Poznámka autora

Keďže som minulou kapitolou spôsobila pár rozhorčení a frustrácii a keďže máme dnes tie prázdniny, pridávam vám novú kapitolu ;) Naozaj to nebolo naschvál, ale napätie predsa musí byť :D Inak som úplne normálna žena, nebojte, a BeBe rozhodne sa nemusíš obávať, že ťa nemám rada ;) Človek však občas musí napínať nervíky :P Na tú knihu som sa pýtala kvôli budúcim kapitolám, ale nakoniec z toho vzišlo, aj tak však ďakujem za odpoveď ;) A teraz už hor sa na novú kapitolu, snáď sa bude páčiť :D

P.S- Ďakujem za reviews a ospravedlňujem sa za infarkt ;) Alice GI, thank you very much!

23.

Draco

Šokovane som vytreštil oči a v momente sa od nej odtiahol. Teda vlastne, chcel som, ale Grangerová ma rukami objímala tak tuho, že sa mi nedarilo vymotať. Na niekoho takého útleho má dosť veľkú silu. Nevedel som, čo mám robiť. Nebolo to správne, v žiadnom ohľade, ale... Merlin, bolo to také...také príjemné! Odkedy som ju pobozkal prvýkrát túžil som tie sladké pery bozkávať bez prestávky. Je dosť smutné, že mi trvalo tak dlho priznať si to.

Grangerka ma stiahla k sebe ešte bližšie a omotala okolo mňa aj tie svoje božsky dlhé nohy. Zakvačila sa do mňa ako kliešť. Na moment som si dovolil zavrieť oči a bozk jej opätovať. Pod rukami som cítil jej jemnú, rozhorúčenú pokožku. Och, dobrotivý Merlin! Pripadal som si ako zdrogovaný. Jej blízkosť, jej vôňa, jej pery ma úplne omámili. Nemal som podľahnúť jej bozku, teraz sa už nezastavím. Som veľmi zvrátený, ak mi je to úplne ukradnuté?!

Ruky som jej položil na stehná a pery presunul na jej krk, ktorý tak šialene milujem. Zavzdychala, čo ma ešte viac povzbudilo. Jemne som ju uhryzol nad kľúčnou kosťou a ona znova zastonala. Bohovia, ak neprestane vydávať takéto provokatívne zvuky, tak prídem aj o tú trochu sebakontroly, čo mi zostala.

„Ron," vzdychla. „Och, Ron."

Zmeravel som. Čo prosím?! Ona si predstavuje toho všivavého Weasleyho kým sa bozkáva so mnou?! Tak to teda v žiadnom prípade! Weasley sa určite nebozkáva tak skvelo ako ja. Odtiahol som sa od nej a strhol zo seba jej ruky aj nohy. Jeho meno bolo dokonalou náhradou za ľadovú sprchu, ktorú som očividne potreboval. Grangerová nespokojne zacmukala.

„Čo robíš?" zamrnčala.

„Prepáč, ale svoje ženy mám rád triezve, keď si uvedomujú, že som to ja a nie ich trafený bývalý!" vypľul som. Zdvihol som sa z postele, oddupotal do svojej izby a naštvane zaplesol dverami.

Hermiona

V hlave mi trešťalo akoby mi tam niekto rozozvučal Big Ben. Zamrnčala som a pretočila sa na brucho. Merlin, nemala som toho včera toľko vypiť. S dievčatami sme boli v klube minimálne tri hodiny. Popíjali sme, tancovali, proste sa zabávali a tak trochu sme stratili pojem o čase aj o počte vypitých drinkov. Vôbec netuším ako som sa dostala domov a následne do postele. Všetko je zahmlené, rovnako ako tá noc, keď som si vzala Malfoya.

Pozbierala som všetky sily a vstala z postele. Hneď na úvod som sa zrútila na zem, keď som sa potkla o svoje handry ešte stále pohádzané na koberci.

„Do pekla!" zanadávala som. Rozmýšľala som, že tam len tak zostanem chvíľu ležať a oddychovať, no nakoniec sa mi akosi podarilo vyškriabať na nohy. Zhodila som zo seba včerajšie oblečenie a natiahla na seba staré šortky a kockovanú košeľu.

V byte bolo ticho a prázdno, takže Malfoy už zrejme odišiel do práce. Odpotácala som sa do kuchyne a zapila tabletku aspirínu, pretože som mala pocit, že mi každú chvíľu roztrhne hlavu. A potom, žalúdok som mala ako na vode. Pripadala som si akoby som mala každú chvíľu vracať.

Odrazu sa ozvalo jemné zaťukanie na okno. Obzrela som sa a za oknom stála tmavosivá sova. Prekvapene som zažmurkala, to je predsa sova nášho Ministra mágie. Otvorila som okno a vzala si od nej bielu obálku s mojím menom. Nachádzala sa v nej jednoduchý kus papiera s odkazom: Dostavte sa prosím, čo najskôr na Ministerstvo mágie.

Draco

Keď som ráno odchádzal do práce Grangerka ešte spala ako zabitá. Potichu som jej odchýlil dvere a nazrel dnu. Ležala na chrbte, vlasy rozhodené na všetky strany a viečka tuho zatvorené pred augustovým slnkom. Nechal som ju spať. Odišiel som si do kuchyne pripraviť kávu a potom vyrazil do práce.

Cestou do svojej kancelárie som naďabil na Shannona, ktorý na mňa namiesto pozdravu chladnokrvne zazrel. S potešením som mu ho opätoval. Odkedy ho Grangerová počula škaredo rozprávať o jej drahom synovcovi, zazerá na mňa akoby so mu zlámal prútik. Grangerka ho zrejme ignoruje a on si svoju zlosť kompenzuje na mne. No čo, rozhodne nemôžem povedať, že by mi chýbalo jeho falošné „Dobré ráno, Draco."

Sedel som zhrbený nad kopou papierov asi dve hodiny, keď dnu bez zaklopania vtrhol Shannon.

„Malfoy, máš ísť k Ministrovi," oznámil mi nenávistným tónom, „už aj!" Na prázdno som preglgol, čo odo mňa môže černoško chcieť? Nikoho si k sebe nevolá, iba v prípade, že ide o niečo zlé a ja neviem o ničom takom hroznom. Kontrakt s tureckým Ministrom sa podaril, jeho podmienku ohľadne manželstva s Grangerovou dodržiavam, tak na čo ma chce vidieť? Žeby mi chcel vynadať za to, že som odišiel z práce skôr, keď sa stratil Teddy? Ale veď to by urobil už dávno.

Nastúpil som do úplne prázdneho výťahu a odviezol sa na najspodnejšie podlažie, kde má svoje sídlo. Kráčal som pomaly a opatrne ako trestanec idúcu na popravu a, popravde, tak nejako som sa aj cítil. Zaklopal som a vstúpil dnu. Kingsley stál za svojím stolom, ruky spojené za chrbtom a očakával ma.

„Ach, Draco, výborne!" privítal ma.

„Chceli ste ma vidieť, pán Minister?!" spýtal som sa úctivo.

„Áno, áno," pritakal. „Ide o jednu záležitosť, ktorý som mal urobiť už dávnejšie, ale zabudol som. Nuž čo, už nepatrím k najmladším."

Zdvorilo som sa usmial a nervózne prešľapoval na mieste, kým sa Minister hrabal v zásuvkách. Och Merlin, čo ak ma chce prepustiť?! Neviem síce o žiadnom pádnom dôvode prečo by to robil, ale možno si Shannon voľačo vymyslel a toto je jeho pomsta. Nie, keby to tak bolo, určite by som postrehol zmenu v jeho nálade.

Niekto zaklopal a mne skoro vypadli oči z jamôk, keď dnu vstúpila Grangerová. Oblečené mala rozstrapkané šortky a priveľkú košeľu a v tvári bola taká bledá, že keby teraz šla na konkurz na upírku, tú rolu by bezpodmienečne dostala.

„Zdravím, Kingsley, chcel si ma vidieť?" opýtala sa. Otočila sa na mňa a prekvapene zažmurkala očami. „Niečo sa stalo?" Hlas mala ako na pohrebe a vyzerala jednoducho hrozne. Papierovo bledá tvár, tmavé kruhy pod očami a pôsobila ako by sa mala každú chvíľu zrútiť na zem.

„Nie, všetko je v poriadku, Hermiona," prehovoril Kingsley. „Prepáč, že som ťa sem zatiahol takto zrána, keď máš voľno, ale ide o niečo dôležité."

Vymenili sme si s Grangerkou zmätené pohľady, ani jeden z nás nechápal o čo ide. Žeby hromadné prepúšťanie?

„No, ehm, svoji ste už niečo vyše mesiaca, ale myslím, že teraz vám to aj tak padne viac vhod ako predtým," povedal a podal Grangerovej nejakú obálku. Nechápavo naňho pozrela.

„Otvor to," pobádal ju nedočkavo. Rozlepila ju a vytiahla odtiaľ dva papiere. Prečítala si ich a vyvalila oči.

„Kingsley!" hlesla šokovane.

„Čo? Čo je to?!" dožadoval som sa. Podala mi jeden z papierov. Bol to poukaz na týždenný pobyt v Španielsku. S nadvihnutým obočím som sa pozrel na Kinglseyho, ktorý sa uškŕňal od ucha k uchu.

„Berte to ako oneskorenú svadobnú cestu."

Hm, tak čo, páči sa? Čakali ste to? :D A máte aj nejaké predstavy, čo sa udeje na ich „svadobnej ceste"? ;) Som zvedavá ;)