Nájsť vhodné miesto na miesto okolo jazera ktoré Naruto spomenula nebol žiadny problém. Samotná blondína po celú cestu tam, či vyčkávanie neprehodila jediné slovo, takže ani nepostrehla kedy svadobčania stihli rozložiť provizórny tábor. I keď k otázke k zámienke pre neho došlo k závažnému protichodnému postoju medzi mužskou a ženskou častou ich výpravy.

Prevažne to bolo tým že zatiaľ čo muži venovali svoju pozornosť zápasu medzi bratmi z klanu Učíha, skrze živé komentovanie z Nejiho Byakuganu a Gárovho Daisan no Me (Tretie oko). Ženy ten zápas odignorovali a venovali sa móde a prerozdeleniu dodatočnej váhy či suvenírov z Numy. Nejako sa predpokladalo, že sa do ničoho nepustia pokiaľ na sebe budú mať svadobné šaty. K prekvapeniu a k záhade medzi vecami ktoré Kiba s Akamaruom priniesli bola i Karina mini jukata a Satsukyne šhintuistické rúcho kňažnej.

.

Kakashi síce ihneď poslal po Pakunovi (Ninja pes) žiadosť o posily, ale zápas skončil dlho pred tým než sa vôbec stihli ukázať. K tomu keď dvojica z Akatsuki priniesla porazeného k ním, ukázala sa byť len nastrčenými klonmi, zatiaľ čo sa originály vytratili, priamo pod dohľadom. Samotný novomanžel bol relatívne v poriadku čo potvrdila i ich medička.

S pochybnosťami, o čom to celé bolo, poslali posily dom ešte skôr než k ním stihli doraziť a samotná výprava sa zhodla, že s návratom do Konohy ešte počkajú.

.

.

Tak či onak dvojica v plášťoch sa unáhlene vzdialovala od hraníc so zemou ohňa.

„Che, che, che. Musím uznať že si blázon, bojovať s tak malou zásobou čakry, ale o to viac to bolo zábavné. Síce to bolo krátke, ale táto dovolenka sa vydarila. Obzvlášť keď sme len niečo dozadu mali tak náročnú aktivitu na spotrebu čakry." Konštatoval Kisame. „Muselo to byť pre teba výhodné, že tvoj braček nešiel na zdĺhavý boj, ale v mylnej predstave, že si pri plnej sile na teba vyšiel s niečím exotickým. Zaujímalo by ma či by zvolil iný prístup ak by to vedel." Pozrel na svojho parťáka. „Niečo mi však vŕta hlavou: ...tá blondína, bola ten bloňdák, že? K tomu je teraz z nej novopečená nevesta... Ale i tak, celkom zábavné použitie pre Kassei no Jutsu." (technika aktivácie / obnovy teľa (?))

Itachi mlčal a ani sa na neho nepozrel.

.

„K tomu je Jinchuriki deväť chvostového."

„..."

.

„Všimol sis tamtoho?" Pousmial sa sprisahanecky.

„Dosť bolo rečí..." Uťal ho nepreukazujúc žiadny záujem. „Okrem tamtoho tá spustená lavína má jasné odtlačky prstov. Ako sa dalo od neho očakávať, môže to otriasť celým svetom, ale je jasné že je mierená proti Akatsuki. Hmmm... Pokiaľ nie sú v Konohe hlupáci, tak s tým niečo urobia. Inač budú stáť zoči-voči opakujúcej sa histórií."

.

„Drsnééé. Ty máš vážne srdce z ladu. Che, che, che. No, to by som obyčajne povedal... Nevadí... Máme dosť informácií o rovno dvoch cieľoch, aby v organizácií nemohli skuvíňať, že ideme na prázdno. Uvidíme ako sa darilo ostatným."

„..."

.

Od Itachiho neprichádzala žiadna reakcia a tak ako niekam mierili tak sa Kisame ešte značnú chvíľku vyškieral než sa tí dvaja stratili v tieňoch.

.

.

V istom tajnom úkryte, pôvodne opustenom laboratóriu, panovala zúfalá atmosféra. Istý mních sedel v meditačnom sede v strede rituálneho kruhu. O ľavé rameno opieral spomínanú rúnovú palicu a v náručí držal polorozpadnutú škatuľku ako spomienku na kedysi mocný relik. Jeho tvár bola zatiahnutá ako ťažko nad niečím rozmýšľal. Okolo neho bolo zopár jeho posledných nasledovníkov, z toho mnohý mali vedátorské plášte. Úplne ignoroval lamentovanie a zúfalú rozpravu medzi nimi.

Rozhodne sa mohli stiahnuť do úzadia a pokračovať vo svojom výskume a projekte ako takom i keď toľko stratili. Veď im ešte zostávalo toto pôvodné laboratórium. Lenže vyzeralo to, že tomu tak nebude. Jeho kamenne vážny pohľad zamieril do tmavej chodby. Presnejšie na dve postavy, ktoré sa z jej temnoty vynorili. Čierne plášte s červenými mrakmi zasiali strach do srdcí jeho kumpánov, keď sa tým smerom pozreli.

.

Jeden z návštevníkov bol na tvári zahalený maskou, jeho neľudsky celo zelené oči naznačovali, že dávno prestal byť človekom. Ten druhý bol sporo odetý muž s ulízanými šedými vlasmi. Jeho veľká trojčepeľová kosa na jeho chrbte slúžila ku krvavým rituálom.

Prvý bol nezničiteľný užívateľ čierneho vlákna s trojciferným číslom na jeho veku. Ten druhý zas nesmrteľný samovražedný náboženský fanatik, vyznávajúci rituálne sebe vraždy.

.

Zbehlý ninjovia Kakuzu pôvodom zo skrytej Vodopádovej a Hidan zo skrytej v horských prameňoch.

Mníchova prázdna dlaň kŕčovito uchopila rúnovú palicu opretú o jeho rameno. Oboch okamžite spoznal. Spoznal ich až tak že ak by tá palica bola z obyčajného dreva rozdrvil by ju.

.

„Vyzerá to že ideme neskoro, ale i tak: Kde je Orochimaru?" Vyslovil Kakuzu viac menej už len rečníčku otázku, zatiaľ čo obaja bezstarostne vkráčali do miestnosti ako keby to miesto vlastnili. Obklopovala ich veľmi nebezpečná a smrteľná aura.

„Hovadina! Toto sa mi ani v najmenšom nepáči! Dokelu, mal som zato, že sme všetkých tých pohanov pobili. Vstal snáď tento retard z mŕtvych?!" Rozčuľoval sa Hidan.

.

„Hlupák jeden! Pozri sa čo má u seba! Ak by si konečne začal používať ten svoj mozog na niečo iné než krviprelievanie došlo by ti, že sa účelovo obetovali, aby mu umožnili utiecť spolu s najcennejšími relikmi. Dáva to rozum."

„Čožeeeee? To Kvôli tomuto dementovy sme dostali vynadané že sme to posrali? Ten neskutočne odporný pach v ústach z nedotiahnutej práce je priam na nevydržanie. To si ten odpad skutočne myslel, že sa pred Jášhinom schová do dákej zasranej odpornej diery? Je ten blb retardovaný?" (Jashinu - Boh Zla)

.

Pobledlí nasledovníci boli vystrašený na kosť až tak, že si mnohý priali umrieť na strach. Zato ich mločí šéf sa zmietal vo víre pocitov šťastia, hnevu i nenávisti. „Pýcha predchádza pád a ja robím čo musím." Preriekol nahlas priam teatrálne čím si vyslúžil pozornosť všetkých naokolo. „Skôr než ma doženú negatíva mojich neúspechov sa objavíte vy dvaja, práve keď som ešte stále na vrchole svojich síl. Je to trest?... požehnanie?... alebo test osudu? Viac si priať nemôžem. Tak či onak, nastal čas odplaty. Dnes pomstím svojich padlých bratov a každého, kto vám kedy skrížil cestu!"

.

Zamumlal zaklínadlo a tá popraskaná rozpadajúca krabička posledný krát kratučko zažiarila než sa rozpadla v prach.

.

* Kyuumon hiraku! * ((Druhá) brána odpočinku) otvoriť!

V mníchovi nastala premena: aktivoval svoju transformáciu a zmenil sa na Aqua-mana.

.

* Tekkai: Dai ni hokyō: RoiyaruMassuru ! * (Železná masa: Druhé posilnenie: Kráľove svaly.)

V kombinácií moci reliku a druhej brány, nielen jeho svaly, ale i jeho telo narástlo do mohutných rozmerov.

.

* Tekkai: Dai san hokyō: Ō no yoroi ! * (Železná masa, tretie posilnenie, kráľova zbroj.)

Jeho Koža zhrubla naberúc podoby majestátneho brnenia.

.

*Tekkai!*

On i tá palica sa sfarbili do železnej čierne, pritom runy na tej palici sa rozžiarili tak moc až tá celá vec žiarila zlatou aurou. Nie, on sám začal žiariť zlatou aurou.

.

Kto mohol tak prchal. Avšak Kakuzu s Hidanom sa len naštvane dohadovali.

„Aké to nepríjemné dežavú. Na takéto hlúposti nemáme čas."

„Hej! čo je to za debila?! Neodkrágľovali sme niečo podobné už pred tým?! Do riti!"

.

„Pravda, tento je väčší a už od pohľadu otravnejší. Ešte to tu máme prehľadať, takže by bolo vhodné sa s ním vysporiadať čo najskôr."

„Pche, stým prehľadávaním si pobozkaj vlastný zadok. Avšak obaja máme čo na práci po tom čo ho odkrúhneme."

.

„To tvoje povaľovanie ma nevýslovne dožiera."

„Neveriaci odpad! To mi pripomína tú retardovanú vec, ktorá dorazila toho predchádzajúceho."

.

„Súhlasím, zopakujeme to. Hlavne to neposer, nechcem sa tu zdržiavať viac než je nutné."

„Pche, Hňupe lakomí, keby si sa tým hmotným bohatstvom, aspoň zadusiť mohol." Odpľul si. „...Hej ty neveriaci!" Vytiahol na mločieho šéfa svoju kosu. „Tvoja falošná viera konečne vymrie tvojou smrťou. HOVADO, poznaj vôľu Jashinovu!"

.

Súboj medzi týmito dvoma monštrami a cez tri metre vysokou mačo verziou Aqua-mana v čiernej zbroji a nebesky žiariacou zbraňou započal.

.

.

Skrz isté okolnosti výprava z Konohy sa rozhodla ešte viac odložiť návrat do ukrytej v lístí a rovno prenocovať u jazera. Dôležitým argumentom bol Saske v bezvedomí, či fakt že dámy stihli rozložiť tábor, keď sa páni nepozerali. Stav novopečeného manžela nebol nijak kritický, len ošetrujúca medička odporučila, aby ho nechali sa poriadne prespať než budú pokračovať. K veľkej nevyslovenej nevôle niektorých nežných polovičiek sa mužský dozor u pacientovho lôžka pravidelne striedal nenechávajúc jedinú škáru. K žiadnemu incidentu v pacientovom stane nakoniec nedošlo a tak sa skupinka rozpŕchla na čas do strán.

.

.

V starom laboratóriu bolo hrobové ticho. Šéf mlokov bol porazený. Posledný z jeho nasledovateľov vo vedeckom plášti sa schovával v temnej izbe. Celý prepotený sa triasol nevýslovným strachom. V rukách kŕčovito zvieral diaľkove ovládanie na ktoré zúfalo zazeral. Stlačením konkrétneho tlačidla by vybuchla silná výbušnina ukrytá v útrobách objektu.

.

Po chvíli došiel k rozhodnutiu.

.

Deštrukcia úkrytu bola násilná, avšak ani to nebolo dosť, aby dostala istú dvojicu natrvalo pod zem, nehovoriac o tom že ich tá náhla zmena okolia vôbec nepotešila.

.

.

V Nume sa rozhodli pokračovať v svadobnej ceremónií a za pôvodnú štvoricu zaskočila štvorka bojových neviest. Keďže sa tam objavil i hipstersky vyzerajúci Suigetsu a mohutne vyzerajúci tichý Juugo, celá pozornosť sa otočila na nich. Obzvlášť keď sa dala Veselá s tým prvým do vrelého rozhovoru. Netrvalo dlho a dedinčania sa tých dvoch snažili zmanipulovať do role nastávajúcich. V jednu slabú chvíľku ten vyzubený hipster, sarkasticky nahodil silácku hlášku ÁNO na svadbu s nimi do ktorej sa nevesty bez zaváhania zahryzli. Moment na to sa Veselá s Rozvážnou nadšene zavesili o jeho ramená, pričom zvyšné dve nasledovali ich príklad u jeho kolegu. Nevedno či to bolo kvôli zábave či čisto kvôli hereckému vystúpeniu, ale tie štyri sa začali správať ako keby sa skutočne za nich vydávali. Vodného muža tá myšlienka striasla od hlavy k pätám a naspäť. Preto hľadal spásu u Juuga, ale ten sa Tichej a už nie Podráždenej len spýtal či je to z ich strany poriadku. Preto bielovlasí zbledol, keď sa ten mohutný chlap po ich kladnej odpovedi začal usmievať. Jeho jediná odpoveď: „v poriadku", bola dosť na jasnú odpoveď. Suigetsu začal mať zajačie úmysly, ale nakoniec to pre úsmevy schopné roztápať srdcia po jeho ramenách vzdal.

.

Takže k veľkému potešeniu dedinčanov svadba pokračovala vyvrcholiac veľkou zábavou pre celú dedinku.

.

.

Na skoré svitanie nového dňa sa Saske konečne zobudil. Osamotený v stane si po chvíli rozpomenul na jeho zápas s Itachim. Správu ktorá mu bola zanechaná našiel hneď a ako sa dalo očakávať vôbec ho nepotešila. Okrem toho, že si bol istý že ten papier čítalo viacej osôb, pociťoval že tu niečo chýbal. Vykročil zo stanu a na jeho prekvapenie u vchodu strážil Kakashi pozerajúc sa do tej jeho knižky, pritom po ostatných nebolo ani chýru. Možno ešte spali, alebo sa venovali osobitným tréningom. Ten mu bez toho, aby on niečo povedal, naznačil cestu ktorou by mal ísť. Uvedomiac si že tým smerom je jazero sa potichučky vytratil z tábora.

.

A skutočne... Danú blondínu skutočne našiel na brehu jazera, ako v tom svojom športovom úbore s hrebeňom v rukách, zápasí so svojími vlasmi. Podarilo sa jej ich za pomoci čelenky a gumičky spútať do copu, ale i tak jej vlasy siahali pod jej zadok. Jej ofina vyzerala, že by už vážne potrebovala zastihnúť. Bolo to v úplnom kontraste s tým ako vyzerala pred a po kúre. Možno to bola len jej optimálna rýchlosť rastu vlasov, čím by sa vysvetľoval jej/jeho účes na akadémií. Alebo len dobiehala čo ako dievča zanedbala, či v horšom prípade zas prešla dákou premenou.

.

Hneď po prvom dni po prechodu do jej pôvodnej formy sa svojvoľne ostrihala, avšak teraz z nejakého dôvodu zápasila s týmto velikánom aby ho dostala pod relatívnu kontrolu. Už od pohľadu bolo jasné, že na to nemá príliš veľké vlohy a bude do toho musieť vložiť ešte veľa úsilia. Potom by sa dalo uvažovať že týmto tempom nepotrvá dlho kedy to vzdá a znovu sa ostrihá.

.

S neutrálnym výrazom ako vždy sa k nej nepozorovane priblížil. „Takto to nepôjde, týmto tempom čoskoro začneš jačať. Daj mi ten hrebeň!"

„Kiááá!" Zhíkla, poskočiac od prekvapenia. Opatrne na neho zazerala, ako srnka predátora, prezerajúc si ho v tej jeho polo rozopnutej bielej košeli a tmavých nohaviciach, od hora dole a späť. Ani nestihla zareagovať, keď jej vzal ten hrebeň sadnúc si vedľa nej. Bez opýtania vzal medzi prsty jeden z jej prameňov ktorý si pýtal o vyčesanie a začal na ňom pracovať. V nervovom vypätí stlačila nasilu svoje pery k sebe. Zas to urobil! Zas ma úplne zaskočil. Odkedy tamto vie, tak toto robí neustále a asi s tým nikdy neprestane. Čo nevidí, že sa mi z neho ide srdce zastaviť? Alebo to robí naschvál a všetko naokolo je iba zámienka? Musím z toho nejako von! Jednoducho musím! Stačí mu to vysvetliť a on to zaiste pochopí. Stačí mu to povedať... Jej ústa sa otvárali a zatvárali ako chcela niečo povedať, ale na slová nedochádzalo. Takto to šlo hodnú chvíľku, kedy prechádzal z prameňa na prameň, než sa jej hlas navrátil. „Eh... Saske, misia už skončila, už sme skoro v Konohe." Začala smutne. „Už sa nemusíš pretvarovať a správať sa, ako keby si sa o mňa musel starať. Všetci to pochopia."

.

„Hm?" Zareagoval s niekoľko sekundovým oneskorením. „Hmmm, tak na to zabudni! Misia či nie, niečo som ti sľúbil a niekto sa ti o tie vlasy musí starať. Vlastne sa mi to tak páči."

Naruto dostala šok od toho, ako jej srdce poskočilo. „... O-ostrihám sa."

.

„Hm. I o to sa budem musieť postarať ja."

„Oholím sa dohola."

.

„Tak to ti budem musieť tu tvoju plešinu leštiť každodenne, aby jasne žiarila. Je nad slnko že potrebuješ aby sa o teba niekto postaral."

„H-hlupák... Vieš vôbec čo hovoríš? Misia už skončila, nemusíš sa pretvarovať... ani nevieš k čomu si sa upísal."

.

„Zase sa chceš schovať do svojej ulity? Nenechám ťa vycúvať z našej dohody. Moje činy nemajú moc spoločné z touto misiou ktorá ma aj tak nezaujímala. Navyše, pre koho si sa snažila upraviť si tú svoju rozbujnenú hrivu?"

„Kto si myslíš že si? ...takto sa ku mne natlačiť? Pff." Urazene vydula líca, lenže zapýrenie ju prezrádzalo.

.

„Keď už hovoríš o natlačení sa k niekomu, ten tvoj byť je v hroznom stave, zato môj dom je dosť veľký. Síce potrebuje dáke to ošetrenie, ale po tom čo som videl v Nume to môžeme zvládnuť možno i za jeden deň." Pokračoval v česaní ďalšieho a ďalšieho prameňa.

„U-uvedomuješ si čo si práve za-zadrel? J-ja som dievča! ...teda vlastne pre ostatných chlapec!"

.

„To nič nemení na tom, že sa ku mne presťahuješ. I keby boli dáke námietky tak ta z tej rozpadajúcej sa barabizny vykopnem sám. Neboj, nie je to dáka chalúpka na kraji lesa. Je to dosť veľké na to aby sa tam úspešne vošlo viacero osôb ktorá každá bude mať vlastnú izbu. Povedal som ti že je tam i poriadny kus trávy, na ktorý sa dá natiahnuť? I keď i ten má svoje muchy."

„Čo to tu trepeš? Aký dom? Nezrovnali celú Učíha štvrť zo zemou?"

.

„Vlastne to bolo postavené ako ubytovňa pre hostí, pod správou nášho klanu a nachádza sa mimo našej štvrte. Teraz je až na mňa prázdne. Aby som ťa mal na očiach tak tvoje presťahovania vybavíme čo najskôr."

„Učíhovia... to všetko musia robiť inak?" Zapýrene žundrala potichu.

.

„Hotovo. Teraz je tvoja hriva znovu tak nádherná ako má byť." Upustil i posledný z jej prameňov. „Mali by sme sa vrátiť ešte predtým, než Kakashi začne vymýšľať trápne výhovorky na našu neprítomnosť. Žiadne obavy, mňa sa už nezbavíš. Takže ty trdlo: spoliehaj sa na mňa viacej."

„..."

.

Vracajúc jej hrebeň si s úsmevom prezeral jej vlasy. „Kedykoľvek budeš potrebovať vyčesať tak som ti k dispozícii."

„H-hlupák, ja nie som žiadny kôň!" Zaprotestovala strnulo vykročiac smerom k táboru, s tvárou červenou ako rajčina. Čoskoro sa však na jej tvári usadil úsmev ako priam cítila jeho pohľad, ktorým si ju premeriaval odhora až na dol. Strnulosť ju opustila a dokonca i jej chôdza sa stala ladnejšou, vhodnou pre dámy.

.

Návrat do tábora prebehol úspešne v utajení a bez rozruchu. I keď pravdou bolo, že z tých mála ktorý tam boli, o jeho absencií vedeli a radšej to hrali na nevedomosť. Azda jediný kto o tom nevedel bol asi Gára ktorého to nezaujímalo, pretože mal čo robiť so svojou príliš náklonnou... pardon starostlivou študentkou.

.

*Nabudúce: Domov, sladký (?) domov