Poznámka autora

Vážne, ale vážne veľmi sa ospravedlňujem, že pridávam takto neskoro! Nie, nezadusila som sa kosťou z ryby :D ani nič podobné, ale pri všetkých tých sviatkoch proste nebo čas. Hádam ste ešte celkom nezabudli, čo sa stalo v minulej časti a že sa vám nová kapitola bude páčiť. Som zvedavá, čo poviete ;)

17.

Hermiona

Merlin, och drahý Merlin! Pochodovala som hore dole po izbe a stresovala som. Mám ísť tam dole medzi všetkých tých ľudí, ktorých určite nemám chuť spoznať a oni nemajú chuť spoznať mňa?! Bohovia, už dlho som nebola takáto nervózna! Mala som pocit akoby som mala ísť pred vypočúvaciu čatu v súdnej sieni.

„To zvládneš, no tak, dáš to!" upokojovala som sa a snažila sa nezanedbávať dýchanie. „Proste tam prídeš s vysoko zdvihnutou hlavou a všetkým tým vydriduchom vytrieš zrak!" To bola pravda. Nikdy som si o sebe nemyslela, že som krásna, ale musela som uznať, že som dnes vyzerala nadpriemerne dobre. Vyrovnané a skrotené vlasy som si zviazala do komplikovaného drdola s pár prameňmi padajúcimi do očí a spravila som si bezchybný mejkap, ktorý ladili so šatami. A tie šaty, ach tie šaty! Ľudia padnú na zadok už len pri pohľade na ne.

Zhlboka som sa nadýchla. „Dobre, poďme na to."

Pomaly som kráčala chodbou snažiac sa nevyvrtnúť si členok v tých nehorázne vysokých mrakodrapoch, čo som si obula. Vážne netuším na čo som vtedy myslela. So salóna ku mne doliehala hudba prerušovaná zmesou hlasov. Ako som sa blížila ku dverám zbadala som, že tam stojí Malfoy. Bol síce otočený chrbtom, ale tie vlasy nemohli patriť nikomu inému. Usmiala som a pridala do kroku, no vtom som sa zarazila. Nebol sám, spoločnosť mu robila jeho bývalá frajerka.

Draco

„Čo ty tu robíš?!" vyštekol som. Prečo tu je? Prečo ju rodičia tiež pozvali? Zabudli už na to koľko som si toho kvôli nej vytrpel?! Môj nepriateľský tón ju vôbec nevyviedol z miery, naopak, jej úsmev sa ešte prehĺbil. Asi ju uspokojilo, že ma ešte vždy žerie to, čo mi urobila.

„Myslel si si, že si nechám ujsť príležitosť zase ťa vidieť?" zatiahla a podišla bližšie. Napriek svojej vôli som si ju premeral pohľadom. Vyzerala krásne, ale to ona vždy. Gaštanovo hnedé vlasy mala zviazané do drdola s doplnkami, ktoré ladili s jej fialovými šatami bez ramienok. Orieškové oči jej šibalsky žiarili, tak ako som si to pamätal.

„Áno, dúfal som v to."

Zasmiala sa tým dôverne známym smiechom, ktorý som tak veľmi miloval. Striaslo ma. „No tak Draco, sám veľmi dobre vieš, že to nie je pravda." Chystal som sa zapierať, no spoza mňa sa ozvalo netrpezlivé odkašľanie. „Neruším?!"

Obzrel som sa a... takmer som padol na zadok. Stála tam Grangerová, krásna a dych berúca, tak ako nikdy predtým. Zmohol som sa na ňu len vyvaľovať oči v úplnom úžase.

„Ach, vidím, že prišla nevesta," ozvala sa Scarlett, no nevyznelo to veľmi potešene. Trochu mi to pomohlo spamätať sa. Chytil som Grangerovú za ruku a pobozkal jej ju ako pravý džentlmen. Prekvapene na mňa zamrkala očami.

„Bol by som rád, keby si ju volala pani Malfoyová."

Všetci hneď stíchli, keď nás zbadali ako ruka v ruke prechádzame dopredu. Neveriacky na nás civeli, niektorí dokonca aj s otvorenými ústami od úžasu. Nemohol som si pomôcť, spokojne som sa uškŕňal, mali mi čo závidieť. Kútikom oka som sa pozrel na Grangerovú, dívala sa prevažne do zeme a poctivo sa červenala. Bohovia, tuším ju to robilo ešte krajšou ako všetok ten mejkap, čo mala na tvári! Vzrástla vo mne túžba, naliehavá a náhla až ma to zaskočilo. Čo sa to deje?

„Draco, Hermiona," oslovila nás moja mama a naznačila nám, aby sme podišli k nej. Otec stál neďaleko nej a kompletne nás ignoroval. S radosťou som nasledoval jeho príklad.

„Vážení, môjho syna, Draca, všetci poznáte, ale dnes sme sa tu zišli, aby sme oslávili jeho manželské spojenie s touto dámou, Hermionou Grangerovou," vyhlásila a ukázala na nás. „Dúfam, že ju všetci prijmete s radosťou ako my dvaja, s Luciusom." Pri jej posledných slovách som si odfrkol, väčšiu lož už povedať nemohla.

Oči všetkých prítomných sa upreli na nás a ja som si uvedomil, že sa Grangerová chveje. Silnejšie som jej stisol ruku a otočil sa k nej.

„Si okej?"

Nervózne sa usmiala. „Ale hej, len nie som zvyknutá na toľkú pozornosť."

„Trochu prekvapivé vzhľadom na to, že si vojnová hrdinka," nadvihol som obočie. Prevrátila nado mnou oči.

„Radšej to nechaj tak." Usmial som sa, neuveriteľne ma bavilo provokovať ju. Vtom som začul ako Pansy vykríkla.

„Pusu!" Grangerová na ňu zazrela a ja som sa nedokázal zdržať úsmevu.

„Pusu, pusu!" pridal sa k nej aj Blaise. O chvíľu to už skandovala väčšina prítomných. Grangerová si zase celá červená hľadela na topánky, takže to bolo na mne rozhodnúť. A čo by som to bol za hostiteľa keby som nevypočul želanie svojich hostí?

Pobozkal som ju.

Hermiona

Prekliata Parkinsonová! A aj Blaise! Čo to do nich vošlo? Vážne to nechápem. Moje myšlienkové pochody boli náhle prerušené Malfoyovou tesnou blízkosťou. Mala som chuť skríknuť „Čo to, do pekla, robíš?!" ale nedal mi šancu, pretože odrazu medzi našimi telami nezostal ani len milimeter miesta a on ma bozkával. Už sme sa párkrát- dvakrát- bozkávali, ale toto bolo akési iné. Zdalo sa mi to také viac ozajstné.

Jeho ruky skĺzli k mojim bokom a, ak to bolo vlastne antropologicky možné, pritisol si ma tesnejšie k svojmu telu. Cítila som aký je rozpálený a ako mu srdce bije ako o život, plus tie jeho nádherne sladké pery na mojich... Všetko to bola také slastné a opojné. Váhavo som zatvorila oči a nechala sa strhnúť vášňou, ktorá sa medzi nami rozhorela ako lesný požiar.

Mala som pocit, že čochvíľa uhorím ako Johanka z Arku z toho, ako náruživo ma bozkával. Vždy som Malfoya považovala za chladného a teraz mi to karma oplatila tak, že sa mi telo vznieti len pri nepatrnom jeho dotyku. Prsty zarýval do mojich bokov a krčil tak látku šiat, ale prekvapivo mi to vôbec nevadilo. Oplácala som mu to na chrbte a druhou rukou som mu rozbombardovávala účes. Nikdy som niečo takéto nezažila, dokonca ani pri Ronovi som necítila tú statickú elektrinu, čo teraz.

Ozvalo sa pískanie, ktoré prerušilo našu spaľujúcu predohru a Malfoy konečne moje pery oslobodil. Díval sa na mňa rozšírenými očami, úplne mimo a onemený rovnako ako ja. Obzrela som a zrak mi padol na Blaisea, ktorý na mňa žmurkol. Určite to pískal on. Ostatní, na čele s Malfoyovcami, na nás vytriešťali oči. Zrejme ani jeden z nich nečakal takýto žhavý prejav náklonnosti. Ďalej som blúdila pohľadom v dave ľudí až som vzadu pri dverách zbadala stáť brunetku, ktorú som hľadala.

Na ten chladnokrvný pohľad nikdy nezabudnem.

Malfoy si ma pritiahol k boku a široko sa usmial na spoločnosť.

„Prepáčte nám to, trochu sme sa nechali uniesť," ospravedlnil sa. „Sme manželia len krátko." Pár ľudí sa zasmialo, ale inak vyzerali rovnako šokovane ako pred chvíľou.

„T- takže, večierok sa môže začať," vykoktala Narcissa. Miestnosťou sa začala šíriť hudba, ale nikto sa nehrnul do tancovania. Ľudia, ktorí sa pomaly spamätávali, odchádzali na okraje, ku stolom alebo len tak postávali a popíjali šampanské. Večná škoda takej dobrej hudby.

Malfoy stiahol ruku z môjho boku a chytil ma za ruku.

„Poď," zavelil a ťahal ma k skupinke ľudí najbližšie k nám. Na moje nešťastie to bola grúpa Nott- Parkinsonová.

„Theo, Pansy," pozdravil ich Malfoy.

„Draco!" zvolala Pansy a objala ho akoby sa nevideli sto rokov. Scarlett Zabiniová, Pansy Parkinsonová, sú tu obe jeho bývalé frajerky. Začínala som mať pocit akoby Narcissa usporiadala súťaž o to, ktorá mi rýchlejšie preberie Malfoya. Prekvapilo ma, že som úplne nezmyselne začala žiarliť. Pustili sa a všetky oči sa upreli na mňa.

„Rada vás vidím, Pansy, Theo," nahodila som falošný úsmev. Na Rokforte nepatrili práve k mojim najobľúbenejším ľudom a viem, že ani oni ma nemali v láske. Vojna nás možno všetkých postavila na rovnakú stranu a otočila nás o stoosemdesiat stupňov, ale to ešte neznamená, že sa zmení aj nás vzťah. Zatiaľ zostanem v štádiu predstierania.

„Hermiona," kývol mi na pozdrav Theo. Za tie tri roky sa vôbec nezmenil, len si nechával na brade strnisko. Celkom mu to seklo. Preniesla som pohľad na Pansy, ktorá si ma prižmúrenými očami premeriavala. Ani ona sa veľmi nezmenila, čo sa týka vzhľadu. Iba vlasy mala dlhšie, vyčesané na stranu a dosť opeknela, už nebola taký mopsličí ksicht.

„Čaute, banda!" zvolal známy hlas. Po mojom boku sa objavil vysmiaty Blaise so šampanským v ruke. Zauvažovala som koľko ho už stihol vypiť, že je v takej super nálade.

„Blaise," odzdravili sme všetci naraz.

„Teda, Hermiona, ty si dnes extra super krásna! Prisahám, že keby si nebola vydatá za môjho najlepšieho priateľa, tak ťa-"

„Ale ona je," stopol ho Malfoy a pritiahol si ma k sebe. Prebodla som ho pohľadom.

„Preskočilo ti?" zasyčala som potichu.

„S nikým sa nedelím o to, čo je moje," zašepkal mi na odpoveď. Čo je jeho?! Debil!

„Ja nie som tvoj-" Umlčal ma rýchlym bozkom na pery, ktorému som sa nestihla uhnúť.

„Je od nás neslušné takto zanedbávať našu spoločnosť, zlatko," prehovoril už nahlas a ospravedlňujúco sa usmial na svojich bývalých spolužiakov. Mala som vážnu chuť ho uškrtiť, ale na tomto mieste plnom hyen by to asi nebol príliš dobrý nápad. Uchýlila som sa teda hrať jeho hru.

Mala som dosť, potrebovala som oddych. Malfoy ma predstavil všetkým hosťom v salóne, predstavil ma a dokonale predstieral, aký je šťastný a zamilovaný. Ja som svoju rolu tiež hrala dobre, no oproti nemu som sa cítila ako amatér. Pozorovala som ho a jeho vystupovanie len potvrdilo moju domnienku, že túto masku nosí už dlhú dobu. Zažiadalo sa mi čerstvého vzduchu, tak som vyšla do záhrady. Malfoy zmizol ktoviekam a ostatní si zrejme ani nevšimnú, že som odišla. Vonku vládla noc, všetko bolo tmavé, jediné svetlo pochádzalo z okien domu. Objala som sa rukami, aby som sa aspoň trochu uchránila pred chladným vánkom, ktorý pofukoval.

„Urobiť dojem na bandu čistokrvných je celkom vyčerpávajúce, čo?"

Strhla som sa, keď sa z tieňa ozval hlas. Spoznala som, že je to Pansy.

„Iba som potrebovala ísť na čerstvý vzduch," odvetila som vyhýbavo.

„Ale no tak, Hermiona, dosť tej pretvárky. Viem, že tí ľudia tam vnútri sú ti ukradnutí, že ma nevidíš rada ani, že nemiluješ Draca." Zarazene som na ňu pozrela, určite si len vymýšľa.

„To nie je-"

„Mám oči," prerušila ma. „Nie je mi celkom jasné prečo, ale iba to predstierate. A musím priznať, že celkom presvedčivo."

Vzdychla som si, nemalo cenu zapierať. „Ak to hráme dobre ako to, že si na to prišla?" Vyšla na svetlo a ja som si všimla, že sa usmieva.

„Vtedy, keď si ťa Draco pritiahol, aby ťa ubránil pred Blaisom. Počula som vašu potýčku." Do riti! Keby Malfoy nebol taký majetnícky idiot...! Ale áno, musím uznať, že aj ja mám na tom svoj podiel viny.

„Čo budeš robiť? Povieš to?" vzdychla som si.

„Žartuješ?! Aby to potom tá harpia využila a načisto Draca zničila?!" vyprskla. Došlo mi, že tou harpiou myslí Scarlett. „Radšej ho uvidím po boku chrabromilčanky ako Zabiniovej." Chrabromilčanky. Páni, tak to bolo šokujúce. Pred rokmi som medzi slizolinčanmi nebola prezývaná inak ako humusáčka. Čo sa to tej Parkinsonovej porobilo? Podišla ku mne bližšie, v očiach hrozivý výraz.

„Ale buď si istá, že ak Dracovi niečo urobíš, zlámem ti všetky kosti v tele!" Iba som prikývla na súhlas.

Spoločne sme sa vracali dnu, kde nás čakalo prekvapenie. Konečne niekto využil príležitosť a zatancoval si na jednu pomalú pieseň. Tým párom nebol nikto iný než Malfoy so Scarlett Zabiniovou.

Čo poviete, môže byť? :D