Keď sa Saske znovu zobudil v známom novomanželskom apartmáne, ihneď zaznamenal niečiu absenciu. Podľa polohy slnka, muselo byť tak skoro pred večerom. Z toho čo zostalo z údajného obeda pre pár usúdil, že sa vytratila už pred nejakým časom. Prekvapilo ho ako moc sa snažila nechať mu presne polovicu ako keby použila pravítko. Prihliadnuc na jej apetít to musela byť riadna obeť.
.
Tak či tak, po zasýtení sa vydal aj on mimo túto izbu ktorá vyvolala toľko (...?) spomienok.
.
Automaticky, bez zamyslenia sa, vyrazil ku schodom do salónika, ale až bol na nich, tak mu na tvári vyrazila kvapka potu. Neskoro si spomenul že je tu aj iná, v istom smere bezpečnejšia, cesta dole. Našťastie si mohol vydýchnuť pretože ho tie schody nepriviedli medzi kamene spoločenského mlynu ich družiny. Síce dorazil medzi ľudí, ale scéna bola úplne rozdielna od toho keď tu bývali raňajky.
.
Síce tu boli aj známe tváre, ale to miesto vyzeralo na nepoznanie od hostiny. Pripomínalo to skôr improvizovanú nemocnicu. Pacienti boli poukladaný na matracoch jeden vedľa druhého, pozakrývaný dekami všetci spali. Okrem toho, že tu ležali bývalé nevesty, Satsuky s Ragio, niekoľko dedinčanov, ale i Gai s Lee-om. Tí dvaja to museli znova prehnať a dostalo sa im zaslúženého miesta medzi pacientmi. Čiernooký mladík sa ani len neobťažoval uvažovať nad tým, prečo tí dvaja majú obdĺžnikové červené značky cez ústa, ktoré mohli vzniknúť od násilne odtrhnutej leukoplastovej pásky. Jediná osoba, ktorá nespala bola miestna zdravotná sestra, ktorá sediaca na stoličke dozerala na pacientov. Stolík bol zaplnený rôznymi vecami určenými na liečenie. Avšak jediná vec z tej kopy, ktorá okamžite padla do očí, bola rola leukoplastovej pásky, rovnakej šírky ako isté dve značky. Keď sa ich pohľady skrížili len sa jemne usmiala.
.
Nastávajúci sa potichučky vytratil do predsiene. Tá bola zaplnená drevenými krabicami a bednami preplnenými hlavne zbraňami a v malom množstve rôznymi predmetmi. To čo bilo do očí bola ceduľa pripevnená tak, aby si ju každý všimol. Stálo na nej: Neodnášať! Majetok Konohy a zabavené dôkazy. Pod tým bolo ešte na nej naškrabaná poznámka: Polka tohto tu je majetkom istej svadobčanky.
.
„Hej! Ako vidím dakto sa rozhodol konečne vstať z mŕtvych." Oslovil ho prívetivo Kiba nepozorovane pristúpiac k nemu za čo si vyslúžil nahnevaný pohľad.
„Kde je?"
.
„Chladné." Skysol Kibovy úsmev, ale i tak sa stále snažil usmievať. „Rovno k veci, nikdy sa nestarajúc o nič okolo. Ach jaj. Ako sis všimol šla von, pravdepodobne už nevydržala sa o teba strachovať." Z pohľadu na tvár svojho kolegu usúdil, že mu nedochádza o čom hovorí. Preto zvážnel a zo záujmom si ho začal prezerať. „Ale teraz vážne! Si v pohode? Sekol si zo sebou o zem tak fajne, že sme si mysleli že si tuhý."
„?"
.
„To si celý ty. Tváriš sa ako najväčší tvrďák a potom sa zložíš hneď ako sa zavrú dvere. Keby nás Sakura chan všetkých neubezpečovala, že je to od vyčerpania, tak by si nebol jediný s kým by to tak seklo. Pritom ten pohľad na Narutin prázdny výraz bol desivý. Brrr." Striaslo ho to.
„Čo sa stalo?"
.
„Potom? Chvíľku bol nervák, ale ustál si to bez zneuctenia. Keď sa zistilo, že budeš značný čas v bezvedomí, okvetné lístky čerešne si ta chcela nechať pre seba. Lenže ako už tušíš: ostatným babám sa to nepozdávalo a preťahovali sa o to kto sa bude o teba starať ako tvoja osobná zdravotná sestrička. Ku koncu sa to celé uhralo do autu a pripadlo to na naše azúrové zlatíčko." Vyceril sa stopár svadobčanov na kolegu pred sebou so zdvihnutým palcom v geste skvelá práca. „Starala sa o teba s tak ustarosteným výrazom, že sme sa obávali či to s ňou nekvacne. ... Za desať minút búvala ako drevo. A tým myslím, že i zarezávala ako drevo. Nemal som páru že chrápať môžu i baby. Po tom čo sa ti vrátila i farba sme to tam vyprázdnili i mi."
Na druhú stranu Saske mal čo robiť aby si udržal svoj kamenný výraz. Dozvedieť sa takúto informáciu by zasiahlo azda každého. Aby odvrátil svoje myšlienky pohliadol na tú kopu zbraní.
.
„Čo je? Táto kopa?" Nasledoval jeho pohľad muž divočiny. „Oh áno... Tomu nebudeš veriť." Poukázal na ten štítok. „Aspoň polovica tejto nehoráznej kopy patrí skutočne jednému z nás. Vlastne..." Zarazil sa nadšene. „Neviem koľko toho už vieš, tak to skrátim. Po tom akčnom pikniku čo ste sa vy dvaja vytratili sme došli na pár vecí a zostavili plán ako vylákať tých čo sa snažili ukryť pod rohožkou u dverí Numy. Samo o sebe sme museli spraviť niečo s tým otravným teritoriálnym genjutsu, ale nakoniec sme sa na to pripravili. Keď ste sa potom znovu objavili priamo v strede dediny najskôr sme si mysleli či nie ste súčasťou nepriateľskej pasce, lenže môj nos nič len tak neoklame. Síce ste boli vykúpaný ako bábätká v slanom náleve, ale Narutin pach len tak niečo neukryje. Usúdili sme, že vám nič konkrétneho nepovieme a ponecháme si vás blízko ako návnadu." Uškrnul sa. „Chlape to bolo skvelé, nielen že tie ryby zhltli návnadu i s navijakom, ale oni ešte i samy sa vytiahli von z vody a šmarili sebou do vedra na korisť. K tomu ty, keď si sa zas s niečím neotestovaným vytiahol a odpálil toho žabiaka, keď sa snažil preplávať cez ten kamenný val. Boli sme pripravený s ním zatočiť, ale len tebe zas rupli nervy. Síce si vyzeral, že z toho zomdlieš, ale pokiaľ to bolo hrané tak klobúk dole kámo."
Saskému sa to celé zdalo ako veľmi vzdialená minulosť vďaka istej osobnej skúsenosti. Jedno bolo však isté: stálo ho to veľa bolesti ako na mysli tak i tele.
.
„Ale jedno sa musí uznať, Kakashiho klony sa len tak nezdajú, zaboríš do nich meč a oni ešte stále neprasknú. Ale i tak šialenosť: Orochimaru, tie jeho neviestky a všetko ostatné." Na moment sa zastavil ako keby si na niečo spomenul a hneď sa pre to nadchol. „Toto musíš počuť. Po tom čo si odpochodoval tie štyri sa postavili pred Hotel a prehodili super hlášky od srdca. Juchuuu. Tí lamáci sa takmer dosrali, keď ich začali kosiť ako pri žatve."
„..."
.
„Mal si vidieť tie lamácke ksychty potom čo Ten-Ten natiahla nad hotel bariéru, keď im došlo že už nás nemajú v šachu. Bola to síce len dočasná jednorazovka, ale i tak skvelo zahraná. Aj keď si osobne myslím, že to bola poriadne drahá záležitosť, ale čo už, Tsunade urobila dobré rozhodnutie."
Na sekundu sa nastávajúci zamyslel či tá bariéra nemala pôvodne slúžiť len pre Narutinu ochranu ak by išlo do tuhého. Okamžite to však zavrhol pretože v tomto bode by už šlo len o špekulácie.
.
„Rybáci na nás povolali skoro všetko čo mali."
„Počkať, rybáci?" Zarazil ho na sekundu, keď Kiba príliš skresával čo sa stalo.
.
Ako odpoveď muž divočiny zvážnel a rázne stíšil hlas. „Vlastne ohľadne toho ich pomenovania. Ich organizácia vlastne nemá meno a ani sa nijako nepomenovali. Rybákmi..." Ešte viacej stíšil hlas a poobzeral sa naokolo či ich nikto nepozoruje. Až keď sa uistil že je vzduch čistý priklonil sa k nemu a šeptal. „Tak ich nazýva Gára. Je to tak výstižné, že sa to bez najmenších pripomienok prijalo, ako keby sme ich tak volali už od začiatku."
„Aha... Taktiež proti tomu nič nemám." Takticky uhol.
.
„Výborne. Tak kde som to skončil?" Pokračoval už normálne rýchlo získavajúc svoje nadšenie. „Jaj áno, prišlo ich na nás hojne početne, avšak v základe to boli všetko lemry s bohatou zásobou čakry a odolnou kožou. Lietali ako handry, ale znovu a znovu sa zdvíhali pokiaľ nedostali poriadnu šupu ktorá ich poslala k zemi nadobro. Spomínaš si na toho obra u pikniku? Neuveríš keď ti poviem že mali pravdu, keď sme tipovali, že majú aspoň jedného takého v rezerve. A teraz príde to najlepšie nevydržal ani minútu. Najskôr dostal dávku extrémneho taijutsu a potom ho nakrájali nevesty, ktoré sa tvárili akoby šli len okolo." Gestami naznačoval akciu. „Celé bojisko sa prepadlo v chaos a roztiahlo sa kade tade. Zatiaľ čo dievčence šli šantiť do lesov ako prízraky, rybáci na nás vytiahli korytnačku, ropuchu a nakoniec bobra."
„Bobra?"
.
„Ten bol nadmieru otravný. Vlastne všetky tri príšerky boli v extra veľkosti, extra ohyzdné a v extra otravnosti. Na všetky tri beštie ktoré mimochodom boli predtým ľudia bolo za potreba extra prístupu."
„Aha, extra je teraz v móde." Preniesol tónom ktorý prezrádzal pochybnosti o týchto tvrdeniach.
.
„Mysli si čo chceš, ja pán dôležitý, nemám dôvod ísť do podrobností, takže skočím priamo k tomuto tu." Mrkol očkom na konečne na tú hromadu. „Keď sa rybáci vrhli do svojej poslednej zúfalej ofenzívy vyšla z hotela Ten-Ten. Celá napumpovaná z toho, že sa môže konečne predviesť sa postavila pred nás, v každej ruke jeden zvitok. Eufórne preniesla cool plamennú reč, ktorú musela zaručene pilovať každý večer pred spaním aspoň po dva týždne."
„..."
.
„Kto by povedal že dokáže vyvolať takú spŕšku zbraní? Vrhla sa do boja poslala zopár z nich letom a provokačne sa spýtala:" Pokúsil sa napodobniť jej hlas. „Komu ešte nestačilo? Len poďte, teraz som na rade ja!" Ale hneď sa uškrnul. „Cha. Neviem čo bolo lepšie. Skutočnosť, že sa okamžite vzdali, alebo jej výraz keď jej došlo, že dorazila na posledné dve minúty boja. Nie, nie, ten jej posledný výraz, keď jej došlo, že si túto kopu bude musieť pozbierať a že jej to potrvá. A potom to už poznáš. Menšie obrie jašteričky k tomu tá ohavná chobotnica a podobne..."
„..."
.
„Ach. Napriek tomu že sa dá toto celé nazvať obrovským úspechom, túto dedinu čaká takmer kompletná generálka. Nezabudni čeknúť to jazero hneď vedľa hotela. Na tamtom mieste umlátil Gára dve jašteričky do predčasného hrobu. Vlastne ani neviem kto prišiel na tú myšlienku, ale dakto ten Gárov výtvor s pieskovou plážou nazval dar od Kazekageho a hneď sa to ujalo."
„..."
.
„Hej! Netvár sa ako keby si sa obišiel i bez toho čo ti tu hovorím." Zaprotestoval nad chladnosťou Učíhov, ale následne si iba povzdychol. „Chápem, chápem, pán chce ísť za svojou paňou, veľkodušne to povoľujem." V hlbokom úklone mu gestom naznačil že sa môže vzdialiť, príhodne ako by to spravil nóbles šľachtic lokajovi.
Učíha sa bez jediného slova či inej reakcie zvrtol na mieste a opustil budovu.
.
I keď sa snažil ako mohol, Kibové obočie intenzívne kmitalo, lenže po pár sekundách to s povzdychnutím vzal. „Ale, ale. Učíha zostane predsa len Učíhom. Hmmm? Nezabudol som na niečo? Oh áno... zabudol som mu povedať o tamtom." Prehrabával sa vo vlasoch rozmýšľajúc čo ďalej. „No čo už, príde na to. Skôr... či neskôr." Škodoradostne sa usmial.
.
.
Ako nastávajúci kráčal pozostatkami príjazdovej cesty, naskytla sa mu možnosť nahliadnuť na nepriehladnuteľné jazero s kryštálovo trblietajúcou sa hladinou a piesočnou plážou. Bolo to tak dobre osadené, že jeden by neveril keby mu povedali, že včera tam ešte bola zelená záhrada, lesík a možno aj niečo iné. Ten výjav bol tak mierumilovný, že by ďalší človek neuveril že sa tu cez noc odohrali tvrdé boje.
.
„Celkom bomba, že?" Prihovoril sa Znovu Kiba Nastávajúce mu, keď ho dostihol. „Podobný hlboký face-lifting zažíva asik celá dedina.
„Nehovoril si že si na stráži?"
.
„Však aj som, ale teraz vážne. Je jedno či sa cítiš v pohode ako po dobre krvavom stejku, ale tvoja čakra bola prakticky na nule, keď to s tebou seklo. Kámo, nulu nemávajú ani umierajúci. Takže predtým než čokoľvek namietneš mi odpovedz na otázku: Čo si myslíš, že sa mi stane pokiaľ to s tebou sekne?..." Začal počítať na prstoch. „Alebo ti rupne v bedne?... Či sa zmeníš na dáku vraždiacu beštiu?... Daktorá využije príležitosti?... Alebo najobľúbenejšia verzia: Unesú ťa." Pohliadol na neho vyzývavo. „Nie je isté či sa tu neskrýva ešte dáka ta potvorka akou bola tá ingrediencia na chobotničie guličky."
(Počkať... čo presne znamená číslo štyri?)
.
„Chlape, zoznam možných hrozieb čo sa ti môžu prihodiť je dosť vrtkavý." Rozhodil pochybovačne rukami na stranu. „K tomu zoznam osôb, ktoré vykypia keby si mal o škrabanec najviac je hrozivý sám o sebe. Ja mám rád svoju kožu, takže rovno zabudni, že dakam pôjdeš sám. Je to pre moju ochranu. Vlastne toto je skvelá výhovorka. Keď nás ktokoľvek bude otravovať môžeme povedať, že momentálne máme chalanský čas. Čas len pre nás dvoch."
Učíha sa na moment zamyslel na Inuzakovým návrhom a potom bez zaváhania prehlásil do jeho očí. „Ospravedlňte nás, ale momentálne máme chalanský čas. Prosím zoberte na vedomie, že nechceme byť rušený a nechajte nás osamote."
.
„... Oj, to bolo pod pás." Preriekol Kiba s orosenou tvárou. „Ale na druhú stranu... To znelo trochu prihriato. Radšej od toho upustíme. Jasan?"
.
.
Keď v ten deň Naruto opustila hotel znovu sa rozhliadla po dedine z vrcholku obchodu s oblečením. Samo o sebe blondína s povievajúcimi dlhými blond vlasmi, odetá v oranžovo čiernej športovej kombinéze pútala pozornosť nejedného z miestnych. Ona na to ale nedbala, hladiac na poničenú dedinu, sledovala dedinčanov v ich práci. Uvedomiac si že im to týmto tempom potrvá ešte niekoľko dní, rozmýšľala ako by mohla pomôcť i ona bez toho aby jej obratom istá dvojica nevyhubovala. Potom jej to však došlo. To čo sa tam pod ňou dialo bolo vlastne len upratovanie a drobné opravy, do ničoho veľkého sa zatiaľ nik nepúšťal. Z toho čo mohla vidieť sa o cesty postarali Gára s Kakashim, ale dedinčania sa sústreďovali hlavne o svoje obydlia. I keď niektoré to už mali za sebou. Nebolo to nič moc náročné lenže čo im chýbalo boli počty. Spomenúc si na jednu konkrétnu misiu, ušitú priamo pre ňu, na istom stavenisku, sa jej nálada zlepšila.
.
S odhodlaným úšklebkom na tvári zložila jednoduchú pečať, pre jedno konkrétne extra náročne jutsu a čo chvíľa sa vyše stovky jej klonov vybralo pomáhať s čímkoľvek a kdekoľvek. Ich doslovné vkráčanie na scénu priam vynulovalo akékoľvek snahy prítomných jej to vyhovoriť. S úsmevom na tvári rozžiarila tváre i tým pochmúrnejším.
.
V dedine tak vďaka tomu nastalo rušno a práce nabrali na otáčkach tak moc, že u niektorých budovách nastali rovno i núdzové prestavby. Vďaka jej skúsenostiam zo stavby, práce napredovali tak rýchlo, že jednotlivé klony prešli drobnými štylistickými úpravami od dedinčanov. Niektoré mali iné účesy, niektoré iné oblečenie iné zas mali rôzne doplnky. Tak či onak pôsobili tak nadšene a tak energicky, že len samotný pohľad napĺňal energiou, prebíjajúc pochmúrnosť. Keď skončili u jedného miesta šli priamo na ďalšie. Niekedy sa ani nepýtali s čím treba pomôcť a inokedy sa zapojili iba do rozhovoru. Aktívne sa prihovárali azda každému.
.
Teda až na dvojicu Inuzuka a Učíha. Len čo si ich jednotlivé klony všimli, začali byť až podozrivo zaneprázdnené, ubiehať od nich, či tváriac sa že si ich ani len nevšimli. Zatiaľ čo jeden aktívne komentoval dianie na scénach okolo nich, ten druhý nemal dôvod vysloviť čo by len jedno slovo.
.
Samo o sebe si toho podozrivého chovania táto dvojica, ktorá blúdila Numou pri svojej prechádzke všimla. Dedinčania si tej reakcie všimli tiež a i tí upustili od snáh k interakcií s touto dvojicou. Snáď i preto sa Kibovy podarilo Saskému podstrčiť súťažný záujem zistiť, ktorá je ta pravá Naruto. Lenže na všetky jeho pokusy odpovedal zamietavým mlčaním.
.
Takto to šlo po peknú dobu než sa Učíha náhle zastavili. Pozornosť nastávajúceho očividne upútala jedna konkrétna. Len s jednou veľkou kvetinou vo vlasoch si niečo so záujmom prezerala v dákom obchode. Osamotená mimo pozornosť kohokoľvek v útrobách tej budovy priam pôsobila dojmom, že sa zašíva pred ostatnými. Nie, priam pred všetkými. Vo svetle skorého zapadajúceho slnka to vyvolávalo priam nostalgický pocit.
Kibovy neostávalo nič iné než s povzdychnutím uznať porážku.
.
.
Obchod v ktorom sa nachádzala bol dákou kombináciou dielne, obchodu a skladu zameraného na drobné výrobky z dreva. To čo si tak zo záujmom prezerala boli drevené hračky pre najmenších. Bola ich celá polica a jedna za druhou prechádzali jej rukami.
Učíha bezo slova zastal vedľa nej, dívajúc sa čo si obzerá.
.
Trvalo pár sekúnd než si ho všimla načože ňou poriadne miklo. V panike vrazila do regálu až z neho zopár vecí popadalo. Vyplašene na neho zízala ako gazela na hladnú šelmu. Pri pohľade do jeho tváre sa zapýrila až tak že kútikom oka zazerala po okolí pre možné cesty úniku.
Než ale k dákemu úniku dostala šancu natiahol sa po nej a pritiahol ju k sebe.
.
Ich pery sa preklenuli v bozk.
.
.
*Dopad kvapky na hladinu*
.
„...?" Naruto s azúrovými očami precitla, znovu stojac v jednej známej chodbe, pred jednou známou mrežou.
.
„Aha, rozumiem, tým sa veľa vysvetľuje."
Zmetená tým čo sa práve udialo, pozrela za hlasom ktorý patril istému Učíhovy. Hoci stála celkom blízko naľavo od neho, nevenoval jej najmenšiu pozornosť a uprene zazeral na démona za mrežou. Ten na neho pohliadol prežilovaným okom akoby sa díval na niečo nadmieru otravného.
„Pfff, to je ale vrelé privítanie." Zachichotala sa škodoradostne Naruto s démonickými očami stojaca napravo od mladíka. „Asik nie sú návštevné dni. Ale osobne si myslím že toto, je primeraná reakcia k niekomu, kto si sem nakráča ako keby mu to tu patrilo."
.
„Hmm! Nezajem! Mám niečo dôležité čo by som chcel prebrať."
„...?"
„Eeeh? Nudááá! Pán nudný hrdina má konečne o koliesko menej, keď si myslí, že tu niečo zmôže."
.
„To čo chcem prebrať je toto:" Ukázal na pravo od seba. „A tamto." Ukázal vľavo.
„Eh? Čože?" Naruto s azúrovými očami mala problém pobrať prečo sa díva na Saského a na svoju diabolskú(?) verziu, práve na tomto mieste.
„Oho? Čauko..." Ako náhle si tá druhá všimla jej pohľadu s veľkým pobaveným úsmevom jej zamávala na pozdrav.
Azúrová okamžite vedela že tá druhá nie je žiadny jej klon, ale vidieť ako prirodzene a sebavedome vedľa neho stojí v nej vyvolalo nepokoj ba dokonca závisť.
.
Sledujúc tých troch pred sebou démon zlovestne zavrčal.
.
„Eh, Saske? Čo má toto znamenať?" Blondína s obavou v tvári sledovala ich vzájomnú interakciu.
Až teraz sa na ňu pozrel a došlo mu, že pravdepodobne nemá najmenšieho poňatia čo sa dialo. Tá druhá pobavená nepokojom vychádzajúcej z varovných signálov ženskej intuície tej prvej sa zvodne zavesila na jeho hruď s výrazom v tvári: Teraz je už môj a som na to hrdá, takže papa, daj si odchod. Azúrová Naruto bledla do bielosti papieru. Vidieť ju blednúť, Učíha schmatol tú červeno okú zozadu za krk a striasol ňou. V momente bola jej ľudská forma fuč v bielom obláčiku a to čo mu zostalo v ruke natlačil azúrovej do rúk.
.
„Toto tu, je vydarený darčekový žartík od tamtoho." Poukázal na démona za mrežou, načož ten vytvoril na tvári grimasu škodoradostného úšklbku. „V skratke je to jeho fragment. Klon, potomok, vytvorený nástroj či alter-ego. Pravdepodobne je to všetko menované a zároveň nič z toho. Hej... počúvaš ma?" Vynadal trasúcej sa Narute.
„Mr... Mr... Mrňavéééé! " Zvolala Naruto ako si obzerala miniatúrnu verziu Kyuubi vo svojich rukách. Odmyslieť si deväť chvostou jej telo nemalo na dĺžku ani pol metra. „Čo to má znamenať!?" (Nande koraa!?) Zvýskla nadšením. „Je... je tak rozkošná! Ako je možné že je tak rozkošná? Žiadna z mojich verzií nebola takto rozkošná. Kyiaaaa! Už ta nikdy nespustím z rúk. Je toto ďalší sen?" Naruto šantila naokolo ako malé dieťa, ktoré práve dostalo šteniatko. Čochvíľa stískajúc tu líšku v náručí ako keby bola plyšovou hračkou otočila svoju pozornosť na Saského vysloviac zdrvujúcu otázku. „Hej, hej, kde si ju splašil?"
.
Na znak toho, že nepočula azda nič z toho čo povedal mu silno kmitalo obočie. „Počula si vôbec niečo z toho čo som pred chvíľou povedal?"
„Hmm? O tom čertíkovi z krabičky? Samozrejme že áno, ale pozorne sa na ňu pozri! No nie je rozkošná?" Natiahla k nemu ruky, ale v sekunde ju znovu vo vytržení objala.
.
Obočie mu kmitalo intenzívne, pretože jeho prvé stretnutie s týmto tu bolo zásadne iné než to čo sa tu odohrávalo. Čo to má za termín: čertík z krabičky? My tu nehovoríme o dakom drsnom žartíku, ale skutočnom démonovi. Tá vec ma skoro pripravila o rozum, tak prečo to zobrala za samozrejmosť, ako keby už o tom niečo vedela?
Pohliadol na démona a i keď sa jej výraz či pohľad nezmenil, ako keby tušil, aká zlomyseľnosť či preferovanie sa za tým pohľadom skrýva. Na druhú stranu by sa dalo konštatovať ako moc sa o niekoho stará. „Zvláštne... Ako moc niekto tušil čo sa stane. Ako ďaleko niekto predvídal čo sa bude diať?" Jeho hlas bol chladný, ale démona nenechal chladného. „Ako moc ďaleko idú tvoje predpovede?"
Odpoveďou mu bolo hrozivé zavrčanie.
.
„Tak či onak nemysli si, že budeš mať Naruto celú pre seba a pokiaľ ide o túto tvoju verziu do kapsy. Došli jej baterky. Znovu ju nabi!" Poukázal na drobca nezáživne palcom.
„Prečo by som sa mal obťažovať?"
.
Mladík na sekundu mlčal. „Je nepopierateľné, že vzniknú ďalšie plány ako dostať Naruto i s tebou v nej. Keďže sme v tom skončili spoločne, bude v záujmu nás všetkých, aby sme začali pracovať ako tým. Keďže jediné na čo sa u teba môžeme spoľahnúť je tvoja čakra, bude to tvoja úloha."
Zatiaľ čo Naruto s Miny-Kyuubi v náruči mlčky v strnutí sledovali Saského reč.
Deväť chvostový na neho hrozivo zazeral. Drviac ho pohľadom za jeho nehoráznosť. „Výhovorky. Slaboch ako ty ani s mojou pomocou, sa nedokáže vyrovnať skutočnému Učíhovy."
.
„Tak ako som teraz... máš pravdu..." Nespokojne pohliadol na svoju dlaň zovrúc ju v päsť a následne ju rozovrieť. „Ty si len poistka, avšak momentálne mám iný cieľ." Pohliadol na Naruto ktorej sa rozšírili zreničky rozmýšľaním nad tým čo myslí.
Miny-Kyuubi cítiac jej nepokoj najskôr pohliadlo na jej tvár. Overiac si niečo pohliadla na svoj originál za mrežou. S tenučkým hlasom malého zvieratka nasledovala vlastný plán. „Myslím že im v tomto môžeš vyhovieť. Koniec koncov bude zábavné sledovať ako sa s tým popasujú."
V tomto bode došla obrovi jeho trpezlivosť. „Nebuďte tak NAMYSLENÝ!" Zreval naštvane tak hlasno, že to s nimi otriaslo. Jeho hlava sa podvihla na toľko aby mal priestor na tak mocné beštiálne zavytie, že to trhalo uši.
Pritom nápor vetru z jeho tlamy bol tak mocný až to ľudí na druhej strane mreže prekoprclo dozadu. I tá líštička vyletela z náruče prekoprcnúc sa v lete vzad.
.
Otrasený sa začali preberať zo šoku. Čiernovlasí mladík ponúkol blondíne ruku, aby mohla vstať. K ním dvom pristúpil spomínaný fragment, ktorý nabral rozmery, vyrástol, ale i tak jeho výška v stoji nepresahovala tú ich. Naruto bola v úžase a preto sa dalo očakávať, že sa nadšene vrhla po hebučkej srsti líšky. Nadšene ju stískala až sa ten fragment premenil na Kyuubi Naruto. Naruto teraz objímala verziu sama seba doplnenú o líščie uši a huňatý chvost a s rozdielnou farbou v očiach. Červeno oká sa škodoradostne zaškerila do prekvapenej tváre azúrovo okej. Ale čochvíľa ten ťah oľutovala, keď sa originál pustil do objímania ešte nadšenejšie. Učíha upustil svoj pohľad od dvojice a pohliadol na démona, ale ten už sa tváril že spí hlbokým spánkom. To samé o sebe bolo znakom že je čas ísť.
Následne bolo počuť už len dopad kvapky vody na vodnú hladinu.
.
.
„Heeej! Sakura chan, čo tak nabrúsene takto pred večerom?" Zvolal vonku stojaci Kiba v príhodnú chvíľu, čím práve precitnutej dvojici ukrytej v budove spôsobil šok. „Ak by som ťa nepoznal povedal by som že ta ženú vedou nevysvetliteľné ženské inštinkty. Hej! Počkaj!... Ghuaaa!"
.
Desať sekúnd na to stála štvorica z Konohy pred dielňou, zatiaľ čo sa stopár zbieral zo zeme.
.
„Vyklopte to všetko a žiadne výhovorky!" Zúrila medička vetriac niečo podozrivého.
Kiba, Saske i Naruto teraz museli čeliť azda najhrozivejšiemu oponentovi ich výpravy.
„Ty váho to nemyslíš vážne, najprv mi flákneš bez toho, aby si ma nechala dohovoriť a potom po mne chceš vyklopiť náhodnú infošku? Zabudni."
„Ja som na zdravotnej prechádzke a Naruto si tu prezerala detské hračky."
„Eh? No ja... ja... ... To ma chceš súdiť za moju zvedavosť? Na druhú stranu a to je prednejšie: čo je dnes s tebou Sakura chan?"
.
„Sakura chan sem, Sakura chan tam..." Kmitalo hysterke obočie. „Je toho zopár čo mám na srdci... he, he" Nahodila nebezpečný úsmev. „Napríklad drobnosť, že sa dve osoby nemajú premáhať."
„Hej. Zadrž ségro z nemocnice. Mám za to, že tvojim prístupom dostaneš viac ľudí na lôžko než z neho. Mám vážne obavy o tvoju lekársku kariéru."
„Nevidím dôvod prečo by mala byť prechádzka klasifikovaná ako namáhavá činnosť."
„H-hej... mimochodom ja som tu len stála a prezerala si veci, to tiež nebolo nič namáhavé."
.
„Ohooo? Upustiac od faktu že prechádzku a postávanie u výkladu vy dvaja viete doviesť do extrému, uznám vám túto výhovorku. Avšak... čo tá stovka tvojich klonov čo pred chvíľkou popraskali?" Zazerala na blondínu ktorej sa orosila tvár.
„P-p-počkať! Klony sú niečo iné než moje skutočné telo. Navyše nevykonávali nič tak náročného! Pozri žiadne známky námahy, či poranenia."
.
„Och áno-ooo?" Potiahla koniec otázky pochybovačne. „Ja som ich videla. Vieš o tom, že ich únava sa prenesie na teba? Keď sa tak stane od stovky na raz a bez vysvetlenia je treba pozrieť sa na zúbok originálu. Čo povieš na to?"
„Hej! Vyľakal ma. Nemôžem za to?"
.
„Vyľakal?" Sakura presunula pohľad svojich podozrievavých zelených očí na Saského, pritom stále hovorila na blondínu. „Povedz mi o tom viac."
„Ehm. Mimochodom chlape." Vložil sa do rozhovoru netaktne Kiba. „Ako si zistil z celej tej stovky, kto je originál? Myslel som si, že nesúťažíš v našej malej hre."
Oslovený kamenným pohľadom pohliadol na Inuzaku a potom skúmavo na Naruto. V moment na to sa k nemu pridali i tí dvaja a všetci traja skúmali blondínu, akoby bola dáky vzácny vedecký exemplár či maľba. Tá pod váhou ich pohľadov prepadala panike a bolo na nej vidno, že by najradšej urobila vzad toľko krokov, až by narazila chrbtom o stenu. Lenže predtým než sa k tomu odhodlala opýtaný uchopil jej zápästie a zdvihol jej ruku tak aby zvyšný dvaja mali dobrý výhľad na jej prsty. Konkrétnejšie na jeden zásnubný prsteň.
.
„Čože?" Nahodil Kiba trápny úsmev a dokonalú pohodu. „To azda nemyslíš vážne kámo, predsa nie je možné, aby..." ale v polke vety prešiel do plnej vážnosti. „...Naruto ihneď vytvor svoj klon!"
Azúrovo oká najskôr nevedela kam skôr, ale nakoniec sa k tomu podujala. Cítila sa tak trápne, že skutočne vyzerala ako nežná žienka v problémoch. Ostatný nemohli uveriť keď jej klon, ktorý bol jej dokonalou kópiou, skutočne nemal ten prsteň.
.
„Ty vole, hovor o osude..." Utrúsil Kiba, ale v sekunde, keď vydeľ že istá ružová osoba mení farbu tváre do červena, rýchlo zatiahol brzdu. „Ach jáj, nuda, nudáááá! Úplne som ten úskok prekukol." Založil si ruky s výrazom ako keby rozlúskol dáky detektívny prípad. Avšak pôsobil dojmom ako by sa mu nebol spokojný s výsledkom ku ktorému dospel. „To preto boli tie šperky v tom podozrivom obchode tak predražené. Dali si záležať, aby sa nedali tak ľahko falšovať." Touto hláškou rozryl myšlienkové pochody ružovlásky. Tváriac sa znudene pokračoval. „Tak či tak mám hlad a dnes bude dobrý žlabanec takže zamierim rovno do hotela. Kto ide so mnou?"
.
Naruto okamžite prepla z nevinnej nežnej žienky čistej ako ľalia v problémoch na bezstarostnú malú sestričku s hladnou slinou u pusy. V dokonalej súhre i so svojim klonom sa k nemu pridali hrkútajúc o tom čo by to mohlo byť.
Saske vyrazil za nimi, ale po troch krokoch sa zastavil a otočil na zvädnutú ružovlásku, ktorá sa ani len nepohla. „Sakura, ty nejdeš?"
„Čože?" Vyzerala smutne, utrápene a preto ju tá jednoduchá otázka zarazila. „Ja... vlastne..." Tváriac sa porazene, nevediac či má vôbec dokončiť vetu prepadala do depresie. Preto s ňou otriaslo, keď o niekoľko krokov ďalej na ňu dvojica Narút a Kiba vrelo volali, čakajúc až sa k nim pridá. Keď však k nej Saske natiahol ruku, jej oči sa rozžiarili do korán, čo chvíľa sa na jej tvári usadil veľký úsmev. Ako sa hovorí: ponúkni prst a schmatne celú ruku, tak i ona sa zavesila na rameno ponúkanej dlane. „Ospravedlňujem sa za zdržanie. " Riekla melodicky, smerujúc k trojici, ťahajúc zo sebou i prívesok ktorému sa zračila kvapka potu na tvári.
.
.
Zatiaľ čo kráčali k hotelu, Sakura bola celkom natešená, že misia je u konca a že už nemusia hrať svoje role a hlavne že si už konečne môže privlastniť Saského pre seba. Ukĺzla jej o tom poznámka ktorá mladíkovi pripomenula istú záležitosť. „Hej, Naruto!" Zavolal na ňu. „Už si splnila svoju ďalšiu úlohu?"
Oboma Blondínami to miklo až zamrzli priamo v pohybe v ktorom boli. „Hahahaha... Ah, to vieš ja som sa vážne snažila, ale... z nejakého dôvodu to druhá strana neberie vážne." Vyhovárala sa jedna zatiaľ čo druhá sa zamietavo tvárila, že sa jej to netýka. Ale obidve priamo cítili ten jeho pohľad ktorý tvrdil, že to nekupuje a že jej to bude pripomínať na každom kroku. Originál skúšal nabrať rozvahu a preto pohliadol na svoj klon, ale ten zamietavými gestami z toho vycúval. Namiesto toho pristúpil k originálu, položil jej ruku na rameno a s výrazom: do toho, ju povzbudzoval. Ani sa nenazdala a z druhej strany spravil to isté Kiba.
„Tak počkať! Niečo to smrdí... o čo tu ide?" Vetrila ružovláska podozrievavo. Než ale stačila pokračovať Saské ju natlačil pred blondínu znehybniac ju odzadu svojimi dlaňami na jej ramenách.
.
„..." I keď stáli zoči-voči sebe Naruto nemala odvahy pohliadnuť na svoju kamarátku. „Hej, Sakura chan... vieš ako sme sa rozprávali o tom že by som bola... ďie..." Nervózne sa hrala s prstami s pohľadom upreným rovno na zem. „Tak... sa ukázalo že som až na pár posledných dní... bola... bola v... v pres... v prestrojení." Pohliadla pol očkom na ružovlásku pred sebou, ale okamžite vedela že to nestačí, veď predsa táto medička ošetrovala jej mužské telo pomerne veľa krát. „Ide... Ide o to že som sa nenarodila a-ako muž a Tretí Hokage to chcel zamaskovať a tak... a tak použil jutsu aby mi zmenil pohlavie, lenže... keďže som Jinchuriki tá technika stratila na sile a poškodila moje pôvodné telo. Takže... keď Báča na to prišla... eh... nakázala, že musím o sebe povedať svojím priateľom. Takže Sakura chan..." Nabrala odvahy pohliadnuť na ňu priamo. „V skutočnosti som bola vždy žena, len som sa maskovala ako muž aby ma ochránili."
„Ach." Zhlboka si povzdychla medička. „Toto už zachádza priďaleko. Pokiaľ si chceš vziať Kibu, tak hurá do toho, ja ťa súdiť nebudem." Z jej znudeného výrazu sa nedalo nič konkrétnejšieho vyčítať.
.
Nasledujúcu chvíľu tam všetci len tak bez stáli akoby boli zamrazený. Traja tam mali kompletne nechápavé výrazy akoby čakali, že bude s tou myšlienkou pokračovať aby ju mohli konečne pochopiť.
.
...
.
„Aha... Mám podozrenie, že tu niekto bude potrebovať zafačovať." Pohrozila ružovláska, zatiaľ čo jej navievala žila na čele.
„Chjááá Sakura chan, keď už hovoríme o hypotézach čo napríklad trošku iná idoška?" Navrhol Inuzuka náhodne z voleja. „Saského dlhodobý plán je obnoviť jeho klan, že áno? Keď si spomenieme ako veľký bol v minulosti, nemyslíš si že o dvoch to pôjde nejako ťažko?" Pohľad zeleno okej nabral nebezpečnosti, aby neskončil v obväzoch rýchlo dopĺňal. „Je celkom možné, že bude musieť pristúpiť k mnoho manželstvu. Takže čo keby mal ešte okrem teba i napríklad tunák stojace modro očko, alebo naše vrelé štvoročko. Nebolo by to skvelé? Určite by ste skvele vychádzali a mali hromadu detí. Tak čo, nebolo by fajn mať v rodine i Karin chan? Vychádzali by ste spolu ako sestry v láske, no nie je tak?"
.
„Ale iste." Nahodila Haruno priateľský úsmev, plný vrelosti. „Vychádzali by sme priam dokonale. Najviac však, v jeden moment, v jedenej bočnej uličke kam svetlo nedopadne a následne menších záhradných prácach. Potom už naozaj bezchybne." Jej úsmev priam žiaril do okolia.
„Hehe. To bolo priamo od srdca." Zapotil sa Inuzuka a pre istotu bol pripravený sa brániť pred nečakaným výpadom. „Ale keď už sme u toho, čo treba tak Satsuky chan? Jej chladná osobnosť je ako zrkadlo k Saskému." Neubránil sa po odstúpiť od pol kroka, keď sa od ružovlásky nedostávala žiadna reakcia.
.
„Hmmm? Jej sestra?" Zadumala nad myšlienkou Naruto.
Šelma i hysterka na ňu pohliadli, ale to už sa do rozhovoru vložil i chladný fešák. „Aby som to vysvetlil. Z nejakej hračky osudu sú Karin a Satsuky Ragiovými dcérami."
.
„Oni dve sú sérgy?" Zježil sa Kiba. „A-ako je to možné? Však sú si úplne rozdielne! Totálka!" Ale nakoniec tomu s povzdychom nechal priebeh. „Nah. Nakoniec, veľa by to vysvetľovalo... Tsundere a Introvert, kde som to len videl?"
Ako na povel to s Narutami Strasie, čoho si všetci všimnú. Jej klon vedomí si toho, že každé ďalšie jeho slovo na ich adresu by znamenalo potenciálna prevalenie istej udalosti, prepadla panike. „Takže Kiba kun, kedy do toho so Sakurou praštíte? A nemusíš sa obťažovať s výhovorkami, je to predsa nadmieru očividné." Riekla to tak koketne ako keby šlo o klebetný rozhovor medzi susedkami. V ten moment mal jej originál výraz: Ty pako, máš mi pomáhať a nie podrážať!
.
Kiba sa okamžite smrteľne zhrozil. „B-brzdi áno! Do-do-doteraz som si robil len srandu pretože to bolo dobré odvádzanie pozornosti. V-vlastne som to mal v papieroch aby som tak konal. Nikomu som tým neubližoval a ani som nemal žiadne bočné úmysly. Ale pokiaľ t-t-takúto hovadinu zadrieš v Konohe, tak mi seriózne pôjde o hubu. Jasné?"
„O pekné reči tu máte." Pripojila sa Sakura stále s veľkým žiarivým úsmevom na tvári, ale nebolo jasné či sa zatiaľ rozhoduje koho pošle do zeme, alebo je v siedmom nebi od istých dlaniach na jej ramenách.
.
„Hej, hej, brzdi áno! Ja s tebou nechcem mat spoločné ani klebety." Ohradil sa na ňu.
„Ako keby som o teba čo by len omylom zakopla. Avšak... I keby nejaké klebety nastali, pošlem každého nech si to pôjde prešetriť. Hneď po tom čo ich oživím z prizabitia!"
.
„A to je ten problém, rúžová, ja nechcem aby ma ktokoľvek vyšetroval."
„Aháááááá... Už mi to začína byť jasné. Tak buď dobrí psík a rovno to vyklop!" Vložila sa do role vyšetrovateľa, keď na niečo prišla.
.
„..." Inuzaku zalial studený pot.
„No táák, nezabijem ta."
.
„Ale niekto iný by mohol. Hele. Keď niekto niečo bude vyšetrovať skôr či neskôr unikne dáke slovko a pokiaľ sa dostanú do určitých uší..."
„Tak čo?"
.
„Tak ďalší deň pôjdete na môj pohreb, alebo svadbu, bez ohľadu čo na to ktokoľvek z nás to vykecá."
„Ahaaa... tak o to, to chcem vedieť viac."
.
„Brzdi áno! Hele, určite sa rozumne dohodneme. Len držte tlamy, že niekoho mám a pokojne rozhlasujte trebárs, že som na psi. Alebo ešte lepšie, že som stále decko ktorému to nedopaľuje."
„Takže buď tatík, alebo maminka sú extra vášnivé žiarlivky." Uvažovala na hlas s bradou medzi palcom a ukazovákom jej dlane. „Alebo vaše rodiny sú si od základu proti stojné a je to zakázaná láska."
.
„..."
„Hmm. Je to Hináta." Prehlásila ako keby rozlúskla prípad.
.
Zato on sa zatváril ako keby sa pozeral na najväčšieho idiota ktorého tento svet dokázal splodiť.
„Chápem, úprimnú sústrasť."
.
„Hej Sakura chan, nevyšampónovala si tak náhodou svoj mozog do ružova?"
„...? H-hej! Si úplne mimo!" Splašila sa, keď si predstavila, že by tak mohol uvažovať každý z jej kamarátov. Predovšetkým Saske. „Moje vlasy nie sú zafarbené, toto je ich skutočná farba! A-a-a predtým než začneš s hlúpymi dristami tak v našom klane táto farba je symbolickým dôkazom, že mám vlohy pre techniky spojené s čerešňovými kvetmi. Niektoré som úspešne ovládla. I keď..." Zhlboka si povzdychla pohliadnuc na pár prameňov svojich ružových vlasov medzi jej prstami. „Navyše doma sú blázni do krevét a všetkého červeného. Možno že i to má dáky ten efekt na vlasový pigment. Tak či tak, dúfam, že som vyvrátila toto nedorozumenie."
.
„Rodokmeň a hlbokú históriu tvojich nóbles vlasov mám úplne v prdeli!" Rozzúril sa ako keby jej chcel vraziť jednu. „Prečo práve Hináta! Je pre mňa ako moja mladšia sestra. Odmyslieť si jej tatíka ja sám by som umlátil akúkoľvek trosku, ktorá by sa o ňu chcela pokúšať. Tak prestaň sa snažiť dostať do plytkého hrobu!"
„Jasne, jasne, len si z teba uťahujem. Tak vychladni. Pre mňa za mňa si randi trebárs i s prasacím ksichtom (Ino), mne je to jedno." Rozhodila do strán ruky.
.
„Tak to ti teda pekne ďakujem..." Napriek tomu že nič z poslednej vety nemyslela skutočne vážne, na Kibu ten komentár zapôsobil ako studená sprcha.
„Žiadne strachy, budem ta v tom podporovať, ba dokonca i kryť tvoje alibi, ak by si dáke potreboval."
.
Zatváril sa kyslo. „Nedávaj sľuby, ktoré nebudeš chcieť splniť, ale i tak ta beriem za slovo."
„Ho?" Nedalo to ružovláske. Keď už je raz rozbehnutá pokračuje ďalej. „Aha, takže Temari z piesočnej. Keď sa nad tým tak zamyslím, tak Gára by s tebou spravil veľmi krátky proces ak by si nechcel prevziať zodpovednosť."
.
„Shikamaru by ti na to niečo povedal." Kiba s hrôzou pozoroval ako táto ženská v mentálnom berseku uťahovala slučku okolo krku jeho spoločenského života. Týmto tempom by z neho mohol byť násilník, ktorý neudržal svoje zvieracie chúťky a privlastnil si dáku krehotinku proti jej vôli. Pri tej predstave, musel túto nehoráznosť čo najskôr zaraziť. „Saské, táto tu je vážne beznádejná, ako to dokážeš zvládať? ...? Saske?"
Menovaný mal zamyslený výraz s neprítomným pohľadom. Dáku tú sekundu mu trvalo kým zareagoval. „Niečo tu chýba..." Riekol stroho, azda by len pre seba, načože sa začal opatrne obzerať po okolí. Ostatný tiež spozorneli v sledovaní svojho okolia, ale okrem pár dedinčanov, ktorý ich sledovali tam nebolo nič nezvyčajné.
„Keď si to už spomenul takto sme už boli veľakrát." Preriekala jedna z blondín a druhá na to prikývla.
„Otravné... skoro akoby to bolo úplne naschvál." Pridala sa ružovláska so striehnucim výrazom.
.
Inuzuka sa už pripravoval na boj, keď tu zrazu sledoval ako sa inštinktívne pohľady zvyšku party nasmerovali jediným smerom.
„Hóóój decká! Čo tu takto napäto?" Z bieleho obláčiku, sa len kúsok od nich zjavil Kakashi v dobrej nálade.
.
„MEŠKÁTE!" Okríkli ho zborovo dievčatá.
.
Ledva zmrzol a už ho celá skupina zasypala pripomienkami. „Kde ste sa zas flákal Ero-Sensei?! To tú vec musíte čítať až dvesto krát?!" „Ako dlho si myslíte, že ste nás nechal čakať tentoraz?! Znovu až príliš dlho!" „Vaše výhovorky z ciest zo života nás Nezaujímajú!" „Hm!" „Vy fakt neiste normálny! Ja som vážne čakal, že na nás niečo zaútočí a vy zatiaľ vyblafnete toto? Je azda tým Sedem totálne na makovicu?!"
.
Vyjavený Kakashi s dokorán otvoreným okom dostal drvivý mentálny útok, ktorý ho takmer poslal do kolien.
Ďalšia rana nasledovala v moment, keď sa dal Kiba na útek predtým než mu trojica rozzúrených dievčat mohla vynadať. Tie to však nenechali tak a pustili sa do prenasledovania. Saske samozrejme nezaostával a tak bielovlasí ninja, ani nie desať sekúnd po tom čo sa objavil, zostal osamostatnený. Roztrasene sa pokúsil zavolať na ostatných, ale aj jeho hlas bol príliš roztrasený aby ho bolo počuť.
.
.
Kibovy sa podarilo uniknúť najhoršiemu, keď dorazil do hotela moment pred ostatnými. Akčný šprint a chladenie vetrom musel schladiť nejednu hlavu a preto sa športovci zhodli na tom, že nechať sa takto vyhecovať ničomu neprospelo. Samo o sebe ich dovalenie sa do cieľa nepatrilo k najtichším a tak pritiahlo pozornosť. Než sa nazdali:
Dvere do salóna, ktorý slúžil ako improvizovaná nemocnica sa otvorili a cez ne nazreli Lee so Satsuky.
Karin s nespokojným výrazom vyšla z kuchyne, aby údajne zistila kto to zas robí neplechu i keď si už bola istá.
Neji s Ten-Ten potajomky zošli bočným schodiskom pristaviac sa do chodby akoby nič sa nedialo.
Akamaru nadšene vbehol zadným vchodom prefrčiac okolo každého vnútiac sa svojmu parťákovy do náruče.
Kakashi nepozorovane prenikol hlavným vchodom dnu, zatiaľ čo mnohý stále ležiaci pacienti v salónika sa usmiali.
A Gára voľným krokom vošiel dnu tiež cez zadný vchod, pomaličky sa pripojac k celkovej skupine.
.
„Vy fakt nie ste normálny, že ÁNO?! Čo je to tento krát?!" Ohradila sa na nich štvoročko urazene, predstúpiac pred nich, ale než stihla pokračovať Kiba sa nazlostil.
.
„Toto fakt nebude mať nikdy konca! Pre mňa za mňa sa s ním ožeň!" S týmto vyhlásením schmatol červenovlásku za zápästie a natlačil Učíhovy do náruče. V sekunde bola červená ako fazuľa od špičky nosa až po končeky uší. Priamo vytuhla s rukami na jeho hrudi.
.
Zato Sakure padla sánka. Jeho oko postrehlo že čoskoro hrozí výbuch, ale on nemal najmenší záujem sa nechať pochovať päsťovkou pod podlahu. „Žiadne také, jeho pravá ruka je stále voľna!" Schmatol ružovlásku za rameno a priamo ju sotil na ženíchove pravé rameno. Tá síce nežne zajačala , ale ako medvedia pasca si privlastnila ponúkanú končatinu.
.
Lee od dverí vydal neveriacky pazvuk čímže pritiahol Inuzukynu pozornosť. Satsuky vedľa neho mala zhrozený výraz s pootvorenými ústami, odetá len v bielej jukate ako každý pacient v tej provizórnej nemocnici. Moment nato sa v Kibových očiach zablýskalo. Vyrútil sa priamo k nej. Ona ho sledujúc prepadla panike nevediac čo skôr. Samo o sebe si domyslela čo sa môže stať, čo prezrádzalo jej okamžité zapýrenie, avšak nemohla ovládať svoje telo. Niekoľko sekúnd na to ju natlačil na ľavé rameno nastávajúceho. Zakopla stratiac rovnováhu, takže sa v konečnom dôsledku ostala visieť na jeho ľavej končatine.
.
Dvojica Narút ktoré to sledovali zostali zmrazené s otvorenými ústami. Vzduch naprázdno unikal cez ich ústa čím sa dostavil bez hlasitý prázdny jakot. „Jasne ako by som mohol zabudnúť, číslo štyri sú naše rozkošné modrooké dvojičky." Než sa nazdali Inuzuka natlačil každú z nich na jednu polovicu istého chrbta.
.
„Áách!" Odfúkol si Kiba ako po ťažkej ale dobre odvedenej práci. „To by sme mali vyriešený hlavný problém večera. Už žiadne výhovorky, či dohady kto po kom v tejto chodbe ide. Ale keď sa teraz tak na to pozerám... Saske, berieš to nejako moc pohodovo, jeden by povedal že začneš aspoň nadávať, ale ty si priam nad vecou. Ako keby si bol zvykli mať okolo seba hárem. Počkať, nestalo sa niečo podobného už pred tým?"
.
„Hm. Na tvoju otázku odpoviem áno." Saského hlas bol vyrovnaný tak ako vždy. „Už pri ceste do kúpeľov na kopci som tiež skončil ovešaný zbytočným oblečením." V ten moment dievčatá vytuhli. Po tvári každej z nich stiekla slza potu, ako sa snažili rozlúštiť čo tým presne myslel. „Avšak to bokom, čo má toto znamenať?"
Psí muž vycítil za tou poslednou vetou hrozbu, avšak bola tú istá vec ktorá potrebovala doriešiť skôr. „Oj, chlape, dochádza ti čo si práve zadrel? Jeden by začal tvrdiť, že si džigolo či chlapík ktorého si baby volajú, keď majú dámsku jazdu." Oči dievčat sa rozšírili.
.
„Nepotrebujem také niečo."
„Čožééé?" Rupli mu nervy. „Tak pán úžasný si myslí, že môže randiť s piatimi babenkami na raz? Že to bude lážo-plážo? Cha! Len do toho! Uvidíme za koľko dní uznáš, že na to nemáš!" Zatiaľ čo sa mu vybledli oči do biela zlosťou, dievčatám sa odkreslili oči na bielu prázdnotu, od toho ako im to v ich hlavičkách pracovalo.
Bez toho aby to mali dievčatá v úmysle, ich váhy sa preniesli na neho zatlačiac na jeho telo. Takže mladík mal čo robiť, aby sa tento strom na neho nezosypal.
„Hmm, Hmm, to by šlo." Dumal nahlas zo záujmom Kazekage upútajúc pozornosť. „Mnoho manželstvo by vyriešilo nejeden problém i u nás... Navyše ak sa podporí záujmom o zachovanie Kekkei-Genkai či obnovu klanu, šlo by to vykonať... Takéto riešenie je priam ideálne pre Piesočnú... Žijeme v dobe, kedy sú mnohé zaužívané zvyklosti minulosti viac na škodu než k úžitku. Musíme sa prispôsobovať dobe. Samo o sebe ak by som s niečím takým prišiel sám tak by to neprešlo, ale ak použijem ako referenciu tento prípad, otvorí sa tak cesta k východisku pre mnohých občanov... Hmm, Hmm. Tak teda." Dokončil svoje uvažovanie a predstúpil pred ostatných. „Naruto, je neuveriteľné ako dokážeš nachádzať riešenia na miestach kde zastarané myšlienkové postupy, nás slepo vedú na scestie k deštrukcií a utrpeniu. Síce ťa v tomto sobáši nemôžem podporiť ako Kazekage, avšak ako tvoj priateľ áno."
.
Ak by sa jeden rozhliadol po okolí mohol by rozdeliť poslucháčov na dve skupiny. Na tých čo mali zhrozený výraz a tých čo mali úsmevy, alebo dojaté výrazy. Jedným z nich bol aj Gai prilepený vrstvami lepiacej pásky i s matracom k podlahe. So slzami v očiach a dojatým výrazom vztýčil palec nahor. „Toto je skutočná sila mladosti." *smŕŕk*
.
Keďže Naruto nepochytila čo tým jej priateľ z piesočnej myslel, omylom sa zmohla len na chabé prikývnutie.
Zato sa celým hotelom rozniesol sprisahanecký smiech istej lajdy. „Óóó- HóóHoHo, Óóó- HóóHoHo." Madam Ragio sa uráčila pripojiť k pozdvihnutiu. „Ako sa dalo očakávať od Kageho, vskutku znamenité. Numa urobí všetko čo je v jej silách, aby zajtrajšia svadba prebehla úspešne."
„Tak počkať!" Vložila sa do veci Ten-Ten. „Svadba bola len súčasťou zásterky pre záchrannú misiu. Keďže už hrozba pominula nie je nutné absolvovať tento bod."
„Ale moja drahá, zásterka či nie, normálne by k nej aj tak došlo. Možno ti uniká drobnosť, že Numa potrebuje ešte zachrániť pred jej zlou reputáciou. Skutočná svadba či nie, ide vlastne o divadlo. Nie! Naša dedinka potrebuje unikátne predstavenie ako referenciu pre svoje spamätanie. Navyše to dopomôže k reforme v piesočnej, nehovoriac o diplomatických vzťahov. K tomu tu vidím zopár herečiek ktoré umierajú túžbou zahrať si nevestu tomuto krásavcovi." Usmiala sa sprisahanecky na ovešaného ženícha. Sakura s Karin, ktoré by vraždili pre reálnu svadbu, chceli niečo namietať, ale boli ihneď zamrazené jej prísnou aurou. „Satsuky, ako je na tom ženíchov odev?"
.
„Eh?... oh... n... nula." Uškrnula sa čiernovláska beznádejne. „Musela by som sa do toho pustiť už teraz... avšak... potrebujem jeho." Potiahla za ženícha.
„Oho? Aké odvážne, takže tým by sme to mali. Dámy, limit je zajtrajšie poludnie!" Zvolala zatlieskajúc rukami práve v momente, keď ostatné dievčatá začínali protestovať. Lenže im to nebolo dovolené skupinou žien, ktorá sa vovalila predným vchodom.
.
Minútu nato Naruto stála osamotená vo vstupnej hale. Každého z jej týmu, okrem Gaia, ženštiny odtiahli smerom k obchodu s oblečením. Tvár sa jej orosila keď jej konečne došlo ktorá bije. „Ne... nebudú chcieť z toho spraviť reálnu vec, že nie?"
To má byť rečníčka otázka?
„... Kam šlo číslo dva?"
.
*Nabudúce: Líščia svadba?
*Alebo ešte skorej: Rúcho?
.
Poznámky:
Pokiaľ ide o klon ktorý vydržal „neprasknúť" i po tom čo mu bolo „nakopané" tak i v seriály boli scény, kedy to tieto klony nejakú dobu vydržali pred tým než sa zmenili na obláčik. Napríklad u Naruta a Kakashiho. Či neskôr Kakashiho technika zámeny.
Keďže v istých scénach sú dve Naruto tak som zvolil pre druhú kurzíve písmo. Podobne ako podčiarknutie pre Leeho keď je v tandeme s Gaiom.
Samo o sebe sú tu isté pasáže kedy niektoré osoby hovoria takmer naraz, alebo sa ich reč prekrýva. Preto sú natlačený do jedného riadku / odstavca.