Nočný chladný vánok priniesol uvedomenie pre trojicu Narút a tak bola Numa ochránená pred nevšedným hromadným exhibicionizmom. Ale i tak v dedina začala žiť tak trochu iným nočným životom než by jeden od kúpeľného mesta očakával.
.
Na jednej strane bolo neobvyklé veľké množstvo na vlas rovnakých blondín. S nádhernými krivkami odeté do sexi bikín skákali po strechách, múroch či sa preháňali ulicami, ťahajúc za sebou svoje bujné blond hrivy. Na druhej zmetené zvyšky mločích prívržencov roztrúsených po celej Nume.
.
Obidve strany najskôr na seba navzájom nazerali ako na nový deň ale stačilo pár naťahovačiek, aby sa spustila naháňačka.
Samozrejme bežný mlok sa nemohol so slečnou rovnať v jej obratnosti, ale na druhú stranu jej údery mali voči mločej koži skôr masážny účinok. Síce prišla s plánom udri silnejšie, či viaceré udrite na raz, ale rýchlo sa stretla s divosťou, že i keď ich zaborila do zeme tak sa znovu a znovu postavili na nohy.
.
Obojživelníci naberali na slepom odhodlaní ich pochytať a nie u všetkých to bolo z vytočenosti či preto že to bolo v pláne. Lenže ich plány sa ihneď rozpadali keď sa blondíni rozutekali po celej Nume zbierajúc informácie, čo sa kde deje. Púšťajúc sa len sporadicky do dákeho súboja, končiac väčšinou šľapákom jej nôžky na ich tváre a útek.
.
Teda len do chvíle než sa žaba Mamča otriasla zo šoku. Jednak zo zgúľania sa z bariéry a za druhé z roja hopsajúcich pobehlíc. Vo svojej ropušej podobe sa zahnala po nich jazykom. Slizký bič ich zopár zasiahol, ale tie praskli v obláčiky.
Vyskočila k oblohe, že sa poobzerá po Nume, ale pri pohľade koľko ich je jej navrela žila. V tom si ale všimla jednu špecifickú... Stále v Evinom rúchu stála na špičke najvyššej strechy v okolí, ktorá patrila istému obchodu s oblečením a dívala sa jej smerom.
Nasledovala séria skokov ktorými krátila vzdialenosť medzi nimi.
.
Naruto však nezaháľala a rozostavila čerstvú dávku klonov na strechy medzi ňu a nadmieru prerastenú žabku.
Krátky výpad od presunutých klonov nezaznamenal úspech a obluda sa zastavila až na námestí, pred obchodom, ktoré už zažilo lepšie časy. Pomyselný parčík a trhové stánky boli v žalostnom stave. Sem tam boli nánosy bahna nielen zo záhrady a stále stojace kaluže vo vyhĺbených jamách. Pozorne si prezerala prítomnú obranu i svoj hlavný cieľ.
.
Toho využil jeden klon, ktorý vyrazil po zemi čelne k ropuche. Dobehla až priamo k nej a zo všetkej sily a s hlučnou vervou vrazila svoju päsť do žabieho brucha. Nie, priam ju do neho zaborila.
.
Nastalo na pár sekúnd ticho pri ktorom danému klonu došlo ako moc neúčinný bol ten výpad. S orosenou tvárou pozrela na hor, aby si v priamom prenose obzrela vnútro otvorenej žabej huby. Ani nestihla poriadne pípnuť a už jej zo žabej tlamy trčali len nohy.
Táto muška bola príliš netvárna na okamžité prehltnutie a tak musela Mamča kývať svojou hlavou na všetky strane v snahe nájsť možnosť v ktorej sa jej to podarí. Nakoniec zaklonila hlavu na hor do polohy v ktorej ju mohla vsať už celú. Narutine nohy sa pomaličky strácali v jej hube, ale obetovaný klon došiel k vyslobodeniu a praskol.
.
Efekt prenosu spomienok na seba nedal dlho čakať a všetky klony v Nume sa striasli znechutením.
.
Najvyššie stojaca orosená Naruto sa trápne zasmiala snažiac sa trochu odľahčiť situáciu. „Tak toto som rozhodne nečakala. Ten jej jazyk je fakt niečo. Sliz je jedna vec, vysávanie čakry druhá, ale tá paralýza je už moc."
.
Síce si to povedala sama pre seba, konštatujúc na hlas, ale i tak jej prišla z oblohy odpoveď. „Ako vidím, máš talent dostávať sa do bizarných situácií, Naruto." Bol to neutrálny, takmer bez emočný mužský hlas, ktorý jej prišiel veľmi známi a len čo sa za ním obhliadla, jej oči sa rozšírili dokorán.
.
Z oblohy k nej klesal osamotený a i cez to poriadne rozbúrený oblak piesku. Bol tak nasiakli čakrou, že na prvý pohľad nebolo isté či je to skutočne piesok, voda, alebo energia.
.
Až toto abstraktné, agresívne dielo kleslo dostatočne nízko, bolo za mesačného svitu možné uzrieť vršok postavy ktorá z toho oblaku vytŕčala. Alebo na ňom stála? V hrdej dominantnej póze s rukami prekríženými na hrudi, zahalenej do bordového plášťa bez kapucne prikrívajúcu šedú vestu. Strapaté sýto červené vlasy odhaľovali červené tetovanie nad ľavým okom bez obočia. I bez veľkej tekvice v tváre presýpacích hodín na chrbte bolo jasné o koho sa jedná.
.
„G-Gára?" Otriasol sa jej hlas.
„Naruto, mám toľko otázok, na ktoré chcem odpoveď. Táto abnormalita naokolo tohto osídlenia, môj nepokoj a tvoje vzdialené volanie... ale v prvom rade či je v poriadku pre teba ukazovať sa v tejto forme." Kazekage z piesočnej sa na ňu díval upreným pohľadom, premeriavajúc si ju od hlavy k päte.
.
Blondína pohliadnuc na svoje nahé telo sa začala červenať. Vydala niečo ako zhíknutie a pokúsila sa zahaliť vlastnými rukami.
Ropuche ich rozhovor prišiel na dlho a využila nepozornosť celej obrany i cieľa a vystrelila po svojej koristi svoj dlhý jazyk. Triskom preletel celú tú vzdialenosť a omotal sa okolo Naruty. Tá splašené zhíkla a ako sa ten jazyk vracal spať i s jačiacou blondínou, ostatné klony len s hrôzou prizerali.
.
Našťastie, pre jedno hubku číslo dva, praskla skôr než sa návšteva ropušieho žalúdku stala skutočnosťou.
Mamča sa provokačne oblizla pohliadnuc na ďalšie koristi. Tých to ale znechutením striaslo po druhý krát a račej praskli z vlastnej iniciatívy.
.
Týmto tam s hladnou žabou zostal už len Gára, ktorý sa k nej pomaly otočil.
*Skrížili svoje bezvýrazné pohľady.
.
„Je celkom neslušné prerušiť rozhovor iných. Radím vám aby ste sa vyhli súboju so mnou, nemám dobrú náladu." Riekol s kamenným pokojom v hlase, ale jedinú odpoveď ktorú dostal, bolo ropušie ohlušujúce zaškvŕkanie.
Zato jej mločie deťúrence, ktoré ju dohnali mali hromadu buranských poznámok na jeho adresu. Mamča niečo zaškvŕkala a ako po vydaní rozkazu sa rozostavili do bojových póz.
.
Ropucha sa zhlboka nadýchla a z jej úst vytryskol mohutný vodo-trysk.
Časť Gárovho piesku z oblaku na ktorom stál sa v sekunde sformovala do podoby štítu absorbujúc či odraziac vodný útok. Kazekage stále s kamenným výrazom začal klesať so svojím oblakom k zemi. Premočený štít bez váhania odhodil pred seba na námestie kde sa rozpleskol ako by bol z blata.
Len čo bol dostatočne nízko mloci na neho zaútočili všetkým čo im prišlo na um. Zbrane i techniky. Dokonca zhodili na neho i kus blízkej budovy.
.
Avšak...
.
Gára nepohol ani prstom. To rozbúrený oblak zneškodnil každý výpad a priam roztrhal trosky tej letiacej budovy. Rozpľasknutý mokrý piesok na ulici sa začal hýbať, stáčať okolo miesta kam jeho pán klesal, vypudzujúc zo seba nasiaknutý vodu, naberajúc na množstve a formujúc kopec na ktorého vršok dosadol samotný oblak.
Mloci vyrazili v pred v útoku telo na telo.
.
* Suna Shigure * (Piesočný dážď.)
Útočníci boli poodrážaný ako loptičky nepreniknuteľnou hradbou piesočných striel vyletujúcich z kopca. Guličky mali tak výraznú kinetickú silu, že stačilo len pár rán a mutanti už leteli vzad. Bolo to tak zdrvujúce, že mnohý i napriek ich kožiam mali problémy vstať.
.
„Aká to nehorázna opovážlivosť!" Piesok okolo Gáry sa pomaličky rozostúpil ukazujúc viac z hornej polovice jeho tela, stále ale zakrývajúc jeho boky i nohy. Na tvárach niektorých obojživelníkoch sa začal javiť strach pri zistení, že i cez to všetko má od začiatku založené ruky. Následne prišiel hnev, že na nich pozerá tak zhora. „Toto je vaša posledná šanca sa vzdať."
Mamča sa s chuti zasmiala. Teda... ak sa ten ropuší zvuk dá nazvať zasmiatím. Avšak i to rehotanie stačilo, aby dodalo nevídanej odvahy jej deťúrencom. Z okolia sa zišli ďalší, pridávajúc sa k nadchádzajúcemu útoku.
.
Gára nedbal na ich vysokú morálku. „Vaša voľba." Po prvý krát rozložil svoje založené ruk celým oblakom klesol do pol pása do pieskového kopca. Poskladal zopár pečatí, dlane vsunúc do piesku pred ním.
* Ryuusa Bakuryuu * (Púštna lavína.)
.
Hoci obojživelníci i s Mamčou podnikli výpady, ich útoky absorbovala piesočná stena. Samotná zemina z celého námestia i pod ním sa premenila na piesok. Pohybujúca sa masa tohto piesku odignorovala i kamenie, rastliny či dlažbu a vztýčila sa k oblohe. Mloci prepadli v zdesenie, keď sa na nich zo všetkých strán vyvalila mnohometrová piesočná tsunami. Pokúsili sa tomu utiecť, mnohý povyskakovali do výšky, ale piesková povodeň bola ako živá bytosť. Mnohé vlnky povyrážali v správne miesto v správny moment, aby ich zrazili dolu. Do jazera z piesku, ktoré ich nemilosrdne pochovalo za živa než jeho pohyb ustal.
.
Jediná ktorej sa podarilo uniknúť bola Mamča, vyskočila tak prudko a tak vysoko že ju piesok nezastihol.
Gára ju sledoval svojím pohľadom. Keď začala klesať dole, v mieste jej predpokladaného dopadu roztvoril pre ňu piesok, vytvoriac tak dieru istej smrti.
.
Vidiac že letí do vlastného hrobu, pokúsila sa použiť svoj jazyk na dáku budovu či strom aby sa pritiahla k nemu.
„Nenechám ťa!" Natiahol k nej roztvorenú ruku. Z okolia piesočnej jamy vyrazil piesok k oblohe a zachytil jej jazyk skôr než sa mohol navíjať.
.
Zovretie bolo tak silné, až spanikárila a rozhodla sa pre ústup. V snahe sa vyslobodiť sa pokúsila prehryznúť si vlastný jazyk. Lenže... zabudla, že nemá zuby a tak sa so slzami v očiach, dívala ako ju táto ruka natlačila do diery i s jazykom ktorý chcela opustiť. Okolitý piesok sa na ňu vrhol obaliac ju do guličky ako strúhanka kroketu.
.
Kazekage namieril svoju roztvorenú dlaň na pieskový útvar a zlostne ju zovrel.
* Sabaku Kyuu * (Piesočná rakva.)
Piesková guľa sa s hukotom okamžite scvrkla, rozdrviac svoj obsah.
.
„Takže..." Zadumal keď boj skončil dívajúc sa na už nehybnú pláž pokrývajúcu námestie. „Je na čase zistiť čo sa tu deje." Obrátil svoj pohľad k budove za ním na ktorej pred tým stál Narutin Klon.
.
.
Pár minút vzad Suigetsu bežal ulicami Numy smerujúc k miestnemu obchodu s oblečením. Aby mohol niesť tri nevesty súčasne tak použil Gousuiwan no Jutsu (Technika silnej vodnatej ruky), vďaka ktorej sa mu napumpovali ruky svalovinou až tak že vyzeral ako kulturistická karikatúra, ktorá celý svoj život cvičila len bicepsy a trycepsy, ignorujúc zvyšok svojho tela.
.
Všimol si i začínajúcej bitky medzi skupinkou dlhovlasých blondín a nadmieru prerastenou ropuchou. „Heh... to zavítal cirkus do tejto dediny?" S nezdravým úškrnom na tvári sa rozhodol do toho súboja nemiešať. Lenže práve, keď sa zakrádal do obchodu, jeho oči uzreli prilietať niečo z oblohy. „Počkať?... Lietajúci piesok a tá aura z ktorej mi vyschlo v hrdle... žeby Kazekage z Piesočnej? Oj joj, čo je toto za cirkus?" Nepríjemne sa orosil. „Tak tomuto konkrétnemu by som sa mal vyhnúť oblúkom, ani nechcem vedieť čo tu chce."
.
V momente, keď sa z ozval vzdiaľujúci panický dámsky jakot, sa s pochybným úsmevom na tvári, prešmykol dnu. Jeho obočie poskočilo, keď to tam vyzeralo ako v práčovni: šnúry s povešaným textilom ponaťahované kade tade. „Skutočne cirkus... Hóóój, je tu niekto?" Zvolal na prázdny obchod. V nádeji, že sa niekto objaví nazeral medzi regály.
.
Namiesto toho, ale zaznamenal isté zhíknutie z poschodia. Okamžite vyskočil k miestu a zbadal istú blondínu tentoraz odetú v športových trenkách ako ju vytriasava studené znechutenie. „Uf. Tak to bolo tesné..." Nepokojne striasla hlavou, aby zahnala nepríjemné pocity na blízke stretnutie so slizkou ropuchou. Až skončila odhodlala sa obliecť si i jednoduché oranžové tričko. Nakrátko zápasila so svojími dlhými vlasmi aby ich dostala spod trička a trochu ich upravila. Uistiac sa, že toto oblečenie a vyzáš stačí, sa chcela rozbehnúť k zábradliu, ale až teraz si všimla istého tenkého chlapíka s extra mačo rukami ovešaného nehybnými nevestami: Ako čupí na zábradlí a pozoruje ju.
.
Od udivenia ustúpila o krok vzad a nastala trápna chvíľka, kedy navzájom na seba s prekvapením zízali nevediac ako zareagovať.
.
Naruto sa spamätala až keď sa z vonku ozvalo zadunenie. „A-ako vám môžem byť nápomocná?" Vyhŕkla zo seba narýchlo predstierajúc, že tu pracuje.
Suigetsu nahodil sarkastický grimasu úsmevu hovoriacu: Samozrejme, kto by uveril tejto báchorke? „Fajn! Tak teda zlato, je tu niečo s čim by si mi mohla pomôcť. Vidíš tieto tri? Potrebujú ošetrenie a nejako si myslím, že toto je to správne miesto kde sa im ho dostane."
.
„Skutočne?..." Opatrne si prezrela podozrivo doráňané ženy v pozostatkoch po bielych šatách. „V-vlastne áno. Je tu niekto kto by im mohol pomôcť. Hehe. Počkajte tu, pôjdem sa hneď opýtať." Prebehla okolo neho preskočiac zábradlie a ladne doskočiac na dlážku. Na moment sa zarazila, pretože jej došlo že asi nie je dvakrát presvedčivé pokiaľ by obyčajná predavačka bola súčasne i gymnastka. Ale než stihla čokoľvek podniknúť doskočil k nej, načože sa vyľakala. „Kiááá! Zbláznil ste sa!? Buďte viac opatrný!" Vyhŕkla na neho pri pohľade, že s tými troma sa zaobchádza ako s vrecami zemiakov.
„Hod sa do pohody, zlato! Tieto si prešli ešte horším zaobchádzaním a prežili to, takéto niečo im neublíži." Upokojoval jej reakciu s vrelým úsmevom.
.
„Naruto, musíme sa porozprávať!" Ozvalo sa od vchodu a spomínaná krátko zhíkla.
Samozrejme že vedela kto to k nej prehovoril, veď práve pre to sa obliekla. Aby nabrala rozvahy zhlboka sa nadýchla a vydýchla v príprave ho plnohodnotne privítať. Hneď na to sa prudko k nemu otočila. Lenže... pri pohľade na vznášajúceho sa Kazekageho, do polky tela obaleného v zúrivom oblaku z piesku príliš nasiaknutého čakrou, až nebolo možné zistiť v akom skupenstve ten pieskový útvar je, dostala šok. I napriek kamennému výrazu Kazekageho, aura ktorá ho obklopovala sa nedala nazvať inak než démonicky vražednou.
.
Zježilo ju tak prudko až praskla v obláčik pary.
.
Suigetsu i Gára sledovali ako po nej zostali len trenky a tričko.
Tieto dva kúsky klesli k zemi a vodnatec pocítil upriamený pohľad na jeho osobu a po tvári mu stiekla studená kvapka potu. „Zdravím..."
„..."
.
„Eh, zdá sa že miestna predavačka má tie svoje ženské dni." Pokúsil sa uhrať do autu s nanúteným úsmevom, neskoro si spomenúc že je hlboká noc a Kazekage mu to naisto nekúpi. „Ehe. Len žiadne unáhlené závery."
.
.
Vráťme sa ale znovu o niečo späť, kedy tretí z trojice pôvodných klonov, ktoré opustili kúpeľňu s novým strešným oknom, unáhlene smeroval k hotelu.
Zastavila sa až mala dobrý výhľad na kupolovitú bariéru. Stačila len chvíľka, aby sa upevnila v presvedčení že Ten-Ten má s tým útvarom niečo spoločné, že dedinčania sú v hoteli a že by praskla ak by sa k nej priblížila príliš blízko.
.
Rozhodla sa preto poobzerať po okolí a keď šla okolo nebohého obrieho mloko jaštera, nestačila sa diviť prečo má hlavu zaborenú v jazierku. Bola pripravená očakávať útok od mlokov, ale namiesto toho z jeho vrchu s pozdravom zoskočila dvojica Gai a Lee.
.
Vyľakala sa, nežne zhíknuť, keď doskočili ako dva zhodené kamene, kedy sa ich sa ich telá od bolesti vytriasli od päty k hlave na protest voči nevhodnému zachádzaniu.
.
Na moment vytuhla či ich to neprevráti ako dve sochy a oni nespadnú na zem.
Namiesto toho, za tohto päť sekundového okna si ju stihli premerať od hlavy k päte, previesť malý uvítací tanček a zakončiť vo vysmiatej hrdinskej póze s palcom na hor.
„Ako vidím naše slniečko sa úspešne vyspinkalo a teraz je v celej svojej materskej kráse na svojej zdravotnej prechádzke. Úplne z nej srší materstvo až tak že ma chytajú pocity závisti. Čo ty na to Wakai san?"
„S veľkou úctou ďakujem! Tak omamné, že sa nemôžem prestať dívať! Ale... Zadržte Chuuko san, v súčasnom svetle by sme ju mali nazvať mesiačikom, alebo mesačnou vílou."
.
„Takže celestiálne stvorenie, hm, hm. Hviezdička?" Kýval súhlasne hlavou.
„Nie, Luna, keď už tak."
.
„Počkať Wakai, všetky tieto mená v istom zmysle znamenajú to isté."
„Čože? Tak to som nevedel." Nadchol sa ešte viac. „Aké nevídané, Chuuko san."
.
Ich nadšenie rozruší Narutine nečakanú zhíknutie.
.
„Čo sa deje? Pocítila si konečne silu mladosti?"
„Ohó, aké úžasné, že sa Kitsune konečne prebudila."
.
„To nie je ono!" Otriasla sa, komentujúc práve nabraté spomienky. „Žaby sú hnusné... nikdy by som si nepomyslela, že byť zhltnutý je také... a ten jazyk... Brrr"
.
„Čo sa deje zlatko?" „Sestra, niečo ta trápi?" Zadreli jednotne pristúpiac k nej bližšie.
.
„Oh! ANO! TRÁPI MA!" Obrýkla ich tak súrne že ustúpili o krok. „Čo to má byť?! Prečo sa ukázal?!" Sťažovala si, rozhodiac rukami na stranu. „Ja som s ním vôbec nepočítala a i cez to všetko sa ukázal."
„Kto sa ukázal moje drahú dievča?"
.
„Gára!" Odula sa na nich.
„Gára-kun?" Zadumal sa Lee.
„Prečo by sa Kazekage ráčil ukázať... Počkať, neprišiel kvôli svadbe?" Zdesil sa Gai.
„Ohóóó, Gára-kun ti prišiel na svadbu?"
.
„On by o tomto celom vôbec nemal vedieť!" Protestovala v póze urazenej lajdy.
„Žiadny problém sestra, síce nepoznám podrobnosti, ale nie je to veľké plus, že i cez to prišiel?"
„Zadrž synu, myslím že viem kam tím naša dcéra mladosti miery. Čo ak prišiel na skutočnú svadbu? Ten šok, že by to tak nebolo, by ho mohol poriadne rozhodiť. Priam rozzúriť a prišiel by na rad incident. Samozrejme by padla všetka zodpovednosť na Konohu. Ale nemusíme sa obávať, stačí to zatiaľ hrať podľa pripraveného scenára pokiaľ mu nebude vysvetlené že je to pre reklamu. K tomu pokiaľ sa zamieša medzi svadobčanov bude to okey." Zdvihol palec nahor.
.
Narutou miklo. „On je ale niekto kto ľahko niečo zle pochopí. K tomu nie je na zozname hosti a čo dodať, on ma videl v tejto forme... úplne si musí myslieť, že je to naozaj. Preto je tak rozrušený!" Striasla sa, bezradne sa na tých dvoch dívajúc.
„Hmm." Zamyslel sa vážne Gai s rukou pod bradou. „Pokiaľ ide o tie vlasy, tak pre nevestu sú priam dokonalé."
„Tomu ver! Myslím si, že až ich Saske, teda Taizen, uvidí spadne mu sánka."
.
„Pravda. Žiadny muž nedokáže povedať nie takto dlhým a nádherným vlasom. Ale... to vyzývavé telo má možno až príliš odhalenej kože." Zapýril sa pri skenovaní jej tela pohľadom.
„Tak jest, úplne to vo mne vrie." Dodal husto zapýrený Lee.
.
Naruto chvíľku nechápala, ale v sekunde sa splašila keď kvôli tomu všetkému pozabudla, že je nahá. Dokonca pozabudla, že nehľadala žiadne oblečenie. S hanbou skrútila svoje telo snažiac sa zakryť pred ich zrakmi.
„Tak či onak môžeš sa spoľahnúť, že všetko potrebné zariadime."
„O áno, pokiaľ potrebuješ niečo na seba, rád ti ponúknem svoje."
„Alebo moje, ak by si chcela."
.
Ani nestačila vydať zo seba slovo a už sa začali promptne vyzliekať. Lenže v túto chvíľu dorazili k nej spomienky z pôvodného klonu číslo dva. S hlasitým zhíknutím ju striaslo tak moc, až praskla.
.
Obaja svalovci sa zmätene pozreli na rozplývajúci sa obláčik.
„..."
„..."
.
Obaja pocítili nepríjemnú trápnu kvapku na líci.
„Myslíte že?..." „Ehm, skôr vánok." „Oh áno trošku pofukuje." „Pravda, ako sa pravý: keď dámu správne vánok pohladí po tele, potom nežný hlások zaznie." „Kiááá ." „Dala do toho len viac elánu než by jeden čakal. Ale i to znamená, prejav sily mladosti." „Sila mladosti je v nej veľká a sme na to náležite hrdí." „Správne, správne." „Takže, kam šla?"
.
„..."
„..."
.
„Hmm, pravdepodobne sa muselo stať ešte niečo."
„Niečo také ako s tou žabou, ktorú spomenula?"
„No každý má asi vlastných protivníkov, ale teraz k veci." Odkašlal si a siahol po gombíku vysielačky. „Mám novinky!..."
.
.
Vráťme sa teraz do doby, keď praskol prvý z pôvodnej trojice klonov a preniesol svoje poznatky k originálu. Meditujúca blondína dostala tak veľký šok že sama hlasno zhíkla, potom čo ju poriadne vytriaslo, sa prekoprcla na chrbát kde ju vystrelo.
Tým vytrhla z ľahkého spánku i zvyšok prítomných.
„Šmarja, čo hučíš takto po ránu!" Zagánila na ňu červenovláska ospalo, hodiac po nej kamienok.
.
„Čo budem robiť? Čo budem robiť? Aaaa. Bez pochyby je tu kvôli svadbe. Tak čo budem robiť? Takto si urobí nesprávny akurát tak nesprávny obrázok. Jaaaj. Bude to veľký PROBLÉM!" Panicky švihala hnátmi do strán.
„Čo to tu blábolíš? Objavil sa niekto kto sa chce pridať k svadobčanom? Teraz? Si blbá?" Zívla.
.
„To je ono!" Zajasala blondína a prihnala sa k červenovláske. „Hej, hej, počuj." Zatriasla ňou. „Ešte stále je možnosť pripísať ďalšieho hosťa k svadobčanom, že áno?"
„Heee?" Znechutene na ňu pohliadla, ako by ju chcela pohľadom odrovnať. „No hej, ale nemohla by si počkať až mi prestane treštiť hlava?"
.
„Čože? Čo je vám všetkým?" Zarazila pri pohľade keď i zvyšok party vyzeral ako po rozbíjačke.
.
„Heh." Zľahka sa zasmiala bielovláska. „Toto je bočný efekt pre ošetrujúcich z predchádzajúcej kúri. Ani všetky opatrenia nezabránili tomu, aby nás nepostihlo toto vyčerpanie."
„Hó? Že by niekto uznal chybu? Na poskoka to sadne." Podrýpla ho ružovláska držiac si hlavu.
.
„Táto téma začína byť poriadne otrepaná a navyše pokiaľ zohľadníme výnimočnosť Jinchuriki. Nedá sa povedať inak, že i bez predchádzajúcich testov na tejto vzácnej vzorke nosičov bijú, ide o jeden veľký úspech."
„Ty sa veľmi rád počúvaš že áno?"
.
„Ale ste v poriadku." Nedala sa blondína a znovu zatriasla červenovláskou, ktorá upadala do spánku. „Hej, je to možné, že áno?"
„Prestaň hučať ty blbka! ...samozrejme že to je možné. Vždy je to možné, aj päť minút pred začatím. Ghaa." Zalapala po dychu. „Koľko je vlastne hodín? Kedy svitalo?"
.
„Je hlboká noc." Riekla naliehavo.
Svadobná agentka v ten moment mala celkom skysnutý výraz. „Počuj ty smrade, je mi jedno že si nevesta, ale ak ma ešte raz zobudíš, keď budem mať opicu tak ti jednu poriadne fláknem!"
„Technicky vzato netrpíme na otravu alkoholom, ale na čakrovú vyčerpanosť. Za nejaký čas by to malo odznieť." Poznamenala Kabuto.
Pritom hneď dostala trpkú odpoveď od medičky. „To ale neznamená, že ja nenaložím všetkým naokolo pokiaľ nesklapnete! Čo si vlastne myslíš Naruto! Utni tu hlúpu drámu konečne!"
.
„He?" Nechápala nevesta, ale i tak naliehala ďalej na ich agentku. „No tááák, prosííím! Je to dôležité."
„Nevesty..." Povzdychla si porazene. „Papiere mám hore... Agh... Takže aké je meno tej nedoceniteľnej osoby, ktorá musí byť dopísaná do zoznamu už tento moment?"
.
„Gára." Nadchla sa blondína.
„Gára... a ďalej?"
.
„Gára z púšte."
„Gára z púšte..." Zopakovala si to meno, aby si ho zapamätala, ale následne jej prišlo, že to meno je dáke známe. Pohliadla na nevestu ale stretla sa len s jej upriameným pohľadom plným očakávania. „Aby sme si to ujasnili, nehovoríme tu o Kazekage z Piesočnej, že nie?" Neveriacky sa na Naruto pozrela ako keby chcela povedať: Ha, ha, Kage s Piesočnej prišiel na tvoju svadbu uprostred noci a to v zemi jazier. Za koho ma máš?
„Hej blbe, čo si vyviedol?" Prisunula sa k nej i medička s káravým pohľadom. Naruto chcela oponovať, že to nie je tak ako si myslí, ale nenechala ju. „No tak vyklop to, už je aj tak je zbytočné čokoľvek zapierať!"
.
„Aghrr!" Zaprotestovala nastávajúca. „Nechajte toho trucu vi dve! Pokojne mi neverte, ale náhodou sme s Gárom dobrý kamaráti." Založila si ruky urazene si odfrknúť, lenže až sa na ne pozrela späť, stretla sa s neveriacimi pohľadmi. „Tak či onak, berte to ako by bol v pláne už od začiatku, áno? On je totiž priamo vonku, nepôsobil nadšene a nebude trvať dlho než tá žaba zakváka posledný krát, takže..." Zamyslela sa na sekundu. „Ja mu idem naproti."
.
Všetky tri unavilo ako sa tá štvrtá z nich sa tak energeticky vyšvihla na nohy. Než ale stihli zareagovať vyvalila sa z kúpeľne k šatni.
.
„Šhandžaróo!" Zaprotestovala Sakura zvierajúc päsť s napumpovanou žilou. „Už je to doba čo som bola tak rozpálená, že som chcela niekoho natrvalo uzemniť. Určite sa niečo okolo toho blba zomelie a bude to niečo nezmyselne kolosálneho."
„Moment." Zamyslela sa bielovláska nahlas. „Problém... Ako poznám Naruto tak už zabudla, že sa ešte nemá fyzicky namáhať. Takto by naša snaha mohla vísť nazmar, pokiaľ pôjdu veci z dažďa pod odkvap."
Zvyšné dve si dokonale predstavili čo sa môže udiať, keď blondína zostane bez dozoru a ako na prefackanie ich to vytiahlo z letargie. Pochytila ich zúrivosť, vďaka ktorej odignorovali únavu, vyraziac skrotiť istú blonďatú osobu.
.
Než stihli vtrhnúť do šatne, nevesta sa už stihla nasúkať do svojho oranžovo čierneho športového oblečenia. „NARUTO!" Zvrešťali obe synchrónne až to s menovanou myklo.
.
Chystali sa jej poriadne vynadať, ale súčasne čo naberali potrebný nádych obdŕžala spomienky od pôvodného klona číslo dva. Striaslo ňou tak moc, až sa Karin so Sakurou dostali do šoku či to s blondínou nesekne na zem a tiež to s nimi striaslo.
.
Úplne zbledla do biela, ale ešte nebol jej šoku koniec. Trojka praskla hneď na to. Jej myseľ vyplnil istý zelený priliehavý úbor na celé telo nasiaknutý mužným potom. S modrajúcou tvárou prepadajúc v panike utiekla zo šatne zanechávajúc tie dve v strnulosti.
.
.
Pomyselný súboj pohľadov medzi Suigetsom a Gárom bol prerušený dupotom unáhlených nôh po schodoch. Predznamenal panické dovalenie sa istej blondíny na predajnú plochu.
.
Ubehla ešte pár krokov k nim než znovu začala vnímať na čo sa pozerá. Obyčajne Gára stál na svojom piesku ako na pevnej platforme, ale tentoraz to bol búrkový mrak. Ako živý tvor sa otáčal okolo teľa svojho majiteľa, nechávajúc viditeľné len horné torzo. Celé mu to dávalo auru popravčieho sudcu, ktorý zo založenými rukami priam vyčkával na príležitosť, poslať niekoho na smrť. Je potrebné priznať, že Suigetsu v súčasnej podobe a výrazom, k tomu ovešaný nehybnými telami nehybných zbitých žien ako dáky Pán Hide, pôsobil ako hlavný podozrivý.
.
Kiaaaaa! To čo má znamenať táto scéna žandárov a lupičov?! U-u-upokojte sa! Jednoducho sa upokojte! U-určite sa dá toto nedorozumenie vyriešiť rozumnou cestou.
V kontraste s jej snažením obaja páni sledovali nemú pantomímu, pri ktorej dievčina pred nimi nevydala zo seba jedinú hlásku, ale i cez to sa snažila silou mocou im pantomímou niečo vzkázať. Vôbec im nebolo jasné či im nadáva, alebo skuvíňa, len naprázdno otvárala ústa a silno gestikulovala.
.
„Naruto..."
„NARUTOOO!..."
„BLONDÍÍNAAA!..."
.
Toto trojité oslovenie raz od Gáru a dva krát od dvojice zdivočených prenasledovateliek v jukatách(?) jej dopomohlo spamätať sa. Lenže réžia už bola u tých dvoch čo sa práve chystali skočiť ako dvojica bacharov po uprchlíčke. Lenže než to stihli dokonať, obe zaregistrovali scénu pred sebou a dostali šok. Ledva sa dostali k blondíne a vytuhli s chrbtami zmáčanými studením potom. Sledujúc tu vražednú auru sa v ich výrazoch usadil strach.
.
Kazekage sa akoby rozpomenul čo tie výrazy predstavujú. „Ehm. Nie som tu na oficiálnej návšteve, tak nie je nutné držať sa formalít." Neuvedomiac si že ani jedna z nich nepostrehla jeho zámer, sa uspokojil s týmto vyhlásením. Nedopatrením tak začal pôsobiť ešte viac smrteľne vážnejšie, hoci sa jeho výraz nezmenil.
Zato pobledlí i orosený Suigetsu došiel k hrozivému zisteniu. „Hej, hej, chlape. Neviem z čoho si tak na ihlách, ale hádam by si mohol ubrať trošku pary. Alebo ti nedochádza ako hrozivo vyzeráš? Tá beštiálna lačnosť po krvi je dosť výrazná." Kazekage i ostatné mu venovali pohľady.
Až teraz ho dievčatá začali vnímať trochu viacej. Ich pozornosť sa nasmerovala najme k ženám z čoho dostala červenovláska nepríjemný pocit v hrudi. „He-Hej, Su-Suigetsu ty de-demente, čo to do riti má z-znamenať? Nie sú to náhodou?..."
.
„Hmm, tiež na túto otázku chcem vedieť odpoveď, ale ako prvé poukážem, že ich nemám na svedomí." Poznamenal Kage zatiaľ čo ho obtáčal mrak.
„Oj, brzdi áno?!" Ohrnul sa vodný muž. „V tomto som chcel zostať celkom mimo, ale stala sa vec za vecou a zo mňa je poslíček. Ženušky sa pustili do boja s divným šupinatým zvieratkom a vyšli z neho výtazne. Ešte stále dýchajú, ale či nebudú do rána tuhé je otázne. Zato posledná čo ešte stála ma ukecala, aby som podal ešte posledný krát pomocnú ruku. V tomto bode už nemám čo viacej spraviť, takže zostáva len posledná otázka." Pohliadol nepokojne na Gáru a jeho búrkoví mrak. „Mohol by si ubrať pary? Čo ta vlastne žere? A čo je s tým búrkovým oblakom?"
.
„Búrkovým oblakom?" Zauvažoval Gára zatiaľ čo pohliadol na piesok, ktorý akoby mal vlastnú vôľu a podľa nej sa aj hýbal. Jeho výraz sa nezmenil ani po tom čo si povzdychol. „Zvláštne, prúdenie prírodných čakier je v tejto oblasti silno rozrušené a mám za to že je niekto za tým. Okrem toho už od Piesočnej a to už niekoľko hodín cítim silný nepokoj. Mám toľko otázok a už teraz som si istý, že zdroj toho divného pocitu je niekde v tejto oblasti. Pokiaľ ide o môj piesok tak... i môj najbližší spoločník je nepokojný... Ale napriek tejto estetickej disfunkcií naďalej plní svoju funkciu. Preto nie je nutné sa obávať. I tak mám pocit, že tu niečo nie je v poriadku, ako keby bola celá oblasť pokrytá dákou technikou unikajúcou bežným zmyslom. Hmm. Predpokladám že to už vyšetrujete, tak mi dovoľte pripojiť pomocnú ruku. K tomu títo rybáci sú viac než podozrivý. Mám podozrenie že pokiaľ sa daná vec nevyšetrí čo najskôr nastane z nej medzinárodný problém."
.
Naruto si potajomky vydýchla, nahodiac nanútený úsmev a pózu vzorného dievčatka. Dievčatá za ňou si vymenili pohľady dobre vedúc ako moc blondína vystrájala v panike že jej kamarát vysokého postu došiel na jej údajnú svadbu a je nespokojný z toho že ho nepozvala. Taktiež jej zrejme kvôli kóme nedošlo, že celé krytie je už zbytočné a strany boli určené. I cez to nemali náladu jej to vysvetliť. „Tak teda vy-vytaj na palube Gára. Keď už sme u toho mohol by si niečo spraviť zo svojím pieskom? Tá este- niečo je vážne rušivá..."
.
Jednoduchým jeho prikývnutím sa ten živý pieskový útvar okolo neho dal do ustáleného ústupu. Poslušne za zvuku sypania smeroval do jeho veľkej tekvice na jeho chrbte.
.
Ako sa tak dialo, ustupujúci piesok odhalil pochovanú postavu urputne sa držiacu jeho pása. Nie, šlo takmer o vysušenú múmiu, takmer úplne obalenú v piesku.
„Čo to má znamenať? Kedy sa ten rybák dostal tak blízko?" I cez to že sa jeho výraz nezmenil z jeho hlasu sa dala vyčítať nespokojnosť. „Úbohé, v tomto stave neposlúži ani ako zdroj informácií. Máš moje uznanie, že si sa nepozorovane dostal tak blízko i keď to nemalo význam. Preto to s tebou ukončím rýchlo." Natiahol k nej roztvorenú dlaň, že to s ňou skoncuje rýchlim púštnym pohrebom. Zostávajúci okolitý piesok sa na ňu vrhol.
.
„ZADRŽ! Tá osoba nie je rybák! Je to človek a ešte stále žije!" Zajačala Karin ktorá nazerala do múmie.
„Čože? To potom... žeby?" Pokynul zvyšku jeho piesku aby sa stiahol. Oslobodil sa zo skrehnutého objatia múmie, aby sa na danú postavu lepšie pozrel, presnejšie na jej tvár.
Okamžite rozpoznal že daná osoba je z piesočnej, dokonca i o koho sa jedná. „Rozumiem, to bolo od teba úplne nerozvážne, Matsuri." Švihol prstami a pieskovcová škrupina na nej zapraskala, meniac sa na poletujúci piesok.
.
„Z-známa?"
„Áno. Matsuri je mojou študentkou, ako prvá potvrdila môj nepokoj a moje odhodlanie okamžite vypátrať zdroj." Položil ju na zem, aby ju mohol opustiť i posledné zvyšky piesku. Pritom nahlas uvažoval. „Musela sa ma chytiť, keď som narýchlo odchádzal zo Sunagakure. (Piesočná) Pri vlastnom unáhlený, som si jej činu ani len nevšimol. Ale ustáť moje Sabaku-Fuyuu? (púštne zavesenie, Gárova technika presunu na veľké vzdialenosti) musela sa zlepšiť viac než som postrehol. Aké to odhodlanie."
.
„Tak to by už stačilo." Vložila sa do veci Kabuto, ktorá doteraz spoza rohu pozorovala Kazekageho ako možný problém. Prehodnotiť všetky možnosti nakoniec nakráčala na scénu ako keby to tam mala na povel. „Vy dve viem, že ste vyčerpané, ale máme tu štyri nové prípady za ktoré by mohli byť pripomienky ak by sme sa o ne nezačali ihneď zaujímať." Veľmi rýchlo si zorganizovala celú situáciu a štvorica pacientov čoskoro ležala na dekách v jednej rade s dostatočnými rozostupmi.
.
Len od pohľadu na trojicu žien v pozostatkoch po bielych šatách, bolo jasné že s nimi to bude zložitejšie, ale Suigetsova prítomnosť poskytla expresné riešenie pre Gárovu zverenkinu. Bielovláska bravúrne namanévroval vodného muža k nohám spomínanej a potom už stačilo ho donútil vypustiť nejakú poznámku. Samo o sebe využil dvojicu horkých hláv ktorá si priam pýtala o to niekomu jednu uvaliť. Červenovláske sa zaiskrilo v očiach a za zvuku kvalitnej päsťovky sa rozpleskol na sliz, pokryjúc pacientku čímže ju vyliečil z jej mumifikácie. V moment na to tí dvaja boli v ostrej hádke o to kto je väčší opruz.
.
„Gára sama..." Obrátila sa bielovláska k nemu. „Nateraz je váš sprievod mimo nebezpečenstv ostatné dámy sa postaráme. Predpokladám, že je váš príchod čisto neočakávane náhodný, alebo skrz nejakú podprahovú spojitosť so slečnou Naruto. Skúsme preto využiť tohto faktu. Táto dedina je pod genjutsu teritóriom, ktorá núti tých v ňom k poklesu pozornosti a rozvážnosti, alebo podobne. Prebieha tu záverečná fáza istého, morálne spochybniteľného experimentu."
„Tí rybáci ktorý na mňa zaútočili, majú niečo s tým genjutsu spoločné."
.
„Rybáci?... Oh, áno, áno. Oni sú tak niečo ako bočný výsledok toho experimentu. Lenže ten experiment navýšenia schopností má výrazné negatívum a z účastníkov sa stali viac menej zvieratá slepo nasledujúce rozkazy svojho zaslepeného pána. Nie je ani isté či to nie je naopak. To by vysvetlilo ich počet." Vyzerala akoby niečo ešte zvažovala. „Tak či onak, Váš príchod ich vodcu presvedči o tom aby úplne zakryl stopy po tom čo tu vykonal, vrátane svedkov. Preto by som vás rád požiadal, aby ste sa postaral o zvyšky obojživelníkov. Pokiaľ už sú nevesty mimo hru tak nám to zužuje spojenecké skupiny už len na hotel so všetkými civilistami a bojisko Saského Učíhu s veliteľom tohto incidentu. Protivníkovi ide o zdroje potrebné k dokončeniu jeho výskumu a tá menovka sa rozšírila zo slečny Naruto i na zvyšok miestnych dievčat a Učíhu." S týmito slovami sa poklonila a navrátila k trojici neviest.
Gára si bielovlásku prezrel od hlavy k päte a nech bol jeho názor o tejto na prvý pohľad podozrivej postave akýkoľvek, jedno bolo jasné. Táto osoba vedela ako jednať s autoritami. Povzdychol si vidieť, že ani jedna ďalšia postava z prítomných nenamietla jedinú vec z krátkeho zhrnutia. „Rozumiem, akýto problematický protivník, nateraz ďalšie otázky môžu počkať. Naruto, porozprávame sa neskôr, najlepšie bude ak tejto ilúzií čo najskôr urobím prietrž." Narýchlo si ju prezrel od hlavy k pätám a neubránil sa myšlienke že v tom jej športovom oblečení vyzerala naozaj dobre. „Tak či onak tí rybáci sa zhlukujú okolo tejto budovy."
.
Len čo to dopovedal jeden z mlokov v podobe vychudnutej, ale o to ohybnejšej jašterice, skočil dnu cez vchodové dvere s mečom v ruke. Expresne sa dostal za Gáru a bez varovania ho odzadu zabodol do chrbta. Tá jašterica bola tak rýchla, že nikto poriadne ani nestihol zareagovať. Zato ona sa škodoradostne vycerila nad týmto úspechom.
Zato cieľ výpadu sa ani len nezachvel. „Chápem, tak toto znamená pokles na pozornosti a rozvážnosti. Aká to nepríjemná vlastnosť, ktorá ako sa zdá nemá na rybákov účinok. Na druhú stranu sa musím opakovať, keď poviem, že ma pohoršuje ako nevhodne prerušujú moje rozhovory." V Kazekageho hlase nebol jediný náznak bolesti. Pootočil hlavou aby jedným okom pohliadol na útočníka.
.
Ten dostal šok, z neutrálneho výrazu svojej obete vycítil hrozbu. Pokúsil sa zatlačiť na meč, aby svoj cieľ prebodol skrz na skrz, ale až teraz si všimol, že sa tá jeho zbraň zastavila o oblečenie. Nie, uviazla v hrude piesku pevnejšej než pieskovec, pevnejšej než železo. Tak účinná bola železná obrana Jinchurikiho z Piesočnej.
.
V moment na to sa cez dvere obchodu s oblečením vyvalila na ulicu, na námestie, piesočná lavína spolu s jaštericou, ktorej výraz vystihoval ako moc to pohnojila.
.
Naruto sledujúc ako Gára kráča von z budovy, nabrala odhodlanie vykročiť za ním. Bolo toho toľko čo mu musí vysvetliť bez toho aby jej niekto dýchal na chrbát.
Stačila však spraviť, len krok než ju Sakura odzadu schmatla do zveráku. „Kam... si... myslíš... že ideš?!" Zúrila. „To sa ti zvaril mozog? Vieš ti vôbec ako moc sme sa natrápili než sme ťa spravili? Veľa a dlho! Nemienim ta nechať ísť von, aby si sa zranila. Počúvaš ma? Len pred chvíľou hrozilo že zomrieš, že ťa to roztrhá zvnútra a ty sa chceš vystavovať smrti znova? Nie si pripravená! Naša práca by potom bola zbytočná!" Dychčala od vyčerpania. „Tvoje telo si prešlo extrémom a kde čo ta teraz môže poslať do hrobu, i keby to bolo banálne preplesknutie. Počúvaj pokiaľ na tvojom tele pribudne jediná rana, jediná modrina, tak prisahám že toto nebude tvoja svadba, ale tvoj pohreb. Je... ti... to... jasne?"
.
Naruto pocítila ako jej kvapka potu steká po líci i ako moc nepravidelný je Medičkin dych. „Žiadne zranenie, rozumiem. Ale... čo ak to zranenie už bolo spôsobené tebou? Čo potom?"
*dychčanie* „He? O čom to trepeš?" *dychčanie* „Je mi jasné, že ako náhle ťa pustím vyrazíš cez tie dvere von a ja sa už ledva držím na nohách."
.
„Tak o to, že by som mohla prejsť dvermi, si starosti robiť nemusíš, Sakura chan." Poukázala prstom na vchod. Jediné čo cez ne bolo vidno bola stena z pieskovca. „Mám za to že Gára obalil celý dom do jeho pieskového brnenia. Takže pokiaľ nedávaš rany ako Lee pri tretej bráne tak to asi neškrabneš."
Ružovláske pár sekúnd trvalo než si uvedomila na čo sa pozerá a až potom blondínu pustila. Odpočinok však pre ne neprišiel.
.
„PRESTAŇ SKUVÍŇAŤ TY HUSPENINOVÉ HOVäDO!" Zahulákala na celú budovu Karin na Suigetsuho. „Pre mňa to bola nesmierna obeť."
Obe nasmerovali svoje pohľady za zdrojom len aby dostali šok pri pohľade na vysušeného Suigetsua, ktorý sám teraz pripomínal múmiu, alebo bezzubého starčeka ktorý je na nerozoznanie od vysušeného ovocia. „Kurvy jedny vysiať ma až na dno... Mohol som sa na to celé vykašlať, nemusel som sem vôbec chodiť, nemusím vám vôbec pomáhať a i cez to... i cez to... z vlastnej vôle... len za to že ma o to požiada... za toto mi dlžíte... a riadne... všetci mi dlžíte... poriadne dlžíte..."
„Jasne, jasne." Tlačila ho bielovláska k schodom do suterénu. „Teraz chod cez suterén a pokladnicu a kúpeľňu dozadu do miestnosti kde nájdeš bojler so všetkým čo potrebuješ. Nasaj čo môžeš a vráť sa späť. Chceš predsa aby sa na konci tohto celého usmiala, či nie?"
.
Samo o sebe to mumifikovanému starčekovi na nálade nepridalo, ale jeho pripomienkam už nebolo rozumieť.
.
„Ach to je neskutočná otrava a najhoršie na tom je že nemám na výber!" Žundrala poriadne na hlas červenovláska. Nespokojne sa prehrabávala vo vlasoch na hlave, zatiaľ čo sa približovala k dvojici z Konohy. Nejavila žiadne známky predchádzajúcej únavy spôsobenej Narutinou kúrou. „Fakt poteší, keď okrem toho okuliarnatého zvrhlíka teraz musím znášať i ten sliz." Naruto so Sakurou ju bez slova pozorovali.
A i keď o svadobnej agentke Uzumaki moc nevedela spozorovala ako jej kamarátka zneistela pri tom náhlom náraste staminy. Bez ohľadu čo sa dialo, keď bola mimo nemohla zavrhnúť možnosť, že by na nich nezaútočila.
.
„Fakt otrava, tieto cez časy. Hej... chce tvoju expertízu na tie tri. Tak rýchlo obnov svoju čakru nech sa do toho môžeš pustiť." Natiahla k medičke nespokojne svoju odhalenú ruku akoby ju jej ponúkala na zahryznutie. Avšak dostalo sa jej len nechápavých pohľadov. „Čo je?" Otrávila sa, ale nakoniec jej to trklo. „Ach áno. Ti nemáš páru o mojej schopnosti. Tcs." Ešte otrávenejšie klapla jazykom, ale nakoniec jej sa podmanila jej to vysvetliť. „Moja schopnosť umožňuje každému kto vysaje moju čakru cez kožu aby sa uzdravili, prípadne čiastočne obnovili svoju čakru. Je to nesmierne otravné takže si vezmi koľko potrebuješ, ale nie príliš veľa, mohlo by ma to stáť život."
„(Sakura chan.)" Zašepkala jej Naruto do ucha. „(Myslím že hovorí pravdu. Spomínam si na rozhovor v ktorom sa tvrdilo, že sa nedávno odniekiaľ vrátila celá dohrýzaná a i cez to teraz po nich nie je ani stopa. To by vysvetľovalo veľa.)"
„Achhhhhh. Ani sa nebudem obťažovať zisťovať čo sa tým všetko myslelo." Povzdychla si. „Takže na to, aby sa mi obnovila čakra, postačí ak si do teba hryznem a vysajem tvoju čakru ako upír krv. Hmm, aké barbarské." Venovala jej neveriaci pohľad.
.
Ako odvetu okuliarnatá červenovláska nasrdene zajačala. „Tak to je vrchol Irónie! Nikdy by ma nenapadlo, že budem musieť niekoho prosiť, aby ma vysal. Jednoducho sklapni a urob to!"
Sakura si pozorne premerala červenú svadobnú agentku v jukate od hlavy k pätám a naspäť, preskenujúc pohľadom každý centimeter jej tela. Jej to samozrejme na nálade nepridalo, vďaka čomu jej netrpezlivosť vzrastala každým okamihom. „Barbari..." Skonštatovala s odhodlaným pohľadom, vykročiac ku Karin.
.
Tá očakávala že uchopí jej ruku ale namiesto toho šla po temene jej hlavy. Ružovláska sa na ňu natlačila uchopiac ju do náručia. Chcela sa opýtať: Čo to do pekla robíš? Lenže stihla len otvoriť ústa než...
...sa ich pery preplietli v hlbokom bozku.
.
Karin dostala ohromný šok od tohto nečakaného ťahu. Jej telo ju ihneď prestalo poslúchať, ale Sakura ju mala tak pevne v náručí, že ani odpadnúť nemohla. S vypleštenými očami sa pozerala ako ju ružovláska nežne doslova vysáva cez pery. Brala si toľko až mala pocit že na to skoná, lenže táto bezbolestná a príjemná forma jej úplne vybielila myseľ. Doteraz ju vysávali tak, že sa bolestivo zahryzli do jej kože a brutálne cucali ako len mohli. Lenže táto vec pred ňou, ktorú by nenazvala inak než brutálna mužatka ju omámila a ona stratila vedomie.
Zato riadne zapýrená Naruto to celé od boku sledovala obdivujúc Sakurinu techniku. Ak by mala blok a pero určite by si robila poznámky.
Tá až skončila so svojim chodom si chutne oblízala pery ako po dobrom jedle. „Tak toľkoto by mohlo stačiť. Pochybovala som, že hovorí pravdu, ale táto schopnosť je fakt niečo." Starostlivo pohliadla na červenovlásku ktorá červená ako rak nehybne visela v jej náručí. „Hej, si v poriadku? ...Počkať, to nemyslíš azda vážne? To ťa doteraz nenapadlo použiť bozk? Vlastne, ak sú v bolestiach tak by to nebol dobrý nápad. Tak potom to bol tvoj..." Prihovárala sa k nej s vzrastajúcim zhrozením, ale osoba v jej náruči už bola KO.
.
V zrastajúcej panike na jej strane sa pokúsila vyhľadať pomoc u Naruto, ale zapýrený výraz blondíny vyvolal, že jej Vnútorná-Sakura čítala titulky na prvej strane novín. Sakura Haruno, zvrhlá lovkyňa žien, si jediným bozkom podmanila ďalšiu svoju obeť. Využijúc príležitosti počas krízy v istých nemenovaných kúpeľoch. A hneď na to Vnútorná-Sakura šla zhrozene do kolien. Nieeeee! Čo sú to za titulky?!
Reálnu Sakuru z jej nemého vytuhnutia zachránila až Kabuto, ktorá ju odtiahla k pacientkam. Ktorých počet sa rozšíril o červenovlasí prípad romantického odpadnutia.
.
Následne si ani jedna nevšimla že skutočná Naruto zanechala na svojom mieste len svoj klon.
.
*Nabudúce: Jeden šéf vám nestačí?
Poznámky:
Pre tých ktorý náhodou nevedia: Gára nie je suchár bez obočia s kamenným výrazom. On je len konštantne obalený pieskovým brnením tak nasiaknutým jeho čakrou a krvou že je prakticky takmer nepriestrelne. K tomu sa môže hýbať i bez jeho zámeru pretože obsahuje i zlomok duše jeho matky. Pred tým než ho Naruto reformovala (čuninská skúška spred dvoch rokov) bol známi ako pekne bezcitná zbraň.
.
Zmazaná/opustená pasáž rozhovoru v obchode keď sa tie tri zarazili nad Gárovou vražednou aurou:
„Oh... Sakura, tie tri potrebujú ošetriť." Spomenula si Naruto v nevhodnú chvíľu ako by sa nič nedialo.
„Oh áno, hehe. Tak som počkal ako si nakázala. Tak, kde ti ich mám zložiť?" Pridal sa Suigetsu s trápnym úsmevom. „Mimo iné čo ho tak žere?"
.
„Oh áno..." Utrúsila blondína naberajúc stratenú rozvahu, pristúpiť o krok bližšie k svojmu kamarátovi. Tie dve za ňou si spomenuli na predchádzajúci rozhovor v kúpeľni a na sucho preglgli. „Gára... máš právo byť nahnevaný, ale nechaj ma ti to všetko vysvetliť."
„Stále nerozumiem na čo narážate. Vôbec nepociťujem hnev, práve naopak som nadšený. Myslím že tieto pocity by sa dali nazvať radosťou."
.
V kontraste s jeho vyhlásením všetci prizerajúci mali jasne nechápavé výraze a z obavami z jeho vražednej aury.
.
„Ty Kámo, to by som rád vedel ako to vyzerá na tvojich narodeninách?" Prehovoril Suigetsu polohlasom do ticha, skôr ako poznámku pre seba s čoho si vyslúžil vražedný pohľad od svadobnej agentky.
Gára na neho pozrel a to pár sekundové ticho by sa dalo krájať Zabuzovým mečom. „Zvláštne že sa pýtaš. Hmm, dobre teda prezradím ti, že posledne po dlhej dobe oslava nebola len medzi mnou a mojimi dvoma súrodencami. Zišiel sa zástup vo veľkej hale. Veľa zvláštnych darov. Bola tam i obrovská torta ktorú som mal rozkrájať. Bol som veľmi nadšený. Ale, než som ju stihol dokrájať zostalo v miestnosti len pár ľudí. Prišlo mi to zvláštne, ale povedali mi že je to niečo ako test, kedy účastníci majú svoj kúsok z tej torty ukradnúť a tí, čo ostali sa z rôznych dôvodov v toho testu nezúčastnili. Keď som nad tým tak uvažoval bolo by ne-fér ak by som tú tortu bránil ja sám a tak nás pár z tých čo ostali šlo na ďalší bod, na ďalšie miesto."
.
Karin so Sakurou mali výrazy s ktorými by chceli do sveta vyziapať, že všetci od strachu zdezertovali a tí, čo ostali sa od strachu, či šoku nemohli ani len pohnúť. Pre istotu pohľadmi spacifikovali Suigetsua ktorému to už šlo na jazyk.
.
„To stranou radšej by ste ich mali ošetriť." Poukázal vodný muž na trojku v bezvedomí.
Eh?... To je trochu... problém... keď je tu toľko piesku. Utrúsila Sakura neskoro si uvedomiac že to bolo nahlas zmodrala.
„Hmm. Zvláštne. „ Poznamenal Kazekage. Prúdenie prírodných čakier je v tejto oblasti silno rozhodené... Všimol som si že to má zopár vedľajších účinkov. Hmm, je možné že môj piesok narušuje ich prúdenie ešte viacej, i keď takýto bol už od piesočnej. So založenými rukami prikázal svojmu piesku okolo neho aby sa navrátil do tekvice na jeho chrbte. Všetci ostatný si od úľavy vydýchli.