Poznámka autora

Po týždni je tu konečne pokračovanie. Ospravedlňujem sa, že to trvalo tak dlho, ale snáď vás nová kapitola uspokojí a odpustíte mi :D Sú prázdniny, takže budem tvrdo makať a, ktovie, možno dostanete predčasné prekvapko ;) Nech sa vám nová kapitola páči

6.

Hermiona

V noci som toho Merlinvie koľko nenaspala, prášky som si nedokúpila a nechcela som riskovať ďalšie nočné mory, takže som mala kopu času plánovať efektívnu pomstu. Knihy veľmi nečítal, aspoň podľa toho čoho som bola svedkom, nepripadalo teda do úvahy zničiť mu ju tak ako on mne. Zostávalo len nájsť niečo, čo je mu dostatočne drahé a využiť to na pomstu. Povzdychla som si, to vôbec nebude jednoduché.

Kým konečne svitlo ráno úroveň mojej energie bola takmer na nule. Cez od únavy privreté viečka som ledva niečo videla, telo som mala akoby z ocele a bola som totálne grogy. Nemala som síl ani na to, aby som sa vyhrabala z postele, nie to ešte ísť do práce a kysnúť tam dvanásť hodín! Merlin, tak strašne sa mi chcelo spať!

S vypätím všetkých síl, ktoré som dokázala pozbierať a s použitím všetkej zostávajúcej energie som odkopla paplón a vyteperila sa z postele. Teplo prikrývok ma v momente opustilo a ja som mala chuť znova zaliezť späť, hodiť sa na maródku a zostať tak celý deň. Ale vedela som, že nemôžem.

Netuším ako som sa dosala do kúpeľne a umyla sa, a potom sa vrátila do izby a navliekla si oblečenie. Všetko akoby sa odohrávalo mimo môjho tela, videla som, že sa mi nohy a ruky hýbu, ale vôbec som to necítila. Pripadala som si ako živá mŕtvola.

Odšuchtala som sa do kuchyne, kde už postával Malfoy a pripravoval si kávu. Ten chlap jej vypil na hektolitre! Muklov možno neznášal, ale tomuto muklovskému nápoju načisto prepadol. Hm, má rád kávu, to by som mohla zneužiť. Len neviem ešte ako. Zmocnila som sa kávovaru, keď si svoje espresso prelial do termosky alebo čo to už bolo a pripravila si cappuccino. Kým som čakala na jeho prípravu široko som zívala a netrpezlivo som poklopkávala nohou. Trvalo to večnosť a ja som sa vážne bála, že to už nevydržím a z podlahy si urobím improvizované lôžko na spanie.

Konečne sa ozvalo cinknutie, ktoré oznamovala, že je káva hotová a ja som si uľavene vzdychla. Preliala som ju do hrnčeka a hltavo ju vypila, až som si trochu spálila jazyk.

„Ťažká noc, Grangerová?!" doberal si ma Malfoy. „To si do rána sedela s nosom v knihách?" Zaťala som čeľusť a proste ho ignorovala, nemienila som plytvať svojou novonadobudnutou energiou na Malfoya. V duchu som si prisľúbila, že keď sa večer vrátim domov budem mať môj plán pomsty hotový.

Draco

Prehnal som to, vedel som to. Nemal som jej tú knihu podpáliť, viem predsa, aká je na ne háklivá. Ale keď... ona ma tak naštvala! Celkovo som nemal dobrý deň, ani pivo s Blaisom to nenapravilo, a proste mi rupli nervy. Tiež som len človek, mám len istú hranicu trpezlivosti. A som Malfoy, takže je prekliato nízka. Keď vytiahla môjho otca, proste som sa neovládol. Nebola to proste moja najobľúbenejšia téma. Keď ma obliala tou vodou a zakričala na mňa, že ma nenávidí, prepadli ma mierne výčitky. Áno, šokujúce, čo? Draco Malfoy má svedomie, a dokonca ma výčitky kvôli Grangerovej. Tento svet sa musel totálne zblázniť.

V noci som sa bol zase prevetrať, no tento raz som neskončil v krčme. Bezcieľne som sa túlal ulicami tichého, nočného Londýna a nechal myšlienky voľne prúdiť. Došiel som až k Hyde Parku, kde som si sadol na lavičku a sedel tam dovtedy, kým obloha nezačala blednúť a za horizontom začalo vykúkať slnko. Už dlho som nebol hore do rána, celkom mi chýbal pohľad na východ slnka. Noc pre mňa predstavovala upokojenie, ale východ slnka nádej. Vždy som si hovoril, že ďalší deň bude iný, lepší, že sa postavím svojím démonom a oni konečne odídu. So svitaním každého ďalšieho dňa vo mne skrsla nádej na nový začiatok. Ktorý však stále neprichádzal.

Vrátil som sa niečo po šiestej ráno a bol úplne vyšťavený. Odložil som sako a hneď odišiel do kuchyne pripraviť si kávu. Potreboval som sa nejako naštartovať a káva bola vždy to najlepšie riešenie. Myslím, že som sa na nej stal tak trochu závislý. O pár minút do kuchyne vošla aj Grangerová. Vyzerala hrozne! Ako by celú noc nespala- oči mala podliate krvou a pod nimi tmavé kruhy. Zdalo sa, že sa každú chvíľu zloží na zem a začne chrápať.

Prenechal som jej kávovar a ona si začala variť kávu; celý čas pri tom zívala. Nechápal som to, ak bola celú noc hore, tak prečo? Žeby mala strach, aby som jej niečo v spánku neurobil? To mala o mne až takú nízku mienka?! Ako som rozmýšľal poškriabal som sa na hlave. Hej, mala, určite áno. A popravde sa jej ani nečudujem, na Rokforte som bol vážne sviniar. Keby sa toto odohralo v piatom ročníku alebo tak, vážne by som jej v spánku niečo urobil. A tým niečím nemyslím TO. Pre Merlina, čo sa to so mnou deje?! Nejako často začínam uvažovať o fyzickom kontakte s Grangerovou. Asi som vážne začínal strácať rozum.

Hermiona

Už nikdy viac! Mala som pocit, že sa v práci každou minútou zložím, taká som bola unavená. Práce som ako obvykle mala vyše hlavy, no nedokázala som sa sústrediť. Písmenká sa mi pred očami rozmazávali, jediné na čo som dokázala myslieť bolo, ako rada by som si len položila hlavu na stôl a trochu si zdriemla. Vážne to nebol dobrý nápad, celú noc buntošiť. Zaprisahala som sa, že už to neurobím a ešte dnes si kúpim prášky na spanie.

Z práce som vypadla o pol hodinu skôr, pretože som to už nezvládala. A to som v sebe mala tri poháre kávy! Vďaka Merlinovi za Hayley Connerovú, ktorá bola taká zlatá a ponúkla sa, že za mňa tie papiere dokončí, aby som mohla odísť skôr. Z Ministerstva som sa vybrala rovno do svojej obľúbenej muklovskej lekárne, ktorá bola len pár ulíc ďalej. Postarší predavač s okuliarmi s hrubými sklami sa na mňa široko usmial.

„Slečna Grangerová," pozdravil ma. Pamätal si moje meno, keďže som tu bola stálou zákazníčkou.

„Zdravím," odvetila som.

„Čakal som kedy prídete," usmieval sa. Otočila sa k poličke za sebou, vzal odtiaľ fľaštičku liekov a položil ich na pult. Musela som sa usmiať, fakt som sem chodila často.

„Ďakujem, presne toto potrebujem," povedala som a podala mu peniaze.

Otočila som sa na odchod a mimovoľne zablúdila pohľadom na poličku oproti. Jedna vec upútala moju pozornosť a ja som dostala diabolský plán. Otočila som sa späť na príjemného predavača.

„Vezmem si aj toto," ukázala som na krabičku zelenej farby na vlasy.

Bola som taká vzrušená, že som hneď zabudla na svoju neznesiteľnú únavu a hneď za rohom lekárne som sa odmiestnila do bytu. Malfoy tam našťastie nebol. Vpálila som do svojej izby, odhodila sako na posteľ, lodičky leteli rozličnými smermi a vrútila sa do kúpeľne. Malfoyov šampón bol položený na okne. Vzala som ho do rúk a do druhej som uchopila farbu. Zahryzla som si do pery, vážne to chcem urobiť? Potom už nebude cesty späť, začne sa vojna, v ktorej nebudú platiť žiadne pravidlá. A ako poznám Malfoya, fakt, že som žena, nebude brať do úvahy, nebude sa so mnou maznať. Zapálil ti knihu, pripomenula som si. Ja viem, ale, do pekla, vážne som až taká mrcha, aby som to spravila?!

Zistila som, že pokiaľ ide o Draca Malfoya, som schopná všetkého.

Kým prišiel domov, ležala som u seba v izbe a listovala nové číslo Čarodejky, ignorujúc veľký článok venovaný nám dvom. Keď som začula v kuchyni kroky odhodila som časopis a vytrielila z izby. Už som sa nevedela dočkať jeho reakcie, keď výjde z kúpeľne. Musela som si pricapiť ruku na ústa, aby som sa pri tej predstave nerozosmiala. Malfoy sa na mňa otočil a prižmúril oči, akoby mal podozrenie.

„Čo? Už si nemôžem ani zívnuť?" zahovorila som to a podišla ku kávovaru. Kým som čakala, únava sa opäť dostavila a ja som vážne nechcela zaspať výraz jeho tváre, keď zbadá svoje vlasy. Je albín, takže to chytí perfektne! Merlin, musím na to prestať myslieť inak chytí podozrenie. Náhly výbuch smiechu som zakamuflovala záchvatom kašľa.

„Si v poriadku?" opýtal sa, ale neznelo to ustarostene.

„Ale hej, len ma niečo podráždilo v krku."

Naliala som si kávu a pomaly ju sŕkala.

„Prišiel si na niečo?" prerušila som ticho, ktoré medzi nami zavládlo. „Myslím ohľadom tej fotky zo včerajška." Vytiahol z jednej skrinky sklenenú dózu s melasovými koláčikmi, strčil si jeden do úst a oprel sa o pult.

„Ani nie," zamumlal. Bez toho, aby mi venoval jediný pohľad posunul dózu mojím smerom. Jeden koláčik som si zobrala.

„Myslíš, že je možné, aby to odfotografoval niekto z mojich kolegov, a potom to dal reportérom?"

„Podľa mňa je to najlogickejšie vysvetlenie," prikývol. Usrkla som si z kávy.

„Ale aj tak to nechápem, prečo by som potom nevidela blesk foťáka?"

Malfoy sa na mňa uškrnul. „Možno si bola príliš unesená niečím iným, aby si si to všimla." Ruka s koláčikom sa mi zastavila na polceste k ústam. Čo prosím?! Prekliaty idiot! Prižmúrila som naňho oči dúfajúc, že to vyzerá dostatočne výhražne.

Ani jeden z nás už nič nepovedal, dopila som svoju, v poradí už štvrtú kávu v tento deň, a dojedla koláčik. Malfoy tiež dojedol a odložil dózu späť do skrinky. Každú chvíľu som očakávala, že sa vzdiali do kúpeľne.

„Fajn, idem sa osprchovať," povedal a ja som až poskočila od vzrušenia a nedočkavosti. Otvorila som ústa a takmer som vyhŕkla „môžem ísť s tebou?", no v poslednej sekunde som sa ovládla. Vyznelo by to divne a navyše, netúžila som ho vidieť nahého! Dobre, možno som bola trochu zvedavá, čo sa ukrýva pod tými predraženými oblekmi, ale kvôli tomu by som mu do sprchy nevliezla. Merlin, nepáčilo sa mi akým smerom sa uberali moje myšlienky. Keby to takto išlo ďalej ešte chvíľu, začal by sa mi v mysli formovať obraz nahého Draca Malfoya.

„Budeš si umývať aj hlavu?" vyhŕkla som napokon. Malfoy sa na mňa vyjavene pozrel.

„Prečo?"

Pokrčila som plecami. „Len sa pýtam či sa mi oplatí čakať kým vylezieš alebo mám použiť druhú kúpeľňu."

„Som chlap, Grangerová, bude mi to trvať rovnako dlho či už si umývam hlavu alebo nie," odvetil. No, nebola by som si tým taká istá, vyškierala som sa v duchu.

Malfoy sa zavrel v kúpeľni a ja som ako nejaká stalkerka stála pred dverami, žalúdok sa mi skrúcal od nedočkavosti a čakala som, čo sa bude diať. Niekoľko dlhých minút nebolo počuť nič iné než tečúcu vodu, pomaly sa mi začínalo chcieť cikať. Voda zrazu utíchla a ja som sa nedočkavo nalepila na dvere. Chvíľu bolo ticho, a potom... Malfoy zo seba vychrlil prúd nadávok. Musela som sa vážne kontrolovať, aby som sa v momente nezačala hystericky smiať. Strčila som si päsť do úst a načúvala ďalej. Zaznievali odtiaľ zvuky, ako keby sa prehŕňal vo fľaštičkách od šampónov a sprchových, akoby niečo hľadal. Zrazu sa odtiaľ ozval zdesený výkrik. To už som to nevydržala, prebehla som do obývačky, hodila sa na gauč a začala sa nenormálne smiať do vankúša.

Draco

Len sa mi to zdalo, ale bola nejaká čudná? Ráno sa len tak- tak držala na nohách a neprehovorila so mnou ani slovo a teraz, po dvanástich hodinách v práci vyzerá svieža ako rybka a hnedé oči jej zvláštne žiaria. Toto nie je normálne, možno sa len predávkovala kofeínom a takto sa to prejavuje. Keď sa ma spýtala či si budem umývať aj vlasy, vážne som sa preľakol. Nepotrebujem mať na krku psychošku.

„Som chlap, Grangerová, bude mi to trvať rovnako dlho či už si umývam hlavu alebo nie," odpovedal som vyhýbavo aj keď som si chcel vlasy vážne umyť. Ale to nemusela vedieť, nepotrebujem sa jej zdôverovať ako by bola moja žena. Zarazil som sa, veď ona je tvoja žena, truľo!

Odišiel som do kúpeľne a vliezol do sprchy. Presne toto som potreboval, uvoľniť sa, teplá voda mi k tomu dopomohla a navyše odplavila aj všetky nepríjemné, nezmyselné myšlienky a stresy z práce. Našampónoval som si vlasy, len sa mi to zdalo alebo má vážne nejakú inú vôňu? Asi som len paranoidný. Rýchlo som sa namydlil a opláchol, aby Grangerová nehundrala. Vyliezol som von, vysušil sa a uprel pohľad do zrkadla. No čo, chlap sa musí popýšiť pohľadom na svoje telo. Skôr ako svoje mužné telo som však zbadal niečo iné, čo sa mi vôbec nepáčilo. Moja vlasy, moje starostlivo udržiavané vlasy, boli zelené. Zelené! Bol som Slizolinčan, takže som vedel, že mi zelená pristane, ale toto bolo moc.

Dotkol som sa mokrých vlasov, na prstoch mi zostala farba. Do riti, takže som nebol paranoidný! Vypustil som z úst prúd nadávok. Žeby som omylom použil Grangerovej farbu na vlasy. Blbosť, už len ona by sa odfarbila na zeleno. Vážne Draco, mysli trochu! Otočil som sa a začal sa prehŕňať vo fľaštičkách od šampónov. Nie, bol to môj šampón, tak potom...? Ani som tú myšlienku nedokončil, pretože moju pozornosť upútalo niečo iné v zrkadle oproti. Môj zadok. Nie v takom zmysle. Vyjadrím sa inak, niečo na mojom zadku. A nie nebola to obria vyrážka. Bolo to tetovanie. Oči sa mi rozšírili, keď som identifikoval, čo je to za tetovanie. Bola to Grangerovej tvár. Na mojom zadku.

Už som to nevydržal, z plného hrdla som vykríkol hrôzou.

Keď tá hrôza trochu opadla, ale vážne len trochu, zmĺkol som. Pre Merlina, mám vytetovanú Grangerovej tvár na svojom tele. A ešte k tomu na zadku! Toto musí byť nejaký zvrátený žart osudu. Keby to videla Grangerová... Odrazu mi čosi docvaklo, môj šampón, jej náhla premena zo zombie, zelené vlasy... Tá jedna hnusná potvora! Zhrabol som uterák, omotal si ho okolo pása a otvoril dvere. Jej hysterický smiech, ktorý sa ozýval v celom byte bol ako rozbuška. Nasral som sa.

Hermiona

Môj záchvat sa ozýval v tichom byte, nepomohlo ani to, že som mala tvár zaborenú do látky vankúša. Merlin, celkom jasne si viem predstaviť jeho výraz, keď to zbadal. Začula som za sebou nejaké zvuky, tak som sa posadila a utrela si uslzené oči, aby som aspoň niečo videla. Stál tam Malfoy, okolo pásu mal omotaný uterák, v tvári nasratý výraz a na hlave... dokonalý kvetinový záhon. Vyprskla som do smiechu a žuchla späť na pohovku. Merlin, vyzeralo to ešte lepšie, ako som si predstavovala! A to už je čo povedať, keďže mám prehnane bujnú fantáziu.

Nevedela som poriadne ani dýchať, tak veľmi som sa smiala, oči mi slzili a rozmazávali tak pohľad na Malfoya, ktorý ako vytesaný stál predo mnou iba v uteráku. Zarazila som sa, Bohovia, on je vážne len v uteráku! Pomaly som sa upokojovala a začala sa úplne nezmyselne červenať. Len pred chvíľou som uvažovala, čo asi drieme pod tými košeľami a teraz tu mám odpoveď. Nedívala som sa, nemohla som, moja hrdosť by značne utrpela, keby videl ako sa červenám.

„Predpokladám, že s tým máš niečo spoločné," ozval sa Malfoy pokojným hlasom. Už som sa naučila, že tento tón je horší, ako keby na mňa začal vrieskať. Ľadový pokoj znamená, že v mysli plánuje moju vraždu. Určite veľmi bolestivú.

„Ako si na to prišiel?" opýtala som sa snažiac sa, aby sa mi nechvel hlas.

„Lebo ja som si určite do šampónu nepridal farbu na vlasy a ty si jediná ďalšia osoba, ktorá obýva túto domácnosť."

Odvážila som sa naňho pozrieť, úmyselne sa sústreďujúc len na jeho tvár. Medzi obočím mu vyskočila vráska od toho, ako sa mračil. Ten výraz mi jasne naznačoval, že by som sa mala báť, ale keď tie jeho vlasy... boli príliš vtipné na to, aby som sa dokázala zaťažovať jeho vražednému pohľadu.

„M- možno sa nám sem dostali n- nejaký zlý škriatkovia," dostala som zo seba premáhajúc ďalší výbuch smiechu.

„Maximálne jeden," zavrčal Malfoy a prižmúril na mňa oči, „a ten sa volá Hermiona Grangerová."

Rozbehol sa po mne, len akoby zázrakom sa mi podarilo pozviechať z gauča a uskočiť z jeho dosahu. Bohovia, on sa snáď zbláznil! Chňapol po mne, vyhla som sa mu a obehla gauč. Chvíľu sme stáli zoči-voči, potom schmatol vankúš a hodil ho po mne. Nestihla som sa uhnúť, takže som ním schytala rovno do tváre. Využil moju nepozornosť a chytil ma za zápästie. Trhla som rukou najsilnejšie ako som vedela a vyvliekla sa mu. Malfoy zanadával.

„Si blázon!" skríkla som.

Škaredo na mňa pozrel a keď urobil krok ku mne, zvrtla som sa a vbehla do svojej izby. Bežal za mnou. Zaplesla som dvere a podľa toho zvuku, čo vydal, usudzujem, že som ho nimi trafila do tváre a zamkla sa. Oprela som sa o dvere a hlava mi len tak nadskočila, keď do nich udrel päsťou.

„Priprav sa, Grangerová, práve si rozpútala tretiu čarodejnícku vojnu!" zakričal na mňa cez dvere.

„Nuž, tak ukáž, čo je v tebe, Malfoy," zareagovala som. „Ak je toto všetko, čo dokážeš, môžeš mi rovno odovzdať víťazstvo." Znova udrel do dverí a niečo si mrmlal popod nos. Asi rôzne vyhrážky ako ma pripraví o život. Potom som počula vzďaľujúce sa kroky a následne zatresnutie dverí. Tak toto som nečakala. Že bude naštvaný to hej, ale že po mne vybehne?! To bolo prekvapko. Viem, že by som si mala začať robiť starosti, ale jediné na čo som sa zmohla bol záchvat smiechu.