Počas monológu šéfa takzvaných obojživelníkov tu boli celkom dve osoby, ktoré jeho poučno-presvedčovací prejav ani len nepostrehli. Jednou z nich bola Naruto a tou druhou pochopiteľne Saske.
Ona trpela pod tlakom duchovného jadra, ktoré keď sa dostalo mimo kontrolu obralo ju o všetky zmysli.
On zas od spätnej väzby z príliš dlhého pobytu v pseudo-priestore nachádzajúceho sa v hlbinách jeho vnútra.
.
Oboje si vyberalo svoju daň.
.
V hlave mu hučalo tak kvalitne, že priam znovu stratil pojem o svojom okolí. Prúdenie spomienok bolo tak intenzívne až strnul upadnúc do bludného polospánku.
.
V tomto stave sa jeho nové i staré spomienky spájali do mohutného vodného víru zdvíhajúc zo dna i tie, ktoré boli pochované v hlbokom bahne niekde v temných zákutiach. Avšak tento proces vyrval z tohto bahna i istú truhlicu s pevne uzamknutou spomienkou.
Tlak víru ju vyniesol nad hladinu kde zámka povolila.
Truhla priam explodovala vyvolajúc rázovú vlnu zahaľujúcu všetko ostatné. Technika ktorá vytvorila tú truhlicu bola tak mocná, že jej pád vytvoril novú kryštálovo hladkú hladinu vysoko nad masou ostatných spomienok. Tak čistú, až sa ňu potlačená spomienka premietla tak výrazne, akoby sa to celé len teraz dialo.
.
.
Dva roky dozadu, kedy sa Saske snažil zbehnúť k Orochimarovy, Naruto v mužskej podobe dohnal Učíhu práve v údolí konca.
Behom ich zápasu došlo na krátku pauzu a momentálne tí dvaja stoja voči sebe, na hladine dolného jazera s hučiacim vodopádom na pozadí.
Vzduch je tak vlhký, až sa vodná para a triešť kondenzujú do bielych oblakov. Tie sa následne plazia po hladine ako ich bratia vysoko na oblohe. Zranenia a únava z ich predchádzajúceho urputného súboja je na nich už značne viditeľná. Obaja boli seriózne naštvaný na toho druhého dívajúc každý s doplnkom módneho páru červených očí.
.
.
V úplnom kontraste k ich súčasnej nálade, bol ľadový výraz istej záhadnej dievčiny približne v ich veku kdesi na neznámom mieste, skrytá v tieni tajného úkrytu. Vo svojich rukách držala kryštálovú guľu skrze ktorú zásadne manipulovala vláknami na veľmi zložitej pavučine osudu.
Bez toho aby tí dvaja vôbec mali nejakú šancu si uvedomiť prítomnosť jej mysli v údolí, sledovala vývoj ich situácie. Bola to totižto ona kto stál za nepostrehnuteľnými zmenami v ich osudoch, nikým nepostrehnutých.
.
.
Hluk z padajúcej vody je tak intenzívny, že Naruto musel na Saského kričať v odhodlaní ho ešte raz presvedčiť, aby sa vrátil do Konohy.
.
„Saske! Nedovolím ti odísť!"
„Nepleť sa do toho, Naruto! Prečo sa vôbec staráš!? O nič som sa ťa neprosil!"
.
„Pretože to priatelia robia! A navyše!..." Naruto zosmutnel, na sekundu sklopil zrak pod váhou nevyslovenej myšlienky, ale v nasledujúcej ju zúrivo zahodil.
Saskému šklbalo obočie. „Priatelia?! To áno, si môj priateľ. Si pre mňa najlepší priateľ. Ale, ani v najmenšom nie sme taký priatelia! Mal by si to už dávno vedieť!"
.
„Pre mňa si viac než priateľ, pre to ti musím niečo povedať!"
„Iba márniš svoj dych, už som sa rozhodol!"
.
Svoje slová podporovali výraznou gestikuláciou, pretože takto to v ich tíme chodilo.
.
„Grrr. Saske, to čo práve robíš ti neprinesie to čo chceš."
„Čo ty o tom môžeš vedieť? Čo ty vôbec vieš o mne? Čo ty vôbec vieš o čomkoľvek?!"
.
„Viem toho viacej než si myslíš, dokonca i o tebe!"
„Tak to je pre mňa novinka, tak by ti malo byť jasné ako moc mi zakaždým lezieš na nervy."
.
„Sám si v tomto na vine, pretože to nikdy nebol môj zámer! Chcela som, aby si otvoril oči, aby si konečne všimol, mňa."
„Nechaj si tie keci! Už hovoríš ako tie otravné trápky."
.
„Toto je iné..."
Blondák stíchol nevediac ako pokračovať, čo čiernovlasého poriadne podráždilo.
„Začínaš sa chovať ako baba."
.
„Ale ja som baba! Jediné čo som kedy od teba chcela, aby si uznal moju existenciu!"
Zovrel silno päsť zatiaľ čo sa Saskému silno zovrelo srdce.
Ako keby som ťa už dávno neuznal, ty pako! Preto tu teraz bojujeme. „Vieš ty vôbec čo chcem ja!?"
.
„Áno viem!" Odštekol okamžite. „Ale na rozdiel od teba viem aj to, že cestou na ktorú si vykročil to nedosiahneš!"
„Idiot ako ty to nemôže vedieť! Moja cesta je iná než ta tvoja."
.
Ich agresivita sa stupňuje.
.
„Možno som idiot, ale nedovolím takého zabednencovy, akým si ty, spraviť životnú chybu!"
„Prestaň sa konečne pliesť do mojich vecí! Som pomstiteľ, mám povinnosť ktorú musím dovŕšiť. Tým že zostanem v Konohe sa moje ciele nenaplnia."
.
Zúrivosť oboch už dosahuje hranice kedy sa do seba bezbreho pustia.
.
„Nedovolím ti odísť!"
„Nedokážeš ma zastaviť!"
.
„Tak pôjdem s tebou!" Zavolal Naruto s náznakom sĺz v očiach.
Saskému prestalo kmitať obočie a navreli mu žili. Z jeho pohľadu to čo vyšlo z úst jeho priateľa bola tak nemysliteľná hlúposť, že pre to mal jasnú odpoveď: „To ti zas nedovolím ja!"
.
Vymenili si bojové pohľady a obidvom bolo jasné čo sa bude diať. Aktivovali svoje schopnosti premeny či power up-u a začali naberať bizarného vzhľadu.
.
„Aspoň v tomto sa zhodneme, datebayo." Prehlásil Naruto nebezpečne nízkym hlasom.
„Hm, ukončíme to tu." Odpovedal mu on podobne.
.
Ubehlo len pár sekúnd než obaja dosiahli svojho maxima. Zakričali na seba mená toho druhého v podobách, ktoré by sa len ťažko dali nazvať ľudskými. Obaja držiac v rukách svoje najdokonalejšie techniky.
.
Ich techniky boli tak divoké a mali v sebe toľko čakry až ovplyvnili počasie a nad celým Údolím Konca sa zatiahla obloha hustými oblakmi.
.
Ak by teraz do údolia dorazil náhodný okoloidúci a pozrel by na hladinu jazera pod vodopádom, zbadal by ako sa dve aury, dva osudy, dve obrovské gule vo farbe oranžovej a fialovej stretli na hladine jazera pod vodopádom.
.
V súboji medzi sebou sa tieto dve sily stali jednou obrovskou žiarivou guľou, jednou obrovskou bombou.
.
V moment na to, tou hladinou otriasla ohromná explózia.
.
Zvuk zanikol a tlaková vlna sa prehnala nielen údolím, ale i okolitým lesom. Výbuch skombinovanej bomby z oboch techník bol tak obrovský, že rozhodil prúdenie prírodnej čakry v širokom okolí.
.
Vznikol podtlak pričom sa z jazera pod vodopádom vzniesla k nebesiam masa vody. Akoby šlo o obrátený vodopád či nezvyčajný gejzír, ktorý teraz plnil oblaky nad údolím ťažkou vodou. Všetko sa to odohrávalo za silného vetra kedy obloha sčernela, zahaliac všetko silným tieňom.
.
Len čo poveternostné anomálie ustúpili, spustil sa hustý dážď.
.
.
Ubehol nejaký čas, ale nakoniec to bol Saske kto zostal pri zmysloch. Power-Up bol dávno v ťahu a následky prekliatej techniky sa bolestivo ozývali.
Doráňaný mladík od vyčerpania strnul sklonený nad bezvládnym telom svojho najlepšieho priateľa, po tom čo ho horko-ťažko vytiahol na breh.
Ich tváre boli nebezpečne blízko a kvapky v prúdoch stekali z jeho vlasov na tvár pod ním.
Jeho pohľad bol smutný. Bol otrasený a nebolo to z pochytených zranení. Bolo to z toho čo sa odohralo medzi nimi v ich poslednom výpade.
.
.
Pretože v moment, keď tí dvaja vyrazili proti sebe vo svojich najdeštruktívnejších formách, každý z nich vyrukoval so svoju najdokonalejšou, najmocnejšou technikou. Šlo o jednoduché, finálne meranie síl, finálna scéna ich vzájomnej rivality. A až sa ich techniky stretnú: bude kto z koho. Ale...
.
Naruto v poslednom momente spravil niečo nemysliteľného. Niečo neviditeľné sa v ňom pohlo. Buď si na niečo spomenul, alebo sa niečo odohralo, ale výsledkom bolo že ho dojalo až k slzám. Usmial sa na Saského a už so zavretými očami pokračoval vo výpade s výrazom, ktorý bol akousi kombináciou smútku i šťastia.
.
I keď to Saske sledoval ani v najmenšom nechápal na čo sa to vlastne pozerá. Ale predtým než okolo nich zavládol biely chaos deštrukcie stihol z úst svojho priateľa vyčítať zopár nemých slov.
.
„Pre mňa budeš vždy viac než priateľ."
.
Jedno však mladému Učíhovy bolo v ten moment kryštálovo jasné: Stačí jedna moja chyba a Naruto zomrie.
.
.
Ani poriadne nevedel čo sa stalo potom, ale podarilo sa mu vytiahnuť bezvládneho Naruta na breh. Ani nevedel akoto, že sú obaja stále nažive, ale nemohol dopustiť aby tu ten bloňdák zomrel.
.
Spomenul si na isté Itachiho slová o Mangekyō Sharinganu. „Aby si získal túto silu môj stratený braček, je potrebné splniť istú podmienku... Musíš zabiť svojho najlepšieho priateľa."
.
V hrudi pocítil veľmi nepríjemnú bolesť, až sa musel chytiť za srdce. Nie braček! Nezabijem ho! Neurobím ti tú radosť! Získam silu na tvoju porážku svojím vlastným spôsobom.
.
Striasnutím hlavy zahnal zlosť i myšlienky na Itachiho a pohliadol na svojho priateľa pod ním. Výsledok z ich boja nepovažoval za dostatočný.
.
Uvažoval, či za Narutovým zaľaknutím nestála tá tajomná a zlovestná oranžová čakra, s ktorou sa ten idiot už pár krát vytiahol. Alebo či už Naruto nedosiahol kritického bodu v mentálnom rozkladu, ktorým podľa neho trpelo príliš veľa ľudí v jeho blízkom okolí. Ak by čokoľvek z toho bola pravda ani jeden z nich by sa z výsledkom nezmieril. Navyše vedel, že by sa tým Naruto trápil s pomyslením, že keď to bolo potrebné najviac, nemohol by hrdo prehlásiť, že dal do toho všetko. I keby sa pokúsil klamať, Sakura by to odhadla okamžite. Jeho srdce sa znovu zovrelo a v nasledujúcej sekunde bol jeho pohľad ostrý.
Musím pozmeniť jeho spomienky na náš boj.
.
Odhodlane roztvoril Narutovy oko, aby do neho poslednýkrát pohliadol svojím šharinganom. Využil posledné zvyšky svojej čakry a keď už v tom bol i odrazu na rohovke istého azúrového oka, aby pozmenil spomienky aj u seba. A to od momentu, kedy stáli voči sebe na hladine pod vodopádom, na epickú bitku, zakončenú ich výpadom proti sebe. Kedy sa ich zraky ani raz nezachveli v boji až do samého bieleho konca.
.
.
*Pišťanie v ušiach a závrat*
.
To bolo to čo ustupovalo zo Saského mysli. Ucítil ako jeho ruky držia niečiu hlavu.
Čo chvíľa sa díval s nechápavým výrazom na tvár svojho parťáka v bezvedomí. Oh, áno... vyhral som.
Na chvíľu uvažoval prečo ho zachránil, ale ako náhle si spomenul na Itachiho radu ako získať skrytú silu ich klanu jeho tvár sa skrivila v hneve.
Nie braček! Nezabijem ho! Neurobím ti radosť! Získam silu na tvoju porážku svojím vlastným spôsobom.
.
.
I napriek únave a zraneniam sa mu podarilo horko ťažko vstať. Pri tom pohybe sa mu ale rozviazala čelenka a zvučne dopadla na zem.
Otrávene tomu kúsku plechu na látke venoval len letmý, posledný pohľad, pretože vedel že ju už nebude potrebovať. Už nebude musieť pre to čo predstavuje ten symbol na nej nič vykonať a odteraz začína jeho skutočná cesta ninji.
Otočil sa smerom, ktorým sa nachádzalo dohodnuté miesto stretnutia, únikový bod z jeho starého života.
Avšak...
Stačil k lesu vykročiť len jediný krok, keď v ten moment niekde v tieňoch na pozadí, ďaleko od Údolia Konca, niečie nežné ruky obratne zatiahli za vlákienka osudu na veľmi komplikovanej pavučine osudu.
Saského pohľad sa zahmlil, pocítiac silnú závrat. Akákoľvek sila stáť na nohách opustila jeho telo a so žuchnutím sa zvalil vedľa Naruta upadnúc v ten samí moment do bezvedomia.
Saského zbehnutie k Orochimarovy: Zlyhalo.
.
.
Jeho pád na zem spôsobil výraznú zmenu v usporiadaní na spomínanej pavučine. Jeho vlákno bolo v tomto klbku jedno z tých najhrubších a množstvo ďalších vlákien rôznych veľkostí sa na neho upínalo. Skoro akoby bolo to jeho tým nosným čo to celé drží od spadnutia.
.
Istý pár očí pozorne sledoval toto dianie.
Patrili istej dievčine s navretou žilou na čele, ktorá pozorne sledovala toto dianie. Kvapky potu značili vyčerpanie spojené s vykonaným zásahom.
.
Vidiac, že aspoň nejako docielila čo mala v úmysle, mentálne ustúpila ako od pavučiny tak i z údolia.
.
S hlbokým výdychom sa uvelebila v čalúnenom kresle.
Svoje oči nechávala zavreté odpočívať po tom čo sa tak uprene dívala do kryštálovej gule na stole pred ňou.
.
„Hotovo, moja drahá?" Opýtala sa jej ďalšia osoba ukrytá v tieni s pobaveným úsmevom na tvári.
.
„Áno... Saske Učíha vyhral súboj s Naruto Uzumaki v údolí konca. Pozmenil svoje i jeho-jej spomienky na ich poslednú časť súboja. Ale... už nemal dosť síl, aby pokračoval ďalej. Odpadol..."
.
„FuFuFu. Zaujímavé. Keďže v konečnom dôsledku vaše manipulácie na pozadí prišli takmer k nivoč, tak ste sa uchýlili k priamemu zásahu. Hmmm... Nie že by som bol nejako sklamaný, alebo nahnevaný z konečného výsledku. Skôr som pobavený, pretože viem, že až takto veľký zásah nezostane bez odozvy. Pretože čím hlbšiu jeden chce kontrolu, tým ľahšie sa mu môže vyšmyknúť z rúk. V konečnom dôsledku sa to môže poriadne prekrútiť až tak, že ani vy neviete naisto povedať, ako to dopadne. Čo vi na to?"
.
Chvíľku čakal na jej reakciu, ale hrobové ticho mu prišlo ako dostatočne jasná odpoveď. Pobavene sa rozchichotal na pekne dlhú chvíľu.
.
.
Vráťme sa teraz z minulosti do prítomnosti ku Kakashimu a jeho tímu v salóniku.
.
Síce šéf, ktorý stál za humanoidnými obojživelníkmi mal svoj monológ, ako odôvodnenie svojich činov skrz vznášajúcu sa očnú buľvu, nemohol si nevšimnúť, Saského oranžovej čakry.
.
„Hmm." Zaznel jeho hlas ako z telefónneho slúchadla, zatiaľ čo sa dúhovka toho oka podozrivo zužovala a rozširovala. „ Avšak, momentálne si nemôžem dovoliť, aby môj zámer vyšiel na svetlo sveta." Z jeho hlasu vychádzal záujem, ktorý bol v úplnom kontraste s faktom, že ho všetci odmietli. „Možno bude lepšie ak pristúpim k radikálnejším metódam, ako vyriešiť váš nedostatok prezieravosti. Demonštráciou vám ukázať ako moc je potrebné pre budúcnosť tohto sveta, aby ste sa ku mne pridali. Takže mi nemajte za zlé ak budem pre zmenu improvizovať ja."
.
Zatiaľ čo rozprával sledoval ako ohnivé fľaky saského prekliatej pečate, pokryli i jeho druhú stranu než sčerneli. Stužka oranžovej čakry vyzerala na prvý pohľad proti tomu neškodne, ale i tak mala zlovestný ohnivý nádych. Nebolo pochýb, že podceniť tento úkaz by malo neblahé následky.
.
Oko sa akoby zamračilo a osadenstvo salónika sa ako tak pripravilo na ďalšie možné genjutsu. Dúhovka na oku sa hypnoticky zatočila dokola a niečo... niekde... sa vzdialene aktivovalo.
.
A tým niečím bola veľmi dobre skrytá technika, ktorá práve dostala sadu inštrukcií.
.
Hoci všetci v salóniku zostávajúc na mieste vyčkávajúc na správny moment, tak sa dve postavy spomedzi nich začali hýbať bez toho, aby si toho i oni sami uvedomili.
Dve čepele sa zlovestne zablyšťali a zahalila ich jemná čakrová aura...
Jedna z nich bola krásna katana a tá druhá tanto, o niečo dlhšia zdobená dýka.
.
„Robím čo musím!" Zdôraznil šéf a väčšina zrakov sa uprela smerom von zo salónika.
.
Znovu... Bez toho, aby si toho niekto z výpravy včas všimol, Karin a Satsuky bleskovo vyrazili na stále duchom neprítomného Saského.
Ich pohľady boli úplne prázdne, akoby neboli viac než bábkami. Každá s katanou v ruke mierila na jedno ženíchove rameno, nie... na jeho ruky. Než vôbec niekto postrehol čo sa deje, už sa mohli len bezmocne prizerať.
.
To isté platilo i pre Kakashiho. Zjednodušene nemal čas na žiadnu rekciu a ani na svoje eso: mangekyō sharingan.
Ale i cez to sa pokúsil otočiť aby im čelil.
.
Lenže mohol v spomalenom móde iba sledovať ako sa približovali...
ako ich katany klesajú na Saského v ich švihu...
ako im chýbali už len centimetre, aby sa zaryli do jeho rúk a uťali ich.
.
Ženíchov osud bol skoro spečatený, keby...
...
...nezasiahla do deja utajená postava.
.
Moment pred tým než by sa mohli čepele oboch dievčat zarezať do chutného teľa ženícha, sa za nimi troma znenazdania objavila ďalšia postava. Ako nejaký prízrak bola hneď za Saským, rozhodila svoje ruky do strán a uštedrila obom dievčatám frčku na líce.
*pok, pok*
.
Dokonale stratili rovnováhu.
Ich katany minuli ciel a Karin so Satsuky preleteli okolo Saského ani ho neškrabnúc.
.
Zato Kakashi schytal do svojich bicepsov pekné zárezy, pretože náhle zjavenie tretej osoby ho poriadne rozhodilo. Rovnako ako dievčatá sa zvalil na zem, ale na rozdiel od nich zostal pri zmysloch.
.
Obe svojou zotrvačnosťou preleteli i okolo neho a pri kontakte so zemou sa pár krát sa prekoprcli upustiac svoje zbrane. Od toho všetkého pohybu a tak, konečne sa zastaviac odkvacli do bezvedomia.
.
Až sa zastavili i ich zbrane zavládlo na pár sekúnd hrobové ticho, pri ktorom sa pozornosť všetkých zamerala na osobu s prespríliš nebezpečnou aurou moci, ktorá teraz stála nad kľačiacim Saským.
.
S neskrývaným úsmevom sa pobavene dívala na jeho rameno, práve vo chvíli kedy mladík precitol zo svojho mozgového prepätia. „FuFuFu." Rozosmiala sa neznáma osoba smiechom mužského, úchylného génia postaršieho veku s nadmieru opotrebovanými hlasivkami.
.
Saského zamrazilo... ten smiech veľmi dobre poznal a nebol sám. Pomaly natočil svoj pohľad, aby pozrel za seba na osobu, ktorú osobne spoznal u Chuninskej skúšky, ktorej sa tým sedem zúčastnil pred viac než dvoma rokmi.
.
Kvapka studeného potu si razila svoju cestu po nejednej tvári.
.
Nebolo pochýb, že ta štíhla postava v jednoduchom bledom oblečení, dlhé ovísajúce čierne vlasy, neprirodzene hadovito bledá pokožka a výrazný make-up okolo žltých hadích oči sú jasným charakteristickým znakom istého zbehnutého Sanína z Listovej.
.
„FuFuFu. Aká škoda, i cez to čo si tu dnes vytiahol musím prehlásiť, že je to slabota." Uťahoval si pobavene z mladého Učíhu. „Zanedbaný tréning sa ti teraz vypomstil, Saske. FuFuFu." I to jeho chichotanie bolo ako uťahovanie samotné.
.
„OROCHIMARU!" Zaziapala na celú budovu naštvaná Sakura s bielymi ...nie...od zlosti vybielenými očami. „Ja vedela, že v tom má prsty dáka slizká príšera!"
„FuFuFu. Dávaš mi priveľa kreditu i keď... nemôžem povedať, že by som za to ani trochu nemohol."
.
„ANI SA NESNAŽTE VYHOVÁRAŤ! ČO TU CHCETE!" Sipela na neho, zatiaľ čo ho Sakurine Ego v jej hlave mlátila päsťami na kašu.
I napriek jej neskrývanej nenávisti, si zachovával ten svoj pobavený povýšenecky tón, priam stvorený na uťahovanie si z iných. „Dalo, by sa povedať, že som sa dal na dobročinnú činnosť."
.
Sakura mu ale neverila ani omylom, ale ich rozhovor nevkusne prerušil známi ropuší rehot. „Buhahaha! Som stále nažive, vy smradi! Je jedno čo na mňa vy zaostalci hodíte... je jedno kto vám všetko príde na pomoc... ja budem ten kto zostane stáť!" Horko ťažko sa s triaškou staval na nohy.
.
„FuFuFu. Musí to byť vážne len poskok, keď nemá najmenšieho poňatia, kto pred ním stojí."
.
„Buhahaha!" Pokračoval vo svojom hysterickom rehote poskok, až mu niekto pomohol aby mu smrteľne zabehlo. „Ghaa...!?" Bez toho, aby stihol zareagovať doletela k nemu štvorica kunaí ozdobených krištáľovo bielou stužkou.
.
Nechápal prečo sa ozvalo štvoro zabodnutie čepele do mäsa a ani prečo pocítil urputnú bolesť.
S prekvapeným výrazom trhane pohliadol na svoje brucho.
Namiesto slizkej koži, pevnej ako pancier, v ňom mal tak veľkú a krvácajúcu dieru, že v nej ani nevidel konce tých zabodnutých kunaí, iba tie stužky narýchlo farbiace sa čiernou krvou.
.
Pokúsil sa vysloviť otázku „čo to?" ale všetka sila ho opustila skorej, než vôbec mohol pochopiť čo sa stalo.
.
Ako porazený strom sa zvalil dozadu na zem kde z pľúc vypustil všetok vzduch čo mu ešte zostával a čo chvíľa sa prestal i triasť.
*Je mŕtvy*
.
„Do riti!" Zaznie nespokojne rozhorčený ženský hlas. „To nestačí! Čakala som, že bude aspoň poriadne trpieť. Takto je to len obrovské sklamanie. Fakt, do riti!"
Toto sťažovanie pochádzalo od jednej zo štyroch ženských postáv, ktoré pristúpili k vysmiatemu Orochimarovy.
.
Aj by niekto nejako na ich príchod zareagoval, pohybom, výpadom, alebo aspoň slovne, avšak sled udalostí bol tak absurdný, že k tomu nebol ani priestor. Lenže pri pohľade na spomínané ženy, kde komu šli vypadnúť oči z jamiek a nejedna osoba mala padnutú sánku. Pritom nešlo o žiadne genjutsu, alebo tak. Išlo o oblečenie ktoré mali na sebe.
.
Pretože všetky štyri boli v kryštálovo bielom.
.
Teda konkrétnejšie, každá z nich bola v nádherných svadobných šatách, s príliš krátkymi sukňami než ako by sa na nevesty patrilo, odhaľujúc sem tam kúsok kože na dolných chodidlách, ktoré nezakryli legíny. Na hlavách mali závoje a v rukách prekrásne mohutné svadobné kytice.
Každé tie šaty u každej boli trošku iné a už od pohľadu bolo jasné, že je to ich ručná práca priamo vystihujúcu ich osobnosť, ktorú prejavovali i svojím výrazom v tvári či rečou teľa. Takže by sa dali pomenovať ako: Podráždená, Rozvážna, Tichá a Veselá.
.
Tieto štyri nevesty pôsobili, akoby pochádzali z nejakej šou. Síce vyzerali na prvý pohľad neškodne, ale mali okolo seba veľmi nebezpečnú auru.
Na ten druhý už by mal niekto pocit, že len čo by z nej spustil oči už by jeho život mohol visieť na vlásku.
.
Jeden by povedal, že sú to dievky na vydaj, ale všetky štyri sa rozostavili okolo Orochimarua, akoby boli jeho osobná stráž.
V tomto smere pôsobili ešte divnejšie než predchádzajúca zvučná štvorka (Orochimarova osobná jednotka), ktorá dva roky dozadu pomáhala pri útoku na Listovú a potom i Saskému zbehnúť z Konohy do zvučnej.
.
V túto chvíľu sa prebrala Karin z bezvedomia. „Doparoma!" Podražene sa posadila, stále sa držiac za hlavu. Pritom sa snažila rozhliadnuť na dianie v salóniku. S výrazom ako po opici pohliadla na okázalo pôsobiacu päticu. Chvíľu jej trvalo než sa jej podarilo zaostriť, alebo skôr uveriť tomu na čo sa díva. „O-Orochimaru sama?..." Nechápavo pozerala na neho i na skupinu ktorá ho sprevádzala. „Čo... čo tu robíte? A... a nie sú to náhodou vaše experimenty?" Poukázala na štvoricu okolo neho.
.
„Že experimenty?!" Dožralo jednu zo žien. „Skutočnosť, že na mňa zabudla taká otravná dotierka ako ty, ma nevýslovne dožiera! Ale fakt, že ma tak volá i v týchto šatách ma serie ešte viacej!" Stačilo len pár slov z jej úst a o tejto osobe bolo jasné, že s tou jej krátkou zápalkou sa veľmi ľahko dostáva do bitiek.
„Brzdi!" Krotila ju rozvážne druhá. „Dobre vieš, že od vymytého mozgu nemôžeš očakávať, že ťa uvidí inak než ako objekt. Bola tak naprogramovaná" Jej tón, postoj i vystupovanie akoby hovorilo, že pochádza z vyššej vrstvy.
.
Podráždenú striaslo, akoby od rozvážnej dostala mentálnu facku. Ihneď jej to vrátila pohŕdavým pohľadom, ale vzápätí vrhla pýtavým pohľadom i po tichej a veselej.
.
„Ja... som rada, že... ma už neignoruje, ako by som tu ani nebola. Teda... som rada, že aspoň nejako reaguje na moju prítomnosť." Odpovedala ta tichá váhavo, zalievajúc sa potom či nehovorila až moc.
„He, he. Ja som v poho. Karin chan bola guma i predtým, takže u mňa nič nové." Zachichotala sa veselá s mačacím úsmevom.
.
Ich pohľady na vec sa líšili od jednej k druhej, ale keď ju takto odbili, nezostávalo podráždenej nič iné len si zhnusene odfrknúť.
.
„Čože?..." Karin, sledujúc ich rozhovor, nahodila ešte viac nechápavý výraz. Za celú tu dobu ich poznala len ako experimenty ktoré potrebovali jej špeciálnu schopnosť.
Ako odozvu na jej slabú odozvu, všetky štyri ženy jej venovali veľmi chladné pohľady.
.
Podráždená predstúpila pred ňu. Naklonila sa k nej až tak, že medzi ich tvárami bolo len pár centimetrov. „Pozorne sa pozri moju tvár!" Nakázala jej prísne. „A povedz, že si ani za mak nespomínaš!" Utrúsila podráždenejšie než je u nej bežné, ale Karin nechápavý výraz sa vôbec nezmenil.
„Vzdaj to!" Uťala ju tá rozvážna z nich. „Len to znovu dokazuje, aký kvalitný je ten ich výmaz mozgu."
„Sklapni! Tiež si dúfala, že si na nás táto píča aspoň trochu spomenie. To platí i pre zvyšok!" Štekla i po ostatných dvoch.
.
„TO STAČÍ!" Zaznel rázne šéfov telefónny hlas. „Ehm! Orochimaru-sama, čomu vďačíme za vašu neočakávanú návštevu?"
.
Šéf síce adresoval svoju pokornú otázku na prítomného Sanína, ale namiesto jeho odpovedi prišla znechutená poznámka od podráždenej. „Fuj! Ten sliziak vie teda podliezať to sa mu musí uznať." Pokračovala by ďalej až do cholerického výbuchu ak by ju ostatné neskrotili.
.
V úplnom kontraste k ich bezstarostnému vystúpeniu boli, ale vyjavené pohľady členov našej výpravy z ktorých excelovala hlavne Sakura. Ako jej pomaličky dochádzali určité body ich hlášok, jednotlivé kusy skladačky príbehu zapadali do celku až tak že pomaly bledla. Začínala sa triasť znechutením nad myšlienkou, že tak nehanebný záporak, akým je Orochimaru im prišiel na údajnú bezzištnú pomoc. Došlo to až do bodu, kedy už nemohla ďalej mlčať. „O-o čom to tu trepete?! Neťahajú azda všetci slyziaci za jeden koniec?"
.
„FuFuFu." Zachichotal sa doteraz s úsmevom mlčiaci Orochimaru. Z jeho výrazu sa dalo ľahko vyčítať, že si toto divadlo nefalšovane užíva. „Hmm. Možno by som mohol pár vecí vysvetliť, keďže tu máme i pár pomalších." Pobavene sledoval ako Sakure ihneď nabehli žili. „Keďže tu niektorý priam umierajú nedočkavosťou zistiť čo sa to tu v skutočnosti deje, tak by som mohol utrúsiť dáke to slovko múdrosti.
...aby sa sme teda došli porozumeniu.
Ale aby bol príbeh kratší tak to skrátim. Takže dávajte pozor." Pobavene sa uškrnul a priam pôsobil dojmom profesora na prednáške, pričom nejednej osobe ktorá o ňom počula už predtým, alebo mala tú smolu aspoň trošku ho spoznať, sa zdalo či mu už vekom nešiblo.
.
„Ako som povedal, súčasná situácia v Nume mi nie je až taká cudzia. Spomínam si na istý výskum, ktorý som pred pár rokmi opustil. Išlo o navýšenie schopností človeka za pomoci implantácie schopností od obojživelníkov. Lenže, výsledky vôbec neboli uspokojivé. Síce dochádzalo k navýšeniu schopností, ale len do určitého bodu. Od neho boli nahradzované implantovanými schopnosťami a udržať si i pôvodné sa stávalo čoraz ťažšie.
Iste si viete predstaviť, čo znamená keď síce získate ohromnú moc, ale stratíte variabilitu akou by ste ju mohli používať. Nehovoriac o istých vedľajších účinkoch na mentalitu, ktorú ste už museli postrehnúť.
Ale posledným klincom do rakvy tohto výskumu bolo narazenie na prekážku v podobe potreby získania čoraz viac kvalitnejšieho materiálu vhodného ako nosiča implantovaných schopností. Totižto už len rafinovaná živočíšna vzorka nestačila a jediným krokom ďalej bolo už len kríženie s ľudskými embryami.
Konkrétnejšie pre získanie perfektného symbiotického materiálu bolo potrebné začať priamo od vajíčok, avšak tie sú veľmi náchylné na zmenu prostredia.
Čím viac som sa tým zaoberal, tým viac mi niečo vo mne zdôrazňovalo, že to za to nestojí a celé laboratórium som uzavrel. Avšak... teraz, keď o tom tak hovorím núti ma to zamyslieť sa, že neviem čo bolo hlavným dôvodom prečo som výskum zanechal."
.
„Tomu sa hovorí svedomie, ty pošuk!" Utrúsila Sakura kyslo a kde kto po nej hodil zhrozený pohľad. Akoby ju chceli upozorniť, že uráža zločinca triedy S, ktorý dostal i staríka tretieho Hokageho.
.
„FuFuFu. Pekné slovo si to použila. Avšak pre mňa bolo dôležité i to že nedošlo k dosiahnutiu primárnych cieľov, ktoré som od toho očakával. Tak to šlo celé k ľadu.
Ani by ma nenapadlo, že niekto bude túžiť po tej sile tak moc, že celý výskum oživí. Keby len to, ale dostal sa k tomu niekto kto mal to čo mne chýbalo a dotiahol výskum omnoho ďalej, než by som to zvládol ja. I napriek tomu aké veľké mínusy výsledky majú. Doslova úžasné." Nadchol sa. „Jeden musí mať ohromné odhodlanie pokiaľ sa tohto výskumu držal tak dlho."
.
Uškrnul sa na vznášajúce sa oko pred sebou ktorého dúhovka sa rozširovala a zužovala akoby sa snažilo nahliadnuť čo má velikán pred ním v pláne.
.
„Muž, jednoducho nesmie utekať pred ťažkými rozhodnutiami. Obzvlášť pokiaľ sú to také ktoré môže urobiť len on." Obhajoval sa šéf. „Avšak!... Zatiaľ ste nevysvetlil váš veľmi dobre načasovaný príchod. Prišiel ste si vziať späť svoj výskum?" Jeho hlas ochladol nebezpečne nízko.
„FuFuFu. Nič také. Ten výskum je v dostatočne dobrých rukách, aby mohol napredovať. Ale... aby som ukojil zvedavosť prítomných, či dal poslednú bodku za tým, prečo, ako a tak ďalej... Tak dodám, že pre spustenie vývoja symbiotického embrya vyšších rádov umelé či zvieracie prostredie nestačí."
.
„Čo tým chcete povedať?" Striaslo Sakuru Znechutením. „Že tie obludy vypestovali v ľudských telách?"
„Zaujímavé." Pohliadol na ňu Sanín so záujmom. „Tvoja predstavivosť pracuje, až tak moc, že mám nutkanie ponúknuť ti u mňa stáž. Bolo by veľmi zaujímavé sledovať ako sa rozvinú tvoje schopnosti. Čo ti na to?"
Ako odpoveď po ňom hodila extra zhnuseným gestom vyjadrujúcim: V živote ani náhodou!
.
„Ehm!" Dožadoval sa hlas z oka znova pozornosti. „Ako už Orochimaru sama podotkol, sú tu isté prekážky morálneho charakteru ako u celku tak i u jednotlivcov. Cieľ je ale príliš dôležitý, aby ho tieto prekážky mohli zastaviť. V tomto smere som sa spoliehal na poznatky, učenie a silnú sebakontrolu. Avšak ako sa ukázalo mnohý moji nasledovatelia skrátka nedisponujú potrebnými vlohami pre tieto prvky. Účel však svätí prostriedky, tu nie je priestor na spytovanie sa keď sú potrebné činy."
.
„Tcs... Kopa sračiek v peknom obale!" Utrúsila tá podráždená nervózne. Ona i zvyšné nevesty mali okolo seba priam vraždiacu auru.
.
„Taká nedočkavosť." Zazubil sa Sanin. „Týmto sa dostávame k pôvabným dámam v bielom." Poukázal na štvoricu okolo seba.
V momente bola ich vražedná aura kde tam a s do kameňa vytesanými nežnými úsmevmi sa zdvorilo ako dámy uklonili.
„Ich osudy došli k zvratu, keď si poddaný tu prítomného šéfa zmysleli vziať najzdravšiu rodičku v dosahu. Zhodou okolností v príbehu to boli tunajšie nastávajúce nevesty rovno po kúpeli v regeneračnom nektári, tiež pochádzajúceho z mojej dielne. Následne implantovali genóm priamo do vaječníkov a potom už stačilo si počkať až bude materiál pripravený na premiestenie do kojí. Avšak odtiaľto to začína byť zaujímavé."
.
Pobavene si prilizol pery. Atmosféra v salóniku rázom oťažela príhodne ako keď sa objaví had u vtáčieho hniezda.
„Ich únosy boli bezchybné. Žiadne stopy a o všetkých svedkov sa postarali buď fyzicky, alebo za pomoci.. FuFuFu vygumovania. Lenže...
...s nevestami sa porátali inak.
Nezabíjali ich a ani im nevymazali spomienky. Namiesto toho si zmysleli žeby bolo zábavné ich zhadzovať do rieky v kaňonu. V ich oslabenom stave sa to malo rovnať poprave. Avšak...
Osud ale chcel, aby ich prúd dopravil do istej jaskyne pred vstup do jednej z mojich skrýši. Keďže sa strážca vstupu nemal k ich konzumácií dostali sa až ku mne.
Ich príbehy ma pobavili natoľko, aby som im dal silu ktorou by sa vám pomstili. Disponovali tak silným odhodlaním niekoho zabiť, až im umožnilo zotaviť sa, i prestáť všetky moje experimenty, aby tu dnes mohli stáť. Vskutku úžasné ako moc boli veľmi ochotnými pokusnými subjektami."
Kde komu z prítomných stekali kvapky potu po tvári, avšak nevesty zostávali nehybne s nežnými úsmevmi na tvárach. Zato ich starík bol samý úškrn. „Vaši nasledovníci sa činili viac než dosť, aby ma to zaneprázdnilo na dosť dlhú dobu."
.
Zavládlo ticho nad tým ako naokolo stojaci spracovávali temný príbeh, ktorý im bol odhalený. Nikto sa ho za celý čas ani len neodvážil prerušiť.
.
Karin mala ťažký problém prijať ten fakt za pravdu. „Takže? O-oni sú naozaj tými stratenými nevestami?" Kvapôčky potu jej stekali po tvári. Menované ju prebodli pohoršenými pohľadmi, že jej to ani teraz ešte nedošlo.
.
„Áno." Zazubil sa Oro. „Bolo celkom zábavné sledovať tvoju interakciu s nimi potom čo si prišla o spomienky na nich. V tomto smere som si spravil vlastný výskum a dosť som sa pri tom bavil. Stáli ste zoči-voči sebe toľko krát a žiadna sa nemala k tomu ti prezradiť vašu spoločnú minulosť. FuFuFu. Vďaka tomu som mal dosť času na analyzovanie toho ich vygumovávania a došiel som k záveru že oň nemám záujem."
.
Pohľady tej štvorky sa menili na beštiálne a ich cieľom bola práve svadobná agentka. Nemali ďaleko aby sa do niekoho pustili a tým niekým by mohla byť aj ona.
.
„FuFuFu. Ešte chvíľočku vydržte moje drahé." Skrotil ich vražedné vášne, jedinou vetou. „Takže už priamo k veci." Prezrel si skúmavo prítomných. „Všetci sa tu zhodneme, že súčasný stav okolností predbehol scenár u každého kto sa vôbec obťažoval si pripraviť nejaký ten plán. Keď prišla do Numy táto skupina svadobčanov, vedel som že musím urýchliť svoje plány. Neočakávane to samozrejme viedlo k ešte rýchlejšej eskalácií až do súčasného bodu. Situácia sa dostala na križovatku a keďže je táto partia v poli môjho záujmu už pekne dlho, už som musel zasiahnuť."
.
„To veci skomplikuje." Utrúsil šéf nečakane pokojne i cez to, že vedel veľmi dobre kto sa mieša do jeho plánu.
.
„Ani moc nie, sám nemám moc záujem sa bojovo angažovať. Namiesto toho som priviedol svoje dámy ako nástroje priamo stvorené k zničeniu môjho bývalého výskumu. Taktiež som prítomnému tímu z Konohy prezradil všetky potrebné informácie, aby boli dostatočne motivovaný k boju."
To čo hovoril hraničilo so šialenými experimentmi na hranici súdnosti, avšak nikto nič nenamietal.
„Takže mám návrh ako Sensei druhému senseiovi: Nechajme bojovať našich študentov."
Na tvárach prítomných sa zjavili bojové pohľady.
„Moje drahé dámy priam horia nedočkavosťou zakrútiť krkom každému obojživelníkovi v Nume, avšak momentálne nie sú dostatočné silné, aby zakrútili aj tým tvojím. Preto navrhujem pre duel s tebou viac než schopného kandidáta."
.
Poukázal na Saského pred ním, ktorý ho mlčky sledoval s tvárou posiatou čiernymi fľakmi.
„FuFuFu. Nielenže začal dôverovať sile ktorá v ňom klíči, ale dokonca sa vytiahol s niečím o čom som ani nedúfal že by mohol. Myslím, že odteraz budem na jeho vývoj viacej dohliadať, aby sa tá sila rozvinula do celej svojej krásy.
.
„Chod sa vysmažiť šupinatec! Jediné o čo ti ide je jeho telo!" Zajačala zlostne Sakura.
.
„Oprava, sila sharinganu bol hlavným bodom môjho záujmu, to telo o ktorom hovoríš bi bolo ako bonus. Ale vzhľadom na isté okolnosti som musel prehodnotiť svoje ciele." Zaspomínal si na sekundu. „Ako sa ukazuje, otvára to doposiaľ pre mňa nečakané možnosti."
.
„Nemám v úmysle ti dať svoje telo a ani svoje oči." Prehlásil doteraz mlčiaci Saske neoblomne.
.
„FuFuFu. O to sa obávať nemusíš. Tvoje telo i tvoje oči sú už mimo môj dosah. Namiesto toho vidím iné bezpečnejšie alternatívy, ako získať sharingan." Pohliadol podfukárky na Karin a tá na chvíľku s otvorenými ústami na neho nechápavo zízala. Potom jej však niečo trklo a takmer jej oči šli vypadnúť, keď zapýrene pohliadla na mladého ženícha.
.
Keď postrehol, že jej došlo na čo naráža pokračoval. „Som trpezlivý a ochotný čakať pokiaľ ide o túto záležitosť, ale vráťme sa k hlavnému bodu."
.
Pohliadol na to šéfovo televízne oko. „Takže pán čo za týmto incidentom stojí..."
.
Doprial si pár sekúnd ticha v tejto nepríjemne hustej atmosfére.
.
„Rád by som navrhol aby si pristúpil na túto..." Uškrnul sa. „Myslím že vaši nasledovníci budú viac než dosť pre dámy a ich tanec v tento ich veľký deň, zatiaľ čo ostatný z Konohy budú brániť túto budovu. A pokiaľ ide o vás? Vám bude stačiť súčasný ženích?"
.
Saske ho prebodol podozrievavým pohľadom. Aby sa mu nikto neplietol pod nohy bolo presne to čo chcel.
.
„To je ale nesmierne veľkorysá ponuka." Utrúsil šéf s vypestovaným neutrálnym hlasom. „Predpokladám, že nemám moc na výber, takže túto výzvu prímam."
„Ber to z pohľadu, akoby šlo o test. Pokiaľ je tvojím osudom dnes padnúť, tak padneš. I keď z určitého dôvodu v určitých bodoch by som považoval za prospešné aj pre mňa ak by sa tvoj cieľ naplnil. Avšak teraz to majú v rukách naše výtvory."
.
„Hmm. Takže víťazná strana berie čo zostane."
„Ešte v tomto bode mám osobné požiadavky. Pokiaľ chalan padne tak si zaberám jeho oči. Aj tak by si sa ich zbavil."
Okamžite si vyslúžil nejeden zlý pohľad.
.
„Hrozivé... V istom ohľade by vaša myseľ mohla byť obrovským prínosom pre budúcnosť."
„Možno. Avšak na tamtú skolabovanú blondínu môžeš rovno zabudnúť. Skutočnosť že si doteraz nezistil kto to je a aké mocnosti stoja za ňou hovorí za seba samé. To iste platí pre ružovlásku, červenovlásku a čiernovlásku. Alebo aj nie... Lenže potom počítaj s následkami, keď ti nepôjdu prestrihnúť vlákna pút medzi nimi a osobami čo majú na to aby ta zničili. V tomto smere sú výsledky analýzy vygumovania celkom jasné."
.
Na sekundu nastalo ticho pretože šéf na toto nezareagoval, preto Orochimaru otočil svoj pohľad na červenovlásku. „A len pre ujasnenie: Karin, pri súčasnom stave, pokiaľ sa odo mňa vzdiališ, nebudem ti môcť zaručiť, že na teba nikto nevztiahne ruku." V momente ucukla dobre vediac čo by mohlo prísť a s orosenou tvárou poslušne sklonila hlavu.
.
„Čiernovláska je príbeh sám o sebe, ale naštvať postavu za jej príbehom by som ti neradil. Raz som to spravil a veru stačilo mi." Slovne poukázal na Satsuky, ktorá doteraz predstierala bezvedomie. Od zeme mu venovala podozrievavý pohľad.
.
„Avšak aká bude vaša úloha v tejto hre? Ak sa smiem spýtať." Nedalo to šéfovi. „Chcete sa stať rozhodcom?"
.
„Vôbec nie, ak by som mal na to čas, samozrejme že by som ním bol. Lenže ja musím zabezpečiť odborné poradenstvo pri náprave škody, ktorá vznikla na blondíne a verte mi... nechcete vidieť čo sa stane pokiaľ sa to prednostne nevyrieši."
.
„Orochimaru-sama." Ozval sa mužský hlas od Naruto.
Sakura s prekvapením zhíkla, keď si až teraz všimla okuliarnatého bielovlasého Kabuta, ako si za ňou potajomky prezerá blondínu a zisťuje jej stav.
Orochimarov asistent číslo jedna bol poriadne znepokojený. „Jadro je vo veľmi zlom stave, je nevyhnutné aby oň bolo postarané skôr než dôjde ku kritickému bodu."
.
„FuFuFu. To by nebola Naruto. Tak to dopadá, keď už je niekto tak zarytý neposeda." Urobil náznak k vykročeniu k bezvedomej, ale ešte sa na moment zarazil. „Ešte jedna vec, Saske." Z jeho rukáva vyliezol had. Ten nasmerujúc svoju hlavu k menovanému, spola vyvrátil z papule veľmi divnú fľaštičku. „Toto stabilizuje tvoje telo na dostatočne dlho, aby si mohol využívať plný potenciál techník líščieho ohňa, alebo ako niektorý radi hovoria, techniky ohnivých bleskov." V jeho očiach bola podozrivá iskra.
.
Až teraz sa Saske postavil. I keď po Orochimarovy hodil nepriateľský pohľad, nevďačne tú skoro ampulku vzal hadovi priamo z papule.
.
„NIE SASKE, neber to! Len ta znovu podrazí!" Zavrešťala medička potom čo sa Kabuto ledva uhol jej tichej likvidačnej päťstovke.
.
„Podrazil?" Zadivil sa Sanin. „Povedz, kedy som ho podrazil? Dal som mu silu po ktorej túžil s pravdivým prísľubom, že jej získa ešte viac. Dokonca i teraz, to jediné čo robím je stabilizovanie jeho tela, aby tú kríženú silu mohol použiť naplno bez problémov." Zazubil sa keď na to nemala pádny argument.
.
Rozčúlená ružovláska radšej zamerala svoju pozornosť na Kabuta, ktorý sa akosi nemal k odchodu od Naruto.
.
Sledujúc jej reakciu si podložil rukou bradu. „Ber to ako malú kompenzáciu za to že si sa nedostal ku mne do učenia." Riekol Saskému bočným sprisahaneckým pohľadom.
.
Ten si nespokojne odfrkol a tú fľaštičku bez jediného zaváhania vypil do dna. V sekunde na to sa jeho postava zachvela. Jeho srdce začalo na chvíľu byť v hlučných ozvenách. Tak silných až sa tvorila ozvena jeho sama, ako vizuálny prelud. Otrasy trvali len chvíľku, ale výsledkom bolo, že sa mohol konečne poriadne nadýchnuť. Čierne fľaky prekliatej pečate prešli do ohnivej farby a pomaly sa stiahli z jeho tela spať na svoje miesto na jeho ramene. Na jeho prekvapenie vôbec sa necítil vyčerpane.
.
„FuFuFu. Takže Kabuto!" Obrátil svoju pozornosť na svojho asistenta, ktorý bol stále o niečo rýchlejší než medičkine knokautovky.
„Hai!" Menovaný sa zaradil vedľa neho. „Všetci uspatý dedinčania boli premiestnený do tohto hotela."
.
„Takže..." Doširoka sa zlovestne usmial. „Zatiaľ čo ženích pôjde bojovať so šéfom, Konoha sa postará o obranu dedinčanov a nevesty si to pôjdu vybaviť zo všetkým obojživelným čo sa hýbe. My sa presunieme na miesto nutné k vyriešeniu menšieho väčšieho problému s nastávajúcou a spomínané osoby pôjdu so mnou."
.
„ANI SA NEOPOVAŽUJ toHO tela DOTKNÚT, ty hade!" Vrieskla Sakura na Kabuta, keď sa k nej zohýbal aby ju vzal. Už sa napriahovala k hmatu, ktorým by ho rozmazala po podlahe."
.
„Sakura!" Zahrmel Saske. „Naruto zomrie, pokiaľ sa o to Orochimaru nepostará."
.
„HE? O čom to hovoríš?" Ten jeho výrok ju zaskočil, ale s prihliadnutím na jeho odhodlaný pohľad zmenila prístup. „Ako by len oni dvaja vedeli niečo o technikách Tsunade sama." Urazila sa.
.
„Asi by si mala vedieť, že to ja som naučil Tsunade všetko čo vie o duchovnom jadre." Poznamenal jeden zo Sanínov hrdo načože to Sakurou myklo až tak, že nemala žiadny ďalší argument s ktorým by mohla vyrukovať.
.
„GHHA! VYPADNITE UŽ!" Zahučala na prítomných podráždená nevesta. Pritom ona tak ako ostatné nevesty vyzerali príliš nedočkavo. Vražedné pohľady hovorili jasne, že ešte chvíľu a odrovnajú najskôr samotných svadobčanov.
.
„Pravda, začína tu až príliš vrieť krv." Orochimaru zostával stále v pohode vykročiac smerom von z budovy. „Kabuto ber ju! Karin, Sakura! Presúvame sa!"
.
Len čo sa Kabuto zohol pre blondínu Sakura ho už išla definitívne ukončiť, keby ju nezastavil Saske rukou na jej rameno. „Až táto fraška skončí dlho sa porozprávame, osamote. Zatiaľ z nej nespusti oči."
.
Sakura dostala šok, najskôr zbledla, potom ju zalial pot, ale až keď si uvedomila, že v jeho priamom pohľade na ňu nie je žiadny hnev, tak si vydýchla. Len čo z nej dal preč svoju ruku jej vnútorné EGO začalo vyčíňať a čochvíľa na to upadla do svojich predstáv o nich dvoch. Pomaly sa z nich šla roztiecť.
.
Vidieť, že je trošku mimo ju popohnal za odchádzajúcou Orochimarovou skupinou.
.
Avšak ako posledná okolo neho prechádzala Karin. Celá zapýrená len jedným očkom na neho pohliadla. „Je stále na tom kopci. Ponáhľaj sa nech nejdeš príliš neskoro!" Utrúsila a ako náhle bola od neho na dva kroky skoro sa rozbehla.
.
„Ehm! Ehm!" Odkašlal si šéf. „Je čas! Už som všetkých inštruoval. Takže táto hra o prežitie môže začať. Avšak... nečakajte že to vaše žienky ustoja."
.
„Ha? To sa ešte uvidí." Zahlásila tá rozhorčená vykročiac smerom von na záhradu kam ju nasledovali i ostatné nevesty. „Pretože... to my na vás nepôjdeme zľahka." Pohrozila nebezpečne a ani ostatné v tomto bode nezaostali.
„Vskutku, ranné menu bude obsahovať hlavne rybacinu, takže to bude náš lov."
„Dnes rozhodne nebudem to tichou. Dnes v noci ma bude počuť na celú dedinu!"
„Wou... Samo sebou, že tu bude poriadny randál. Suprovo sa pobavíme. Hehe."
Ako tak šli na ich tvárach sa usídlil veľmi nebezpečný úsmev.
.
„Uvidíme, kto zostane na konci stáť." Nenechal sa šéf zastrašiť. „Takže by som poprosil ženícha, aby ma nenechal dlho ..."
Veta zostala nedokončená pretože oko bolo zostrelené šurikanom od rozvážnej.
.
Ako prechádzala okolo ženícha stihla mu venovať pohľad, ktorý bezchybne zobrazoval myšlienku, ktorú by všetky štyri chceli vysloviť.
*Zabi ho!*
.
.
Sám nastávajúci si ešte posledný krát vymenil pohľady s tými čo ešte ostali vo vnútri. Boli tam už len Kakashi, Neji a Kiba s Akamaruom. Ani nemuseli nič povedať, takéto nenormálne zvraty v ich misiách už zažili nejeden krát. Už by pomaly šli priznať, že to je u nich to normálne. Avšak nejeden by priznal i to, že čím divnejšia zostava Konoháckeho tímu, tým divnejší sled udalostí.
Len si navzájom na znak pochopenia prikývli aby sa dali do pohybu.
Len čo Saske vyrazil na tanec s hlavným záporákom, ostatných čakal vzrastajúci dav obojživelníkov na záhrade. Pretože stále ďalší a ďalší premenený sa schádzali z okolia, aby sa nadšene zúčastnili nadchádzajúceho boja.
.
Do tohto celého stáli rovno pred hotelom štyri postavy v bielom. Vzorne a v celej svojej kráse ako nevesty pred oltárom čakajúce na svojich ženíchov.
.
Ich kryštálovo biele šaty chytali od posledných lúčov zapadajúceho slnka oranžovú farbu...
a čo človek nechcel ako sa obloha sfarbovala dočervena tak sa akoby sfarbovali aj ich šaty v predzvesti akú farbu budú mať až táto hra o živote a pomste skončí.
.
*Nabudúce: Voľba do tanca?