinými pohlaviami a nejako sa nevedel dopracovať k informácií ktoré z tých dvoch je jeho skutočné pohlavie.
„Sa... Sama?... to... to moc trápne..."
.
„A pre mňa to nie je snáď trápne?"
„Ale ja sa nemám na koho i-iného obrátiť?"
.
„To myslíš vážne? Skutočne nikto?" Vyhŕkol bez prípravy čo v samotnú stotinu sekundy oľutoval, pretože mu mysľou preletelo pár mien a následne scéna ako tieto mená niekto vyrýva na náhrobky.
„To sa mám obrátiť na Kakashiho?" Odpovedala mu menom jedinej ďalšej osoby, ktorá jej prišla na um, ale namiesto jeho súčasnej podoby ho videla ako jeho detskú verziu z jej posledného snu, čo jej prišlo vyslovene nereálne, že by jej pomohol.
.
Zato Saske si predstavil toho súčasného a nad samotnou absurdnosťou sa zarazil. „Oh, trefný bod." Ešte, že spomenula jeho, ale na druhú stranu si nie som istý či si mám vydýchnuť, alebo sa obávať.
„Aaaa, ty si tu chlap!" Posťažovala sa si keď jej došla trpezlivosť od toho, že sa nemal k ničomu.
.
„Hm?" Otriasol sa a znovu pozrel na ňu.
Preľakla sa, jej hlas sa roztriasol. „A-a-a-a navyše si-si m-mo-môj... že-ženích. T-t-t-tak sa tak CHOVAJ!" Zahučala na neho, ale jej úplne zahanbený výraz a prázdny pohľad na bok prinútili jeho obočie zašklbať.
.
„A čo tie tvoje silné reči?"
„He?... čože? Ja, sa, ti... nepáčim?" Zaznela sklamane.
.
„To som nikdy nepovedal!" ...bez rozmyslu vyštekol.
Nadýchla sa akoby chcela zajačať, ale namiesto toho sa začala panicky obzerať na všetky strany kam by mohla ujsť zabúdajúc, že od zapýrenia sa nemôže ani pohnúť. Na Saského tvary sa zjavila pobavená grimasa a až si ju všimla tak sa začalo z jej hlavy pariť viac než zo samotného kúpeľa. V poslednom záberu na ktorý sa zmohla bolo schovanie si tváre do dlaní rovnako, ako keď si pštros schová hlavu do piesku.
.
I cez Saského pobavenú grimasu mu zašklbalo obočie. Toto nebola Naruto ktorú poznal. Ale hneď sa aj zarazil. Len pár dní dozadu spoznal, že ten otravný neupravený blb je vlastne nikdy sa nevzdávajúca kráska. Behom posledných pár dní sa o nej dozvedel o ňom viac než za posledných pár rokov. Celí čas skrývala kto vlastne je odhodlaná to nikomu nikdy neprezradiť. Počet ľudí ktorý odhalili jej tajomstvo bolo tak málo, že by ich mohol počítať na prstoch ruky. Pritom každý, vrátane jeho si to nechal pre seba. Za normálnych okolností, zostať bez odhalenia, by mohla byť vizitka výborného ninji, ale momentálne mu to prišlo neskutočne smutné.
.
Práve teraz ju mal pred sebou v situácií, kedy sa nemohla za nič skrývať, ani pretvarovať. Bola úplne bezbranná, úplne odkrytá a to ju zahanbovalo najviac. Celý život drela, aby si vybudovala, aspoň falošnú pretvárku nejakého spoločenského života, spokojná s tým čo má. Čo o sebe povedať nemohol.
.
„Hej, Naruto!" Ohlásil sa na ňu, svojím obvyklým tónom, ale ani len nepípla. Jeho obočie pošklblo. Odtiahol jej ruku z tváre tak, že jej nezostávalo iné len si ich zložiť na hruď. Vyzerala že sa trošku upokojila, ale i cez to zostával potichu a ani na neho nepozrela. „Hm!"
„Čo, čo je?"
.
„Nič."
„?" Švihla po ňom okom a hneď sa aj zakoktala. „P- p- pres taň sa p- p-pozerať! Je- je to t- t- t-trápne. T- t- tak už za- za- zač... ňi."
.
Pozdvihol obočie.
„Čo-čo má b-b-b-byť?"
.
„Divné..."
„T-t-t-t-to ty si tu- tu uchýľ! Tak by ti to nemalo byť divne. Veď všetky tie dievčatá... mal by si v tom biť zbehlý!" Od zahanbeného koktania sa konečne dostala do naštvane urazeného tónu. Dívala sa na neho stále odboku, stále sa premáhajúc ku každému slovu, ale na druhú stranu cítila tak nejako šťastne.
.
„..."
„Aaaa, ty jeden Béčkový úchyl! Zakaždým, zakaždým!, za...kaž...dým! Si zo mňa uťahuješ! Zabávaš sa na môj účet! A nečakane ma bozkávaš bez môjho dovolenia! A keď je čas na poriadnu vec, tak sa zrazu k ničomu nemáš! Vzala jeho tvár do svojich rúk, ale keď sa k nemu priblížila že ho pobozká, z pohľadu na jeho tvár vytuhla.
.
On na druhú stranu bol trošku vytočený z toho, že ho nazvala Béčkovým úchylom. Lenže k jeho rozčarovaniu mu viac vadilo, že ho nazvala Béčkovým než úchylom. Bol v rozčarovaní z toho, keď ho táto skutočnosť mentálne preplieskávala. Načo vlastne čakám? Jeho obočie zakmitalo. „Tak teda idem na to."
„He?" Nechápala na moment, nevedomky nahodiac najprihlúpejší výraz aký kedy u nej vydeľ.
.
„Jedna perverznosť na druhú sa už nesie."
„Heee?" Naruto prekvapene zhíkla a jej výraz bol zhodný z gazelou zahnanou do kúta, ktorej sa strachom trasú všetky kolená stojac zoči-voči hladnému levovi.
.
Na moment mala tiky akoby chcela utiecť, ale dostala kompletnú paralýzu, keď jej vzal bradu medzi ukazovák a palec. Pomaly sa nakláňal k nej prikláňal a i tá kratučká chvíľa trvala pre oboch neskutočne dlho. Ich srdcia bili závratnou rýchlosťou. Skoro sa zdalo že sa predbiehajú o to ktoré bude biť rýchlejšie.
.
Ich pery sa konečne stretli.
.
Zatvorili svoje oči, a ako sa ich pery preplietali strnutie ich úplne opustilo. Naruto spustila svoje ruky na jeho šiju a chrbát a pritisla sa k nemu celým svojím telom. Po tvári jej stekali horúce slzy, v jej vnútri bolo tornádo pocitov. Nechávala sa unášať prúdom odmietajúc sa ho pustiť. Tisla sa na neho tak akoby sa ho už nikdy nechcela pustiť, akoby sa chcela do jeho teľa sama vtlačiť. On ju mohutne objal a pohybom vzad sa v tej kúpeli posadil. Za moment už jeho dlane putovali po jej krivkách od hlavy až kam dosiahli nevynechávajúc jediný záhyb.
.
Boli tak rozpálený, že sa dalo len ťažko odhadnúť kto z nich má vyššiu teplotu, či jeden z nich, alebo voda v ktorej sa kúpali. Na druhú stranu para z vývaru zahalila celú miestnosť a i keby sa na seba pozreli sotva bi videli ďalej, než na tvár toho druhého.
.
Naruto sa vlnila v rytme jeho rúk trúc sa o neho. Čoskoro jej vzrušenie dosiahlo tak vysoko, že sa hýbali hlavne jej boky a ich najhorúcejšie miesta určené na najväčšie trenie sa zľahka otierali o seba.
.
„Saske..." Vyslovila žiadostivo jeho meno a on jej odpovedal krátkym: „Hm." ,plným porozumenia.
Jej ruky prešli na jeho ramená, aby sa mohla zaprieť. Kúsok sa nadvihla, a jeho kopija sa vzpriamila, neomylne sledujúc svoj cieľ, do tej najlepšej polohy. Uchopila ju jednou rukou a naviedla na správny smer.
.
Pomaly začala klesať stávajúc sa s ním za jedno. Stačila sa nasunúť len na špičku, keď silno zastonala, jej pohyb na dol sa zastavil, ale zato jej celá váha padla na jeho ramená. Musel sa zaprieť aby sa neprevrátil.
.
„Blbka, nepremáhaj sa toľko!" Vynadal jej zatiaľ čo ju podopieral aby sa nevyšmykla.
„I-i-idiot! Len s-som nervózna. Toto nie je nič!"
.
„Hm? Takže toto nie je tvoje po prvé?"
„Č-č-čo?! Sa-sa-samozrejme, že je to m-moje po-po prvé?!" Zajačala panicky a pritom sa vyrovnala, aby sa mu pozrela do jeho pobaveného výrazu nad jej reakciou. Hneď na to sa ale zahanbila a odvrátila svoj pohľad na bok, kedy len jedno jej oko kmitalo pohľadom zo strany na neho a na spať. „A-a-ale s-som t-trénovala." Dodala previnilým hlasom.
.
„Hmm?"
„Sa-sa-samozrejme, že sama!" Zakričala na neho okamžite a rovnako okamžite sa začala i vyhovárať. „Ja-ja nie som ž-žiadny u-uchýľ! Všetky v mojom veku toto trénovali!"
.
„..."
„A-asi..." Dodala najviac previnilo.
.
„Tak teda nie je prečo sa zdržiavať." Povedal s úsmevom na tvári. Uchopil ju poriadne za boky a stiahol ju dolu.
Prenikol do nej po celej svojej dĺžke až ju to šokovalo, vystrelo a striaslo na raz. Zajačala s tak roztomilým zožuvaným stonom, že priam skamenel.
.
Jej prsty sa podvedome snažili ramená tejto kamennej sochy rozdrviť na prach, pretože jej vnútro sa cítilo, akoby bolo nastoknuté na dlhý kameň. Rozžeravený, priam lávový kamenný totem.
.
Triasla sa. Celé jej telo vibrovalo a chvíľku jej trvalo než sa do jej šokovaného výrazu priplietla štipka zloby. „L..." Vydala zo seba hlásku káravo na neho pozrúc. „L..." Zakoktala znovu svojím roztraseným hlasom. „La..." Snažila sa ďalej keď nereagoval a len ďalej vo svojom šoku na ňu civel. Zhlboka sa nadýchla a ostala tak dobrú sekundu, než mu zapýrená na druhú zajačala do tváre. „LAKOMEC!"
.
Toto ho už prebralo. „P- p- počkaj!... Predsa vieš ako neznášam čakanie? Navyše ani ty neznášaš čakanie. Len som urýchlil veci.."
„TO NEZNAMENÁ, ŽE Môžeš BYŤ TAK NEHORÁZNY LAKOMEC!"Zadychčala sa a snáď po prvý raz za mnoho rokov sa na jeho tvári objavil výraz: A do prdele, prúser!
.
Narýchlo začal formulovať svoje vysvetlenie. „Hej! Potrebovala si p- prekonať svoju čiaru na ktorej si sa zasekla. Pozri, keď si tak trénovala čo keby si my predviedla ako vieš triasť svojím pekným zadočkom? Od teraz si môžeš robiť čo len chceš. Nechám to celé v tvojej réžií a ani sa nepohnem." Chlácholil ju zatiaľ čo potľapkal obe jej polky a potom jeho dlane poriadne prehmatali jej sedacie svalstvo.
Ona sa na neho urazene odula a neskrývala to i vo svojom hlase. „Blbý uchýľ jeden, retardovaný zvrhlík, ľadový čumák, blbec, nenávidím ťa lakomec!"
.
„A predsa si sa do takého lakomca ako ja zamilovala." Opravil ju odhodlane.
„He?" Tá odpoveď ju šokovala až od samého prekvapenia strnula.
.
„Ale, aby si nepovedala tak nabudúce keď pôjdeme na to, tak to bude celé len v tvojej réžií."
„?Hee?!"
.
„Však sme novomanželia tak sa od nás očakáva, že na to skočíme keď bude voľná chvíľa."
„?Heee?!" Od samého prekvapenia sa nezmohla na nič iné ako len na pazvuk.
.
„Navyše mne neprekáža, že si ma o to sama požiadala."
„?Heeeee?!" Jej výraz prechádzal od prekvapeného, cez vyplašený až po zdesený. Pokúsila sa od neho odtiahnuť, ale vďaka jeho rukám na jej zadočku to bolo celkom nemožné.
.
„Navyše zlodejku ktorá ma prsty na mojom srdci predsa nemôžem len tak nechať odísť. Uvažujem či ta nakoniec nechám ukradnúť mi ho."
„?HEEE...?" Svoj piaty pazvuk, alebo skôr zajačanie už nestihla dokončiť pretože si znovu vzal jej bradu medzi ukazovák a palec a pritiahol si jej pery k svojim až splynuli jedno. S vypleštenými očami sa dívala na jeho tvár zatiaľ čo sa ich pery preplietali.
.
Nejaký čas jej trvalo než sa jej myseľ roztiekla do jazera čistého šťastia a eufórie, nachádzajúce sa mimo priestor a čas.
.
A zatiaľ čo sa Saske za prítomnosti jej blažených stonov hral s každým záhybom jej tela, úplne stratili pojem o čase i priestore, ktorý bol ďalej než pokožka ich tiel. Pritom jediným ukazovateľom času bola klesajúca hladina jazierka.
.
.
Skončili až sa po vyvrcholení zvalili do plytkej mláky, ktorá ostala po niekedy doplna naplnenom bazéne. Úplne vyčerpaný odkvacli tak ako boli zhlboka odfukujúc.
.
Po tom, že bol bazén kedysi naplnený liečivým prameňom hovorili len sem tam trblietajúce stopy solí a iných prvkov.
Zostali v nej ležať, úplne bez pohybu, najskôr príliš unavený, aby sa čoby len pohli. Ale po krátkom spánku, kedy sa k sebe pritisli ich pobyt vo vychladnutej vode striasol. Ostali by tak celé hodiny, nebiť zimomriavok, ktoré ich vyhnali na nohy.
Avšak uznali, že by nebolo vhodné ak by ich tu niekto takto prichytil, takže po tomto relaxe bolo načase pohnúť sa ďalej.
.
*Nabudúce: Stretnutie v uličkách?
Poznámky:
Čo dodať? Scénu s touto tematikou som písomne stvárnil po prvý krát, tak by ma zaujímalo ako som obstál. Snáď som vás nenapínal či nedráždil príliš dlho. Bavili ste sa pri čítaní tak ako ja pri písaní, dúfam že hej.
Dodám že Naruto to ešte nemá vyhrané, ale v súboji o Saského srdce sa dostala ďalej než ktokoľvek iný.
Stále s príbehom nekončíme tak sa tešte na ďalšie kapitoly. Ale asi budú kratšie než tie predchádzajúce.