Poznámka autora

Pokračujeme! :D Nová kapitola, nové zvraty, nové, snáď zaujímavé, udalosti v životoch Hermiony a Draca :D Ďakujem za reviews, padlo mi to neskutočne dobre a vlialo do žíl nový elán a chuť písať ďalej. Ďakujem BeBe a samozrejme všetkým, ktorým sa ešte nezunoval tento príbeh. Neviem, čo by som bez vás robila ľudia Užite si novú kapitolu a budem rada, ak mi poviete svoj názor

9.

Hermiona

Tak pre toto som mala taký nepríjemný pocit z toho, že sem idem! Nie z toho, že sem každú chvíľu môže nabehnúť Ron a pokaziť mi tak celý deň, ale skôr toho ako Weasleyovci zareagujú na moje „manželstvo" s Malfoyom. Do pekla, a ja hlúpa som na to ani nepomyslela! Akú báchorku im mám teraz povedať? Pravdu som im povedať nemohla, už by som značne porušila žiadosť Ministra mágie keby to vedelo toľko ľudí. Navyše som si ani nebola istá či si to dokážu nechať len pre seba. No na druhej strane, mám klamať? Klamať Weasleyovcom, ktorí boli ku mne vždy takí milí a boli mi ako druhá rodina?

„Znamená to presne to, čo tam vidíš, George," odvetila som. Klamať im bolo ako strácať samu seba. Neznášala som ľudí, ktorí vodia iných za nos a teraz som tu a klamem ľudí, na ktorých mi záleží najviac na svete.

George sa zatváril akoby neveril svojim ušiam, teda, uchu.

„Prosím?" spýtal sa. „Čo si povedala."

„Počul si, čo som povedala."

„Takže ty priznávaš, že je pravda to všetko, čo o tebe a Malfoyovi popísali v Prorokovi?" Prečo sa stále musel vypytovať akoby bol hluchý?! S každou jeho ďalšou otázkou som mala chuť vyhŕknuť, že je to lož, že Malfoya nemilujem, že s ním nič nemám a želám si, aby sa to všetko už skončilo.

„Áno, je to pravda," povedala som namiesto toho. Pripadalo mi to akoby to vyšlo z úst niekomu inému a ja som sa tomu iba bezmocne prizerala. Ale čo som mohla robiť? Ak by som im povedala pravdu, mohla by som ich ohroziť viac ako touto lžou. Kingsley by im mohol pekne zavariť, ak by sa dozvedel, že o tom vedia. Možno nie, ale rozhodne som to nechcela riskovať.

V obývačke zavládlo hrobové ticho. Charlie a Audrey, ktorí Malfoya nepoznali, sa tvárili, že by radšej boli niekde inde, Angelina sa tvárila prekvapene, pán Weasley zaskočene, no a George...oprel sa o rám dverí, ako by bolo zrazu ťažké stáť na nohách. Vyzeral zarmútene a nesúhlasne zároveň. Netuším ako sa mu podarilo odzrkadliť naraz tie dve emócie.

„Pre Merlina, Hermiona," zastonal, „čo si to urobila?"

„Tak prepáč, že som po prvýkrát vo svojom živote urobila niečo, čo som naozaj chcela bez ohľadu na to, čo si pomyslíte," vyhŕkla som. Bola to lož, nehanebná lož, za ktorú sa určite usmažím v ohňoch pekelných, ale dopálilo ma, že sa správal akoby som bola dieťa. Som dospelá a slobodná, môžem si robiť, čo chcem a nemusím sa zodpovedať nikomu. A určite nie Georgovi Weasleymu, nezávisle od toho ako veľmi som ho mala rada. Svoj život som si mienila žiť po svojom a nie tak ako chceli druhý.

„Ty ho fakt miluješ?" opýtal sa trochu prekvapený mojou ostrou poznámkou. „Preto si sa zaňho vydala?"

Prehltla som pravdivé slová, ktoré sa mi drali na jazyk a tresla ďalšiu lož. Bolo to také ľahké, asi ako klamať lapačom o tom, kto som. Pri tej spomienke ma striaslo.

„Áno," vytisla som zo seba. „Chodili sme spolu tak rok, tajne, samozrejme, pretože sme sa báli, ako zareaguje čarodejnícka komunita, ale keď sme boli vo Vegas, nejako sa celý náš vzťah vyhrotil a vzali sme sa. Bolo to spontánne a rýchle, ale... už sme dlhšie nechceli popierať našu lásku." Merlin, išlo to úplne samo! Sypala som zo seba jednu lož za druhou akoby som ich čítala z vopred pripravených kartičiek.

„Mrzí ma, že som vám to nepovedala, ale viem, čo by ste si mysleli. Nikdy by ste ho neprijali. Vedela o tom iba Ginny a vlastne to vďaka nej sme sa vzali, keď nás oboch pozvala do Vegas." Tak za toto ma Ginny neskôr určite nakope. Jej bratia a otec na ňu vrhli zarazený pohľad, akoby ich zradila alebo čo. Možno bolo odo mňa trochu hnusné, že som ju do toho zatiahla.

„Má pravdu, vlastne som bola prvý a jediný človek, ktorý vedel o ich vzťahu a svadbe ešte skôr ako média," ujala sa hrať moju hru Ginny. Vrhla som na ňu vďačný pohľad, viem prečo je moja najlepšie priateľka.

„Viem, že Mal- teda, Draca, nemáte radi a ja vás nežiadam, aby ste ho prijali medzi seba a tvárili sa, že sa nič nestalo," prehovorila som znova dúfajúc, že si nikto nevšimol moje zakoktanie na jeho mene. „Želám si len, aby ste sa časom naučili tento fakt akceptovať."

Ticho, ktoré nastalo bolo neznesiteľné. Všetci na mňa hľadeli ako obarení a zaryto mlčali. Všetko mi to bolo nepríjemné. Nikdy som nebola rada stredobodom pozornosti a potom, zúfalo som potrebovala, aby aspoň niečo povedali a nie sa na mňa dívali akoby som spadla zo Zúrivej vŕby.

„Ron ti musel vážne ublížiť, keď si vbehla do náručia rovno Dracovi Malfoyovi," prehodil Percy sucho. Ani ja, ani Ron sme jeho rodine nepovedali skutočné okolnosti nášho rozchodu. Vedeli, že sa niečo stalo, ale netlačili na nás. Domysleli si, že je to niečo nepríjemné.

„Použil na teba čiernu mágiu alebo si si len povedala, že zmeníš stranu a zaflirtuješ si so zlým chlapcom?" nadhodil George. Prepichla som ho pohľadom.

„On už nie je zlý chlapec! Zmenil sa, vážne sa zmenil," protestovala som. Wow, vážne práve bránim Malfoya?! „Naozaj si myslíš, že by som s ním zostávala keby bol taký ako predtým? Nezabúdaj, že to ja mám najväčší dôvod ho nenávidieť." Na to George nemal odpoveď. Zapichol pohľad do zeme a očervenelo mu ucho, čo bol u Weasleyovcov jasný znak zahanbenia. Vedel, že mám pravdu.

„Pokiaľ si s ním šťastná, nemáme žiadne právo o ňom pochybovať," ozval sa pán Weasley. „Si múdre dievča, Hermiona, určite vieš, čo robíš."

No, tým si nie som taká istá.

Kríza bola zažehnaná, aj keď George sa stále tváril trochu nesúhlasne. S tým som už nemohla nič urobiť. Vlastne mohla, ale nesmela som. V duchu som preklínala Kingsleyho, že ma donútil k takejto zrade mojich milovaných. Ešteže moju rodičia nečítajú Denného Proroka, inak by som mala čo vysvetľovať. Asi by som neprežila, že musím klamať aj im. Pani Weasleyová, ktorej činčilím ušiam určite neušiel náš predošlí rozhovor, sa zjavila v obývačke s úsmevom na tvári a všetkých nás zavolala k stolu. Chytila som Ginny za lakeť a stiahla ju bokom.

„Myslím, že bude lepšie ak odídem," povedala som jej. „Neznesiem, že sa na mňa takto pozerajú."

„Nezmysel, len je to pre nich, hm, nové. Oni si na to zvyknú, neboj," ubezpečila ma. „Navyše, keď uplynie šesť mesiacov a povieš im pravdu, všetko bude zase tak ako predtým."

Vytreštila som oči. „Šalieš?! Veď dostanú mŕtvicu, keď zistia, že som ich tak nechutne oklamala!"

„Nemala si na výber, Miona, oni to pochopia." Ginny mala vždy schopnosť presvedčiť ma o svojej pravde, ale teraz to akosi nezaberalo. Nemala som z toho dobrý pocit.

„Mimochodom, ďakujem, že si hrala so mnou," zmenila som radšej tému. „Nebolo to odo mňa fér, ale... ďakujem." Ginny sa usmiala.

„Na čo sú priatelia, keď nie na to, aby sa navzájom podržali?" odvetila. „Aj keď, musím uznať, že ma prekvapilo ako oduševnene si ho pred Georgom bránila." Nervózne som sa tomu zasmiala a radšej to obišla bez komentára. Ginny ma objala okolo pliec, tak, ako to zvykla robiť, keď sme ešte boli študentky na Rokforte a spolu sme vošli do vyvoňanej kuchyne.

Draco

Takmer som zabudol, že musím ísť dnes do práce. Ja inteligent som si na to spomenul asi desať minút pred začatím pracovnej doby. Rýchlo som sa prezliekol a umyl, zdalo sa mi, že tá zelená farba na mojich vlasoch začína konečne púšťať, a utekal som do práce. Vďaka môjmu častému nočnému pofľakovaniu som mal skvelú fyzičku a dobehol som na Ministerstvo dve minúty pred začiatkom. Až potom mi trklo, že som vlastne čarodejník a mohol som sa do práce proste odmiestniť a ušetriť si tak tie hektolitre potu, čo som cestou vylúčil. Predsa len to bolo dlho, čo som naposledy hral metlobal. Chytil som na seba mierne nervy.

Prišiel som na svoje oddelenie a keď som uvidel kto stojí pred mojou kanceláriou, vedel som, že dnešný deň je nadobro v háji. Bradley, ten môj úžasne otravný kolega a zároveň aj asistent si vzal na týždeň voľno, a tak mi zaňho vedenie poslalo náhradu. Bola to vysoká, štíhla blondína s falošným hrudníkom veľkosti minimálne D. Nie že by som bol nejaký odborník, ale mužský zrak to proste rozozná či sú pravé alebo nie. Je to skoro ako röntgen. Môj asistentský záskok mal však takú krátku minisukňu, že som ani nepotreboval mať výnimočné röntgenové videnie, aby som dovidel za hory, za doly. Chápete, ako to myslím.

Keď ma zbadala celá sa rozžiarila, popravila si sukňu a tričko tak, že sa im naskytol ešte lepší výhľad na jej špičkové spodné prádlo a podišla ku mne. Klopkanie jej nehorázne vysokých opätkov sa rozliehalo tichou miestnosťou. Kútikom oka som si všimol, že všetci chlapi na oddelení na ňu túžobne zízajú a všetky ženy na ňu, naopak, zazerajú. Nečudoval som sa im, takýto outfit...to nie je nič do práce. Nemyslite si, som na ženy, samozrejme, ale neznášal som takýto druh žien, také, ktoré sa doslova ponúkali. Bolo to úbohé. Kedysi to robievala aj Pansy a za to som ju neuznával.

„Pán Malfoy, tak rada vás spoznávam!" zašvitorila neprirodzene vysokým hlasom. Skvelé, z tohto ma určite bude bolieť hlava!

„Volám sa Stacey a som vaša nová asistentka," pokračovala veselo ďalej. „Teda, nie úplne nová. Iba na týždeň, kým sa nevráti váš asistent Bradley. Ale možno by ste ho rád vymenil. Iba žartujem." Začala sa nenormálne chichotať a mne bolo jasné, že toto bude dlhý, predlhý deň.

Ešte bol len obed a už mi išla hlava prasknúť. Stacey nie a nie prestať trkotať. Navyše o veciach, čo ma vôbec nezaujímali a neskôr aj o takých veciach, ženských, čo som ani vedieť nepotreboval. Nezávisle od toho ako dobre vyzerala, mal som chuť ju uškrtiť. Prisahám, že ak povie ešte jedno slovo o tom, ako jej mama vynadala za to, že randila s nejakým potetovaným motorkárom, tak...

„Čauko, kamoš, tak som si povedal, že sa stavím," prehodil Blaise a vkĺzol na sedadlo oproti prerušiac tak Stacey uprostred vety. Zatvorila ústa a zarazene sa obzrela na Blaise, a potom... stratila reč. Vyvaľovala naňho oči a čím dlhšie si ho premeriavala, tým nižšie jej klesala sánka. Blaise sa na ňu obzrel a žmurkol na ňu.

„Nazdar, ty si tu nová, že? Tú krásnu tvár by som si určite pamätal." Mal som pocit, že sa tam Stacey na mieste položí. Netrpezlivo som si odkašľal.

„Ehm, tuto môj vážený priateľ by si iste dal kávu alebo čaj," ozval som sa. Neznášal som, že ženy takto reagovali na Blaisa. A ony vždy takto reagovali. Samozrejme, ani ja som nebol na zahodenie, ale o mne si väčšina myslela, že som nebezpečný zloduch, ktorého neradno naštvať, čo bola síce pravda. A navyše som, na rozdiel od Blaisa, bol aj bývalý smrťožrúť, čo značne nabúravalo moju povesť šťavnatého, sexy úlovku.

Stacey pomaly zavrela ústa a nevoľky odtrhla pohľad od Blaisa, ktorý sa tváril viac než spokojne. Mal som chuť mu jednu vraziť. Barbína, ako som sa ju odteraz rozhodol volať, si poopravila sukňu, čím myslím, že si ju vytiahla o niečo vyššie, bielu blúzku stiahla nižšie odhaliac svoj dekolt a prehrabla si vlasy, aby jej „štýlovo" odstávali akoby práve vyliezla z postele, najskôr z tej Blaisovej.

Keď konečne odišla, zazrel som na Blaisea.

„Prečo si nemohol ty a to tvoje okúzľujúce ja podobné Merlinovi sexu, zostať vo svojej kancelárii?!" osopil som sa naňho. Nebol som v dobrej nálade- aké prekvapivé- a Blaise bol jediná dostupná osoba, na ktorej som si to mohol vybiť. Ním to však ani nepohlo, namiesto toto sa tváril samoľúbo.

„Myslíš, že vyzerám ako Merlin sexu?! To ti teda ďakujem, kamoš." Zavrčal som.

„Vieš, že som to tak nemyslel." Blaise sa na mňa zazubil a ja som mal vážne nutkanie ho preplesknúť. Pekne mi brnkal na nervy.

Dnu vošla barbína s podnosom so šálkou kávy a prerušila tak moje plány na odpravenie Blaisa Zabiniho na druhý svet. Kávu položila pred Blaisa pri čom sa naňho celý čas koketne usmievala a všimol som si, ako sa „náhodou" oňho obtrela svojimi umelinami. Merlin, platia ju za to, aby tu pomáhala a nosila kávu mne a nie aby balila mojich priateľov. Bradley možno nakoniec nie je až taký hrozný. Keď sa po tomto týždni vráti asi ho od šťastia objímem. No dobre, to radšej nie. Chlapské potľapkanie po pleci znie menej gayovsky.

„Ďakujem, bar- teda, Stacey," prehovoril som naoko pokojne, „už nič nepotrebujeme." Preklad: vypadni už odtiaľto a drž tie špinavé paprče preč od môjho najlepšieho priateľa! Lenže tento pravý význam mojich slov jej zostal utajený. Mrkla na Blaise a šuchtavým krokom odišla. Myslel som, že ju do jej kancelárie vykopnem. Aspoň, že má taký chutný zadok.

„Teda, Draco, zazeráš na ňu akoby ti zjedla poslednú čokoládovú žabku či čo," rozosmial sa Blaise.

„Nepáči sa mi, ako sa oblieka. Toto je Ministerstvo mágie, nie nejaké hniezdo nerestí!" zareagoval som. Vážne ma to štvalo. Áno, som chlap a mám rád ženy, ale mám rád aj svoju prácu. Na nič sa však nedokážem sústrediť, keď mi tu pobehuje skoro polonahá.

„Začínaš rozprávať ako totálny ženáč." Zagánil som naňho.

„To teda rozhodne nie! A nie som ženáč, a ty to dobre vieš!" vybuchol som. „Moje „manželstvo" s Grangerovou, nie je manželstvo, nejde o lásku až za hrob a psiu vernosť. S ňou to nemá nič spoločné, proste ma to len vyrušuje pri práci!" Blaise to nekomentoval, lenivo sa uškŕňal a v očiach mal výraz ako keby vedel niečo, čo ja nie. Celkom som to nechápal.

Zvyšok dňa bol tuším horší ako to predtým. Blaise sa dlho nezdržal, aby skúšal moju trpezlivosť, ale za to barbína mi pila krv ako nejaký profesionálny upír. Keď sa Blaise vyparil, hodila sa na kreslo oproti a začala sa ma naňho vypytovať. Koľko má rokov, či je slobodný, aké ženy sa mu páčia... Na každú jej otázku som odpovedal jednoduchým neviem. Lenže ani to ju neodradilo. Keď skončila s vypytovaním začala snívať s otvorenými očami, čo bolo ešte horšie ako tie doterné otázky. Rozprávala mi o všetkom, o všetkom, čo by s Blaiseom rada robila, keby je slobodný. Netuším či sa ma tým pokúšala ohúriť a dostať do postele alebo bola len proste perverzráčka od prírody. V každom prípade, dnes si nemusím ísť vypiť, po tomto určite nezaspím.

Koniec pracovnej doby som privítal s obrovskou radosťou. Asi nikdy som sa tak veľmi netešil, že môžem ísť domov, aj keď to znamenalo čeliť Grangerovej. Včera večer mi odhalila trochu zo svojej citlivej, ľudskej stránky, ktorá ma tak strašne neiritovala, takže by som radšej znášal jej prítomnosť ako...tamtej. Uf, tak toto bolo naozaj ťažké priznať. Blaise mal možno pravdu, že začínam uvažovať ako ženáč.Do riti s tým!

Hermiona

Zvyšok dňa u Weasleyovcov už prebehol pokojnejšie. Jedlo bolo ako vždy vynikajúce a aj atmosféra sa po chvíli zmenila z napätej na pohodovú, tak ako tomu vždy bývalo. Môj vzťah s Malfoyom už viac na pretras neprišiel. Zistila som, že za tú dlhú dobu, čo som tam nebolo sa toho dosť udialo: Percy sa oženil s Audrey o čom som vedela len z novín a teraz čakajú dieťa, dievčatko podľa všetkého, George a Angelina sa zasnúbili, Billovi a Fleur sa pred pár mesiacmi narodila dcéra, Victoire... Bolo toho veľa, ale našťastie len samé dobré veci.

Ron sa neukázal a Weasleyovci boli takí ohľaduplní, že ho predo mnou ani len nespomenuli, čo len dokazovala ako veľmi im na mne záleží. O to viac ma to však bolelo, že ich musím vodiť za nos. Odišli sme krátko pred pol siedmou, a potom som ešte skočila na kávu k Harrymu a Ginny. Ukázalo sa, že Harry vie, že môj vzťah s Malfoyom je len hraný a chcel vedieť podrobnosti, no nemala som čas sa mu venovať, Teddy ma dokonale zamestnal.

„Hermiona, smieme ťa požiadať o láskavosť?" spýtala sa ma Ginny, keď som dopila svoju kávu a pomaly sa zberala na odchod.

„Samozrejme."

„O dva týždne odchádzame do kúpeľov a no, tak sme rozmýšľali či by sme Teddyho nemohli na tých pár dní nechať u teba." Keď to Teddy začul začal výskať a poskakovať od radosti. Pri predstave, že by som mala s týmto rozkošným špuntom stráviť päť dní som sa usmiala.

„Rada sa oňho postarám," prisvedčila som.

Všetkých som ich vyobjímala, rozlúčila sa a pomaly zamierila k Malfoyovi domov. Obloha už začínala temnieť a rozfúkal sa aj chladný vánok, ktorý som brala ako znamenie, že sa začne pravé anglické, letné počasie. Našťastie som už naň bola zvyknutá. Domov som sa neponáhľala, snažila som sa užiť si čerstvý vzduch a ten pocit bezstarostnosti, čo najdlhšie. Netúžila som sa vrátiť do bytu, kde ma hneď zasiahne krutá realita včerajšej noci. Kým som bola u Weasleyovcov, veľmi som na to nemyslela, ale teraz? Nedokázala som prísť na žiadne logické vysvetlenie, no odmietala som si priznať, že som sa s ním vážne vyspala. Predsa, nemohla som byť až taká opitá!

Prišla som k nášmu vchodu a s povzdychom vošla dnu. Pred dverami do bytu som sa však zarazila. Vychádzali odtiaľ dva mužské hlasy, jeden patril Malfoyovi a ten druhý Blaisovi, ktoré sa zhovárali o dosť zaujímavej téme. Nech už sa mi to akokoľvek priečilo, pritisla som ucho na dvere a potichu načúvala.

„Aká bola?" pýtal sa Blaise. Aj cez zavreté dvere som počula ako si Malfoy trpiteľsky vzdychol.

„Príšerná! Merlin, myslel som, že sa z toho zbláznim!" odvetil. „Vážne som myslel, že spácham samovraždu." Úplne som prestala dýchať. Je možné, že sa rozprávajú o tom, o čom myslím?

„Prečo si ju proste neodmietol, keď bola taká hrozná?" ozval sa znova Blaise.

„Ja neviem, asi preto, že bola ako vo vytržení," povzdychol si Malfoy. „Ale kiežby som to urobil, ušetril by som si tak najhoršiu skúsenosť v mojom živote. Ver mi, nechceš s ňou skončiť v posteli. Nikdy." Zalapala som po dychu. Moje obavy sa naplnili, rozprávali sa o včerajšej noci. V tom som sa zarazila, pretože mi niečo došlo. Bola to pravda, naozaj som sa vyspala s Malfoyom.

No čo, páči sa? :D Ako myslíte, že Hermiona zareaguje na Malfoyove slová? :D