Naruto precitne na zašumenie trávy od poryvu vetra.
Napriek logike sa ocitá v tele svojej osemročnej verzie. V jednoduchých bielych šatách stojí vo vysokej tráve na nejakej lúke. Prekvapene sa obzerá po okolí, až do chvíle, až jej niečo príde povedomé... Počkať ja to tu poznám. Žeby ďalší sen, alebo vízia?
.
Rozbehne sa k istému miestu, aby už po pár krokoch dobehla k ležiacej žene. Avšak ihneď ako ju zbadala o krok zdvorilo ucúvla. Okrem toho, že to nebola tá tehotná mamička, táto žena už od prvého pohľadu pôsobila dojmom veľmi významnej osoby.
Tie jej biele priliehavé vychádzkové šaty na mieru pôsobili skôr ako módny plášť. Od krku až po zem úhľadne zakrývali ďalšiu vrstvu bordového oblečenia. Široká zelená šerpa bola ovinutá okolo jej pása doplnená o veľkú bledú mašľu. Jej rubínovo červené priam čerešňové vlasy presahujúce dĺžku pása, mala prehodené cez hruď, aby si ich nepriľahla. Jej čelo značila značka akú nosila i Hokage. V tom jej priliehavom odeve, alebo skôr kimone z nej priam sršala ceremoniálna dôležitosť.
.
Naruto na ňu civela a až po chvíli sa rozpomenula odkiaľ ju pozná. Spomenula si na jeden zážitok, kedy jej šlo srdce vyskočiť z hrude. Práve vtedy keď jej Saske česal vlasy a ona strnulo pozerala do zrkadla v ktorom nevidela seba ako ju češe Saske, ale istú dievku s papričkovými vlasmi, ako ju dáky mladík s blond špicatými vlasmi češe. Zakrátko sa v tom obraze zjavila táto žena a s ňou i scéna, kedy si tú ženu pobavene doberala dvojica mužov v ťažkých ninja brneniach z prvej vojny. Ako zámienka slúžilo prirovnanie ich dlhých čiernych vlasov k jej i keď ich mala dlhšie. Ale i keď mala kamennú tvár a ruky v bok, nijako neprotestovala voči ich úsiliu vylepšiť jej účes, veľkou kvetinou. Už od pohľadu všetci traja vyzerali veľmi mocne ako keby aspoň boli na úrovni Sanínov, alebo dokonca na úrovni Kage. (Tieň)
.
Naruto sa zapýrila pretože si uvedomila že napriek tomu že balansovali na hrane ktorá veľmi ľahko mohla skĺznuť k deštrukcii nezmerných rozmerov, takéto počínanie bolo i prejavom zhodných pocitov.
.
Zrazu ale žena ležiaca v tráve otvorila oči. Naruto vyľakane poskočila, ale žena si ju nevšímala. Posadila sa a so svojím kamenným bezvýrazným pohľadom pozerala niekam do diali.
Takto ubehlo niekoľko sekúnd než k nej priskočil nejaký ninja. Okamžite sa úctivo pri nej sklonil. „Moja pani, nepriatelia..."
.
„Viem o tom." Prerušila ho okamžite. „Dohasínajúce plamienky sa zmohli na posledný vzdor. Dohorievanie tej hraničnej fatry je skvelá príležitosť ako zažiariť a potom sa s dymom vytratiť. Akýto úskok. Celkom si trúfajú."
„Zlé správy, Listový to s najväčšou pravdepodobnosťou nestihnú včas."
.
„I to som vytušila. Pomoc nedorazí včas, takže nakoniec budeme musieť priniesť obeť i mi."
„..." Rozhodla sa vstať a on pokorne pristúpil bližšie aby jej poskytol oporu.
.
„Prevedieme plán s opustením nášho domova. Za žiadnych okolností im nedovolíme, aby uspeli vo všetkých bodoch ich úskočného plánu."
„Moja paní, ten plán je príliš riskantný." Naliehal prosebne.
.
„Šetri svoj dych, máš svoje inštrukcie." Stále sa pozerala istým smerom.
„Ale paní." Klesol na všetky štyri, zadržujúc slzy. „Ešte stále je čas prehodnotiť i ďalšie možnosti."
.
„Nie, to už sme preberali. Obliehanie nemôžeme ustáť. Útek zvládnu len tí čo majú dostatočnú mobilitu. Boj by nás nakoniec zničil. Nehodlám obetovať klan, v tejto šaráde. Použijeme kapsulu."
„Pokiaľ sa, ale niečo pokazí môžu z toho byť roky možno dekády, v najhoršom storočia."
.
„Možno. Snáď im potom dôjde ako mocné je naše odhodlanie, ochrániť to čo je nám drahé. Tak či onak zaistím aby naše spojenectvo s Konohou pretrvalo. Vyžiada si to nejednu lesť a niektorý prinesú veľké obete v podobe samoty, bez toho aby vedeli, že nie sú sami. Pokiaľ sa ten sen vydarí, naokolo už bude lepší svet, do ktorého sa prebudia." Na tvári sa jej objavil náznak úsmevu.
„Ak sa ale mýlite, tak nemáme nič čím by sa tá technika dala predčasne zrušiť."
.
Úsmev vystriedal smutný pohľad. „Blížia sa... Chod! Bude pre mňa lepšie ak nebudem mať žiadne obmedzenia. Cítim že dôjde k veľkým zmenám v tom ako bude okolitá krajina vyzerať. Pravdepodobne z nášho domova zostanú len trosky, dostaneš za úlohu nájsť nový."
Ninja smutne, ale i cez to odhodlane prikývol a následne sa rozplynul.
.
Naruto vycapene pozorovala ženu pred sebou. Ako sa vietor pohrával s jej vlasmi a ako sa odhodlane dívala do diali sťa čakajúc na niekoho.
„Tak to by sme mali." Povzdychla si a na chvíľočku sa odmlčala nad niečím rozmýšľajúc. „Vetry minulosti dujú na stránky zaprášených kníh. Tie staré knihy nám vnucujú opakovanie tragického príbehu o ktorý ale nestojíme. Avšak ak chceš aby sa ten príbeh zmenil, mala by si povstať a sama sa chopiť pera popísať nové stránky novým príbehom." Po tomto filozofickom prejave sa na chvíľku odmlčala.
.
Zatiaľ čo tráva šumela, malá Naruto na ňu civela ako puk nechápajúc o čom to hovorí.
Rubíno-vláske to mlčanie nedalo, pohliadnuc na blondínu pol očkom pokračovala. „Hmm. Starý príbeh si našiel nové postavy. Hoc oň nik nestojí, jeho prekliata moc si berie životy tých na ktorých nám záleží. Na to aby konečne zapadol prachom je potrebné, aby hlavný protagonista zmenil vývoj deja."
.
Znovu sa odmlčala načúvajúc šumeniu vetra sledujúc pol očkom Naruto ktorá na ňu stále bezo slova zíza. Opatrne sa k nej otočí, zadívajúc sa na ňu priamo. „História sa úmyselne znovu opakuje a prekliatie jedného klanu dostihlo ďalšiu generáciu, avšak tentoraz sú misky osudu prívetivejšie. Mnohý sa zapojili v snahe zmeniť nevľúdny osud, či už vedome, alebo nevedome. Výsledkom toho je že ty máš možnosť skutočne niečo významne zmeniť. Preto musíš pozbierať figúrky okolo teba a zjednotiť ich ohnivú vieru ktorá nakoniec preruší opakovanie tohto prekliatia."
.
Naruto nechápavo naklonila hlavu na stranu dívajúc sa na ňu ako na nejakú sochu, alebo vystavené dielo.
„Hej, počúvaš ma vôbec?"
.
„Hm?" Malá blondína sa na sekundu zamyslela a hneď na to ju striaslo šokom. Až teraz jej došlo, že toto nie je obyčajný sen či vízia a osoba pred ňou o nej celý čas vedela. Uvedomiac si že sa k nej prihovárala prepadala panike od toho, že nevedela ako zareagovať.
Žena sa snažila zachovať kamenný výraz, ale pri pohľade na drobca v panike pred ňou, sa neubránila aby jej jedno obočie neposkočilo vyššie.
Tá keď tú zmenu spozorovala panicky vytvrdla v zdesení a z otvorených úst jej unikal len beztvarý zvuk bez slova.
.
Zavial silnejší vietor a za šumenia trávy sa k blondíne odzadu prikradla istá mladá žena s papričkovo červenými vlasmi.
S úsmevom na tvári si za ňu čupla a čo najvernejšie sa pokúsila napodobniť zaštekanie. *haf*
.
„Akamaru!" Zajasala nadšene malá blondína, prudko sa otočiac aby prijala túto spásonosnú záchranu. Avšak s prekvapením umrzla i s veľkým úsmevom na tvári dívajúc sa priamo do známej vysmiatej tváre.
„Naletela , teraz ťa líštička zje. " Pobavene s melodickým hladom jej hravo pohrozila zdvihnúc ruky nad hlavu hrajúc sa na dáku hladnú šelmu.
.
Naruto sa poľakane zježila. Zvrtnúť sa o 180 stupňov sa pokúsila o útek.
Lenže papričke sa stačilo len natiahnuť, aby ju schmatla. Ihneď sa s ňou začala materinsky maznať, tlačiť svoje líce o tej jej, ale malé dievča stále v panike nechápalo o čo ide.
.
Pohliadlo na ženu s rubínovo čerešňovými vlasmi pred nimi, ako po jej orosenej tvári steká kvapka potu. Zlyhávajúc si zachovať kamenný výraz prezrádzala strápnenie.
Malá blondína sa znovu zježila poľakaním na čože sa jej vezniteľka, ktorá obidve sledovala, zachichotala. Silno objala dievenku, aby sa nemohla vrtieť šeptajúc jej do uška upokojujúce slovíčka, jemne s ňou pohupujúc zo strany na stranu.
.
Hoci tie slová preleteli jedným uchom dnu a druhým von, malá blondína ich spoznala. Ako mávnutím prútika bola jej panika preč, zanechajúc ju s vycapeným pohľadom plným otázok.
Žena s čerešňovými ich potichu sledovala, naberajúc odvahu k neistým slovám. „Ku-Kushina..." (Kušina)
.
„?" Paprička sa na ňu pohliadla pýtavým pohľadom. Nežne usmiala, aby v zapätí na to už bola zase v pobláznenom móde. „Ahoooj, Kushina Uzumaki sa hlááási." Zachichotala namieriac svoj pohľad na blondínu. „A tato maličká je moja dieťatko. Naruto... Naruto U...zu...ma...ki... " Objala svoju korisť, ktorej doširoka roztvorené oči prezrádzali ako moc to v jej malej hlavičke pracuje. Po chvíľke ju Kushina pustila a len s rukami na jej ramenách upriamila pozornosť svojho dievčatka na ženu pred nimi. „Tak Naruto, pozdrav Báááču."
„Babičku?" Pokúšala sa spracovať danú informáciu dívajúc sa na ňu ako na div sveta.
Tá síce stále mala bezvýraznú tvár na ktorej visela nejedna kvapka, ale jej oči prezrádzali že tentoraz je to ona kto prepadá panike. „...čo už... Ehm!" Zahnala nepokoj zakašlaním. „Dokedy sa chceš chovať ako bezmocné dieťa?"
.
Drobec tú vetu chvíľku spracovávala, dumajúc čo tým myslela než jej došlo že to bolo adresované jej. „P-počkať, Tak to nie je!" Ohrnula sa a rázom už nemala osem, ale dvanásť rokov. „Tak to rozhodne nie je! Nemôžem za to, že ma tak niektorý vidia! Všetko bolo už relatívne fajn, než som prišla skoro o všetko čo som si vydrela.
„Naruto, stále si nevyrástla dosť na to aby si prehliadla tú hmlu." Objala ju znovu jej máti. „Pokiaľ ešte kúsok porastieš pochopíš, že veci o ktorých si myslíš, že si ich stratila sú len prikryté plachtou, aby nateraz neprekážali niečomu inému.
.
Nechápavo k nej nasmerovala časť svojho pohľadu.
„Prestaň sa vykrúcať, Naruto!" Zahrmela jej babička stále vyzerajúco sviežo i prísne ako Tsunade. „Pokiaľ chceš to všetko naspäť, tak dospej!"
.
Blondína na moment sklonila hlavu ako by nad niečím uvažovala. Zato jej máti mala výraz, že by chcela aby ešte chvíľočku bola malinká.
Rubíno-vlasá žena pokračovala v kazateľskom tóne. „Nikde nie je napísané, že nad osudom sa nedá zvíťaziť. Tak bojuj! Nechcieť nič stratiť je naivné, ale nikto ti to nemôže zakázať sa o to pokúšať. Naopak, je to presne niečo za čo by si mala bojovať zo všetkých síl. Preto bojuj! Bojuj z celého srdca!"
.
Dievča jej neodpovedalo, ale na znak že počúva aspoň hmkla.
„Naruto..." Pripojila sa i jej máti trpezlivo. „I keď teraz sa zdá že máš v rukách len mizerné karty, stačí ich prefíkane zahrať a rázom to nebudú mizerné karty. Spomínaš si na svoju chuninskú skúšku? Napríklad na súboj s Nejim? Tiež ti vzal silu a všetko vyzeralo že už to má v kapse, ale ty si sa vynašla a porazila ho. Alebo chceš vziať to vydreté víťazstvo späť? Povedať že to bola len náhoda? V dobe kedy prizerajúci čakali že to už vzdáš, si im ukázala presný opak. Dodržala si svoje slovo a o to ide, alebo i to chceš vziať spať?"
.
„Pravda, ja svoje slovo nikdy neberiem spať. Pretože... Pretože je to moja cesta ninji." Do jej pohľadu sa navrátila neoblomné odhodlanie zatiaľ čo medzi nimi stála už vo svojom súčasnom veku.
Babička sa pri tom pohľade pousmiala.
„Správne, správne, tak to má byť." Pochválila paprička svoju dcérušku. „Takže aby reč nestála ideme navštíviť ešte niekoho. Ale predtým ešte malá zachádzka."
.
.
Zafúkal silný poryv vetru ktorý zvíril trávu a zeminu do takej výšky až tak že Naruto musela privrieť oči. Priam sa zdalo, že ten nános čosi priam trhalo z podložia. Než ich znovu otvorila dívala sa na údolie konca. Konkrétnejšie na dvojicu Saske a Naruto v mužskej podobe. Obaja bojovali tú osudnú bitku. Lenže... niečo nebolo v poriadku. Bolo to iné než ako si pamätala. V hrudi mala boľavý pocit a po tvári jej stekal chladný pot od toho aké iné to bolo. Doslova si šli po krku odhodlaný jeden druhého aj zabiť pokiaľ nebude po ich. Lenže ešte viac ju orosilo, keď sa mu skoro priznala. Potom prišiel šok keď videla akú moštróznosť obaja proti sebe vytiahli. Zatajila dych keď sa okolie zahalilo do biela, sledujúc že šla naslepo, takmer ako na vlastnú popravu. Neskôr si ale vydýchla, keď ju vytiahol na breh, ale chvíľu na to zbledla takmer do biela, keď sa Saske nad ňu sklonil. Roztvoril jej oko a posledný krát použil Šharingan. Priam ju zamrazilo, priam cítila ako z jej mužskej verzie niečo uniká. Niečo ako spomienky. To isté sa dialo i víťazovi. Saske sa ku koncu zdvihol a vykročil preč, lenže v tú chvíľu sa niečo stalo. Nevedela si to vysvetliť, ale bolo to ako by ho niečo neviditeľné udrelo do hlavy až z toho odkvacol vedľa porazeného. Skoro by tvrdila že na moment, priamo za ním, stála dáka postava ktorá ho poslala k zemi.
Skoro sa cítila ako keby v ten deň nič nedosiahla a všetko bolo prácou niečoho iného, alebo skôr niekoho iného.
.
„Pche, tie tvoje spomienky sú jedno kvalitné bahno. Poriadne si uži toho pocitu, ako ti je z nich zle." Zaznelo spoza nej neľudským hlasom.
Predtým než blondína stihla zareagovať, okolie vyplnila voda. Bolo to skoro akoby skočila priamo pod hladinu jazera.
.
.
Znovu precitla a tentoraz sa nachádzala v obrovskej temnej chodbe. Kamenné steny, strop i dlažbu zdobili vyryté ornamenty. Celý priestor bol pod vodou, ale jej nepripadalo že by sa topila. Voda bola nadmieru teplá a prúdy bubliniek stúpali z kadejakej škáry zdola nahor a opačne, dokonca i z jej úst.
.
Stála tam, vlasy jej planuli vo vode a pred sebou mála známu mrežovanú bránu. Chvíľku jej trvalo než spoznala známu siluetu za ňou. „Kyu..."
.
Kyuubi ležala bez akéhokoľvek záujmu o okolie s prednými labami pod hlavou. Jej srsť od hlavy až po konce chvostou planula vo vodných prúdoch ako chaluhy na útese. Pootvorila oči, znudene na ňu pozrúc. „Tak už si sa konečne uráčila rozhodnúť sa precitnúť?"
„Kyu..."
.
„Fajn, tak keď ste sa tu rozhodli zastaviť a porozhliadnuť, tak sa uráčte i rovno vypadnúť!"
„Ale, no tak Kyu, práve sme prišli." Pristúpila k Naruto Kushina aby ju znovu odzadu objala. „Čo sa takto porozprávať ako za starých čias?"
.
Nedopovedal, namiesto toho nahodil unavený pohľad a podujal sa pomaly uzavrieť svoje viečka v náznaku že ich bude ignorovať.
„Zas máš zlú náladu, Kurama?!" Pristúpila k dvojici i Narutová babička s rukami na svojich bokoch.
.
„Čarodejnica!... čo tu chceš?!" Venoval jej neprívetivý pohľad.
„Poznáš aj nejakú inú náladu než zlú?"
.
„Od teba to je to trefné, prestaň na mňa plytvať dychom a vytrať sa do diery z ktorej si prišla."
„Moc si všetko berieš k srdcu." Povzdychla.
.
„Nezačínaj si!" Zaceril na ňu. „Tých sračiek na srdce už mám viac než dosť a nikdy sa to nemieni zlepšiť. Na rozdiel od vás zaostalcov, ja na nič z toho nemôžem zabudnúť."
„Kurama, do kedy sa chceš vykrúcať?"
.
„Počúvaš sa vôbec čarodejnica? Vy ľudia sa tvárite ako keby ste zožrali múdrosť sveta, ale ani jedna z vás nedokáže pobrať, aké to je byť bijuu a ešte k tomu uväznený v Jinchuuriky." Jeho hlas nabral na vážnosti a ona si brala z neho príklad.
„Nikdy to nebolo myslené ako väzenie, ale ako spôsob ako zdieľať pocity."
.
„Krásna báchorka s jednou chybou: vy nedokážete pobrať moje pocity."
„To preto lebo sme zaostalý nižší druh a tvoje srdce je príliš veľké. To ale nemení nič na tom, že pokiaľ by si mal vôbec záujem ich s nami zdieľať, spravil by si ich pre náš jednoduchšie. Takto si v očiach ostatných vnímaný ako konštantne naštvaný."
.
„Kto na celom svete by v mojej situácií nebol neustále naštvaný? Priviazali ste ma tu ako dáky náklad na lodi."
„Zdá sa mi to, alebo si tentoraz menej naštvaný než obvykle?" Nahodila koketne ale jemu sa hnevom prežilovali oči.
.
Zameral svoju pozornosť na Naruto. „Idiot, zobuď sa! Sú len ozvenou z druhej strany. Obi dve!"
„?... O čom to hovoríš Kyu?"
.
„Trapka. Pri tvojom trápnom pokuse zblížiť sa stou hysterkou počas festivalu v Konohe, keď ťa vyžierala ako sa len dalo, si stretla ducha tretieho Hokageho. Tieto dve sú presne to isté."
„D-Duch?" Otočila svoj pohľad na Kushinu, ale tá len sa na ňu len rozkošne usmiala. „P-počkať čo tu robia duchovia?"
.
„Idiot, ani sa nepokúšaj nad tým rozmýšľať! Priťahuješ tieto fenomény ako nočná lampa moly."
„P-počkať ty sa ich tiež bojíš?"
.
„Blbka, prečo by som sa mal starať o niečo s otravnosťou dotieravého hmyzu. Roztrhať už ich nemôžem. Stačilo by ne len dýchnuť a už sa rozplynú. Nebiť tejto šlamastiky v ktorej si, tak sa ani nesformujú."
„Oh vyzerá to, že konečne pochytil nejaké móresy. Dávnejšie by si to spravil bez rozmyslu." Pochválila ho žena s rukami v bok.
.
„Nepokúšaj ma čarodejnica, čo si to vôbec dovoľuješ, sem prísť?"
„Kto iný než tvoj Jinchuuriky by mal za tebou prísť? Tvoja zlá nálada vyplýva z nedostatku pozitívneho záujmu z našej strany."
.
„Pozitívneho hovoríš? Zas sračky. Jediné pozitívum ktoré mi môžete ponúknuť je uvoľniť ma z tohto vezenia."
„Aby ťa zaslepenci akým bol napríklad Madara znovu zneužili?"
.
„..." Venoval jej nadmieru neprívetivý pohľad.
„Uvedom si že i napriek tomu aký si mocný, máš slabiny ako na tele, tak i na charaktere."
.
„He? A kto za to môže čarodejnica?" Voda okolo neho sa zvarila jeho hnevom.
„Hlúpi ľudia." Odpovedala okamžite bez mihnutia oka. „Tvoje neschopnosť zvládať vlastný hnev môže za to že príliš mocný v tebe vidia zbraň. K tomu tá tvoja krátka zápalka vôbec nepomáha k zmene zaužívaného názoru na bijuu."
.
Zavrešťal tak hlasno, vyvoliac mocný prúd, že sa začala poryvom rozpíjať akoby bola len maľbou z vodných farieb. Skoro by ju to aj odplavilo, keby ju Kushina s Naruto nezachytili a nepritiahli k sebe.
Naruto v tomto smere pôsobila ako bezpečná zóna, či ako kotva. „Kyu!" Obrátila sa na neho karhavo. „To bolo voči babičke neúctivé."
.
„Zobuď sa konečne, Naruto! Ona nie je tvoja skutočná babička. I keď máte korene v rovnakom klane."
Blondína nechápavo pozrela na dotyčnú osobu.
„Oh áno, už tomu chápem, nevieš o mne vôbec nič, tým sa veľa vysvetľuje." Povzdychla si. „Tak teda volám sa Uzumaki Mito, manželka prvého Hokage. Keď sa pomätený Madara rozhodol prevziať Konohu silou. Ovládol Kuramu a použil ho v boji proti Hashimovy. (Hašim) Madara bol síce porazený, ale rozzúrený Kurama bol na nezastavenie. Jeho hnev sa nám nepodarilo skrotiť a hrozba jeho pomsty voči všetkým ľudom bola nesmierna. Tak sa pristúpilo ku krajnému riešeniu a spoločnými silami bol zapečatení. Konkrétne do mňa a ja som sa stala prvou Jinchuriki dnešnej doby. Ako jeho Jinchuriki som mala dve úlohy: chrániť ho pred ďalším zneužitím, ale v prvom rade zbaviť ho jeho nenávisti, ktorá sa v ňom usadila. Samozrejme sa mi to nedarilo a jeho nenávisť bola stále veľká. Preto na sklonku môjho života bola povolaná Kushina a potom toto bremeno prešlo na teba. A ešte pred tým než sa opýtaš na ostatných Jinchuriki: Madara skúšal ovládať i ostatných bijuu, avšak Hashim ho zakaždým zastavil. Lenže bijuu už boli naplnení nenávisťou a tak vznikli Jinchuriki po celej zemi. Lenže nanešťastie ich mnohý začali pokladať za zbrane a zneužívať ich moc, čože nepomáhalo povodenému zámeru."
.
„Čarodejnica, nesprávaj sa ako by si vedela aké to je." Zavrčal na ňu.
„Máš strach." Ozvala sa Naruto dívajúc sa s neutrálnym výrazom na Kuramu, ktorý okamžite stíchol. „Strach z toho, že nebudeš sám sebou."
„Strach z toho, že ťa to bude bolieť." Dodala Kushina.
„Strach zo samoty." Zakončila Mito.
.
Škaredo na ne zazeral.
„Spravme dohodu." Navrhla Mito.
.
„Dochádza vám čas..."
„Tak isto i tebe. Určite si spozoroval, že sa znovu niekto snaží zneužiť moc bijuu pre vlastné plány a to ťa neskutočne vytáča. Presvedčuješ sám seba, že spolunažívanie s ľuďmi nie je možné. Ale!... Jedna osoba sa ti stále snaží dokázať opak." Poukázala na Naruto. „Pokiaľ sa aspoň jedna osoba o to snaží, mal by si sa tiež."
.
Jeho zúrenie rástlo.
„Alebo sa jednoducho bojíš sa o to vôbec pokúsiť?" Jeho prežilované oči sa dookola rozšírili a cez tlamu mocne do seba začal nasávať okolie. Preto sa obrátila na najmladšiu z nich. „Naruto, ako potomok Uzumaki budeš obávaná mnohými, len za to priezvisko. Zvyšok je na tebe." Potľapkala ju po ramene.
„Naruto, Kuramu je ťažké pochopiť, ale si na najlepšej ceste to dokázať." Pridala sa k nej i Kushina. Spoločne od nej poodstúpili, aby ju mohli postrčiť k bráne. Dali do toho takú silu že ju priam sotili o mreže až tak, že sa ich musela chytiť aby nespadla. Ale pri tom ešte obrátila k nim svoj pohľad. „Pá Naruto, toto bola skvelá príležitosť ako sa stretnúť a nepoužiť svoj tiket. Neboj, ešte sa stretneme." Zakývala jej mamka, tesne pred tým než deväť chvostový vypustil čo nasal a obe sa rozplynuli pod náporom enormného prúdu.
Blondína mala čo robiť, aby sa udržala mreží, pretože inač by ju to odplavilo do útrob temnej chodby.
.
Chvíľu po tom čo prúd ustal nabrala rozvahy, aby pohliadla na zadýchaného bijuu. „Vieš... s tou krátkou zápalkou mala pravdu."
„Pusti ma odtiaľto!"
.
„Ehe..." pokúsila sa zasmiať. „Ja by som naozaj rada, ale neviedlo by to k ničomu dobrému. Možno niekedy inokedy, dobre?" Pousmiala sa na neho čo sa míňalo zámeru ho upokojiť. „A nie je tu nejako horko?"
„Tak ten tvoj natvrdlý mozog konečne začal pracovať? Čo keby teba niekto naložil do pohára, zalial ťa dákou brečkou a ku koncu dal i variť?"
.
„Eh?" Prirovnala si ten jeho výrok k liečebnej procedúre, ktorú podstupovala od momentu čo prišla s ostatnými do Numy. Trápne sa zasmiala až musela prosebne sklapnúť ruky v jemnom úklone. „Nejako ti to vynahradím."
Líška na ňu chvíľu neveriacky zazerala než sa prestala silno mračiť. „Stále ti nedochádza ako moc si v sračkách, že nie? Doplávaj k hladine, ty Idiot!"
.
„K hladine?" Nechápavo pozrela hore.
.
.
V tú chvíľu znovu precitla. Už nebola v tej chodbe, ale pod hladinou oceánu. Variaceho sa oceánu.
Ucítila ako sa začína topiť, ako ju drví tlak vody a k tomu to neskutočné horko z ktorého by sa uvarila.
Urýchlene zamierila k hladine.
.
Tam zistila že sa jej to nezdá. Kam až dohliadla bola len bublajúca hladina. Cítila sa ako kus masa v jednej obrovskej polievke.
.
Pohliadla dole pod seba kde v hĺbke spozorovala žiariacu sféru duchovného jadra, ktoré pulzovalo náhodne sa otáčajúc.
.
Okolo toho bola akási skladanka z písaných slov a znakov. Skoro akoby sa dívala na priehľadné panely v niekoľkých vrstvách. Celá ta skladanka a jej popísané panely sa na prvý pohľad náhodne hýbala a menila svoj tvar. Ako nejaký hlavolam sa ten úkaz znovu a znovu márne rozkladal a skladal, snažiac sa nejako dostihnúť meniacu sa sféru.
.
Ihneď jej došlo že ten var vzniká z nesúladu medzi tými dvomi prvkami. Vedela že musí niečo podniknúť a i keď presne nevedela čo zamierila priamo k jadru, vrhnúc sa do tak trochu iného boja.
*Nabudúce: Súboj džentlmenov?
Poznámky:
Uzumaki klan – bol obávaný pre svoje výnimočné pečatacie - zapečatovacie techniky a dlhovekosť. Preto bol častým terčom útokov. Pri jednom takom ich domov Uzushio padol. Údajne vtedy polovica z klanu umrela a zvyšok sa rozpŕchol. (Wiki)
Na znak spojenectva medzi Uzumaki, Senju a neskôr celou Konohou, ninjovia z Konohy nosili na chrbte znak klanu Uzumaki (alebo dediny Uzushio). Možno to bola len náhoda, alebo zámer že Naruto mal na svojom oranžovom úbore hneď dva tieto znaky a to po stranách na ramene. (Tuším jeden i na chrbte?)