.

Situácia u hotela, na bojisku pod žiarivou bariérou, nevyzerala dva krát prívetivo. Obe strany uviazli takpovediac na mŕtvom bode. Unavený Akamaru, Kiba a Neji preferovali skôr boje na blízko. Zato Mloci sa už do útokov na blízko až tak nehrnuli a namiesto toho sa pokúšali o výpady na diaľku za pomoci elementárnych techník a podobne. Tie ale v mnohých prípadoch mali nižšiu úspešnosť než boj na blízko. Zranený Kakashi postával za trojicou sledujúc ako sa každý mločí výpad obrátil v zlyhanie a každý ich bol prerušený z dôvodu vysokého počtu mlokov. Pretože tí mloci sa stále znovu a znovu postavili na nohy, teda väčšina z nich.

.

Takto to šlo peknú dobu než sa na scéne neobjavila akási obéznejšia ženská. Bola tak statne pri tele, že musela chodiť naširoko. „Ale, ale, zlatká. Zdá sa mi to, alebo vážne dostávate riadne na hubu? No nebojte sa, Mamča dá veci do poriadku." Jej silný, chrapľaví priam ropuší prízvuk sa zarýval do uší, ako moc hlasná bola.

Jej príchod vyvolal pozdvihnutie medzi obliehajúcimi. Ich morálka či nadšenie ktoré upadlo vďaka opakovaným neúspechom sa znovu dostalo na úroveň kedy pôsobili dojmom, že majú výhru už istú. Azda všetci poľavili v ostražitosti, keď si na čas prestali všímať obrancov. Chceli sa okolo nej zhluknúť s nadšením ako malé deti, ale jej rázne krok vpred im to nedovolili.

.

So záujmom pristúpila ku korytnačej hlave. „Ach, ten ksicht by som spoznala nech sa schová za čokoľvek" Povzdychla zhlboka. „Tak teda dobre... predpokladám, že ho zložili tamtí fešáci." Slovne poukázala na trojicu plus pes pred hotelom, ale defakto odpoveď už bola jasná, keď sa k nim otočila. „Si myslíte, že ste dáke veľké čísla, že áno?" Zvolala na nich káravo s rukami v bok. „Takých už tu bolo. Nemyslite si, že pokiaľ nemáme fajné nádobičko a oblečky, že sa na nás môžete neustále pozerať z hora." Porozhliadla sa na všetky strany po postávajúcich mlokoch v sekunde oľutujúc to prirovnanie.

Celá scéna skutočne vyzerala ako roztržka pouličných gangov, medzi vyfintenou šľachtou a výkvetom zo slamov (najchudobnejšie štvrte), ktorá mala vyvrcholiť k boss-figtu.

.

Zhlboka si povzdychla. „Tak teda fajn zlatká, zase to vyzerá, že sa do toho musí vložiť silná ženská ruka." Za povzbudzovania mlokmi aktivovala svoju premenu a po nejakej tej chvíli sa obrancovia dívali na vráskavú žabu, tak veľkú že by si ich všetkých mohla narvať do papule a ešte mať miesto na ďalšieho.

.

Kakashi a jeho tým mal znovu pýtavé výrazy či to myslia vážne.

.

Ich pohľady sa stretli s Mamčiným, lenže sa z jej sa nedalo nič vyčítať. Okolo stojaci obojživelníci zato na druhú stranu veľmi nadšene očakávali čo sa bude ďalej diať.

Ropucha na svoju akciu nedala dlho čakať a spustila rytmické žabie škvŕkanie striedavo raz o vysokých tónoch a raz o nízkych. Vzduch sa zavlnil formujúc rázové vlny smerujúce na bariéru a obrancov pred nimi. Tí sa museli doslova chytať za uši ako strácali koncentráciu pri tomto útoku.

.

Bolo to tak intenzívne až Kakashi praskol v biely oblak.

Mamča sa zastavila pri tejto zmene, ktorú nečakala a hodnú chvíľu jej nedochádzalo čo sa stalo. Kmitajúc očami po celom okolí, očakávala že každú chvíľku príde od neho dáky nečakaný útok, alebo niečo podobné. Ale nevedomky dávala obrancom možnosť sa zorientovať. Až si to uvedomila vyslala signál aby vyšli mloci do útoku. Keď neprišla okamžitá odozva rozhliadla sa očami naokolo, aby v šoku zistila že ten jej zvukový výpad na nich účinkoval viac než na obrancov. Dva krát pregúľala dokola oči ako v duchu zalamentovala.

.

Hlasito zaškvŕkala napínajúc svoje obézne telo. V moment na to sa to jej masívne telo vznieslo k oblohe.

.

Zvyšným trom obrancom bolo úplne jasné čo sa stane až gravitácia vydá plody svojho pôsobenia. Vysielačky preukázali svoju uplatnenie, keď netrvalo ani chvíľu než sa dohovorili a získali nové inštrukcie. Rozbehli sa k diere v bariére, ktorú pre nich Ten-Ten otvorila.

.

Ledva ňou stihli preskočiť dnu, keď tá tučná bomba dopadla tam kde pred tým stáli. Než sa diera uzavrela prenikla dnu len slabá dávka make-upového bahna, ktorý pokryl prednú stranu bariéry ako kvalitná bahnitá maska, prerušiac tak obidvom stranám výhľad.

Na tvárach obrancov sa zračila úľava, ale na očiach Mamči zase zlosť. Jej brucho sa vypuklo a spľasklo v tak hlasitom zaškvŕkaní že jeho ozvena otriasla i priestormi hotela. Čochvíľa Mamča znovu vystrelila k oblohe, aby dopadla priamo na kopulu bariéry.

.

Otriaslo to celým hotelom a zdalo sa že bariéra povolí. Dokonca i zemina v okolí sa rozvibrovala ako keby sa chcela skvapalniť.

.

I keď Mamča na moment ustala na vrchole, skrz vibrácie a možno i klzkosť sa jej končatiny na vrchole pošmykli.

.

Útočníci v zdesený sledovali ako sa tá žaba skotúľala od hora až k nim. Momentum však už bolo tak veľké, že sa prehnala skrz ich rady premieňajúc bývalú záhradu v troskách na nepoznanie.

.

Zúfalé jačanie mlokov značilo prerušenie obliehanie hotela pod bariérou. Aj keď gúľajúca žaba prevalcovala tak tretinu z nich, tlaková bahnitá vlna ktorú po sebe jej telo zanechala, zmiatla druhú a zvyšok buď stratil motiváciu čokoľvek ďalej sami podniknúť, alebo sa vydali za Mamčou nasledujúc jej hlbokú stopu.

.

Nastalo ticho ktoré obrancom ponúklo priestor na vydýchnutie. Avšak i keď bol jeden boj u konca celý konflikt zďaleka ešte nie a práve preto už dostávali skrz vysielačku novú sadu inštrukcií.

.

.

Pokiaľ ide o Naruto, ktorej vedomie sa nachádzalo v hlbinách jej podvedomia(?), či tela(?), tak tej sa konečne plne vrátilo sebavedomie k boju. Možno to a i mnohé ďalšie dospelo do bodu, že sa v istej v priemere dobre utajenej kúpeľni, kde sa nachádzalo jej skutočné telo, dosiahla istá kúra posledného štádia.

Bazénová voda v ktorej sa vyvárali na červeno sfarbené dievčiny, v počte tri plus jedna plus neznáma (v podobe čakrového obalu), už pripomínala oranžový bublajúci gél.

.

Telo pacientky zachvátilo pnutie podobné aké zachváti zem pred blížiacim sa výbuchom sopky. Kruhová pečať na jej bruchu sa rozšírila o novú sadu znakov a tá pôvodná sa od stredu vyčiernila, akoby predstavovala okno skrz bariéru. Z daného miesta vytreskol hustý gejzír pary.

Čoskoro sa miestnosť vyplnila bielim oblakom ktorý sa tiahol škárami, šachtami a chodbami až na povrch.

.

Zatiaľ čo blondína bola stále v strnulom stave postava stvárnená jej čakrovým obalom otvorila oči čož šokovalo prizerajúcich. Zaznel zvuk odpudenia a všetky tri ošetrovateľky odhodila neznáma sila von z bazéna na dlážku. Žena hýbala Narutinými rukami ako keby boli jej vlastné a poskladala niekoľko pečatí.

Aktivovala sa technika, ktorá urýchlila tento gejzírový proces zahaliac celú miestnosť do nepriehľadného bieleho oblaku.

.

.

Medzitým v Narutinom vnútri blondína znovu precitla. Zas stála v zatopenej chodbe pred známou mrežou. Celý priestor sa zatriasol ako pri zemetrasení. Do chrbta ju zasiahol prúd vody sta prívalová vlna, ktorý ju hodil k mreži. Ani nepostrehla kedy ňou prešla, keď jej telo vražilo do ležiacej líšky. Prúd v ktorom sa nachádzali bol tak silný, že keby neschmatla za jej srsť, odnieslo by ju niekam do diali.

.

Náhle však prúd obtekajúcej vody, vystriedal tlak veľkej hĺbky. Uvedomila si že sa nachádzajú pod hladinou toho oceánu v ktorom sa nachádzala tá skladačka, ala hlavolam vyššieho stupňa než Hard-Core. Teraz ale na jej mieste bol bijuu. Pozrela k hladine, zbadajúc za ňou tú skladačku ktorá tentoraz vytvorila zo svojich častí prstenec. V jeho strede bol dokonalý obraz jej Jinchuuriky pečate tak ako v tú chvíľu vyzerala v reálnom svete. Otvorila sa ako čierne okno... ako tunel skrz čiernotu... ako brána skrz pečať.

Keď to Kurama uvidel, na rozdiel od blondíny ihneď pochopil na čo sa díva. V jeho očiach sa usadil amok. Pokúsil sa hýbať, plávať, ale nejaká gravitačná sila ho držala na tom mieste. Uvedomiac si že sa nikam nedostane začal zlostne hulákať smerom k hladine. „ČARODEJNICAAAAA! NEMYSLI SI ŽE ŤA NECHÁM ROBIŤ SI ČO SA TI LEN ZACHCE! TOTO VÁS PRÍDE DRAHO! POČUJEŠ MA!? DRAHÓÓÓÓ!"

Svoj zlostný výlev zakončil tak mohutným a dlhým beštiálnym zavitím až Narute zaľahlo v ušiach a jediné čo počula bolo pískanie. Rev bol tak mohutný až sa oceán ktorého stredom bol, rozostúpil do všetkých strán. Nie... bolo to akoby odpudil všetku tekutinu priamočiaro od seba.

Odpudenie dokonca zapôsobilo i na blondínu a ako strelu ju to poslalo k oblohe, priamo k pečati. Ako sa dívala na líšku pod sebou, do jej tváre sa votrel zmiešaný výraz prekvapenia, smútku a odhodlania dotiahnuť to do konca.

.

Ledva si stihla uvedomiť, že sa nachádza zas v zaplavenej chodbe, keď jej došlo že je stále unášaná vzad a známa mreža spolu s bijuu sa jej stráca z dohľadu. Chodba už bola zaplavená len do polovice svojej výšky, ako bola vytlačovaná nejakou silou.

.

.

V kúpeľni nastala posledná zmena, všetok gél z bazéna sa vsiakol do čakrového plášťa až sa utvorila nepriehľadná guľa o dvojmetrovom priemere. Unikajúca para zosilnela natoľko až osadenstvo pritlačila svojím náhlym tlakom ako gravitačné preťaženie k zemi.

Ku koncu samotná vec akoby explodovala vyšlúc nahor ohromné množstvo energie. Miestnosťou prešla energetická vlna, ktorá porozbíjala čo sa dalo. Hady ktoré slúžili ako limiter zasyčali rozpadajúc sa v prach. I keď cez mliečnu hmlu nebolo nič vidieť a explózia spôsobila pišťanie v ušiach trhanie kameňa bolo priam cítiť.

Tak či onak, z hláv im skĺzli uteráky a všetky tri zomdleli.

.

.

Numou sa prenieslo dunenie výbuchu. Výboj stĺpca energie smerujúci spod zeme až k nebesiam vyrezal dieru do hustej periny tmavých oblakov na oblohe.

.

Cez dokonale kruhovú dieru nakukal mesiac v splne osvetľujúc stúpajúcu špirálu oblakov bielej pary unikajúcich z pozemku istého obchodu. Vzduch bol tak preplnený čakrou až okolo pomyselného piliera svetla spájajúceho nebo so zemou sa tvorila statická elektrina a iskriace výboje boli kde tu po celej jeho výške.

.

Nastala poveternostná anomália kedy sa oblačná perina na oblohe začala pomaličky otáčať ako obrovský disk ktorého stredom bol spomínaný pilier. Skoro akoby šlo o jeden obrovský výr. ...o oko Hurikánu.

.

Táto udalosť sa dala pozorovať z dosť úctyhodnej vzdialenosti. Pritom sa dala vycítiť ešte z väčšej.

.

Samozrejme to nezostalo nepovšimnuté a k Nume sa blížilo niečo potenciálne nebezpečného. Niečo čo disponuje veľkou silou. Konkrétne sa toto niečo blížilo úctyhodnou rýchlosťou, letiac oblohou.

.

.

Samotný svit z mesiaca v splne dosiahol i útroby už ťažko utajiteľnej kúpeľne. Nové stropné okno bolo dostatočne veľké na to aby miestnosť pod ním bola ochránená pred úplnou temnotou, keď už osvetlenie nesvietilo.

.

Dievčatá, ošetrovateľky sa pomaly preberali k životu, obzerajúc sa naokolo. Ich kože už bledli z červenej na ružovú.

Teplá para z kúpeľu síce stále tvorila nepriehľadnú mliečnu hmlu, ale každou sekundou bola slabšia a slabšia. Čoskoro sa im naskytol pohľad na siluetu postavy stojacej v pozostatkoch bazénu. Ako náhle ten strieborný svit poriadne dopadol na dané telo menil sa do zlovestne červených odtieňov.

Ich krv tuhla v žilách, keď uzreli ako sa okolo daného subjektu niečo mihoce. Niečo čo by sa dalo popísať ako huňaté chvosty. Nebolo pochýb čo im prichádzalo na um a od strachu sa ani neodvážili pípnuť. Zdalo sa im, akoby ich celá snaha vyšla na nivoč a nastal najhorší možný scenár.

.

Postava zahalená v stĺpci stúpajúcich oblakov sa začala hýbať a trojici zmodrali tváre. Bolo im jasné, že stačí jediná chyba a budú odhalené, ale i tak ani jedna nemala odvahu pohnúť čoby len prstom, dúfajúc v že si ich to nevšimne.

Nakoniec si ich to, ale všimlo... vykročilo k nim a oni zmrzli. Už ani nedokázali vnímať čo vidia. Kroky bosého chodila o dlažbu zneli ako odbíjanie posledného osudu... zastavilo sa to keď to opustilo bazén.

.

Ste v poriadku?... Zaznelo, ale slovám nebolo rozumieť, alebo vôbec neboli vyslovené nahlas.

Bez reakcie...

.

„Hej! Viem že ma vnímate. Tak sa vás pýtam či ste v poriadku?"

Daná vec sa rázom scvrkla. Nie, silueta postavy sa náhle zmenšila.

.

Prebehlo niekoľko sekúnd ako biela perina slabla, ale nakoniec sa všetkým trom podarilo zaostriť na čupiacu blondínu, ktorá na nich skúmavo zazerala s trošku prihlúplym výrazom.

Karin sa prevrátili oči a takmer znova upadla do bezvedomia. *Faint off*

Sakura sa od mentálneho vyčerpania s povzdychom rozpleskla o podlahu. *Break Down*

...a Kabuto si pleskla rukou kolmo na tvár. *FacePalm*

.

„? Ale vážne, čo je vám?" Spýtala sa znovu, keď na ňu začali reagovať.

„Eh... to nerieš... únava..." Vydrala zo seba postupne Sakura zamietavo mávajúc rukou, porazenecky dívajúc sa do zeme.

.

„Divné, ale... zdá sa mi to, alebo ste ružové? Normálne by som to očakávala len od tvojich vlasou, ale..."

„Ty máš čo hovoriť! Pozri sa na seba!" Pohliadla na ňu a i ostatne ju nasledovali. „Si to vôbec ty? Si vôbec v poriadku?"

.

Naruto sa pozorne zadívala na svoje ruky sledujúc ako sa jej zružovená pokožka vracia do pôvodnej farby. Po chvíľočke sa usmiala, vstala a nadšene sa zatočila na jednej nohe. Pobavene zakončila v dákej bojovej póze. „Cítim sa neskutočne skvelo. Oproti tomu ako blbo som sa cítila za posledné dni, je toto nebo." Začala sa preťahovať ako pri rannej rozcvičke. „Hmm, žiadna zmena oproti normálu."

Trojica s abstraktným výrazom na tvárach sledovala ako istá dobre stavaná blondína sa pred nimi rôzne preťahuje, ignorujúc svoje Evino rúcho i hustú blond hrivu presahujúcu dĺžku jej chrbta.

„Šhandžaróo..." Preriekla medička bez energie. „Čo to vlastne malo znamenať to pred chvíľou, tá tvoja silueta? Ten zlovestný zámer. Uťahuješ ši z nás?"

.

„To nie, ale... neviem či vám o tom môžem povedať."

„Tak počúvaj, znepokojuje ma, že to musím povedať nahlas, ale..." nadýchla sa. „Za posledných pár dní som sa o tebe dozvedela tak moc, že by som mohla písať tvoj vlastný diár. Okamžite to vyklop! To nebola tvoja myseľ čo som ešte pred chvíľou cítila. Však že nie?"

.

„Eh... Ve-veľa sa toho udialo a... a Kyu má poriadne zlú náladu."

„Tak teraz neviem čo ma má desiť viac: Tá reakcia, alebo fakt že to voláš zdrobneninou." Sakura znovu zhlboka povzdychla.

.

„Tak teda." Založila si blondína ruky na hrudi na znak dôležitosti. „Síce mi pár vecí uniklo, ale konečne môžem prehlásiť, že je na čase aby som sa konečne zapojila i ja."

„Námietka!" Zastavila ju Kabuto. „Naruto san, mala by ste vedieť, že teraz už by si mali mloci uvedomiť vašu dôležitosť a preto zameria na váš svoju pozornosť. Nemôžeš si len tak odísť."

.

„Hm. Vlastne to bol pôvodný plán. Pôsobiť ako návnada dokiaľ nebudem schopná boja. Teraz je to už v poriadku."

„To bokom, ako môžeš vedieť že sa bojuje? To si navyše dáke médium?" Pridala sa unavene Karin prehlušiac Sakurinu tichú poznámku „Tak týmto sa ťa podarilo ukecať..."

.

„Uhm... No... Vlastne som to tak dáko odhadla. Hovor tomu tušenie. Je nevyhnutné aby som urovnala veci, ešte keď sa dajú."

„Na to zabudni!" Zamračila sa na ňu Sakura. „Uvedomuješ si ako moc energie sme vynaložili, aby sme ťa dali dokopy? A prvú vec čo vypustíš z úst je že ideš do boja? Je mi celkom jedno že si zabednený idiot, ale po tom všetkom čím som si musela prejsť, tak ti poviem jedno:..." Jej trasúce oslabené telo postavila na nohy len za pomoci vlastnej vôle. Výhražne namierila svoj ukazovák priamo na tvár blondíny. „Pokiaľ na tom tvojom zvrhlom tele nájdem čoby len jediný škrabanec, alebo modrinu tak ta zbúcham do guličky tak, že ani Tsunade Sensei ta neposkladá do pôvodnej formy.

.

„Um." Prikývla s kvapkou potu na tvári, tak odhodlane, že ružovláska šla do kolien.

„Načo sa obťažujete, nebolo by lepšie jej jednoducho nedovoliť odísť?" Napravila si okuliare Kabuto po tom čo sa posadila chrbtom k stene.

„Hej... keď už je o tom reč..." Žundrala červenovláska. „Tak nevesta by mala odpočívať... všetkých bude trápiť pokiaľ bude mať modrinu na oku... ale aj tak ma tu už nikto neberie vážne..."

„Okrem toho, nezabudol si čo sa stalo, keď si sa posledne vzdialil z môjho dohľadu, že nie?"

.

Naruto sa na chvíľku zamyslela. Do jej tváre sa votrelo zapýrenie ale to rýchlo striasla. „Žiadny problém toto telo nebude mať žiaden šrám. Vlastne ani sa od teba nemusí ani len nevzdialiť." Prehlásila hrdo.

„...?"

„...?"

„...?"

.

*Kage no Bunshin no jutsu*

V okamihu sa zjavili tri jej klony. Obrátila sa k nim a ako dajaký generál im porúčala. „Vyraziť von a tam sa namnožiť! Nasledujte babičkine inštrukcie! Tento boj treba vyhrať ešte pred úsvitom!"

.

Klony prikývli a hneď sa podujali k akcií. Prvý priskočil do prázdneho bazéna naznačiac že dáva rabaka. Ďalšie dva to ihneď pochopili a už jeden po druhom leteli skrz otvor na povrch. Posledný čo tam zostal usúdil, že musí zvoliť inú cestu než dieru plnú ostrých skál a preto sa vydal chodbou cez šatňu.

.

Karin schúlená v sede a s rukami okolo kolien si zhlboka i sklamane povzdychla. „Nič nehovorím, vôbec nič nehovorím. Načo by som aj niečo hovorila, keď to niekomu nedôjde ani po stovke opakovaní." Prechádzala do zdeptaného mumlania.

„Hej blbe, nevadí ti ako moc odhalený si?" preložila za ňu Haruno.

.

„Hm? O čom to hovoríš Sakura chan? Sme v kúpeľni zakrývať sa nemá význam." Usmiala sa.

Ružovláska prehodila niečo o nákazlivosti Satsukyných manierov a jej tmavovlasejšia kolegyňa brblala niečo o chýbajúcom rozume.

„Heh. Naruto san, vonku je hlboká noc. Nebudete sa bez oblečenia cítiť nesvoja?" Dodala bielovláska.

.

„Hmm, o tom že by mi bola zima sa báť nemusíte, zvládla som i horšie tréningy."

„...A práve ma prešiel záujem o túto tému." Zahodila motiváciu ružovláska.

„Heh. Niekto na to skrátka musí prísť tou ťažšou cestou." Prihodila bielovláska.

„... tak ja vsádzam, že jej to nedôjde pokiaľ nedostane poriadny šok." Prestala brblať červenovláska a zvyšné dve nasucho preglgli.

.

Prešla dobrá minúta než sa dlhovlasá blondína začala pri pohľade na zdrvenú trojicu nudiť. „Čo teraz?"

Všetkými troma to cuklo, ale len bielovlasá odpovedala v dôležitom tóne. „Meditácia je dôležitá..." Hľadala ďalšie slová, ale pri pohľade na Naruto ktorá už bola v meditačnom sede a už meditovala onemela, tak isto ako i zvyšná dvojica. Síce sa náhodou podarilo zamestnať hyperaktívku meditáciou, lenže samotný pohľad ako energeticky sa do toho vložila, ich obral o posledné zvyšky ich vlastnej energie...

Od vyčerpanosti ich prepadli mrákoty a v kúpeľni zavládlo ticho.

.

*Nabudúce: Zápis na boss Fight?

Poznámky:

-slam / slami – najchudobnejšia štvrť, geto, kde domy (obydlie čo má aspoň dve steny) sú z toho čo bolo po ruke, alebo ide o provizórne stany (jedna plachta ako strecha postačí), väčšinou tu neplatia žiadne zákony a vládne tu anarchia či gangy.

-Tá silueta v oblakoch. – Keď vezmeme príklad kedy niekto/niečo stojí na vrcholku hory a oblaky sú pod tým vrcholom. Keď zasvieti slnko na postavu/útvar. Náhodný prizerajúci z pod oblakov, môže vidieť kde aký úkaz. Keď túto myšlienku vypustíme tak potom to čo tie tri videli...