Starík ich uviedol do salóniku, ktorému dominoval fajný konferenčný stolík obklopený rovnako fajnou sedacou súpravou pozostávajúcou z gauča a kresiel. Zo štyroch stien bola jedna celá krásne presklená cez ktorú bol nádherný výhľad do záhrady. Otvorené zdobené dvere v nej priam lákali vybehnúť von na zelený trávnik a po ňom ďalej do záhrady plnej kvetín a okrasnej zelene. Dokonca v nej bolo vidno ako sa niekoľko vtáčikov vrtí okolo fontánky.

.

Okrem trojice Kakashi, Lee a Neji tam s nimi bol aj niekto ďalší. Na prvý pohľad vyzeral ako bezvýznamný, doráňaný chlapík s obviazanou hlavou. Na druhý už, akoby ho niekto kvalitne zmlátil, či zhodil zo schodov. Všetci štyria sedeli u toho jedného stolu diskutujúc nad niečím. Kakashi s Nejim vedľa seba na gauči, chlapík s Lee oproti nim v kreslách. Ako náhle si všimli ich príchodu, zdvihli svoje zraky od akejsi podozrivej mapy rozloženej na stole.

.

„Oj, zdar mládeži, ako ste sa mali?" Pozdravil ich prisladko Kakashi. Väčšina z nich, ale na jeho pozdrav reagovala nevrelou grimasou v tvári. Akoby vycítili že sa chystá pre nich niečo nepríjemné, sa bez jediného slova či náznaku odpovede rozliezli po salóniku. Nevšímajúc si Fakt, že sa ho snažili odignorovať pokračoval: „To je pekné, že sa ráčili ukázať i naše dve hrdličky. Pomaly sme už rozmýšľali, že vás pôjdeme hľadať, ale povedali sme si, že vám necháme i nejakú chvíľku o samote." Premeral si tých dvoch chápavým pohľadom a Naruto mala čo robiť aby neočervenela. „Ale, keďže sme tu už všetci, tak by sme mohli i začať."

.

„Itoko tu ešte nie je." Informoval ho Neji sediac so založenými rukami na neprítomnosť Ten-Ten.

.

„Oh čože?" Zareagovala ružovláska nadmieru prekvapene. „Však šla za mnou, keď sme vybehli z jedálne." Otočila sa k dverám, ako by čakala, že ju u tam zbadá a potom zadumala. „Musela sa zastaviť v kuchyni... Hmm... Už predtým spomínala niečo o dákej špecialite..."

.

Normálne by kde kto očakával, že by začala hláškou Kde sa tá zas túla. Ale táto jej reakcia dodala Kibovy dobrý nápad ako Nejiho podpichnúť. „Takže záhada zmiznutej školácky je vyriešená." Intonoval akoby došlo k veľkému odhaleniu. „Žiadnu paniku chlape, pokiaľ myslíme na to isté, tak ešte chvíľku potrvá než sa s tým žuvancom ukáže." Zazubil sa provokačne načože Neji a Lee vytuhli. Sakura len pretočila očami s výrazom v tvári: Snáď nemyslí na tamto? A radšej zaujala postoj akoby ju to ani v najmenšom nezaujímalo.

.

„Myslím, že v tomto prípade sa bez nej zaobídeme. Začneme?..." Nadhodil znovu Kakashi, ale tento raz sa ozval Lee.

„Počkať! Nezabudli sme na niekoho?" Odpoveďou mu bolo ticho. „Chuuko San sa ešte neukázal... a to pred chvíľou vybehol von so slovami, že sa za chvíľu vráti, ale ešte tu nie je."

.

Kiba sa uškrnul. „Ach áno... Ten si teraz dáva dobrých dvadsať na strede cesty kúsok pred hotelom." Ako na povel si Ragiové dcéry urazene odfrkli a odvrátili pohľad od diania v salóniku.

.

„To je divné. On by si predsa nešiel v takýto moment odpočinúť." Zadumal Lee.

„Ohľadne toho... asi by si sa mal ísť na neho pozrieť... skôr než ho vezmú smetiari."

.

Pozorne si ostatných prezeral, snažiac sa vyčítať z ich nezaujatých postojov niečo viac, ale tvárili sa akoby sa ich to netýkalo.

„Možno v tom sú črevné problémy, už je vo veku kedy mu príliš pohybu nerobí dobre." Nadhodil bokom Kakashi.

.

Lee najskôr na moment zaváhal, ale potom prikývol, vybehol von do záhrady a odtiaľ zamieril na ulicu.

„Takže teraz by sme už mohli začať, no nie?" Navrhol po tretí krát bielovlasí ninja ignorujúc, skupinku ktorá sa pustila do jedno hubiek u vzdialeného stolčeka, ktorej dominovala ako inač Naruto. Ťažkú hlavu si nerobil ani z dvojice prírastkov ktoré sa k nim pridali a z ktorých priam vyžarovala veta: Chceme vedieť čo sa stalo a nie že sa budete vykrúcať. Pohliadol na zafačovaného muža pred ním a ten prikývol.

.

Chlapík vstal a obrátil sa k ostatným a aby si získal ich pozornosť tak si hlasno odkašlal. „Ehm. Takže najskôr." Formálne sa uklonil až tak hlboko, ako mu to obväzy dovoľovali. „Ako prvé, sa vám chcem všetkým ospravedlniť!" Jeho hlasné prehlásenie si získalo pozornosť všetkých naokolo. „Patrím k skupine ktorá Vás mala za úlohu ochrániť, ale namiesto toho sme úplne zlyhali. Mali sme na vás dohliadať, ale nakoniec sme boli ľahko prekonaný a dokonca ste museli bojovať o vlastné životy i za tie naše. Prekvapili nás a mi sme sa nezmohli ani na boj. Ťažko sme za to zaplatili. Odpustite prosím!" Naliehal tak rázne, že mnohý v miestnosti ostali v prekvapení len stáť. „Nemáme žiadne slová, ktoré by nás ospravedlnil, ale i cez to vás pokorne prosím o odpustenie!"

.

„Hej! Bojovali? Porazený? O... o čom to hovorí?" Preľakla sa Karin. Spolu so Satsuky mali výrazy prezrádzajúce, že o ničom z toho nemali ani poňatia. Však v tom zhone tieto dve ani nemali čas si vôbec niečo vyzistiť.

.

Zafačovaný chlapík sa na nich prekvapene zadíval. „Je možné... že o tom neviete? Oh, tak teda v skratke... Mali sme pôvodne potajomky dozerať na svadobčanov... na ich túre. Všetko šlo v pohode do bodu než vybehli z dediny. Chystali sme sa ich sledovať, ale boli sme nečakane prepadnutý ninjami v čiernom. Úplne nás zaskočili... a ja jediný som prežil." Smutne klesol na všetky štyri a úctivo sklonil hlavu. „Prosím odpusťte! Mali sme vás chrániť a i cez to ste boli napadnutý tým monštrom."

.

„Hééé? Vy ste boli napadnutý monštrom?" Zhrozila sa štvoročko načo jej opatrne prikývol a ona začínala panikáriť. „P-počkať! A-aké monštrum? O akom monštre to tu hovoríme? Čo bolo zač to monštrum?!"

.

„Ale hod sa do klídku!" Brzdil ju Kiba. „Len dáka slizká ropuchovitá potvora o veľkosti obra sa nás pokúsila utopiť."

„Čo- čože? To má ma upokojiť? Aká to potvora? Obor?..." Karin už bola úplne vykoľajená vôbec nepochytila čo sa tým Kiba snažil povedať.

.

Rozhodne ho tým nepotešila. „Čo chceš vedieť? Jej podrobný životopis?"

„Hej, zhodli sme sa, že to nebudeme komentovať!" Napomenula ho Sakura prísne, ignorujúc Karin i jej pripomienky.

.

„Oprava. Ty si sa každému, vyhrážala že na to má zabudnúť."

„Súhlasili ste s tým."

.

„Pretože ten zážitok bol tak nechutný, že jej mi z toho zle zakaždým, keď si na to spomeniem. A ani kúpeľ ti dva krát nepomohla." Chytil sa za nos pohoršene.

„Mal si na to zabudnúť!" Prebehla jej žila po čele, zvierajúc ruku v päsť.

.

„Na niečo také sa nedá len tak zabudnúť. Mám z toho traumu!"

„Asi by som ti tú traumu mala dostať z hlavy po starom." Pohrozila a začala si naťahovať rukavice.

.

„Na to ti nepristúpim! Viem čo dokáže to tvoje klofnutie a poviem ti... O úplnú amnéziu práve dvakrát nestojím."

„Tak žiadny problém, podrážka bude stačiť." Zatvárila sa nebezpečne a už sa chystala na vysoký šľapák z obrátenej otočky.

.

„Tak to prrr, ženská! Než teba, tak to si radšej ľahnem na dostihovú dráhu pred štartom, pretože viem, že to od tých koní bude zaručene bolieť menej než od tých tvojich kopýt!" Ustupoval od nej.

.

„Utíšte tie svoje kone!" Zaprotestoval Neji neutrálne, poukazujúc na fakt, že až moc odbočili od hlavnej témy.

.

„He? Pekná voľba slov od kovboja." Zrušila ho stále podráždená ružovláska, čím ho vytrhla z jeho pokoja. Švihol síce po nej zlostným pohľadom, ale ostal potichu. Jej to však nedalo. „Oh? Pardon, to bol niekto iný, kto včera noci točil klobúkom." Ospravedlnila sa urážlivo, gestikuláciou naznačiac točenie klobúkom, ako to videla u kovbojov v kine. Rozhliadla sa. „Eh... nie je tu..." Sklamaná z toho, že danú osobu pohľadom nenašla, jej nálada šla k ladu a priam fyzicky prišla o paru z jej kotla pod čelom.

.

Neji vyzeral, že po nej hodí Juuken (Vznešená päsť), keby sa do veci nevložil Kakashi. „Ehm. Ma, ma. Všetci toho máme za dnešok dosť, tak čo keby sme sa posadili než príde čas na jedlo?"

.

Jeho uzemňovák obsahujúci tajomné slovíčko jedlo fungoval na všetkých zúčastnených priam magicky. Hlavne na Sakuru ktorá z ničoho nič vychladla. „Fajn, už by bolo na čase. Ešte ochutnám dáku tu jedno..." Otočila sa k stolčeku k drobným občerstvením, že sa po niečom natiahne. „Hej! Ty si to všetko zdolal?" Zhrozila sa keď Naruto dorazila i omrvinky. „To snáď nie je pravda? Ako môžeš byť stále tak nenažraný?"

.

„A-ale Sakura chan?" Snažila sa oponovať so psími očami a v póze: ja neviniatko za nič nemôžem.

.

„Žiadne ale!" Precedila medzi zuby. „A inač tvoj prídel vody." Zavrčala a pár sekúnd na to ju už aj nalieva zo sklenenej vázy.

.

„Eh.. Ehm." Pokúšala sa o slovo pre zmenu večne tichá Satsuky. „A-ako sa vám podarilo poraziť niečo také? Spomenuli ste že to bol obor."

.

„Ale, trocha bezbrehej hrubej sily spravilo divy." Skomentoval pohotovo pobavený Kiba a miestna medička mu pohrozila zovretou päsťou. „Už mlčím."

.

Moment na to Narute zabehlo, pretože istá osoba prestala dávať pozor, akou silou jej nútila tekutiny. Rozkašlala sa až tak, že sa zvyšok vody rozprskol po okolí. Sakura ju ihneď ratovala, ale ešte stihla hodiť vražedným pohľadom po každom, kto si to čo len najmenej zaslúžil.

.

Na druhú stranu zafalčovaný chlapík javil jasné známky nervozity. Nemohlo sa mu to zazlievať pretože v porovnaní s jeho profilom s ktorým sa ukázal, ľudia okolo neho pôsobili dojmom poriadnych väzieb. Pozorne ich každého sledoval. I keď podľa príbehu tu mal byť on tým skúseným ninjom, ktorý by ich mal ochraňovať. Lenže daná scénka pôsobila dojmom, že to okolie by potrebovalo ochranu pred nimi. Niekomu by sa mohla dostať do mysli myšlienka, že sú to práve oni kto ohrozuje Numu a že to ich je treba poraziť aby bola zachránená.

Opatrne sa narovnal a chvíľku naberal rozvahu aby ich oslovil. „Tak,.. ako som povedal. Som rád, že ste v poriadku..." ...ale nevenovali mu pozornosť.

.

„Mohli by sme sa už vrátiť k téme, prosím? Inač tu budeme celý deň." Navrhol nespokojne Neji.

.

„I, iste." Nabral stratenej rozvahy bývali ochranca. „Vážený, rád by som vás všetkých poprosil, aby ste pristúpili bližšie a pozreli na túto mapu." Poukázal na pergamen na stole. Na prvý pohľad to vyzeralo na mapu širšieho okolia Numy s výrazne vyznačenou bodkou niekde pri kaňone. Každý z tých čo dorazili len nedávno, hneď pri prvom pozornejšom pohľade na tú mapu prejavil na svojej tvári výraznú nespokojnosť.

Nie... Na tvárach sa im značila zloba, alebo znechutenie.

.

„Ako som povedal: našou úlohou bolo vás ochrániť, ale zlyhali sme na celej čiare. Na druhú stranu naša činnosť nebola celkom márna. Našli sme úkryt v ktorom sa tí záhadný útočníci skrývali." Poukázal na bodku na mape. „Ich tajný úkryt je v kaňone. Zistili sme dokonca aj vstup do neho, len už nemáme potrebnú silu, aby sme tam mohli vtrhnúť. Keďže ste sa ukázali byť veľmi zdatný v boji, plus máte zanietenie pre vyriešenie tohto problému. Tak som vás pokorne prišiel požiadať o Vašu pomoc pri dokončení tejto úlohy. Už ste zlikvidovali ich hlavnú silu, takže zvyšok by už nemal byť problém. Pokorne vás prosím." Vysvetľoval situáciu a pritom si pozorne prezeral každého z nich. Neustále sa ale vracal pohľadom na nastávajúcu a príliš pozorne sledoval každú jej reakciu.

.

.

Tá ako náhle pozrela na tú mapu pochytila mrákoty. Tak trošku jej prišlo zle a to z toho, že sa jej do mysle natlačila tá nepríjemná spomienka na dávne boje. Ako nepríjemná ozvena zhodná s nočnými morami, ktoré sa u nej naplno prejavili po tom, ako po ceste z Konohy do Numy narazili na tie zohavené zvieracie pozostatky. Strácala rovnováhu, ale našťastie tam pre ňu bola Sakura, ktorá už zisťovala čo sa s ňou deje.

.

Chlapík ju veľmi pozorne sledoval. „Aby som bol presný. Keďže ste už dostali tých piatich na tom kopci, tak by som vás skutočne chcel požiadať, aby ste mi pomohli dostať i zvyšok. Viete zostal som na to sám a ako ste ukázali, všetci ste viac než dostatočne spôsobilí, aby ste to už zľahka zvládli. Prosím pomôžte ochrániť budúcnosť tejto dediny." S prosebnou úctou sa hlboko uklonil. Jeho návrh bol celkom logický, avšak niečo na to nebolo v poriadku.

.

Áno, bežne by to bola jasná vec. Bežné klišé, kedy sa náhodný cestovatelia priplietli do miestnych problémov. Svojím šarmom i schopnosťami vytŕčali z davu až tak, že bolo jasné, že sa stanú hlavnými postavami príbehu. Než sa stihli rozkukať, už podnikali výpravu za záchranu miestneho sveta. Však to bolo jediné čo už ostávalo. Zobrať všetko čo máte a vrhnúť sa do pevnosti miestneho tyrana. Zosadiť ho z krvavého trónu, potrestať zloduchov a zachrániť deň.

.

Avšak to nebol príbeh, ktorý sa mal odohrať. Pravda, možno by sa to tak vyvíjalo, ak by cestovatelia boli aspoň trošku normálny. Lenže táto tlupa bola plná nenormálností a hlavne bol v nej Saske.

.

Bol vytočený od prvej sekundy, keď jeho čierne oči uzreli spomínaný pergamen. Cítil sa priam rozpálený a vážne by ho stačilo len trošku po podpichnúť a spálil by na popol rovno celý stôl i s mapou. Jeho hnev bol tak veľký, že prerážal i jeho kamenný výraz. Dokonca sa zdalo, že od neho stúpa horký vzduch. I keď mal založené ruky na hrudy ako Neji jeho ukazovák podráždene klopkal o biceps. Jeho rozhorčenie malo i reálnejší dôkaz než len pocity a tým boli i chyby vo výpovedi toho cudzieho chlapa.

.

Keď už bolo vidno, že čoskoro vybuchne ako sopka, ozval sa Kiba. „Zadrž brácho, ten tvoj úmysel ho usmažiť na prach naberá už i fyzickej podoby!"

„Pravda, ešte môže byť užitočný." Doplnil ho Neji pohotovo.

.

Chlapík sa preľakol, takáto reakcia zrejme bola viac než očakával. „Oh... iste. Iste ste rozrušený a tak. Takže pokiaľ už nemôžete vydržať, vrhnúť sa do boja, mohli by sme priamo vyraziť na miesto určenia. Nebojte, budeme hotový skôr než skončí deň." Zhlboka sa nadýchol a prosebne sklapol ruky. „P-prosím nasledujte ma a ja vás zavediem do úkrytu! Poďme zachrániť deň!"

.

„To neznie až tak zle." Prehovorila Satsuky odhodlane a poťažkala si svoju katanu. „Srším túhou splatiť zopár dlžôb i s úrokmi."

„Konečne pre zmenu od teba dáke rozumné slová." Potešila sa Karin v bojovom duchu. „Pôjdem tiež! Stačí mi ich raz uzrieť a pred mojím jasnovidectvom sa už neschovajú!"

.

Niečo na nich nebolo v poriadku.

.

„Normálne by som namietala, ale tentoraz sa na teba budem spoliehať."

„Si píš. Vyhubíme tie krysy a zachránime deň!"

.

Obe pôsobili až otravne nadšene. Ich predchádzajúca vzájomná nevraživosť bola kde tam a teraz ťahali za jeden koniec lana. Avšak niečo na nich vážne bolo divné...

.

„Myslím, že nie je už najmenší dôvod sa tu zdržiavať. Je čas vyraziť!" Zavelila, pripravená vytasiť svoju zbraň.

„Správne! Je čas zmaľovať isté zadky do červena! Pokiaľ sa smrteľne zraníte, nechajte to prosím na mňa. Dostanem vás z toho v cuku-letu." V bojovom zápale boxovala do prázdna.

.

Boli tak zapálené pre vec, že ak by ich niekto stretol práve teraz po prvý krát, určite by ich zaškatuľkovali ako miestne výtržníčky, či ako členky dákeho agresívneho klanu. Pretože i pohľad na tieto dve dievčatá dychtiace po krvi, by zvýšil tep snáď každému. Jedna bola introvertná dlhovlasá kňažka vo svojej róbe s katanou a tá druhá zas krátko vlasá vtieravá tsundere v mini jukate. V bojovej nálade priam horeli vrhnúť sa do boja.

.

Dokonca i Saske bol rozpálený.

.

Rozpálený až tak, že z neho stúpal jemný pramienok horkej pary. Teda presnejšie ten pramienok stúpal z jeho ľavého ramena. I keď si toho asi sám nevšimol, tak zopár ľudí v miestnosti áno. Kakashi sa mierne mračil pretože mu došlo čo stálo za Saského schopnosťou prehliadnuť genjutsu, ktoré dostalo i jeho. Alebo skôr ktorého analýzou sa zaoberal. Z miesta odkiaľ vychádzala tá para nebolo nič inšie než Orochimarova prekliata pečať, ktorú sám zapečatil. Za tie dva roky si urobil menší prieskum o tom ako pracuje a ako ovplyvňuje užívateľove telo. Avšak jedno bolo jasné, zapečatenie už nestačí a momentálne až príliš veľa faktorov pôsobí na konkrétne telo, než aby to mal jeho užívateľ pod kontrolou. Z čoho vyšlo ako vedľajší produkt zdivočenie pudu sebazáchovy pri podprahovom útoku. A právom sa Kakashi domnieval, že si to mladý Učíha ani v najmenšom neuvedomuje.

.

Avšak... Saske bol rozpálený k boju z iného dôvodu než tie dve. Bol priam vražednej naladený. „Hej! ...Dokedy bude táto fraška trvať?!"

.

„To som rád že mi pomôžete. Prosím nasledujte ma!" Zavelil chlapík nadšene. Nie, priam pobavene a už aj kráčal k záhrade. Myslel si že je to ženíchov spôsob ako mu dať za pravdu.

.

Čo ale nevedel bolo, že Saske mal neskonalé nutkanie poslať ho na druhý svet. „Si myslíš, že si vtipný?" Zahlásil hrozivo chladne, až sa okolo neho utvorila pomyselná temná aura. Jeho myseľ sa zaťažila.

.

(*PS: Pre túto kapitolu všetok Tučný kurzívny text vyznieva až urážlivo arogantne.*)

Si vážne myslí, že je to vtipné?

Mne to rozhodne vtipné príde.

.

Už mám po krk toho, ako si niektorý ľudia myslia, že sú vtipný!

A ten tamten sa musí priam rehotať.

.

Táto misia my už poriadne lezie na nervy.

Toto bola sračka už od samého začiatku, jediné čo má akú takú dôležitosť je: čo s tým urobíš TY? Smrade...

.

Grrr... Si myslíš, že si... Jeho prsty sa zlostne zarývali do jeho vlastných svalov, ako sa jeho hnev stupňoval, až bez rozmyslu vyslovili to posledné slovo na hlas. „...vtipný?"

Zafačovaný chlapík sa s pardonom zastavil otočiac sa na neho. Vôbec mu nedošlo čo tým myslí.

.

„Sa pýtam, či si myslíš, že si vtipný?!" Zahrmel na neho a chlapík sa preľakol pri pohľade do jeho očí v ktorých sa teraz zlovestne leskol Sharingan.

„Eh? P-prepáčte... a-ale nasledujte ma prosím, za-zavediem vás do úkrytu. Tam..." Oponoval, opakujúc stále jednu a tú istú informáciu, ako keby to malo niečo zmeniť.

.

Učíhovy navreli žili. „Kto by vliezol do tak očividnej pasce?!" Okríkol ho tak rázne, že chlapík zhíkol. A zatiaľ čo sa Kakashimu v oku zračil výraz Ale, ale, zas. Prečo ma to neprekvapuje?, Sakura sa zmohla len na *FacePalm*.

.

„Chlape, daj už pokoj, lezieš mi s tým tvojim nadčasovým prístupom na nervy!" Nedalo to vytočenému Kibovy. „Osobne dúfam, že to nebudeš ty, kto bude čítať svojim deťom príbehy z knižiek. Pretože sa ti osobne môžem zaručiť, že im bude neskutočne liezť na nervy, ako máš vo zvyku preskakovať komplet celé stránky z príbehu." S namiereným prstom na neho ho otvorene kritizoval. „Je jedna vec že už vidíš Z, ale keď sa začína od A tak k tomu treba i B,C,D a ďalej! Hovorí ti vôbec niečo také, ako držať s ostatnými krok?" Sakura s Naruto len pretočili očami, pretože už si podobných scén zopár zažili.

.

Avšak v kontraste k ich nevrelej nálade bola nabudená dvojica Karin, Satsuky. „To si vyriešte cestou! Stačí aby som vedela na čo sa pozerať a určím kde sa schovávajú!" „A mne stačí určiť, za čo sa skrývajú a rozsekám ich na kusy." „Si píš, že ANO!" „Chi."

.

„Ty váho. I my sme tak pôsobili?" Zaškeril sa bolestne Kiba s navretou žilou na čele. „Niet divu, že si celý čas, ako na ihlách, kámo. Táto hovadina už štve dokonca i mňa." On i Sakura si hlasno povzdychli, ale Naruto mala jasne nechápavý výraz. Nehovorila nič pretože sa cítila nejako nenormálne unavená.

.

„M- Mladý pane? O čom to hovoríte?" Ohrádzal sa ten chlapík pod Saského bodajúcim smrteľným pohľadom. „Máme predsa..."

„Tak čo keby sme túto frašku ukončili hneď tu a teraz?! Mal by som začať priamo tebou."

.

„A-ale ja nie som..." centimeter po centimetri ustupoval, pretože už mu bolo jasné, že niečo nie je v poriadku. Niečo sa veľmi pokazilo. Situácia sa stávala pre neho nebezpečnou. „Ja som preživší Kapitán skupiny..."

Ani omylom! „Taký poskok ako ty, nie je žiadnym kapitánom!"

Tak to bude dobre...

.

„Tak to prrr! Musíte mi veriť, inak sa nestretnete s tým čo za tým stojí!"

„Stretnúť sa stým čo za tým stojí?" Iba ak by sa ten dotyčný vôbec unúval ukázať.

Tak čo ho pekne požiadať, aby prišiel on za nami?

.

Chlapík vytrvalo ustupoval s výrazom niekoho, kto sa dostal do poriadnej kaše. „Nasledujte ma!" Zdôrazňoval, akoby to samé ich malo presvedčiť. Už bol skoro vonku, keď si všimol niečoho iného. I keď zavelil, aby ho nasledovali, tak on jediný sa hýbal smerom von. Kakashi s Nejim stále sedeli na gauči akoby sa nič nedialo. Sakura stihla usadiť Naruto na stoličku u steny prevádzajúc na nej nejaké lekárske jutsu. Zatiaľ čo Kiba krotil obe rozvášnené dievčatá, držiac ich za golier, ktoré sa akoby zasekli v dákej slučke bojových hlášok. Ak by ich nedržal ako psov na obojku, vyrazili by bezmyšlienkovite nasledujúc zraneného muža, ako dáke bábky. Tomu všetkému dominoval Saske a jeho hroziví pohľad.

.

.

„Prečo nejdete?" Opýtal sa zhrozene, nechápajúc prečo nerobia čo po nich žiada a ešte k tomu mu odporujú. Však to mala byť jasná vec.

.

„No viete..." Načal Kakashi s povzdychom. „Už sme z toho putovania dnešného výletu trochu unavený... takže bolo by od vás pekné, ak by ste toho nepriateľa, o ktorom stále hovoríte, priviedli pre zmenu k nám." Jeho pohľad sa zmenil na vážny. „Vyjadril som sa presne, pán nepriateľ?"

.

Nastalo ticho... (Prerušované len bojovými hláškami od dvoch sestier.)

.

„Ghaa, tieto dve sú už fakt otravné! Sakura, dostaň ich z toho lebo im fakt jednu fláknem!"

Zanadával si Kiba na adresu zblblej dvojice a i ružovlásku musela tá ich komédia poriadne vytáčať, pretože bez slova prikráčala k obom a bez najmenšieho varovania im priamo smerovaným úderom, otvorenou dlaňou na brucho rozhodila čakru v tele. Samo o sebe dodala do toho svoju silu, takže sa obe preleteli vzad, kde sa natiahli na zem.

„Šmarja, ženská! No i tak sa dá..."

.

Chlapík nechápal na čo sa díva.

.

„Viete o tom, že stačilo roztrhnúť ten pergamen na ktorom je mapa, že áno? Už ju nepotrebujeme." Podotkol Neji, pripomínajúc, že nebolo nutné poslať tie dve k zemi, ale ako odpoveď od tých dvoch dostal len povzdychnutie nad dobre vykonanou prácou.

.

Chlapíka to striaslo. „A-ako?" Zakoktal s výrazom: Ako na to prišli?

.

„Oh joj, tá dnešná mládež, je až príliš agresívna." Zalamentoval Kakashi starostlivo, naznačujúc Saskému, aby sa držal späť. Potom otočil svoju pozornosť už len na údajného kapitána ochrancov. „Azda ste si nemysleli, že sa nepripravíme na takúto alternatívu, že nie? Pokiaľ viete podstatu súperovho genjutsu, tak nie je problém vymyslieť ako sa s ním porátať, aby ste do neho neupadli. Moc ste sa sústredili genjutsu. Mysleli ste si, že ním všetko vyriešite a tak ste odflákali príbehovú stránku, ktorá mala slúžiť ako poistka pre prípad, že genjutsu nezaberie. Ku koncu len dodám, že hrubé zosilňovanie techniky, či opakovanie i jednoduchého príkazu spôsobí, že sa podmanený začnú chovať abnormálne, miestami až groteskne. Nie je potom možné, aby si toho tí čo genjutsu úplne nepodľahli nevšimli." Vzal tú mapu do rúk a roztrhol ju na dve časti. Trhala sa ako stará deka, ale namiesto prachu z nej vychádzala modrá čakra. Až ju roztrhol celú ozvala sa rana, ako keby sa niečo zrušilo zatiaľ čo miestnosťou prešla pomyselná vlna. Položil teraz už len zdrap papiera spať na stôl a poukázal prstom na tie dve ktoré sa roztrasené začali pomaly zbierať zo zeme. Chytili sa za hlavy snažiac sa rozpomenúť čo to sa vlastne stalo. Čoskoro sa od prežitého trapasu zapýrili.

.

„Takže, keď som vám odpovedal na vaše otázky, bolo by milé, keby ste odpovedali i na zopár našich? Napríklad, prečo ste šli práve len po tunajších nevestách? Bežne by sa človek až tak nešpecifikoval, tak čo je na nich také výnimočné, Pán poskok?" Až moc zdôraznil to jeho nové oslovenie.

.

Chlapík sa začínal triasť, zovrel paste a na tvári sa mu značil hnev. Nebude trvať dlho a vybuchne v uzlík nervov. „To- to by ste chceli vedieť, že áno?"

.

Neji si povzdychol. „Na tom kopci sme sa toho dozvedeli dosť, ale stále nám ešte chýba zopár kúskov skladačky, než aby sme celí prípad označili za vyriešený. Takže, Pán poskok, nesnažte sa vyhovárať."

.

Chlapík ich prebodával pohľadom niekoho koho poriadne obabrali, preto sa do tretica pridala neutrálne i Sakura. „Pozostatky tých vašich nechutných experimentov nám toho prezradili tiež pomerne dosť. Takže ste na rade, Pán poskok."

.

Samo o sebe ani Kiba nezaostával. „Ich tlamy nezostali zavreté na vždy. Takže som zvedavý čo vylezie z tej vašej, Pán poskok?"

Narute to ale nedalo a slabým hlasom sa opýtala. „Eh? Čo znamená poskok?"

„Je to napríklad živý fackovací panák pre šéfa, keď je niečo na bobek a hádže sa mu tá najnevďačnejšia práca vôbec. Presne ako Pán poskok tu." Zazubil sa na dotyčného škodoradostne.

.

„VY NAMYSLENY HARANTI!" Vybuchol od hnevu. „Myslíte si aký ste kúl(cool), ale ja vám ukážem! Som ďaleko schopnejší než vy všetci dokopy!"

„Tak úplne vám ale neveríme, Pán poskok." Zareagovala na jeho vyhlásenie sarkasticky Sakura.

.

„Do pekla aj s vami! Dostanem vás všetkých, všetkých do jedného a do žiadnej pasce vás nebudem musieť ani nalákať!

„To stačí!" Zahrmel zas Saske. „Úbožiak ako ty, je len obyčajným poskokom! Odpáľ odtiaľto a priveď sem niekoho s reálnymi schopnosťami!"

.

„Ja... ja... nie som žiadny poskok, VY SRÁČI! Mo-moje schopnosti sú reálne!"

„Aaah. Čo je to tu za plač?" Pridala sa k veci i Karin vidiac čo sa deje. „Nech sa ten poskok prestane rozkrikovať, nikoho tu nezaujíma." Prehlásila urážlivo a Satsuky vedľa nej v tichosti prikyvovala.

.

„VY HOVADA! Postarám sa o to, aby vás všetky postihol rovnaký osud ako tie ostatné!" So zúrivosťou si zahryzol do palca až tak silno, že bolo počuť ako sa v ňom niečo láme. Tým niečím nemohla byť len kosť, ale i dáka ukrytá ampulka s reaktívnou chemikáliou, pretože v jeho tele nastala búrlivá reakcia.

.

Sledovali ho všetky pári očí, okrem azúrových a to dokonca Nejiho aktívny Byakugan a Kakashiho odkrytý Sharingan.

.

Začal sa meniť ako zvnútra tak i na zovňajšku a to do čoraz viac ohyzdnejšej ropucho-mločej podoby.

.

Vlastne až celý proces skončil pred nimi stálo humanoidné niečo, pripomínajúceho ropucho-mločieho démona zo starých povestí a príbehov.

.

„Ty váho... mloko poskok sa konečne ukázal." Zahvízdal Kiba s uznaním. „Bez ohľadu ako sa na to pozriem, i tá jeho podoba po premene nestojí ani za vykašlané chlpy."

.

„POMSTA BUDE MOJA!" Zareval a z jeho úst sa vyvalil ohlušujúci nepríjemný zvuk, ktorý na sekundu zmiatol všetkých v salóniku. U toho neskončil a silou mocou udrel svojimi znetvorenými blanovitými dlaňami do podlahy.

*Kuchiyose no jutsu: Kero, Kero * (Ksionese) (technika privolávania (žabie zaškvŕkanie))

.

Celá podlaha sa premenila na niečo organické. Nechutne mazľavá a hlavne poddajná hmota sa začala hýbať a vlniť. Všetko v salóniku sa začalo do toho prepadať, akoby to bolo bahno či tekutý piesok: ľudia, nábytok, dokonca i koberec.

.

„Buhahaha, tak vám treba vy retardi, poskok sa vám všetkým pomstí, Buhahaha!" Hulákal tým svojím neľudským hlasom.

„Ej, práve to priznal." Pripomenul provokačne Kiba.

Ostatný na to prihmkly čo spôsobilo poskokovi šok. Do tej hmoty sa zaborili do výšky kolien, ale než aby sa z nej snažili dostať, tak pôsobili dojmom, že ich to ani nezaujíma. Povýšenecky sa na neho dívali.

.

Poskok už nedokázal poriadne myslieť, len sa chvel. „Si myslíte že ste lepší?"

„Pokiaľ nie tak nám prezraď, prečo práve Numa a prečo práve nevesty?" Opýtal sa ho večne pokojný Neji.

.

Nedokázal sa preniesť cez fakt, že sa ich postoj voči nemu nezmenil ani potom čo sa premenil. „Prečo práve Numa?... Prečo práve nevesty?..." Zopakoval si pre seba na hlas.

„Pokiaľ budete tak milí?" Podporil ho Kakashi s úsmevom.

.

„Tak vy chcete vedieť prečo kradneme len tunajšie nevesty?!" Zúril. „Tak na to riadne zabudnite!"

„Ale iste tým chcete niečo dokázať? Možno chcete peniaze za výkupné, alebo dokonca politický vplyv. Alebo sú v tom osobné chute?" Provokoval bielovlasí jonín.

.

A ako dúfal ryba sa chytila na návnadu. „Vy vypatlané zvieratá! Nám nejde o dáke prašivé peniaze, politickú moc, či osobné chute. To ničí charakter a navyše si to môžeme dožičiť kedykoľvek sa nám zachce. ALE NIE! Nám ide o skutočnú moc, ktorá presahuje to vaše primitívne chápanie sveta. Získame skutočnú moc zmeniť tento ohavný svet na niečo honosnejšie. Na niečo čo si skutočne zaslúži a čo si mohlo dopriať len pár vyvolených. Posunieme celé ľudstvo na nový evolučný stupeň!" I cez ten jeho zmenený výraz bolo na jeho tvári vidno šialenstvo. „Ale najskôr potrebujeme médium. Buhahaha!" Smial sa... až priam hystericky.

„A tým je?" Podporoval ho Kakashi k reči, s nádychom hraného prekvapenia.

.

„Cha! Nahúľte si!"

„..."

.

„Si myslíte, že vám všetko vyklopím? Len tak? Že nie?" Doširoka sa usmieval. Teda pokiaľ sa ten jeho výraz dal úsmevom nazvať.

„Ale musí to byť niečo v čom sú tunajšie nastávajúce lepšie než ktorékoľvek iné ženy."

.

„Há a práve v tom je ten fígeľ: ...musia byť vyvolené... a len tunák sa dajú nájsť. Buhahaha!"

„To snáď nie?" Šokoval sa Kakashi príhodne, ako keď zbadal plagát na sfilmovanú verziu knihy Icha-Icha: Flirt Paradise (*Séria čo píše zvrhlí pustovník*) „Ako je možné nájsť vyvolenú ženu?"

.

„Ohó, zaujíma ta to?" Uškrnul sa škodoradostne. „Je na tom isté poznávacie znamenie a ako vidím... štyri z vás už majú toto znamenie."

Sakura sa okamžite striasla. „Šhandžaróo, ty smrade! Ak si čoby len myslíš, že ta nechám, čoby len dotknúť sa môjho dokonalého tela, tak to skôr skončíš na ražni, než by si sa k nemu dostal!"

.

„He?"Zatváril sa šokovane a pohliadol na ňu. „Čo to melieš ty škaredá krava s veľkým čelom? Tvoje telo a dokonale?" Odpľul si. „Vysmradni. Si vhodná tak akurát ako matrac do mojej postele. ...ak by som prežil to znechutenie!"

„O čom to melieš, ohava! Narobím z teba hlavnú prísadu do rybacej polievky! Moje telo je dokonale vo všetkých ohľadoch čo sa týka krásy i zdravia. Šhandžaróo!" Jej tvár sa menila na démoniu a keby nebola po kolená v niečom už by mu jednu uvalila.

Zato jej vnútorná verzia už spisovala zoznam pokrmov v ktorých figuruje žaba.

.

„Smejem sa ti do tej tvojej kravskej tváre, ty krava! Ty a dokonalé zdravá? Ani omylom. Ani raz sme u teba nevideli ten poznávací znak, ktorý sa prejaví až sú vyvolené pripravené. Jedinečné prostredie, prúdenie jing a jang, i starostlivá láska od miestnych pôsobí ako dokonalé hnojivo, ktoré umožní ich telám dozrieť do osvieteného stavu." Jeho výraz prešiel do výrazu zvrhlíka vo svojom živle. Jeho prsty sa hýbali mačkajúc čosi imaginárneho, ale napriek tomu božsky hebkého, do čoho sa zabárali jeho prsty, ale skôr to bolo akoby to jeho prsty pohlcovalo a odpudzovalo zároveň. Jeho telo sa nechutne vlnilo vo vlnách vzrušenia. „Tá trblietavá aura, keď dosiahnu ten prah kedy sú plne pripravené..." Slina ktorá sa utvorila na krajíčku jeho tlamy, už šla spadnúť, ale v poslednom momente sa vrátil zo svojho rozčarovania. Pozrel na ňu rozčúlene. „Ty, tým znakom nedisponuješ, zato tieto štyri áno!"

.

Satsuky s Karin si vymenili zdesené pohľady, keď im došlo, že naráža na liečivú kúpeľ po ktorej ostávajú telá na krátku dobu posiate mikroskopickými zrniečkami rôznych solí a minerálov. Tie sa pri pohyboch tela uvoľňujú do ovzdušia a pri dobrom svetle sa okolo zdroja tvorí ilúzia božskej aury. Teda do doby než sa daná osoba osprchuje. Ale keďže každá nevesta, ktorá podstúpila ich tajnú kúpeľ, bola príliš ohromená týmto efektom, tak sa chcela s týmto doplnkom predviesť aj tomu svojmu. Keďže miestnosť ktorú použili Karin so Satsuky pod Raiginym obchodom bola tienená bariérou, po tom čo ju opustili spanikárili pri zistení, že sa niečo stalo s ich milovanou Numou a na osprchovanie ani len nepomysleli. A teraz boli za vyvolené označené i oni, Naruto a dokonca i ženích.

.

Čo sa samozrejme nepozdávalo Sakure. „Čo to melieš za hlúposti? Čo to chceš urobiť zo Saského dokonalým mužským telom?! Umlátim z teba krvavú buchtu tak veľkú, že len Choji v Bankai móde ju dokáže zdolať!"

.

„Ha! Nielen že si škaredá, nevychovaná krava, ešte si k tomu aj totálne slepá!" Vysmieval sa jej ako decko decku. „On a chlap?... Ten znak čo má je jasným dôkazom toho, že je žena!

„Nemožnéééééé!" (Usóóó) Zajačala a trhlo to s ňou, akoby dostala smrteľný zásah vystrelenou guľkou. V jej ego predstavách sa jej vysnená budúcnosť práve rozpadla ako zrkadlo na úlomky a v jej mysli nabehla predstava Saského v jeho ženskej verzií.

.

Takisto i Karin so Satsuky mali šok. Znovu si vymenili veľmi zhrozené pohľady. Štvoročko gestom naznačila či ide o ženu, ale čiernovláska to ráznou gestikuláciou zamietla a výrazne značila, že je to zaručene muž.

.

A zatiaľ čo Saskému trhalo obočie uvažujúc, akým spôsobom by ho mal odprevadiť na druhý svet... Kibovy s Akamaruom došlo, že je zle a urýchlene sa snažili dostať z tej hmoty v ktorej boli uväznený, len za použitia hrubej sily a vedomostí zálesákov, avšak šlo im to veľmi pomaly. Pri pohľade na Učíhu sa im musela vybaviť Kibová máti, ktorá keď začne besnieť tak všetko ide z cesty. Došlo to až tak ďaleko, že pre prípady jej besnenia volajú rovno Hokage.

.

Zato Kakashi s Nejim mali *FacePalm-i*, pretože by to bolo úplne v poriadku ak by na Saského mieste bola Naruto vo svojej mužskej podobe.

.

.

Ale ona teraz stále sedela na stoličke preborenej do tej divnej hmoty. So zapýrenou tvárou zaseknutá v nemom úžase sledovala saského. V jej hlave bol výr myšlienok a pocitov. Postava na ktorú sa dívala sa prekrývala s jeho ženskou verziou.

.

V jeden moment jej na um prišlo i pexeso o štyroch kúskoch. Na každom bola jedna tvár. Pritom to boli len tváre jej a jeho, lenže v ich mužskej a ženskej verzií. Hýbala s nimi, avšak celkom márne sa snažila nájsť zhodu.

V ten druhý už mala pred sebou nezmerné množstvo kúskov na ktorom bola tvár asi každého koho stretla.

.

I keď mala pootvorené oči jej pohľad sa zahmlil. Jej srde búšilo o ostošesť, v diaľke počula krik, rinčanie zbraní a bojovú vravu. Keby nebola stuhnutá ako dreve už dávno by sa z tej stoličky zosypala.

.

V jej mysli sa vynorila spomienka, keď sa k nej Saske začal chovať milo, po tom ako v jej byte objavil jej doklady. Spomienka na to ako sa choval na zraze pred misiou, či po ceste do Numy. Vybavovala si to scénu po scéne a zakaždým sa ich postavy prekrývali medzi mužskou a ženskou verziou.

.

Dokonca to zašlo až tak, že si vybavovala každú scénu ich života keď boli spolu.

.

Za chvíľu bola až tak ďaleko v minulosti, že keď šla malinka Naruto v Konohe okolo brehu tamojšej rieky, všimla si na pontóne sedieť malinkú Saske. Ich zachmúrené pohľady sa stretli a bezo slova ich od seba s odfrknutím odvrátili.

Keď sa dívala iným smerom všimla si prichádzať malinkého Saského. Prekvapilo ju to a preletela pohľadom späť k pontónu, ale tam sedel malinký Saske dívajúc sa niekam preč od nej. Pohliadla naspäť a namiesto neho tam bolo malinké čiernooké dievča, ktoré sa na ňu zamračilo. Poznali sa navzájom, avšak... Naruto pocítila bodavý smútok a rozbehla sa zo zavretými očami vpred.

Niečo, ale vzdialene ucítila a to niečo ju vytiahlo zo spomienok a na chvíľu precitla do diania v salóniku.

.

.

„Toto klišé mi už lezie krkom." Zúrila Satsuky zvierajúc svoju katanu stále ešte v pochve. „To hej. Hovoríš mi z duše." Dala jej za pravdu Karin s potom na tvári dívajúc sa na ľudí stojacich za sklenenou stenou.

.

Zatiaľ čo bola Naruto mimo a rozhovor medzi ich stranou a žabiakom pokračoval pripojila sa k nemu početná skupina ľudí, zložená prevažne z chlapov. Síce boli v rôznych odevoch od jednoduchých až po tie krajšie, ale na prvý pohľad bolo jasné, že patrili k žabiakovej strane. Pôsobili uvoľnene a z jeho vzhľadu si nerobili ťažkú hlavu. S pobavenými chuligánskymi výrazmi nazerali dnu a jeden z nich sa dokonca postavil pred vchod, vedľa tej mloko- žaby.

„No nie. Aké to vrúcne slová od samozvaného tajomného ochrancu a miestnej kurvy."

.

„Ako sa opovažujete ju takto urážať to..." Bránila ju Karin.

„SKLAPNI! TOU KURVOU SOM MYSLEL TEBA!"

.

„Aaaaakoooo sa ..." „Čo nevidíš že ta chce len vytočiť?! Vychladni!" Karin jej venovala nasraný pohľad a chlapi vonku sa s chuťou rozchichotali. Zaškrípala zubami a pohľadom sa vrátila k nim, ale tentoraz sa na nich pozrela trochu inak. Akoby sa nedívala na nich ale do nich.

.

Zdesila sa. „Hej... ja ta predsa poznám. Ty si vedúci horníkov, ich predák." Prezrela si ostatných a uvedomila si, že každého z nich pozná. „Hej... čo to má znamenať? Prečo ste na jeho strane?"

.

„Ona je fakt tupá. Asi by sme si s ňou mali pohrať, aby to konečne pochopila." Pobavil sa vedúci a mnohý jeho kumpáni sa škodoradostne rozosmiali. Niektorí po nej zvodne pohvizdovali či mali nemravné návrhy, zatiaľ čo ju otriasli zimomriavky.

„Sklapnite chlapi!" Zavelila humanoidná mloko-ropucha. „Zoberieme ich všetky pre vyšší účel. Tak dajte pozor, aby sa im nič nestalo!"

.

„Si myslíte, že túto zradu prežijete?!" Zahromžila Satsuky.

„Nenechaj sa vysmiať!" Pokarhal ju poskok. „Už by si mala vedieť, že vám všetkým blokujem čakru. Nech sa pokúsite o čokoľvek, žalúdok v ktorom stojíte ju okamžite zožerie v moment, keď ju vypustíte. Buhahaha!" Zatvárila sa znechutene, a on zvážnel až na úroveň dôležitej osoby. „Ale i cez to chlapi... dajte pozor! I bez čakry, stále dokážu nepríjemne škriabať."

Vedúcemu horníkov sa ten jeho postoj nepáčil. „He? Neuveriteľné aký dôležito sa teraz tváriš a pritom, keď na nás naposledy vybehla, tak si sa triasol v kúte od strachu."

.

„Počkať tie monštrá? To ste boli vy?"

Vedúcim to miklo. „Že monštrá ty suka... Vieš koľkých z nás si pozabíjala? Tá tvoja príznačná forma je pekne pekelne otravná. Zhmotňovať sa kedy sa ti zachce je pekná pod pásovka. Síce nevieme čo je to za Kekkei-Genkai, ale neboj. Keďže si sa ukázala byť vyvolenou tak ju využijeme omnoho lepšie, než kedykoľvek ty budeš môcť. Ideme si po teba."

.

„Sklapnite chlapi, ešte stále tomu velím ja!"

„Čože? Taká zlihavka ako ty?" Všetci kumpáni naokolo začali odvrávať na adresu pána poskoka.

.

„Ticho, vy debili! Najskôr zrušte toho bielovlasého! Ten jediný z nich je nebezpečný!" Velil ako dáky veliteľ lupičov či pirátov. „Cha. Dajte ale pozor, aby ste sa do ničoho nechytili! Použite kunaje a shurikany!"

.

Jeho tlupa odvrávala ešte viacej, ale to už vyťahovali zbrane a s uväznenou skupinou vo vnútri to nevyzeralo dobre.

.

.

Medzi tým sa Kakashi zamračil. „Itoko, začni!" Zahlásil potichu do goliera svojho oblečenia a ako odpoveď sa z ukrytého slúchadla vysielačky ozvalo Ten-Tenine „okey " A za moment sa miestnosťou ozvala ozvena zrušenia techniky.

.

Mazľavý žalúdok sa zavlnil celou miestnosťou a niečo ho začalo vycuciavať pod gauč na ktorom stále pokojne sedel Neji so skríženými rukami. Behom sekundy či dvoch bola mazlanina preč. Keďže sa všetko udialo tak rýchlo, návrat k bežnej podlahe prinútil všetko čo bolo do nej ponorené vyskočiť kúsok nad normálnu podlahu.

.

Dokonca i gauč poskočil ako náhle sa zvyšky žalúdku vcucli pod neho. K tomu sa ešte prevrátil a ukázal tak, že zospodu mal na sebe pripevnený zvitok s runamy na zapečaťovanie. Ten zvitok mal v strede kruh na ktorom sa teraz objavil znaky pre telo a priestor. Následne sa sám zmotal a skotúľal z gauča.

.

„Dementi, útok!" Zarevala ropucha a všetci jeho kumpáni začali hádzať svojej vrhacie zbrane, ako by im preskočilo. Nevadila im ani sklenená stena medzi nimi. Boli do toho taký hrr, že všetko to neletelo len na Kakashiho, ale i na ostatných.

.

Lenže ako sa ten gauč prekoprcol Neji bol voľní. Zvrtol sa, preskočil gauč, schmatol zvitok a narovnal sa v približnom strede salónika. Ako náhle sa dostal na rovnú podlahu už nič nebránilo, aby sa pustil do svojho víru proroctva.

*Hakkeshou Kaiten *

Všetky hodené predmety sa odrazili od obrovskej rotujúcej kopule Nejiho čakry. Až skončil a kokón sa rozplynul útočníci civeli ako puky.

.

„Tss. Tak to konči keď tomu celému velí neschopný poskok. Bez poriadnych schopností." Zahlásila znudene Satsuky na ropušiakov nechápavý výraz, zatiaľ čo tasila svoju katanu, odhadzujúc jej pošvu.

I ostatný sa postavili do bojových pozícií. Teda až na Naruto, ktorá bola znovu mimo ťažko dýchajúc. Celá orosená a načervenalá vyzerala akoby mala horúčku. Takže Sakura zostávala v obrane pri nej.

„Ja-ja nie som žiadny poskok, sráči! Mám skutočné schopnosti! Ja vám ukážem ako som schopný!" Síce to tvrdil so zovretou päsťou, ale i jeho kumpáni mali pochybovačné výrazy na jeho vyhlásenie.

.

.

Na druhú stranu Saske už mal dosť tohto divadla. Možno len jeho tréning sebakontroly, ktorý podstupoval za posledné dva roky mu zabránil odpáliť celú túto miestnosť i plán ako vyprovokovať tohto poskoka, aby vybľabotal všetky informácie.

Dokonca prezrel i žabiakov plán, ktorý ich mal pripraviť o čakru tým, že sa budú snažiť dostať sa z tejto techniky. Preto čakru nepoužíval a ako postrehol ani nikto z jeho družiny. Dokonca vedel, že ten Béčkový žalúdok by mohol upražiť skôr, akoby mu stihol vysiať čakru potrebnú na tú techniku. Či dokonca zistil, že podstata tej žalúdočnej techniky je zem. A zem je slabá proti blesku takže by sa stým Kakashi mohol kedykoľvek porátať. Avšak keby použil chidori mohol to celé bez väčších problémov rozpárať. Ale nespravil to, nikto nič nespravil.

.

Všetci len čakali.

.

Dokonca ani po nikom nehodil ohnivú guľu v sekundu na to čo bol voľný.

A keď hodili po nich roj kunaí?... Jediný kto sa hýbal bol Neji. On tam len tak stál a nerobil nič.

.

Bolo to preto, že bol pod genjutsu? ... Nie!

Bolo to preto, že mu to Kakashi nakázal? ... Nie!

Bolo to preto, že mal železnú sebakontrolu? ... Nie!

Bolo to preto, lebo neboli v priamom ohrození? ... Vôbec nie.

Bolo to preto, že čakal na vhodnú príležitosť? ... Ani omylom!

.

Neji sa hýbal pretože dostal impulz. A ten impulz medzi nimi práve chýbal. Ten impulz, ktorý pôsobil ako výstrel zo štartovacej pištole. Ten impulz, čo je večne hlučný, má nulové estetické cítenie, nevie sa stravovať, zostať neodhalený po viac ako 10 minút mu nič nehovorí, namyslene predstúpi do centra diania uchvátiac všetku pozornosť, najviac sa rozkrikuje a útočí vždy ako prvý. Ten impulz...

.

.

Keď Neji použil vír proroctva, niektoré zbrane to odrazilo von až tak, že sa útočníci museli uhýbať, dokonca kvalitne ustupovať.

.

„Do prdele zlyhavka! Ako to, že môže použiť niečo také? Už predsa nemali mať žiadnu čakru!" Protestoval vedúci horníkov a i ostatný jeho kolegovia mali nemiestne pripomienky.

„Sklapnite chlapi! Pokojne sa urobte do svojich gatí keď chcete, ale teraz by jej už nemali mať nejako veľa. Stačí aby sme na nich správne zatlačili a zlomia sa sami!"

.

To ale nebola pravda, nikto v salóniku nepoužíval svoju čakru, keď tam ešte bol ten žalúdok. Traja z nich nemohli, Saske to prehliadol a ostatný sa riadili inštrukciami od Ten-Ten ktorá s nimi komunikovala cez vysielačku.

.

„Ty vole, si tým istý? Nieže na nás hodia niečo čo nás odkrágľuje ako jednotku."

„Ha?! Pozri sa na nich! Niektorý sa ledva hýbu tak nebuď taká baba! Samo o sebe je jasné, že niekoho kto dostal jednotku, nedá svoju kožu zadarmo!"

.

„Ja ti neviem..."

„Držte tlamy, len vyťahujú svoje posledné fígle, takže do práce! Tentoraz vás budem kryt takže si dajte bacha! Ani omylom nesmiete zasiahnúť vyvolené. Nechcete snáď, aby šéf dostal poškodené matky... Že nie?"

.

„A kto sa ich pokúsil vyžrať?"

„Pako, funguje to len na čakru! A Sklapni, ešte mám veľa schopností!"

.

.

Zatiaľ čo sa takto dohadovali medzi sebou, Saske pomaly vyťahoval Satsukyn dar z pošvy, až sa jeho čepeľ zlovestne blýskala.

.

To sú mi ale sraby.

Hmm.

.

Je hotová ukážka zaostalosti, že doteraz neboli odhalený.

Hmm.

.

Pozerať sa ako títo dementi zlyhávajú znovu a znovu by bolo zábavné, ale nebude na to dosť času.

Hmm.

.

Lenže... ďaleko sa nedostaneš, pokiaľ ti tu bude zavadzať ten s tou veľkou hubou.

Grrr.

.

Žabiak práve dokončil svoju vetu o tom, že má veľa schopností, keď sa Saskému navrela žila. „Tak čo keby si použil tie svoje schopnosti, šiel za svojím šéfom a vysvetlil mu, aby sa sem láskavo dostavil?! On je predsa ten kto by tu mal byť! Ani jeden z vás ma vonkoncom nezaujíma!" Namieril na neho svoj meč a pohľadom mu veštil veľmi krátku budúcnosť.

.

„Oj joj." Pousmial sa Kakashi. V podobnom duchu zalamentovala i Sakura, že znovu miery na toho najvyššieho a zvyšok to radšej nekomentoval.

.

Zato ich protivníci boli mierne rozhodený jeho nečakanou reakciou a i kvôli tomu sa dvakrát nehrnuli vyraziť do útoku, všetci len mlčali.

.

Saske prešiel z plamenného do ľadového tónu. „Takže ani to nedokážeš... Zaujímalo by ma či sa ukáže, až ho pripravím o jeho poskoka. Možno ani nestojí za to byť nazývaný šéfom."

.

*GRAAA* Zareval menovaný poskok a od zlosti chytala jeho koža priam červený odtieň. „V živote si zo mňa nikto tak neuťahoval ako vy! Poviem vám, že uťahovať si zo mňa je jedna vec, ale zo šéfa?... Zo šéfa, si uťahovať nikto nebude! Šéf nemusí chodiť nikam! Všetko chodí za šéfom! A aj VI! Aj vi, pôjdete za šéfom! ...rovno v darčekovom balení!" Napriek tomu že mal prsty na rukách spojené dlaňami začal skladať pečate. „Pohliadnite na techniku, ktorú ma veľkoryso naučil sám šéf!"

.

Znovu z jeho úst vyšla zvuková vlna, ale tentoraz bola iná... viac pripomínala toho monštra na kopci.

Na necelí okamih to všetkých naokolo ohromilo. Dosť dlho na to, aby klesol k zemi a dlaňami udrel do zeme.

.

*Doton: Kurai Doro* (zem: Temne bahno)

.

Od jeho nôh vyrazilo veľkou rýchlosťou bahno, ktoré sa hnalo do salóniku.

.

V momente nabralo na rozmeroch pred ktorými nešlo ujsť, či ho odraziť a hrozilo, že komplet zaplní celú miestnosť.

.

Keby tam nebola istá bielovlasá osoba...

.

Bielovlasí Jonín znovu preukázal, prečo sa radí medzi elitu, keď v zlomkoch sekúnd zložil pečate pre jeho unikátnu techniku.

*Raiton: Raikiri* (Blesk: Ničiaci hrom)

.

Priložil si dlaň na zápästie a v jeho voľnej dlani sa zjavil guľový blesk. Desiatky výbojov z neho praskalo do okolia ako biče, obklopujúc ho ako nejaká aura.

.

Vrhol sa proti bahnu s bzučiacim búrlivým bleskom v ruke.

.

Podobral prichádzajúcu vlnu a v ten moment nastal bahenný ohňostroj. Keby ste len žmurkli, nemuseli by ste ho postrehnúť.

.

Elektrický šok sa prehnal celou vlnou ako proti vlna. Masa bahna nadula, potom vybuchla a nakoniec sa rozprskla do všetkých strán preč od Kakashiho. Ale to nebolo všetko: Výboj z Raikiri si ako oštep svetla, mocne sta úder Sparťana vo Falange, hnal cestu vyvierajúcim bahnom, trhajúc ho na dve strany až k samotnému zdroju.

.

Sediaca Ropucha ani nestihla poriadne roztiahnuť oči od prekvapenia, keď ju výboj dosiahol a následne striasol do morku kostí. Ktoré na moment bolo vidno. Jeho koža zhnedla. A až výboj opadol ako upražený kus masa odkvacol zatiaľ čo z jeho tela začal stúpať spáleninový dym.

.

Všetko sa to odohralo tak rýchlo, že náhle pôsobenie síl spôsobilo výbuch v mieste odkiaľ vyvieralo temné bahno. Ten kvalitne odhodil okolo stojacich chuligánov do strán.

.

Do vzduchu vyvrelo toľko bahna, že na pár sekúnd nastal bahnový dážď zalievajúci záhradu do hneda. Pri pohľade na tú spúšť a hlavne dážď boli rozhodne mnohý v salóniku radi, že nie sú vonku.

.

Pche. To je dobré, otravne kvákajúcu žabu postihol nebeský trest.

Hmm.

.

A to všetko bez pričinenia hlavnééého hrdinu.

Grrr.

.

Ale mal by si venovať viac pozornosti tým vzadu.

?

.

Napríklad tvoja nastávajúca na tom nie je najlepšie.

?! Ihneď sa otočil a pohľadom vyhľadal Naruto.

.

Ležala pri stene a nad ňou sa skláňala Sakura. Jej zelenkastá čakra na rukách prezrádzala lekárske jutsu. Zato v mori rozbúrenej čakry, ktoré panovalo v tele Naruto nedokázal vyčítať nič. Ale pri pohľade ako moc, sa Sakura sústredí došiel k záveru, že niečo nie je v poriadku.

„Prečo si mi o tom nepovedala!"

.

Ružovláska na chvíľu nereagovala, ale až jej došlo, že asi hovorí na ňu, tak bez toho, aby odvrátila svoj zrak od blondíny mu stroho odpovedala. „Nie... nie je to nič... s čím by som si neporadila... Len... všetko to genjutsu a chaos naokolo vyvíja na jeho telo veľký tlak. Žiadne obavy... dám... ju... dohromady len... potrebujem čas."

.

Že len čas? Tá si ale trúfa. Kto jej ten čas dá? Takto to nestihne.

Grrr. Saske sa s nespokojnosťou otočil a vykročil smerov k žabiakovi.

.

„Klídek kámo." Upokojoval ho Kiba. „Pokiaľ teraz pôjdeš von, tak už z nich žiadne odpovede nedostaneme."

Ihneď ho prebodol pohľadom a možno ho chcel niečím odbiť, ale bol prerušený...

„Našla som ho!" Zahlásila Karin nadšene dívajúc sa tým jej zvláštnym pohľadom niekam do neznáma.

.

„To fakt? Mohol by to byť ten šéf, ktorého ten poskok spomenul?" Zježil sa Kiba.

„No rozhodne je omnoho mocnejší než tamten usmažený poskok. Hmm... Musí to byť senzibil... pretože... mám pocit akoby si sa sem díval."

.

„Dokážeš určiť jeho polohu?" Pristúpil k reči Neji.

„Noc nie. Je niekde na okraji dediny." Ukázala pred seba, ale prstom mierila trochu vyššie, ako keby na kopec.

.

Neji aktivoval svoj Byakugan a pohliadol smerom ktorý ukázala až na kopec týčiaci nad Numou. Jeho pohľad sledoval smer jej prstu až na vrchole uzrel osobu zahalenú v plášti a so slameným klobúkom, sediacu na veľkom plochom kameni ako na rozhľadni. Okolo nej boli nezrovnalosti, ako keby niečo rušilo signál. „Niekoho som našiel, ale... je to vážne on?"

„No rozhodne to nie je nikto z pôvodných dedinčanov, okrem toho tá jeho čakra je divná. Je omnoho divnejšia než tamtoho poskoka." Podotkla urazene, ale čochvíľa sa znechutene zježila, ako by ju niečo slizkým jazykom oblízalo. „Kiááá... Je to rozhodne senzibil, jeho čakra... jeho čakra... tak ohavné!" Šla do Kolien kde sa so zavretými očami krčila snažiac sa potlačiť svoje slzy.

.

Neji si pretieral oči, ako keby sa mu do nich dostal piesok. „Nepríjemné. Rozhodne vie ako odraziť i môj pohľad. Zrejme to bude vážne náš hľadaný šéf."

„Tak to je drsné. Keď to dostalo i tvoje oči, kámo." Zazubil sa Kiba. „Dúfam že v repertoári nemá žiadne prdové plyny."

.

„Kiááá, kedy si sa dostal tak blízko? A vôbec drž sa odo mňa ďalej ty psisko i s tou tvojou beštiou!"

„He? Koho si tým myslela?" Zaprotestoval a s ním i Akamaru.

„Oboch!" A začala na nich syčať v obrannej póze.

.

To máš ale šťastia... už dokonca vieš, kde je hlavný záporák.

Hmm.

.

A pokiaľ sa ti pošťastí, hlavný hrdina zatočí so záporákom v časovom limite, aby si stihol hlavné predstavenie, pre svoj pád do temnoty.

Saske hodil vražedným pohľadom na bok, ale v smere kam sa díval nikto nestál. Pozbieral sa akoby nič a vykročil smerom do záhrady.

.

„Ma, ma. Unáhlenosť je tvoja slabá stránka." Zastavil ho Kakashi rukou o jeho pravé rameno. „Ešte majú dáke karty, ktoré by mali vyložiť. Bude pre nás lepšie ak ich zbavíme i tých veľkých tromfov v prehľadnejšej hre."

.

Neodpovedal nič. I keď vedel, že sa môže s pod Kakashiho pravačky veľmi ľahko vytrhnúť, nejako mu takéto jednoduché gesto, záhadne, znemožňovalo pokračovať. Nespokojne zovrel rukoväť meča v jeho ľavačke až tak silno, až bolo počuť, ako sa koža napína.

.

Vidieť, že ešte stále má vplyv na mladého horko krvného Učíhu, si Kakashi aspoň trošku vydýchol. Pohliadol na skupinu vonku, ktorá sa už stihla prebrať k životu. Pričom dvakrát priateľsky nevyzerali, možno i kvôli tomu bahennému zábalu.

.

Ozval sa neľudský zvuk pripomínajúci smiech.

.

To sa ten údajne upražený poskok hystericky smial.

Po chvíli sa nadýchol pomaly vstanúc. „Nemysli si že o tebe neviem Hatake Kakashi!" Zlostne na neho pozrel. „Ako vždy vyťahuješ fajnové triky, aby si všetkých ohúril... Presne ako Hatake Sakumo – Bieli Tesák, tak i ty spoznáš čo je to skutočné zúfalstvo."

.

Jonín ho prebodol veľmi vážnym pohľadom. Mal predtuchu problémov.

.

Žabiakov pohľad bol plný nenávisti. „Zaplatíš za jeho skutky vlastným životom a neopovažuj sa ma prirovnať k oponentom, ktorým si doteraz čelil. Toto telo je najdokonalejšou zbrojou akú tento svet spoznal. Pevnejšia než oceľ, ale napriek tomu úplne ohybná. Dokonale prispôsobená k používaniu čakry, ako k útoku, tak i k obrane. S týmto telom som neporaziteľný. Chápeš to?! Ani ty ani tvoj prekliaty otec ma nedokážete poraziť! Hakate Kakashi!"

.

„GJAAAA!" Zavrieskala Sakura zlostne, ale i napriek tomu pokračovala v práci na Naruto. „AKO TO, ŽE JE TO ZAKAŽDÝM BUĎ ZMUTOVANÝ ÚCHIL, ALEBE KRETÉN KTOREMU ŠIBLO?! PREČO SA TO VŽDY TOČÍ OKOLO DÁKEJ SUPER NINJA ZBRANE, BRNENIA, PREDMETU, TECHNIKY, ČI DÁKEJ ZA VLASY PRITIAHNUTEJ POMSTY!" Vylievala si zlosť, ale ako lekár sa ovládala natoľko, aby svoju pacientku v záchvate neposlala do márnice. Tak si aspoň frustráciu vybíjala vrieskaním. „ÚPRIMNE MA ANI V NAJMENŠOM NEZAUJÍMA, KTO SI A ČO CHCEŠ! TOTO MALI BYŤ MOJE MEDOVÉ TÝŽNE A NAMIESTO TOHO... AAAAAH! ZABITE TOHO OTRAVNÉHO MUTANTA UŽ NIEKTO!" Jej oči boli od zlosti biele. Vrieskaním sa zadychčala natoľko, že už ďalej nevládala byť nasraná, ale i napriek tomu neprerušila svoju prácu.

.

„Oj joj." Skomentoval Kakashi pobavene. „Zhrnula to pekne, ale nebolo to zakaždým tak.." Na sekundu sa zamyslel. „Možno len vo väčšine prípadov... tak dve z troch... štyri z piatich... Ale mali sme i svetlejšie chvíľky." Ospravedlnil sa.

.

Lenže na druhú stranu poskok civel ako puk, i keď sa čoskoro otriasol. „Mne je váš rodokmeň, či čokoľvek iné u prdele! Zapíš si za uši, že dostanem teba, i tvoju privlastnenú céru z Učíha klanu!" Ukázal na Saského.

.

Chi, chi, chi... Je to oficiálne, si ženská.

Grrr.

.

Tentoraz to bol Kakashi, kto sa tváril prekvapene. Vidieť do jeho tváre poskok pokračoval.

„Bolo to od teba chytré, že si ju zamaskoval za chlapa, ale poznávacie znamenie ju prezradilo. To znamenie je tak silné, že i tá tvoja technika ktorou si ju zamaskoval za muža, má svoje muchy." Poukázal na pramienok pary ktorý vychádzal z prekliatej pečate. „Šéf bude nesmierne potešený. To tvoje naparovanie ta bude stáť každého koho poznáš a neboj... Zo všetkých nakoniec budú hostiteľky. Dokonca i z toho kravského ružového hovna. Hoci jej odporne plody budú slúžiť výhradne ako znak jej podradnosti. Buhahaha!"

.

Kakashi blikol normálnym okom po svojom tíme, aby si overil či sa ešte držia.

.

Z princa sa stala princezná a jej osudom je chladné vezenie, v najvyššej hradnej veži s vedomím, že žiadny hrdina si pre ňu nepríde.

*!*

.

Saske sa zahnal svojim mečom do prázdna, akoby ho chcel niekomu priložil pod krk za tak drzú poznámku, ale fakt že tam nikto nestál ho nepotešil.

.

Cítil neskonalé nutkanie aspoň vraziť dotyčnej osobe, ktorá mu provokačnými komentármi liezla na nervy už viac, než tá hlúpa žaba vpredu.

.

A keď hovoríme o Poskokovi, keď vidiel, že sú svadobčania nerozhodný, s údajne podrytou morálkou, prišiel s plánom ako ich rozhodiť úplne, mysliac si, že ich tým ešte viacej nejako oslabí. Naznačiac svojim kumpánom, aby stále vyčkávali sa podujal k ďalšiemu monológu, lenže Saske mal dosť vlastných problémov, než aby ho počúval.

.

Vskutku. Žaby kvákajú po daždi najviac. Otravné...

Grrr.

.

Pozorne sa obzeral po všetkých naokolo, aby konečne zistil kto tu tak kibicuje. Otáčal hlavu zo strany na stranu.

Lenže...

Došlo mu, že to nie je nikto z prítomných. Dokonca ani Kiba či tie dva zelené mozgy. Nebol to nikto, kto tam bol fyzicky.

.

Dostal šok, pretože si uvedomil, že ten hlas bol len v jeho hlave.

.

Čo to má znamenať?

...?

.

Čo... kto to je?

To sa pýtaš až teraz? Aký to nehorázny ignorant, to si.

.

Zhrozil sa. Nepriateľská technika?

Chi, také šťastie nemáš, smrade.

.

Zamračil sa, vôbec sa mu to nepáčilo. Čo chceš?

Ja? Chi... Nič čo by si mi TY mohol ponúknuť.

.

Pomyselne zaškrípal zubami. ...Grrr!

Len si užívam, ako sa tvoja verzia rozprávky o princovi a princeznej stane tvojou najhoršou nočnou morou.

.

Chceš tým povedať, že ich nedokážeme poraziť? Nenahováraj si, že vyhráš tak ľahko. Ešte si nevydeľ ani špičku ľadovca čoho sme schopný. Predvediem ti to hneď len čo ta nájdem.

...?

.

Nastala sekunda ticha.

.

Výhovorky od teba počujem po prvý krát.

Ghaa.

.

Ty si tak zabednený, že je to až zábavné. Predviesť mi čoho si schopný, hneď ako ma nájdeš?... Len do toho, budem ťa očakávať. Je mi jedno či v tejto prašivej dedine vyhráte vy smradi, alebo tamtí sraby, ale buď si istý, že táto hlúposť skončí túto noc! ...bez ohľadu na to kto vyhrá... tých zopár preživších skončí s plačom.

.

Niekto tretí?...

Hovorím ti, že také šťastie nemáš, smrade! Do polnoci táto rozprávka skončí a jedno je isté, nebude mať šťastný koniec. Na poslednej stránke totižto princezná v očiach svojich poddaných morálne zomrie a jej kráľovstvo i všetci naokolo, ju bude nasledovať na druhú stranu.

.

Pohliadol na Naruto, ale tá stále nehybne ležala pred Sakurou. Tá vyzerala, že nech robila s ňou čokoľvek len pred chvíľou to dokončila a vyčerpalo ju to natoľko, že teraz nehybne naberala sily.

.

V pohode...

Pokiaľ si to myslíš?... Tak sa nezabudni potom pozerať... Polnoc... pretože dnes bude spln.

.

Saske strnul a oči sa mu roztiahli doširoka. Hlava mu pracovala na plné obrátky. V prvom momente mu prišlo na um či mu nepreskočilo, nezbláznil sa alebo nezošalel, či sa len nezhovára sám so sebou... s vlastným egom... ale to zamietol, až tak zle na tom nebol. Jeho myseľ pracovala relatívne bez problémov.

.

V druhom momente uvažoval, či nejde o senzibilnú komunikáciu, genjutsu, alebo niečo iné. Zložil znak tigra pre uvoľnenie a...

*Kai*

.

„..." Nič sa nezrušilo.

.

Nemysli si, že sa ma zbavíš takouto blbosťou, smrade.

!?

.

Uvoľnenie z genjutsu vykonal učebnicovo až tak precízne, že si toho žabiak všimol. Všimnúc si taktiež, že ho plne ignoruje začal naštvane ziapať. „O čo sa to snažíš!? Ešte som na teba neuvalil žiadne genjutsu, tak prestaň predčasne vyšilovať! Iba dedinčanov sme poslali do hajan, aby nezavadzali, veď predsa ich ešte budeme potrebovať!..." Zarazil sa. „Oh áno..." Nahodil široký pobavený úsmev. „Si myslíš, že čo sa práve deje je genjutsu?! Cha, tak to je fór. Musím ta sklamať... čo práve zažívaš je realita... krutá realita tohto pokašlaného sveta. Pokiaľ chceš krásne sni pridaj sa k nám, pretože to mi tvoríme sni. Ale neboj, i tak nám pomôžeš pretvoriť jeden nádherný sen na skutočnosť. Buhahahaha!"

.

Tak to som zvedavý, ako sa budú tváriť až nastane polnoc.

Nehovor, budú mať nádherné sny?

.

Sarkazmus? Chi... Nádherné sny?... vôbec nie, ale mnohý do rána zaspia... natrvalo.

Saske pocítil akoby sa niečo z hlbín zlovestne usmialo.

.

...Z hlbín......

.

Saskému práve prišlo na um niečo nemysliteľného...

.

Pohliadol pol okom na Naruto a potom narýchlo preletel pohľadom po ostatných...

.

Rozhodol sa.

.

„Hej, nechám týchto srabov na vás. Ja si musím niečo overiť." Ohlásil naliehavo svojím spolubojovníkom. Mnohých to prekvapilo do takej mieri až mali pochyby o jeho zdraví. Niet im niečo zazlievať, pretože doteraz od neho nikdy nepočuli, že by sa rozhodol tak otvorene a svojvoľne spoliehať na niekoho iného než na seba.

.

„Snáď nemyslíš..." začal Kakashi mysliac si, že vyrazí za šéfom. Ešte stále ho pridržiaval za rameno pre prípad, že by ho musel skrotiť keby to šlo s ním do tuhého. Bol si vedomí, že bol priam zavalený svojimi myšlienkami a veľmi ľahko by sa nechal vyprovokovať. Mohlo by to ohroziť celý plán do ktorého nebol zasvätený a mohol by ho tak nechtiac narušiť. Nemohol si dovoliť, aby vybuchol a rozhodol sa že radšej ho pošle do bezvedomia.

.

Avšak... jeho zovretie povolilo... Už to nebolo potrebné... Už nebolo potrebné, ho poslať do bezvedomia, aby neutiekol.

.

Pretože... už bol preč.

.

Lenže nie telom, ale duchom.

*Nabudúce: Dvaja do Tanca?

Poznámky:

-Satsukyna prízračná forma je niečo ako Tobyho schopnosť prechádzať predmetmi avšak na rozdiel od neho pri tom svieti ako prízrak pretože vytláča čakrou svoje telo do duchovnej či astrálnej roviny zatiaľ čo Toby (*spoiler*) presúva svoje telo do inej dimenzie. Plus jej technika vyžaduje čas na aktiváciu a technicky je to technika ohňa.

-Raikiri má viacero vyjadrení v japonskom folklóru tak mi azda odpustíte že som ho nazval ničiteľ hromu.

Možno niekomu príde divné prečo by malo Raikiri účinkovať na Doton, keď je tak často prirovnávaný k Chidori. Podľa mňa je Raikiri inou technikou než Chidori, ale majú rovnaký základ. (Aspoň čiastočne.)

Chidori nemá element a podľa Kakashiho slov ide o defenzívnu techniku. (napríklad: súboj Naruto/Saske na streche Nemocnice v listovej a vodné bojlere) Takže ju ide použiť ako štít, alebo ako médium k drveniu hmoty. (napríklad: súboj Saske/Itachi keď S. brúsil s Ch. ryhu do steny keď sa hnal na I.)

Zato Raikiri má Element blesku, používa viac šťavy a má taktiež väčší vizuálny dosah. Na druhú stranu je Raikiri nestabilná masa energie, ktorá je veľmi interaktívna s prostredím a preto si musíte dobre premyslieť na čo ho použijete. Kakashi s ním údajne raz preťal blesk čo je asi dosť cool.

Takže pokiaľ by som to zhrnul Chidori môže byť obranná technika a Raikiri útočná ktorá má základ v Chidori.

(Čo to trepem blesk má bonus neutralizácie voči zemi.)

-Pokiaľ ide o kapitolu samotnú tak je dlhá.. veľa vecí tam nemuselo byť, ale nemal som to srdce ich tam nedať.

-Interakcia medzi tak veľa postáv bola pre mňa orieškom, ale pevne dúfam, že je to prehľadné. Takmer každý sa tam zviditeľnil a mal dáku tu reč a priložil niečo k deju. Síce som sa snažil v čo najväčšej miere vyhýbať hlidom ako „povedal/a", „navrhol" a tak, ale zopár ich tam preniklo.

-V 28. sa stretávame možno s najväčšou brzdou, akčných sérií, kedy obidve strany stoja oproti sebe, zízajú (výnimky sú súboje v zízaní) a čakajú čo urobí druhá strana snažiac sa prekecať jeden druhého. Skoro ako by to bolo: Mám plán, že len čo on začne so svojím plánom, pozmením ten svoj tak, že keď on upraví ten svoj, aby fungoval na ten môj, tak budem môcť upraviť ten svoj, aby fungoval na ten jeho. (Kto sa nezasekol J )

Ale priznajme si to, takto to asi vyzerá, keď je Naruto marod a nemá ich kto popohnať.

-Pokiaľ ide o Saského a jeho... ehm... rozpoloženie, alebo lepšie povedané súboj myslí... ako sa vám pozdával?