Poznámka autora

Zdravím, ľudkovia! :D Ospravedlňujem sa, že pridávam až dnes, ale bola som preč, na lyžovačke a tam nebolo ako pridať novú kapitolu. Ale teraz ju tu máte a snáď sa vám bude páčiť ;) A už tradične vám veľmi pekne ďakujem za reviews a všetky tie pekné slová na povzbudenie ;) Milujem vás a to nie vy máte ďakovať mne, ale ja vám. Ďakujem veľmi pekne!

29.

Draco

V panike som sa od nej odtiahol a posadil sa. Pre drahého Merlina, vážne som si práve pomyslel, že...že ju... Nie, určite nie, nie je to predsa pravda! Alebo áno? Do riti!

„Deje sa niečo?" opýtala sa Grangerová a zmätene sa na mňa otočila. Sakra a teraz čo? Nemôžem na ňu predsa vybafnúť, že „Ale nič, iba som si práve pomyslel, že ťa milujem, no nie je to absurdné?!" Jej reakcia by nepochybne stála za to, ale momentálne som nebol v stave na žarty.

„O- ospravedlň ma," zakoktal som.

Postavil som sa z postele a bleskovo prešiel do kúpeľne. Opláchol som si tvár, aby som sa trochu spamätal a zahľadel sa na svoj odraz v zrkadle. Nemilujem Grangerovú, nemôžem! Lepšie sa poznáme iba niečo vyše mesiaca a navyše som sa stále tak celkom nespamätal zo Scarlett. Naozaj?! ozval sa môj vnútorný hlas. Tak schválne, kedy si naposledy pomyslel na Scarlett. No, hm, už to bude nejaký ten piatok. Ale to predsa nič neznamená! Alebo áno? Do čerta, Draco, čo sa to s tebou deje?!

Hermiona

Celá dovolenka ubehla neuveriteľne rýchlo. Ani som netušila kedy a už bolo načase sa zbaliť a chytiť lietadlo. Odchádzali sme v nedeľu ráno, preto sme zo soboty vyťažili koľko sa dalo. Žiadne vylihovanie na pláži, kúpanie v mori a sŕkanie Sex on the beach! Vytiahla som Malfoya, na jeho veľkú mrzutosť, do mesta, aby sme si obzreli aj nejaké pamiatky. Nezniesla by som predstavu, že som bola v zahraničí, ešte k tomu v Španielsku a nevidela nič z ich kultúrneho bohatstva. Obzreli sme si jaskyne, Aqueduct- most vybudovaný v 19. storočí- kostol El Salvador, Balcón de Europa a podobne. Zabili sme tým celý deň a nohy nás večer tak boleli, že sme nedokázali odkráčať ani na večeru. No podľa mňa to stálo za to.

Čo sa týka Malfoya, netuším, čo sa mu v tú noc pred pár dňami stalo. Nič mi na to nepovedal a keďže z tej kúpeľne vyšiel až keď som spala, ani nemusel. Nepýtala som sa ho, ak by chcel, aby som to vedela povedal by to. Od toho večera však poctivo spal na gauči a vôbec sa nesťažoval. Napadlo mi, že ho to možno desí, to, čo medzi sebou máme, tak ako mňa. Je to príliš intenzívne, príliš spaľujúce a nevyspytateľné. Mám rada veci pod kontrolou a toto teda rozhodne pod kontrolou nemám. Zrejme ani on nie, preto radšej hodil spiatočku.

Domov sme odchádzali spolu s Blaisom, ktorý ma celú cestu v lietadle zabával, takže som nemusela rozmýšľať nad tým, ako sa bude môj a Malfoyov vzťah vyvíjať ďalej. Pozvala som ho na večeru, ale láskavo odmietol, vraj sa má s niekým stretnúť. Ten teda nestráca čas! Vyzdvihli sme si batožinu a zamierili domov. Už mechanicky sme sa chytili za ruky, no neprehovorili sme ani slovo.

Vybalili sme sa, navarila som obed, ale Malfoy bol celý čas zalezený vo svojej spálni. Už to zachádza priďaleko, chápem, že sa bojí, ale to neznamená, že vyhýbanie sa mi je riešenie. Osobne si myslím, že by to aj tak nebolo nič platné. Podišla som k jeho dverám, dumala či mám zaklopať- nakoniec som si povedala, že na čo- a vpálila som dnu. Sedel na posteli, chrbtom sa opieral o rám postele a civel do papiera. Podľa toho neprítomného pohľadu mi bolo jasné, že nevníma, čo sa tam píše.

„Depkuješ?!" nadhodila som. Dvakrát zažmurkal a potom sa na mňa pozrel.

„Čože? Prečo by som mal?"

„Nie? Super!" zvolala som. „Tak by si mi mohol povedať prečo sa správaš ako profesionálny agent." Vystrúhal nechápavý výraz a ja som si vzdychla.

„Nič mi nepovieš, nedáš na sebe nič poznať... už chápeš?!"

Vstúpila som dnu a opatrne si sadla na kraj postele. Nič mi na to nepovedal, už zase!

„Si ako vymenený od toho večera, keď..." nedokončila som, určite veľmi dobre vie, na čo narážam. „Povedz mi, čo sa stalo." Váhal, videla som to na ňom.

„Nič sa nestalo, ja- ja len...potreboval som nad niečím pouvažovať," vypadlo z neho. Bola som zvedavá, čo bolo to niečo, ale možno to ani nechcem vedieť.

„A už si douvažoval?"

„Myslím, že áno," prikývol. Postavila som sa z postele a luskla prstami.

„Tak ma prestaň ignorovať a padaj obedovať!"

Komunikácia stále nebola ideálna, ale aspoň sa už netváril ako zombie. Naobedovali sme sa, chvíľu pozerali televízor a okolo piatej sme sa obaja zamerali na svoju prácu. Ja som bola vo svojej izbe a on zase vo svojej. Nevedela som sa poriadne sústrediť na nič z toho. Po nejakej hodine som sa pristihla ako hľadím do steny a rozmýšľam. Trápilo ma to s Malfoyom. Nechápala som, čo sa deje, čo sa pokazilo. Boli sme na takej dobrej ceste! A teraz zrazu...

Možno je dobré, že sa to stalo, ak ma vyľakala terajšia situácia, čo by bolo po pol roku?! No aj tak nerada priznávam, že ma to mrzí. Predsa, bolo to fajn, trochu divoké, ale, do riti, senzačné! Dokázala by som si na to zvyknúť. Teraz by som sa mala otriasť hrôzou, že som si na niečo také pomyslela, ale nestalo sa. Unavuje ma, že sa toho tak desím. Čo je na tom? Som dospelá, nezávislá... Aj ja potrebujem niekoho, kto mi dá pocit, že žijem a že som...no...milovaná.

Draco

Premýšľal som vážne dlho a intenzívne, tak ako nikdy v živote. Nepreháňam, ani na VČÚ alebo MLOK- och som si tak nenamáhal hlavu. A k čomu som dospel? Že sa treba hýbať vpred a risk je niekedy zisk. Je to už dávno, čo som sa rozišiel so Scarlett, ale tá krivda ma ešte vždy zožierala. Často som na ňu myslieval a keď sa náhodou prihodila chvíľa, keď nie, cítil som sa previnilo. Myslel som si, že keď stratíte veľkú lásku, musíte aj veľa smútiť.

Ale bol som neskutočný debil!

Premárnil som roky sebaľútosťou a žiaľom, aby som sa namiesto toho rozhýbal a pohol sa ďalej. Bol som hlúpy, že som sa spomienky na ňu držal tak dlho. Áno, jasné, že treba smútiť, keď stratíte niečo také úžasné... ale uviaznuť na mŕtvom bode je zlé. Po čase sa treba pozbierať, otriasť sa a ísť ďalej. Najlepšie je, keď máte po svojom boku človeka, pre ktorého ste to ochotní urobiť. V mojom prípade je to Grangerová. Nikdy som si nemyslel, že by to tak mohlo byť, ale teraz... som si tým istý.

Sprvu ma to vydesilo, spanikáril som a myslel si, že ak s ňou prestanem komunikovať, pominie to. Preľakol som sa, že ak zabudnem na Scarlett zabudnem aj na to, aké to bolo milovať ju. Zlomila mi síce srdce, ale mali sme krásny vzťah, chcel som si ho pamätať. A potom, vďaka tomu viem, že som schopný skutočne milovať. Nie ako môj otec, polovičato, len za vidinu vlastného zisku, ale čisto a úprimne. Túto spomienku si potrebujem uchovať.

Scarlett ma už netrápi. Je minulosťou, zatvorenou zásuvkou, zapečatenou obálkou... Jej som pripravený sa vzdať. City k nej nikdy celkom nevyblednú, ale verím, že ak sa otvorím novým, k niekomu lepšiemu, tak ich budem schopný ignorovať. Za ten risk to stojí a ja som viac než ochotný risknúť to s Grangerovou. Napriek tomu, čo mi vtedy zišlo na um, si nemyslím, že ju úplne milujem, ale niečo tam je. Iskra. A ja ju nemienim nechať vyhasnúť.

Druhý deň ráno, keď som vstal, Grangerová už stále v kuchyni s nosom pichnutým v novinách a popíjala kávu. Na linke stála ešte jedna pariaca šálka, tá bude zrejme pre mňa. Podišiel som k nej a pobozkal ju na líce.

„Dobré ráno," usmial som sa. Šokovane na mňa civela.

„D- dobré ráno," vytisla zo seba.

Vypili sme kávu, prichystali sa a spoločne odišli do práce. V Átriu sme sa rozlúčili a obaja šli svojou cestou. Na oddelení bolo ticho, všetci poctivo pracovali a môjmu príchodu nevenovali pozornosť. Teda, až na Bradleyho.

„Dobrá ráno, Draco," pozdravil ma. „Aká bola dovolenka? Tuším, že si bol v Španielsku, však?" Inokedy by ma tieto jeho otázky otrávili, ale dnes nie. On to predsa nemyslí zle. Keď si predstavím aký vzťah má Grangerová so svojou asistentkou...

„Bolo to úžasné, Bradley a bolo tam krásne slnečno," odvetil som. „Určite by si sa tam mal skočiť pozrieť."

„No, ja, chcel som, ale nemôžem. Musím byť v práci."

„To je v poriadku. Pre mňa za mňa si vezmi voľno, nebude mi to vadiť," pokrčil som plecami. Vyvalil na mňa oči a popravde, ani sa mu nečudujem.

„T- to vážne?!" vypadlo z neho. „Och, Draco, ďakujem! Si ten najlepší šéf na svete!" O tom dosť pochybujem.

Pilne som pracoval a stratil som prehľad o čase, no odhadujem, že mohlo byť okolo obeda, keď niekto zaklopal na dvere.

„Ďalej," povedal som bez toho, aby som vôbec zdvihol pohľad od papierov.

„Páni, to musí byť veľmi pútavé!" Prudko som zdvihol hlavu a prekvapene za zahľadel na Grangerovú.

„Čo ty tu robíš?" Tvár jej rozžiaril úsmev.

„Nemôžem prísť pozrieť svojho manžela?" Prižmúril som na ňu oči, ten prehnane milý, líškavý tón k nej nepasoval. Takto znel aj otec, keď odo mňa niečo chcel.

„Čo si vyviedla?!" opýtal som sa podozrievavo.

Obišla stôl a pristúpila ku mne, chrbtom sa oň opierajúc.

„No dobre," rezignovane si vzdychla. „Pozvala som k nám dnes Harryho a Ginny na večeru." Prosím?!

„Prosím?! Čo že si?" Ešte ani nie deň po tom, čo som si povedal, že to s ňou skúsim a už to zneužíva. Potvora jedna!

„Neprichádza do úvahy," zamietol som rezolútne. Nehrozí, aby som bol v jednej miestnosti s Potterom a tou jeho násilníckou ženuškou! Stále som na ňu naštvaný za ten obraz.

„Príde aj Teddy," skúsila.

„Špunt?!" spýtal som sa. Už som ho dávno nevidel. Grangerová to vie a teraz to používa proti mne. Do riti, vážne vie ako manipulovať s ľuďmi! „Nie, nesúhlasím s tým!"

Z ničoho nič sa ku mne nahla, jednu ruku si položila na opierku stoličky a druhú vedľa mojej hlavy. Bola tak blízko, že som cítil jej sladký parfém a z toho ako sa ku mne nakláňala a blúzka sa jej otvárala, sa mi naskytol parádny výhľad.

„No tak, prosím," zaprosila. „Prosím, Draco." A bolo to!

Neovládol som sa, schmatol ju za pás a stiahol k sebe. Od prekvapenia zjačala, ale našťastie väčšina jej výkriku zanikla v bozku. Cítil som, ako sa jej pery roztiahli do úsmevu- vedela, že dosiahla, čo chcela- ,no bozk mi opätovala. Začala mi kmásať kravatou a mne napadlo: Pre Merlina, ona ma chce uškrtiť?! Potom mi však došlo, že sa mi ju snaží rozviazať, čo sa jej aj podarilo.

Postavil som sa, tesne si ju pritískajúc k telu a oprel ju o stôl, možno trochu príliš silno.

„Au," zamrmlala medzi bozkami.

„Prepáč." Chytil som ju za boky a zdvihol tak, aby si na ten stôl mohla sadnúť.

„Lepšie?" spýtal som sa.

„Uhm." Zatvorila oči a vyvrátila hlavu dozadu, keď som jej krk zasypával bozkami.

Trhla mi košeľou až z nej odleteli gombíky. Páni, tá teda nestráca čas! Pustil som sa do jej blúzky a o chvíľu predo mnou sedela iba v podprsenke. Na moment som sa odtiahol, aby som si ju mohol obzrieť. Nahú ani polonahú som ju ešte nevidel, nie za denného svetla. Jedným slovom bola-

„Dokonalá," vydýchol som.

Bozkávali sme sa vášnivo a nenásytne akoby to bola posledná príležitosť, ktorú v živote máme. Grangerová mala okolo mňa omotané nohy a zarývala mi nechty do chrbta. Nevadilo mi to, skôr naopak, ešte viac ma to povzbudilo. Prstami nahmatala opasok a vtedy sme obaja na moment zastali. Pozrel som jej do tváre.

„Takto som si to nepredstavoval, na stole," priznal som. Pousmiala sa.

„Ani ja nie."

„Takže si si to so mnou predstavovala?!" uškŕňal som sa.

„Sklapni a pobozkaj ma!" Nedala mi však veľmi na výber, pretože ma schmatla za plecia a potiahla k sebe. Poviem vám, že taký veľký bozk som ešte v živote od nikoho nedostal.

Bolo by sa to skončilo úžasne, ale ako na potvoru musel dnu vstúpiť Bradley.

„Draco, ja- och, Merlin, prepáčte!" Rýchlo za sebou zabuchol dvere, takže som po ňom nestihol ani nič hodiť. Grangerová sa hystericky rozosmiala, no všimol som si, že sa červená.

„Mal by som ho za to vyraziť," zašomral som. Grangerová ma jemne odstrčila a zliezla zo stola.

„Kam ideš?"

„Máš prácu a ja takisto," vysvetlila. „A Bradleymu daj pokoj, nebola to jeho vina." To mi k nálade veľmi nepomohlo. Opieral som sa o stôl a namosúrene civel do zeme. Podišla ku mne a pobozkala ma na líce.

„Vidíme sa doma," zapriadla. „A nezabudni, Potterovci prídu o pol ôsmej."

Bradley po zvyšok dňa dnu ani nepáchol, na jeho šťastie. Grangerová mala pravdu, že to nebola jeho vina, ale niekoho som predsa viniť musel. Bol som podráždený a v koncoch. Ako mám asi prežiť večeru s tromi Chrabromilčanmi? Ešte keď k tomu jeden z nich je Potter? Nech sa zastaví ešte aj Weasley a rovno sa zavadakedavrujem! Lenže ak som si myslel, že to je z celého dňa najhoršie, tak som bol dobre vedľa. Zostávalo už len pár hodín, kým budem môcť ísť domov, a prežívať vlastné osobné peklo, keď som začul: „Rovnaký pracant ako vždy." Pustil som pero a zdvihol hlavu. Vo dverách stála Scarlett.

Takže čo? Páči sa? :D Čo také by len Scarlett mohla chcieť...?