Poznámka autora

Po týždni tu máme znova novú kapitolu ;) Snáď som vás minulou dosť navnadila a teda si túto radi prečítate. Je to skôr taká light a dnes nemám dobrý deň, takže sa vážne ospravedlňujem, ak to bude príliš o ničom ;) Ale dúfam, že sa bude aj tak páčiť. Ďakujem, že ešte čítate a zdvíhate mi náladu, presne tak ako potrebujem ;) A tiež som veľmi vďačná za všetky reviews, ste úžasní!

31.

Hermiona

Jediné na čo som sa zmohla, bolo: „Čože?!" Ani ja sama to ešte poriadne neviem a asi ani nechcem vedieť.

„Miona, prestaň, videla som vás tam spolu," prehovorila. „Nie je ti ľahostajný."

„Myslím, že ak si s niekým vyše mesiaca každý deň, nemôžeš ho proste ignorovať."

„Ale to neznamená, že sa doňho musíš zamilovať," nadhodila. Nemôže prestať hovoriť to slovo?! Naskakuje mi z toho husia koža.

„Nikto predsa nepovedal, že som z- zamilovaná," bránila som sa. Ani nemôžem byť.

Chcem milovať a byť milovaná, pretože je to ten najkrajší pocit na svete, ale po tom, čo sa mi stalo s Ronom sa toho aj desím. Netušila som však, že až do takejto miery. Znamená to, že tá iskra kvôli mojej hrôze vyhasne? Odrazu mi to bolo ľúto.

„Hermiona," oslovila ma Ginny vľúdne, keď si všimla tú náhlu zmenu môjho postoja.

„Máš pravdu, nie je mi ľahostajný. Je mi s ním dobre a je fajn niekoho mať," priznala som. „Ale po tej udalosti s Ronom...mám strach. Vieš, predsa len je to Malfoy, hocičo by sa mohlo pokaziť a ja neviem, či by som zniesla ďalší taký úder."

Ginny ku mne podišla a objala ma. Vedela som, že mi rozumie, vždy mi dokonale porozumela. Koniec koncov, preto sme najlepšie kamarátky.

„Ja ťa chápem," povedala a odtiahla sa.

„Nemilujem ho," vyhlásila som. „Teda, zatiaľ nie, ale niečo tam je, Ginny. Myslíš, že je to dobré?" Zvraštila čelo, kým uvažovala.

„No, podľa mňa to nie je vyslovene zlé," prehovorila. „Lenže je to Malfoy, ak si si istá, že už nie je taký magor ako na škole a že by si ho dokázala mať rada aj napriek tomu, aký bol, tak je to v pohode. Ale ak o tom nie si presvedčená, radšej tomu daj čas."

No, viem, že už nie je taký magor ako na Rokforte, ak hej, už dávno by som mu spravila zo života peklo. A mám ho rada, tuším to jeho nové ja kompenzuje jeho predošlé správanie, ale ktovie či to bude také aj o mesiac, dva alebo päť. Asi tomu dám radšej čas. Hm, lenže potom to znamená žiadne bozky a dotyky, pripomenul mi ten otravný hlas v mojej mysli. To nie je pravda, práveže, vďaka tomu si budem len schopná vytvoriť úsudok.

Usmiala som sa na Ginny. „Ďakujem, Gin, hneď som pokojnejšia."

Draco

Napäto som civel do chodby, po ktorej zmizla Grangerová do kúpeľne. Netušil som, čo sa jej stalo, ale dúfam, že to nebolo nič zlé. Keď potom zmizla aj Weasleyčka, s Potterom a špuntom sme osameli. Všemožne som sa snažil vyhýbať pohľadu naňho.

„Draco?" oslovil ma Teddy.

„Hm?" zahmkal som a uštedril si riadny glg vína- byť o samote s Potterom to chce pevné nervy.

„Kedy budem mať bratranca alebo sesternicu?"

Vyprskol som víno po celom stole a začal sa dusiť tou trochou, čo mi zostala v krku. Kašľal som ako starý korheľ a do očí sa mi tlačili slzy.

„Čože?" spýtal som sa priškrtene. Tajne som dúfal, že som len zle počul.

„No, ja len, že by som chcel niekoho s kým sa môžem hrať," odvetil nevinným hláskom. „Takže kedy?"

„Teddy, na niečo také sa nemôžeš pýtať," zahriakol ho Potter tiež mierne vyvedený z mieri. Nech sa prepadnem, ale ten Potter má pravdu!

„Ale Dracovi to nevadí, však?"

„Ehm, špunt, o niečom takom by si sa mal porozprávať skôr so svojou tetou," poradil som mu. Už som o tom vážne nechcel rozprávať.

„Mám to chápať tak, že by si chcel mať deti s Hermionou, Malfoy?" zapojil sa do toho Potter. Do riti, vedel som, že toto nedopadne dobre!

„To som nikdy nepovedal."

„Ale to, čo ste tu pred chvíľou predvádzali..." nedal sa. „Netuším, čo za hru to hráš, ale daj od nej ruky preč. Ak sa dopočujem, že si sa jej čo i len dotkol, prisahám, že ťa zabijem."

Vrhol som naňho rozladený pohľad. „Vyhrážaš sa mi, Potter?! Nebudem si predsa pýtať tvoje dovolenie."

„Nebudem to opakovať, Malfoy!" zavrčal. „Dotkni sa jej a skončíš zle."

Mal som chuť vyzvať ho, aby mi tie svoje hrozby predviedol hneď tu a teraz, ale akurát vtedy sa do kuchyne vrátili ženské a Potter sa tváril akoby sa nič nestalo. Weasleyečka ma obdarila pohľadom, ktorý som nedokázal tak úplne identifikovať, ale vzhľadom na jej povahu to asi neznačilo nič dobré. Grangerová sa s úsmevom usadila vedľa mňa. Vyzerala v poriadku.

„Teta Miona!" vyhŕkol Teddy. „Kedy budem mať sesternicu alebo bratranca?" Ach jaj, raz toho krpca asi znesiem zo sveta.

Po tom, čo Grangerová vľúdne krpcovi vysvetlila, že to nejakú dobu potrvá a že by sa mal skôr venovať svojej malej sesternici Victoire, Potterovci odišli. Bolo len niečo krátko po desiatej, ale uvedomil som si, že som celkom unavený. Dnes to bol ťažko emocionálny deň. Pomohol som Grangerke spratať zo stola a umyť riad.

„Čo sa stalo? Prečo si vtedy utiekla?" opýtal som sa.

Podala mi mokrý tanier. „Prišlo mi trochu ťažko z toho jedla."

„A o čom si sa potom rozprávala s Weasleyčkou?"

„Hej!" zahriakla ma s náznakom úsmevu. „Kto je zvedavý, bude skoro starý. Radšej mi povedz, kde si bol ty pred večerou."

Zarazil som sa. Pevne som zovrel utierku v ruke a rozpačito sa zahľadel na Grangerku. A teraz čo? Mám si niečo vymyslieť alebo jej proste povedať pravdu. Tak schválne: ak jej poviem pravdu, nahnevá sa a dosť pravdepodobne sa vrátime k nášmu starému dobrému štekaniu po sebe. Lenže ak jej to zamlčím a ona to potom neskôr zistí, naštve sa, no ešte viac ju dopáli, že som jej klamal. To už by nebolo len štekanie, ale rovno pokus o vraždu. V záujme môjho života som sa rozhodol povedať jej pravdu, aj keď to chcelo riadnu dávku odvahy. Zhlboka som sa nadýchol.

„Bol som so Scarlett."

Tento raz bol rad na nej, aby sa zarazila. Akurát mi podávala mokrú šálku, ale po mojich slovách zamrzla v pohybe. Vrhla na mňa neveriacky pohľad.

„Čo prosím?!" Rýchlo som odhodil utierku a vzal jej šálku z rúk, aby ju po mne náhodou nehodila.

„Nie je to tak ako myslíš," ubezpečoval som ju. „Prišla za mnou, aby sme sa stretli a sľúbila, že ak sa ukážem, dá mi už raz a navždy pokoj." Odvrátila odo mňa pohľad. Vypla vodu a zahryzla si do pery.

„Ver mi, prosím, šiel som tam len na dve minúty, aby som jej vysvetlil, že je medzi nami definitívny koniec."

Pristúpil som k nej a opatrne jej vzal tvár do dlaní. Neodstrčila ma, ale ani sa na mňa nepozrela.

„Nemám už o Scarlett záujem," chlácholil som ju. „Teraz mám niekoho lepšieho, na koho sa sústrediť." Zdvihla hlavu a prekvapene zažmurkala.

„Ty máš ešte niekoho?!" opýtala sa. Och Merlin! Nemohol som si pomôcť, musel som sa zasmiať.

„Myslel som teba, ty trdlo!" A aby som jej to aj dokázal, tak som ju pobozkal.

Hermiona

Predstava, že bol Malfoy niekde so svojou bývalou sa mi vôbec nepáčila. Nehovorím, že to bola žiarlivosť, ale príjemné to tiež nebolo. Keď však povedal, že už o ňu nemá záujem, verila som mu to. Jeho oči neklamali. Naklonil sa ku mne a ja som zavrela oči ešte pred tým než sa naše pery dotkli. Z hlavy som vypustila všetky myšlienky a dovolila si zabudnúť na realitu. Možno som mu to nemala tak uľahčiť, ale ja som sa nikdy nedokázala dlho hrať na urazenú. Ak je ku mne úprimný, potom ma to vôbec nemusí trápiť. Ak však klame, tak nech ráta s tým, že mu to potom pekne spočítam. Do Rona som bola príliš zamilovaná na to, aby som mu niečo nepekné pričarovala, ale v poslednom čase to veľmi prehodnocujem. Na tú jednu peknú ranu do tváre, čo som mu uštedrila pred dvoma rokmi už asi určite zabudol.

Keď sme sa od seba konečne úplne bez dychu odtrhli, šokovane som zistila, že stojíme pred dverami do mojej izby. Chrbtom som sa opierala o stenu hneď pri vstupe a nemala som poňatia ako sme sa tam dostali. Zrejme som bola vážne mimo realitu.

„Tak už to chápeš?!" spýtal sa ma zadychčane Malfoy.

„Hm, asi áno," odpovedala som, ale keď som si všimla jeho sklamaný pohľad, rýchlo som dodala. „Teda, tak trochu, ale možno by sa ešte zišlo trošku presviedčania."

Zasmiali sme sa tomu a opäť sa pobozkali. Tento krát to ale bolo o čosi tvrdšie a vášnivejšie. Začalo nás to strhávať, tak ako aj veľa krát predtým a naše pery sa navzájom ničili a ruky skúmali každú čiastočku našich tiel. Po tom všetkom, čo sa stalo v Španielsku by si jeden myslel, že už si na to zvyknem, ale opak je pravdou. Stále ma to trochu vyvádzalo z miery.

„Počkaj," pokúsila som sa namietať, ale keďže ma Malfoy práve začal bozkávať na krku, vyznelo to len ako akési nezrozumiteľné zastonanie. „Počkaj, Malfoy."

Odtiahol sa a zadíval sa na mňa rozšírenými očami. Musela som popadnúť dych.

„Teba to nedesí?" zaujímala som sa. Dúfam, že sa neukáže, že len ja som voči tomuto taká hysterická.

„Čo myslíš?"

Vzdychla som si. „Toto, čo máme medzi sebou. Veď ešte pred mesiacom sme sa nemohli ani cítiť a teraz sa muchlujeme každú voľnú chvíľu." Zamyslel sa.

„Hm, áno aj nie," odvetil. „Neviem, v každom prípade si myslím, že to stojí za to riziko." Presne to si myslím aj ja, ale aj tak sa mi žalúdok nepríjemne zviera strachom. Je to veľmi hlúpe?

Keď som neodpovedala, zdvihol mi bradu takže som mu hľadela priamo do očí. Mala som pocit akoby ma nimi hypnotizoval, nedokázala som sa odtrhnúť.

„Pozri, ja viem, že je to nové a trochu...čudné, ale páči sa mi to," povedal. „Po toľkom čase je to príjemná zmena. Ja už som sa viac menej rozhodol, že tomu chcem dať šancu, ale ak si ty nie si istá, tak nad tým pouvažuj." Pobozkal ma na vrch hlavy. „Nebudem na teba tlačiť." So slovami na dobrú noc odo mňa odstúpil a zavrel sa vo svojej izbe. Chvíľu som tam zostala stáť a mala som chuť otrieskať si hlavu o stenu za to, že, keď ide o vzťahy, som neuveriteľný zbabelec.

Draco

Svoje slovo, že na ňu nebudem tlačiť, som dodržiaval. Keď sme sa vrátili z práce a pred spaním sme si vymenili pár bozkov, ale nikdy sme to nenechali zájsť príliš ďaleko. Od večere s Potterovcami ubehli dva týždne, ale ona mi ešte stále nedala odpoveď. Za tú dobu sme si však na seba stihli ešte viac zvyknúť, absolvovať nedeľný obed s jej rodičmi a večeru s dotieravým Blaisom. Celkovo si myslím, že sme ten čas využili dobre. Leto už nadobro skončilo a nastala typická anglická jeseň. Do práce sme chodievali za hmly a vracali sa za dažďa. Dosť sa aj ochladilo, čo som však uvítal, pretože ma už Grangerová nemohla provokovať tými svojimi perfektnými nohami.

Piatok, jedenásteho septembra, som dorazil do svojej kancelárie, poprosil Bradleyho- nie, nevyhodil som ho- o kávu a začal makať nad papiermi, ktoré sa mi kopili na stole. Mal som toho plné zuby. Dostal som však prekvapivú návštevu v podobe Weasleyčky. Vrútila sa do mojej kancelárie zababušená v zelenej mikine a s kvapkajúcim dáždnikom v rukách. Zmohol som na ňu len udivene civieť. Ona bola ten posledný človek, ktorého by som tu čakal.

„Prišla som sa s tebou porozprávať, Malfoy," prehovorila a usadila sa oproti.

„Ale, nehovor a o čom konkrétne?" Snažil som sa pôsobiť tak nenútene, ako to len šlo.

„Len chcem vedieť, čo sa chystáš dať Hermione na jej dvadsiate narodeniny." Čo?!

„Čože?" vyhŕkol som. Grangerová bude mať narodeniny?! Kedy? A prečo o tom neviem? Weasleyčka si musela domyslieť, že absolútne netuším o čom hovorí, pretože sa spokojne usmiala.

„Myslela som si," zamrmlala. „Ale na tvoje šťastie som tu ja. Pomôžem ti pre ňu vybrať darček."

Tak tento vtip sa mi vôbec, ale vôbec nepáči!

Takže, čo hovoríte? Príliš nudné? A čo myslíte, ako asi dopadne Dracov a Ginnyin výlet? ;) Som zvedavá na vaše nápady ;)