Poznámka autora

Novú kapitolu venujem, samozrejme, vám všetkým, ale hlavne BeBe, ktorá má dnes meniny ;) Všetko najlepšie a chcela by som sa ti aj poďakovať za všetky reviews, ktoré si mi napísala a všetky čítania. Si so mnou od začiatku a vlastne vďaka tebe vzniklo celé Stuck with You, pretože až tvoj komentár mu dal zelenú Hlboká vďaka, mám ťa rada, rovnako ako vás všetkých. Na vás si vždy nájdem čas, o tom nepochybujte ;) Dobre, dosť vykecávania, určite si už chcete prečítať, čo sa deje ďalej. Užite si novú kapitolu, som zvedavá na váš názor ;)

P.S. BeBe, čo sa týka nejakých tých romantických scén medzi Dracom a Hermionou, môžem prezradiť, že nejaká tu bude už čoskoro ;)

13.

Hermiona

V momente som odstrčila Shannona a ďalej šokovane civela na pani Malfoyovú. Čo tu robí? Nevie, že Malfoy nie je doma? Do riti, to musela prísť práve v takejto chvíli?! Už i tak ma nemá rada, pretože som humusáčka, nepotrebuje ma neznášať ešte aj preto, že si myslí, že podvádzam jej syna. Počkať, vie ona vôbec o mne a Malfoyovi? A sakra!

„P- pani Malfoyová," podarilo sa mi vykoktať.

„Odpusť si to formálne oslovenie. Teraz ten titul predsa patrí tebe, nie?" odvetila panovačne. Do pekla, takže o tom vie. Dostala som náhlu chuť vyskočiť z okna. „Áno, viem o tebe a Dracovi. Noviny dnes predsa číta každý, aj keď je neslýchané, aby sa matka dozvedala takéto veci z novín. Prišla som sa teda presvedčiť na vlastné oči."

„Pri všetkej úcte, čudujete sa, že vám to nepovedal?" Narcissa ma prepichla pohľadom, ktorý som jej vzdorovito opätovala. Už som dospelá, nemusím sa jej báť ani ju zaslepene rešpektovať ako pred rokmi.

„Nie, skôr mi nejde do hlavy ako je možné, že sa oženil s tebou." Tón, akým to povedala ma vážne urazil, akoby som bola nejaká špinavá háveď.

Práve som jej chcela niečo veľmi milé odseknúť, keď sa ozval Shannon.

„Wou, wou, počkať, počkať, ty si vydatá za Malfoya?!"

„Ale pozrime sa, aká milá nevesta, manžel jej na pár dní odíde z domu a už si užíva s milencom!" Zazrela som na Malfoyovu mamu. Vždy mi bola nesympatická, ale dnes ma priam vytáčala do nepríčetnosti. Čo ju vôbec do toho, čo robím? Otvárala som ústa, že ju zaplavím prúdom nadávok, lenže v tom sa ozvalo: „Čo sa to tu deje?!" Všetci traja sme sa otočili za hlasom. Na prahu stál Malfoy.

Draco

Nevedel som sa dočkať, kedy budem konečne doma! V Turecku bolo krásne a teplo, minister bol milý a priateľský a všetko prebiehalo podľa plánu, no aj tak som sa už tešil domov. Chýbal mi dážď a počasie v Londýne, chýbal mi môj pohodlný stôl v kancelárii, chýbal mi môj byt a dokonca mi chýbal aj Blaise a jeho reči. Ale najviac zo všetkého, a teraz si radšej sadnite, aby ste neskolabovali, mi chýbala Grangerová. Sám sa tomu čudujem, nevedel som, že mi bude chýbať. Vlastne, nevedel som, že mi môže niekto chýbať tak veľmi ako ona. Celý ten čas, čo sme spolu som sa bál, že si na ňu zvyknem, že som si ani nevšimol, že sa tak už stalo.

Keď nadišla streda bol som šťastím bez seba. Minister podpísal zmluvu, takže o prácu neprídem, a potom som sa utekal zbaliť a chytiť lietadlo. Najbližšie však letelo až okolo pol jedenástej a cesta trvá dlho, takže mi bolo jasné, že domov sa nedostanem skôr ako večer. Našťastie pre mňa som let takmer celý prespal. Stopol som si taxík a neuveriteľne sa tešil na opätovné stretnutie s ňou. Je mi jedno, čo to o mne vypovedá, je nemožné s niekým žiť a pri tom si naňho nezvyknúť. Aj keď tou druhou osobou je Grangerová.

To, čo som našiel vo svojom byte ma šokovalo. Moja mama, ktorú som už nejaký ten piatok nevidel, môj nenávidený nadriadený Shannon a uprostred toho všetkého stála Grangerová. Do bytu som vošiel práve v momente, keď mama povedala: „Ale pozrime sa, aká milá nevesta, manžel jej na pár dní odíde z domu a už si užíva s milencom!" To bolo ako dostať facku.

„Čo sa to tu deje?" spýtal som sa, pretože už som viac nemohol mlčať. Všetky tri tváre sa otočili na mňa. Na maminej tvári sa rozliala spokojnosť, naopak Grangerová sa tvárila zaskočene a Shannon... S milencom. Vtedy mi to došlo. Grangerová ma podvádzala s Reedom! S tým poondiatym, zasraným Shannonom Reedom! Nasralo ma to.

„Draco, synček, konečne si tu," oslovila ma mama medovým hlasom. „Práve som tu mala malú výmenu názorov s tvojou..ehm...manželkou." Nevnímal som ju, zatínal som ruky v päste a zízal na Reeda. Snažil som sa nájsť nejaký veľmi bolestivý spôsob ako ho odpraviť zo sveta.

„Čo tu robíš, Reed?" pretisol som cez zaťaté zuby.

„Reed?!" prekvapene zopakovala Grangerová a pozrela na Shannona. „Ten Reed, Malfoyov nadriadený, Jonathanov brat?"

„Áno, presne tak." Grangerová vyzerala v šoku.

„Prečo si mi to nepovedal?!" vyčítala mu. „Prečo si mi nič nepovedal?! Mal si na to kopu príležitostí."

„Ty si sa tiež mohla zmieniť, že si vydatá za Malfoya, keď sme boli na káve. Alebo včera na večeri." S každým ich slovom moja zúrivosť rástla. Takže ona si užívala s Reedom v kaviarňach a reštauráciách zatiaľ čo ja som na ňu myslel ako nejaký kretén! Vrelo to vo mne.

„Odišiel som len na tri dni a ty už sa ťaháš s mojím nadriadeným?!" vyštekol som.

„Netušila som, že je tvoj nadriadený! A neťahám sa s ním, iba sme si párkrát vyšli."

„Nemôžem tomu uveriť," krútil som hlavou. „Nemôžem uveriť, že spávaš práve s ním!"

Grangerová si prekrížila ruky na hrudi a videl som na nej, že aj ona začína byť naštvaná. Vyzerá to na pekne šťavnatú hádku.

„Nespávam s ním! Za koho ma máš, za nejakú šľapku, ktorá vhupne do postele prvému, ktorý príde?!" kričala na mňa. „Nič sa medzi nami nestalo."

Mama si odfrkla, až vtedy som si uvedomil, že je stále tam. „No, keď som vošla, nevyzeralo to ako nič." Prebodol som ju pohľadom.

„A ty si sem prišla načo? Robiť problémy a vyvolávať konflikty?"

„Dávaj si pozor na jazyk, mladý muž, som tvoja matka!" zahriakla ma. „A prišla som sa sem presvedčiť či je pravda to, čo píšu v Prorokovi, keďže ty sám mi nič nepovieš."

„Už si sa presvedčila, môžeš odísť!" V očiach sa jej mihol hnev. Mama ma nikdy neudrela, to bola skôr otcova špecialita, ale teraz som videl, že by mi najradšej dala jednu výchovnú. Možno by som ju potreboval.

„Nemusíš sa báť, už odchádzam," povedala ľadovo. „Len som ti ešte chcela povedať, aby ste sa zajtra obaja dostavili do nášho domu. Zorganizovala som vám večierok."

„To je od vás veľmi milé, ale ja prísť nemôžem, som v práci," ozvala sa Grangerová. Bolo vidieť, že moju mamu nemá príliš v láske.

„Tak si vezmeš voľno," uzavrela to mama a elegantným krokom vyšla z bytu. Vrátil som sa pohľadom späť k Shannonovi.

„A ty tu čo ešte robíš?! Vypadni z môjho bytu!" skríkol som.

„Nikam nepôjdem dokým-"

„Nie, má pravdu, radšej choď, Shannon," povedala mu Grangerová. „Ďakujem za telku."

„Ak by ti niečo urobil, tak mi daj vedieť, ja sa už o to postarám." Prešiel popri mne a musel som sa vážne premáhať, aby som mu neodtrhol hlavu. Pristavil sa pri mne, všimol som si, že sa uškŕňa, a žmurkol na mňa. Ten zasratý bastard!

Odišiel a medzi mnou a Grangerovou zavládlo napäté ticho. Prepaľovali sme sa pohľadmi a v duchu dúfali, že sa nám jeden druhého podarí zniesť zo sveta. Nedarilo sa mi to, nezávisle od toho ako veľmi som sa snažil.

„Nechápem prečo si naštvaný," prelomila ticho Grangerová.

„Tak ty to nechápeš?! Stojíš si na kábli alebo si už vážne taká sprostá?!" odvrkol som. „Odídem na služobnú cestu a keď sa vrátim, zistím, že ma podvádzaš s tým prekliatym bastardom!" To ju pobúrilo.

„Ja ťa s nikým nepodvádzam! So Shannom som nespala!" zvolala. „Áno, párkrát sme si vyšli, ale nič sa medzi nami nestalo!"

„Jasné, lebo ti to aj uverím."

„Vieš, čo ver si čomu chceš, je mi to ukradnuté! Nespala som s ním, ja nie som z tých," zabodávala sa do mňa pohľadom. „A keby som aj, teba do toho nič nie je!" Zvrtla sa, oddupotala do svojej izby a treskla dverami. Najradšej by som si do niečoho udrel. Ako to, že ešte pred pár hodinami som sa na toto stretnutie tešil?!

Hermiona

Ten poondiaty, pokrytecký debil! Ako sa opovažuje?! Ako si dovoľuje tvrdiť, že ho podvádzam a spávam s kadekým ako nejaká štetka?! Bastard jeden neveriaci! Vážne ma vytočil. Naštvane som si kopla do postele, aby som vyventilovala svoj hnev, ale nezabralo to. Kopla som znova, a potom znova a znova, dokým som nefučala ako býk a necítila si prsty na nohách. Bohovia, už dlho ma nikto tak nenaštval. A ani neurazil. Vlastne nepriamo naznačil, že ma má za šľapku. No, to sa nám to pekne vyvinulo. Netuším ako je možné, že ešte ráno som si myslela, že dnešný deň bude skvelý.

Väčšinu noci som preležala v posteli s otvorenými očami. Nevedela som spať. Hneď potom, čo ma prešiel záchvat zúrivosti, som sa zrútila do postele. Očakávala som, že zaspím skoro, po všetkej tej zlosti a frustrácii, ale nie, ešte som musela rozmýšľať o všetkom možnom. Ale najviac som myslela na zajtrajšok. Mám ísť k Malfoyovcom, na večierok, kde budú len samí čistokrvní snobi, ktorých som v živote nevidela. Narcissa určite nepremešká príležitosť znemožniť ma, hlavne po tom, čo videla ako ma Shannon skoro pobozkal. To bola ďalšia vec, čo mi nedala spať. Čo to doňho, do pekla, vošlo?! Prečo ma chcel pobozkať? A prečo mi nepovedal, že je Malfoyov nadriadený? Všetko to bolo také domotané. Kedy sa môj život vlastne takto skomplikoval?

Spala som vážne len chvíľu, nie viac ako štyri hodiny, keď mi zazvonil budík. Aj tak mi bol vlastne nanič, keďže som dnes nešla do práce. Zdvihla som telefón a zavolala do práce, že do konca týždňa neprídem. Zdvihla mi to Cheryl, kolegyňa, ktorá ako jediná vedela používať telefón.

„Ahoj, Cheryl, tu Hermiona," ohlásila som sa. „Volám preto, že do konca týždňa nemôžem prísť do práce, niečo sa vyskytlo. Ale ak to nejde, tak ja prídem!" A veľmi rada! V kútiku duše som dúfala, že mi to zatrhne a budem musieť ísť do práce. Radšej ako do toho hororového domu.

„Ahoj, jasné, žiadny problém!" zašvitorila. „Včera sem už volal tvoj manžel a povedal, že neprídeš. Je to v poriadku." Takže Malfoy volal do mojej práce a nič mi nepovedal? Kto mu dal právo rozhodovať o mojom živote, pretože ja si na nič také nespomínam?!

„Ďakujem, Cheryl."

„V pohode. Maj sa, Hermiona." Zložila som a následne sa zvalila do vankúšov. Tak sa zdá, že mám pred sebou veľmi, veľmi nepríjemné dni strávené v prítomnosti veľmi nepríjemných ľudí. Úchvatné!

Z izby som vyliezla až okolo tretej poobede, keď mi Malfoy zatrieskal na dvere, že je na čase vyraziť. Mala som chuť zakričať mu „Daj sa vypchať!", ale včas som si zahryzla do jazyka. Nemala som energiu na ďalšiu hádku a potom, ako ma včera nasral som nemala chuť sa s ním baviť. Oblečená som už bola, len som si zbalila pár vecí a vyšla z izby. Malfoy stál v kuchyni a pil kávu. Mal na sebe jednoduché džínsy z čoho som skoro spadla na zadok. Malfoy a džínsy?! Wow, v akom alternatívnom vesmíre som sa to ocitla?

„Kedy si sa mi chystal povedať, že si volal do mojej práce?" Viem, povedala som, že sa s ním nechcem baviť, ale toto mi vážne nedalo pokoja.

„Urobil som ti láskavosť, bolo mi totiž jasné, že ti to ani nenapadne," neunúval sa na mňa pozrieť. Zovrela som ruku v päsť.

„Prestaň ma štvať, lebo nikam nejdem a svojim rodičom to potom môžeš vysvetľovať sám!" sykla som. Bolo ešte len ráno a on už mi zdvíha tlak! Dnešný deň určite nebude prechádzka ružovou záhradou.

„Musíme ísť, obaja, je to večierok pri príležitosti našej svadby."

Odfrkla som si. „O dôvod viac tam nejsť."

Nepomohlo, že som sa ponosovala, vyhrážala a frflala ako malé dieťa, Malfoy sa so mnou aj tak odmiestnil do Wiltshireu, kde stál ich ohromný dom. Pristáli sme pár metrov od neho, no ja som si aj tak všimla, že nevyzerá odlišne ako v ten deň, čo som ho videla naposledy. Bol obrovský a prepychový, ale aj pustý a tmavý. Pôsobil opustene a strašidelne, akoby tam žila rodina Addamsovcov.

Mlčky sme sa vydali k domu a čím sme boli bližšie, tým viac ma striasalo. Nemala som naň práve ružové spomienky. Snažila som sa na to nemyslieť, ale zrazu som to mala pred očami. Videla som skupinku lapačov, ktorí Harryho, Rona a mňa vliekli do domu. Spomínala som si ako mi jeden z nich zvieral ruku, aby som neušla tak silno až mi tam zanechal modriny. Mimovoľne som sa toho miesta dotkla.

Malfoy šiel prvý a otvoril mosadznú bránu, ktorá hlasno zaškrípala. Všetky chlpy sa mi postavili dupkom a mala som chuť sa rozutekať kade ľahšie. Prečo som len dopustila, aby sme sem prišli? Mám dosť tohto miesta vo svojich nočných morách, nepotrebujem ho ešte aj v realite.

„Hej, kam ideš?!" zvolal Malfoy, keď videl ako som sa zvrtla na päte.

„Nechcem tam ísť, naháňa mi to hrôzu," priznala som sa. Momentálne ma trápili oveľa horšie veci ako to, že si zo mňa bude uťahovať, že sa bojím vstúpiť do jeho rodného domu. No on len prevrátil oči v stĺp.

„Prestaň sa už konečne správať ako malé decko, Grangerová." Pokračoval ďalej k domu a nechal ma tam stáť samú. Kdesi zakrákali vrany a ja som sa v momente rozbehla za ním. Všetko to tam naháňalo hrôzu, akoby som sa ocitla v Hitchcockových Vtákoch. Dobehla som ho tesne predtým než zaklopal na dvere.

„Neopováž sa ma tu nechať samú!" zasyčala som. Pokrútil nado mnou hlavou ako rodič nad hysterickým dieťaťom a zaklopal. Pamätám si, že presne takto sa to odohralo aj pred tromi rokmi s lapačmi. Do pekla, prestaň už na to myslieť!

Mohutné dvere sa otvorili a objavil sa v nich domáci škriatok. Bol drobný, s očami veľkými ako podpivníky a na sebe mal otrhanú, špinavú handru. Stislo mi srdce, vyzeral ako Dobby. Starý, dobrácky, ochranársky škriatok Dobby, aj jeho tu osud dostihol. Rovnako ako mňa.

„Pán Draco, pani Hermiona," zdvorilo sa uklonil. Uch, to oslovenie pani znelo strašne! Cítila som sa stará. „Prosím, poďte dnu, rodičia vás už očakávajú."

„Ďakujeme," odvetil Malfoy a vošiel dnu. Poobzerala som sa okolo seba hľadajúc nejakú záchranu. No vyzeralo to tak, že budem musieť čeliť svojmu strachu a démonom. Vzdychla som si a nevoľky vstúpila do domu, kde som prežila najhoršie chvíle svojho života.

Páčilo sa? :D Ako podľa vás dopadne ich pobyt na Manore? :D