Kazekage sa vydal na lov.
Obojživelníci sa bezradne prizerali, ako ten mladý muž bez obočia odrážal ich výpady. Ako jeho piesok obalil obchod do nepriestupného pieskovca a následne ako po nich vyrazila obživnutá lavína, ktorá ukončila akékoľvek nájazdy na budovu.
.
.
Gára z púšte si z vrcholku pieskovca obzeral okolie. Pochovať rybičky do piesočku, ktorý teraz pokrýval väčšinu ulíc mu prišlo tak nejako nedostačujúce. Rozhodol sa použiť svoje „Daisan no Me" (Tretie oko) na prieskum okolia.
Poletujúca očná guľa z piesku vysoko na oblohe zhliadla okrem iného i zabarikádovaný hotel v ochrannej bariére, strážený dvojicou z Konohy v zelenom. Stopy po bojoch a nehybné telá rybákov rôznych veľkostí prezradili, že toto bojisko je už mŕtve.
Postupne skúmalo i vzdialenejšie miesta až odhalilo ešte stále žijúce bojisko v blízkosti istej meteorovej hory. Kde sa jeho účastníci presunuli pod plošinu do trosiek zničeného lesa.
.
Kazekage rozpoznajúc istého užívateľa Sharinganu, sformoval oblak na ktorom letecky zamieril k danému miestu. Spolu s tým maličkým obláčikom sa k oblohe vzniesol i piesok z okolitých ulíc a trochu i z námestia. Zanechajúc za sebou azda len pieskovec v tvare obchodu z oblečením a prázdne prepadnuté ulice.
.
.
Prílet masívneho oblaku piesku na spomínané bojisko vyústilo k pätovú situáciu, kedy ani jedna strana nevedela na koho to čudo zaútočí a tak na moment prestali bojovať. Sám Kazekage musel zostúpiť takmer až na zem, aby ho obe strany mohli rozpoznať. Pritom sa jeho pohľad zameral na Aqua-mana.
.
Načože sa daný muž na moment sarkasticky rozosmial. Lenže chvíľku na to vykypel od zlosti. „Pekne ste sa vytiahli... Ale i na takýto ekvivalent som pripravený!" Vytiahol zvitok a po pár zložených pečatiach aktivoval dáku vzdialenú techniku.
Bol to jasný signál toho, že je zatlačený do kúta. Vediac že mu dochádza čas, povolal azda všetko čo mu ešte zostávalo.
.
V okolí Numy sa mnohonásobné ozvalo privolávacie puf. Z dobrého tuctu obláčkov o veľkosti niekoľko poschodových činžiakov sa vynorili obrie mloko-jašterice. Hoci všetci mločí šéfovia mali plnú veľkosť obra, mnohé z nich javili známky nedostatočného vývinu, ako keby boli ešte mláďaťa, ktoré porodili príliš predčasne. Či skôr ako keby niekto prepol program zo správneho vývoja na urýchlený rast. K tomu všetkému všetci vyzerali nadmieru zmätene, priam neškodne.
.
Lenže stačilo aby mních luskol prstami k aktivácií podvedomého príkazu a všetkých do jedného prepadol amok.
.
Sekundu na to Saske zaútočil na Aqua-mana, ale ten už bol na neho pripravený. Ich zbrane sa skrížili a na moment sa zasekli v pretlačovanej. Rybákovy to, ale stačilo aby so zákerným úsmevom vydal ďalší impulz mláďatám mločích obrov.
.
„ČO SI TO UROBIL?!" Zreval na neho mladík.
„Hádam si ani len nepomyslel, že by som sa nepripravil i na situáciu, kedy budem takpovediac pod presilou? Že nie?!"
Zvieratá začali revať bersekom, ktorý i cez tú vzdialenosť dosahoval nesmierne otravnej hlučnosti. Skoro by sa zdalo akoby ich samotný rev mohol rozprášiť dedinu na sutiny. Čochvíľa sa každý z nich začal agresívne hýbať náhodným smerom.
.
Saske stlačil rukoväť meča v snahe ustrážiť svoj hnev na uzde, ale jeho oči ho prezrádzali.
„Ha! Aby som uľavil tvojej zvedavosti tak ti prezradím, že bezmyšlienková deštrukcia nikdy nebola mojím cieľom. V tomto režime budú hľadať najvýznamnejšie zdroje čakry a zaiste si vieš domyslieť ako som to myslel."
Inými slovami chcel povedať, že pred záchrancov sa postavil nový problém. Eventuálne sa tieto zvieratká skôr či neskôr zamerajú buď na bariéru u hotela, alebo na tých mimo neho, napríklad na Naruto.
.
„Zbrklé, ale chápem..." Skonštatoval celú situáciu Gára. Svoj zámer ísť si to porátať s najdôležitejšie vyzerajúcou osobou spomedzi oponentov Narutinej skupiny, na čas pozdržal. Rozhodol sa že musí obrátiť svoju pozornosť na akútnejšiu hrozbu. „Saske Učíha, o dedinu sa postarám." S týmito slovami sa vzniesol k oblohe a spolu s veľkým oblakom zamieril naspäť k Nume.
.
Splašené jaštery v afekte by mohli spôsobiť enormnú skazu ak by ich niekto nezastavil skôr, než preniknú priamo do dediny. Razili si cestu nedbajúc na stromy, skaly a eventuálne i roztrúsené domy.
.
Len čo sa Kazekage priblížil jednému z mláďat to zareagovalo na jeho prítomnosť a zaútočilo skokom priamo na neho. S otvorenou papuľou by ho zhltlo ako nič netušiacu mušku.
Švihnutím rúk prikázal mase piesku, aby zrazila jaštera k zemi, prerušiac jeho niekoľko desiatok metrov dlhý let.
Pád jaštera na zem zmenil blízke okolie na nepoznanie, prevaliac sa na bok valcoval čo bolo v ceste, avšak ten tvor rozhodne ešte nemal dosť. Čochvíľa sa snažil znovu zamerať svoju pozornosť na mušku na oblohe.
.
Kazekage pohyboval rukami ako keby v nich modeloval niečo z hliny. Namiesto hliny sa ale modelovala masa piesku vznášajúca sa nad plazom do podoby pevnej guli. Postupne sa zmenšovala... pevnela... až stvrdla do pieskovca tvrdšieho ako skala. V momente keď tá demolačná guľa bola pripravená, bez zdržiavania zletela na chrbát nič netušiacej obete pod ňou.
.
Ako pri dopade delostreleckého granátu zvuková rana sa rozniesla naokolo sprevádzaná gejzírom zeminy.
.
Prehnutá mloko jašterička vypľula vzduch zo svojich pľúc. Celá sa rozochvela obrátiac oči v stĺp. Pravdepodobne to jediné čo ju ochránilo od rozpučenia, bol ten pancier z posilnenej koži. Jemné chvenie naznačovalo, že stále ešte nie je KO. Nedostatočný vývin azda mal vplyv na vnímanie bolesti či poškodenia.
.
Pieskovcová guľa sa vzniesla k oblohe nasledujúc upažujúci pohyb ruky jej pána nad jeho hlavu. Zastaviac sa v úctyhodnej výške vyčkala do mementu, kedy tá ruka klesla dolu v geste, keď veliteľ dáva vojenskej jednotke príkaz k útoku.
.
Demolačná guľa urýchlene zletela na svoj cieľ.
.
Druhý dopad granátu zaboril obra takmer celého do zeme. Okolie sa ešte viac poničilo a do vzduchu sa vznieslo veľa prachu.
.
S výrazom v tvári hovoriacim *takto to pôjde* otočil svoju pozornosť na ďalšie mláďa, ktoré sa rútilo na neho.
Švihnutím ruky od boku cez stranu tá guľa nasledovala oblúkovú trajektóriu ako keby bola na reťazi. Tento reťazový palcát len o koncovej guli oblúkom vrazil do trupu mláďaťa a poslal ho na stranu. S drvivým dopadom bol i tento jeden znehybnený na prvý výpad.
Nasledoval druhý oblúkový výpad, ktorý zasiahol tvora zhora a ako sa dalo predpokladať, znamenal úplne vyradenie z hry.
.
Síce Gárov kamenný neutrálny výraz vyzeral stále rovnako, tomu kto ho skutočne poznal by neušiel náznak jeho spokojnosti, keď našiel ideálne riešenie ako sa rýchlo porátať so všetkými prerastenými jašteričkami. Hoci tomu kto ho nepoznal, by táto nevídaná deštrukcia vyvolala desivé sny.
.
.
„Wou... Ten sa do toho fakt vložil." Skonštatovala istá blondína, v športovom priam bežeckom oblečení oranžovo čiernej farby, stojaca na vrchole pieskovca pokrývajúceho istý obchod. Gára síce opancieroval celú budovu pieskovým brnením, plus troška okolia, ale istá diera v zemi na dvore, vedúca do istej skrytej kúpeľne nebola plne zakrytá. A pokiaľ šlo o osadenstvo hotela, výpomoc ako dodatočná zdravotná sestrička, jej dalo príležitosť, aby vo vnútri nechala len svoje klony a sama nepozorovane prešmykla cez štrbinu von.
.
Stojac v mesačnom svetle, silueta jej postavy priam žiarila. Jej tvár bola orosená a po jej líci stiekla kvapka potu. Avšak to čo ju znervózňovalo nebol Gárov jednostranný lov. Od počiatku čo precitla zo svojich snov, či vnútra, cítila veľký nepokoj. Niečo nebolo v poriadku, avšak bolo to iné než predtým. Až tak veľmi až jej to z jej z toho bolo zle. Nepochádzalo to však z jej tela, ale z okolia. Ako keby to bolo vo vzduchu a zároveň nebolo v ňom. Ako keby to bolo v zemi a zároveň to v nej nebolo. Ako keby to bolo v ľuďoch a tvoroch na okolo a zároveň to v nich nebolo.
.
So starostami v tvári pohliadla na svoju roztvorenú dlaň ľavej ruky. „Hej Kyuu, vadí to aj tebe tak ako mne?"
To čo cítiš je len slabý odvar. Odpovedala jej šelma naoko znudene.
.
„Hmm. Nebolo by potom na čase s tým niečo urobiť?"
Takže ti došlo, že tak ako sa veci majú, nemáte šancu na víťazstvo. Šhikaku je silný, ale momentálne nikto zo seba nedokáže vydať maximum. A pred tým než začneš s hlúposťami: Vzhľadom na tvoje telo nateraz nedáš ani polovicu. Možno ani pätinu. Desatinu ak sa ti pošťastí.
.
„Som si vedomá toho, že stále ešte nie som fit, ale na druhú stranu tu musí byť niečo čo dokážem urobiť i ja."
Zas ti bude vynadané.
.
„Pravda, ale..." Rozhliadla sa po okolí.
Na jednej strane sa jeden mloko-jašter za druhým hrnul na Gáru. Na druhej Gai v tretej bráne sa uhýbal dvom na raz zatiaľ čo si tí dvaja nevšímali Leeho v normálnom stave. Lenže ako náhle otvoril bránu i mladík, jedno mláďa naňho zareagovalo. Pritom tu bolo ešte zopár osamotených, ktorý akoby niečo hľadali. „Zdá sa mi akoby tie tvory šli po čakre. Neznamená to že sa nakoniec zamerajú i na teba? Pokiaľ si ma všimnú tak..." Narýchlo si predstavila akoby sa celá dedina premenila na sutiny.
Nenamáhaj sa, nemehlo ako ty by zas spôsobilo hurikán udalostí. Bez pomoci ostatných nemáš na to, aby si niekoho zachránila. Radšej sa drž tých, ktorí ti k niečomu budú. Nemáš najmenší záväzok kohokoľvek zachrániť, všetci sú tu aby ochránili teba. Takže pokiaľ niečo podnikneš vzdoruješ tým len svojím príkazom.
.
„Pravda... ale..." Zaklonila sa trošku dozadu, s jemným úsmevom namieriac svoju pravú ruku k oblohe. „Ja som ale prisľúbila niečo niekomu..." Pohliadla na odvrátenú stranu dlane. „Prisľúbila som, že ochránim niekoho..." Pohliadla na svoj prstenník. „... koho môžem ochrániť iba ja." Pohliadla na zvláštny prsteň, ktorý sa zhodou okolností stal jej zásnubným. „Pokiaľ teraz nezasiahnem, bude to ako by som si nevážila ten sľub."
.
.
Prsteň sa zaleskol, pozerala na neho tak dôkladne, že si ani neuvedomila a už stála v známej chodbe tentoraz plnej kaluž, pred známou mrežou, za ktorou vylihovala známa postava. Prežilované unavené oči démona - šelmy na ňu prísne pohliadli. Ona sa len usmiala a natiahla k druhej strane ruku v priateľskom geste.
.
„Prišla som ťa požiadať o pomoc, pretože sa bez nej neobídem. Môj najsilnejší spojenec a známi je priamo tu predo mnou. Tak čo keby mi pomohol, aby som mohla dodržať sľub, ktorý som mu dala?"
„?"
.
„Nebola si to náhodou ty, kto mi povedal aby som neopakovala rovnakú chybu ako babička s mamou. Nešla do toho sama a požiadala o pomoc?" Nakloniac sa dopredu schovala svoje dlane za svoj chrbát.
Líška zaškrípala zubami, z jej výrazu bolo jasné, že by jej najradšej vynadala. „Otravné...! Neskutočne otravne...! Síce je to len otravné teritórium, ale vďaka nemu som si spomenul na niečo ešte otravnejšieho. Celé táto Numa i s okolím je pod vplyvom toho otravného teritória. Ten čo ho udržiava je hlupák, ktorý i stým potreboval pomôcť. Lenže pokiaľ to čo má v hrsti padne do nevhodných rúk, bude to pre mňa predstavovať ešte horšiu otravnosť." Líščie oči vytvárali nemilosrdný pohľad. „Počúvaj ma dobre, nerobím to pre teba, len pre seba!"
.
„Samozrejme, inak by to ani nešlo, Kurama." Stále sa usmievala.
„To čo tvorí to teritórium musí byť zničené. Postaraj sa o to!"
„Hm." Súhlasne prikývla natiahnuc svoju ruku na bratské spojenie pästí.
.
.
Grrr. Zavrčal v duchu Saske, keď súboj medzi ním a šéfom bol až príliš vyrovnaný. Nebol pritom sám, i ostatný z jeho strany mali problém s maskovanými súpermi zo šéfovej strany. Musí tu byť niečo, čím sa dá prekonať tento status QUO.
Hmm, takže ti to nedochádza... S hraným nezáujmom zhodnotila situáciu Kyuubi-Naruto. Normálne by som ta nechala zhebnúť ako špinavého psa, ale na druhú stranu ak by tamto vyhralo, svet by sa čoskoro stal až príliš nudným miestom na život.
.
...?
Neboj drahúšik. Pomôžem ti prekonať ten limiter čo ta drží pri zemi. Budem musieť použiť takmer všetku svoju čakru, takže na druhú šancu rovno zabudni. Ale pamätaj... Uškrnula sa zvodne Až ma prídeš najbližšie navštíviť, dobre sa obleč a nezabudni na maškrty.
.
Mladíkovi takmer nahlas zaškrípali nervy. Kde kto by si myslel, že je blízko mentálneho výbuchu, ale vzhľadom k súčasnej situácie sa dalo predpokladať, že dôjde k inému výbuchu.
Šéf mlokov náhle uskočil dozadu potom čo si všimol ako rozžeravené fľaky v tvare okvetných lístkov istej prekliatej pečate, sa začali ako pliaga šíriť po úzkom meči, ktorý sa nachádzal v rukách nastávajúceho. Mních sa na nepatrný zlomok zarazil snažiac sa analyzovať čo sa práve deje.
.
Bol to len zlomok chvíle ale práve to, že robili veci za tak krátky čas, činil z Učíhov tak obávaných protivníkov. Jeho Šharingan (MARK III, verzia 3) precitol. Za ten zlomok času zostavil ženích riskantný plán. Zatiaľ čo sa z jeho tela parila oranžová čakra švihol mečom na jednu i druhú stranu. Rozžeravené okvetné lístky sa rozleteli v pásoch na dve strany a len čo klesli na zem vytryskol z každého z nich ohnivý gejzír či čo.
Aqua-manovy sa zablýskalo v očiach. Hoci nateraz obaja stály v koridore ohraničenom ohnivými stenami, znamenalo to že sa všetky možné výpady zlimitovali na jedinú priamku. Obranná póza na seba nenechala čakať. Aktívne runy na palici sa mierne triasli, akoby ju chceli opustiť a začať svoju púť po okolí.
.
Oproti stojaci mladý Učíha sa postavil do tak nepraktickej pózy, ktorú by sme našli akurát tak pri turnajoch, kedy túto pózu používali účastníci ktorý sa najskôr potrebovali dostať do správneho mentálneho stavu. Zhlboka sa nadýchol a potom vydýchol zatiaľ čo čepeľ nabrala oranžovej aury. Stačilo mihnutie oka, aby vymazal vzdialenosť medzi ním a mníchom.
Runy na palici sa rozžiarili do rozsahu až tá palica pripomínala lampáš. Jej majiteľ ňou nebuchol do zeme aby vyvolal kamenný výbuch. Avšak nevyvolal povodeň, ktorá by zaplavila jeho súpera. Ani ju nepoužil ako spôsob obrany. Namiesto toho, sa niečo zlatého a priehľadného sformovalo za jeho chrbtom. Rýchlo to nabralo formu netypicky veľkej dlane i s prstami dosť veľkej na to aby tou novou rukou mohol chytiť dospelého človeka. Zatiaľ čo držal palicu v jedenej ruke tou voľnou sa zahnal na útočníka.
.
Zlatá ruka presne kopírovala pohyby svojho menšieho originálu.
Ona i meč sa zrazili. Už sa dalo očakávať, že buď ju meč prebodne a ona sa rozpráši, čím bude mať ženích otvorenie pre voľný výpad, alebo ju odpáli tak ako žabiaka v hoteli. Či na druhú stranu ona schmatne všetko čo sa jej ponúkne, za sprevádzania lámania kovu či kostí.
.
Avšak... ani jedno sa nestalo.
Obaja protivníci strnuli snažiac sa pretlačiť jeden druhého. Zhodou okolností vychádzajúc z vlastností techník ktoré sa použili, nedošlo k žiadnemu vypätiu či výbuchu, keď skrížili techniky. Vďaka tomu sa naakumulovaná sila sformovala do akého si orbu, kde sa dotýkal meč so zlatou dlaňou. Za bzučania elektrických výbojov a unikajúcich iskier, sa nedarilo meču prebodnúť priehľadnú dlaň a šéfa za ňou, zatiaľ čo sa tej zlatej ruke nedarilo pod tlakom vykonať zovretie a konečne schmatnúť nastávajúceho. Obidvom bolo jasné, že ktokoľvek z nich poľaví najpravdepodobnejšie dostane plný zásah tej nahromadenej energie.
.
Obaja tlačili ako len mohli na svojho súpera napínajúc všetky svaly v ich telách kam sa až dalo.
Mních sa však pousmial, pretože zároveň od mladíka mal ešte priestor na jeden ďalší krok. Lenže vzápätí dostal šok, keď si niečo nemilého uvedomil.
.
.
Saske nebol jediný kto rozmýšľal nad patovou situáciou v ktorej nemohol prekonať svojho súpera. Tým niekým boli Kakashi, Satsuky a Veselá Nevesta. Bojujúc nemysliteľne vyrovnané súboje so zmutovaným obojživelníkom zahalených v čiernom, hľadali príležitosť v ktorej by to už mohli ukončiť.
.
Tá sa paradoxne objavila vo chvíli, keď hlavnú dvojicu ohraničili dve ohnivé steny. Respektíve tu príležitosť vzhliadol Kakashi, keď jeho protivník sem tam sledoval i ostatné dvojice. S výrazom v tvári *ako to že ma to nenapadlo* siahol do kapsy s výbavou. Čo chvíľa po okolí rozprášil dymové guličky. Jeden by myslel že sa chce schovať v dyme, ale namiesto toho vytvoril dymovú clonu ktorá ich vizuálne ustrihla ich dvojicu od ostatných.
.
Obaja protivníci sa zastavili na mieste. Zatiaľ čo stál chrbtom k dymovej stene, veľmi zlovestne pohliadol na maskovaného súpera pred sebou ako by mu hovoril: *teraz je po tebe*
Jeho súper sa postavil do obrannej pozície pripravený čeliť jeho výpadu, keď tu zrazu zaznamenal rýchle kroky prichádzajúce spoza jeho chrbta. *Boli až príliš rýchle.* Unáhlene pohliadol vzad.
Cez dymovú clonu sa vyrútila Ragio Kyruin, ťahajúc za sebou rozplývajúce sa zvyšky vlastnej dymovej clony, priamo mieriac na maskovaný ciel závratnou rýchlosťou. Jej katana obohatená o nebezpečne ostrú auru zašvišťala vzduchom.
.
V tom samom okamihu Kakashi na maskovaného hodil kunai, aby rozhodil jeho pozornosť.
Ten sa pokúsil brániť a ledva vykryl vražedný útok od samurajky, ktorým by ho inak rozťala v pol.
Avšak Ragiin prvotný útok mal až takú razanciu, že ním vyviedla svoj cieľ z rovnováhy natoľko, že sa už nemohol vyhnúť letiacej kunaií. Tá sa nakoniec zaborila do jeho ramena.
.
Ragio pokračovala expresným šermom s výpadom za výpadom a jemu ostávalo len sa brániť na maximum svojich schopnosti.
Bola to sekunda, dve, nanajvýš tri, ale pôvodný Ragiin protivník sa vyvalil skrz dymovú clonu, doženúc svoju súperku. Následne už Samurajka nečelila len jedinému súperovi, ale hravo sa bránila obom.
.
Usmiala sa a im to konečne došlo.
*Kakashi bol preč.
Zaváhali a to bola ich chyba.
Obaja stáli pri nej príliš blízko, keď jej katana zašvišťala pri jej plnej otočke.
.
.
Kakashi so bzučiacim Raikiri v dlani prebehol cez clonu z dymu. Jeho skočenie do koridoru z ohňa, s priam živým a rozbúreným bleskom praskajúcim výboje na všetky strany, si všimli azda všetci. Nasledujúc svoj Sharingan zaútočil na Mnícha od chrbta.
Ten s veľmi nespokojným výrazom v tvári zaťal zuby a za jeho chrbtom na strane v ktorej zvieral palicu sa sformovala druhá zlatá ruka. Ustúpil jednou nohou vzad aby sa zahnal zlatou päsťou na novú hrozbu.
.
Obe techniky sa skrížili, kedy výboje zúrivo praskali na všetky strane a Kakashi zatlačil všetkým čo mohol.
Aqua-man pocítil pot na svojej tvári. Cítil sa ako by bol medzi stenami kaňonu ktorý sa uzatvára. Zlaté ruky boli presným odrazom svojich originálov nasledujúc každý ich pohyb. Lenže to platilo i opačne a čokoľvek pôsobilo na ne, pôsobilo i na pôvodné telo. A veru, šéf mal čo robiť, aby ho užívatelia Sharinganu nezdolali.
.
Každá z troch použitých techník mala veľmi drsný časový limit. Bez toho, aby sa naskytol priestor na jeho dosiahnutie, pripojili sa k nim i zvyšok účastníkov, vďaka hasnúcim stenám z ohňa.
Veselá sa vrhla na neho odzadu a Satsuky odpredu. Obe prenasledovali pridelený maskovaný súperi.
.
Šéfov výraz v tvári akoby hovoril: *Neserťe sa do mňa!* V rýchlom slede aktivoval príkazy.
* Kyuumon hiraku! * ((Druhá) brána odpočinku) otvoriť!
* Tekkai: Dai ni hokyō: RoiyaruMassuru ! * (Železná masa: Druhé posilnenie: Kráľove svaly.)
* Ksionese no Jutsu: Kuroi Uma: ni ! * (Technika privolávania: čierny jazdec: dva.)
.
Týmito troma vetami sa z jeho tela zaparilo, akoby mu zovrela krv. Jeho svaly nabrali neúmerne na objeme, až jeho koža vŕzgala od pnutia. Ten tlak bol tak veľký, až miestami cez drobné praskliny vytrilkovali gejzíryky natlakovanej krvi. Následne dupol do zeme a pred nim a za ním sa z obláčika pary objavili dvaja ďalší maskovaný bojovníci v čiernom. Tí dvaja by bezchybne zablokovali obidve dievčaťa, len pár krokov od šéfa.
.
Jeho tvár sa začínala meniť na ohavnú od náporu posilňovacích techník. Bolesť ktorú na seba privolal sa odrazila i na šialenstve v jeho hlase. „Ha! Počítal som zo všetkým!"
.
„Tak to si sa prepočítal!" Ragio konečne dorazila k nim, presvišťala za jeho chrbtom a jediným výpadom rozťala maskovaného bojovníka v pase. Pozornosť jej zbrane sa potom zamerala na prenasledovateľa Veselej. Bolo to nadmieru efektívne.
Nevesta, všimnúť si istej podobnosti medzi katanou tej samurajky a tej kňažky usúdila, že bude lepšie prenechať poslednú ranu útoku spredu. Šmarila svoj dvoj-zubec tak, že minul šéfa a namiesto toho sa zabodol do chrbta protivníka, ktorý blokoval kňažku. Tej potom stačilo len pár presných švihov a bojovník šiel na zem. Zatiaľ čo toho čo prenasledoval Satsuky odrovnala Veselá triskom vody.
.
„Tak a dosť, koniec hry!" Precedil medzi zuby mních v afekte.
* Tekkai: Dai san hokyō: Ō no yoroi ! * (Železná masa, tretie posilnenie, kráľova zbroj.)
Jeho koža v okamihu zhrubla a nabrala tvar skutočnej zbroje. Skoro akoby na sebe mal skutočné brnenie zo železa.
.
Kňažka pokračujúc na šéfa, pohliadla na jeho rozzúrenú tvár. Jej oči plné mrazivého hnevu sa rozžiarili azúrovou farbou. Nie, bola to farba duší. Vlastne bolo to akoby oheň vzplanul v jej vlastných očiach a unikal z nich von.
* Tamashī no michi: Yūrei no ken. * (Cesta duše, meč prízraku.)
Jej katana nabrala rovnakej plamennej žiary ako jej oči a jeden by povedal že bola v ten moment dokonca priehľadná.
.
Šéf avšak nenechával nič na náhodu. V poslednom zlomku sekundy zoslal genjutsu na finálnu útočníčku.
Avšak ako podotkla Ragio prepočítal sa. I keď Satsuky sprehádzal zmysli na posledný švih ich nepotrebovala. Samurajovia opakovane cvičili jeden a ten istý výpad až do doby kým si ho ich telo nepamätalo natoľko dobre, že v určitých prípadoch rýchlosť výpadu prekonávala reflexnú odozvu jeho vykonávateľa.
A tak sa i stalo. Jediným švihom zhora nadol jej katana prešla rukou v ktorej mních zvieral palicu.
.
...
Jeho ruka zostala na mieste, mäso v nej zostalo nepoškodené. To čo bolo useknuté bola časť jeho duše. Presnejšie jej kus ktorý siahal do jeho ruky. V momente z nej bola len mŕtva váha odmietajúca všetky príkazy.
.
Pre zlatú päsťovku to znamenalo koniec. Kakashi švihol svojím stále aktívnym Raikiri na stranu a ako predpokladal, zlatá mega päsť odletela smerom ku skalnatému masívu na ktorom nakoniec i vybuchla. Spojenie medzi ňou a originálom bolo prerušené, ale i tak vďaka After-efektu z techniky sa obrnenec začal prevracať na stranu.
Saske pochopil a následné spravil niečo podobné. šéf už nemohol zásobovať rituálnu palicu čakrou a tak ženích odpálil svoju techniku, vďaka ktorej zlatá dlaň vystrelila ku skalnatému útesu kde ju čakal rovnaký osud ako päsť. Jej originál sa skrivil na nepoznanie, drviac sa zvnútra, ako keby niekto z nudy zakrútil prázdnou hlinenou plechovkou, namiesto toho aby ju rozšliapol, alebo zlisoval.
.
Runy na palici zablikali až nakoniec zhasli. Obrnenec ani len nepípol... Nevedno, či už to bolo od bolesti, alebo od pseudo váhy brnenia, on už nedokázal zabrániť tomu čo malo prísť.
Len čo sa kňažka spamätala, séria jej švihov priehľadnou čepeľou dokonali dielo skazy.
.
Mohutné telo zostalo nehybne stáť. Avšak prázdny pohľad na hor a slina z úst naznačovali, že tento bojovník už dobojoval. Trvalo niekoľko sekúnd než Tekkai skolabovala. Celé telo zmenilo farbu na šedú. Koža vo forme brnenia popraskala a poodpadala. Svaly bez jedinej kvapky krvi sa rozpadávali, trhajúc sa v prach, ako keby boli z presušenej slamy, či z práchnivého dreva. Následne už toto mŕtve telo konečne padlo k zemi.
.
Obrancovia si konečne mohli vydýchnuť, ale ten pocit, že niečo nie je v neporiadku ich stále neopúšťal. Stále, akoby niečo bolo vo vzduchu. Kakashi zameral svoju pozornosť na posledného maskovaného bojovníka ležiaceho na zemi. Útok Veselej ho nemohol zabiť, ale i tak už bolo po ňom. Stiahol mu masku a nemohol uveriť tomu na čo sa pozerá. Zopakoval to i u ostatný, ale všetci do jedného to boli Aqua-mani s takmer rovnakou tvárou ako ten hlavný. Vlastne jediné nedostatky boli dáke tie nedokonalosti a fakt, že nedisponovali schopnosťami aké mal ten prvý. Do mysle sa mu votrela myšlienka či ten koho porazili bol skutočným šéfom.
I ostatným prišla na um podobná myšlienka, ale na úvahy či diskusiu prerušilo zemetrasenie.
.
.
Kus od nich sa v lese s hukotom zo zeme na povrch predrala chobotnica. Táto chobotnica o veľkosti obra mala chorú farbu a čo na nej bolo vyslovene mentálne choré, bol nadmerný počet rybacích očí rôznych veľkostí náhodne porozhadzované po obvode celej hlavy.
Jej zavitie(?) sa prenieslo celým okolím, až sa vyzývatelia museli chytať za uši. Keďže ten tvor mal ústa pod sebou zdvihla sa i plna prachu, takže si museli chrániť i zrak.
.
Nakoniec nastalo hrobové ticho a mnoho rybacích očí pohliadlo na bojisko kde stála pätica.
Ten tvor vydal hrmivý zvuk ako sa snažil napodobniť ľudskú reč. „Robím čo musím."
V ten moment rúnová palica i privolaný maskovaný bojovníci s Pufom zmizli v obláčikoch prachu.
Vyzývatelia sa s pochybovačnými výrazmi dívali na tohto nového šéfa.
.
Chobotnica zavila druhýkrát a vybrala sa ich smerom. Jej chápadlá sa valili lesom rúcajúc stromy, akoby to boli len suché rákosie. Doraziac na vyčistené bojisko sa zastavila. Pri zaklonení dozadu sa nadula, odhaliac otvor kde sa jej chápadla zbiehali. Z tých úst vypustila čierno čierny atrament. Bolo ho však toľko že mohol záplavou pokryť celé bojisko. Čo však bolo najdesivejšie bol nepríjemný fakt, že čoho sa tá tekutina dotkla, to zo sa so zasyčaním rozložilo akoby šlo o vysoko korozívnu kyselinu.
.
Veselá, ktorá do tej prezývky momentálne mala ďaleko, sa vyvedená z miery sa obzerala po ostatných, ktorý tam len tak stáli. „Hej, nemali by sme pre teraz utekať? Nemyslím si, že ten útok sa o niečo zastaví."
Saského ten komentár zarazil, pocítil bolesť za očami a ihneď si na niečo spomenul. Narýchlo preletel prítomných pohľadom a bolo mu to hneď jasné. „GENJUTSU! Sú pod Genjutsu." Kakashi!... ? Do riti i on! „Schmatni tie dve s katanami a rýchlo s nimi späť!" Okríkol ju a sám sa rozbehol k bielovlasému jonínovy.
Nebolo času navyše, ovešaný nehybnými telami utekali pred čiernou povodňou leptajúcu i skaly. Nevesta pritom jačala i od toho, že tá váha bola pre ňu veľa.
.
Mladík však mal iný problém. Predtým než schmatol svojho kapitána umiestnil mu päsťovku do brucha. „Kakashi! Preber sa konečne, padol si do genjutsu!"
„Prepáš Saske, nechal som sa chytiť na schváľ." Zakašlal. „Vsadil som na to, že nepadneš do neho a dostaneš ma z toho. I keď, toto je trošku extrém." Ospravedlnil sa zo zavretými očami. „Ale neboj, nebolo to nadarmo, našiel som to po čom sme tak pátrali. Takže je načase, aby som to konečne začal brať vážne aj ja." Mladík s desením pohliadol pol okom na svojho Senseia, aby spozoroval v jeho oku Mangeko Šharingan.
.
Unikátna technika tohto konkrétneho oka mohla prenášať veci, techniky, či iné útoky do pseudo priestoru a tým ich vynulovať. Stačilo sa len pohľadom zamerať na miesto a výr to vsal dnu. V tomto prípade, cieľom bolo jedno špecifické a nenápadné rybacie oko, ktoré tajne slúžilo ako most pre jedno zvláštne Genjutsu. Behom momentu bolo preč, násilne vytrhnuté zo svojho miesta spolu i s najbližším okolím. Zostal po ňom iba zvuk rozpučenia vodnatého ovocia, avšak šlo o kritický zásah.
.
Okolím sa preniesol zvuk zrušenia dákej uvalenej techniky, nasledované bolestivým zavitím chobotnice. Obor sa okamžite začal zvíjať v bolestiach prerušiac atramentovú povodeň.
Ako mávnutím čarovného prútika sa Satsuky i Ragio prebrali z genjutsu. Veselá ich ale zložila až vo chvíli, keď už bolo jasné, že tomu kyselinovému útoku unikli. Ten sa rýchlo rozplýval zanechávajúc za sebou len vyhlodané skaly.
.
Chobotnica sa čochvíľa prestala mrviť ako zmyslov zbavená a radšej rozzúrene pohliadla na svoju korisť. „Neodpustiteľné! To oko bolo... neodpustiteľné! Ka-ka-shi, dnes je to posledný krát, čo ten tvoj prekliaty rod domrvil čo mohol!"
„Hóóój!" Zvolal na obra prívetivo menovaný. „Nebolo už dosť toho utrpenia? Už by vám malo dôjsť, že táto hra sa končí. Nebolo by jednoduchšie, ak by ste to už konečne vzdal pán veľký šéf?"
.
„Ešte stále... môžem vyhrať... Tekkai."
Skupina nespokojne pozorovala ako sa koža tohto osmonoha sfarbila do metalovej čiernej. Pripravili sa k boju, ale i tak únava si na nich začala vyberať svoju daň.
.
Obor po tom čo prišiel o svoju schopnosť genjutsu, vsadil všetko na hrubú silu. Jediné švihnutie zhora na dol stačilo k tomu, aby sa to mohutné chápadlo zarylo do zeme. Deštrukcia ktorú to zo sebou nieslo bola nesmierna a čokoľvek by bolo zasiahnuté by sa menilo na placku.
.
Bojisko sa veľmi rýchlo menilo ešte vo väčšiu pustinu, keď sa chápadlové klbko snažilo už definitívne porátať s otravným hmyzom, ktorý uskakoval kade tade. Niektoré ich výpady síce pôsobili škody i cez jeho posilnenú kožu, ale tieto škrabance schytávali len chápadlá. Chobotnica si dala veľmi záležať aby nedovolila ničomu sa priblížiť k svojim očiam, bez toho že by o to tí dole mali moc záujem. Švihala tými chápadlami tak intenzívne a vďaka jej mnohým očiam tak presne, že skupina sa skutočne nezmohla na poriadny protiútok.
.
Tu však zrazu sa do celej šlamastiky pripojili ďalšie osoby.
* Gatsuuga! * (Dvojitý ostrý tesák)
S bojovým pokrikom na chápadlá obra zaútočili oblúkom dve zvislé tornáda. Tlak ich útoku bol tak výrazný, že chobotnica sa musela vysporiadať i s náhlou hrozbou prevrátenia a odhalenia zraniteľnejšieho stredu.
Týmto ťahom sa rozmotalo klbko chápadiel, ktorých ustavičné expresné preplietanie tvorilo nepreniknuteľnú šéfovu obranu. Tým pádom mali tí dole konečne priestor k proti útoku. Avšak len čo však obor získal späť svoju rovnováhu zrušil nádeje vyzývateľov na rýchle víťazstvo svojou početnou prevahou chápadiel.
.
Ďalšie postavy sa rozhodli zapojiť do boja u meteory.
Obor si ich však s prehľadom všimol a k jeho nemilosti šlo o nepríjemnú dvojicu v zelenom, ktorá už predtým dokázala, že dokáže hrubou silou prekonať i pancier i mloko jašteričích obrov. Jeho pohyby zmeraveli, ale to bol len začiatok.
* „Tekkai... Dai ni hokyō... Ō no yoroi..." * (Železná masa... druhé posilnenie... Kráľova zbroj)
Len čo sa tá čierna koža zmenila do podoby pripomínajúcej skutočné brnenie, dvojica Gai - Lee v tretej bráne skočili vpred, uštedrili synchrónne kopnutie do hornej polovice chobotničieho teľa a následne mocne uskočili do strán. Jej hlava sa prehla dnu od náporu, ale ešte to nestačilo k tomu aby ju to poslalo do bezvedomia. Na pár sekúnd síce stratila pojem o okolí, vďaka čomu pohyb jej chápadiel stratil koordináciu a niektoré sa zastavili úplne chvejúc sa v náznaku bolesti.
.
Treťou vlnu útoku zo zálohy na Chobotnicu tvorila Naruto 2+1. Teda vlastne dva krát Naruto a Sakura. Trojica sa hnala v pred v tesnej formácií s Ružovláskou na čele a pritom z ich tiel blondín unikala oranžová čakra. V jednom momente k nej nastávajúce natiahli svoje ruky, ona k nim. V tom momente, ako katapult, hodila tie dve blondíny oblúkom na hlavu toho obra. Len čo boli vo vzduchu začali formovať Rasengan. A ako tak leteli vzduchom, ten rasengan nabral obrích rozmerov, že dorastal do ich rozmerov. Bolo v ňom toľko čakry, až sa jeho farba menila z modrej na oranžovú.
.
Mnoho rybacích očí sa zameralo priamo na ne a ten orb čakry. Priam sa v nich povestne zaiskrilo. Skoro akoby sa šéf rozpomenul, že jeho chápadla majú možnosť absorbovať skrz prísavky nespútanú či prírodnú čakru a to čo k nej letí jej má viac než dosť. Ten potenciál bol ďaleko viac než ženích mohol poskytnúť. Priamo si vybavil jednu konkrétnu veštbu o neveste čistého srdca s neskonale ohromným množstvom čakry. Posledná skladačka plánu o pomste a záchrane sa sama od seba konečne objavila priamo pred ním. Bolo to omamné, bolo to lákavé. Stačilo tú dvojicu chytiť a nech sa stane čokoľvek, pokiaľ bude ona v jeho hrsti, projekt bude dokončený bez ohľadu či tu vyhrá, alebo sa stiahne dakam na koniec sveta.
A tak sa chobotnica po nich natiahla chápadlami(?)...
...? „...?!"
.
.
...Niekoľko sekundové okno...
...Rozuzlenie chápadiel chobotnice a ich rozhodenie do strán tak, že zostali osamostatnené...
...Improvizovaná spolupráca šeliem a svalovcov, ktorá vyústila k chvíľke nepozornosti veľkého šéfa.
I toľko stačilo, aby pätica dole prebrala iniciatívu, nebolo treba žiadneho povelu všetci mali jasnú predstavu o tom čo sa musí vykonať.
.
Drahúšik, od tohto bodu to už pre mňa nie je zaujímavé. Dávam ti čakru už len pre posledný výpad. Tak sa predveď! Potom idem späť, tak sa neopovažuj ma rušiť. Zívla unavene Kyuubi-Naruto zatiaľ čo sa uvelebila na spánok v Saského hlbinách. Ten naštvane hmkol, keď sa jeho meč zalial plne oranžovo červenou žiarou.
* Kitsune no ken de kiru.* (Seknutie mečom ohnivej líšky)
Jediným ťahom preťal celé chápadlo na poli. V mieste rezu vystreklo namiesto krvi ohnivé peklo ktoré spražilo oba konce do uhlovej čiernej, úplne ignorujúc Tekkai. A následne i temný úsmev od Kyuubi-Naruto.
.
Kakašiho pohľad vyvolával nespokojnosť z toho, že má tak málo čakry, ale na druhú stranu prezrádzal, že ešte jej má dosť na jedno svoje eso. Už pri Gatsuuga takticky umiestil svoju kunai dosť hlboko do najbližšieho chápadla a i teraz jej vrchol trčal cez posilnenú zbroj. Bolo na čase ju použiť ako hromozvod.
* RAIKIRY *
Behom okamžiku zašvišťal hromový blesk prejdúc priamo do chápadla a ono sa zvnútra usmažilo na uhlie.
.
„Fanfárovo, presne toto bolo treba aby sa diváci dočkali zvratu v doteraz jednostrannom boji. Počet chápadiel: mínus jedna." Zatiaľ čo Veselá komentovala predchádzajúci výpad šeliem a zelených, roztočila prstenec vody okolo svojej vidlicovitej kópie / enormne veľkej ladičky pre enormne veľké hudobné nástroje. V otáčkach zhodných s cirkulárkou rozpílila to chápadlo v pol i s brnením o tvrdosti ocele. Zanechajúc v rane darček v podobe vodnej bomby, ktorá to nakoniec i so špľachnutím dorazila.
.
* Tamashī no michi: yūrei no ken: Hyaku no katto. * (Cesta duše: meč prízraku: sto seknutí. ((100 zoťatí.)) )
Satsuky sa s vrešťaním mnohonásobne opakovane zahnala priehľadnou katanou a kus po kuse usekávala dušu daného chápadla od jej masa. Behom pár sekúnd bolo to mäso dobré ako mŕtve a väčšina chápadla len mŕtvou váhou.
.
„Mám rada vytrvalých chlapcov, ale i ja mám isté hranice. Ako keby si mohla nejaká ryba beztrestne dovoľovať v mojom revíre. DNESKA BUDE SUŠI!" Ragio sa zaháňala katanou tak rýchlo, že jej výpady sa len ťažko dali pozorovať bežným okom. Pár sekúnd na to bolo dané chápadlo nielen useknuté, ale i rozsekané na kusy vhodné na ďalšie spracovanie. „Na druhý pohľad toto mäso asi nebude vhodné k jedlu."
.
.
Takže až sa chobotnica zahnala, že chytí svoju korisť, akosi sa jej nedostávalo potrebného počtu chápadiel či ich dĺžky.
* Oodama Rasengan * ( Obria rotujúca sféra )
Útok zasiahol hlavu opancierovaného živočícha. Točivý moment naťahoval jej obrnenú kožu do otáčok až nakoniec dosiahla svojho limitu a s kovovým škripotom popraskala. Dvojica Narút tlačila rasengan ďalej do hlavy tvora a tá priehlbina na jeho hlave sa ďalej prehlbovala. Už to vypadalo na zdolanie chobotnice, keď sa zahnala svojími ešte zdravými / celými chápadlami a chytila tie dve. V okamihu začala z nich čerpať čakru.
Lenže dve, tri sekundy na to obe praskli v obláčiky bielej pary. Chobotnici došlo, že to boli len klony a tak sa pokúsila chytiť ten rasengan. Otáčavý pohyb ktorý ešte nevyhasol, vykrútil obe chápadlá až sa pancierová zbroj na nich rozbila podobne ako u hlavy. Samotný nekontrolovaný Rasengan následne vybuchol, natrvalo uzavrúc mnohé oči a čakra nahromadená v orbe unikla medzi chápadla tohto šéfa.
V sekunde oči obra pohliadli na ružovlásku v diaľke, ktorá z bezpečnej vzdialenosti na obra vyplazila drzí jazyk doplnené o ďalšie drzé gestá. S puf-nutím sa zrušila technika zámeny (henge no jutsu) a na mieste ružovlásky teraz stála dlhovlasá blondína s azúrovými očami. Pohliadla nad seba a hlasno zvolala. „Gaaaraaaa!"
.
Obor ktorý už nemal schopnosť sledovať celé okolie, pohliadol na oblohu za ňou a jeho rybacie oči prezradili zdesenie. V ten moment by jeden priznal, že sa mu chystá prehrať život pred očami a šéf si zrekapituloval čo sa skutočne stalo.
.
.
Keď Kakashi zničil isté oko zrušilo sa konkrétne teritoriálne genjutsu ktoré bránilo prítomným ľudom(?), nie-mlokom využívať ich plný potenciál, zahaľovalo myseľ a vnucovalo obetiam ľahostajnosť, znamenalo to istú porážku mlokov. Jeho nasledovníci boli po väčšinou preživší z konfliktov, tuláci, zlodejíčkovia či osadníci, ktorý utiekli pred smrťou. Mnohým sa nikdy nenaskytol skutočný ninja tréning a len niektorý mali aké také skúsenosti pred tým než sa pripojili k plánu. Preto proti poriadne vycvičenej armáde zo skrytej dediny byť šlo o jeden tým, alebo usadeným veteránom v Nume očividne nikdy nemohli mať poriadnu šancu. Vzájomná spolupráca plus skúsenosti, schopnosti a vytrvalosť znamenajú príliš veľa. Dokonca tak veľa že i tak veľký ciel ako mláďa mloko-jašteričieho obra nebude predstavovať neprekonateľnú výzvu.
.
Takže spätne v Nume Naruto a jej klony bravúrne vyviedli všetky mláďatá mimo dedinu, kde ich Kazekage bez väčšej námahy zneškodnil. Stretnutie Gáru a svalovcov vyvolalo nezdolateľné dojatie na strane zelených šeliem, ktoré akosi ostalo jednostranné. Obrana hotela zaznamenala drvivé víťazstvo a tak zo všetkých miest zostávalo len jediné na ktorom sa ešte bojovalo.
.
Keďže také niečo ako besniaca obria chobotnica v zalesnenej oblasti nezostane bez pozornosti nadlho, pre ninju bolo v poriadku vydať sa s ňou porátať.
.
.
Takže teraz už chobotnica čelila svojmu poslednému osudu, ktorý na ňu mal priniesť paradoxne Jinchuriki z piesočnej.
.
Gára, vznášajúc sa na svojom obláčiku sa napriahoval - naťahoval ako nadhadzovač pri base-bale, držiac imaginárnu loptičku. Za ním sa vznášala obrovská pieskovcová guľa. „Rozumiem, už pri nadhľade na celú túto situáciu je jasné, že pokúšať sa o diplomaciu tu nemá význam." Umocňoval svoj tlak zovretia na imaginárnu loptičku a tá masa za ním sa scvrkla o jednu, dve veľkosti. Následným švihom hodil najdrsnejší nadhod v histórií tohto športu.
Odpaľovač, doráňaná opancierovaná chobotnica, sa pokúsila o odpal... sa pokúsila brániť, uhnúť, utiecť... presunúť všetku svoju silu na posilnenie Tekkai... Ale proti Gárovy to nemalo význam. Strela s prevrátenou parabolou, pri zásahu, vzniesla odpaľovača zo zeme a vrazila s ňou do prítomného kamenného útvaru, ktorý sa ako stĺp týčil nad oblasťou.
.
S drvivým a dunivým zahrmením sa celá ta Meteora rozpadla na kusy zosypúc sa na zem. Nastalo zemetrasenie pri ktorom sa jej blízke okolie prepadlo pod zem. Pod tou horou musela byť ohromná jaskyňa, alebo niečo podobné, ktorá práve zažívala úplný zával. Celá ta chobotnica sa prepadla pod zem do svojho hrobu a ten kamenný útvar nad ňou sa stal akýmsi jej náhrobkom, i keď z neho moc neostalo. Ak by šéfa nedostal Kazekagov nadhod, tak pád meteory a následný jaskynný zával už určite.
.
Tak či tak boje o Numu ustali porážkou posledného obra v arzénale mlokov, ešte pred tým než sa na obzore východu objavil čoby len náznak úsvitu.
.
*Nabudúce: Medzi riadkami epilógu?
Poznámky:
- Kitsune no ken de kiru. (Seknutie mečom ohnivej líšky) – Kitsune ( ohnivá líška / Naruto / Kyuubi-Naruto ) – ken (meč) – kiru ( seknutie) – Preto sa usmiala, lebo jej to pripomenulo to krycie meno, ktoré sa môže použiť i ako referencia na ňu. (Kyuubi-Naruto)
- mid boss