Povieval vánok a skorá noc za stúpajúceho mesiaca v splne odhaľovala nejedno nepekné tajomstvo. I keď už slnko dávno zapadlo mesačný svit dostatočne osvetľoval čistinku, kde štvorica neviest stála pri jednom okraji dívajúc sa na druhú stranu obsadenú obojživelníkmi. Spomedzi nich vyčnievala naga, čo bolo stvorenie pripomínajúce hada, ale s torzom mohutného chlapa. Na výšku mala cez tri metre a zaostávajúci chvost bol aspoň raz tak dlhý ak nie dlhší. Celý bol pokrytí zelenkastými šupinami a od hlavy po chvost sa tiahla článkovaná chrbtová plutva sťa zuby píli. Jeho zlovoľné červené oči zlovestne žiarili do noci spaľujúc pohľadom tvory stojace na druhej strane trávnika. Pevne vyzerajúci troj-zubec v jeho náručí sa húpal v rytme jeho dychu.
.
V hrobovom tichu bolo počuť len šumenie trávy a lístia v korunách okolitých stromov. To prerušilo až hihúňanie neviest, ktoré sa rozchichotali so šialenými úsmevmi na tvárach čo znervóznilo skupinu ktorá stála oproti.
.
Predák baníkov v podobe polo hada sa škodoradostne zaškeril odhaliac papuľu plnú špicatých zubov. Uchopil ten troj-zubec do jednej ruky a tak mocne sa sním zahnal až zašvišťal vzduch. Pritom si dal záležať aby dal na obdiv jeho nadmieru výrazne svalstvo ukryté pod priľahlou šupinatou kožou. „Musím uznať, že ste ma ohromili." Zaznel jeho hlboký hrdelný neľudský hlas nepriateľsky až sa zdalo že v ňom má i vlastnú ozvenu. „Avšak nemyslite si, že si môžete dovoliť kúpiť moju kožu!" Pohrozil im svojou zbraňou.
Lenže jediný efekt ktorý to na ne malo, bolo že sa prestali chichotať a o to viac šialenejšie sa usmievali.
.
„Ako vidím nestali ste sa potravou pre hlúpe ryby, ale namiesto toho ste sa stali ešte hlúpejšími kosatkami. Aké sklamanie. Kto by si pomyslel, že sa vrátite pre pomstu práve vo chvíli, keď sa to najmenej bude hodiť." Zlostne zovrel ten troj-zubec tak silno, že pokiaľ by nebol tak pevný azda by ho rozmliaždil. „Priznávam že som bol zvedavý čo s vami stane. Boli ste neskutočne otravné už pred tým a nejako som chcel aby ste otravovali konečne niekoho iného. Lenže vaša otravnosť dosiahla nového rozmeru keď ste sa vrátili. Ale žiadne obavy." Ochladol jeho hlas. „Postarám sa o vás osobne."
Štvorica dám sa postavila do jedného radu, nahodiac nevinné úsmevy. Odeté v krištáľovo bielych šatách priam žiarili za mesačného svitu. Avšak doplnky v podobe tmavých krvavých škvŕn od padlých mlokov pôsobili až moc v kontraste. Dokonca znovu ukryli svoje zbrane do stále prítomných kytíc postaviac sa do póz vzorne vyčkávajúcich neviest.
.
Tak ako stáli vedľa seba v poradí rozvážna, podráždená, veselá a tichá: mu i odpovedali.
„Neskutočné čo musí urobiť žena aby si získala mužovu pozornosť."
„Bolo už na čase Srabe, už sa pomaly nemáš za koho schovávať!"
„To bude ale zábava. Ale viac pre nás než pre teba."
„Ne... nedostane sa ti tichého odpustenia za to čo si spravil."
.
Šupinatec agresívne zavrčal. „Tentoraz dotiahnem to, čo som mal urobiť hneď po tom ako skončil vás prínos. Je čas platiť." Napol svoju hruď a hrozivo zavil. To mrazivé zavrešťanie sa prenieslo okolím mraziac u samotných kostí.
.
A veru i jedna osoba sa začala triasť. Bola ňou rozvážna, avšak netriasla sa strachom, ale od chichotania, ktoré prešlo až v hysterický smiech. Zvyšné tri sa na ňu opatrne pozreli, vyčkajúc až jej výlev skončí. „To je ono! Nastal čas zúčtovania! A neboj!... Vrátime ti všetko!... I z úrokmi!"
.
"Cha! Namyslené ste boli predtým, namyslené ste i teraz!" Odpovedal povýšenecky, urážlivo natiahnuť k nim svoj ukazovák.
.
Jeho spolubojovníci napumpovaný adrenalínom si to gesto vysvetlili ako zavelenie pre útok a s vervou sa vrhli vpred. Do jedného povyskakovali k oblohe s tým, že na ne znesú ako delové gule.
.
„Dosť!" Zahlásila odhodlane tichým hláskom tá Tichá. Postavila sa pred svoje kolegyne v tanečnom postoji. Elegantným pohybom jej rúk sa jej svadobná kytica rozpadla odhaliac dvojicu vejárov. Avšak nie hocijakých vejárov, ale dvojicu veľmi nebezpečných bojovo orientovaných kovových vejárov obohatených o ostré čepele pripomínajúce dýky. „Až nastane ten správny čas, tak vedľajšie postavy by mali uvedomiť a prestať prekážať na tanečnom parkete!"
.
Jediným tanečným pohybom s ich pomocou vyvolala mohutný vzdušný výr ktorý priskakujúcich mlokov zmiatol z oblohy. Poodlietali na všetky strany vrážajúc do všetkého čo im stálo v ceste. Mnohé stromy a kríky zapraskali bolesťou.
.
Jeden dokonca letel na predáka, ale ten sa len zahnal troj-zubcom a zrazil ho na zem ako nejaký otravný hmyz. Nespokojne zavrčal pri pohľade na jej odhodlaný výraz. Svojím kumpánom ani za mak nepomohol. Všimol si, ako pre zvyšné tri sú všetci okrem neho ukradnutý a ako len sa s potešením prizerajú ako ich to odnieslo. ...nemohol sa škodoradostne neuškrnúť. „Cha! Takže poškvrnené ruže sa zmôžu na viac než len na chabé tŕnie. Veľmi dobre, aspoň to pre mňa bude zábavnejšie."
Ani jedna neodpovedala, avšak namiesto toho sa zoradili do línie a všetky štyri odhodlaným krokom vykročili priamo voči nage.
.
„Premárnili ste poslednú šancu z toho vycúvať!" Usmial sa zákerne. Zabodol hroty svojho Tridentu pred seba do zeme, aby zameral svoju pozornosť na jeho koniec. Konkrétne na nenápadnú dvojicu doplnkov, ktoré obvykle zdobia saká na spoločenských akciách. Jedným z nich bola biela kvetina a tým druhým čierny motýlik zo stuhy. Opatrne si ich obe pripevnil na svoje šupiny. Pozrel sa k oblohe zatiaľ čo sa zhlboka pomaly nadýchol a vydýchol. „Tekkai..."
.
Jeho zelenkasté telo sa rázom zalialo do čierneho odtieňu. Jeho šupiny získali metalový lesk.
.
Znovu sa hlasno nadýchol a vydýchol. Jeho obrana bola technika na celkom inej úrovni než u predchádzajúcich mlokoch. Namiesto od bežných užívateľov železnej masy sa mohol hýbať vďaka čomu pôsobil dojmom ako by mal na sebe plátovú zbroj. Pozrel na štvoricu ktorá sa od prekvapenia zastavila v polke svojej cesty a ako odpoveď na ich nechápavé výrazy sa naštvane urazil. „Čo je?! Hádam si nemyslíte, že som natoľko nekultúrny, aby som si na svadbu nevzal oblek. Obzvlášť keď mám zjednaný tanec so samotnou nevestou. Všetko pôjde pekne po poriadku. Hlavne nezabúdajte, že toto bude váš posledný tanec."
Okrem nonšalantného výrazu u Rozvážnej mali zvyšné tri jasne nechápavé výrazy.
.
„Vy mrňavé..." Navrela mu žila na čele. „Mne je jasné, že to robíte na schváľ! Ale aby ste nepovedali dám vám voľnú ruku na prvý ťah. Nech si na mojej koži overíte s čím máte tu česť." Rozpažil provokačne aby ukázal, že sa nebude brániť.
Dievčatám sa zaiskrilo v očiach, okamžite vyrazili po jeho krku a za krátko sa štyri krát škrípavo zaiskrilo. Zastavili sa až niekoľko metrov za ním.
.
...
.
Ohmatal si krk, skúmajúc či má dáke zárezy, preťahujúc si svaly pod šupinami. Nakoniec sa povýšenecky pozrel vzad na štvoricu. „Tak, neviem, neviem, či by som vám nemal ponúknuť milosť. Pokiaľ je toto všetko čo dokážete, tak by ste všetko svoje úsilie mali zamerať na inú moju prednosť. Vo štvorici by ste mohli byť úspešné."
Ani jedna neodpovedala.
.
Vzal si svoj troj-zubec, aby spolu sním oponoval ich vážnym pohľadom. „Ale to by sme sa ukrátili o zábavu, že áno?"
V túto chvíľu už i ostatné tri plne uvoľnili svoje zbrane zo svadobných kytíc a vrhli sa do výpadu.
.
Prvá začala Tichá vyvolajúc rázovú vlnu. Šupinatec provokačne napol svaly nechajúc tú stenu z vetra priam vybuchnúť o svoje lesklú hruď.
.
Zatiaľ čo sa do vzduchu vzniesol závoj z utrhnutých stebiel trávy Rozvážna vypočítavo zaútočila od strany na končatinu v ktorej zvieral svoju zbraň. Jeho troj-zubec len tak, tak zabránil nebezpečnému švihu jej meča obdareného čepeľou na oboch koncoch. Táto jej zbraň pôsobila dojmom akoby to boli dva meče spojené dlhšími rukoväťami v jeden celok. Avšak čo bilo do očí najviac boli zvláštne diery skrz na skrz v strede každej čepele.
.
Zaprela sa celou svojou silou až ich zbrane zavŕzgali čím nechala odkrytú jeho druhú stranu pre výpad od veselej. Jej kopia s dvoma hrotmi pripomínala skôr vidly slúžiace na pritlačenie niekoho krku k zemi či k stene z bezpečnej vzdialenosti, alebo obrovskú ladičku hudobných nástrojov. Predák si ju ale všimol a švihnutie konca jeho chvosta bolo dosť na to aby vykryl aj jej útok.
.
Toho však využila Podráždená, ktorá vybavená dvojicou mohutných akoby boxerských rukavíc nešportovo obohatených o masívny kovový obal, uštedrila silný úder na jeho torzo. Úder bol tak silný, že ho to poslalo vzad, ale i tak sa na tú tretiu zahnal voľnou rukou.
.
Aj by na ňu dočiahol ak by sa Tichá neprirútila spoza trojky, tanečným obratom sa nedostala pred ňu a švihnutím vejárov nevytvorila rázovú vlnu, ktorá Nagu konečne poslala letom vzad.
.
Poryv vetra bol tak silný, až musel predák zabodnúť troj-zubec do zeme, aby ho to neodnieslo až do lesa. Vznikla len pár metrová brázda než sa jeho telo zastavilo. Jeho Tekkai ten útok vydržala.
.
„Pravda, bola by to nuda ak by ste stále boli k ničomu ako predtým." Zhlboka sa nadýchol upravujúc si svoj nakrivený motýlik.
Zato dievčatá mali škodoradostný úškrn zatiaľ čo ich oči planuli.
.
Uškrnul sa i on keď vyrazil rovno na ne. Rozbehli sa proti nemu a až boli na dosah zahnal sa troj-zubcom tak mocne, že by tým švihom mohol stromy lámať ako špáratká.
Jeho zbrani sa vyhli bez problémov, ale jeho nadmieru ohybnému chvostu už nie. Jeho majiteľ sa zvrtol do otočky dodajúc svojmu mäsitému biču dodatočnú ráznosť voči ktorému sa dámy mohli len kryť. I tak tá rana odhodila všetky štyri vzad roztrúsiac ich do strán.
.
Zastavili o dobrých niekoľko metrov, načože podráždená s bojovým pokrikom zrazila svoje rukavice k sebe čím sa zvučne aktivovala predom pripravená pečať na techniku. Pričupla si k zemi do ktorej zaborila prsty až kam sa dalo. Pri ďalšom pokriku ťahala s pod trávy hrudu kameňa o metrovom priemere, ktorý následne s vervou šmarila po predákovi.
.
Ten najskôr neveril na čo sa díva, ale stihol sa spamätať dostatočne včas, aby danú hrudu nabodol na troj-zubec. Využijúc jej zotrvačnosti a ohybnosti svojho tela ten balvan s otočkou poslal naspäť jeho majiteľke.
.
Hučiac znovu zrazila rukavice k sebe a mocnou pästovkou ho rozbila na malé kúsky. Balvan vybuchol a Nagu zasypala spŕška rýchlo letiacich úlomkov. Pokúsil sa proti nim brániť, ale moc mu to nešlo. Na moment ho to rozhodilo.
.
Toho už využila Rozvážna s výpadom na bok. Troj-zubec znovu skrížil jej meču cestu, lenže viac sa musel zaujímať o jej dvojku z predchádzajúceho výpadu. I teraz šla z druhej strany, ale tentoraz svižným skokom. Poučený z predchádzajúceho kola schmatol a potiahol jej vidlovitú kópiu voľnou rukou čím narušil jej rovnováhu. Mal v pláne ju šmariť o zem, alebo aspoň odzbrojiť, ale ona s obratnosťou gymnastky sa zhupla ako na hrazde. Uchopila svoju zbraň medzi svoje nohy, aby mala voľné ruky pre urýchlené zloženie pečatí. Z úst jej vytryskla vodná strela privysokou rýchlosťou, ktorá mierila priamo na jeho tvár. Inštinktívne zmenil svoj pohyb, aby sa vyhol útoku.
.
Zatiaľ čo sa zaujímal o inú malo číslo jedna dosť času, aby ustúpilo o krok nadhodiac si svoj dvojčepeľový meč, tiež uvoľniac svoje ruky na poskladanie pečati. Než ho znovu chytila už naberala vzduch do pľúc. Vzápätí na neho vypustila spaľujúci ohnivý prúd.
.
Jeho Tekkai dokonale chránilo čokoľvek ukryté pod jeho šupinami, avšak odkryté oko bolo niečo iné a i keď ho privrel viečkom stále mohol cítiť neznesiteľné spaľovanie. Ak by to šlo príliš dlho mohol by sa uvariť i napriek zbroji. Naštvane sa po nej zahnal aby aspoň trošku narušil jej mierenie, doplniac to o snahu šmariť po nej veselú čo sa držala svojej kópie.
.
Lenže ona na nič nečakala a už mala pripravenú druhú techniku. Lenže tak ako predtým, tak ho jeho inštinkty znovu ochránili pred zásahom. Tentoraz síce na neho spustila ostrú neprerušovanú paľbu, ale vďaka tomu že s ňou mával jej mierenie nebolo dosť dobré a ona míňala jeho tvár. Po pár guľkách zakončila svoj útok vodnou guľou ktorá vrazila do Nagy silou kladiva.
.
Oheň s vodou sa skrížili až vznikla horká para, ktorá spolu s jeho Tridentom donútila jednotku k ústupu.
.
Chcel zamerať svoju pozornosť na Dvojku a jej obnovenú paľbu, ale Štyrka svojími vejármi zaútočila skokom na jeho hlavu. Chrániac si svoje oči sa celý sklonil nastaviac jej chrbtovú plutvu. Kovové plochy zaiskrili a Tichá musela prerušiť svoj výpad, aby sa vyhla vlastnému rozrezaniu na zubatej čiernej píle.
.
Ako posledná na neho zaútočila Podráždená so svojím tretím výpadom. Jedna päsťovka mierila na ruku v ktorej zvieral dvojzubú kopiju. Jej úder bol tak silný, že zovretie povolilo a Veselá odletela na stranu. Trojka však ale nezaostávala a prekoprcla sa bližšie k nage vyhnúť sa smrtiacemu uhryznutiu od papule plnej zubov. Sklapnutie naprázdno zaznelo okolím. Okamžite sa zvrtla a nádherným podberákom mu uštedrila odspodu ranu až sa mu pred očami zahmlilo. Nedobrovoľne tak musel podvihnúť svoj zrak k oblohe.
.
Toto malé okno stačilo na to aby znovu zrazila rukavice k sebe k aktivácií inej mocnejšej techniky. Než sa jeho hlava stihla vrátiť z pohľadu hore uštedrila mu synchrónne podberák oboma rukavicami čím sa ozvalo zazvonenie zvonu či gongu a jeho naplo. Takmer by sa vzniesol priamo k nebesiam nebyť faktu, že jeho telo bolo príliš ťažké. Tak aspoň šiel do veľkého prekoprcnutia vzad. Lenže keď ho ten úder spočiatku poslal nahor, jeho chvost zotrvačnosťou zašvišťal na Podráždenú. Tá vďaka tomu že sa pod ňou rozbila zem z jej vlastného útoku stratila rovnováhu. Nezareagovala včas a dostala od chvosta ranu, ktorá ju odhodila na niekoľko metrov.
.
Tým sa ale vytvorila jedinečná príležitosť pre jednotku so štvorkou a ich kombinovanému útoku elementárnych techník. Pred tým než mal predák možnosť dopadnúť na zem skombinovali svoje úsilie a pod ním vzniklo ohnivé tornádo nasledované výbuchom, ktorý ho poslalo k nebesiam.
.
I keď smerovaný na hor, tak ten výbuch bol tak intenzívny, až ich to odhodilo vzad.
.
A až sa šupinatec vrátil z nebies s drvivým dopadom, do okolia sa vzniesol vysoký kúdol prachu, presýtený úlomkami zeme, doplnené o stohy trávy.
.
Nastalo ticho.
.
Šumenie vo vetre vypĺňalo kulisu a poletujúce kusy trávy boli všade naokolo čistinky. Nevesty sa zošli u zadýchanej Podráždenej a i keď nič nepovedali bolo im jasné, že i cez to že si stále udržali prekliatu pečať tak im moc sily neostávalo.
.
Všimli si však postáv vystupujúcich z tieňov lesa.
.
Do jedného to boli obojživelníci priťahovaný ich vyčerpanosťou.
Mnohý z nich boli doráňaní, ale ich odhodlanie k boju stále zostávalo silné. Krokom sa k nim blížili zo všetkých strán uzatvárajúc pomaly kruh. Ženy si vymenili pohľady na niečom sa uznesúc. Postavili sa chrbtami k sebe, každá dívajúc sa na jednu svetovú stranu. A až sa mloci priblížili bližšie nadšene sa rozbehli, každá svojim smerom do náruče rovnako nabudených protivníkov.
*Nabudúce: Pod Parou?