Poznámka autora

Nebudem sa vykecávať, nech sa páči nová kapitola, už ste určite zvedaví, ako to dopadne :D Hádam sa bude páčiť ;)

38.

Hermiona

Šok a chlad, to bolo jediné, čo som si uvedomovala. Medailón na mojom krku, ktorý vždy hrial akoby to bolo malé slnko, odrazu schladol a ten rozdiel bol taký nečakaný a náhly až mi vyrazilo dych. Z krku sa mi chlad pomaly rozširoval do celého tela, pomaly mi zmrazoval srdce. Scarlett, ktorej nepochybne neušla moja reakcia, sa uškrnula.

„Č- čo tu robíš?" dostala som zo seba.

Prekvapenie zo mňa pomaly opadalo, ale ten chlad...pripadala som si, ako by som sa menila na ľadovú kráľovnú.

„No tak, Hermiona, viem, že si dostatočne inteligentná, aby si na to prišla aj sama," bola jej odpoveď. Z tváre jej neschádzal ten výsmešný úškľabok a ja som cítila, že sa mi predtým zmrazená krv v žilách búri a mení na oheň. Stojí si tu, v istom slova zmysle aj v mojom byte, v košeli môjho manžela a má tu drzosť vyškierať sa ako slniečko na hnoji! Och, Merlin! Chlad? Nie, to už bola len spomienka, teraz som mala v tele žeravú lávu, ktorá sa pretavila na povrch.

„Pýtam sa ťa naposledy," pretisla som cez zaťaté zuby. „ČO TU, DO ČERTA, ROBÍŠ, SCARLETT?!"

Zrejme nečakala takýto výbuch- a kto by sa tomu mohol čo čudovať, všakže-, pretože sa mykla a úškrn jej zamrzol na tvári. Urobila jeden váhavý krok vzad.

„UBLÍŽILA SI DRACOVI, ODKOPLA HO AKO KUS HANDRY A TERAZ, KEĎ MÁ KONEČNE MOŽNOSŤ POZBIERAŤ SA, MUSÍŠ SEM ZASE NAKLUSAŤ?!" kričala som ďalej. „TERAZ JE MÔJ, CHÁPEŠ TO, TY MRCHA?!"

Scarlett si odfrkla, teraz sa naštvala už aj ona. Pravdepodobne nemá rada, keď jej niekto pripomína, čo pred dvoma rokmi urobila.

„Tvoj?! Nikdy nebol tvoj, vždy patril mne! A ty to vieš," zvolala. „Včerajšia noc to dokazuje."

Zavrčala som a musela zaťať ruky do pästi, aby som sa k nej v momente nevrhla a neuškrtila ju. Stačí však ešte chvíľa v jej prítomnosti a neudržím sa.

„Zmizni, vypadni z tohto domu a z nášho života, OKAMŽITE!" zahučala som na ňu. „Daj mu, nám, pokoj."

„Fajn, pôjdem, ale zostáva len otázkou času, kým Draco pochopí ku komu skutočne patrí," zareagovala vyzývavo. „Nepatríte k sebe, vaše svety sú príliš odlišné."

Zaškrípala som zubami. „Povedala som-"

„Hermiona? Scarlett...? Čo sa to tu deje?" Z chodby sa vynoril Draco a mne pri pohľade naňho puklo srdce.

Draco

Spal som ako zarezaný. Hlava sa mi nepríjemne krútila a žalúdok sa húpal ako na hojdačke. Ležal som na bruchu, s tvárou zaborenou do vankúša a bál som sa čo i len pohnúť, aby som sa nepovracal. Keď sa odrazu z obývačky ozval krik, vystrelil som ako struna. Hneď som to oľutoval, pretože sa mi až zatmelo pred očami, čo sa mi tak divoko rozkrútila hlava. Vypotácal som sa z postele, netuším ako, a hneď na úvod sa narazil do pootvorených dverí.

„Au, do riti," zašomral som a unavene si trel čelo. Z toho bude neskôr pekná hrča, budem mať roh ako jednorožec.

Keď som stál takto bližšie rozoznal som, že sa to hádajú dva ženské hlasy. Boli mi povedomé, ale kým sa môjmu zahmlenému mozgu podarilo identifikovať čie sú, prešlo hádam aj päť minút. Krik, ktorý sa ozýval v celom dome patril nepochybne Hermione. No do pekla, nevedel som, že má takéto hlasivky! A ten druhý...áno, určite to bola Scarlett. Čo tu tá robí? Kedy prišla a načo?

Šuchtavým krokom som vypadol- doslova- zo spálne a potkýnal sa smerom do obývačky. Každý ďalší krok, ktorý som urobil bez pádu mi pripadal ako zázrak. Vošiel som do salóna a uvidel ich ako stoja ďaleko od seba, obe červené od hnevu a prepaľujú sa pohľadmi. Hermiona vyzerala, že po nej každú chvíľu niečo hodí.

„Hermiona? Scarlett...?" oslovil som ich. „Čo sa to tu deje?"

Pri pohľade na Scarlett som si skoro oči vyočil- nemala na sebe nič okrem bielej košele. Vyplašene som sa obzrel na Hermionu a ten výraz na jej tvári- plný bolesti a ublíženia- na mňa zapôsobil ako poriadne zaucho. Vďaka tomu som ihneď vytriezvel.

Hermiona

PRÁSK!

Zvuk môjho trieštiaceho sa, od udalosti s Ronom stále celkom nezahojeného, zamrznutého srdca musel byť počuť ešte aj v susednej ulici. Žeravý hnev mi možno naplnil žily, ale hruď som mala stále nepríjemne zamrznutú. A teraz, keď som uvidela Draca- bez košele, strapatého a s rozopnutými nohavicami- som už necítila ani ten chlad. Je to pravda, stalo sa to, čoho som sa obávala. To, že som tu našla polonahú Scarlett nemuselo nutne znamenať, že spolu spali, ale teraz...

Ani som si neuvedomila, že cúvam dozadu, až pokým som chrbtom nenarazila do steny s vypínačom. Stropové svetlo sa zažalo a zalialo obývačku, ale ani jeden z nás tomu nevenoval veľkú pozornosť. Momentálne som si robila príliš veľké starosti s tým nerozpadnúť sa. Nič som necítila, vôbec nič...aj myšlienky prichádzali akoby spod oblaku hmly. Zmohla som sa iba civieť na Draca a Scarlett...úplne vyprahnutá.

Pripadalo mi to akoby prešli roky, storočia, keď sa Draco zamračene obrátil na Scarlett.

„Mala by si odísť," povedal jej.

„Teraz to začína byť zaujímavé, myslím, že zostanem," založila si ruky na hrudi. Ten jej odporný úškľabok bol zase späť, ale už som nemohla, nemala som silu kričať alebo sa hnevať.

„Povedal som odíď, Scarlett!" Nekričal, ani oveľa nezdvihol hlas, ale z tých slov vyžarovala toľká desivá autorita, že Scarlett ani nenapadlo odporovať mu. S kyslým výrazom si odišla do spálne po svoje šaty a potom sa odmiestnila.

Ticho, ktoré nastalo bolo dusivé a ťaživé. Tá chvíľa mi stačila na reštart, niekde hlboko vo mne sa začali miešať pocity. Bolesť, strach, krivda, hnev... Áno, hnevala som sa, ale uvedomila som si, že sa hnevám skôr na seba než naňho. Pretože mi došlo, že ma to bolí, viac ako pri Ronovi. Zraňovalo ma, že ma zradil, podviedol s tou mrchou. Neviem prečo ma to tak vzalo, nič z tohto nebolo skutočné. Asi som si za tých päť mesiacov- a po všetkých tých udalostiach, čo sa medzi nami odohrali- akosi zvykla, že je môj, že mi patrí. Bolo pochabé myslieť si, že je to pravda.

„Nič sa nestalo, prisahám. Pomohla mi dostať sa domov, neviem prečo bola v mojej košeli, no nie preto prečo myslíš," obhajoval sa.

Neokomentovala som to, snažila som sa dať opäť dokopy.

„Hermiona, prosím," zaprosil zúfalo, „povedz niečo."

„Končím," zabrblala som. „Už na to nemám silu. Určite sa tešíš, že ti prenechám voľnú cestu ku Scarlett."

„Ty si ma nepočúvala?!" zvolal. „Ani som sa jej nedotkol, všetko je to len nedorozumenie."

„Áno, jasné," prevrátila som očami. Začínalo mi byť do plaču, musela som vypadnúť.

Prinútila som nohy hýbať sa, zvrtla som sa ku dverám, že odídem. Práve som mala ruku na kľučke, keď ma schmatol, chytil mi zápästia a zdvihol mi ich nad hlavu. Dokonale ma priklincoval na dvere.

„Nemôžeš odísť," povedal.

Zagánila som naňho. „Ubezpečujem ťa, že môžem, Malfoy."

„Ale ja ti to nedovolím," zašepkal nebezpečným tónom.

„Prečo nie?" chcela som vedieť. Už som sa ani nedokázala hnevať, cítila som sa otupená.

Neodpovedal mi, vyzeralo to, že nemá slov. Nejakú chvíľu sme takto mlčky stáli oproti sebe a hľadeli na seba. Potom sa však Draco ku mne nahol a pobozkal ma. Klamala by som, keby som povedala, že ma to neprekvapilo, neviem či v dobrom alebo zlom. Úplne som strnula. Dracovi to zrejme nevadilo, pritisol sa ku mne a tým ma ešte viac pritlačil o dvere. Tlak jeho pier zosilnel.

„Neodchádzaj odo mňa, neopúšťaj ma," šepkal medzi bozkami. „Prosím, Hermiona, potrebujem ťa."

Jeho blízkosť mi opantávala zmysly, dotyky elektrizovali a jeho bozky...mala som pocit, že sa mi krv v žilách mení na oheň. Náhrdelník ma už zase príjemne pálil na koži, akoby sa nikdy nič nestalo. Kúsky ľadu, ktoré kedysi tvorili moje srdce sa roztápali a postupne sa zlepovali do pôvodného stavu. Naozaj to bolo ako keby tá eskapáda so Scarlett bola len nejaký zlý sen a nie realita. Na chvíľu som si dovolila tomu uveriť.

Uvoľnila som sa a pobozkala ho naspäť. Uľavene vydýchol, pustil mi zápästia a tuho ma objal okolo pása. Privinula som sa k nemu a keď bozk prehĺbil zatvorila som oči. Jeho náruč bola taká príjemná, taká hrejivá, že už som si nikdy neželala byť niekde inde. Ako som len mohla chcieť od neho odísť? Merlin vie, že ho nedokážem opustiť.

Draco sa odtrhol od mojich pier a trochu sa odtiahol, aby mi mohol pozrieť do očí.

„So Scarlett sa nič nestalo, veríš mi?" Bola som taká mimo, že by som mu v tej chvíli uverila všetko. No nie to ma presvedčilo, v očiach mal taký úprimný, zúfalý pohľad.

„Verím ti," šepla som. Potiahla som ho za ramená k sebe a pritisla svoje pery na jeho. Ach, bolo to také božské! Bol taký náruživý, taký sladký... Prestala som myslieť, ale tento raz som to vďačne uvítala.

Začali sme cúvať smerom do spálne. Ani jeden z nás však nechcel ten bozk prerušiť, takže sme cestou vrážali do stien, tackali sa a zakopávali. Popri tom som ešte aj odkopávala topánky. Draco stiahol zips na mojich šatách až úplne dole a nechal ich spadnúť na podlahu. Na jeden dlhý moment sa mi zahľadel do očí, ktoré svietili do šťastia.

Pomaly si ma premeral, kĺzal mi pohľadom po tvári a neskôr aj po nižšie po krku, prsiach a odhalenom bruchu a bokoch. Za iných okolností by som bola nervózna, ale to ako sa na mňa díval...akoby som bola to najkrajšie stvorenie na svete.

„Taká krásna," šepol a zľahka ma pobozkal. Roztriasli sa mi kolená, mala som pocit, že sa roztápam.

Jemne som ho sotila a ona dosadol na posteľ. Obkročmo som si naňho sadla a prehodila si vodopád vlasov, ktoré som si ešte včera večer rozpustila, cez rameno a vtisla mu bozk. Ruky mi položil na chrbát a pritisol ma k sebe bližšie. Odtrhla som sa od jeho pier a začala ho bozkávať na krku. Potichu vzdychol. Vplietla som mu prsty do strapatých vlasov, prekliesnila si perami cestičku až k jeho kľúčnej kosti a jemne ho tam uhryzla.

Draco ma pevne chytil za boky a položil ma do postele. Ľahol si na mňa, nie tak silno, aby ma drvil, ale dosť na to, aby som cítila jeho svaly a horúčosť jeho tela. Horela som rovnakou túžbou ako on. Zdrapila som ho za plecia a stiahla k sebe. Jazykom mi vkĺzol do úst a jemne pohládzal ten môj. Celá som sa roztriasla od rozkoše. Skĺzla som rukami k pásu jeho džínsov a váhavo mu prechádzala po opasku.

Stiahla som mu nohavice až po kolená a narovnala sa do sedu. Jemne som mu pritlačila svoje pery na jeho. Doteraz boli naše bozky zbesilé, naliehavé, vášnivé. Potrebovala som však cítiť aj nehu, jemnosť a aj lásku. Zakrútila sa mi hlava, keď som to všetko dostala v jednom jedinom bozku. Draco ma položil späť do postele a skopol nohavice na dlážku.

„Vieš, že to nemusíš robiť," povedal mi ticho.

Prikývla som. „Ale ja chcem." Sklonil sa a vrúcne ma pobozkal.

„Nikdy sa nevzdávaj," zašepkala som. Draco na mňa nechápavo pozrel.

„To moje tetovanie," vysvetlila som.

Chytila som mu ruku a nasmerovala mu ju nabok, pod zapínanie podprsenky, kde sa nachádzali vytetované slová. Druhou rukou som ho chytila za zadok. Prudko sa nadýchol.

„Ukážeš mi ty to svoje?"

Trhane sa zasmial. „Možno, keď budeš dobré dievča."

„Ja som vždy-" Umlčal ma bozkom. Chvíľu som sa vzpierala, ale potom som to nechala tak. Cítila som sa ako v siedmom nebi. Zvrtlo sa to na ďalšiu metelicu vášnivých bozkov.

Draco sa presunul na môj krk a ja som hlasno zastonala. Krk bol vždy moje najslabšie miesto. Pevne som mu zovrela chrbát a keď ma začal dráždiť zubami, zaryla som mu tam nechty. Jeho ruky blúdili po mojich bokoch, stehnách...boli všade! Cítila som sa tak dokonale, tak príjemne, až som si želala, aby tá chvíľa trvala naveky.

Keď som sa o pár hodín neskôr, trochu rozboľavená, no zároveň šťastná ako blcha, zobudila, Draco ešte spokojne spal. Využila som to a očami hltali jeho krásnu tvár. Celé tie roky na Rokforte som bola príliš zaslepená nenávisťou k nemu, takže som si ani nevšimla, aký je v skutočnosti atraktívny. Teraz som chápala Pansy, že sa naňho lepila ako živica stromu. Krásny, bohatý chlap z významnej rodiny... A ak bol vtedy v posteli aspoň z polovice taký dobrý ako teraz, tak...fúha!

Opatrne som sa vymotala z paplóna aj spod jeho ruky, ktorou ma objímal. Dalo to dosť práce tak, aby som ho nezobudila, ale nakoniec to vyšlo. Zo skrine oproti som si vytiahla čiernu košeľu a prehodila ju cez seba, aby som po byte nebehala celkom nahá. Po špičkách som sa prešmykla do svojej izby a schytila mobil. Bolo niečo krátko po desiatej. Vyhľadala som kontakt v adresári a vytočila číslo. Nejakú chvíľu trvalo kým to zadvihla.

„Haló," ozvalo sa z druhej strany rozospato. Prevrátila som očami, znie ako keby bola polnoc.

„Gin, vyspala som sa s ním," povedala som. „Práve som sa vyspala s Dracom Malfoyom."

Takže, čo? :D páči sa?