Poznámka autora

Trošku v neskoršiu hodinu ako inokedy, ale nezabudla som na vás, nebojte sa ;) Nech sa páči nová kapitola a hádam budete spokojní ;) Je to taká lightovka, ale aj také musia byť ;) Enjoy!

P.S. ´Ďakujem pekne za reviews, veľmi ma potešili ;)

41.

Hermiona

Už len pár dní a budú tu tie najkrajšie, moje najobľúbenejšie sviatky v roku! Vianoce! Od malička som ich milovala a nie, nebolo to kvôli darčekom, aj keď uznávam, že tie dokážu potešiť. Vždy som mala rada tú atmosféru, sneh a blikajúce svetlá. A teraz, keďže som ako námestníčka ministra mala práce viac ako kedykoľvek predtým, vianočné voľno by som uvítala s veľmi veľkou radosťou.

Bolo toho vážne veľa, do práce som chodila o šiestej, celý deň som trčala v kancelárii(bola taká obrovská, že by sa tam zmestilo hádam aj celé moje bývalé oddelenie), poslušne čítala spisy hrubé ako dve knihy Rokfort a jeho dejiny a potom o nich písala Kingsleymu správy. Domov som chodievala ešte neskôr ako Draco a niekedy sa mi stalo, že som nemala čas ani zájsť na obed. Našťastie, vtedy zaúradoval môj strážny anjel, Hayley Connerová. Každú obednú prestávku za mnou chodila a priniesla mi obed spolu s veľkým pohárom kávy.

„Och, Hayley, ty si stelesnená dobrota!" rozplývala som sa svoj posledný deň v práci pred začiatkom vianočného voľna, keď za mnou tak ako obvykle prišla s jedlom a kávou na dobytie bateriek.

„Radšej to nehovor inak si na to zvyknem," zasmiala sa.

Vďačne som si od nej vzala espresso a hltavo sa napila. Dnes som musela dokončiť posledné tri správy a zatiaľ som stále pracovala len na prvej. Ak sa dnes chcem dostať domov pred deviatou, tak ako som sľúbila Dracovi, mala by som kopnúť do vrtule.

„Tak, čo s Dracom chytáte na Vianoce?"

„No, hm...myslím, že vysmažím nejakú rybu a k tomu spravím šalát, nebudem sa s tým piplať," odvetila som nezaujato a ďalej škriabala brkom po pergamene.

Hayley vybuchla do smiechu a ja som nemala inú možnosť len prestať písať a nechápavo na ňu zízať.

„Čo je také smiešne?" zaujímala som sa. Zišlo by sa mi trochu smiechu, inak ma z tej práce asi klepne!

„My- myslela som, aké máte plány, nie čo budete variť!" vysvetlila mi.

Zagúľala som očami. „Bohovia, a to je taká vtipné?! Som vystresovaná a prepracovaná, prepáč, že nereagujem adekvátne." Nič nepovedala iba sa ďalej dusila smiechom. Zavrtela som hlavou a pokračovala v písaní.

Krátko potom, čo Hayley odišla späť do svojej kancelárie, sa dvere znova otvorili a vošiel Draco.

„Čo tu robíš?" vyvaľovala som naňho oči. Zvyčajne sme sa v práci nenavštevovali.

„Musím ti niečo povedať," ozrejmil a usadil sa oproti mne. „Reed mi dneska oznámil, že musím ísť cez Vianoce na služobnú cestu do Paríža." Ticho. Neschopná slova som naňho zostala civieť. To mi akože chce povedať, že ma na sviatky lásky a pokoja nechá úplne samú? Super, asi si vezmem nadčasy.

„No, ehm, jasné, v pohode. Keď musíš ísť..."

Uchopila som do ruky brko, o ktorom som si ani nevšimla, že mi vpadlo z ruky, že budem pokračovať, ale Draco ma ponad stôl chytil za ruku.

„Poď so mnou," vyhŕkol. Od šoku som znova pustila brko. Srdce sa mi roztĺklo závratnou rýchlosťou takže tam bolo riziko infarktu. Samozrejme, že s ním pôjdem! S ním aj na kraj sveta.

„Hm, a čo ak poviem nie?" naťahovala som ho.

Skopla som si lodičku a pod stolom nahmatala jeho nohu. Dráždivo som mu ňou začala prechádzať hore dole.

Draco sa prudko nadýchol. „Presvedčím ťa."

„Tak to veľa šťastia," prehodila som. „Bývam dosť neoblomná" Stále som ho dráždila nohou a všimla som si, že sa mu hruď dvíha a klesá v čoraz rýchlejšom rytme.

„No, mám svoje osvedčené spôsoby, po ktorých budeš odušu súhlasiť," žmurkol na mňa a nahol sa bližšie. „Áno, áno, áno!" Dobrotivý Merlin, všetky nervy v tele sa mi začali chvieť rozkošou. Čudovala som sa, že ešte dokážem normálne rozprávať.

„Tomu uverím, až keď to zažijem," naoko ľahostajne som pokrčila plecami.

Ďalšie, čo si pamätám, bolo, že som letela cez stôl k Dracovi, ktorý ma pevne držal za paže. Pretiahol ma cez stôl a následne ma on pritlačil svojím telom. Začal ma zúrivo bozkávať ešte skôr, ako som si stihla vôbec uvedomiť, čo sa stalo. Jeho neľútostné pery ničili tie moje a jeho jazyk bojoval s tým mojím.

„Draco...Draco!" protestovala som a snažila sa ho od seba odtisnúť.

Rukami mi pevne zovrel stehná, zdvihol ma a posadil na stôl. Reflexívne som okolo neho omotala svoje nohy. Potom sa zameral na môj krk a ja som zastonala. No tak, Hermiona, vzchop sa!

„Draco, toto nemôžeme, sme v práci," dohovárala som mu, ale hlas sa mi chvel od slasti. Neznášam, že má na mňa takýto efekt!

„Obedná prestávka končí a Kingley povedal, že sa hneď po jej konci zastaví po tú správu." To by bolo pekne nepríjemné, keby nás Minister načapal, ako si to spolu rozdávame v práci. V pozícii námestníčky som len nejaký mesiac, nechcem o ňu prísť.

Draco ma však vôbec nepočúval. Viac pozornosti venoval môjmu krku a rozopínaniu blúzky ako mojim slovám. Ale musím uznať, že fakt, že hocikedy môže dnu vtrhnúť Minister a uvidieť nás, to robil ešte viac vzrušujúcejším. Môj mozog síce uvažoval logicky, ale moje telo bolo pohltené zvieracou vášňou. Ruky, sami od seba, začali Dracovi rozopínať košeľu a nohy sa doňho ešte pevnejšie zakvačili.

Roztrhol jemnú látku blúzky, zrejme ho už otravovalo piplať sa s gombíkmi. Zmocnil sa mojich pier a rukami putoval hore po stehnách až pod sukňu. Bozkával ma dole cez bradu až ku kľúčnej kosti. Vyvrátila som hlavu dozadu a nahlas zastonala, keď ma tam uhryzol. Rezignovane som mu zaryla ruky do vlasov.

„Dobre, ale máš nanajvýš päť minút," povedala som.

„Zlatko, za päť minút to stíham aj dvakrát," zašepkal mi a opäť láskal môj krk. A aby mi dokázal, že má pravdu, hneď sa do toho pustil s oveľa väčšou vervou ako kedykoľvek predtým.

Draco

Vďaka Merlinovi, že už je koniec dňa! Už ma to v tej práci otravovalo. Hoci, musím uznať, že po tej návšteve u Hermiony bol môj deň oveľa znesiteľnejší. Dokonca som úplne v pohode a s úsmevom(!) vypočul Reedove vyhrážky a dohováranie v súvislosti s Parížom. Neskutočne ma nasral, keď cez obed za mnou nabehol a zahlásil mi, že môj kolega, ktorý to mal na starosti, ochorel a tak musím ísť namiesto neho. Hermiona milovala Vianoce, tešila sa na ne, tak ako asi nikto, a ja popravde tiež, pretože to znamenalo, že budem s ňou. A teraz mi to Reed všetko pokazí! Nevadí, nevzdával som sa a Hermiona nakoniec s veľkým úsmevom súhlasila. Alebo to malo za následok niečo iné...?

Hneď ako som sa vrátil domov, odišiel som sa prezliecť do niečoho suchého. Celý týždeň leje akoby nás chcelo zatopiť. O tri dni sú Vianoce, no po snehu nie sú ani stopy, namiesto toho máme tony blata. Keď som sa prezliekol vytiahol som kufor a začal sa baliť na cestu. Je naplánovaná na dva dni s tým, že schôdzka s francúzskym Ministrom, Andrém Du Barrym, bola naplánovaná na 24. Ale vzhľadom k tomu, že cez Vianoce sú letiská zatvorené, tam budem musieť zostať dlhšie. Netuším aký idiot to vymyslel, aby sme riešili sprosté zmluvy cez sviatky. Veď to je choré!

S balením som bol už u konca, keď som začul, ako buchli vchodové dvere. Nechal som všetky veci tak, ako boli a odišiel sa zvítať s Hermionou. No keď som ju zbadal primrzol som na chodbe. Vyzerala akoby ju vypľulo tornádo alebo niečo podobné. Vlasy mala zmotané a odstávali všetkými možnými aj nemožnými smermi, oblečenie mala miestami mokré a pokrútené. Sako mala celé poprekrúcané a na blúzke jej chýbalo pár gombíkov. Tým to však nekončilo. Líca mala celé červené, vybičované od vetra a oči jej planuli od hnevu. V rukách tuho zvierala dolámaný dáždnik.

„Eh..." dostal som zo seba. „Mám sa vôbec pýtať?"

„Nie!" vyštekla a tresla dáždnik na zem. „Prekliaty vietor! A dážď! Sú Vianoce, do kelu, to sa máme váľať v snehu a nie topiť v poondiatom daždi!"

Nevydržal som to a začal sa smiať. To vážne len Hermionu dokážu vytočiť takéto maličkosti. Škaredo na mňa pozrela.

„A ešte sa smej!" skríkla na mňa. „Keby nie som také zmrznutá, že sa neviem ani pohnúť, tak ťa už dávno premením na húsenicu!"

„Si taká sexy, keď sa hneváš!" vyhlásil som a podišiel k nej.

„Och, vážne?!"

Priklusala ku mne, zdrapila ma za tričko a hodila na gauč. Parádne som si narazil lopatky do opierky, no ani som sa nepohol a dychtivo čakal, čo sa bude diať. Obkročmo si na mňa sadla a vášnivo ma pobozkala. Merlin, mal som pocit, že sa mi srdce rozskočí v hrudi a hlava odpadne z krku, čo sa mi tak krútila. Bola celá mokrá a sálal z nej chlad, ale nestaral som sa. Vedel som, že pod tými kusmi oblečenia skrýva nádhernú, rozhorúčenú pokožku. Už sa k nej len prepracovať.

Keď som sa jej pokúsil vyzliecť sako vytiahla jazyk z mojich úst a zastavila ma.

„Dnes si už svoje dostal," schladila ma. Zložila zo seba moje ruky zatiaľ čo som na ňu neveriacky hľadel. Strieľa si, však?

„To nemôžeš myslieť vážne!" zvolal som.

„To si píš, že môžem," milo sa usmiala Hermiona a zliezla zo mňa. Nemrzene som si vzdychol a oprel si hlavu o operadlo. Prisahám, že tá ženská je diabol!

Hermiona

Konečne som v Paríži, najromantickejšom meste sveta a ešte k tomu na Vianoce! Ak je to sen, tak sa nechcem prebudiť, už nikdy. Včera po mojom príchode domov som sa rýchlo pobalila- v prípade mojich pár handier to bolo raz- dva- a zaľahla do postele. Bola som vyšťavená z práce a frustrovaná z toho hlúpeho počasia, ktoré sa neumúdrilo ani keď sme nastupovali do lietadla. Preto som s obrovskou radosťou uvítala, keď som videla, že Paríž je celý zasnežený. Z oblohy sa sypali snehové vločky a ja som mala náhlu chuť začať skákať a chytať ich, ako som to zvykla robiť, keď som bola malá.

Bývali sme v luxusnom čarodejníckom hotely, z ktorého bol priamy výhľad na Eiffelovku. Náš apartmán bol obrovský, nádherný, luxusný a predražený, čo iné by sa dalo od Draca Malfoya čakať? V obývačke stál aj náš vlastný vianočný stromček. Bol vysoký a krásne ozdobený, no aj tak som posmutnela. Zdobenie stromčeka vždy bola moja najobľúbenejšie činnosť cez Vianoce.

„Tak, čo chceš dnes robiť?" spýtal sa ma Draco a vyvalil sa na posteľ so zlatými, hodvábnymi obliečkami. Keďže jediné potešenie mi už vzali a pečením sa zamestnávať nemusím...

„Noo, mohli by sme zájsť na obhliadku mesta," nadhodila som so slabým úsmevom. Vopred mi bolo jasné, ako zareaguje.

Vzdychol si a pomasíroval si spánky. „V takomto počasí?! Veď tam mrzne, Hermiona."

„Ja viem," prikývla som, „ale nikdy predtým som v Paríži nebola. Nenechám si újsť prechádzku po najkrajšom meste sveta." Draco si znova povzdychol.

V tomto prípade všetky tie reči o Paríži neklamali. Nakoniec som Draca presvedčila, aby sme sa šli prejsť a snáď na každom kroku sme videli nejakú krásnu budovu, bozkávajúci sa párik alebo vysvietené výklady. Všetko to platí, Paríž je mesto svetiel, lásky a zároveň jedno z najkrajších v Európe. Prešli sme všetky miesta, ktoré by bolo hriechom nevidieť, ako napríklad Notre Dame, Víťazný oblúk, Eiffelovu vežu, Conciergerie, Sainte- Chapelle a podobne. Draco, keďže tu nebol prvýkrát, ma povodil aj po uličkách s najlepšími obchodmi. Pochodili sme celý Paríž, takže kým sme sa vrátili na hotel, bol už večer.

Nohy ma boleli z toľkého chodenia a prsty ani tvár som si už necítila, tak som ich mala zmrznuté. Napriek tomu som bola veselá a plná energie. Vyzliekla som si zasnežené šaty a odišla si dať horúcu sprchu, aby som aspoň trochu rozprúdila krv v stuhnutých údoch. Potom som sa zabalila do voňavého župana, ktorý visel na dverách a vrátila sa do spálne. Draco sedel na posteli, oblečený v čiernom obleku, a čakal na mňa.

„Chystáš sa niekam?" zvraštila som čelo. Schôdzka s Andrém je až zajtra, tak na čo je taký nahodený?

Usmial sa jedným kútikom úst. „Hej, chystám sa uniesť svoju drahú manželku na večeru."

Obliekla som si tie čierne šaty, čo mi dala Ginny na moje narodeniny, lebo tie jediné ako tak pasovali do tohto počasia. Dracovi sa pri pohľade na ne rozšírili oči, čomu som sa len uškrnula.

„Spomienky, čo?" doberala som si ho.

„Neprovokuj ma," pokrútil hlavou, „inak to skončí ako včera v tvojej kancelárii."

Zagúľala som očami. „Po toľkom chodení mi chceš nahovoriť, že máš ešte silu na taký výkon?! Nevyťahuj sa, dobre?" Nesnažila som sa ho vyprovokovať, vôbec. No tak dobre, možno trochu. Vzala som si kabát a podišla k dverám.

„Môžeme ísť? Umieram od hladu!"

Draco ma zaviedol do jednej útulnej reštaurácie hneď oproti hotelu. Vládla tam príjemná atmosféra, lampy boli trochu stlmené, čo vytváralo dosť intímny dojem a závesy a obrusy boli zladené do vínovo červena.

„Smiem vám vziať kabát, madmoiselle?" opýtal sa ma vrátnik. Prikývla som a podala mu ho. Potom ma Draco zachytil a viedol ma na úplný koniec reštaurácie. Hrala tam jemná, pomalá hudba a pár párikov stálo na parkete a pohupovalo sa do jej tónov.

Tell her on how you feel,

Give her every say she needs to hear

Give your heart, and say come take it

And she will see you're a good man

Objednali sme si hlavný chod(v Dracovom prípade hovädzí steak a v mojom slimáky) a k tomu červené víno. Rozprávali sme o všeličom čo nám prišlo na rozum, porovnávali sme francúzsku a anglickú kuchyňu, komentovali tancujúcich... Vďaka tej atmosfére som mala pocit, že sme tam len my dvaja a nikto iný.

Keď sme dojedli aj dezert, Draco sa zrazu postavil a podišiel ku mne s natiahnutou rukou. Prekvapene som zažmurkala.

„Čo?" Prevrátil očami a postavil ma na nohy.

„Už toľkokrát sa nám naskytla možnosť zatancovať si spolu, no nikdy to nevyšlo," hovoril kým ma viedol na parket. „Tento raz to už nepremrháme."

„A kto povedal, že chcem tancovať?" nadhodila som. Zastal a otočil ma čelom k sebe.

„Ty by si mi povedala nie?" smrteľne vážne sa opýtal.

„No, ak by si pekne poprosil..."

Pousmial sa. „Hermiona, budeš taká láskavá a zatancuješ si so mnou?"

„Och, Draco, to vieš, že...ani náhodou!"

Rýchlo som sa snažila prebehnúť popri ňom späť ku stolu, no on ma schytil okolo pása a pritisol si ma k hrudi.

„Toto by som od teba nečakal, Grangerová." Prudko som zdvihla hlavu a vyvalila naňho oči. Už tak dlho mi nepovedal priezviskom, že ma to úplne vyviedlo z konceptu. Pripomenulo mi to všetky naše hádky a urážky.

„Keď budeš zlá budem ťa volať, Grangerová," zahlásil.

„Ako chceš, Malfoy!" zaškaredila som ho. „A daj tie ruky preč z môjho zadku, buď taký dobrý."

Začal sa so mnou pohupovať do rytmu romantickej piesne od neznámeho muklovského speváka, ktorá práve začala.

There are times when I just want to look at your face

With the stars in the night

There are times when I just want to feel your embrace

In the cold night I just can't believe that you are mine now

„Hermiona," zašepkal zmierlivo.

„Stále musíš dať tie ruky preč," usmiala som sa nevinne. Vzdychol si, ale vážne ich presunul z môjho zadku na pás.

Mlčky sme sa kolísali na mieste, tak ako aj ostatné tancujúce páry okolo nás. Objala som ho okolo krku, zaborila mu tvár do pleca a započúvala sa do piesne.

You were just a dream that I once knew

I never thought I would be right for you

I just can't compare you with anything in this world

You're all I need to be with forevermore

Zatvorila som oči. Cítila som sa tak príjemne, tak bezpečne. Už naveky som chcela zostať takto, v Dracovom náručí vnímajúc tlkot jeho srdca, ktorý mi napovedá, že to všetko nie je len sen, z ktorého sa kedykoľvek môžem prebudiť.

As endless as forever

Our love will stay together

You are all I need to be with forevermore

Forevermore

Draco ma nepustil ani keď pesnička dohrala a nahradila ju ďalšia. Jemne mi nadvihol bradu a hľadel na mňa tými svojimi hypnotickými sivými očami.

„Som rád, že si tu so mnou," priznal.

„Ja tiež," prisvedčila som. Zdvihol ma na špičky, aby sa nemusel toľko skláňať keďže som o dosť nižšia a pobozkal ma. Nepochybne na nás civela celá reštaurácia, ale mne to bolo ukradnuté. Neexistuje nič iné len ja a on.

Keď sme sa ocitli pred dverami do nášho apartmánu začali sme sa znova bozkávať. Kým sme kráčali po ulici a zabárali sa do snehu museli sme to vydržať, ale teraz, keď nám už nič nebránilo, sme sa nevedeli od seba odtrhnúť. Draco odomkol dvere a bez toho, aby sme prerušili bozk, sme sa vpotkýnali dnu. Pomaly som mu vyzliekla kabát a sako, s košeľou som si dávala načas. Ani Draco sa nikam neponáhľal. Jemne ma bozkával na krku, na kútiky pier, na ucho a rukami ma hladkal po celom tele.

Hneď potom, ako sa jeho košeľa ocitla na zemi a naše pery sa znova našli, som ho začala ťahať do spálne. Tuho som ho objímala a tisla sa k nemu, aby sme boli k sebe, čo najbližšie, akoby sme spolu mali každú chvíľu splynúť ako dva tiene. Keď som nohami narazila do postele, zastala som. Dracove ruky šikovne vkĺzli pod šaty a pohládzali mi nahú pokožku, ktorá sa rozhorela večným ohňom, rovnako ako medailón na krku. Zaborila som mu tvár do krku a slasťou zatvorila oči.

Zdvihla som ruky nad hlavu a Draco ma konečne zbavil šiat. Odtiahol sa odo mňa, aby si ma mohol premerať v mesačnom svetle, ktoré do izby prúdilo cez odostreté okno. Dôsledne, nenáhlivo jeho oči putovali po mojom polonahom tele. Potom ku mne natiahol ruky a privinul si ma na hruď.

„Hermiona," šepkal mi do vlasov. „Och, Hermiona, ja..."

Pozrela som mu do očí. „Ja viem." Nemusel to hovoriť, jeho činy a dotyky mi prezradili všetko, čo som potrebovala vedieť. Slová boli zbytočné.

Keď už medzi nami okrem spodného prádla nezostal žiadny kus oblečenia, Draco ma zdvihol zo zeme a uložil do postele. Stále sme sa bozkávali, naše pery sa dožadovali nepretržitého kontaktu a odtiahli sme sa od seba len v prípade, keď sme potrebovali vzduch. Nikdy to nebolo takéto, pomalé a jemné, vždy len živelné a náruživé. Viem, že vášeň patrí k láske, no uvítala som takúto zmenu tempa. Takto som cítila hĺbku toho, čo medzi nami je. Ešte nikdy vo svojom živote som sa necítila taká milovaná.

Ráno som sa zobudila na čudný pocit v žalúdku. Za oknami svitalo zamračené ráno a z oblohy sa stále kúdolil sneh. Na toto sa dívalo lepšie ako na tie neustále prehánky v Londýne. Draco ležal tesne za mnou, spal a majetnícky ma objímal okolo pása. Po včerajšej noci sme si predtým, ako sme zaspali, dlho hľadeli do očí a držali sa za ruky. Nepríjemný pocit v žalúdku zosilnel a prišlo mi neuveriteľne zle. Rýchlo som sa vymotala z perín a Dracovej ruky a rozbehla sa do kúpeľne akurát včas, aby som neovracala vankúš.

Hm, čo myslíte, že spôsobilo tú nevoľnosť? Máte nejakú predstavu? :D Ak áno, dajte mi vedieť ;) Snáď sa páčilo a môžem sa tešiť na ďalšie krásne reviews :*

P.S. Pieseň sa volá Forevermore od Davida Archuletu. A tá prvá je Salted Wound od Sie ;)