Naruto mala podozrivo dobrú náladu od momentu čo sa nasúkali do svojho relatívne uschnutého oblečenia. Keď opúšťali záhadnú kúpeľňu, ešte raz si dožičili pohľad na ňu, než potom prešli chodbou a cez dvoje dvere dôjduc do malej prázdnej šatne so slabým osvetlením. Najskôr mali obavy či na nich nebude číhať dáka scénka, ale ich opatrnosť pri nakuknutí do nej sa ukázala ako zbytočná. Okrem šatňových skriniek tu bolo i zrkadlo u ktorého sa Naruto zastavila. Sledujúc svoju rozstrapatenú hrivu sa začala upravovať. Saske len tak bokom pristúpil, aby sa tiež pozrel na svoj neupravený vzhľad a v sekunde čo tak učinil mu poskočilo obočie. Blondína si toho samozrejme ihneď všimla a začala sa hihúňať na jeho obraz. Udrela tým na jeho nerv a jeho výraz naznačoval, že by jej rád jednu impulzívne facol. Z nejakého dôvodu jej to prišlo tak vtipné, že sa musela chytiť za brucho. Jeho pohľad zamieril na opustený hrebeň na lavičke a zatiaľ čo od smiechu privrela oči stihol sa po ňom načiahnuť. Už, už by človek čakal že ju s ním klofne, keď sa jeho ruky začali hýbať po jej vlasoch sami od seba.
.
Úplne ju to šokovalo pretože nejako vycítila, že vzal niečo do rúk a očakávala že ju tým pretiahne. Lenže namiesto toho strnule civela na odraz Saského ktorý ju učesával. V tej sekunde sa jej myšlienky rozutekali naokolo. Ten pocit, že jej niekto česal vlasy bol neočakávane príjemný. Pokúsila sa trošku získať kontrolu nad sebou samou, ale bola akoby paralyzovaná. Mala pocit, že keby sa pohla o čoby len centimeter, tak by ten pocit nadobro zmizol. Pokúsila sa rozpomenúť, či tento pocit mala už niekedy pred tým, ale namiesto ucítila neskutočnú váhu na viečkach.
.
Zrazu si uvedomila, že od šoku ani raz nežmurkla čo ju začal prečesávať. Na pár sekúnd zavrela oči aby im dopriala úľavy, ale aj tak sa chcela čo najskôr znovu pozrieť do zrkadla. Na čele jej mierne zapulzovala bolesť. Bola len kúsok nad okom, ale nič čo by ju rozhodilo. Ako náhle znovu mohla pootvoriť oči, tak i cez slzu pohliadla na osoby pred ňou. He? Čo to? Síce pozerala do zrkadla pred seba, ale osoba ktorú tam videla bol niekto iný. Niekto, koho už videla. Mladé dievča v jednoduchých handrách, ktoré by pasovali tak do obdobia jednej generácie dozadu. V sekunde jej bolo jasné, že je Kunoichi, avšak typovala by že je ešte na Akadémií. Bola v rozpakoch. Zapýrene Strnulo sa pozerala vpred, akoby do zrkadla sledujúc, ako jej dáky blonďavý chalan češe jej nezbedné papričkovo červené dlhé vlasy. Tak ako Naruto i ona sa nechcela pohnúť. Ja ta poznám. Potvrdzovala si v duchu, keď si spomenula na tu mladú budúcu mamičku s dlhými papričkovo červenými vlasmi, ktorá odpočívala vo vysokej tráve. Ani si nemusela rozpomínať na jej tvár pretože sa práve na ňu pozerala. Vyzerala dospelo, presne ako predtým, ale terazza ňou stál mladý muž s blond špicatými vlasmi a tak ako predtým i teraz jej prečesával vlasy.
.
Na jeho tvár nedovidela, ale to ani nestihla pretože pohľad tej mladej ženy v zrkadle sa zmenil. Mala pocit ako by sa prestala pozerať na ňu a v tú chvíľu sa pozerala hlboko do nej. Nie, pozerala cez jej oči ako cez okno niekam inam... niekam do diaľky... na niečo... nie, pozerala na niekoho iného. Napríklad na ženu s kamenným neutrálny výrazom v tvári, ktorú teraz bolo vidno v zrkadle. Jej pohľad ani výraz neprezrádzali jedinú emóciu. Rozhodne bola staršia než tá pred tým, ale jej honosné, ale napriek tomu stroho vyzerajúce šaty pripomínali biele kimono so zeleným pásom okolo bokov. Dlhý golier zakrývajúci krk, rozšírené konce rukávov a dominantná reč teľa prezrádzala, že pred ňou stojí spoločensky veľmi dôležitá osoba. Dokonca mala značku na čele. Síce nie presne takú ako babička Tsunade, ale i cez to z nej sršala priam až ceremoniálna dôležitosť. Naruto cítila, že by ju mala poznať, že by jej mala preukázať úctu. Lenže momentálne sa tá žena s rukami na svojich bokoch strnule dívala vpred. Azda na svoj obraz pred sebou a dvojicu mužov v tradičných ťažkých ninjovských brneniach, šedej a purpurovej farby, ktorý podobne ako ona mali dlhé bohaté vlasy až po pás. I keď tie jej boli o niečo dlhšie a na rozdiel od ich čiernej a hnedej ich mala priam rubínovo červené. Už na prvý pohľad vyzerali všetky tri osoby na ťažkú váhu vo svete ninjou, ale momentálne sa chlapi s úsmevom zabávali na jej výzore. Konkrétne na jej vlasoch, či presnejšie so záujmom diskutovali o jej účese zatiaľ čo sa bez hanbi odvažovali dotýkať jej vlasov. Zatiaľ čo ona tam strnule stála bez najmenšieho pohybu, presne ako Naruto. He?
.
Narute sa niečo na nich zazdalo a pokúsila sa obom mužom pohliadnuť do tváre. Ale ako náhle spustila oči ž tej ženy, jej pohľad sa zahmlil. Hlava sa jej zatočila a ucítila, že padá vzad...
.
.
„Naruto... Naruto!" Volal Saske na partáčku v jeho náruči.
Otvorila oči a chvíľku ostrila než jej došlo kde je a čo sa deje.
.
„Blbka! Nepremáhaj sa toľko!" Vynadal jej, ale ona len nahodila úsmev a previnene sa nanútene zasmiala na čo si povzdychol. „Pozri, ešte stále si vyčerpaná, takže sa nepremáhaj jasné." Súhlasne prikývla a na chvíľu ju posadil na lavičku, aby si oddýchla. Voľný čas využili, aby aspoň trochu vyzerali k svetu, pretože im bolo jasné že pokiaľ by šli rozstrapatený ako sliepky miestny by sa na nich zosypali ako supy.
.
Nič im potom nebránilo, aby z tej malej šatne išli ďalej. Zvláštne dvere, ktoré odtiaľ viedli boli z druhej strany utajeným priechodom. Nehovoriac že na ich druhej strane bolo niečo čo pripomínalo sklad starožitností. Skoro akoby šlo o pokladnicu artefaktov.
Postupovali opatrne a pomaly, aj pretože pri schodoch vedúcich nahor bola čerstvá mláka. Po zmočených schodoch vystúpali až k ďalším tajným dverám. Teda nie až tak tajným, keď prídete z druhej strany kde je vidno niečo ako kľučku. Tehlový priechod viedol do potemnenej miestnosti.
.
Bol to suterén nejakého väčšieho domu s rôznym náradím a vybavením a vyzeralo to tu ako po vytopení. Všade ešte stáli mláky.
Pri pohľade späť bolo zaujímavé, že samotná tajná kúpeľňa bola schovaná za dvojicou tajných dvier a nastrčenou pokladnicou. K tomu všetkému bola skrytá i kvalitne mocnou bariérou. Tomu sa teda povie utajenie.
A teraz stáli v nezaujímavom suteréne. Opatrne sa vydali nenápadnými, ale o to viac zmáčanými schodmi nahor.
.
A ako sa ukázalo, ocitli sa vo vychýrenom obchode s oblečením, ktorý nevlastnil nikto iný než madam Ragio. Saského predpoklad, že sa dostanú do Numy bol správny, ale že sa dostanú priamo dedinčanom pod nos, to netušil.
.
V obchode nebolo počuť nikoho a samotné priestory vyzerali akoby sa tadiaľ prehnala povodeň. Všade boli ponaťahované šnúry na ktorých sa sušilo oblečenie. Klopkanie odkvapkávajúcej vody už bolo viac menej ojedinelé. Opatrne sa rozhliadli a i keď nikoho prítomnosť nezaznamenali pre istotu zvolili zadný východ, ktorý ich nepozorovane priviedol na malý dvor. Samozrejme tiež bol preplnený zaveseným mokrým oblečením znižujúci viditeľnosť po ďalšiu šnúru.
.
Potichučky vyšli na cestu a akoby nič sa vydali smerom k hotelu vyhýbajúc sa všadeprítomným hlbokým mlákam. U každého domu na každom mieste to vyzeralo príhodne ako po povodni, ponaťahované šnúry a na nich kde čo možné. Každé dvere a každý oblok dokorán otvorený. Prívalová vlna ktorú ta mloko beštia vyvolala zaiste dorazila až sem a vôbec nie v malom.
.
.
Kráčali pustými ulicami až do chvíle, keď im od chrbta zaznelo známe šteknutie doplnené hlasom ktorý k nemu neodmysliteľne patrí. „Nazdar, holúbkovia!" Srdečný pozdrav nebol od nikoho iného než od Kiby sediacom na Akamurovy dívajúc sa zo strechy blízkeho domu. „Hoj! To sa mi uľavilo keď som vás začuchal, už som mal obavy že vás to oboch niekde spláchlo." Musel mu spadnúť kameň zo srdca, keď ich uvidel po tom ako jeho výpad na mloka, ktorý sa pokúšal uniesť Naruto nevyšiel celkom podľa plánu. Biela štvornohá šelma obratne zoskočila na ulicu a zastala len kúsok pred nimi. „Ale, že sa objavíte uprostred Numy?..." Zatváril sa podozrievavo, keď si ich prezeral. „Kde ste sa schovávali? A hlavne ako ste strávili čas, keď vás nikto nestrážil." Naruto okamžite sčervenala čo Kibu veľmi potešilo.
Začo ho Saske chladno osočil. „Spláchlo nás to do odvodňovacieho tunela. Podarilo sa mi ju zachrániť, avšak museli sme chvíľu blúdiť bočnými tunelmi, aby sme sa dostali až sem."
.
„Oj! Strohý ako vždy." Zatváril sa trápne. „H-hlavne, že ste sa v poriadku dostali až sem. He-he, he."
„To bokom, čo sa stalo? Ako sú na tom ostatný?" Menil rýchlo tému.
.
„Oh, áno... vyhrali sme, ale zhodli sme sa na tom, že rybacinu už nejakú dobu nechceme ani len vidieť. Viete..." Poškriabal sa na hlave. „Ukázalo sa že tí týpci majú v rukávoch viac nepríjemných trikov než by bolo zdravé. Za celý život som nepadol do genjutsu toľkokrát ako dnes, ešte že ich nevedeli využiť naplno. Ale viete... som rád, že sa vám nič nestalo." Naznačil mierne gesto ospravedlnenia.
„Zistili ste niečo." Tlačil ho ďalej nezaujímajúc sa o jeho pocit viny.
.
Sledujúc, že nevyzerajú naštvane a že mu nedávajú za vinu, že ich to odnieslo si zhlboka vydýchol. „Čo sa týka ostatných sú v poriadku. Len... súper bol poriadne nechutný." Striaslo ho. „Tak je zvyšok party z toho boja poriadne skleslý."
„A? Dáke zistenie?"
.
„Jasne... Áno, i nie. Vlastne veľa a... je to niečo čo by som tu nerád preberal. Vlastne sa mi na to nechce ani pomyslieť." Striasol sa a Akamaru ho nespokojne zhodil na zem zo svojho chrbta.
.
„Kde sú všetci." Opýtala sa ho Naruto a i Saske musel uznať, že je tu až moc ticho.
Kiba sa pomaly zbieral zo zeme, pritom hodil na svojho parťáka pohľad načo mu prísne odštekol. „Jasne. Títo týpci z Numy sú fakt niečo. Hneď, ako ich to postihlo sa zomkli a začali so záchrannými prácami, kde je to potrebné. Vidno, že to nebolo ich prvé vytopenie." Prehrabal sa neisto vo vlasoch. „V každom prípade sme vyhrali, ale nikto z nás nechce nejakú dobu rybacinu ani na tanieri vidieť. Bleee." Jeho slovám dal za pravdu i Akamaru, keď si s kňučaním prešiel tlapou po nose.
.
„T-to bolo až tak nechutné?" Nedalo to blondíne, keď to zopakoval po druhý krát.
Obe šelmy stojace oproti nej ju spražili pohľadom. A v podobnom tóne Akamarovho nahnevaného zavrčania vrčal i Kiba, ale slovami. „Ver mi, nechceš to vedieť! Je lepšie to nevedieť! Vlastne by som i zacáloval, aby som na ten zážitok zabudol. Vlastne by som si to s vami veľmi rád vymenil, ale to by som sa už nemohol nikdy ukázať pred mamkou."
.
„Prečo?"
„Rozpučila by ma od obáv." Začínal chytať depky, ale na mierne zavrčanie plné obáv od svojho parťáka rýchlo otriasol nepríjemné myšlienky zmeniac tému. „Avšak jedno ma zaujíma, ste pekne navoňaní. Keby som vás dobre nepoznal, tvrdil by som že tu niekde niekto uvaril dáku super bažtu. Vyštartoval som v momente ako som zavetril pretože to skoro voňalo, akoby ste boli hlavnou prísadou." Zazubil sa sledujúc ako Naruto znovu na chvíľu sčervenela a chytila sa pevnejšie ramena svojho snúbenca.
.
„Toho si nevšímaj! Veľa sa stalo. Hm."
„Oj, oj." Zaujala Kibu Saského strohá kľučka. „Čo sa stalo? Si neobvykle pozorný. Nemal by som zavolať felčiara?" Začínal sa baviť. „Počkať! Nie si náhodou niekto iný, že nie?"
.
I cez to, že vedel, že ho Kiba len podpichoval, jeho obočie zašklbalo. „Hmmg! Pokiaľ na mňa zaútočíš, ako to spravili tieto dve v kúpeľoch len preto, že je až tak nereálne, aby som na čoby len jedinú minútu preukázal záujem o druhých, tak sám budeš potrebovať doktora."
„No tak sa nečerti. Hele, vážne som rád, že ste v cajchu. Celý ten piknik šiel na bobek už v počiatku a nakoniec to celé spláchla krásavica u ktorej by i najohavnejšia ropucha pripomínala víťazku súťaže krásy."
.
„..." „...?"
.
„Eh. Radšej už poďme do hotela." Navrhol po chvíli, keď tam len tak stáli bez slova nechytajúc sa. „O áno..."Spomenul si na niečo, keď už vykročili. „Niekomu hráblo a navrhol obrovskú párty. Než sme sa stačili rozkukať už z toho bola hotová vec a celá dedina tam bude."
Saskému sa prevlnilo obočie z jednej strany na druhú. Ani sa nemusel pýtať pretože mal jasno ktoré tri osoby v tom mohli byť zapletené. Ale skôr mal nervy na tak dokonale predhodenú šancu na prepad. Skoro by bola urážka ak by to niekto nevyužil.
.
„Šetri dych brachu." Krotil ho akoby vedel na čo myslí. „Došlo nám to tiež." Kiba tú druhú vetu zdôraznil až takým spôsobom, akoby bol nadmieru hrdý, že pre zmenu bol aj on tým chytrým. „Prestaň kradnúť najlepšie kúsky akcie pre seba! Tvojou jedinou povinnosťou by malo byť zabezpečiť, aby určitú blondínu neumačkali samotnou nehou, alebo aby daktorým neruplo a nepokúsili sa ju uniesť."
.
„Je ti jasné, že ta počujem, že áno?" Ohradila sa na neho, čo ho nesmierne potešilo.
.
„Konečne dáke slovo priamo od srdca. Byť tou tichou ti vážne nesadí. Ale teraz vážne." Priklonil sa k nim a zašepkal. „Niečo sa semele a každý v tom bude mať prsty. Kedy, kto a čo nemám páru, ale mám citák, že rozhodovať bude poradie. Takže si pripravte svoje karty, hra ešte nekončí." I táto posledná veta bol kód, lenže situácia bola pre oboch nastávajúcich už viac menej známa, takže ho nebola ani potreba, ale keď už ich majú prečo ich teda nevyužiť.
„Hmm."
.
„Že váhaš, stačí to nechať na mňa, budem mlčať ako hrob."
.
Čože? Nechápala Naruto nad Kibovou odpoveďou na Saského univerzálne slovíčko. O čom sa to tí dvaja bavia? Žeby?... žeby mu to došlo? Čo to má za čuch? Počkať! Nie! Čo blbnem? Iba dráždi. Nič nevie, iba dráždi a dúfa či sa niekto nachytá. Dumala na moment nesledujúc ich rozhovor.
.
„...Avšak to more čo na nás vybalili tí týpci na tom kopci bola úplná šialenosť. Totálne hádzali bobky z toho čo si tam na nich vybalil. Škoda len že si ich nedostal už vtedy, ušetrilo by nám to veľa problémov. Zaiste nás chceli čo najskôr poslať pod drn."
„Hmm."
.
„Hej, počkaj!" Nahodil sa do pantomimického obranného postoja. „Ja nehovorím, že to bol zlý ťah, ale vi dvaja by ste sa mali skutočne naučiť pokore. To vás nikdy nenapadlo krotiť sa? Zakaždým overkill, nie je žiadna sranda. Berte trošku ohľad i na nás, ktorý si museli svoju cestu vydrieť."
.
„Hej!" Spražila ho Naruto nespokojným pohľadom, čiastočne rozhodená z toho ako plynule sa zhovárajú.
.
„Jasne, jasne, blázni sa do toho ale nepočítajú. Vid oba šerble." Poukázal na účesy dvoch známych osôb a už menil aj tému. „V každom prípade, ak by to tu nemali popretínané kanálmi kade tade, dedinu mohol čakať veľmi nepekný osud. I keď lesy naokolo už sú takmer zdevastované."
„Hmm. Toľko k ich plánu obnove turistickej reputácie."
.
„Čo? Ty váho! Kámo, nestraš! To si teraz dáky super mozog?" Zhrozil sa ale zas preháňal.
„To nerieš."
.
„Každopádne budem spoliehať, že sa o nevestu postaráš." Zaškeril sa škodoradostne, ale tvár sa mu orosila nervóznymi kvapôčkami, keď na to dotyčný pri-hmkol. Kiba pohliadol na Naruto a ta okamžite šla do odtieňov červenej pritisnúc sa k Saského ruke. Odkašlal si aby pokračoval. „No tak, ja nie som tá najlepšia osoba na okomentovanie vzťahov, ale budem mlčať."
„Hm."
.
Teraz jemu poskočilo obočie lenže sa zarazili, pretože niečo zavetril. „No ale najskôr by ste mali niečo spraviť s tými vašimi trblietavými tvárami, inač hysterka a štvoročko budú vraždiť. A prvý na rade budem ja."
.
Nastávajúci sa pozreli navzájom do tvárí a mierne nimi miklo, keď si uvedomili, že sa im na pokožke uchytili soli z tej polievkovej kúpeli. Doteraz si toho moc nevšimli, ale v dennom svetle sa ich tváre trblietali ako krištáli. Tie kryštáliky boli tak jemné, že pri každom i sebe menšom pohybe odlietali do strán a tak by sa náhodnému chodcovi pri pohľade na nich mohlo zdať, že ich obklopuje milenecká trblietavá aura.
.
„Spadli sme do slaného jazera." Zaklamal pohotovo Saske a jeho partáčka super súhlasne prikývla. Narýchlo si rozpomenuli, že v tej šatni bola aj dáka sprcha určená asi na to, ale úplne ju odignorovali.
„To je dobré, pretože niekto kto bol asi v rovnakej polievke sa tiež... ghaa. Už je tu." Práve vychádzali od rohu uličky, keď mu zaskočilo pri nahliadnutí do ulice.
.
Pozreli tým smerom a oboch striaslo.
.
Unáhleným krokom sa ich smerom súrne hnala Satsuky. Jej ľadový kľud bol v ostrom kontraste s jej nervóznym rýchlim krokom. Podráždenosť z nej priam sršala. Odetá do toho svojho úboru chrámovej kňažky mierila cestou ktorá viedla priamo k ich hotelu. Najvýraznejším znakom na jej výzore bola priam magická trblietavá aura ktorá sa vznášala kolo jej dlhých rozpustených povievajúcich vlasov, ktoré za sebou ťahala ako závoj. Mala vážny zadumaný pohľad a keď si ich všimla automaticky zamierila priamo k nim.
.
Našu trojicu striaslo po druhý krát, pretože až keď prišla bližšie, všimli si niečoho nebezpečného čo by malo byť na prvý pohľad logicky ihneď spozorovateľného, ale i cez ten fakt to doteraz prehliadli. V jednej ruke držala niečo ako hranatú tyč a v druhej katanu v prekrásne zdobenej pošve. V kombinácií s ňou tieto dva predmety pôsobili tak prirodzene, že by pokojne mohla niesť kovovú trubku so záhybom na konci a stále by bola na vrcholu elegancie, bez toho aby to ktokoľvek z miestnych vzal za podozrivé.
.
Nastávajúcich striaslo či ich neodhalila, alebo či sa skutočne rozhodla rozpoliť svoju nevlastnú sestru Karin na dva kusy. A pokiaľ by ju to náhodou nezabilo pre istotu mala tú tyč a bolo by vecou jej rozmaru či bi ju použila na jej spojenie dokopy, alebo na umlátenie na kašu.
Zato Kibu striaslo či sa im nechystá namlátiť za tú patáliu s povodňou.
.
Zastavila priamo u nich, tak rázne že sa jej vlasy pri tom náhlom zastavení kúsok prehupli v pred a elegantne klesli. Pritom ju zahalila tá trblietavá aura. Mala prázdny pohľad a i keď sa dívala priamo na nich, v skutočnosti bola mysľou neprítomná. Akoby navolila program ktorí končil u bodu vyhľadať ich a teraz sa zasekol pretože mu chýbajú ďalšej inštrukcie.
.
Všetci štyria zostali mlčky stáť. Zahalený do trblietavej aury.
.
*Haf!* Zaštekal Akamaru ktorý sa tým pripomenul spomínanej štvorici. Dlhovlasú čiernovlásku to efektívne vrátilo do reality a narýchlo si ich všetkých premerala pohľadom.
.
Jej pohľad zakončil na dvojici v športovom oblečení a bolo na nej zreteľne vidno, ako to v jej hlavičke až priveľmi pracuje. V tú chvíľu jej ľadový kľud bol kde tam. Na jej tvári sa objavil výraz prekvapivého zdesenia, kedy jej oči chceli priam vyliezť z ich jamiek. Lenže netrval dlho, pretože klesla na duchu do odtieňov modrej a jej hlavu zaťažila mohutná depka. Dokonca i jej telo skleslo a čo nevidieť by klesla na všetky štyri, kde by bola drvená nesmierne ťažkým mentálnym závažím. Keby sa nezačala rozpačito triasť. I cez jej mierne sklonenú tvár videli jej psycho výraz vhodný pre niekoho kto práve došiel k šokujúcemu záveru z ktorého by nevyšlo nič menšie ako brutálna vražda. Ale i ten výraz sa neohrial nadlho, pretože modrú striedala červená a jej zapýrenie rástlo každou sekundou. Čoskoro vyzerala akoby sa stala obeťou nečakanej echi scénky. Jej výraz bol zhodný s výrazom dievčini, ktorá sa práve prezliekala a príhodne ju spozoroval náhodne okoloidúci chalan, ktorý si ju premeral od A po Z. Jej telo sa naplo jej päste silno zvierali snažiac sa rozdrviť oba predmety, skoro akoby sa chystala v hysterickom výbuchu hnevu umlátiť náhodného čumila/pépera do bezvedomia.
.
Ostatný ju sledovali a každý mal vlastnú verziu toho čo sa jej práve preháňalo hlavou, ale nik z nich sa neodvažoval o akýkoľvek komentár.
.
Dokonca i Akamaru mal svoju verziu, ale na rozdiel od ostatných sa odhodlal k akcií, keď ju to vystieralo vzad do stavu, že buď ju to vystrie, alebo sa stane niečo nečakaného. Dvakrát na ňu zaštekal a následne starostlivo zavrčal.
.
Satsuky so zahíknutím poskočila a s otvorenými ústami ustúpila o krok. Ľadová princezná bola kde tam a teraz tam pred nimi stála roztrasená zapýrená dievčina, ktorá nevie kam skôr. Ostatný to s otvorenými očami sledovali, ale než sa stačili akokoľvek zareagovať splašene pristúpila o krok bližšie a so sklonenou hlavou natiahla k Saskému ruku. Ponúkacím gestom sa mu snažila natlačiť tú podlhovastú hranatú vec. Spravila to ešte pár krát a pritom vydala zopár zhodných nonšalantných pazvukov vyjadrujúcich aby si to vzal.
.
Ako náhle to mal v ruke došlo mu čo to vlastne je. Preložil si to do druhej ruky, ktorej biceps zvierala Naruto a opačnou rukou uchopil koniec tyče. Potiahol kúsok zaň von a čoskoro sa zablyšťala čepeľ. Bol to meč s úzkou rovnou čepeľou. Rúčka i pošva boli opracované do zhodného tvaru tak že zasunutý meč skutočne pripomínal tyč. Bol strohý, bez jedinej ozdoby či zafarbenia. Avšak napriek tomu, že celé puzdro i rukovať vyzerali až nehorázne hranato, tak tie hrany boli prekvapivo oblé a dobré na uchopenie.
.
Zasunul ho naspať a chystal sa niečo povedať, keď ho predbehol Akamaru k veľkej nemej nevôle jeho parťáka. Zaštekal na práve prebiehajúcu osobu, ktorá splašene so zajačaním poskočila.
.
Akoby to chcel osud, tou osobou bola Karin v mini jukate s veľkou mašľou nad jej zadočkom. Pribiehala smerom od obchodu s oblečením, tak zabratá do svojich myšlienok, že by ich vôbec nezaregistrovala.
.
Ako náhle zbadala Kibu a jeho bieleho parťáka zajačala, akoby ju prepadli a uskočila k protiľahlej stene uličky odkiaľ na nich vrešťala: „PREPADNUTIE! ZNÁSILNENIE! NEPLATENIE ALIMENTOV!" Stou trblietavou aurou, červenou tvárou a roztrasenými nohami sa tisla chrbtom k tej spomínanej stene.
.
Satsuky to vytiahlo z jej rozpačito sklonenej polohy a hlasno zhíkla pri pohľade na ňu.
.
*ghaa* Zalapala Karin po dychu a už, už chcela na ňu niečo vrešťať lenže onemela, keď si všimla istého jej idola a istú blondínu ktorá na ňom bola zavesená. Namierila na nich roztraseným ukazovákom a už chytila prvú fázu reakcie ktorú predviedla Satsuky len chvíľu predtým.
.
Kiba si uvedomil možné dežavú a narýchlo sa otriasol zo šoku. „Tak to prrr, ženská! Utni to hneď teraz! Lebo inač ti takú fláknem, že hodíš bobek!"
.
Jeho hrozba fungovala pretože zavládlo na pár sekúnd trápne ticho.
.
Ale skutočne len na pár sekúnd. „Yo, decká! Nádherná ukážka mladosti, čo tu máte!" Ozval sa spoza nich Gai s blyšťavým úsmevom v OK póze.
.
Všetky tri baby v šoku z jeho nečakaného príchodu synchronizovane splašene zajačali.
.
„SKLAPNITE ŽENSKÉ! Fakt vám jednu uvalím!" Vybuchol podráždene Kiba a Saskému tancovalo obočie.
Gai sa rozhliadol a zajasal. „Váš elán mladosti ma napĺňa nevídanou energiou." Chytal tanečné pohyby. „Prezraďte čo tu robíte?"
.
„Ale, boli sme na ceste do hotela..." Načal Kiba a všetci ostatný účastníci súhlasne vlastným spôsobom prikývli či dali za pravdu.
„Tak prečo nezájdete dnu?" Spýtal sa naťahujúc ukazovák smerom k miestu určenia.
.
Ako sa ukázalo ich hotel bol na dohľad od miesta kde stáli. Bol vzdialený len pár minút od ich súčasnej pozície. Ako prvý vykročil Akamaru a všetci sa bez jediného slova či pazvuku pripojili k nemu.
.
Teda až na Gaia ktorý tam ostal úplne odignorovaný. Síce niečo mlel, ale nikto mu nevenoval najmenšiu pozornosť.
.
Avšak on nemienil byť len tak odignorovaný skupinkou, ktorá sa od neho vzďaľovala ako by bol dáky párty killer. Pristúpil k poslednej dvojici, ktorou zhodou okolností bola Karin so Satsuky a položil im svoje veľké dlane na ich drobné plecia. „Vaša mladosť je obzvlášť výnimočná, avšak potrebuje doladiť. Budem k vám veľkorysí a dám vám rady do ži..."
Vetu dokončiť nestihol, pretože obe sa z jeho prístupu striasali až na kosť. V úplnej synchronizácií sa zvrtli k nemu a so zajačaním mu spoločne udelili podberák do brady.
.
Dvojitá päsťovka ho s jeho hlasitým *ghaa* poslala do výšky, kde opísal parabolu a s bolestivým žuchnutím sa rozprestrel o pár metrov ďalej na strede cesty.
.
„Úchyl!" „Zvrhlík!" „Smraďoch!" „Strašiak!" „Nechutný fúzač!" „Šerbľový strih!" Obdarovávali ho rôznymi urážkami, ale až im došiel dych urazene si odfrkli, namyslene si podhodili vlasy a otočili sa spať k skupine ktorá to mlčky celé sledovala. Bez najmenšieho zaváhania pyšne vykročili a i zvyšok sa na nič nepýtal. Akoby sa nič nestalo pokračovali k hotelu.
.
„ni-ničoho... ne-neľutujem..." Zastonal Gai od zeme a odkvacol.
.
Ušli zhruba polku zostávajúcej cesty keď sa Karin v rozpakoch pokúsila šeptom prihovoriť k Satsuky.
„Čo-čo sa to v-vlastne stalo?"
„Ne-nechala som sa str-strhnúť..." Odpovedala rovnako rozpačito a doplnila to o depresné povzdychnutie.
„Aha takže ani ty nemáš najmenšiu paru kde, kto a čo." sklamane si povzdychla.
.
Síce sa pokúsili o šeptanie, ale vďaka ich rozpoloženiu ich dobre počula celá skupinka. Ani jeden z nich nejavil najmenší záujem sa akokoľvek pripojiť do ich malého rozhovoru či čokoľvek osvetliť, alebo skomentovať. Skutočne nebolo do čohokoľvek špárať, pretože vstup do hotela už bol priamo pred nimi.
*Nabudúce: Najobľúbenejší hotel?
Poznámky:
Party Killer –Asi to poznáte. Kedy jediným výstupom šla celá nálada do hája. V tomto prípade príchodom jedinej osoby a jej výstupu umrel pes a všetci šli domov.
Tak kto z vás cítil zvláštne teplo v hrudi keď sa Gai preletel?
Táto kapitolka možno zaznieva trochu ako študentská romantická komédia, ale snáď mi jednu kapitolku v takto dlhom príbehu odpustíte.
Nie som si istý tým emociálnym výlevom Satsuky. Teda či som ho popísal dostatočne pochopiteľne.
Ešte pripomeniem tým ktorý nepoznajú bylinné či soľné kúpele, tak po nich sa skutočne môžete cítiť dosť haluzne na to aby ste nemali svoje bežné reakcie. A to i po dlhšiu dobu.
Ako sa vám páčil ten úvodný Narutin Tranz a referencie v ňom.