Poznámka autora

Šťastný Nový rok všetkým! :D Snáď ste si posledný deň roku 2014 riadne užili, neprehnali to s alkoholom a neprišli o prsty pri hádzaní delobuchov :D Ja našťastie nie, takže môžem aj v tomto roku pilne pracovať na príbehoch. Dúfam, že aj v tomto roku budem môcť tešiť vašim čítaniam a reviews ;) Bude to pre mňa veľa znamenať. Takže ešte raz Vám prajem všetko dobré v Novom roku, nech je plný úspechov, splnených túžob, radosti a šťastia a ak nie lepší, tak nech je aspoň taký dobrý ako bol ten minulý! Ďakujem tiež, že ste so mnou boli a celý ten rok ma podporovali. Milujem vás, ľudkovia moji! :D Užite si novú kapitolu, snáď sa bude páčiť ;)

P.S. Ďakujem za čítania a reviews. BeBe ospravedlňujem sa za to dlhé čakanie a traumu, budem sa snažiť , aby sa to už nestalo. A, mimochodom, ďakujem, cením si to ;) Túto kapitolu by som tiež chcela venovať mojej skvelej sesternici, ktorá má tretieho meniny. Len vďaka tebe celá táto story vzniká a ja ti ďakujem, že si sa so mnou na toto podujala a zakaždým ma navedieš na tú správnu cestu, zbožňujem ťa. Venovanie je tiež pre AvisNox, ktorá ma tretieho takisto meniny. Ďakujem za krásne komentáre a za to, že mi zlepšuješ deň ;) Prajem príjemné čítanie.

18.

Draco

Bohovia, tá ženská je lepkavá ako žuvačka! Musel som si odskočiť, keď som sa vrátil vybral som sa hľadať Grangerovú a už bola pri mne! Ako nejaká bláznivá stalkerka. Keď sme spolu chodili nebola takáto, skôr sa hrala na nedostupnú. Uháňal som ju tri mesiace kým súhlasila, že so mnou bude chodiť. Priznávam, že som bol do nej po uši zbláznený. Lenže časy sa zmenili.

„Scarlett, daj mi pokoj, nemám na teba náladu," odbil som ju.

Nadvihla obočie. „Ale, mám radšej prísť v noci, keď budeš v posteli?" Zarazene som zamrkal. Čo sa to s ňou stalo? Scarlett, ktorú som poznal a ktorú som tak miloval by sa nikdy neznížila k takýmto rečiam. Nikdy by sa nikomu dobrovoľne neponúkala ako nejaká lacná šľapka. Toto nie je žena, s ktorou som chcel stráviť zvyšok svojho života.

„Nie, ani potom nie," odpovedal som. „Daj mi pokoj Scarlett." Chcel som ju obísť, ale zastala mi cestu.

„Zatancuj si so mnou a zvážim to." Manipulatívna mrcha! Jej vypočítavá, slizolinská povaha, ktorú som predtým tak obdivoval sa teraz obracala proti mne.

„Nie, nezvážiš. Naozaj mi dáš pokoj!" protestoval som. Potešene sa usmiala a ťahala ma na parket. „Ak si to dovtedy nerozmyslíš..."

Celý čas, čo sme spolu tancovali som si uvedomoval ako na nás ľudia zízajú. Teraz by som mal tancovať s Grangerovou a nie so svojou bývalou frajerkou. Povzdychol som si. Toto rodičom len tak neprejde.

„Povedz, chýbala som ti?" načala rozhovor. Sprvu áno, každú jednu minútu každého dňa, ale potom... išiel som ďalej, zišlo mi na um.

„Ani nie, nemala si prečo," pokrčil som plecami. Najlepšie bude, keď budem hrať chladného, možno ju to konečne omrzí.

„Ty mne neskutočne. Každú sekundu som myslela na to, aké skvelé to medzi nami bolo-"

„Myslíš predtým ako si to všetko zahodila a rozdupala mi srdce na prah?!" skočil som jej do toho.

„Ale Draculko, vieš, že som ťa ľúbila, nechcela som to-"

Nenechal som ju dopovedať: „Ale áno chcela a teraz to chceš urobiť zase. Počula si, že som si našiel niekoho iného, tak si sa mi musela zase votrieť do života!" šplechol som jej do tváre. „A nechoď na mňa s tou báchorkou, že si ma milovala, milovala si moje peniaze a dosť pravdepodobne to boli ony, čo ti chýbali. Takže mi prestaň klamať a nechaj ma žiť!" Prestal som tancovať a nechal tam stáť ohromenú Scarlett samú uprostred parketu.

Hermiona

Šokovane som primrzla na mieste. Mne sa asi sníva! Tak toto má byť náš zásnubný večierok a on si tu v pohode, akoby nič, tancuje so svojou bývalkou?! Prisahám, že ak sa mi tá prekliata štetka do stane pod ruku, tak... Whou, kde sa vzala toľká zlosť? Veď to nie je tak, že by sme boli manželia naozaj. Navyše, aj ja sama som sa pred pár dňami stretávala s niekým iným. Lenže ten niekto nebol anjelsky krásna- no dobre, možno trochu- pomstychtivá, slizolinská mrcha!

„A čo ak mu ublížim teraz?" adresovala som Pansy, ktorá rovnako šokovaná stále vedľa mňa.

„Tak ti s tým rada pomôžem." Pousmiala som sa, možno z nás nikdy nebudú priateľky, ale spojenkyne...hm, to možno.

Nemali sme však šancu zasiahnuť. Videli sme ako Malfoy začal na Scarlett kričať- kvôli hudbe sme však nepočuli nič- až sa naraz zvrtol a vypálil z miestnosti.

„No, aspoň nám vyčistil bojové pole," mykla plecami Pansy a začala si vyhŕňať čipkované rukávy na tmavých šatách. „Poďme si teraz podať tú radodajku." V poslednej chvíli som ju zastavila aj keď ja sama som bojovala proti túžbe pekne ju zlinčovať.

„Nie, choď radšej za Malfoyom, teba bude počúvať, mňa nie." Nespokojne zavrčala, ale nakoniec ma poslúchla. V tej chvíli som si uvedomila ako veľmi sa zmenila. To ma tí Slizolinčanie nikdy neprestanú šokovať?!

Šinula som si to rovno k tej malej fúrii a cestou zatínala päste ako vo mne rástla zlosť. Och Merlin, toto si vychutnám! Zvyčajne nie som veľmi konfliktná osoba, ale dnes konečne ten nahromadený hnev odventilujem. Odrazu sa však niečia paža omotala okolo môjho pása a prekazila tak moje plány.

„Hej!" zaprotestovala som a snažila sa vymaniť z objatia. Osoba si ma však otočila tvárou k sebe a pritiahla ešte bližšie.

„Tak a teraz ťa poriadne vyzvŕtam, milá pani Malfoyová!" vyškieral sa Blaise.

„Teraz nie, Blaise, musím-"

Neskoro. Chytil ma za ruku a už aj so mnou lietal po celom parkete. Stratila som prehľad o tom, kde práve stojím a čo robím, všetko splynulo do jednej farebnej machule. Pripadalo mi to akoby som sa nohami ani nedotýkala podlahy. Točila sa mi hlava a zažínalo mi byť trochu mdlo.

„Blaise, už dosť," zamrmlala som. Zrejme ma nepočul, pretože ma odkrútil a následne nahol až mi nepríjemne zapraskalo v chrbte. Pre Merlina, veď ma zlomí!

„Blaise!" naliehala som.

„No tak, Hermiona, nebuď baba a zabávaj sa trochu!"

„Ale takáto zábava sa mi nepáči," protestovala som.

Asi za chvíľu omdliem.

DRaco

Potreboval som si prečistiť hlavu a nadýchať sa čerstvého vzduchu. Nemohol som tomu uveriť, ako sa niekto mohol za niečo vyše roka tak zmeniť? Amerika ju skazila. Odsťahovala sa tam pár dní po našom rozchode, pretože jej tam ponúkli výhodné miesto ako začínajúcej módnej návrhárke. Bol som za to rád, aspoň som ju nemusel náhodne stretávať na ulici a viac jatriť hojace sa rany. Do pekla, nemohla tam proste zostať a prestať mi konečne motať hlavu?! Pravda je totiž taká, že som to nikdy celkom neprekonal, bol som len proste tak zvyknutý na bolesť, že som ju už proste len ignoroval. Nikdy som Scarlett neprestal milovať. Lenže to jej ešte nedáva povolenie prihnať sa sem po toľkom čase a znova mi popliesť hlavu!

„Ty si už asi načisto zošalel!" Ozvalo sa tresknutie dverí a Pansy ma už aj zdrapila za golier košele. „Čo to malo akože znamenať?! K tej kreatúre by si sa mal priblížiť jedine v prípade, že by si jej chcel poriadne uvaliť!"

„Upokoj sa, Pansy, sľúbila mi, že mi dá pokoj, ak si s ňou zatancujem," odvetil som nezaujato. Pomaly pustila moju košeľu.

„Ja ti nerozumiem, Draco. Keby som na tvojom mieste už s ňou dávno vyrazím dvere a nie jej dám ešte šancu mnou manipulovať!" dohovárala mi. Lenže ona nechápe akou dôležitou súčasťou môjho života je Scarlett. Bola to moja prvá láska, myslím, skutočná láska. Náš vzťah s Pansy bol skôr nasilu, chceli ho naši rodičia, nie my. Možno bolo obdobie, keď to so mnou myslela vážne, no nakoniec si zrejme uvedomila aký som pako a vykašľala sa na mňa. Odvtedy sa z nás stali dobrý priatelia. Ona a Blaise boli jediní ľudia, ktorí poznali moju skutočnú tvár. Podporovala ma vo všetkom, ale keď išlo o Scarlett, vždy bola neúprosná.

„Nemôžem, Pansy, nechápeš to," vyhŕkol som zúfalo.

Začínalo mi byť zle a v hrudi ma nepríjemne pichalo. Znak, že sa stará bolesť vracia, aby sa ma znova pokúsila zničiť.

„Mýliš sa, chápem to. Viem ako sa cítiš," prehovorila láskavým hlasom, ktorý bol taký nezvyčajný pre starú Pansy. „Ale uvedom si, že to nie je normálne. Tá ženská je diabol, zničí ťa! Ona nie je niekto kto si zaslúži tvoje trápenie."

Odfrkol som si. „Existujú aj ľudia, ktorí si to zaslúžia?" Pansy sa zľahka dotkla môjho ramena.

„Áno, tí, ktorí budú stáť po tvojom boku rovnako v šťastných i ťažkých časoch, tí, ktorí ťa nikdy neopustia, tí, ktorí uprednostnia teba pred sebou samými," ozrejmila mi. „Iba takých ľudí by si si mal púšťať do života, milých, starostlivých a milujúcich, nie podlých a falošných ako je Scarlett Zabiniová."

„Ale srdcu rozkázať nedokážem," namietol som. Pripadal som si taký bezmocný...

„To ja viem, ale ani nemusíš. Stačí, keď nájdeš niekoho kto ti ho znova pozliepa dokopy." Zhlboka som sa nadýchol. Mala pravdu, tak ako vždy. Moja drahá, večne logická Pansy! Smutne som sa na ňu usmial na znak rezignácie a ona ma objala. Naozaj mi to dobre padlo.

„A teraz poďme späť, chcem vidieť ako Grangerová doriadila Scarlett!" tešila sa. Ustrnul som.

„Počkať, čo to hovoríš? Prečo by mala Grangerová zmlátiť Scarlett?" Toto neznelo dobre, ak ma s ňou videla...

Pansy sa šibalsky uškrnula. „Videli sme vás spolu tancovať a poviem ti, že z toho nevyzerala byť veľmi nadšená." Sakra, to nedopadne dobre. Pre mňa, myslím. „Priznám sa, že sa mi celkom začína páčiť." Usmial som sa. Viem, tuším, že aj mne.

Vrátili sme sa dovnútra, kde bolo príjemne teplo v porovnaní s vonkajškom, ale na druhú stranu tam nebol skoro žiadny vzduch. Odporné! Prekvapilo ma, že keď sme vošli do salóna všetci hľadeli na parket akoby sa tam dialo niečo zaujímavé. Pozrel som sa ta a... vyvalil som oči. Blaise zbesilo šantil po miestnosti a za ruku ťahal Grangerovú. Bola celá bledá a vyzeralo to, že sa necíti práve najlepšie. Niečo mu šepkala, ale Blaise sa iba smial a vykrúcal ju ďalej. Tomu chlapovi načisto preskočilo! Predieral som sa davom ľudí k tým dvom, aby som to zastavil. A práve včas. Blaise zatočil Grangerovú tak prudko až odletela na druhý koniec pľacu rovno mne do náručia. Stihol som ju zachytiť predtým, ako skončila na zemi. Pomaly sa na mňa pozrela privretými očami.

„Ja už nemôžem, prosím povedz mu, že už nechcem tancovať," šepla mi. Kývol som na súhlas jej prosbe. Zameral som pohľad na Blaisa.

„Preplo ti?! Chceš ju snáď zabiť?!" skríkol som naňho. „Nevidíš, že už je unavená?"

„Pre Merlina, Draco, nerob z toho takú drámu. Iba sme sa zabávali," zareagoval Blaise a úplne ignoroval to, čo som mu práve vykričal. Imbecil jeden debilný! Určite toho zase veľa vychlastal.

„Radšej sa odtiaľ to prac skôr než ti rozbijem nos!"

Odviedol som Grangeovú bokom a dal jej trochu napiť. Do líc sa jej vrátilo trochu farby, no stále vyzerala slabá. Keď som sa jej však chcel dotknúť odstrčila ma.

„Nechaj ma, nič mi nie je!" odbila ma.

„Práve si takmer skolabovala na tanečnom parkete," pripomenul som jej. Zazrela na mňa.

„Teba to vôbec nemusí zaujímať." Zaskočila ma, prečo je taká nepriateľská? Spomenul som si na to, čo povedala Pansy, že nebola nadšená, keď ma videla so Scarlett. Nadvihol som obočie, žeby ju to až tak žralo?

„Si naštvaná kvôli Scarlett?"

„Nie som naštvaná!" vyprskla- jej tón hovoril niečo úplne iné. Uškrnul som sa, je teda chabá klamárka.

Podišla k nám mama, aby sa uistila, že je Grangerová v poriadku. Možno sa ju nakoniec naučí akceptovať.

„Hermiona, ako sa cítite?"

„Som v poriadku, len unavená," odvetila. Mama prikývla.

„Myslím, že je načase večierok ukončiť." Grangerová sa začala zberať na nohy, tak som jej pomohol. Prevŕtala ma pohľadom, ale keďže pri nás stála mama nemohla ma odsotiť. Akosi zvláštne ma to tešilo.

„Ďakujem vám za všetko," povedala jej Grangerová s jemným úsmevom na perách.

„Och, nie je za čo, moja drahá nevesta," usmiala sa mama. Musel som sa uštipnúť, aby som sa presvedčil, že sa to skutočne stalo. Mama sa vážne práve usmiala? Wow. Dnešný večer je plný prekvapení!

Mama rozpustila spoločnosť, všetkým sme zaželali dobrú noc a vzdialili sa. Ako náhle sme sa ocitli osamote sa mi Grangerová vyvliekla a odstrčila ma na dĺžku paží.

„Nepotrebujem tvoju pomoc!" Prevrátil som oči, so ženami je to ťažko. Vošli sme do tmavej izby, no keď som chcel rozsvietiť svetlo Grangerová ma zastavila.

„Nerozsvecuj!"

„Prečo nie?" opýtal som sa prekvapene.

„No preto, lebo sa chcem prezliecť," odpovedala akoby som bol ten najväčší debil na planéte. Nechcel som riskovať ujmu na zdraví, tak som jej vyhovel. V izbe bolo temno ako pod dementorovou kapucňou, takže som sa pre istotu pridŕžal steny. Nepotrebujem si vyvrtnúť členok alebo podobne.

Po pár minútach, keď si moje oči privykli na tmu som našiel svoju tašku. Vytiahol som odtiaľ pyžamu a chcel sa prezliecť, keď vtom mi padol pohľad na Grangerku. Stála pri druhej strane postele chrbtom ku mne a snažila sa nahmatať zips vzadu na šatách.

„Do pekla!" zanadávala do ticha. Potichu ako myš som sa k nej podišiel a položil jej ruky na chrbát.

„Ukáž, Grangerová, pomôžem ti." Prudko sa odtiahla.

„Môžeš si tú svoju pomoc strčiť niekam!" Pre Merlina, tá je ale náladová! Typická žena. Zdrapil som ju za boky a potiahol k sebe. Zjačala. Prikryl som jej ústa rukou. Bolo tu isté riziko, že ma uhryzne, ako mi môj vnútorný hlas nezabudol pripomenúť, ale akosi mi to bolo jedno.

„Buď ticho inak prisahám, že ťa uhryznem," zaševelil som jej do ucha. No čo, nemala mi tak lákavo predvádzať ten svoj odhalený krk. Grangerová sa však neprestávala brániť. Nedala mi na výber. Priblížil som sa k jej krku.

„Ja som ťa varoval."

Celá zmeravela, keď zacítila ako sa môj dych obtrel o jej pokožku. Pritisol som jej pery na krk a zľahka ju pobozkal. Naskočila jej husia koža. Uškrnul som sa, to bolo dobré znamenie. Odokryl som jej ústa a pomaly jej začal sťahovať zips na šatách. Grangerová sa celý čas ani len nepohla. Rozopol som jej šaty, ale tým som neskončil. Rukami som putoval vyššie po jej nahom chrbte až k ramenám. Uchopil som saténové ramienka šiat a opatrne jej ich zošuchol dole. Šaty nehlučne skĺzli na koberec. Vrátil som sa k jej hrdlu. Nemohol som si pomôcť, potreboval som uhasiť túžbu, ktorá ma spaľovala odkedy som ju pred pár hodinami uvidel. Perami som láskal jej krk a rukami skúmal jej telo. Keď som nahmatal zapínanie jej podprsenky a chystal sa ho rozopnúť, nečakane hrubo ma odsotila.

„N- nedotýkaj sa ma!" sykla. Rozladene som si vzdychol. Prečo ma musí takto mučiť?!

„Bohovia, mohla by si prestať žiarliť?!" nadhodil som.

„Nežiarlim!" odvrkla.

„Aha, takže ťa vôbec nenaštvalo, že som tancoval so svojou bývalou zatiaľ čo som mal tancovať s tebou?"

„Nič také som nikdy nepovedala." Zavrtel som hlavou. Merlin, táto ženská ma raz určite zabije!

„Prestaň už klamať, Grangerová."

„Ja neklamem!" vyštekla. „Pre mňa za mňa si rob, čo chceš!" Rozšírili sa mi oči. Mám robiť, čo chcem?! Fajn!

Dvoma dlhými krokmi som bol pri nej a pritlačil ju o stenu.

„Čo robíš?" vyprskla napajedene. Snažila sa ma odtlačiť, ale tentoraz som sa zaprel a nedovolil jej to.

„Povedala si, že mám robiť, čo chcem," pokrčil som plecami, „a práve teraz chcem teba." Obaja sme na chvíľu zostali zaskočený mojimi slovami, nemal som v pláne povedať práve toto. Spamätal som sa však skôr ako ona, využil som jej nepozornosť a schmatol jej ruky. Prišpendlil som jej ich o stenu po bokoch hlavy. Vzpierala sa, samozrejme, no pritlačil som sa na ňu celým telom či som jej akýkoľvek pohyb znemožnil. Až o chvíľu neskôr mi došlo, že vzhľadom k tomu, že bola len v spodnom prádle, to nebol dobrý nápad. Jasne som si uvedomoval každý jeden kúsok jej ženského tela. Začalo mi byť poriadne horúco.

„Pusti ma!" pretisla cez stisnuté zuby. Tvrdohlavo som pokrútil hlavou a sklonil sa k nej nižšie. Zalomcovala sebou v snahe oslobodiť sa. Nedarilo sa jej to, bola celkom v mojej moci.

Opäť som sa zmocnil jej jemného krku. Prechádzal som jej po ňom perami hore dolu, dráždil ju jazykom aj zubami a čím dlhšie som pokračoval, tým mi bolo teplejšie. Pomaly sa mi prestala snažiť vyvliecť, no cítil som, aká je napätá.

„P- prestaň s tým, Malfoy." Ani za svet!

„Neprestanem dokým mi neprestaneš klamať." To ju vytočilo, znova sa ma pokúšala zbaviť.

„Ja neklamem! Nemám dôvod žiarliť na teba a Zabiniovú, môže mi to byť ukradnuté!"

Vzhliadol som k nej. „Prečo si potom taká nabrúsená?"

„N- nie s- áu!" Vykríkla, keď som ju nie jemne uhryzol tesne nad kľúčnou kosťou.

„Prestaň už-"

„Nežiarlim!" skočila mi do toho. „Len som trochu majetnícka." Zastal som pár milimetrov od jej pokožky. Takúto odpoveď som nečakal. Skôr by som bral keby povedala, že je naštvaná preto, že je príliš hrdá a nepáči sa jej, čo si ľudia budú potom šepkať. Ale že je majetnícka? Ja asi snívam.

„Už ma pustíš?" nadhodila. Pustím ju? Akosi sa mi nechcelo, teraz, keď som zistil, že je na mňa majetnícka.

„Um, nie." Hrdelne zavrčala a snažila sa ma kopnúť medzi nohy. Ešte šťastie, že som ju tak tesne držal.

„Ty magor, pusti ma!" vrčala. „Nevyspím sa s tebou!"

„Kto povedal, že sa chcem-" Jej chladný smiech ma prerušil uprostred vety.

„Tvoje telo hovorí niečo celkom iné." Do riti, vedel som, že nie je dobrý nápad tak sa na ňu tlačiť!

Určite sa za to raz poriadne nakopem, ale uvoľnil som zovretie a cúvol od nej. Zazrela na mňa a pomasírovala si ľavé zápästie. Z toho pohľadu mi bolo jasné, že mi to len tak nedaruje. Ale keďže tam stála polonahá mal som problém brať to vážne. Podišla ku mne, skrsla vo mne nádej, že si to rozmyslela a chce pokračovať v začatom. Už som sa videl ako ju hádžem na posteľ a... Odrazu som na chodidle zacítil nevýslovnú bolesť. Tá prekliata mrcha mi dupla na nohu. Opätkom! Hnusoba jedna.

„Za toto sa ti ešte pomstím!" prisľúbila.

Hermiona

Poondiaty, nadržaný kretén! To si myslí, že si so mnou môže robiť, čo chce len preto, že predstierame zamilovanú dvojicu?! Nie som jeho hračka, nenechám sebou manipulovať! Dúfam, že mu to môj opätok v členku povedal dosť jasne. Rýchlo som sa prezliekla do pyžama a zaľahla do postele. Keby sa náhodou ešte o niečo pokúsil, prútik som mala na dosah ruky.

Z Manoru sme odchádzali okolo deviatej ráno. Zbalili sme si svojich päť sliviek, bez toho, aby sme sa na seba čo i len pozreli a zišli sa dole naraňajkovať s Malfoyovcami.

„Hermiona, už sa cítite lepšie?" opýtala sa ma Narcissa hneď sfleku. Chlácholivo som sa na ňu usmiala.

„Áno, ďakujem." Pustila som Malfoyovu ruku a usadila sa.

V tichosti sme raňajkovali, keď ma zrazu čosi trklo. Dnes je sobota, sľúbila som našim, že ich cez víkend prídem pozrieť a poviem im novinky. Pozrela som sa na Malfoya, ktorý bol zamestnaný svojou hriankou. Hm, to by mohlo byť nemilé prekvapenie preňho a skvelá zábava pre mňa. Uškrnula som sa popod fúzy. Pomsta bude k popuku.

V okolí domu sa odmiestniť nedalo, takže sme museli vyšliapať hore na kopec, kde sme predvčerom pristáli. Rozlúčili sme sa s Malfoyovcami, Narcisse som sľúbila, že sa čoskoro stretneme, aby sme prebrali detaily sľubovanej druhej svadby. Malfoy o tom teraz počul prvý raz a poviem vám, jeho kompletne šoknutý výraz bol vážne niečo. Stálo ma veľa sebakontroly, aby som hneď nevybuchla do smiechu.

„Prečo si mi nič nepovedala?!" štekol na mňa, kým sme sa trmácali hore na miesto odmiestnenia.

„Prepáč, akosi som zabudla," odvetila som naoko kajúcne. „A ani nebol čas." Čo bola, vlastne pravda. Keď som sa vrátila, pomáhala som mu prekonať emočný skrat, potom sme obedovali a pomáhali Narcissa s prípravou na večierok a napokon sme sa išli dať do poriadku aj my. Mala som dôležitejšie veci na práci ako vyrozprávať mu o šialenej túžbe jeho matky.

Vyškriabať sa na kopec nám trvalo zhruba päť minút. Malfoy sa už nič ďalšie nepýtal alebo možno aj hej, ale proste som ho ignorovala. Ujala som sa vedenia a zdrapila ho za rukáv košele. Zatvorila som oči a zo všetkých síl sa sústredila na ulicu, kde stál môj rodičovský dom. Premiestnili sme sa a keď som otvorila oči stáli sme rovno pred prahom mojich dverí. Merlin, tak dlho som tu nebola. Nepamätala som si už ani akú farbu majú vchodové dvere. Boli béžové.

„K- kde sme?" ozval sa Malfoy a poobzeral sa po okolí. Nebude trvať dlho a dôjde mu, že sme v muklovskej štvrti. Odhadujem, že sa mu to nebude páčiť.

Rýchlo a nahlas som zaklopala, skôr, ako ma Malfoy násilím odvlečie k nemu domov.

„Grangerová, čo-" Ani to nestihol dopovedať, pretože dvere sa otvorili a objavila sa v nich moja mama v jednoduchej zástere a ledabolým vrkočom.

„Hermiona?" oslovila ma neveriacky.

„Ahoj, mami," roztiahla som pery do úsmevu a objala ju. Cítila som ako mi Malfoy pohľadom vypaľuje dieru do chrbta.

„Dobre som počul, že je tu moja drahá Hermiona?!" ozvalo sa z chodby a o chvíľu sa k mame pripojil aj otec. V momente ako ma uvidel si ma stiahol do náručia.

„Rada ťa vidím, oci."

Keď sme sa zvítali, tak ako sa na pravú rodinu patrí, po odstúpila som. Rodičom sa tak predostrel dokonalý výhľad na Malfoya. Teraz k tej horšej časti. Dobre, uznávam, vôbec to nie je taká sranda ako som si sprvu myslela. Potrebovala som hlboký nádych.

„Mami, tati, toto je Draco Malfoy," ukázala som na neho, „môj, hm, manžel."

Takže, čo hovoríte? Pozdáva sa? ;)