Poznámka autora

K novej kapitole si myslím, že nie je treba nejaký veľký úvod, možno len to, že dúfam, že sa bude páčiť a nakoniec mi dáte vedieť svoj názor ;) Snáď sa vám príbeh ešte nezunoval a budete čítať aj ďalej. Ďakujem za všetky reviews a poďme teda na to ;)

37.

Hermiona

Čože? Malfoyová?! Na Ministerstve pracuje nejaká ďalšia Malfoyová a ja o tom neviem?! A je to vôbec Dracova príbuzná? Prižmúrila som oči a rozhliadla sa po dave čarodejníkov, ktorí vyjavene hľadeli naším smerom. Otočila som sa na Draca, ktorý na mňa nadvihol obočie. A vtedy mi to konečne došlo, rozsvietila sa mi žiarovka.

„Dobrotivý Merlin!" zaúpela som a prikryla si ústa rukou. „Bohovia, veď to som ja!" To len ja môžem byť taká blbá a neuvedomiť si, že tou Malfoyovou myslia mňa.

„Hermiona, no tak, nehanbi sa," vyzval ma Kingsley s úsmevom. „Zatlieskajme jej, možno sa potom osmelý."

Celá veľká miestnosť Átria sa naplnila tlieskaním stovky rúk, až to bolo trochu ohlušujúce. Harry sa na mňa pyšne vyškieral a odušu tlieskal, Ginny zase pískala. Draco ma jemne šťuchol lakťom pod rebrá.

„Želé," zamumlala som.

Zvraštil čelo. „Čo? Máš chuť?"

„Nie, to ja! Nohy mám ako zo želé," vysvetlila som. „Nedokážem sa pohnúť. Vyprskol do smiechu a ja som mu pohotovo uštedrila buchnát do pleca.

„A vraj želé!" vyhŕkol. „Aký kus želatíny by dokázal rozdávať takéto rany?" Chytil ma pod pazuchu a poďho so mnou k pódiu, kde postával Kingsley.

Proti mojej vôli ma vytiahli hore pred celú spoločnosť. Už som tuším spomínala ako strašne neznášam byť v centre pozornosti. Jeden by si myslel, že keď je konečne po vojne a teda už sa o mňa nezaujímajú smrťožrúti len preto, že som Harryho priateľka, budem mať pokoj. Ale nie, Minister sa musel rozhodnúť nabúrať moju víziu pokojného života po vojne. Mala by som si asi začať zvykať.

„Gratulujem, Hermiona, som si istý, že si na tú prácu najlepšia!" potriasol mi rukou Kingsley. Zmohla som sa len na prikývnutie. Zo všetkých síl som sa sústredila na to, aby som prinútila chromé nohy hýbať sa.

Kingsley mi prenechal miesto v strede a mne prišlo ešte viac zle, keď som si uvedomila, že by som mala čosi povedať. No do riti, ale ja netuším čo! Prosté ďakujem asi nepostačí... Potlesk pomaly utíchol a všetci napäto očakávali, čo zo seba vypotím. Úplne mi vyschlo v ústach takže som si musela odkašľať, aby zo mňa vôbec niečo vyšlo. Nepotrebovala som si zosilniť hlas, bolo tam také ticho, že by sa dalo počuť aj bzučanie muchy.

„No, ehm...keby som to aspoň trochu tušila, pripravila by som si nejakú reč," prehovorila som. „Alebo si obliekla niečo formálnejšie." Nervózne som sa zasmiala, aby som zakryla rozpaky. Bohovia, taká sprostosť!

Zhlboka som sa nadýchla, základom je predsa dýchať. No tak, to zvládneš, už si rečnila aj na výročí pádu Voldemorta, prežiješ aj toto. Ruky sa mi triasli, tak som ich zaťala do pästí a dopriala si ešte jeden hlboký nádych.

„Keď som bola malá nikdy som si nemyslela, že budem pracovať ako námestíčka Ministra. Vždy som si myslela, že budem zubárka ako moji rodičia a najväčšie vzrušenie v mojom živote budú predstavovať pacienti, ktorí sa ma budú snažiť pripraviť o prsty." Medzi ľuďmi to zašumelo smiechom. „Lenže potom prišiel list z Rokfortu, ktorý mi predostrel úplne iný svet s úplne inými pravidlami, svet, o ktorom som dovtedy ani netušila.

Môžem povedať, že to bol najlepší deň v mojom živote. Bola som neuveriteľne vďačná, že sa môžem stať súčasťou vášho magického sveta. Samozrejme, nebolo to ľahké a svoje miesto medzi vami som si musela tvrdo obhájiť." Všimla som si, ako sa Draco nepokojne zahniezdil. „Všetka tá práca ma však zocelila a hlavne ľuďom, ktorí ma podceňovali vďačím za to čím som teraz. Mám skvelú rodinu a priateľov, ktorí ma vždy podržia, úžasného manžela a prácu o akej iný iba snívajú. Je to pre mňa nesmierna pocta byť tu dnes s vami všetkými, stáť tu a vedieť, že som jednou z vás. Cením si túto poctu a budem sa snažiť robiť svoju prácu, čo najlepšie. Dúfam, že vás nesklamem."

Dlhú chvíľu bolo ticho a ja som ešte viac znervóznela. Do kelu, čo ak som to prehnala? Bľabotala som o samých blbostiach! Vtom však niekto začal hlasno tlieskať. Zdvihla som hlavu a pohľad sa mi stretol s Dracovým. Takmer okamžite sa k nemu pridali Harry s Ginny, pán a pani Weasleyovci, Kingsley a onedlho už tlieskali úplne všetci. Cítila som, ako sa červenám, no aj tak som sa usmievala od ucha k uchu a ústami naznačila jedno jednoduché slovo: Ďakujem.

Vďačne som zliezla z pódia a rovno som si to namierila k najbližšiemu podnosu so šampanským. Obrátila som do seba celý pohár predtým než prišli prví priatelia, aby mi zablahoželali.

„Hermiona, och, tak veľmi ti gratulujem!" objímala ma tuho Hayley. „Aj keď to znamená, že už nebudeme pracovať spolu."

„Neboj sa, aj tak spolu môžeme chodiť na obedy," ubezpečila som ju. Zagratuloval mi aj Jonathan, Hayleyin priateľ a Shannonov brat v jednom. Dosť sa podobali- vysoký, urastený s modrými očami, len Jontahanove vlasy boli trochu tmavšie. A neviem prečo, ale zdal sa mi milší.

Nahrnula sa ku mne Ginny a zovrela ma v objatí tak tuho, že som takmer vypľula vnútornosti.

„Och, Merlin, naša Miona a námestníčka Ministra," rozplývala sa. Znelo úplne ako moja mama. Prevrátila som nad ňou oči, no pousmiala som sa.

„Hej, aj ja som tým šokovaná." Pustila ma, aby zo mňa následne mohol vytlačiť dušu Harry.

„Ja som vždy vedel, že na to máš. Si predsa tá najmúdrejšia čarodejnica svojho veku!" Jeho hlas znel tak hrdo. Merlin, kedy si títo dvaja moji najlepší kamaráti vymenili miesta s mojimi rodičmi?!

Objímačka, gratulácie aj večierok boli v plnom prúde. Mala som pocit, že ma vystískal každý čarodejník a čarodejnica nachádzajúci sa v miestnosti. Tváre som ledva vnímala, všetky mi splývali dokopy, ale keď ma niekto poklepal po pleci a ja som sa otočila na známu tvár, veľa nechýbalo, aby som si oči nezbierala z podlahy.

„Gratulujem k povýšeniu, Hermiona," ozval sa.

„Cormac?! Cormac McLaggen?!" vyhŕkla som neveriacky. „Čo ty tu robíš?"

„Strýko sa dobre pozná s Ministrom, poznal každého jedného," chvastal sa zatiaľ čo jeho oči putovali hore dole po mojom tele. „Stále rovnako krásna ako vždy, škoda, že si predtým dala prednosť Weasleymu. Tvoja škoda."

Nijako som to neokomentovala, iba som sa prihlúplo usmievala. Stále rovnaký arogantný sebec, pomyslela som si. Niektorí ľudia sa vážne nikdy nezmenia.

„Nechcela by si niekedy skočiť na drink do Deravého Kotlíka?" ponúkal mi. „Mohli by sme dobehnúť to, čo sme od šiesteho ročníka zameškali."

Nestihla som sa ani len nadýchnuť, aby som jeho ponuku rázne odmietla, keď som zacítila ako sa mi nejaké paže omotali zozadu okolo pása a potiahli ma k sebe. Hneď mi došlo, že je to Draco.

„McLaggen, ty tu čo hľadáš? Nepracuješ predsa na Ministerstve," zatiahol. Cormac znechutene pokrčil nosom a jeho zvodný tón bol fuč.

„Zabúdaš, že môj strýko Tiberius sa pozná s Ministrom?!" zareagoval na to.

„Och, jasné, tvoj strýko Tiberius," prehodil Draco posmešne. „Jeden by si myslel, že už si dosť veľký a sebestačný na to, aby si všade nemusel behať za strýkom." Pevne zaťal čeľusť a ja som sa zo všetkých síl snažila potlačiť smiech.

„No nič, rád som ťa videl, Hermiona," rýchlo sa lúčil. „Malfoy."

Keď bol konečne mimo dosluchu vyprskla som do smiechu.

„Páni, ale si mu dal!" chválila som ho a oprela sa hlavou o jeho hruď. Jeho pery sa mi zľahka obtreli o spánok.

„Iba dohliadam na to, aby sa mi nikto nepokúsil odlákať manželku," hájil sa.

Pokrútila som nad ním hlavou. „Si hrozne majetnícky, vieš o tom?!"

„Povedala tá pravá," odfrkol si.

Pritlačil mi pery na čelo a potom si ma pomaly otočil tvárou k sebe. Zaskočilo ma, že sa tvári tak vážne.

„To, čo si povedala tam hore... Nikdy som sa ti neospravedlnil za to, že som sa správal ako úplný magor. Súdil som ťa kvôli krvi a výberu priateľov, ale to už neplatí," povedal. „Mrzí ma, ak ti moje slová niekedy ublížili."

Onemela som, vôbec som netušila, čo na to povedať. Hej, správal sa ako magor, áno, nebolo mi to práve príjemné, ale dokázala som to do istej miery pochopiť. Toto jeho ospravedlnenie ma úplne vykoľajilo. Ľavou rukou som vzala medailón, ktorý ma až pálil na pokožke, do dlane a zovrela ho. Myslím, že páli ešte viac ako včera alebo predvčerom.

„To je v poriadku, Draco," pousmiala som sa. Šokovane na mňa vyvalil oči.

„V- vážne si práve...práve si mi povedala Draco?!" Zasmiala som sa, prečo ho to zakaždým udivuje?

„Už to tak bude." Našu dôvernú chvíľu narušil príchod Pansy, ktorú sprevádzalo šušťanie jej enormných, olivovozelených šiat.

„Hermiona, prepáč, ale mala by si ísť so mnou," povedala smrteľne vážne a mňa smiech hneď prešiel. „Ide o Ginny."

Pansy ma odviedla k dámskym toaletám. Vošli sme dnu a Ginny som uvidela kľačať pri záchodovej mise a vracať.

„Pre Merlina, Gin, čo sa stalo?!" zvolala som a vrhla sa k nej. Vlasy mala našťastie zopnuté to drdola, takže nepotrebovala moju asistenciu.

„N- neviem," dostala zo seba, keď ju dávenie prešlo. „Proste mi prišlo zle." Hlas mala slabý a v tvári bola celá popolavá.

„Jedla si niečo? Možno ti to podráždilo žalúdok," nadhodila Pansy.

„Nie, nejedla som ani nič nepila, nestihla som." Vymenili sme si s Pansy pohľady.

„Prosím nájdi Harryho a povedz mu, čo sa deje," požiadala som ju pošepky.

Len čo odišla, Ginny pochytil ďalší záchvat vracania. Kľakla som si k nej a odhŕňala jej z tváre neposlušné pramienky ryšavých vlasov, ktoré sa jej uvoľnili z drdola. Ešte nikdy som ju nevidela takú zničenú.

„Gin, stalo sa ti v poslednej dobe niečo podobné?" spýtala som sa.

„Uhm, včera ráno som vracala a predvčerom mi bolo tiež dosť na figu," priznala. Hm, nie je možné, že by bola...

„Ginny!" Harryho hlas prerušil moje myšlienkové pochody. Totálne vydesený sa vrhol na kolená hneď vedľa svojej manželky.

„Zlatko, čo je?" prihováral sa jej.

„Harry, myslím, že by sme ju mali vziať domov," navrhla som.

Počkali sme nejakú chvíľu, kým ju vracanie prejde, potom sme jej pomohli na nohy a vyniesli ju z toaliet. Rýchlo som utekala do Átria po svoje veci a tiež aby som Dracovi povedala kam idem.

„Prepáč, ale Ginny prišlo veľmi zle, idem s ňou domov," vysypala som zo seba.

„Č...a- ale..." koktal.

„Pokojne zostaň a bav sa, podľa možnosti sa ozvem." Vtislo som mu veľmi rýchly bozk na pery, až som sa skoro netrafila. „Mrzí ma to, ale musím bežať." Skôr, ako sa zmohol na akúkoľvek reakciu som sa zvrtla, nadvihla si šaty a utekala k poslednému krbu, kde ma čakali Harry a Ginny.

Draco

Skôr než som stihol čokoľvek namietnuť, Hermiona sa mi zamotala do davu čarodejníkov až mi úplne zmizla z dohľadu. Sakra, moja vízia pohodového, spoločného večera je definitívne v kýbli! Odložil som prázdny pohár šampanského na strieborný podnos a vážne uvažoval nad tým, že pôjdem domov. Blaise kamsi zmizol, ak mám hádať tak niekam spolu s Lunou Lovegoodovou a Pansy sa mi tiež stratila z dohľadu.

„Draco, tu ste," zvolal povedomý hlas.

Otočil som a naskytol sa mi pohľad na rozžiarenú tvár nášho drahého Ministra, Kingsleyho.

„Pán Minister," kývol som hlavou na pozdrav.

„Ále, prosím ťa, načo tak formálne," zatiahol. „Stačí, keď ma budeš volať Kingsley." Nevedel som ako na to vhodne zareagovať, tak som zmenil tému.

„To, čo ste urobili pre Hermionu je vážne veľkorysé. Ohromilo ju to."

„Ach, áno, vždy som o nej vedel, že je veľmi schopná a talentovaná čarodejnica. Jej práca na presadzovaní čarodejníckeho práva ma v tom iba utvrdila," súhlasil. „A kdeže je?"

Zachmúril som sa. „Musela odísť, jej priateľke, Ginny Potterovej prišlo zle."

„Škoda, veru škoda." Neznelo to však veľmi ľútostivo. „Poďte, Draco, aspoň vy si so mnou vypite!"

Myslel som si, že je reč o jednom poháriku šampanského, ale keď sme ho do seba obrátili odkiaľsi vyhrabal ohnivú whisky a naplnil ňou prázdne poháre.

„Nič proti šampanskému, ale whisky sa nič nevyrovná," žmurkol na mňa a zdvihol pohár. „Tak teda, na Hermionu."

„Na Hermionu," zopakoval som a na jeden hlt vyprázdnil pohár. Oproti šampanskému to bolo ohromná zmena, skoro mi spálilo hrdlo.

„Tak ešte aj do druhej nohy," zašvitoril a znova nalieval. Teda, ten Minister sa vážne nezdá!

Po pol hodine som stratil prehľad koľko pohárov som vypil, ale určite to bolo oveľa viac ako je počet mojich končatín. Zrak sa mi trochu zahmlieval a miestnosť sa točila ako mlynské koleso.

„Pán Minister, prepáčte, že ruším, ale očakávajú vás hostia," zastavil sa pri nás Kingselyho asistent.

„Och, áno, áno, idem Perry," odvetil.

„Ehm, som, Percy," opravil ho. Vtedy som si uvedomil, že ho poznám. Veď to bol jeden zo starších bratov toho prekliateho Weasleyho.

Kingsley sa vzdialil a mňa tam nechal postávať s hlavou točiacou sa ako na kolotoči. Merlin, asi som opitý. Bál som sa čo i len pohnúť, aby som sa nezrútil na podlahu a nevyrobil si tak trapas pred všetkými kolegami.

„Potrebuješ pomoc?" začul som povedomý chichot.

Pomaly som otočil hlavu a musel som dvakrát zažmurkať, aby som zaostril na Scarlett stojacu pred sebou. Očarujúco sa usmiala. Napadlo mi, že by som mal byť na ňu naštvaný, ale netušil som prečo.

„Hej, čo ty tu robíš? Nevedel som, že na ministerský večierok púšťajú aj nezamestnancov," prehovoril som.

„A ja som zase nevedela, že si tak dobre rozumieš s Ministrom mágie," vrátila mi. „Poď, pomôžem ti."

Chytila ma za lakeť a pomohla mi odtackať sa k najbližšiemu krbu na okraji spoločnosti. Všetko sa krútilo, rozplývalo pred očami a začínalo mi byť zle od žalúdka.

„Čo tu vlastne robíš?" vyzvedal som.

„Nie je to jasné, túžila som ťa vidieť," odpovedala. „Už je to tak dlho, čo sme sa videli naposledy." Nuž, tak s tým som súhlasil, aj keď som si nevedel spomenúť, kedy to bolo.

„Tu ma teda máš," teatrálne som rozhodil rukami, ale zatackal som sa, takže to nevyzeralo tak elegantne.

„Áno, to mám," prikývla Scarlett.

Postavila sa na špičky a pobozkala ma. Páni, tak toto som už vážne dlho necítil. Z nejakého dôvodu mi to prišlo nesprávne, ale netušil som...nevedel som prísť na to prečo. Vtom mi to trklo, zasiahlo ma to ako elektrický prúd. Bohovia, veď som ženatý! Hermiona...úplne som na ňu zabudol. Chytil som Scarlett za plecia a odtiahol ju od seba.

„Scarlett, nie, j- ja-"

„Viem, tvoja ženuška, Hermiona," povzdychla si. „Ale teraz tu nie je či áno?"

„No, nie, ale...whou."

Hlava sa mi zatočila s takou intenzitou, že som sa takmer sklátil na zem. V poslednej chvíli som sa zachytil kozuba. Závrat ma úplne odrovnala a nevoľnosť ešte stúpla.

„Dobre, dobre, veď je to jedno," podopierala ma. „Teraz ťa dostaneme domov." Vliezli sme si do kozuba a odmiestnili sa ku mne domov. Scarlett ma podopierala z jednej strany a viedla ma do spálne.

„Merlin, nikdy som si neuvedomil, že žijem na čertovom kolese," prehodil som.

Došli sme do spálne a Scarlett ma usadila na posteľ. Vyzliekla mi sako aj košeľu a vyzula mi topánky. Rozopla mi aj nohavice, že mi ich vyzlečie, ale zastavil som ju.

„Opatrne, som ženatý muž," varoval som ju. Ledva som to zo seba dostal, bol som strašne unavený. Zívol som si, už naozaj nedokážem udržať otvorené oči.

„Uvidíme dokedy," zamrmlala si Scarlett popod nos. Bol by som možno aj zareagoval, ale to už som zatvoril oči a bezmocne klesol na vankúše.

Hermiona

Hneď ako sme sa vrátili k Potterovcom, Ginny znova vracala. Harrymu som nakázala pripraviť jeden konkrétny elixír a ja som sa zatvorila s Ginny v kúpeľni. Drdol mala už celý rozbabraný, takže potrebovala moju asistenciu.

„Bohovia, to je odporné!" zašomrala, keď ju to prešlo. Utrela si ústa a oprela sa zboku o stenu.

„Gin, máš nejakú predstavu prečo sa ti to deje?" opýtala som sa. Lebo ja mám, ale chcem to počuť od teba.

„Noo, ja ani neviem," vykoktala a vzápätí očervenela. „Myslíš, že by som mohla byť...?"

Usmiala som sa na ňu. „To hneď zistíme."

Harry jemne zaťukal na dvere kúpeľne v momente, keď začala Ginny znova vracať.

„Áno, daj mi to," zamávala som rukou. Pridržala som Ginny vlasy a keď záchvat trochu poľavil, podala som jej čašu s pariacim elixírom. Na to aký bol Harry...hm, ľavý, z elixírov ho pripravil celkom šikovne a dobre.

„Čo je to?" chcela vedieť.

„Spôsob ako zistiť či je naše podozrenie správne," žmurkla som na ňu.

Do polhodiny už bola bezpečne zababušená v posteli a spala. Elixír na nevoľnosť zabral, čo znamená, že som mala pravdu. Ginny Potterová je tehotná. Harry ju takmer rozmliaždil od šťastia, keď som mu to povedala. Ľahol si k nej, aby na ňu dal dobrý pozor. Nechcela som ich rušiť, rozhodla som sa, že pôjdem domov, ale Harry mi to hneď zakázal.

„Je jedenásť, vonku je hlboká tma, nemysli si, že ťa pustím domov samú," pustil sa do mňa.

„Ale ja vás nechcem rušiť, už ma nepotrebujete."

„Miona, prosím ťa, zostaň," zamrmlala Ginny z polospánku.

„Áno, prosím," zaprosil aj Harry. Vzdychla som si, ach tí dvaja vydierači.

Ráno som sa zobudila na neznesiteľnú páľavu. Pripadala som si akoby mi niekto strčil celú pravú ruku do ohňa. Keď som však otvorila oči a pozrela sa ta, nič som nevidela. Bolesť sa stupňovala. Posadila som sa a zrak mi padol na hodinky. Bolo takmer desať. Och, došľaka, sľúbila som Dracovi, že sa ozvem!

„Hí!" zaúpela som nahlas. Naposledy sme sa videli okolo jedenástej, to znamená, že teraz je to už desať hodín, čo sme od seba. To preto tá páľava, Kingsleyho zväzovacie kúzlo funguje.

Nabehla som do kuchyne, našla zdrap papiera a ceruzku a napísala Ginny a Harrymu odkaz. Ešte spali, Teddy bol u svojej starej mamy, takže sa tomu niet čo čudovať. Nepochybne dospávajú celé tie tri roky.

Musela som utekať domov. Pozdravujte odo mňa Teddyho a gratulujem Vám k prírastku!

Odkaz som nechala na stole a doslova utekala domov skôr ako si úplne prestanem cítiť ruku.

Tým sa však moje ráno prekvapení neskončilo. Vošla som do bytu a našťastie pálčivá bolesť v ruke ihneď pohasla. Akoby predtým neexistovala. Odložila som kabát, odkopla lodičky, z ktorých budem mať určite pľuzgiere a tešila sa kedy zo seba konečne vyzlečiem tie šaty.

„Draco?" zavolala som. Tiež nezvykne spávať dlho, a potom, tá bolesť ho musela prebudiť.

„Ešte spí ako bábätko." Zamrzla som na mieste a vypliešťala oči na Scarlett odetú iba v Dracovej bielej košeli.

Ehm...tak čo na to hovoríte? Zvedaví na novú kapitolu? :D